No to s tym sedenim hore sa ani mne nepozdava. My sme o tom citali, skusili sme to no zacal si dovolovat o dost viac. Za 2 dni siel naspat dole. Je to velmi individualne. Teraz je na urovni oci.
Ohanat sa - to nie, ale ked sadne, netreba cakat a treba ho dat dole. Najlepsie ho ukecat ist na ruku. Ked uz na nu zide, pochvalit, odmenit a chvilu sa s nim pohrat - pozor, nie hned v momente do klietky, lebo si to spoji ze tak on zisiel a vy ste ho strcili do klietky a nabuduce na ruku nepojde.
Ja by som ho ani vonku, kym hryzie, nedavala, ale ucila ho od klietky. Ako popisovala Eva. Podla mojho nazoru chybou je aj to, ked maleho, este nezvladnuteho papagaja ludia nechaju lietat po byte ako sa mu zachce. Potom si dovoluje stale viac a viac. Ten nas, ked je vonku, tak ma dovolene sediet len na klietke a lietat na ruku. Akonahle odleti inde, vezmeme ho naspat na klietku. Ak to spravi znova, tak ide dnu. Potom si vazi, ked ide von a neberie to za samozrejmost. Ked je zly, von nejde. Pustame ho len ked je dobry.
No a co sa tyka odmenovania - to sme tiez mali problem, nic nechcel, piskoty mu nechutili, len velke kusy a velke arasidy. Tak nas kliktrening trval zo zaciatku tak minutu denne - dostal dve polky piskot a bol plny. Ale aj tak dobre, lebo na zaciatku kym pride na to, co od neho chcem, tak to trva. Ani ho to od zaciatku moc nebavilo. Potom som mu zacala davat mensie kusky piskot - stvrtky. Striedala s malymi kuskami jablk (tiez sme zacinali s velkymi kusmi). Za pomarancom sa ide zabit, tak ten dostaval ako finalnu odmenu - tak 1/4 mesiacika. Postupne som mu piskoty krajala na mensie a mensie. Davala mu ich z ruky a zvykol si. Nie vzdy mal na ne chut, preto som striedala s jablkami, malymi kuskami hrozna, proste co si vzal. Ked nechcel nic, necvicili sme. Potom som ho zacala ucit, nech si odmenu - piskotku naberie z misky (pouzivam vrchnak z kavy). No to bolo. Stale mi bral celu misku ale piskoty z nej nechcel. No a udrzat to ked vam to taha je celkom umenie - vcsinou mu prstom druhou rukou jemne klepnem po hlavicke a on pusti. Tiez reaguje na "nono", to vie, ze robi nieco zle. Len nie vzdy vie co, preto mu to treba dat jasne najavo. Potom nahodne prisiel na to, ze sa to da vziat a zacal si postupne brat. Teraz uz tym padom mame aj vyuzitie pre namrvene piskoty, ktore som predtym vyhadzovala, kedze sa naucil nabrat si do zobacika aj ten prasok. Tak si vezme. Ako finalna odmena je to, ze mu tu misku necham dlhsie a naberie si viac. Tiez rano, ked mu davam misku s ovocim, tak vacsinou (podla casu) chcem, aby nieco spravil - aspon aby podal labku. Ale ked aj nechce a nastavi hlavu na poskrabanie, tak ho pohladim, poviem aku ma peknu hlavicku a tu misku mu dam, predsalen je to pre mna sviatok, ze sa mi ho takto podarilo naucit. Som si takmer 3 mesiace myslela, ze sa mi v zivote neda dobrovolne pohladit.
Taktiez ak ma respekt voci vasmu priatelovi, zvazila by som to spravit tak, ako u nas. Zo zaciatku, ked sme trenovali alebo som ho chcela hladit, tak stal pri nas a ked papagaj spravil nieco zle, vyrazne povedal "nono". Tiez sa u nas parkrat aukalo, nebojte. To nic, nevadi. Hlavne si treba spomenut na to slovo, ked robi nieco zle a neodmenovat. To je problem, lebo treba citlivo vnimat, co papagaj chce. Kedze nas chcel, aby som odisla, tak to bolo o tom, ze ruku som musela nechat v klietke, priatel po nom "nono"kal az kym sa neukludnil, az potom som vytiahla ruku. Ked sa mi navela navela dal pohladit, tak ho potom vyhladkal priatel, od ktoreho to lubi. Postupne prisiel na to, ze mu nechcem ublizit, ze som ta, co sa s nim hra, krmi ho, travi s nim najviac casu (toto tiez pomohlo, ze sa mu priatel prestal na cas venovat, a kazdy vecer sme prestahovali papagaja do inej izby a tam som bola pri nom - sice pri PC, ale postupne si na mna zvykol). Takze aj toto je moznost, proste nejaku dobu pouzivat cloveka, ktoreho ma rad, len ako sposob na odmenovanie a potrestanie (ignoracia napriklad).
Co sa tyka kricania - vravi sa ze nie. Ale niekedy spravanie sa k tomu ako ku kristalovemu poharu tiez nema vyznam. Ja som tiez uz nanho nakricala ze ako si to predstavuje ma hryzt, ked ja sa onho tak pekne staram (to ma vazne vytocil vtedy) a zrazu sa mi dal pohladit sam a dobrovolne aj ked priatel nebol doma. On tiez nanho parkrat nakrical ked sa prilis dozadoval pozornosti a vyhrazal sa mu prenoskou (ktoru z duse nenavidi), papagaj vrieskal ako keby sme mu kridlo trhali a ked sa uklidnil, tak svoje spravanie vyrazne vylepsil na 2 dni. Potom to boli 4 dni, 6 dni a obdobie, kedy je dobry, sa predlzuje.
To, ze si brani misku - to je skor teritorialne spravanie. Myslim ze niekde v tom clanku je aj o tom pisane. Toto nas nikdy nerobil, takze poradit neviem. Keby som drzala misku v ruke, tak bude spokojne zrat. Vcera mi dokonca sedel na ruke, v druhej som mala misku s piskotkami a on zral. Praveze skor chyti do zobaka misku a nechce mi ju dat, ale v zivote neutocil, ked som mu davala zradlo. Ale zas - a to je len moj nazor - si myslim, ze je to o tom, ze ma klietku prilis za svoju. Ano, je to jeho teritorium, ktore by sme mali respektovat, ale odtial potial. Tak isto, ako donho ja neutocim, ked je on v mojom teritoriu (mimo klietky), tak ocakavam, ze nebude utocit, ked som ja v jeho teritoriu. Preto mu tam ruky pchame stale, ci ked cvicime, alebo ho hladime, alebo sa hrame. Musi si zvyknut na to, ze sice je to jeho kietka, ale ja mu ju neberiem, nie som tam na to, aby som mu ublizila v jeho teritoriu. Takze nas tam pusta uplne bez problemov. Necha sa prenasat z bidla na bidlo, na hracky, atd. Treba ho zvykat od zaciatku. Tiez by som postupovala podla popisu Evy.
Zelam vela trpezlivosti a pevne nervy!
a pak jde i po rukach, sedí mi třeba na rameni a štípne do tváře nebo rtu dnes to bylo,tak moc,že mam ret,jak černoška..nevim co s tím ,,trestat´´ ho zavřením do klece je také problém jelikož chodí hodně nerad, sám jde až po těch 3-4hodinách dobrovolně.
