Příspěvky uživatele

Tome, zasa budete v niečom medzi včelármi v ČR medzi prvými. . Málokto dokáže verejne priznať že dlhší rämik ako zázračných (českých) 39 cm  má niečo do seba..👍… …

“ale chtěl jsem být trochu více eko,”

Adam, Adam….nechem písať sproste, tak len trochu podpichovačná rada, svoj med potom ponúkaj ako “bio”  😉, však návrat k prírode, včely tými istými kusadlami, ktorými odoberajú prinesený propolis a stavajú voskové bunky na potravu budú kusať konské výkaly, včely s peľom  tými pacičkami ktorými behali pokonskom truse budú zhadzovať z košíčka peľ na chov plodu..😆…hlavne že si “niečo” dobré donesú  z tých výkalov…kua tie mozgy nám už úplne zozeleneli ☹️…

Sorry, nezdržal som sa, uvažoval som totiž nad EKO upchávkou, zvažoval som medzistenu z vosku, ale potom som si spomenul na sovietskych výskumníkov, ktorí škáru prekryli povoskovaným papierom, urobili dierky a sledovali ktoré včely zväčšia…možno by stačil výkres upevnený pripináčkom .. (hlavné nechaj konský trus tam kde má byť)…

…to sa len hrajú…kým v miske nie je kašička, vajíčko či dokonca larvička je to v pohode…ale pozor, ak je už bunka VYLEŠTENÁ PROPOLISOM., tak lákajú matičku na zakladenie..…

Anonymní:

Ahoj Tome a Goro zkusil jsem na NN nepoužít mřížku a jde to. Super Ale potřebuji poradit jak odměnit staré souše v plodišti to se mi moc nedaří. Dík za radu Karel

Ak bola otázka aj na mňa roky mám NN  (nízke nadstavky )na studenú stavbu…včely vediem bez  materskej mriežky, med ťažím len z panenských plástov, ktoré sú v čase aplikácie prípravkov voči klieštiku mimo úľ…

K otázke len toľko, staré súše v plodisku jednoducho odstraňujem tak, že vždy na jar odoberiem preč z úľa spodný nadstavok s najstaršími plástami čím odstránim každý rok 10 najstarších čiernych súší… …

tak som dnes pri odchode z včelnice pri otváraní auta začul známy bzukot a moje včely intenzívne “ošetrovali smrek”… tak zasa trochu medovice na preklenutie obdobia kým u mňa rozkvitne agát… na druhej včelnici som obehol všetky smreky v okolí a nič 😢 

chová niekto okrem včiel na balkóne aj králiky ?😏

“Tvrdím, že základem úspěšného chovu včel bude do budoucna pouze včelaření beze stresů a nebo s nejmenším možným minimem stresů.”

..do kameňa tesať, plne súhlasím…

Adam v pohode to upchaj odrezkom polystyrénu, a nechaj v oboch krajoch otvor na dve včely… polystyrén včely vyhryzú bez problémov a  určite tam, kde im to bude viac vyhovovať…

ešte jeden môj poznatok pri naplno otvorenom česne v silnej znáške… jednoducho včely ho používajú tak, aby sa minimalizovali problémy so včelami prinášajúcimi sladinu, aby sa nehromadili a nekomplikoval sa vyčkávanie na česne ..jednoducho jednou stranou vylietavajú von a druhou vchádzajú dnu …

až teraz som si pozornejšie prečítal váš príspevok a  zistil som že ste ma oslovil (něco pro pana Gora)…zamyslel sa čím to je že NC prepukne len v niektorých rodinách…

roztočík vo vzdušniciach včiel im v súčasnosti neubližuje tak výrazne ako v minulosti zrejme nie preto že si včely naň zvykli ale možno preto, že v boji na klieštika sa u každého včelára niečo cez rok použije a tak je likvidovaní aj roztočík vo vzdušniciach, myslím že je zdecimovaný do takej miery, že sa už vyskytuje minimálne, ale môžme uvažovať aj o tom, že si naň včely aj “zvykli” a skutočne sa niečo také deje aj u klieštika…včely dokážu žiť aj s klieštikom…závisí od ich vitality…

ale k tej NC, rozbory v uhynutých rodinách najdu prakticky skoro vždy spóry NC (nozémy ceranae) to je fakt… na zamyslenie sa je zistenie, že väčšina  včiel opustí pri aktívnom priebehu NC úľ a uhynie mimo, pričom zostane niekedy matka a za hrsť včiel okolo, ALE !…sú uhyny že včely sú uhynuté na dne úľa, hrubá vrstva a rozbory mŕtvoliek jasne dokazujú prítomnosť NC…. múdre vedecké hlavy si nedovolia napísať, či bolaa NC príčinou zoslabenia a úhynu rodín, alebo včely zoslabli z iného dôvodu a NC sa len v slabučkom včelstve  “rozmnožila a včelstvo dorazila” …

…tak sme na začiatku 😕…jedno však platí ako ste napísal, na NC , ktorá je tu krátko si naše včely (a ani včelári) ešte nedokázali zvyknúť…. nevedia s ňou bojovať… a jej šírenie je pandemické… ide po stojanoch a na celej včelnici…včelstvo mimo stojan či iná včelnica môže zostať OK..

Mária Terézia, “naša spoločná vládkyňa” bola nelozlučne spojená so včelami!!!

Po třicetileté válce doznalo včelaření těžkého úpadku a impuls k dalšímu rozvoji mu dodala až Marie Terezie. Dovolím si doslovně ocitovat z jejího Patentu pro Čechy z r. 1776:" 7. Výslovně tuto prohlašujeme, že každý včely v jakémkoli sobě oblíbeném množství držeti a živnost tu svobodně provozovati může; naproti tomu pak vrchnosti neb hospodářští úředníci, kteří by poddaným v chovu včeliček neb obchodu s medem a voskem ta nejmenší protivenstva neb příkoří činili, mohou naši nejvyšší nemilost očekávati." Zároveň v témže Patentu zprostila včelaře placení daní i cel, pokud převáželi včely...

Za Marie Terezie byla založena včelařská škola nejprve ve Vídni, následně v Brně a Novém Kníně. Byla zavedena evidence o chovu včel a nejlepším včelařům byly udělovány odměny. A tím byl nastartován poměrně významný rozmach, který způsobil, že ani čeští včelaři nehráli v evropském měřítku druhé housle. V 2. pol. 18. stol. u nás prakticky zaniklo brtnické včelaření, tedy zůstaly kláty (špalky) a z Uher se začíná dovážet tzv. košnice, která dosáhla poměrně značné obliby, zejména na Moravě a Slovensku. Jednalo se o jakýsi slaměný úl, s kulovitou horní částí, známý ze starých vyobrazení třeba na perníku. Tzv. vosí hnízda našich kuchařek ve vánočním cukroví není nic jiného než košnice. Včely slámu zevnitř tak vybetonovali propolisem, že v košnicích se dala nosit voda. Stále ovšem hovoříme o nepohyblivém včelaření, které pracovalo se střídavým podřezáváním plástů, jak jsme si vysvětlovali minule. Košnice dokonce vyžadovaly přímo každoroční likvidaci včelstva, tedy byly žádoucí rojivé kmeny včel. 

Ovšem na poli vědeckém se začaly dít věci. Na práce Itala Malpighiho ( jedna z včelích žláz se jmenuje podle něho) a Holanďana Leeuwenhoeka, vynálezce mikroskopu ( pozoroval trubčí sperma) navázal Swammerdam, který ve 2.pol. 17.stol. zkoušel umělý chov matek. Roku 1788 český včelař Janiš odhaluje podstatu partenogeneze u včel ( trubec pochází z neoplozeného vajíčka, matka z oplozeného). V r. 1814 poprvé používá jakési trámky s plásty Rus Prokopovič, které byly následně zdokonaleny českým lesníkem Wunderem a polským duchovním Dzierzonem. Tím nastává éra pohyblivého včelaření, což byl revoluční vynález a naprosto změnil systém včelaření. V USA zavedl pohyblivé včelaření a vynalezl horem přístupný úl Langstroth, na něhož navázal Dadant s prvním typem úlu tovární výroby. První mezistěnu vynalezl Němec Mehring r. 1857 a v témže roce nechal Čech Vogel vyrobit první kovový lis na mezistěny. V roce 1865 předvádí v Brně první medomet major Hruschka, Čech, žijící v Itálii. Včelí mřížku proti pronikání matky z plodiště do medníku používá již zmíněný Prokopovič, ovšem o její praktické uplatnění se postaral Němec Hannemann po roce 1877. Rakouský hodinář Wankler koncem 19. stol. zvládl přelarvování v chovu matek a neúspěšně se pokoušel o první inseminace u včel. V roce 1926 při studijním pobytu na Cornellově universitě v USA objevil Čech Soudek význam hltanových žláz u včely a ještě v r. 1973 dostává Nobelovu cenu Rakušan von Frisch za rozluštění včelích tanečků. T. 

Zatímco v Čechách bylo v roce 1785 evidováno 39 tis. včelstev, v r. 1843 to bylo již 106 tis. a v r. 1910 pak 235 tis. Na Moravě v témže roce dalších 104 tis. a ve Slezsku 18 tis. Pokud někoho zajímá, tak na přelomu 19. a 20. stol. byl průměrný výnos medu na včelstvo 5 kg.

no včelári teda tzv “včelári”, dokážu blbnúť rôzne… takéto “hotelové " včely ošetruje  jeden môj známy v New Yorku na 50 (!!!) poschodí…😟😢

Hovorí sa, že jedovatý med poskytuje rododendron. Týmto menom sú ale  nazývané niektoré druhy rodu oleander Nerium, ktoré sú naozaj silne jedovaté. Rododendron a azalka, ktoré rastú u nás, nijako konzumentov medu neohrozujú. V strednej Európe sa jedovaté medy nevyskytujú. osobne mám na záhrade dva niekoľkoročné rododendrony ale v celkovom mede  ak aj je nejaká “jedovatosť” sa to  stratí a problémy nie sú… 

len trochu informácie pre včelárov aj pre nevčelárov…

Záujem človeka o včely, presnejšie o včelie produkty, začal dávno pred vznikom poľnohospodárstva. Včela žila v Európe odpradávna, čo dokazujú aj skameneliny z treťohôr nájdené v baltskom jantári. Najstaršie doklady o odoberaní medu včelám poznáme zo skalných kresieb z obdobia pred rozšírením poľnohospodárskych civilizácií – známa je napríklad skalná kresba v Pavúčej jaskyni (La Araña) na východe Španielska, stará najmenej osemtisíc rokov – či z reliéfov skalných obydlí v tureckej Anatólii. Pracovitosť včiel, tajomnosť života včelstiev a obľúbenosť medu a vosku im zabezpečili pevné miesto v slovesnom i materiálnom umení takmer všetkých národov, kultúrnych a náboženských spoločenstiev sveta. Prvé doklady o chove včiel pochádzajú z Egypta, kde boli chované v hlinených úľoch už štyritisíc rokov pred n. l.. Včely a človeka spája história dlhá milióny rokov. Podobne ako človek, aj prapôvodné včely pochádzali z Afriky, odkiaľ sa rozšírili na iné kontinenty.

 Med je jednou z najstarších zložiek ľudskej potravy – naši prapredkovia si pochutnávali na mede, vybranom z hniezd divých včiel dávno predtým, ako sa naučili zasiať prvé obilné zrno. DEJINY MEDU Reliéf z Pabasovej hrobky v Údolí kráľov pochádza z obdobia 26. dynastie (7 stor. p.n.l.) a zobrazuje včelára klaňajúceho sa úľom s vyletujúcimi včelami. Patrí k najstarším zachovaným záznamom o včelárstve. Úle valcovitého tvaru vyrábali egyptskí včelári z hliny a ukladali ich v radoch na seba. Takto vytvorená včelnica mohla obsahovať až päťsto úľov. Vonkajšie úle boli prázdne a slúžili ako izolačná vrstva proti teplu. Centrom včelárenia bol Dolný Egypt. Papyrus z 3. stor. pred n. l., nájdený v roku 1914 potvrdil, že Egypťania v októbri sťahovali úle po Níle smerom na sever, čím si predĺžili sezónu zberu nektáru. Vo februári dorazili do oblasti dnešnej Káhiry, kde získaný med predali. Päťtisíc rokov pred naším letopočtom sa Sumeri a Semiti usadili v nížine obmývanej riekami Eufrat a Tigris, aby založili Mezopotámsku ríšu, na troskách ktorej neskôr povstala Babylónia. Sumeri vynašli prvé známe písmo a už v prvej dochovanej ľúbostnej piesni na svete vyznáva sumerský kráľ Šu-Sín city k svojej snúbenici cez symboliku sladkosti medu. V starovekom Egypte spotrebúvali kňazi veľké množstvá medu pri svojich ceremóniách, na konzerváciu tiel a na kŕmenie posvätných zvierat. Stará egyptská legenda hovorí, že včely sú oživené slzy boha slnka Ra, ktoré spá- jajú božstvo s kráľovským domom. O dôležitosti včely svedčí aj fakt, že jej hieroglyf bol symbolom kráľovského domu v Dolnom Egypte. Med sa tiež používal na balzamovanie mŕtvych. Rigvéda, najstaršia zo svätých kníh Indie, zostavená medzi rokmi 1700 až 1100 pred n. l., obsahuje množstvo odkazov na med a včely. V Atharvavéde možno nájsť modlitbu za dostatok medu, ktorá má zabezpečiť dar rečníctva a dodať slovám patričnú váhu. 

Táto symbolika sa preniesla aj do tradícií ostatných indoeurópskych národov – spomeňme aspoň legendu o svätom Ambrózovi, ktorému stretnutie so včelami tiež prinieslo dar slova. V hinduizme je med považovaný za jeden z piatich elixírov nesmrteľnosti. V mytológii starých Grékov bol med pokrmom bohov – sám Zeus, najvyšší v božskej hierarchii, bol ako dieťa odchovaný sestrami – nymfami na mede a mlieku. Neskôr použil toxický med z rododendronu ako zbraň proti svojmu otcovi Kronovi, ktorý z obavy, aby ho vlastné deti jedného dňa nezbavili vlády, všetky zhltol. Najmladší Zeus hrozbe unikol a keď dospel, z pomsty ponúkol otcovi rododendronový med, ktorý nutká na vracanie. Keď Kronos vyvrátil všetkých Diových súrodencov, spoločne sa dali do boja proti otcovi. Medom sa živili aj boh vína a veselosti Dionýzos, boh obchodu Hermes a množstvo polobohov. Veľa odkazov na blahodarné účinky medu nachádzame v Homérovej Iliade a Odysei. 

Za zakladateľa včelárstva bol pokladaný Aristaios, syn boha Apolóna a nymfy Kyréné. V rímskej mytológii úlohu ochrancu včiel a včelárov prebrala bohyňa Mellona. Med a včely v mytológii starovekých národov Dioscoridova kniha De Materia Medica z 1. storočia obsahuje viacero receptov na prípravu liečiv z medu. Na obrázku je strana s takýmto receptom v arabskom preklade zo začiatku 13. storočia. 

Včela medonosná je pôvodným živo- číšnym druhom v Európe, Ázii a Afrike, do oboch Amerík a Austrálie ju priviezli až európski prisťahovalci predovšetkým v 18. storočí. Prorok Mohamed, ktorý sa pri púti z Mekky do Mediny živil „jačmenným chlebom, mliekom a medom“, svojho času vyhlásil: „Med je liekom na všetky nemoci a Korán liekom na všetky choroby mysle, preto vám odporúčam obe liečivá, Korán aj med.“ Prorok dokonca hrozí ľuďom pohŕdajúcim božími zákonmi odňatím medu. Korán, svätá kniha islamu, sa delí na stoštrnásť kapitol – súr, pričom šestnásta súra sa nazýva Včela a dozvedáme sa z nej, že včely sa v arabskom svete chovali v úľoch už odpradávna. V Koráne sa stretávame s rozsiahlym opisom raja a pekla: pravoverných, dobro konajúcich veriacich očakáva raj, kde sú „rieky z mlieka, ktorého chuť sa nemení a rieky z čistého medu“ (47. súra). Podobnú predstavu o raji majú aj čínski budhisti, podľa ktorých sú v raji „medové rieky, zlaté stromy s neobyčajnými plodmi, večná hudba, spev a blaženosť “. Takisto hinduistické hymny Rigvédy predstavujú kozmické rieky ako zmes medu a mlieka s hojivými a ochrannými účinkami. 

Čo sa týka Nového sveta, treba pripomenúť, že včelu medonosnú priniesli do Ameriky až Európania. Indiáni získavali med od viacerých druhov bezžihadlových včiel. Najzručnejšími včelármi boli Mayovia, ktorí mali vlastných včelích bohov, nazývaných Noyumcab a Ah-Mucen Cab. Na ich počesť usporadúvali oslavné ceremónie. Prvý sviatok bol v októbri, mal zabezpečiť vysoké výnosy medu a vrcholil bezuzdným pitím medoviny. Druhý sviatok pripadal na december a jeho účelom bolo udobriť si bohov a zabezpečiť zakvitnutie lúk – a tým dostatok pastvy pre včely. 

Med a včely v svetových náboženstvách 

Maľba z jaskyne La Araña v Španielsku, stará viac než 8000 rokov, zobrazuje zberača medu, šplhajúceho sa po lianách k hniezdu divých včiel. Kolíska kresťanskej kultúry, Židovské kráľovstvo, je v Biblii opísané ako „zem, ktorá oplýva mliekom a medom“ (napríklad Exodus 3:8). V tejto svätej knihe sa včela spomína na štyroch miestach a med päťdesiatšesťkrát. Včela a jej produkty sa tešili obľube v celých dejinách kresťanstva. Strediskom chovu včiel sa stali kláštory, ktoré potrebovali veľké množstvá vosku na výrobu sviec. Tie boli v stredoveku luxusným tovarom. O význame včelárstva svedčí aj fakt, že v niektorých krajinách v stredoveku krádež osadeného úľa trestali smrťou. Z piateho storočia je dochovaný pašiový hymnus na včely, ktoré sa „tešia z potomstva zachovávajúc si svoje panenstvo“. Spôsob ich reprodukcie nebol v tom čase ešte známy. Ako symbol panenstva si dal tri včely do znaku svojho rodu aj pápež Urban VIII. (1623 – 1644). Podobným omylom bol aj názor na pôvod medu, ktorý pretrvával ešte v stredoveku: ľudia verili, podobne ako za čias Aristotela, že med je emanáciou hviezd, rosou, mannou, padajúcou na Zem a zberanou včelami, čo je zjavné z knihy pápeža Gregora I. (590 – 604) Magna Moralia. Kresťanským patrónom včelárov sa stal už spomínaný milánsky biskup Ambróz (339 – 397). Medzi najvýznamnejšími včelárskymi bádateľmi a propagátormi chovu včiel bolo množstvo kňazov a mníchov. Za všetkých spomeňme aspoň rímskokatolíckeho kňaza Jana Dzierzona (1811 – 1906), považovaného za otca európskeho včelárstva, alebo slovenského osvietenca Juraja Fándlyho. Med a včely v kresťanskej tradícii Flámski včelári so slamenými úľmi (Pieter Breughel st., 1565). Podľa niektorých dohadov obraz znázorňuje kradnutie úľov. Premiestňovanie úľov vo včelíne na francúzskom vidieku, začiatok 18. storočia. > Keď Alexander Macedónsky zomrel v Babylone, ďaleko od domova, podľa legendy ho kvôli uchovaniu tela dopravili do Memfisu v zlatej truhle naplnenej medom. 

Včela sa stala príkladom odvahy a statočnosti v bojoch.

 Už grécky básnik Homér prirovnával útoky Achájcov pri dobýjaní Tróje k útoku včiel. Rímski vojaci mávali na bojových štítoch obraz útočiacej včely, ktorý mal posilňovať ich odvahu. Použitie včiel vo vojnových konfliktoch lákalo bojovníkov už v dávnej histórii. Jeden z prvých historicky doložených záznamov však neopisuje vojenské využitie včiel ako „bodavých striel“, ale prekvapujúcou pascou sa v ňom stal med. V prvom storočí pred n. l. tiahli rímske vojská pod vedením Pompea Veľkého na mesto Heptakometes v Malej Ázii. Asi tisíc vojakov práve prechádzalo cez priesmyk, keď narazili na ukryté zásoby medu. Táto skvelá príležitosť na doplnenie zásob samozrejme vojakov, navyknutých na rabovanie a lú- penie, zastavila v postupe. Čoskoro však upadli do delíria sprevádzaného vracaním a hnačkami. V takomto stave sa stali ľahkou korisťou obrancov mesta, ktorí sa vrhli do útoku. Všetko nasvedčuje tomu, že šlo o toxický med z rododendronu pontského, ktorý nastražili na prístupové cesty k mestu ako pascu, aby mesto ochránili pred rímskymi dobyvateľmi. Svedectvá o použití otrávenej medoviny na taktické vojenské účely pochádzajú z Ruska, kde bolo v roku 1489 priotrávených okolo desaťtisíc Tatárov. Podobnú „zbraň“ použila proti svojim nepriateľom v roku 946 aj ruská kňažná Oľga, ktorej sa na synovom pohrebe podarilo medovinou omámiť a so svojimi stúpencami pobiť okolo päťtisíc „smútiacich hostí“ zodpovedných za smrť jej syna Igora i manžela Olega. Najbežnejším vojenským využitím včiel zostali, samozrejme, „bodajúce strely“. Najstaršie záznamy pochádzajú z obdobia Rímskeho impéria a množstvo zmienok o vrhaní úľov z hradieb obliehaných miest pochádza z obdobia stredovekých vojnových výprav. 

Od svojej korunovácie v roku 1804 používal včelu ako heraldický symbol cisár Napoleon. Symbolizovala pracovitosť, užitočnosť a výkonnosť. Včela bola v erboch často používaným symbolom. Detail bronzového erbu toskánskeho vojvodu Ferdinanda de Medici, znázorňujúci roj včiel s kráľovnou v strede (15. stor.). Počas križiackych výprav, keď sa kresťania pokúšali vyhnať moslimov z Jeruzalema, včely využívali obe armády. Napríklad v roku 1098 moslimské obyvateľstvo mesta Maara použilo pri vyháňaní kresťanských nepriateľov „kamene, úle rojace sa včelami, oheň a nehasené vápno“. Kráľ Richard Levie Srdce použil katapultom vrhané „včelie bomby“ na Saracénov počas tretej križiackej výpravy. Ľudia využívali včely aj na osobnú ochranu. Známy rímsky básnik Vergílius zmiatol vojakov bažiacich po jeho cennostiach tak, že ich ukryl do úľa. Mestečko Beyenburg v severnom Nemecku používa svoj názov (ktorý možno preložiť ako Včelie mesto či Včelí hrad) odvtedy, ako sa lúpežná banda rozhodla prepadnúť tamojší ženský kláštor. Mníšky sa uchránili pred plienením tak, že prevrátili úle a utekali sa skryť. Počas americkej občianskej vojny používali Južania na zastavenie postupu Severanov rady úľov rozostavené na poliach, ktoré potom zo zálohy rozstreľovali delostrelci. Vrhanie úľov na nepriateľov, alebo nastraženie poľných strašiakov, ktorí sa prevalili po zakopnutí o skrytý drôt, sa v prvej svetovej vojne používalo ako lesť na oboch stranách konfliktu. 

Najnovšie sa včely začínajú používať vo vojenskom priemysle na mierové účely, konkrétne na detekciu nevybuchnutých zemných mín alebo na detekciu výbušnín na letiskách. V rámci experimentu na vesmírnej lodi v roku 1984 vystavali včely plást v beztiažovom stave.

• bol by na CHZ záujem aj o také informácie o včelách ktoré sa netýkajú priamo chovu včiel?
• Áno, zaujíma ma všetko o včelách! 5 hlasů
  100 %
• NIE, zaujímajú ma len včelárske postupy chovu! 0 hlasů
  0 %
• Celkem 5 hlasů

😟"teplý plást v okolí chumáče a tím snížit schopnost odkrytého medu se kterým je v kontaktu absorbovat vodu a včely by jej mohly jen špatně trávit či úplně uhynout."

..nie všetko chápem čo píšeš😢… ak včely odviečkujú zásoby, robia to po častiach a predstava že plást bude TAK “TEPLÝ” ŽE VODNÁ PARA NA ZÁSOBÁCH NESKONDENZUJE  sa mi zdá mimo realitu…ale včely aj pri nedostatočnom rozriedení zásob vlhkosťou v úli dokážu odoberať med tak , že ho riedia slinami…

ale súhlasím že v zime nemá byť v úle “sucho”, to včelám komplikuje život na rozhodne kvôli utepleniu tým polystyrénom neuhynú… to by včelári v uteplených úľoch s “priedušným stropom” alebo v OP boli po každej zime bez včiel…

Martin veľkovčelár ti radil presne tak ako včelária veľkovčelári… nás sa pýtaš, nás hobby včelárov, mňa predstava že začiatkom mája kŕmim včely s cieľom dostať ich do medníka je mrazivá, je mi z nej špatne… mám tiež kamoša včelára, ten používa OP a pri vytáčaní berie všetky medníky aj ten nad mriežkou kde majú zásoby a peľ pre plod a rýchlo im capne do podmetu kilo medocesta aby plod neprestali chovať, (peľ si vraj donesú)…tiež sa mi to nepáči, poznám včelárov ktorí medník včiel nevytáčajú a ich postup je mi sympatickejší (aj keď možno “vymlátia z včiel menej medu na kšeft”)

AKO ODOBRAŤ VČELÁM PLÁSTY S MEDOM?

 Drvivá väčšina včelárov chová včely kvôli medu, ktorý im včely donesú. Teda včely si med pripravujú pre seba, ale včelár má zvyčajne iný názor. Neustále netrpezlivo nazerá do medníka a hodnotí stav ukladaného medu aby mohol roztočiť konečne medomet. Ako včely „vyrábajú“ med ? Včely zberajú a nosia hlavne nektár, ten má obyčajne 60-80%vody. Pri zbere, ale hlavne cestou do úľa pridávajú lietavky k nektáru trochu riedkeho výlučku hltanových žliaz s obsahom invertázy, ktorá urýchľuje rozklad sacharidov na glukózu (známa ako hroznový cukor) a fruktózu (známa ako ovocný cukor). Čo sa deje s nektárom, ktorý priniesla včela lietavka do úľa? Lietavka, ako náhle vojde do úľa odovzdá prinesený nektár mladuške. Väčšinou však nektár od lietavky preberá niekoľko (tri a viac) mladušiek súčasne. Úľové včely spracúvajú nektár na med, hovoríme o procese zrenia medu. Prebiehajú v ňom zmeny fyzikálne - zahusťovanie nektáru a chemické pokračuje inverzia sacharózy na jednoduché cukry. Zahusťovanie nektáru prebieha odparovaním. Úľová včela, ktorá prijala nektár od lietavky, ho opakovane vytlačí v malej kvapke zo svojho medného váčku na ústne ústrojenstvo, kde prebieha rýchle odparovanie vody z nafúknutej kvapky. Kvapku odoberie iná mladuška a znovu ju „nafúkne“ pre kolegyňu. Týmto spôsobom sa včelám podarí nektár zahustiť do štádia že obsahuje menej ako 40% vody. Túto fázu nazývame aktívna, potom včela čiastočne zahustený nektár uloží v kvapkách na stenu bunky alebo ako tenký film na dno bunky. Tak včely zaplní bunky väčšinou z 1/4 až z 1/3. V bunkách potom prebieha pasívne fáza zahusťovanie nektáru, ktorá trvá 1 až 3 dni. Dĺžka tejto fázy závisí od koncentrácie nektáru pri prvom uložení do buniek, od naplnenosti buniek a od množstva pohybujúceho sa vzduchu medzi plástami, pričom to je dané silou včelstva a miestom v súšach. Táto odparovacia metóda je podložená presnými pozorovaniami a meraniami. Nektár zahustený na med, v ktorom je 20 a menej percent vody, včely z buniek, kde prebiehalo pasívne zahusťovanie, premiestňujú do plástov vo vyššej časti úľov, tam ním dopĺňajú bunky a viečkujú ich nepriedušne voskom. Výnimočne, ak včely nemajú dostatok miesta v súšach a je málo mladušiek, môže sa stať že med uložený a zaviečkovaný v bunkách plástu má viac ako 20% vody. 

Kedy sú teda plásty v medníku vhodné na vytáčanie? 

Včelári na túto otázku majú jednoduchú odpoveď – „Vtedy keď je väčšina buniek zaviečkovaná (1/2 až 2/3) alebo je zaviečkovaná aspoň 1/3 plástu ale ak prudko plástom trhneme vo vodorovnej polohe z nezaviečkovaných buniek med nestrieka“. Takáto skúška, hoci je len orientačná, mne osobne vždy postačovala, ale včelár by mal pamätať hlavne pri prekladaní plodu nad mriežku, že v bunkách po poslednom liahnucom sa plode môže ten nektár byť skutočne riedky, čerstvo nanosený. Na druhej strane včely bunky viečkujú, keď sú plné, keď nie sú, tak neviečkujú. Teda ak má rovnako silné včelstvo viacej priestoru, tak nemusí celkom naplniť bunky a neviečkuje. To ale neznamená, že sa ten med nedá točiť, aj nezaviečkovaný môže byť zrelý. . Práve vtedy sa u nerozhodných včelárov môže uplatniť technika - teda refraktometer, ukáže či je možné točiť aj nezaviečkovaný med. Nie je potrebné merať každý rámik, môj kamarát v pár úľoch zmeria v medníku plást v strede medníka a na oboch krajoch (druhé od steny), ak priemer vyhovuje, točí celú včelnicu. Iný priateľ pár dní pred vytáčaním založí pod medník materskú mriežku (tú hrubú, plastovú, ktorú včely nemilujú) a včely obvykle na to reagujú tak, že prestanú nosiť nad mriežku a zanášajú nádstavok pod mriežkou. V medníku tak nemá nezahustený nektár a po vytočení kvalitného medu mriežky znovu vyberie a včely nosia do medníka. Včely vedia ako treba med zahustiť, ale pri intenzívnejšej znáške (a pri vlhkejšom počasí, ktoré je pre takúto znášku ideálne) či nedostatku miesta na „sušenie“ medu sa môže stať že zaviečkujú zaplnené bunky aj keď med má viac ako 20% vody (vraj aj 23%!) a naopak, dokážu pri dostatku miesta, času a včiel zahustiť med aj pod 15% bez toho aby bol zaviečkovaný (ak znáška prestala a nemajú z čoho bunky doplniť). Včelár by tú hustotu medu nemal veľmi prežívať, nakoniec med sa zmieša v medomete, rôzne rámiky, rôzne včelstvá a dôležité je % v konečnom mede, vytekajúcom z medometu. Ak med plníme do malých 1 kg pohárov nevadí im ani 21% ale med s takouto vlhkosťou ponechaný vo veľkých nádobách môže na hladine skvasiť. Tiež nie je dobre ak točíme zmesku repky a agátu, kde repka skryštalizuje a do zvyšku agátového medu sa môže „vytlačiť“ viac vody ako 20% a môžu vzniknúť problémy. Veľa včelárov má refraktomer, ale meria len vytočený med. Takto namerané % vody má skutočne výpovednú hodnotu. Všetci vieme, že smernica 2001/110/ES z 20. 11. 2001 o mede stanovuje obsah vody v mede na maximálne 20% (vresový 23%). Naša prísnejšia norma Slovenský med určuje obsah vody v mede na maximálne 18%. Takže ak je obsah vody do tých 20%, med je OK 

 Ak nemáte refraktometer a chcete vedieť koľko percent vody má med od vašich včielok zvážte presne jeden liter a porovnajte s touto tabuľkou: Obsah vody – hmotnosť jedného litra medu pri 20°C 14 % – 1,4404 kg 15 % – 1,4350 kg 16 % – 1,4295 kg 17 % – 1,4237 kg 18 % – 1,4171 kg 19 % – 1,4101 kg 20 % – 1,4027 kg 21 % – 1,3950 kg 

Existuje skupina zákazníkov, ktorí by však med s obsahom 18-20% vody nekúpili, považujú ho za riedky, vraj im steká z lyžičky a vyžadujú cca 16%! Veľkovčelári preto po medobraní často med „dosúšajú“ na špeciálnych zariadeniach. Podľa môjho názoru, takto „upravený“ med okrem vody stratí aj časť aromatických látok ktoré robia med medom. Toto je ešte možno legálne, ale oveľa viac nebezpečné je, ak včelár v snahe dosiahnuť jednodruhové medy, vytáča nie podľa včiel, ale berie med predtým ako ho stihnú „dokončiť“. To že včelár potom percento vody v takomto „produkte“ zníži ešte z neho med neurobí! Podľa oficiálneho stanoviska organizácie APIMONDIA je „vytáčanie nezrelého medu, ktorý sa ďalej aktívne dosúša prostredníctvom vákuových sušičiek, príp. iných technických zariadení“ považované za „falšovanie medu!“ Med nie je problém nechať v medníku dlhšie aby „dozrel“, ale keď má potrebné hodnoty prečo ho nevytočiť? Nakoniec včelár má málokedy toľko súšov, aby mohol pri repke čakať až do zaviečkovania všetkých plástov a na agát podstavovať ďalšie medníky. Niekedy ani to nie je riešením, lebo sa môže stať, že pod medníky stále prikladá nad plodisko nové nadstavky a repka v horných medníkoch začne v rohoch plástov kryštalizovať. Preto rozhodnutie kedy točiť netreba podceňovať, inak sa môže stať, že sa med nakoniec nebude dať vytočiť alebo včely sa pre „nadbytok“ zásob vyroja.

 Ako zbaviť medové plásty včiel?

 Medobranie, najkrajší čas pre včelára je nutne sprevádzaný tým, že je potrebné aby včely opustili medové zásoby, ktoré si pre seba nanosili do zásoby. Už dávno sa včely kvôli medu nelikvidujú, rozoberateľné dielo umožňuje zaviečkované rámiky s medom vybrať a úľa a jediný problém je, ako ich zbaviť včiel. U nás nikdy nebola rozšírená metóda vyháňania včiel z medníka pomocou „navoňaných“ plachtičiek a vždy sa „ometalo“, teda plásty s medom sa vyberú z medníka a včely sa trpezlivo ometajú z medného plástu husím brkom alebo zmetáčikom, až je plást bez včiel a môže sa odložiť na vytáčanie. Je dobre pred začiatkom ometania rámikom prudko trhnúť, alebo po hornej latke buchnúť zovretou päsťou – veľká časť včiel spadne z plástu bez ometania. Potom sa vyberie druhý plást a znovu sa ometá a tak sa pokračuje v celom medníku a na celej včelnici. Dlhoroční včelári majú v ometaní , takú prax, že túto metódu používajú u desiatok rodín na včelnici a medobranie je pomerne rýchle. Na základe skúseností sa už len rieši kvalita vlasu na metličke a miesto ometania – do úľa, pred úľ či cez smyk do nádoby.

a) Ometanie včiel z medných plástov „do úľa“

 Tento spôsob používajú včelári, ktorí nemajú založenú materskú mriežku, alebo vyberajú nejaký krajný plást medu s plodiska. Cieľom je zabezpečiť, aby včelár neriskoval stratu matky. Nevýhodou tohto spôsobu ometenia do medníka je, že včely znovu vyliezajú na plásty s medom a niekoľkokrát zmetená včela sa dokáže nakúriť a potom včelár musí používať ochranný odev (pokiaľ teda nefilmuje video na internetové diskusie, vtedy sa tvári, akože „nič“...)

 b.)Ometanie včiel z medných plástov pred úľ 

Keď má včelár založenú materskú mriežku, potom je matka v plodisku a plásty z medníka môže včelár smelo striasať a ometať pred úľ. Mladušky tak prídu do kontaktu so smetáčikom len raz, chvíľu im trvá kým sa dostanú do úľa a a to už je medník prázdny. Nevýhodou tohto spôsobu je, že včely môžu začať vyvádzať, hlavne pri poslednom letnom vytáčaní a okolo včelára sa môžu vznášať mraky včiel. 

c.)Ometanie včiel z medných plástov cez smyk do nádoby 

Tento spôsob je vhodný aj pre „slabšie povahy“, medobranie prebieha relatívne pokojne, včely s medníka sa ometajú cez špeciálny smyk (akoby veľký lievik) do nádoby, z ktorej sa po skončemní ometania vysypú do úľa. Kto chce ometať, mal by to robiť takto.

 Strojové ometanie 

Včelári s väčším počtom rodín by sa však „umetličkovali“ a preto na ometanie používajú mechanické ometače. Jedná sa o dva rotujúce valce (kefy) medzi ktoré zasúva včelár plást s medom a pobehujúcimi včelami. Pri pohybe dolu a hore je väčšina včiel ometená a skončia v nádobe pod kefami, Nakoniec sa včely, podobne ako pri použití smyku, z tej nádoby vysypú rovno do úľa. Ometanie ide rýchle, len včielky sú trochu viac „oplieskané“ ako keď včelár používa husie brko. Ometače obyčajne fungujú na 12V a teda s autobatériou je možné pracovať na každom stanovišti. 

Vyfukovanie včiel z medníkov

 Veľkovčelári, ktorí chovajú včely v nízkych medníkoch (a majú založené materské mriežky) jednoducho medník otočia o 90 stupňov a včely z neho vyfúknu stlačeným vzduchom. Bez rozoberania, bez vyťahovania rámikov, celý medník môžu hneď nakladať na odvoz do medárne s medometom. Včely možno vyfukovať rovno pred úľ, alebo sa na plodisko položí prázdny nadstavok, naň speciálne konštruovaný sitový lapač a včely padajú do úľa. Stlačený vzduch včielky trochu oplieska a tiež kto už včely ometal, vie ako sa vedia na rámiku „skryť“ , preto ofúkané plásty nejaké včielky zo sebou nesú, ale na to už majú včelári finty, či už vypúšťanie včiel v aute, alebo cez okná medárne.

 ODVČELENIE MEDNÍKOV POMOCOU VÝKLZOV 

Pri použití výklzov sa pod medník vloží medzidno s otvorom v strede, ktorý včelám túžiacim po matke umožní cez plastový výklz opustiť medník a dostať sa k matke v plodisku. Cesta späť je komplikovanejšia a včely radšej zostanú mimo medníka. Plastový výklz je potrebné ho upevniť na sololitovú dosku o rozmere používaného úľa, pričom na nej v strede treba urobiť otvor (60-80 mm) a po obvode nabiť latky. Zo strany od plodiska, kde je samotný výklz by mali mať latôčky okolo 30 mm, z hornej strany od medníka je výhodne nabiť latôčky o hrúbke 5-8 mm. Väčšina včelárov u nás výklzy nepoužíva ba ani nikdy neuvažovala o použití výklzov, pretože sa o nich traduje niekoľko negatív. Každá včelárska kniha píše, že med pri ich použití zachladne a ťažko sa vytáča, včelári tiež často argumentujú, že výklzy nefungujú, upchajú ich trúdy, viac roboty lebo treba medník dvakrát skladať, v medníku nesmie byť plod, treba skladovať ďalšiu „haraburdu“ a podobne. Musím na základe svojich skúseností polemizovať s tvrdeniami, ktoré mi pripomínajú yetiho, hovoria o ňom ľudia, ktorí ho nevideli a o výklzoch často hovoria odmietavo včelári, ktorí ich nikdy nepoužili. Teda aké mám skúsenosti ja? Používam plastové výklzy podľa sily rodiny (počtu medníkov), s dvoma, ôsmimi alebo 16 lúčmi, ktorými včely medník opustia a moje tvrdenia sa dotýkajú ich , nie iných typov výklzov (kútové, kruhové a pod.).

• Pri použití výklzov mi med nikdy v plástoch nezatuhol a vytáčanie bolo bez problémov!

 Výklz je založený obyčajne len 24 hodín a treba si to skúsiť a nakoniec ak náhodou niekto nevytočí plásty úplne „dosucha“, je to tragédia? Včielky takéto plásty milujú! • Počas mnohoročného používania výklzov mi nikdy trúdy výklz neupchali Dokonca ani v rodinách, kde som skúšal protirojovú metódu LBV a tam bolo trúdov požehnane. Trúdy jednoducho zostanú v medníku a treba ich odstrániť. Ja si pri odoberaní medových plástov, vopred odkryjem vrchnáky na úľoch, trúdy zlákané svetlom sa zhromaždia pod stropnou fóliou a keď ich úľ „príde na rad“, odoberiem fóliu a trúdy vyletia samé. Najjednoduchšie je to v rodinách kde včelár používa materskú mriežku, tam v medníku žiadne trúdy nie sú a po založení výklzov sú plásty s medom „opustené“, teda bez akýchkoľvek obyvateľov úľa.

• Ak je v medníku plod, včely ho úplne neopustia, zostanú pri ňom. 

Nevčelárim systémom prekladania plodových plástov do medníka a tak takýto problém nemávam, ale kto tak robí, mal by si skontrolovať či je plod vyliahnutý. Ak v medníku sú plásty na ktorých je plod, má včelár dve možnosti, buď plod zloží do plodiska výmenou za plásty s medom alebo jednoducho vyberie len medové plásty bez plodu do prázdneho nadstavku (aj so včelami, bez ometania!), výklz sa položí na pôvodný medník v ktorom je plod, na výklz sa dá tento nový nadstavok v ktorom sú plásty s medom a včely ho do druhého dňa opustia. Plásty s medom a bez včiel sa odoberú, vytočia a vrátia do pôvodného medníka.

 • Skladovanie výklzov je nie problém 

Napríklad včelár, ktorý používa 50 výklzov potrebuje na zimu v sklade miesto pre jeden „štôs“ vysoký 2 metre. Ak včelnice vytáča postupne, tak s týmto množstvom výklzov obhospodári 200 rodín bez problémov. Okrem toho medzidno je univerzálne, ak sa výklz upevní o sololit pomocou drevených „obrtlíkov“, po medobraní možno výklzy troma pohybmi demontovať a máte k dispozícii medzidná na jesenné kŕmenie včelstiev pomocou sklenených pohárov s presakujúcimi viečkami, alebo tam vsuniete kúsok sololitu, prekryjete otvor a máte medzidno na odloženec či preleták. Jediné negatívum použitia výklzov je že včelnicu treba navštíviť včelnicu dvakrát. Je potrebné ráno, keďže včely donesenú sladinu cez noc zahustili, odložiť medník (alebo dva, či tri), na plodisko položiť výklz a medník(y) vrátiť na svoje miesto. Na druhý deň pri ďaľšej návšteve sú plásty s medom bez včiel a vy ich jednoducho vyberáte s medníka a ukladáte ich do transportnej debničky, alebo zoberiete celý medník a odnesiete k medometu. Kto neverí nech skúsi! Čas, ktorý včelár „stratí“ zakladaním výklzov rozhodne ušetrí na druhý deň, keď plásty s medom nemusí ometať, len ich jednoducho zloží z včiel a odvezie. Ak má dostatok nadstavkov a súší, tak môže položiť pod výklz, medzi medník a plodisko jeden nadstavok so súšami a potom nemusí vytočené plásty s medárne nosiť späť v ten deň, ani v ďalšie dni ale až keď bude mať potrebu úľom pridať ďalší medník. Na druhej strane majú výklzy rôzne použitie, používam ich aj ak chcem bez ometania plástov zmenšiť počet nadstavkov v úľovej zostave (napríklad u vyrojeného včelstva), alebo ak nie je plod a chcem zistiť či je v úli matka. Nepatrím totiž k tým včelárom, ktorí pri každom otvorení úľa musia pozdraviť matku zoči-voči, nehľadám ju, založím výklz a ak sa včielky stiahnu dolu k matke tak tam je. Tiež z toho, či začnú pod výklzom včely stavať za tých 24 hodín miniplásty, usudzujem na pokračujúcu znáškovú situáciu či chuť stavať nové dielo. Jednoducho väčšina včelárov, ktorí výklzy skúsili, si ich pochvaľuje a nie sú to len hobby včelári. 

Chcelo by to možno zakončiť veľkolepým vyhlásením typu „kto raz skúsi výklz už ináč odvčelovať medník nebude“. Nemôžem tak urobiť, pretože pri včelách, ako všetci vieme nič neplatí na sto percent, ale ja už ináč med včelám neodoberám len pomocou výklzov a ja aj včely sme spokojní.

Javali, to máš tak..či zazimuješ s polystyrénom alebo bez, dôležité je aby nad tou fóliou bola práve v strope silná izolácia, aby sa pri vonkajšom mraze nezrážali vodné pary NAD CHUMÁČOM LEBO BY KVAPKALA NA CHUMáč, je lepšie keď nekondenzuje nad chumáčom ale mimo … moc by som sa nedržal zimovania v stebníkoch…😉

Tome, Tome a zasa sme u tých liberálov. . Tu čítam od vás všetko o VČELÁCH… sme totiž v diskusných vláknach kde sa diskutuje o včelách…ak zatúžim diskutovať s vami o politike a liberáloch (na to sú iné diskusné vlákna) tak vás ubezpečujem že tam budem pozorne čítať každe vaše slovo (pretože by som ináč nemohol vecne diskutovať)…

…píšete že vás rodičia vychovali k zdvorilosti k názorom iných….to je fajn, mali by ste im byť za to vďačný, ja som mojim rodičom tiež vďačný že ma vychovali tak aby som si vážil názory iných, a aby som NIKOMU (nikomu, či je to kamarát pri pive alebo neznámy človek na ulici..) nikdy NENADÁVAL DO NECHAPAVCOV ČI HLUPÁKOV, ABY SOM NIKOHO BEZDÔVODNÉ NEURÁŽAL (len zato že má iný názor) A ABY SOM NEVNUCOVAL INÝM MOJE NÁZORY AJ KEĎ SÚ SPRÁVNE… no a keď sa správam podľa toho ako ma rodičia vychovali, vy mi to vytýkate, že som nezdvorilý liberál ..…nuž DISKUTUJME RADŠEJ O VČELÁCH TAM DISKUSIA MÔŽE BYŤ UŽITOČNA PRE NÁS NAVZÁJOM A MOŽNO AJ PRE INÝCH…😉

Tome v podstate som aj ja celkom rád, že tu nemusím čítať všetko čo píšete, len z dôvodu moderátorskej povinnosti s dodržiavaním pravidiel fóra len preto  aby som likvidoval nadávky iným včelárom či politiku… 

tu jednoducho vo vašich príspevkoch čítam VŠETKO  čo napíšete o včelách a často ma niečo zaujme, často sa poučím, často len usmejem… 

to ostatné vo vašich príspevkoch mi nevadí, pretože to zväčša nečítam (tu nemusím 😉)…

no tak priatelia, zasuňte meče .. 😉… prestaňte bojovať a radšej si v pokoji pozrite ako sa včelári v košnici.. je to bežné včelárenie, boj s rojením, kontrola kladenia matky  pridávanie matky, a vyrezávanie plástov nie je problém ak košnicu otočíte a ukladanie medu je dané trochu aj tým, že v košniciach je česno hore…

video má české titulky…

https://mamevcely.wordpress.com/2015/09/04/trochu-nostalgie/