Příspěvky uživatele

Prostě BF se nerojí, BF sbírá medovici…

k tomu sa vyjadrovať nebudem, zrejme vyjadria hlavne včelári ktorí majú osobnú skúsenosť s chovom včely BF, ja ako som napísal postrádam skúsenosti s BF a vytvárať “doměnky” na základe marketingových informácii nehodlám…

A debatovat se mělo o tom, co s tím udělat…

plne s vaším  názorom súhlasím, mali by sme diskutovať o tom, čo má včelár robiť aby mal na včelnici kraňky , ktoré mu medovicu dokážu nájsť a priniesť… 

ako som už napísal, na Slovensku máme línie kraňky, ktoré boli vyšľachtené na zber medovice. Výskumný ústav včelársky v Liptovskom Hrádku na rozdiel od DOL-u, začal pracovať na zakotvení tejto vlastnosti do línií kraňky chovanej  slovenských horách už v sedemdesiatych rokoch dovozom a rozchovaním línie Vučko, ktorá tvorila základ Vigorky a ing. Čermák pomáhal s insemináciou aj pre rozchov línie Carnica Sokol v horskom prostredí Čergovských vrchov. Priamo v Hrádku sa na zber medovice rozchovala línia Tatranky. …samozrejme že paralelne bežalo aj šlachtenie matiek pri slovenské nížiny a dnes sú vyselektované kraňky,  matky ktoré majú zameranie na včasné znášky ako Šahanka či Júlia, ale kraňky s týmito matkami včelára ťažko zaplavia medovicou..

Čo by mal včelár robiť aby choval kraňky schopné doniesť medovicu? ak nemá stanovište kde sa medovica pravidelne vyskytuje má problém. pri nadmorskej výške  100- 200 m.n.m. mu ani línie pre horské medovicové podmienky nepomôžu, mimo podmienok pre ktoré boli šlachtené žiadne zázraky od nich nemôže čakať.. V podstate má len dve možnosti jedna je zriadiť si stanovište vyššie v horách  500-700 .n.m. a tam chovať medovicovo schopnú líniu kraňky, alebo kočovať za medovicou. ale ako som napísal riskuje, že rozvoj kraňky pri včasnej jari mu nezabezpečí dostatok včiel schopných zbierať medovicu v potrebnom čase. Môže však včely, s ktorými ide na medovicovú kočovku sa môžu posilniť z včelstiev ktoré nejdú na medovicu 2-3 plodovými plástami a tie 1,5-2 kg včiel už dokážu pomôcť pri zbere medovice na kočovnom stanovišti. 

existuje ešte možnosť ako včelár pomôže včelám pri zbere medovice, že bude chovať včely pre stredné pásmo…konkrétne u mňa je to 300 m.n.m. a línia kraňky “Sitňanka” je vyšlachtená neďaleko mňa v Banskej Štiavnici. Sitňanka a vlastne aj naše miestne kraňky sú schopné pokryť jarné znášky a v prípade výskytu medovice sa aktívne a razantne zapojiť do jej zberu. Samozrejme ako každý kompromis, je to na úkor maximálnych výkonov…Sitňanka nedokáže z prvých znášok doniesť toľko ako Šahanka , ani z medovice toľko ako Carnica Sokol (50-70 kg medice na rodinu) ale  chov takýchto línií kraňky je tiež riešením…

len na upresnenie…

Kmen VIGOR® byl vytvořen na Slovensku tzv. kombinačním křížením několika kraňských kmenů za použití inseminace matek v 90. letech minulého století přibližně od roku 1985. Výchozím materiálem byla včelstva zakarpatského Vučka, které se do Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku dostalo již v r. 1977. Vučko se značně lišilo svými vlastnostmi od kmenů alpského ekotypu. Pomaleji se na jaře rozvíjelo, tvořilo slabší včelstva, výborně využívalo medovicovou snůšku a navzdory menší síle z ní včelstva dovedla nashromáždit relativně nadprůměrný výnos (při vyjádření na 1 kg včel).

tom asi budete musieť skutočne diskutovať sám zo sebou…

myslel som že tu budeme diskutovať o tom prečo niektoré včely nosia medovicu viac a niektoré menej.. skutočne som nepochopil základnú ideu že chcete diskutovať o príčine tohto javu v Čechách… teda o komunistoch … napísal som jasne že k tomu sa nebudem vyjadrovať a napriek tomu mi vyčítate že do vás “rýpem” a som v opozícii, hoci vašu základnú myšlienku som  nenapadol , netvrdil som ostatným  nič iné, ani som sa vašej myšlienke nevysmieval…

skutočne už neviem ako mám písať aby ste boli spokojný….

…no ak padnuté ovocie praskne a sladká šťava kvasí, osa po jej požití dosiahne stav “opilosti”, niečo podobné postihuje aj včely..dokážu sa nielen tak ožrať, že ich nepustia do úľa ale vedci zistili dokonca že si  dokážu  včely (zrejme aj osy) vytvoriť závislosť na alkohole-..

ale tie novinárske kecy, že osy “útočia na ľudí pretože sú opite” je blud ako Brno…

tom starého psa novým kúskom nenaučíš…

zvolíte osobitú tému na sklon včiel k zberu medovice a košatíte, košatíte a košatíte… nebudem sa vyjadrovať k tomu komunizmu, pre mňa ste tie vysvetlenia nepísal, ja som si to odžil…nemôžem sa vyjadrovať ani k včele “buckfast”, nikdy som ju nechoval …

ale k to, že včely sa musia šľachtiť na zber medovice (teda aspoň u nás na Slovensku je to tak ) je nepopierateľný fakt… máme rokmi overenú líniu kraňky “Carnica Sokol”, ktorá sa na jar síce nevyznačuje veľkými plochami plodu ale dokáže postupne vybudovať dostatočne silné včelstvo a obzvlášť sa hodí na zber medovice. Druhá línia je  “Tatranka” Chov tejto matky založil prof. Hejtmánek , vlastníkom chovu je Výskumný ústav včelársky v Liptovskom Hrádku (voľakedy tam ing. Čermák začínal šľachtiť vigorku) a Jaro Gasper súčasný šľachtiteľ o Tatranke povedal, že je to matka ktorej včelstvá dobre zvládajú aj kruté mrazy a dlhé zimy, pričom má rýchly jarný rast a veľmi početné včelstvá aj napriek priemerným rozlohám plodu. Dobre zvláda nielen jarné ale aj neskoré medovicové znášky….

samozrejme sú u nás aj chovatelia matiek ktorí  včely šlachtili na jarné znášky, chovajú sa matky pre 100-200 m. n. m. a tie o medovici za svojho života ani nepočujú, nie že by im ju včely doniesli…

iné je že na včelniciach máme rozdielne rodiny, veľa závisí od toho, aké majú rodiny šikovné pátračky, čo nájdu … moja pomocníčka pred tým ako odviečkuje celý rámik ohodnotí farbu medu a tie tmavšie odkladá…samozrejme to môže robiť len preto, že plásty sú panenské a dá sa to posúdiť…sú rodiny ktoré dokážu nájsť a doniesť medovice viac a ten med točí syn potom samostatne do iných nádob… medovica nie je len v neskoré leto, bežne sa vyskytuje aj v sezóne, len ju musia včely násť…

Áno, je možné že nielen množstvo melicitózy v medovicovom mede ale aj genetika konkrétneho včelstva môže mať vyrazný vplyv na to ako sa včely k poškodeným plástom zachovajú…nebohý Čermák pri šľachtení vigorky preferoval dobrý “čistiaci pud”… proste rodina, ktorá má momentálne dostatok mladušiek s výrazne posilnenou čistiacou schopnosťou (je jedno či po matke alebo po otcovi) môže trojcukor ako niečo “prebytočné" v bunkách vyhádzať, pretože rozpúštanie je komplikované, iná rodina nie je tak čistotná, resp.cukor je cukor, berie to ako sladkú potravu a konzumuje ho, pričom má možnosť už sa vykaliť mimo úľ a nie je to žiaden problém….ale stotožniť sa s myšlienkou, že sú včely, ktoré “vedia, že trojcukor je balast a tak ho nezjedia” a iné sú hlúpe a zjedla  sa stotožniť neviem…jednoducho majú geneticky danú nižšiu čistiacu schopnosť…ak by však bola núdza o potravu, možno by aj tie cermakovské vigorky “ohlúpli” a turanózu rozpúšťali a konzumovali…včely konajú skôr v naučených postupoch, predsa ak by vedeli že im turanozu je zbytočné jesť tak by to vedeli všetky, alebo len niektoré?…keď pri nedostatku peľu nosia do úľa piliny či popol robia to len tie “hlúpejšie” rodiny?…to už nevedia že po jedení im to nie je na osoh…?😲  ….

Tom na to aby sme mohli robiť relevantné závery, museli by mať rodiny rovnaké množstvo melicitózy v medovici…už som zažil aj to že tmavý med s melicitózou malo len jedno včelstvo na stojane tie včelstvá  naľavo a napravo mali v medníku len občas zatuhnutú bunku… ešte raz, v "cemente" je stále viac ako 50% medu ktorý včely dokážu zúžitkovať…to že niektoré včelstvá mi vyčistili úplne do čista  na jar  pridané plásty s melicitózou , ine rezignovali a v bunkách zostali zbytky bieleho trojcukru a boli rodiny, ktoré plásty úplne  ignorovali..nemyslím, že to bolo včelami, zrejme rozhodujúce bolo percento melicitózy v mede…  …

Tom, mne nevadí hrubšie vyjadrovanie, mne vadí že každý iný názor ako váš, beriete ako útok na vaše vedomosti a skusenosti, ba často ako osobnú urážku….

Ďakujem za pochvalu, článok som nepísal kvoli tomu, ale snažil som sa naformulovať to čo sa deje pri melicitóze v mede…tiež ma dokázala šokovať v minulosti biela vyzrážaná vrstva na dne pohára v inak tekutom a kvalitnom letnom mede a tak som študoval a zistil že sa jedná o trojcukor z dubovej medovice (pridaná invertáza pracuje v mede ďalej, v mede uloženom v bunke plástu aj pohári)… určite sa pamätáte z minulého roku som dával fotografiu krásneho čierneho medovicoveho medu, tak asi u jednej tretiny pohárov sa mi onedlho objavil na dne biely pási k vyzrážaného trojcukru…med z týchto pohaove som prelialdo nových , dodnes je med krásne tekutý ale  tak aby zostalo v každom cca 2 cm a tieto zbytky som používal do čaju,..   ……

Je to celkom dobrý postreh o rose, je to každodenný a pravidelný zdroj vody pre včely, ďalším a najvýznamnejším zdojom je voda z prinášaného nektáru, z toho musia vodu pri “výrobe medu” odstrániť  a to podľa druhu nektáru je kvantum vody (niekdy aj polovica z donesené znášky), tá zostáva v úli a je včelám k dispozícii ( včely v sezóne nemajú dôvod chodiť na napájačky a práve  prítomnosť včiel na napajacke v lete  je pre včelára jasným signálom že nie je znáška ) a netreba zabúdať ani na tú časť vody, ktorú včely vyrábajú tým že sa krmia (rovnice o štiepení cukru sme tu preberali), v zime tá vznikajúca vlhkosť zo skonzumovaného cukru môže robiť problémy, v lete sa hodí.. a to “ochladzovanie úľa" zasa nepotrebuje až toľko vody, veď uvažujem ako včelári, v plodisku potrebujú včely okolo 35 stupňov a po väčšinu dňa a v noci ani v lete im aké horúčavy nehrozia, ešte musia mierne v plodisku prikurovať … no a teplý suchý vzduch je vítaný aj v medníku pri sušení uloženého medu…. …..

Tom ja som len konkretizoval možnosti “ekologického včelárenia” u nás

…z vášho príspevku mi je jasné, že vám vadí idiotské maskovanie sa pojmami ako “ekologický, zelený, prírodný”, či radšej “green a raw”😕… nie je tragédia že sú tieto pojmy “nadužívané” či moderné , tragédia je že  sú  vedome zneužívané… to často už nie je o naivite toho kto ich používa, ten len jednoducho využíva naivitu toho, komu sú určené…….

Chov včiel je súčasťou poľnohospodárskej výroby, preto aj ekologický (v anglickom jazyku organic beekeeping), patrí do systému ekologickej poľnohospodárskej výroby. 

Ekologická poľnohospodárska výroba má svoje základné pravidlá, zhrnuté v právnych predpisoch, ktoré sa uplatňujú v krajinách Európskeho spoločenstva : - Rámcové nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov v znení neskorších nariadení, - Pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovené v nariadení Komisie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady(ES) č.834/2007 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú poľnohospodársku výrobu, označovanie a kontrolu, v znení neskorších nariadení, - nariadenia komisie (ES) č. 1235/2008 , ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov z tretích krajín, tiež v znení neskorších nariadení. 

Textové znenia uvedených nových nariadení pre ekologickú poľnohospodársku výrobu sú príslušným orgánom pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na Slovensku, t.j. ÚKSÚP- om, Odborom životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva spracovávané do pracovných znení EU nariadení do tzv. konsolidovaných textov nariadení, ktoré sa zverejňujú na www.uksup.sk .

 Novým slovenským právnym predpisom pre ekologickú poľnohospodársku výrobu je zákon č. 189/2009 Z.z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý v 15 paragrafoch a jednej prílohe ustanovuje špecifiká slovenskej ekologickej poľnohospodárskej výroby nadväzne na celoeurópske nariadenia Rady a nariadenia Komisie

Na Slovensku je len jeden včelár , ktorému “ekologická polnohospodarska vyroba ” PODĽA PRAVODIEL EU, umožnuje chovať včely “ekologicky”……

Chov včiel je súčasťou poľnohospodárskej výroby, preto aj ekologický (v anglickom jazyku organic beekeeping), patrí do systému ekologickej poľnohospodárskej výroby. 

Ekologická poľnohospodárska výroba má svoje základné pravidlá, zhrnuté v právnych predpisoch, ktoré sa uplatňujú v krajinách Európskeho spoločenstva : - Rámcové nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov v znení neskorších nariadení, - Pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovené v nariadení Komisie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady(ES) č.834/2007 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú poľnohospodársku výrobu, označovanie a kontrolu, v znení neskorších nariadení, - nariadenia komisie (ES) č. 1235/2008 , ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov z tretích krajín, tiež v znení neskorších nariadení. 

Textové znenia uvedených nových nariadení pre ekologickú poľnohospodársku výrobu sú príslušným orgánom pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na Slovensku, t.j. ÚKSÚP- om, Odborom životného prostredia a ekologického poľnohospodárstva spracovávané do pracovných znení EU nariadení do tzv. konsolidovaných textov nariadení, ktoré sa zverejňujú na www.uksup.sk .

 Novým slovenským právnym predpisom pre ekologickú poľnohospodársku výrobu je zákon č. 189/2009 Z.z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý v 15 paragrafoch a jednej prílohe ustanovuje špecifiká slovenskej ekologickej poľnohospodárskej výroby nadväzne na celoeurópske nariadenia Rady a nariadenia Komisie

Na Slovensku je len jeden včelár , ktorému “ekologická polnohospodarska vyroba ” PODĽA PRAVIDIEL EU, umožnuje chovať včely “ekologicky”……

Tome diskutujete sám, a to je dobre…dokážete tak zoznámiť potenciálnych čitateľov so svojimi úvahami…

preto možno musíte diskutovať niekedy sám, pretože mnoho včelárov vaše úvahy nestíha pochopiť ale môže to byť aj preto, že niektorí sa boja diskutovať (ako ja) aby ich úvaha (ak je odlišná od vašich záverov) nebola pochopená ako ÚTOK NA VÁS….

takže Tom, dám sem svoje úvahy a skúsenosti s melicitózou a vôbec TO NIE JE REAKCIA NA VÁS ANI NA VAŠE POKUSY ČI ÚVAHY…

z toho čo viem, každý med obsahuje cukry, jednoduché teda glukózu, fruktózu ale aj zložené ako  dvojcukor sacharózu (glukóza+fruktóza) ale obsahujú tiež nejaké percento trojcukru melicitózy (glukóza + glukóza + fruktóza)…  včely pri spracovaní medu pridávajú enzým invertázu, ktorá rozkladá zložené cukry…   sacharózu invertáza rozloží na glukózu a fruktózu, teda na jednoduché cukry ale trojcukor melicitózu rozloží invertáza  len na glukózu a TURANÓZU. TURANÓZA JE DVOJCUKOR AKO SACHARÓZA (tvori ju molekula glukózy a molekula fruktózy) ALE GLUKÓZA A FRUKTÓZA MAJU NAVZÁJOM INÉ CHEMICKÉ VAZBY  A ENZÝM INVERTÁZA  UŽ TENTO DVOJCUKOR NEDOKÁŽE ĎALEJ  ROZLOŽIŤ NA JEDNODUCHÉ CUKRY , KTORÉ DOKÁŽU VČELY STRÁVIŤ…turanózu včely pomocou slinných žliaz dokážu rozpustiť a požiť ale je pre ne nestráviteľná, zbytočne sa hromadí vo výkalovom vaku, čím ho včelám v zime rýchlejšie preplní ako keby mali v zásobách kvetový med či sacharozu…

to len na dokreslenie toho čo je melicitóza a ako môže včelám uškodiť, resp, prečo si s ňou nedokážu v zime poradiť a v lete s ňou dokážu “pracovať”

množstvo melicitózy v v kvetových medoch nedosahuje  ani jednu desatinu  percenta a to včelám nerobí problém…percento melicitózy v medovicových medoch môže dosahovať   niekoľko percent. Pokiaľ množstvo melicitózy v mede presiahne 20%, med začne rýchlo a „tvrdo“ kryštalizovať, melicitózy môže byť až do 40% a to je už vždy „cement“. Musíme si uvedomiť, že MELICIÓZNY MED NIE JE MELICITÓZA! …je to normálny medovicový med (alebo zmes medov) v ktorých sa vyskytuje NEJAKÉ PERCENTO MELICITÓZY - TROJCUKRU! ..preto dokáže včelár pri nižšom obsahu melicitózy časť medu vytočiť, pri vyššom obsahu melicitózy mu môžu v medomete vyskočiť aj stvrdnuté “štuplíky”, a pri vysokom obsahu melicitózy v mede už nevytočí nič, pretože je to cement!!! JA TO CHÁPEM TAK, ŽE AJ TEN CEMENT MÁ  VIAC AKO POLOVICU CUKROV JEDNODUCHÝCH pre včely užitočných, preto včely takýto “cementový” med dokážu “vyťažiť”. TEDA ZÍSKAJÚ Z NEHO GLUKÓZU A FRUKTÓZU, dokonca aj pri spracovaní melicitózy včelami pomocou invertázy sa ešte uvoľňuje MOLEKULA  glukózy ale PROBLÉMOM JE PRE VČELY to čo zostane, teda  TURANÓZA , to čo zostane z melicitózy (turanóza ) je pre včely už  nestráviteľný zbytok… v jeseň alebo na jar, keď včely lietajú to problém nie je turanóza ale v zime ano…môže dôjsť k zvýšenému hromadeniu výkalov, oslabeniu čriev, k úplavici, zoslabeniu alebo až ku  kolapsu včelstva…

v lete podložením melicitózneho medu pod plodisko môžu nastať dva procesy, buď včely med spracujú, skonzumujú alebo prenesú k plodu či do medníka alebo si ho ako celok či tie časti plástu kde je melicitózy veľa nevšimnú….Kedy to funguje dobre ? Vteedy ak ho včely ho dokážu zriediť a preniesť, teda je  dostatok vody a letových dní – Včely môžu nosiť vodu, aby ho spracovali.dôležité podľa mňa je aby bola znáška a aby včely mali dôvod reorganizovať zásoby – napríklad pripravujú miesto pre plod alebo pre  novú znášku… toto spracovanie včelami nefunguje ak je med úplne „cementový“  teda natvrdo skryštalizovaný ,preto včelári pred podhodením plásty odviečkujú a máčajú vo vode. Spracovanie a prenášanie melicitózneho medu  –je málo úspešné ak je  príliš horúco a sucho a nedostatok vody, ale hlavne ak nie je znáška a včelstvo sedí v úli .Včely nemajú dôvod reorganizovať zásoby teda neprenášajú nič. 

pri prepracovaní melicitózneho medu včelami získame ten medovicový chutný med a zostne zbytok po melicitóze ale je vždy riziko ak je obsah melicitózy j extrémne vysoký , že nemusí vzniknúť kvalitný med pretože ak ho aj spracujú môže byť zníženie obsahu melicitózy nedostatočné. preto je ideálne podhadzovať melicitózu NIE AKO NÁHRADU ZNÁŠKY ALE VTEDY, KEĎ BEŽÍ ZNÁŠKA A V MEDE SA PRINÁŠANÍM NEKTÁRU MNOŽSTVO MELICITÓZY ZNIŽUJE…

Číže, suma sumárum - • Melicitóza je technicky rozpustná vo vode, ale rozpúšťa sa veľmi pomaly, najmä keď už vykryštalizuje v plástoch. Je to trisacharid, a včely ho veľmi ťažko alebo vôbec nedokážu spracovať pomocou svojich enzýmov, štiepením vznika pre ne nepoužiteľný dvojcukor turanóza, včely ho ako všetko sladké dokážu požrieť ale nedokážu ho zúžitkovať.. 

Ani melicitóza ani turanóza nie sú pre človeka škodlivé, sú to proste cukry! 

Zalietanie včiel 

Pri zriaďovaní a užívaní včelnice je vhodné zohľadniť aj opatrenia proti zalietavaniu včiel medzi úľmi. Je to známy a v podstate neodstrániteľný jav. Rôzne výskumy sa líšia v údajoch o percentách zalietavajúcich včiel, ale z pohľadu šírenia nebezpečných nákaz je to nesporne jedna z ciest ich prenosu na včelnici. Využitie poznatkov o spôsobe videnia včiel umožňuje zlepšiť efektívnosť doterajších metód potláčania zalietavania. 

Zložené včelie oko dokáže pomocou svojich cca 5000 jednoduchých očiek vyhodnocovať javy viacnásobne rýchlejšie, ako človek. Ale k  vyhodnoteniu obrazu potrebuje, aby sa obraz po tých očkách pohyboval, presúval. Včela vidí obraz tým ostrejšie, čím rýchlejšie sa obraz premiestňuje medzi jednotlivými očkami. Preto včela pri priamom pohybe dopredu nevie dobre vyhodnotiť obraz blízko pred sebou (úľ), vidí ho stále tými istými očkami a teda ho vidí neostro. Preto mladé včely pri orientačných preletoch kľučkujú pred úľom do strán, aby úľ a letáč videli aj zboku (mimochodom trúd má výrazne vypuklejšie oči, aby dobre videl aj blízko pred seba, ako by inak za letu uhnal budúcu kráľovnú?). Letiaca včela teda dobre vyhodnocuje obraz plynúci na bokoch od nej. Pre potlačenie zalietavania na včelnici preto má veľký význam tvarové a farebné rozlíšenie bočných plôch a predmetov vzdialených niekoľko metrov po bokoch stanovišťa (trvalé porasty- stromy, kríky, farebné stavby, pútače,...).

 Pokiaľ to teda dispozičné podmienky včelnice umožňujú, je rozumné vykonať po bokoch  príletovej dráhy včiel úpravy okolia. Tie uľahčia orientáciu včiel pri návrate do úľov a tým sa potlačí zalietavanie na včelnici. Aby včely mali pri návrate k dispozícii aj jednostranné bočné tvarové a farebné obrazy samotných úľov a ich okolia, možno niekoľko metrov pred radom úľov umiestniť vyššie prekážky (napr. ovocné stromy a vysoké kríky, alebo stavebné konštrukcie) s medzerou bokom od úľov. Pri návrate do úľov potom včely najprv smerujú do tejto bočnej medzery a následne sa otočia smerom k radu úľov (pri vracaní do úľov letia po dráhe v tvare písmena Z). Takže k letáčom už potom nalietavajú šikmo popred úle a bočným videním konštrukcií, rôznej výšky letáčov a pestrého priečelia úľov sa vedia lepšie zorientovať k svojmu úľu.

 Z pohľadu farieb pigmentové receptory včelieho oka reagujú na zelené, modré a najmä ultrafialové svetlo (nevidia dobre červenú farbu), čo je možné využiť pri umelom farebnom spestrení bočných strán dráhy nalietavania včiel na včelnicu. Bežne nie sú dostupné ultrafialové farby, ale dobrú službu pri orientácii môžu vykonávať napr. vyradené CD nosiče, hrajúce celým spektrom farieb, vrátane UV. 

Literatúra -Dolinin,M.K., Osobennosti zrenia pčol, Pčelovodstvo 7/2008,28-29;

Môj komentár:

niekedy ma udivuje ako včelárski odborníci na zaklade správnych a fundovaných znalostí dospejú k úplnej blbosti 😲…teda všetko o zalietavaní platí, vidienie  včiel je popísané odborne,skutočne včely dobre rozlišujú tvary a pri lete sa orientujú poľa znakov v prírode (kríky, stromy) ale moje včely zrejme odborné včasopisy nečítajú, nevyberajú si úle bočným nalietavaním popred ne a nevidím zmysel v tom, označovať bočné steny úľov…moje včely proste vyletia z úľa priamo preč a pri návrate letia kolmo na česno svojho úľa…bez ohľadu okoli či farbu úľa…budem musieť odsledovať či pritom natočia hlavičku, (čo je zrejme blbosť,včela nie je kôň😆)………

Jirka refraktometer nie je nevyhnutný… jednoducho taký čiastočne zaviečkovaný rámik z medníka  uchop tak, aby bol vo vodorovnej polohe a prudko ním trhni… ak pri zastavení pohybu nadol  nezaviečkovaný med nevyfrkne tak v pohode ber a toč…

Áno, pochopil ste správne podstatu ich vysledných zistení

“identifikovali vysoké hladiny vírusu deformovaných krídel A a B a akútnu paralýzu včiel u všetkých nedávno odobratých včiel USDA. Tieto vírusy sú zodpovedné za nedávne kolapsy a straty kolónií včiel medonosných v USA. Keďže je známe, že vírusy sa šíria parazitickými roztočmi Varroa destructor (Varroa), vedci z ARS vykonali skríning roztočov zo zrútených kolónií a zistili známky rezistencie voči amitrazu, kritickému miticídu, ktorý včelári široko používajú. Táto rezistencia voči miticídom sa zistila prakticky u všetkých zozbieraných roztočov Varroa, čo zdôrazňuje potrebu nových stratégií liečby parazitov.”

Našli vo včelách po úhyne vysokú hladinu vírusov a tak urobili záver, že   včely hynú kvôli vírusom DWV a akútnej paralyzy, ( je to možné, ale je možné že sa vírusy ROZMNOŽILI AŽ KEĎ BOLI VČELSTVÁ ZOSLABENÉ STRESOM ČI Z INEJ PRÍČINY)…. Potom ale urobili NÁZOROVÝ OBLÚK  (asi sa inšpirovali v Dole, predsa len sme ďalej.. 😉 ) a bez dokazovania sa stotožnili s  tým že je známe, že vírusy sa šíria parazitickými roztočmi Varroa destructor (toto len konštatovali , nezisťovali 😕)… no a tak skúmali klieštikov v uhynutých včelách… tie ich dávkovania amitrazu ste komentovali, len pripomeniem že práve tak sa dostáva amitraz aj do vosku, vysoké dávky, dlhé doby aplikácie… 

Za pozitívny výsledok tohto výskumu považujem len to že niečo skúmali, u nás sa robia závery o úhynoch spoza stola, zo štatistiky a pod.   .….….

https://www.ars.usda.gov/news-events/news/research-news/2025/usda-researchers-find-viruses-from-miticide-resistant-parasitic-mites-are-cause-of-recent-honey-bee-colony-collapses/

Výskumníci z USDA zistili, že vírusy z parazitických roztočov rezistentných voči miticídom sú príčinou nedávnych kolapsov kolónií včiel medonosných Autor: Autumn Canaday Email: arspress@usda.gov WASHINGTON, 2. júna 2025 –

 Vedci z Poľnohospodárskej výskumnej služby Ministerstva poľnohospodárstva USA (USDA-ARS) pomáhajú americkým včelárom vyriešiť záhadu rozsiahleho kolapsu kolónií včiel medonosných a jeho oslabujúcich účinkov na poľnohospodárstvo USA.p8 Výskumníci predložili rukopis do vedeckého časopisu na peer review na základe zistení nášho výskumu, ktoré identifikovali vysoké hladiny vírusu deformovaných krídel A a B a akútnu paralýzu včiel u všetkých nedávno odobratých včiel USDA. Tieto vírusy sú zodpovedné za nedávne kolapsy a straty kolónií včiel medonosných v USA. Keďže je známe, že vírusy sa šíria parazitickými roztočmi Varroa destructor (Varroa), vedci z ARS vykonali skríning roztočov zo zrútených kolónií a zistili známky rezistencie voči amitrazu, kritickému miticídu, ktorý včelári široko používajú. Táto rezistencia voči miticídom sa zistila prakticky u všetkých zozbieraných roztočov Varroa, čo zdôrazňuje potrebu nových stratégií liečby parazitov. „Zásobovanie potravín v našom národe prosperuje a je udržiavané vďaka práci našich opeľovačov,“ povedal úradujúci správca ARS Joon Park. 

„Vedci z USDA pokračujú vo výskume hlavných stresorov a nových stratégií liečby parazitov, ktoré pomôžu znížiť poľnohospodársku výzvu, ktorú predstavujú roztoče Varroa v kolóniách včiel medonosných.“ V januári 2025 začali komerční včelári hlásiť vážne straty v komerčne riadených prevádzkach. Ako sa straty zvyšovali, bolo zrejmé, že od predchádzajúceho leta bolo stratených viac ako 60 % komerčných včelárskych kolónií, čo predstavuje 1,7 milióna kolónií a odhadovaný finančný dopad 600 miliónov dolárov. Vedci ARS zozbierali vzorky kolónií a včiel z celej Kalifornie a ďalších západných štátov vo februári 2025, pred opeľovaním mandlí. Výskumné laboratórium pre včely USDA-ARS v Beltsville v štáte Maryland analyzovalo parazity a patogény zo všetkých vzoriek a zameralo sa na jednotlivé včely, o ktorých je známe, že predchádzajú smrti o niekoľko minút alebo hodín. Vírusy boli indikované v združených vzorkách z prežívajúcich kolónií, ako aj v jednotlivých včelách vykazujúcich behaviorálne poruchy. „Hoci sú vírusy pravdepodobne konečnou príčinou úmrtia kolónií, tieto výsledky nevylučujú dôležitosť iných dlho známych problémov pre včely medonosné,“ povedala vedúca výskumu ARS Dr. Judy Chenová. Ako primárny riadený opeľovač je Apis mellifera neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárstva a poskytuje kľúčové opeľovacie služby pre širokú škálu plodín a viac ako tretinu produkcie v USA. Hodnota plodín, ktoré vyžadujú opeľovanie včelami, sa odhaduje na viac ako 20 miliárd dolárov ročne v USA a 387 miliárd dolárov na celom svete. Výskumníci ARS budú naďalej skúmať včely medonosné a ich kolónie, či neobsahujú ďalšie známe stresory, a určia najlepší spôsob, ako tieto stresory, infekciu roztočmi a následnú stratu kolónií zmierniť.

u mňa je tiež jedno stanovište prakticky bez znášky, kmeňové si donesú toľko aby neprestali s chovom plodu, ale odložence/oddelky prikrmujem…

začala lipa kvitnúť …ale len kvitnúť…🙄

…u mňa tento rok tiež nebude patriť medzi rekordné (ak áno, tak sa zaradí medzi tie kde rekord nepoteší…)

drvodelkafialova:

 Za povšimnutí, nebo spíš velkou pozornost stojí tvrzení vědců z článku, že správný mikrobiom získávají sterilní mladušky nejen z krmení staršími včelami, ale teké doslova cit: fekálně orální přenos střevních mikrobů a to by pak plně vysvětlovalo, proč jsem já vypozoroval u včelsdtev přezimovaných na panenském díle horší kondici včelstev. Tedy jasně vyplývá řečnická otázka, je skutečně ozdravné přemetat vč na M?

Tohle mě zaujalo. Já třeba za nejlepší nová včelstva, pokud beru v potaz jen vitalitu, považuji roje, ne oddělky. Ovšem roj díky své životaschopnosti postaví defakto celé nové dílo a na něm perfektně zimuje. Jak to tedy může jít dohromady? Já sama bych nepřemetala, přijde mi to jako příliš stresující zásah do života včelstva, ale ani jsem to nikdy nezkusila, tak to nemůžu posoudit. Přesto mě přijde, že staré dílo, až takový vliv na kondici včelstva nemá. Na princip chlebového kvásku věřím na 100 a 10%, stejně jako na vliv stresu na kondici včelstev, na pozitivní či negativní vliv starého díla už až tak moc ne.

znovu sa tu vybíjame na vzájomnom chytaní sa slovíčok…🤔

 skúsme diskutovať k téme asi tak ako to urobila práve Petra… pre kvalitu včelstva do zimy tiež nepokladám za dôležité aby malo staré, x-krát preplodované plásty… či je to roj, alebo v lete premetené včelstvo, vždy ide z medzistien a na novom pláste…

 samozrejme do zimy ich preplodujú…

tiež som čítal ten článok, ktorý publikovali v nemeckom časopise ale čo sa týka toho “fekálne orálneho” prenosu črevných mikrobiómov,  pochopil som to v súvislosti s pokusmi , ktoré robil Waldan Kwong  a kde sa včely bez mikrobiómu očkovali výťažkom z čriev z iných včiel a mikrobiom získali z každej časti  teda aj ak použili mikrobiom z konečníka….

ale uvažujme ako včelári, nech je plást ako chce starý mladuška nemôže prísť do kontaktu s výkalmi včiel (pokiaľ teda nemá na starosti výkaly matky )  a predstava moja je , že včely získavajú mikroflóru cez krmenie  lariev a nie požieraním výkalov…je to len doplnkovo  možné , keď larva sa ide kukliť otvorí dovtedy zaslepený ritný otvor a vypustí výkaly do bunky a mladuška keď potom čistí bunku môže prísť do kontaktu s výkalmi ale len po larve…no  to sa ale stane aj po vyliahnutí v panenskom pláste… 

preto súhlasím s Petrou, že samotné staré plásty nemajú pozitívny vplyv na imunitu včelstiev…