Môžu sliepky dojesť zostatok kokosovej múčky?
Zbytek kokosové moučky z Vánočního pečení dávám do krmítka a i rozřezaný kokosový ořech vyzobávají sýkorky a strakapoudi tak není důvod proč by měla být na závadu slepicím.
ďakujem - tiež som si to myslela, je to orech, ale pre istotu…
Také jsem dávala “zbytky” moučky a pochutnali si.
Moje kurky to ohrdli, nechcú ziadnu domacu stravu.
Nevdak vladne svetom 🙃
Chovala bych se k tomu jako k tuku, ne kilo na osobu je v pohodě.
A hned to jdu hledat, že jo… 😀 https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0032579119475500
hm, kokos som skŕmila, sliepky trochu lepšie nesú, ale to nebude kokosom… nemala som kokosu kvantá.
Vďaka za odkaz na štúdiu. Štúdii nerozumiem ani s prekladačom, a nechce sa mi to lúskať, mám kopec iných povinností.
Štúdia sa zaoberá kokosovým olejom a coconut meal (copra, alebo po našom kopra), čo ale nie je kokosová múčka (coconut flour).
Kopra je biela dužina kokosových orechov, ktorá sa suší na slnku a potom melie, to sa veľmi s múčkou porovnávať nedá, je nutrične a najmä kaloricky omnoho bohatšia.
Počkat, ale tady všici mluví o moučce. Meal. Já jediná nevím, co se dává do vánočního pečení, takže to mě omlouvá.
Meal má 25 - 30 % bílkovin a kolem pěti tuku, flour 18 a 1, samozřejmě plus minus, u krmiv to může být o hodně plus minus tuku.
Omlouvám se.
(Neumím vařit.)
Jj, ja len že v článku sa nepíše o múčke.
Včera konečne brojlery, niektoré, najmä obrovitý kohút, ktorý je síce veľký, ale duchom najchudobnejší, prejavili záujem o niečo iné, ako o komerčné krmivo.
Dokonca to ten potomok dinosaurov nosil v zobáku a nejakým zázrakom sa s tým dostal k prepeliciam, čo sa mohlo stať jedine tak, že tam preletel.
Druh lahôdky?
Ocesnakovaný okraj pizze, zakúpenej na autobusovej stanici.
Mmmmmm 😀
Druh lahôdky? Ocesnakovaný okraj pizze
Moment jako, moment jako. Okraj pizzy je u nás velmi drahý platidlo! Za okraj z pizzy je flekatá ochotná si srolovat uši a nacpat si je vlastnoručně -teda vlastnopackně do sluchovodů!!! Okraj pizzy jsem už celých devět let neochutnala 😀
Aha, aha!
Nuž, keďže som zistila, že dopravovať sa na pozemok SAD ma vyjde o tretinu lacnejšie a ešte pri tom môžem vystúpiť hore v sedle a dve (tri, štyri, podľa toho, čo budem chcieť preskúmať) hodiny si odkráčať lesom, vôbec nie je vylúčené, že takúto nebeskú lahôdku ešte mať budem, ja som to ochutnala, bolo to hnusné, gumové, natreté cesnakovým olejom, hodila som im to len tak. Aj nosnica sa ulakomila, ale kohút bol úplne v tranze.
Nu, vypadá to, že aji slépky mají na pizze závislost, nejen ohaři 😀 . To jsem netušila, že máte pozemek takhle daleko.
50 km nie je ďaleko, pokiaľ človek zváži, že je bez susedov, v Slovenskom Krase a s výhľadom.
Pravda, predvčerom napadlo toľko snehu a cesta hore je v takom stave, že som radšej nabalila krosnu a hybaj busom. A stálo to za to, úplná paráda. Bus stojí aj v dedine, ale vyviezla som sa až ku kedysi chýrnej kolibe Soroška (miesto sa na turistických mapách volá Jablonovské sedlo a je to zároveň vrchol horského priechodu Soroška) a odtiaľ pekne krásne pešo. Hore na hrebeň a k pozemku už iba mierne a potom strmšie nadol.
Výborná prechádzka, veľmi som si to užila.
A to ani nehovorím, že sa z Jablonovského sedla smerom opačným dá dostať na Silickú planinu. A to je krajina nadpozemsky krásna. Je to najkrajšia zo všetkých planín ❤️
Tak nech budú zobáky radi, že som im vliekla na chrbte aj vlažnú pitnú vodu v termoskách, v domnení, že nádrž bude zamknutá pod ľadom (bola, ale z kohútika voda tečie normálne). A ešte zmes lesknice a čojaviemčoho. A loj pre líšku a slnečnicu a…nah, no, ja keď raz začnem baliť niečo na príkrkm, neviem prestať, potom nadávam, prečo som si toho toľko naložila.
A vrhli sa s vďakou na vodičku? Kdeže.
Ale pizzu si pribalím s radosťou 😀