Medved bol pre mna vcelku nezaujimave zviera a stale je.
Po smrtelnom utoku na chudaka toho pana na Liptove som tak nejak hladala o utokoch viac, pretoze sa casto pohybujem v ich uzemi a mimo ciest a chodnikov.
A tak sa ku mne dostali necenzurovane fotky ludi po utokoch z Rumunska. V drvivej vacsine pripadov tym chlapom medved stiahol cely skalp a oni ho de facto mali prehodeny cez plece, casto aj s castou tvare.
To mi konecne docvaklo, ze to asi nebude uplne nice zazitok…Mala som vtedy vlasy dlhe az pod pas, huste, zdrave…och…brrr.
Hrozne- ako kedy. Naucila som sa nesudit ludi. Uplnych debilov je fakt malo, minimum, povedala by som. Ked som bola mladsia, posobilo to na mna viac. Clovek sa koniec koncov aj tak musi sustredit na pacienta.
Chyby sa urcite robia. Dokonca sme na to aj poisteni.
Utracame/umiera teraz strasne vela koni. Je to proste smutne, pre vsetkych zucastnenych + v terene potom este kafilerka a taky ten prakticky aspekt, co s 500 kg mrvolou…
Teren robim malo. A obcas mi platia aj kompotmi a vajciami a jeden pan ma dal na dialku zdiagnostikovat šamanovi a potom mi dal nejake spešl byliny…Kon sa upchal. Lebo nepil, pretoze si nevsimli, ze na dne nadoby s vodou su dva utopene potkany. Vsimla som si ich, ked som si v tom umyvala ruky….mmm….
No, kurva, pridte k nam na zazitkovy pobyt, 30 hodin v zime, smrade, prachu, podte vysetrit a potom utratit a vypitvat kona, potom predychat nalez, vyhadzat z brusnej dutiny sracky aby ste videli co vlastne ruplo, potom volat majitelom (ktorych mate chut ovalit sekerou po hlave, lebo vidite zaludok, ktory pripomina struhadlo na repu) a aj tak byt empaticky, pretoze proste sme aj tak na tej istej lodi a vo vedlajsom boxe umiera vas kon, ale pacienti su priotita.
A potom sa vybrat kamsi do prdele, kde je 6 opitych ludi, vonku sa vala zrebna kobyla, ktora tyzden “slabo zerie”, brucho ma o pol metra nizsie a nemozte urobit nic a o 4:00 rano je kon mrtvy, s rupturou brusnej steny a hrubeho creva.
Pridte sa pozriet smrti a zmaru do oci kazdy den a potom komentujte nasu pracu.
Popravde, oni sa vonku prve dve hodiny skryvaju pod drnmi, az potom sa osmelia, hlavne sa popolia a vyvaluju, ze by zobali hmyz a semienka, to som si nevsimla. U tych normalnych, von chodili od mala, ale nie na volno.
Slepe strach nemaju, letiaci havran ich netrapi, zobu do hliny, ale to len tak symbolicky.
Nemaju ma radi, ale do ruky sa zobrat daju.
Vzdy ich vecer pocitam.
Raz mi tri chybali, uz bola takmer tma a tie kundy si hoveli vonku, na rozhrani mojho pozemku a dzungle, dost to komentovali, ked som ich nosila dnu.
Ak sa obcas odtulaju do dzungle, vedia sa vdaka mojmu hlasu a piskaniu zorientovat a vratit, tie vidiace. Teren je tam brutalny, neprehladny, clovek ich iba pocuje sustat.
Ale to som minuly rok toho tam nemala vela na praci, tak som pasla prepelice. Ale aj tak ku mne laskou nehoria 🙄
Toho roku budu v ohradenom, nebude uz cas na nich vypiskovat…
Odpověď na příspěvek uživatele J5 z 10.03.2025, 11:36:37
Sluchom. Pocuju ine prepelice pit, potom skusmo “ďobú” do nadoby, omocia zobak, to zopakuju a pijú. Krmivo to iste, jednak pocuju zvuk ked dosýpam a pocuju ine zobat. Poznaju zvuk dosypanej cistej slamy s plevami, hned sa tam idu rochnit. Vonku citia podklad, vedia najst miesto, kde je dobre, tam sa vyvalia. Tym, ze su z klietky a ze nevidia sa neboja velkeho sveta, predatorov bad hlavou, takze iduuuu, kym nenarazia na plot.
Ze su slepe som zistila prave pri napajani, ako dobali naslepo, aj mimo. Tesne, ale mimo.
Dnu sa orientuju podla stien. Ale podla mna hlavne im pomaha sluch a nemenne veci.
Ja nebojujem, celkom som sa opustila, zase som v praci skoro 30 hodin, kobylu z vedlajsieho boxu som vcera musela utratit a vypitvat. Praskol jej zaludok, bolo to dost hrozne.
Flora hryzie a kope, uplna zmena v spravani, je strasne atakticka, z huby jej visi jazyk a kvapkaju sliny, spodna pera jej visi, nezerie….no, neviem, dam na kolegov, lebo ja by som to ukoncila.
Moje prepelice sa naucili chodit von, len podvecer som ich vzdy musela pozbierat, iba par ich vedelo trafit domov. Slepe chodili von tiez, to som vtedy vobec nevedela, ze su slepe, v pohode. Ale klietkove, to je peklo, tie ostali plache, no tie, co mam od dvoch tyzdnov, tak tie su ok. Na jar zas prikupim male.
Ak maju mensi priestor, ale maju podstielku, to je za mna ok.
Susedov nemam, chvalabohu. Či moja hydina smrdi neviem, ja nic necitim 😉
Obcas sa stavi spodny sused, ale netusim, kde ma chatu, kdesi dost dole, ma borderku, ale vychovanu, sused je vyznavac rychloturistiky, no vzdy mi da dobry tip na zaujimave miesta.
Borderku ma navolno, raz vraj stretol polovnikov, no boli v pohode, ŠOP vraj nestretol na tulačkách nikdy, good 👌
Hej, no, ja som z takeho ekobio chovu ( rozumej co najlacnejsie) kupila slepe prepelice, nedostatok vit. A, no, co uz, zimu zvladli, bez ohrevu, aj zaclenenie do krdla, potravu aj vodu najdu. Povodne som si myslela, ze su zlate, ale boli iba spinave od hovien, su biele.
Pri tak malych vtackoch uz nejake kliecocky s rostami….ako, preco??
