Příspěvky uživatele

Tuční sú, ale krásni a v tej vagonetke úplne dokonalí 😍

A čert je tiež super, super desivý, heh.

Diabetes a moja stará fenka, njn, bola na inzulíne, bola som vtedy ešte študentka, ale celá liečba bola pod drobnohľadom vetky, ktorá sa metabolike venovala, ale diagnostikovali sme to neskoro (lebo ona bola vždy zdravá a ja stále pri koňoch…) a fenka oslepla, inak ok, diéta bola nejaká spešl, robila som ju doma podľa spešl kľúča, bolo to časovo náročné a počas štátnic som jej kúpila Hills diétu, diabetickú a dodržala prechod aj dávkovanie na mg presne a glykémia jej aj tak vyskočila tak strašne, že som sa z toho vtedy skoro zbláznila, fakt dlho trvalo, kým sme to ustálili…blbý Hills, povedala som si vtedy, kašlať na neho….a odvtedy vraj ešte išiel s kvalitou  véééľmi dolu, ale to sa nedozviem, lebo ho nikdy nikomu nedám, no.

Fenka bola už staručká, keď dostala záchvat pankreatitídy, tak mi ju doma vet utratil, lebo to proste bolo príšerné, njn.

A pochovala som ju na lúke pri koňoch a na druhý deň prišla tisícročná voda a spláchla ju kamsi do preč, njn.

K varenej strave- vždy sa odporúčalo k nej podávať granule, pretože sú obohatené o vitamíny, ktoré sa varom rozkladajú, alebo proste iný zdroj vitamínov-zvlášť.

Ale berte to tak, že nie som psí vet (a mačací už vôbec nie) a že len občas  niečo začujem o výžive malých zvierat, tiež som pracovala pre Farminu, takže ma ťahá k jej produktom a že sama mám psa, ktorý je tak strašne nežravý, že jeho kŕmenie je niečo ako posvätný rituál, vrátane polohy psa, človeka, planiet, porcelánových misiek a tak tak podobne, proste kŕmne psycho, na ktoré tu nikto nemá, si trúfnem povedať 😀

A ešte má aj epileptiformné záchvaty. Ale vzhľadom na podmienky a na stav, v akom sa ku mne dostal, tak ja  myslím, že už  aj presluhuje, heh.

Foto spomienkové (rok 2008), Lelika, vtedy už slepá a náš posledný knírik, Arrow 🙂

A súčasné hyeny. Škvrnité.

Tak my sme mali dve desaťročia malé bradáče, psy, ale nikdy sme ich neuchovnili, lebo proste nikto nemal čas ich vláčiť po výstavách, trénovať postoj, furt sa starať o srsť, mali sme ich ako spoločníkov a boli skvelí.

To, že teraz to plemeno vyzerá strašne, s plápolajúcimi ušami a dlhými chvostami a je to skoro všetko v divných farbách ma dosť mrzí, ja som chcela stájového pinče, nie nejakú salónnu nádheru a čiernostrieborných je veľmi málo.

Tak asi už bradáča mať nebudem, ono potrebných je aj tak veľa, čo si budeme…

Mám kríženku bígla.

A…no, nebrať 😀

No ak je to potrebné, robí sa, u klostrídiového prerastania jasná voľba a u koní často jediná terapia, ktorá funguje (ak sa stihne nasadiť včas).

Psa s trošinku chyteným pankreasom som mala, diéta založená na ryži a kuracom mäsa, varenom, nesmel vonku nič uchmatnúť, jemu vadili aj tuhšie časti krmiva, takže ak niekde schramstol kuraciu kosť, bolo zle, do toho mával klostrídiové srajdy (malý bradáč, no), ale jemu ryža nevadila, práve naopak, na ryžovom odvare a vlákenkách kuracieho vareného sa vždy dal pekne dokopy, mal jednu veľmi zlú epizódu, to aj skončil na infúziách, odvtedy sme ho museli strážiť, nemohol konzervy…teraz by som ho dala asi aj na niečo od VetLife od Farminy (Gastrointestinal, Convalescence), ale v tej dobe som o takom ani nechyrovala.

S Hills som mala veľmi zlú skúsenosť u diabetickej fenky, takže sa tejto značke odvtedy vyhýbam, lebo jej neverím :/

Fekálna transplantácia sa u psov, aj koní, aj iných zvierat robí bežne, nejak mi uniká, v čom je problém 🤔

Zdravím, to ma mrzí.

Čo transfaunácia, neponúkol to niekto? 

Je to ľahučké, u psov ten rozmixovaný hovnový džús ide tuším rovno do rekta a ďalej do čreva, nie je potrebná žiadna žalúdočná sondáž ani, ako u koňa.

Ale treba mať zdravého, otestovaného darcu, tak možno skúsiť pani Pinčovú testnúť?

Mno, tie psy s PP a uchovnené…ako, soryjako, to čo som videla uchovnené v rámci amerických kokrov, ktoré náhodou chovala roky moja kolegyňa, to bolo niečo strašné.

Tie zvieratá samozrejme mali nejaký exteriér, aj to vedeli pekne učesať, ale to boli podľa môjho názoru psychicky snáď až postihnuté zvieratá, boli extrémne plaché a extrémne hlúpe, mali kopu etopátií, ale hlavne, že boli furt CACIB a BOB…na to sa mi fakt ťažko pozeralo…Plus praktiky, ktoré sa u týchto zvierat využívali a na ktoré som už radšej zabudla…ako, ten výstavný svet rozhodne nie je o tom, že vyhrá ten naj jedinec, veľkou mierou ide aj o to, kto koho pozná a od koho tie psy sú.

Tak pokiaľ robíte PNH, od koňa radostnú spoluprácu nečakajte…a mimo kruhovku nečakajte žiadnu.

Detičky už sú v stave, kedy robia pokroky každý poldeň, v stredu večer Líška už snáď trošku pochopila, čo je to pochvala.

Lebo je veľký rozdiel dávať niečo dobré z ruky a aby im to v hlave precvaklo na “aha, takto som dobrý”.

Ale aj keď asi ešte stále nevedia, na akej planéte sa ocitli, tak Líška už veľmi dobre pochopila, že škrabkanie a pozornosť je niečo celkom fajn a úplne garoníkovským štýlom jednoducho malého brata odtlačí telom, alebo sa po ňom oženie, že ty nie, JA.

Budúci týždeň mám v pláne odčervenie a ohlávkovanie, snáď ich aj vytiahnem z boxu a potom môžu ísť do škôlky k iným dvom malým odstavčatám a nejakým tetkám, síce to budú QH, ale tak hádam to nejako prežijeme 😀

Hůrka je hubená celkom dosť, no ale vzhľadom na to, čo má v hube nie som v šoku, zuby má všetky, ale mala strašné háky a celé to tam má vlnité, seno sa snaží žuť, ale dostáva aj kašičky, vzhľadom na to, že má ataxiu tú prdel nikdy asi už normálne osvalenú mať nebude…ľúto mi je tej kobyly, lebo je fakt mohutná, so silnou kostrou, lenže je to proste hucul, ktorý nevyžije z trávy a bez akejkoľvek starostlivosti do veku 35 rokov…

Dar má 5 mesiacov, Líška má 7 mesiacov.

Žriebä som chcela, chlapca, kobylku som dostala do daru a žrebček sa narodil na moje narodeniny z originál muránskej matky, z ktorej som žriebä chcela a ktorá sa javila ako jalová.

Tak čo už a práca s nimi je niečo úžasné, každý deň urobia maličký krôčik k lepšiemu, práca s maldými koňmi ma nesmierne baví a napĺňa a práca s mladými huculmi je úplne za odmenu, pretože sú extrémne chytré 🙂

Na jar mám v pláne odniesť hucule do hôr, má to byť naplnenie akýchsi mojich vízií o tom, kde sa majú tieto kone vyvíjať- terén, svažitosť, počasie, nadmorská výška 900 mnm a viac, snáď aj nejaká obrana proti predátorom (z toho nie som úplne nadšená), zároveň tam odsuniem aj Garoníka a noričku. 

A zároveň to má byť aj naplnenie mojich vízií o tom, kde chcem žiť.

Do doby, než budú v stave jazdiť (ja nebudem, ale dalo by sa  niečo vymyslieť), už možno budem  z týchto naivných predstáv vyliečená krutou realitou nehostinných hôr 😀

A nejako je mi to jedno, aj keby nejazdili, mne budú robiť radosť aj bez toho 🙂

Na druhej foto pani Hůrka.

Tak detičky už jedia mrkvu, divne, ale jedia, aj Dar.

Dnes z neho vypadol malý strongyl, červený a hýbajúci sa.

Boli údajne doma už raz odčervení nejakou ivermektínovou pastou.

Njn, je to boj, s červami.

A to ja zas poznám žrebce, ktoré majiteľ, či držiteľ nemá problém za kobylou doviezť.

Sú to plemenníci a športujú, na transport sú zvyknutí, väčšinou sa kobyla odskúša pri nejakej stene, alebo cez balík sena, či ohradu, samozrejme predtým je kobyla väčšinou vyšetrená usg, prípadne ošetrená hormónmi a žrebec ju normálne pripustí, ak kobyla dovolí.

Majiteľ žrebca si pekne vykešuje skok(y) a cestu a všetci sú spokojní.

Podarilo sa mi do kobylky dostať dve malé mrkvičky a hneď je s ňou iná reč, pozerá na mňa, nechá sa pohladkať po hlave, škrabkať…žrebček je úplne vypnutý, znesie škrabkanie, ale bojí sa, nemá záujem o nič viac.

Sú unavení a je mi ich veľmi ľúto, že to celé museli absolvovať-odstav, pálenie a transport :/

Ale čo sa dá robiť, mám ich v práci kým sa riadne odčervia a tak sa im môžem venovať celý deň, po troške.

Dar je omnoho menší od Líšky, tá je fakt obrovská, aj hlavu má obrovskú a malé prasačie očká 😀

Dar sa každému páči, je to taký malý záprdok, ale je fakt, že má taký mierny kukuč, zlatučký a tú čuprinu. 

Foto dodám, ak sa mi nejaké podarí, ale v boxe to asi nebude bohviečo.

Tak iba som zadala znovu heslo, už je to ok.

Tak koreň mrkvy asi veľmi kmín nie je, ale nie som odborník 😀

Aha, nooo…popravde, mám čelovku s červeným svetlom, za pár šupov z Decathlonu, ale prečo tam je, to mi bolo vždy záhadou, má aj to obyč, dá sa to prepínať a asi by som sa v lese večer s červeným svetlom dotento… od hrôzy, lebo je to ..neviem, desivé?

Ale môžem cez víkend vyskúšať, ak nepôjdem pre huculiatka 😉

efe:

Mohli byste mi prosím doporučit čelovku s červeným světlem? Nepotřebuji nic extra, jen na takové to “domácí žvýkání”… díky.

Ech…prečo s červeným svetlom? 😲