Z chlpatej gule sa ukazuje celkom pekná kobylka 🙂

Dar je nefotiteľný, lebo buď lezie do foťáku, alebo sa ohryzáva s kamošom.  On srsť ešte nezhodil a pod hrivou má hnidy, ale že megakvantá, chjo…je to citlivý malý ťuťmák, vybrala som mu spod tej hrivy kliešťa a zrútil sa z toho, už potom som pod hrivu šahať nesmela, bože, tie valachy, to sú citlivky 🙄

Pri dislokácii mäkkého podnebia sa žiadna sliznica netrhá.

V sedácii sa dislokácia bežne vyskytuje, rovnako ako aj istý stupeň hemiplégie hrtanu, takže ak sa bude robiť vyšetrenie v sedácii a statická endoskopia, tak výpovedná hodnota je slabá. Pri každom krvácaní z nosa by sa mali ASAP vyšetriť vzduchové vaky, potom môžu nastúpiť rôzne iné teórie, ak je vyšetrenie negat.

Koní, čo “len trošku krvácal, asi si poškriabal sliznicu” som videla umrieť dosť a dodnes ma strašia v snoch.

Saga- mno, tak ja by som si teda dobrovoľne nevybrala nič, čo má miesto hlavy kýbel…kladrubák (wtf??), lipicán (s teleskopickým okom), celkovo kočiarové kone, frízy (brrrr).

A potom prišiel Garoník a bolo to jasné, že hucul forever 🙂 Ale furioso, shagya, trakéni- no problem, len to treba aj živiť, veľké to je, občas náročnejšie na údržbu, na priestor, na všetko.

Rozčesávač funguje, fakt 🙂

V drevných dobách som používala detský olej Aviril, ten modrý, s azulénom, s tým sa dali rozpliesť aj dredy s bodliakmi.

Cobí kozmetický priemysel je v UK, tam majú 1000+1 produktov pre ne, často musia stiahnuť koňa z blatistej pastviny a vydrhnúť ho a vyglančiť na show, videla som to na vlastné oči (boli to vyhrávajúce kone), ale téglikov tam na to bolo zo 12 😀

Mno, čo sa zubov týka, tak my už sme tam, odkiaľ niet návratu- Flórin chrup doslúžil, v jednej arkáde nemá už vôbec stoličky, takže iba kaše a tráva. Chjo, no, na túto chvíľu som čakala 10 rokov…je stará, mám ju teraz v práci, kým si ešte niečo zbudujem, s ňou som vôbec nerátala, ale v ustajnení mi kaše odmietli dávať  s argumentom, že ich nežerie a že má po nich sračku a blablabla, no, žerie ich výborne, aj sa tu skamošila so starou huculou, takže ich aj púšťam spolu na trávu, u nás na sídlisku je taká lucerna a ďatelina, že za necelú pol hodinu ručne našklbem 15 kg, to sa mi celkom hodí, že kosia postupne, ona zas pekne dorastie.

No, všetko teraz musím prispôsobiť jej, uvidíme. A aj ona si musí zvyknúť, snáď to pôjde.

Ale stále je to pani šéfová, tak snáď dve huculské deti a Garoníka prijme za svoje, veď Garona v podstate vychovala. Ak jej bude robiť norička zle, nuž pôjde o dom ďalej, bohužiaľ. Za to všetko, čo tá kobyla pre ľudí v živote urobila (a mnohí si to vôbec neuvedomujú), si zaslúži pokojnú a spokojnú starobu.

Hm, tak si to tu čítam…mno, čo ja viem, moje životné lásky boli trakéni, z toho jedna albertovská kobyla, valach po Obvod a prvá bola kríženka hucula s chlaďasom.

Neviem, či je to  energii, skôr o nejakých sympatiách, chémii, ťažko povedať.

 Keď som pracovne jazdila arabské kone, bola som veľmi prekvapená, aké boli pohodové, z toho boli dve kobyly pomerne čerstvo obsadnuté,  teda, jedna bola shagya a to bol proste dream horse, Dahomanka a dokonca bola ryšavá, to bola tak úžasná povaha. Odviezli aj vrece zemiakov, vozili chlapca s Downovým syndrómom, v teréne, bez sedla (báli sme sa ho dávať do sedla, že si tam zakliesni nohu, keby sa niečo vytento…), na planinách Slovenského krasu, v lese, v dedine, s deckom, so mnou- no problem. Ale cestu domov nájsť nevedeli. A medzi tými kobylami bola jedna, ešte žriebä vlastne a tú som neznášala, ale zase tú už stihli majitelia  aj zle rozmaznať, tej by jedna dobre mierené veľmi prospela (jedna, snáď chápete), ale bitie a aj zvyšovanie hlasu som mala zakázané 🙄

To keď sme v čierno čiernej tme kdesi na maďarských hraniciach zablúdili, pani Flóre a pani Ester (jedna po Catalin, druhá po Przedswit Miroslavský, z matiek “zemská kobyla”) stačilo položiť oťaže na kohútik a vyviedli nás z terénu, kde nikdy neboli rovno a bezpečne domov.

Smerom domov aj pani Gomba (z Quoniam po Diktant) vedela nájsť cestu, pravda, tú najkratšiu a bolo jej jedno, že vedie cez kriaky, rokliny, atď. Gomba musela byť doma čím skôr, lebo bez nej by to tam nezvládli, chápete 😀

Mne nesadol môj vlastný kôň, anglokabardinec, ktorý bol ale skôr ten anglo, bol citlivý, učenlivý a zlomil si chuj kopytnú kosť, tak to mi bolo jasné, že tvrdosť má iba v pase, že je to zlé znamenie. V čase rehabilitácie po zranení sa na mňa strašne naviazal, keď bol pustený v hale, ledva som ohla ísť na záchod, taký brajgel tam robil, škrečal ako besný a lietal tam…mno, ale zato sa dokázal naučiť zo zeme veci zázračne rýchlo, úplne intuitívne. 

Ale to bola iba z núdze cnosť, to asi každý kôň by takto priľnul k človeku.

Kabardince- niektoré nemôžem ani cítiť, ale dva mi teda srdce ukradli, lenže zase, to boli kone, čo prišli s príšernými skúsenosťami a úplne vypnuté.

Neviem, či je to o úplne plemene. Čomu nerozumiem a čomu sa vyhýbam, to sú echt super špica športové kone, ale na tom som ja nikdy nesedela a nikdy ani nebudem.

Hm, aj Salvanu mi niekto núkal,  ale z princípu som ohrnula nos, lebo pánko je taký obchoďák, čo netuší, čo  obsahujú produkty, čo núka a chce predávať….ale tak zajtra príde pani z Reico na pokec, tak snáď donesie aj vzorky.

Kopytá potrebujem dať akútne nejak do poriadku aj z vnútra, no, nekomplexnosť minerálky mi rozhodne nevadí, ani neviem, čo je tým myslené, asi že tam nie je namletý nejaký hydrogenuhličitan vápenatý, tipujem, tak to mi fakt nevadí.

Nuž, mne lepok škodí, to viem, aj všetky sacharidové prílohy, ako ryža a zemiaky, intoleranciu laktózy som zdedila po matke, sú dni, keď sa stravujem vzorne, sú dni, kedy mi je tak blbo, že žijem na Cole a 20 deka šunky  a sú dni (PMS), keď proste musím, nah…

Kávu som nepila iba počas hospitalizácií v nemocnici a chvíľu po návrate domov som pila meltu, fuj.

Pečivo je zlo, to asi zistil už každý, ale asi aj tu platí, že dávka robí jed aj liek…a napríklad som ok  s hriankami, keď to nepreženiem, samozrejme, tie v človeku tak neskvasia…asi.

Mäso mi nevadí, môže aj zasmrádať, nuž, predsa len, moji predkovia neboli roľníci, ale kočovní  pastieri z hôr 🙄

Toto si viem predstaviť na podlomy a mokvajúce rany, podľa zloženia to podľa mňa vysúša, mne kolegyňa s psoriázou  dnes doniesla nejaký LR Aloe Vera repair niečo v spreji a  ok, ale tak beriem aj Prednison, takže…

A nosím v šľapkách ponožky pre diabetikov, už kedysi dávno mi kolegyne dali prezývku “módna ikona”, tak teraz im to zas a znovu potvrdzujem 😀

V sobotu ale chcem ísť zas na túru a musím mať kotníkové topánky, v krase si nechcete vytknúť členok, lebo jednak vás nenájdu a druhak chcem ísť na prieskum zase aj cez skaly, takže možno si kúpim nové boty, ale ešte uvidím, čo zajtra v službe bude, pred klientami veľmi v tých šľapkách nemôžem chodiť, heh.

Doplnky som brala a bolo mi to houno platné, ale to už som vedela, že keď mi nezabral ProfiZym, že bude zle a aj bolo.

Bez doplnkov to asi šlo niekedy- lenže to, čo jeme, je chemický hnus, ovocie z marketu ja nemám odvahu kupovať a vlastné ešte nemám, Céčko si v organizme vytvoriť nevieme, musíme si ho dodávať, inak smola.

Na pozemku robím aj biologické experimenty, rekordérom je kuracina z Tesca, to líška zožrala až o týždeň,  pravda, tomu sa vyhýbali aj muchy, potom to z Lídlu- to tam ležalo tri dni,  do toho sa aspoň dali mravce, potom zmizlo 1 stehno, na druhý deň druhé.…mäso z našej siete obchodov Fresh zmizne počas  jednej noci.

Saga- čo zdravie? 

U mňa snáď prepuklo nejaké autoimunitné ochorenie, nikto nevie aké a z čoho, jedine že post-infekčne a je to príšerné, pretože to strašne svrbí a zatiaľ ho nemám na tvári…inak po celom tele a pri sobotňajšej túlačke planinami sa mi v nedeľu v oblasti od členkov po nárty objavila vaskulitída, vyzerá to, akoby som tam mala natesno založené putá a svrbí a svrbí, koritkoidy to ako tak tlmia…mňa jebne už, chjo…asi som si to aj drala ponožkou o vysokú topánku, lenže…nikdy predtým som si nič nevydrala, nič som nemenila, vybavenie, prášok, Aviváž snáď ani na ponožky nepoužívame, pravda, bola som dlho, lebo som sa odtúlala, ale…katastrofa a nikto nevie, čo to je a čo s tým, pretože je to také atypické 🙄

Že sa zrejme neudrel pri páde.

Mno, tiež ma to čaká, Garoník odmieta takmer všetko, pokiaľ nie je vo vedierku správny podiel jadra a to vzhľadom na kopýtka, ktoré už nevyčkali to tohto roku a úspešne sa schvátili (kedy, dofrasa, v zime, na starine??), súdiac podľa odrastajúcej priečnej pukliny, hoci chodí, kluše, všetko ok, mno ☹️

Vyberavé dve hucule a arabka s lipicankou boli ochotné zožrať Mikrop Minviter, lenže to keď som nasypala na povrch kaše zo sena a granúl, tak to začalo syčať a evidentne dochádzalo k prudkej exotermickej reakcii 😀 Ale kobyly celkom rýchlo vymenili srsť,  vlastne ako prvé, no ale aj kvôli kŕmeniu, nielen doplnkom.

Už sa to raz riešilo, ale neviem s akým výsledkom, Mustang Trace im chutí, vyberavým?

Oslovil ma  na test predajca doplnkov Reico, tak môžem poreferovať, psy sa za tým išli zabiť vždy, aj za krmivom.

Mno, to asi skôr nie.

Fasaaa, život nie je fér, tssssss 😀

Ahoj, takých koní sú mraky, West Nile je tus nami už skoro 20 rokov, u nás to dali ako vyšetrenie povinné pred pripúšťaním a jeden čas to žiadali unisono od každého koňa, samozrejme s hradením majiteľa, ľudia sa veľmi tešili, heh.

Virémia je ale extrémne krátka, preto tie typické a echt neuro príznaky často uniknú pozornosti majiteľa (udeje sa to v noci), do 24 hodín je väčšinou po nich, ale tie sú takmer vždy typické, fascikulácia svalstva (svalové zášklby), ktoré sa zhoršujú po napríklad tlesknutí, alebo náhlom pohybe rukou, ataxia, celý kôň nadskakuje, ako ním trhá, niekedy horúčka, kolika, potom to odznie, no u nejakého počtu koní môže dôjsť aj k uľahnutiu, dlhšie trvajúcej ataxii, zníženiu výkonnosti, atď.

Encefalitídu ako takú zrejme nemal, tam sú brutálne klinické príznaky, zápal mozgu nie je sranda a to zviera je úplne v pérdeli, mala som iba ľahkú meningitídu a bola som v rici úplne, citlivosť na svetlo, zvuky, pachy, úporné bolesti hlavy (kone tlačia hlavou o stenu, či inú oporu, maniakálne chodia do kruhu, sú mimo, agresívne/apatické, atď.).

Ale námatkovo si ho určite nevytiahli, musíte byť blízko nejakého ohniska (stajne s importmi, vy ste hlásili presuny/import, hniezdiská divých vtákov, vodné plochy a toky?).

Videjko efe na FB, ako ide na morgáněti lesom 🙂

Náádhera, videla som videjko, úplne som to cítila, kedysi som sa takto tiež túlala na svojom koni, ktorého som si obsadla a pripravila sama a je to úžasný pocit 🙂

Blahoželám 👏❤️

Mno, takto som na tom bola s tou siedmou detskou chorobou, tri týždne som bola chorá, sopľavá, dýchavičná…potom sa mi vyhádzali fľaky a na záver, ako bonus, svrbivá vyrážka , ktorá už ustúpila, ale stále úplne nezmizla, aspoň tá slezina už sa mi stiahla, lebo to len bolo peklo.

Dvoje ATB - zbytočne, keďže je to vírus, no ale kto to mohol tušiť…Je toho vraj toho roku plno.

Neboli ste s deťmi, nejakými, niekedy? 

Tak aspoň niekde bola zima, to je fajn a prepadnutie po kolená je nič 😀

No, áno, ono sa tie mestečká a dediny vzmáhajú, ale ani Revúca už nie je taká diera, nad ktorou sa aj vrany otáčali, už nejaký čas, hlavne je úplne nová cesta z Revúcej na Muráň a aj z Rimavskej do Utekáča, vlastne až na Sihlu, odniesla ju totiž povodeň, tak to museli prerábať, úplná paráda, novučičký asfalt všade, žiadne polmetrové výtlky.

Ak chcete zažiť instant depku, odporúčam Utekáč a Kokavu nad Rimavicou. Lazy nad Kokavou sú krásne, ale tam sa čas zastavil v minulom storočí.

Juh som pochopila akože Komárno a tak 😀

No, žila som pri Lučenci skoro rok, okolité dediny niektoré ok, niektoré, hlavne tie s prevahou Rómov horšie, ľudia sú tam zvláštni, aj zvláštne hovoria, ale mne to nevadilo, len mi to, čistokrvnej odchovankyni východu, trhalo uši 😀

Nikdy som nedávala nič iné, iba Rambo masky, jazdili sme v nich aj v noci, v lese, tma tmúca a kone perfektne šlapali a doviezli nás domov, my sme si nevideli ani ruku pred tvárou.

Majú dobrú obruč a vydržali veky. Inú masku, než s výstužou by som na koňa nedala, už som videla toľko rôznych zápalov kvôli tesnému kontaktu sieťoviny s riasami, že ďakujem, neprosím, ale veľa ľudí to koňom dáva a spoko.

Masku som si vždy samozrejme natiahla na hlavu.