Varaxi- žiaľ sú dni, kedy nevstanem, heh.

A ani si nemyslím, že som obklopená idiotmi, rokmi som sa naučila obrovskej tolerancii k ľuďom a ich zvláštnostiam, občas sa nájde “chuj a la grande”, ale, ako ešte na ifaune písala Pipilota,  reál nie je ideál a má to tak každý, nielen klienti, ale aj veti.

V terénnej praxi som vôbec nemala pocit, že stretávam viac divných ľudí, práve naopak, majitelia boli veľmi zlatí.

Teraz už som vo veku, kedy ten pohár vidím skôr poloplný 🙂

Ale pracovať v malej praxi by som nemohla/nechcela, mäsožravce proste príšerne smrdia 😂 A grcajú!

Detičky včera nastúpili do prepravníka bez náznaku zaváhania a boli slávnostne vypustené do výbehu, ešte bez kolegov QH, ale myslím, že si dnes slniečko užijú aj bezo mňa 🙂

Hucule nejak nemajú to, čo ľudia nazývajú pubertou a trpezlivosť nikdy neskúšali, rozhodne nie moju, čo sa naučia, si pamätajú navždy, obrovská výhoda tohto plemena, ale áno, tieto čistučké dušičky, s tými je radosť pracovať.

Dnes máme opäť termín prevozu do škôlky, kde už rozhodne nebudem každý deň, ale čo som chcela aby zvládli, zvládli, sú zlatí 🙂

Oooo, korektúry asi napravili detičkám čakry a toky energií, lebo Dar si dal nasadiť ohlávku a ani sa pri tom nezrútil 🥰

A čo som im urobila, chudáčikom?

No, kým nevedeli, že majú nejaké potreby, tak čučali ako peny, teraz, keď zistili, že potrebujú napríklad mrkvu, tak občas sú netrpezliví, lebo už aj  Líška baští pamlsky, a Dar ju odháňa a tak vôbec.

Takže napríklad teraz ma Líška hryzla a dostala facku, oooo, chudiatko😀

Ja som hysterický majiteľ.

Nie som schopná ich pichnúť, proste nič, musia kolegovia. 

Ale samozrejme očakávam čierne črevo, po tých parazitoch, alebo nejaké zranenie, no, som s tým zmierená, kone proste chorejú. A aj umierajú. Za posledný týždeň sme utratili 3 kone, z toho jednu žrebnú kobylu-zlomila si nohu a jednu 7 ročnú kobylku, ktorej praskol močový mechúr, nikto nevie prečo. 

Mno…aj taký je život s koňmi, smutný, až príšerný. Ale aj veľmi krásny , človek by mal užívať každého dňa, pretože naozaj nevieme, či nebude ten posledný.

Detičky sú vystrúhané, uf.

Líška predné bez sedácie, maličký samozrejme v sedácii, lebo je to malý blb, ale pichnúť sa nechali ako profíci, ani brvou nemihli.

Kým som Líšku držala v ulička, keď bola ešte sjetá, tak kolegyňa s kolegom ulovili malého a dali mu ohlávku, tak sme sa po celej akcii ešte šli prejsť von, no, ehm, tak Darček sa rozhodne sám na vodítku chodiť nenaučil…ale tak ok, nevadí, na to máme čas.

Zajtra snáď už ideme do ustajnenia, k iným koňom, do výbehu, tak som zvedavá.

Líška je veľmi, veľmi múdra 🙂

Ale vedia sa detičky aj nasrať, keď  nie je po ich, hehe, malé jedovaté ponýšky :D

Ouha, to sú hnusné zážitky :/

No, ja som vedela kde som-si myslím, ale zneistil ma rad stromov, ktoré rástli pri  ceste a predtým tam neboli, to ma rozhodilo a nenašla som cestu potom už žiadnu, iba som zišla na sklad dreva-iný tam nie je, ale cesta tam nebola proste a tá, čo tam bola, neviedla nikam.

Poník je znechutený 😀

V Líškinej veľkej hlave sa konečne poprepájali synapsy a hurrrrá, už žerie pamlsky 😀 Dokonca sa rozhodla, že bude piť teplý nápojz granúl, stiahla ho pol vedra a tvárila sa, že to pije od narodenia, hm, ok, dnes je asi deň zázrakov, maličký smradík keď to videl piť sestru, tak si tiež dal, no tak mám radosť , ale kedy ich preveziem, to neviem, no aspoň im môžem ukázať nástrahy veľkomesta, ako je hadicy, alebo posypovač, na električku som ešte nenabrala odvahu.

Pravdu povediac, ešte aj tie hucule sa na sneh tvária znechutene.

Tak ja som včera poslúchla volanie lesa a skoro som tam zdechla…njn, aspoň som vtáctvu a lesnému osadenstvu doniesla niečo na prilepšenie, samozrejme nič neprejazdené, v lese ani živáčka, cesta na chatu mi trvala v tom snehu 3 hodiny a do toho začal padať mrznúci dážď a padla hmla…atmosféra ako z hororu, zima na zdochnutie, topánky mi premokli a ja génius som si omylom do ruksaku vložila členkové ponožky miesto hrubých froté…prezliekla som sa a na bus som sa pobrala hornou cestou v nádeji, že tam to bude prejazdené, no haha, nebolo…za svitu čelovky som došla na križovatku ciest, kde som sa mala napojiť na cestu dolu a zablúdila som. Čelovka vám je na dve veci, keď je hmla ako mlieko, som zistila. Na známom mieste, kde ale sneh zakryl orientačné body som na skládke dreva nenašla cestu, proste tam nebola, nikde.

Vrátila som sa, odbočila niekam dole a po pár metroch cesta končila slepo, zarastená mladinou a to už mi začalo byť dosť úzko, ja vtedy úplne stratím orientáciu a som v pérdeli, našťastie podľa mapy.cz som aspoň videla, kde som  a kde je cesta, ktorú som hľadala, tak som sa vydala tým lesom, ktorý je bežne v lete neschodný, proste dolu a dúfala, že si tam nezlomím nohu, alebo že mi na hlavu nespadne konár, po pár metroch som niekde dole a naľavo odo mňa počula, ako sa láme, s príšerným treskotom strom, zlomilo ho na tri kusy…ja často pozerám na yotube rôzne videá o turistoch, čo záhadne zmizli, alebo naoko absurdne blúdili a nakoniec umrzli a keď čítam komenty, tak sa celkom bavím, lebo vždy sa dosť veľa ľudí nájde, čo si myslia, že je za tým niečo paranormálne, ale stratiť orientáciu a zablúdiť a niekde si vylomiť krk je také ľahké, ako lusknúť prstami. Nakoniec som sa odtiaľ dostala, samozrejme vlaky meškali kvôli poľadovici, celá som premokla, no, aj sa divím, že nie som chorá a dnes musím pracovať, chjo…

A tie sprosté vtáky nechali v slnečnicu v krmítku netknutú, nah, škoda reči. Gule samozrejme niečo odnieslo, tak som im tam nechala loj, slnečnicu v dutom strome a v chate a bez snežníc, či bežiek sa tam už v snehu neukážem, brr.

Alebo možno keď bude inverzia 😀

Tu sneží ako v ruskom filme , tfuj ☹️

V meste je 30 čísel snehu, je to fakt hnus, celá zima je hnus ☹️

No, uvidíme 😀

Jj, tak nejako, asi.

Líška má fakt obrovskú hlavu, ktovie, čo jej v nej šrotuje, ona mala taký dosť blízky vzťah s matkou, verím, že tým odstavom trpí viac, ako čierny záprdok, hoci je mladší. 

Zas na druhej strane, to, že sa naučila chodiť na vodítku vlastne sama, teda, akoby to už vedela, lebo sme pripli a išli bez pamlsku mi dáva drobnučkú nádej, že v tej obrovskej kobylej hlave je aj rozumček 😀

Poznám ten večerníček a áno, presne tak vyzerajú 😂

Njn, oni vraj doma občas jablko dostali, ale chápem, že u kobyly si to človek musí proste  zaslúžiť, no 🙄

Jj, tradičné plemená sa u nás vypaľujú, čipovať sa nemusia, páliť áno.

A mne osobne to nevadí, človek aspoň pozrie na výpal a vie, po kom kto je.

Teda okrem Gurgulov, tým stačí pozrieť na hlavu 😀

Ďakujem, tiež na nich často šušlavo žvatlám 😀

Faaakt?

No to rada počujem, to mi dáva drobnú nádej, že sa jej to v tej obrovskej hlave snáď časom poprepája správne 😀

Mno, právnickej hantýrke nerozumiem…a asi to tak má veľa ľudí, veľa ľudí si aj zmluvu pri kúpe/predaji koňa zrejme právnikom vypracovať nedá a to je asi škoda.

Huculiatka včera prvý krát videli sneh a ľad a rozhodne neboli nadšené 😀

Márne som im vysvetľovala, že sú odolné horské plemeno, tvárili sa zhrozene a zhnusene, nakoniec teda aspoň trochu pobehali a neodišli aj s páskami, no Líška snáď 4 x spadla, mno tak tej budem asi musieť dovysvetliť aj pohyb v náročnom teréne, heh. Celý pobyt jej kazila ohlávka na hlave, správne vypočítala, že ja som jej ju dala a že to je o dôvod menej, aby sa dala pripnúť, chjo, proste, kobyla, to je radosť do domu 😀

Darček vyzerá síce ako malá čierna guľa, ale aspoň má vľúdnu povahu a za jabĺčko sa s ním dá dohodnúť o veľa veciach- ale o ohlávke sme sa zatiaľ bavili málo, lebo proste chlapci sú citliví, že áno. 

Líška vytrvalo odmieta veci z ruky,  námesačne si vezme a vypľuje, keby nežrali seno ako šrotovníky, tak už by som sa obávala nejakého poškodenia TMJ, ale sena do seba dokážu natlačiť úplne absurdné množstvo, to Garoník bol oproti nim úsporný konýšek.

Samozrejme majú v kuse poloformovaný trus, ten kolon asi dostal dobre zabrať, njn.

Kvôli kalamite ani nie je isté, či ich cez víkend preveziem a sneh padá a padá. A potom má pršať.

Snáď sa niektorý deň dostanem aspoň do lesa :/

To je korekčná podložka a mala som ju na kobyle, ktorá mala mohutne osvalenú lopatku a potom za ňou priehlbinu, za mňa dobrá vec, ale len ak potrebujete skorigovať nejako práve toto.

A je to podložka pod anglické sedlo, pod austrálske si to neviem predstaviť ani teoreticky.