»
Odpověď na příspěvek uživatele
Varaxi z 30.11.2024, 13:51:59
A tak už mi je dobre, relatívne.
Starám sa ja, baví ma to a teraz už to je tak, že mám veľké napájačky a voda im vydrží tak, že mi stačí chodiť každý druhý deň, aj to tak vyšlo, že keď som bola úplne mimo provoz, tak som tam deň predtým bola do večera a tak im voda vydržala.
Ja keď mám covid, tak keď to prepukne naplno, tak to trvá 24, max 48 hodín a najhoršia je na tom únava, kedy proste nevládzem nič, ani napísať sms…Horúčky už nemávam, iba tá únava je paralyzujúca.
Ešte rozmýšľam o nejakej závesnej napájačke, brojlery pijú ako dúhy.
A sliepky začali znášať, teraz už 2 vajíčka za deň, sú už iba dve.
Musela som selektovať, lebo mučili ostatných, musela som zvyšok osadentva stále zabedňovať a prepelice boli na prášky, do debnenia furt klovali a robili strašne zle aj tak, lietali ako jebnuté, stále sa ľakali aj mňa, akoby ma videli prvý krát v živote, takže jedného dňa mi rupli nervy a už som ich nepustila dnu, nech si s nimi planina poradí, zbúchala som im vonku búdu a dala na stojato palety, aby mali šancu a odišla domov. V hydinárni sa okamžite rozhostil taký pokoj a mier, že to sa nedá opísať.
Za prvú noc zmizli dve sliepky, ostali tri, jedna s ranou na zobáku. Pustila som ich dnu a hneď začali klovať do brojlerov, no, reku, von!
Tesne pred tým, než som hydináreň zavrela sa dnu prikradla jedna sliepka, tá s tou ranou. Prišla tichúčko, ignorucúj ostatných si sadla k prepeliciam do slamy a že teda ona by si ako oddýchla doma. Tak ostala dnu.
Druhú noc zmizli ďalšie dve sliepky a jedna ostala! Tak reku, ty budeš extra odolný a vynaliezavý hybrid, tak som ju pustila dnu.
A odvtedy je v hydinárni mier a pokoj nebeský, nosnice zobkajú s brojleríkmi z jedného kŕmidla a prestali ostatných ďobať, naháňať a mučiť. Na starej chladničke si urobili hniezdo a začali znášať a sú také pokorné, ako ovečky.
Možno to znie kruto, ale aj ja mám nejaké pravidlá. Teda, jedno pravidlo. Kto je chuj a nevie koexistovať s ostatnými, planina si s ním už poradí.
