Dosť si dovolím pochybovať o tvrdeniach, že tisícky drobných kvapôčok medu vrhaných veľkou rýchlosťou voči stene medometu dokážu u medu zmeniť biologické, fyzikálne či chemické hodnoty medu. Nepoznám žiadnu relevantnú štúdiu, ktorá by to potvrdzovala ale myslím si, že vytáčaním med naozaj stráca časť svojich aromatických látok. Med sa pri vytáčaní na medomete uvoľňuje s plástov v kvapkách a jemných nitkách a z takéhoto veľkého povrchu sa časť aromatických látok zrejme stratí. S dôkazom sa každý včelár už stretol, predsa všetci poznáme tú príjemnú vôňu ktorá napĺňa medáreň. Tiež sa pri vytáčaní na medomete, med „nasýti“ či premieša s drobnými kvapôčkami vzduchu, ktoré včelári nechávajú vo väčších nádobách vyplávať na povrch, pričom bublinky med „číria“, teda vynášajú na hladinu všetko to čo vyznávači „raw“ medu považujú za dôležité z pohľadu „neporušenosti“ medu. Je však fakt, že gro vitamínov do medu vnáša peľ a čírenie medu odstraňuje z neho okrem iného aj časť peľu. Podľa Dobrovodu, keď sa med filtruje aby bol číri práve, strata peľu zapríčiní zníženie niektorých vitamínov až o 30%!
Raw med získaný postupom bez medometu je viac priblížený „surovému“ medu, čo je viditeľné na viskozite aj priehľadnosti. Takýto med je hustejší a akoby „zakalený“! Aj smernica rady EU o mede v prílohe II. povoľuje pre lisovaný med 5x viac nerozpustných látok v mede než je štandart. Chuť medu, ktorý neprešiel medometom je „plnšia“ a blíži sa tomu čo včelár ochutná z poškodených buniek v úli!
súhlasím s Medarom, že najvyšším stupňom „raw“ medu je však med ktorý sa vôbec s plástu nevytočí! Je teda konzumovaný s panenského (!) zaviečkovaného plástu a nazýva sa „plástikový med“! Plástikový (plástový) med je med, ktorý nie je extrahovaný z plástov. Je to sterilný prírodný produkt vytvorený bez ľudského zásahu. Z hľadiska obsahu výživných látok je oveľa kvalitnejší ako med odstredený z plástov. Výhody plástikového medu, ktorý je považovaný za najužitočnejší zo všetkých druhov raw medu, prevažujú nad výhodami vytočeného medu. Spočívajú hlavne v jeho nutričných hodnotách a liečivých vlastnostiach, lebo obsahuje látky, ktoré sa vo vytočenom mede vôbec nenachádzajú alebo sa vyskytujú len v podstatne menšej miere. Jednou z týchto látok je LYZOZÝM, lokalizovaný v hornej časti zaviečkovanej bunky. Zistilo sa, že medzi medovým plástom a medom získaným za pomoci medometu existuje výrazný rozdiel, pokiaľ ide o stupeň baktericídnej aktivity, ktorá je určená prítomnosťou lyzozýmu. V plástikovom mede je tento enzým 16,25 μg / ml a v odstredenom mede len 2 μg / ml. Enzým lyzozým má prirodzený ochranný antimikrobiálny a protivírusový účinok.
Aj ja som dnes kontroloval včely … zaviečkovaného plodu je dosť ale liahne sa a tiež včely doplňajú…zásob už majú dosť na túto dobu,ale dal som každej rodine po 2 litre cukrového roztoku , riedkeho (1:1 !!!), šlo hlavne o vodu , počasie stále horúce…
A mal som radosť, pred mnohými úľmi som našiel žlto prúžkované mŕtvolky, tak si včely stále vedia urobiť poriadok
len na okraj, pani Kopovou nám odporučil i Sedláček ako osobu s veľkým vplyvom, ale nakoniec sa ukázalo že v súčasnosti už jej vplyv v ČR je minimálny…
..k tomu LBV, princíp je v tom, že včelstvu VNÚTI chovať viac trúdov ako včelstvo potrebuje… rozhodne včely trúdov/trubce potrebujú ale zasa primerane, nie ako v LBV…
btw nedá mi poznamenať, že domnienka o “trhání nožiček sítem v dne ”nie je z vašich skúseností, kedže sito nepoužívate a nie je to pravda…
naopak, domnienka, že trúdy pri trubčine blízko dna sa nezdržujú (aj s klieštikom) len v dolnej časti úľa je pravdivá, ak chce včelár zabrániť aby trúdy nechodili do plodiska či až do medníka musel by nad dolným nadstavkom (TL) použiť mriežku ako to robil nebohý Škreta…
Odpověď na příspěvek uživatele megi-the-pes z 17.08.2024, 09:37:46
megy no tak….😉… pytle odpadu…😄.. bol to koš na plasty!!!… u nás sa odváža 1x týždenne… taký roj dokáže za týždeň vystaviť 10 plástov…
zrejme nie si včelár, pretože medzi tým čo dala sem Petra teraz ty je obrovský rozdiel vo farbe a teda veku plástov… to druhé včelstvo skutočne mohlo byť choré a musí sa zlikvidovať, hasiči to tak robia… to prvé včelstvo zrejme nebolo choré to vyrojené včelstvo obyčajne nie je (poradili sa so včelármi) a nelikvidovali ho vraj hasiči… hoci ak ho skutočne vypustili do prírody (sic!) hoci to hasiči nerobia, odsúdili ho na smrť… už si nové plásty nedokáže vystaviť ani zabezpečiť dostatok zásob na zimu, najmä keď vracajúce sa lietavky už len bezmocne poletovali okolo bývalého svojho “úľa”… ale to by sme sa dostali k diskusii o včelách a to sa v tomto vlákne asi nestane… (naozaj nie sú záchranné stanice pre včely..)
…myslím že metodike Blaníka by pomohlo keby sa nemusel ten plodiskový nadstavok včelárom dvíhať…ani pri vkladaní stavebných rámikov do TL, ani pri podkladaní krmnej komory…
ja keď som skúšal 4/3 LG plodisko tak som laboroval so všeličím…dával som veľký SR do plodiska a skúšal aj nízke SR v TL (ale nebol to 11 ale 15,9 cm)… no a raz som zabudol po úprave plodiska vložiť prepážku (že by vek 😉)… no prečo to píšem, včely v tomto úle úplne ignorovali mnou ponúknuté nízke SR pod plodiskom v TL a v “ponúknutej” medzere vystavali extra tučný plást z čistej trúdoviny …
prečo to úpíšem?.. v ležane kde som nie vždy mal vysoké medzisteny som dával aj medzisteny ktoré nedosahovali až po dno s tým, že si včely dobudujú plást a v dolnej časti budem mať trúdie/trubčí bunky… no takto, dobudovali ale niekde , robotníčie, niekde trúdie.. keď som to začal sledovať správali sa logicky, vždy stavali podľa toho KEDY SOM MEDZISTENU VLOŽIL DO PLODISKA… teda výsledná stavba bola podľa toho či trúdov/trubce už potrebovali alebo ešte či už nie… dokonca keď som im nedal včas SR budovali trubčinu nielen po bokoch pri laťkách ale hocikde v strede veľkého plástu… bude teda veľmi dôležité v akom čase a kedy umožníte včelám aby v dolnej časti plodiskových rámikov tú trubčinu mohli stavať… ale MYŠLIENKA S TOU VODOROVNOU LÚČKOU A VYMEDZENÍM PRIESTORU NA STAVBU TUBČINY STAJÍ ZA POKUS…
Odpověď na příspěvek uživatele trojAAAcko z 17.08.2024, 00:39:41
Janko to si tomu dal… síce slušnou formou ale zaútočil si na Toma … ja viem o čo ti šlo, že si "neútočil" … ale Toma nepoznáš…. toto čo si písal, som ja skúšal už pred rokmi… je to marný, je to marný… zbytočne si sa zaradil medzi “liberálov” kde ma Tom poslal už dávno… a máš po chlebe 😉
zamyslel sa niekto z rozhorčených diskutérov nad tým či v tom kontajneri sa neusadil nejaký opozdený roj, ktorý si tam začal budovať plásty… vyrojeným včelám sa musel kontajner javiť ako ideálna dutina na bývanie… a vystaviť plásty dokážu za pár dní…
Tome ja som pochopil Martina trochu ináč… možno by ste mohli v dolnom vysokom nadstavku , ktorý má plniť funkciu TL a súčasne byť nárazovou zónou na kladenie plodu vyskúšať vodororovne predelený rámik kde by v hornej časti bola vložená medzistena a dolná by bola prázdna, k dispozícii na stavbu trubčiny… trubčina by sa tak držala úplne nad dnom…
On na doplnenie, to Dadant keď začal vo veľkom vyrábať úle, aby sa vyhol patentu Langstrotha (neskôr paten vlastnil on) nielen zvýšil rámiky (len na 27 cm), ale ich predĺžil (sic!) …
Jednu veľkú zmenu zažil úľ Dadant, keď ho v roku 1920 Brat Adam v kláštore Buckfast modifikoval na 12 rámikov. Brat Adam uprednostňoval štvorcový nádstavok a zvýšil počet rámikov, čím dosiahol štvorec o dĺžke strany 505mm. V Buckfaste sa používaltotiž ešte pôvodný originálny Dadantov rámik 46x27cm…😕
…proste rokmi sa stále úle “vylepšujú”, menia a jednotné nebude nikdy nič… ani tie dadanty v rusku, vo francii či v čechách nie sú rovnaké… ani LG rámiky v austráli a NAPR. v Aglicku nemajú na mm rovnaké rozmery…
…ale skúšať a optimalizovať treba, lebo bez toho sa život zastaví.. držím vám s Tomom palce …
Tome chápem že máte antipatie k amerikánskym úľom ale nechápem prečo zasa po mne chcete aby som uznal, že je to systém nešikovný, prestal byť jeho “otrokom” a konečne začal používať ten správny úľ, všetci vedia aký… 😉
používam amerikánske NN, overenou Volejníkovou metódou ošetrovania, minimálna námaha, minimálny čas na ošetrovanie, med z panenských plástov, …pohoda, klídek, tabáček…
nemusím stále odkladať medníky a liezť do plodiska aby som ho zužoval, rozširoval, pridával medzisteny.. nemám na to čas ani chuť ….a ešte minimálne 2x ročne dokonca dvíhať to vysoké plodisko…uf .. ale za tie roky by som pri takejto metóde určite mal zničené kríže/záda…
ano, skúšal som všeličo (aby som neumrel hlúpy 😉) aj ležan som skúšal, skúšal som vysoké plodisko 4/3 LG a na tom medníky ⅔ LG (kvázi dadant), aj optimalizované plodisko som skúšal ale vždy to bolo o dĺžke rámika LG … také vyhlásenie že aj český úľ o dĺžke rámika 39 cm pri rôznych výškach “môže byť svetový” je úsmevné… už sa raz pokúsili vaši krajania priblížiť sa k tomu aby aj vo vašej krajine bol “český svetový úľ” a vymysleli Optimal… súhlasím s vami, že to bola slepá ulička, šlápota mimo a rovno môžem napísať že ani nie tak Ptáčkovina ako pták*vina…
Je dokázané, že typ úľa, ani veľkosť rámikov nie sú rozhodujúce ,pretože mednú produkciu najviac ovplyvňuje daná lokalita, sila včelstva v dostatočnom objemnom úli a hlavne premakaný technologický postup, ktorý stále prispôsobujeme zmeneným podmienkám. Vo včelárstve je to ako v živote, stále je niečo v móde. Keď som ja začínal, tak najlepší úľ, ktorý nahradí slovenské B mal mať perspektívu Čechoslovák, potom bol v móde nízkonadstavkový systém a teraz sa veľmi propaguje Dadant systém v rôznych modifikáciach…
komu hus, komu prasa, komu pečená klobása…
ináč Tome a toto poznáš…😉
“aj 3x3 môže byť 10 ak to chce šéf alebo manželka…”😂😂😂
bídáci sa do slovensky prekladá dnes ako “biedaci” ale používajú to len poslanci, keď chcú byť “svetoví ” a chcú povedať že niekto je chudák a trpí biedou… pritom slovo “bedár” sa im zdá zastaralé, pretože sa počas vlády komunistov prestalo používať..
samozrejme ja som čítal v slovenčine ešte knihu “Bedári” (franc. Les Misérables)od francúzskeho spisovateľa Victora Huga
Tome to sú tie čary príbuzných jazykov, kolegovi z Čiech som v reštike objednal pečenú morku a on sa urazil, že potkana (morče. .) jesť nebude 😉..pritom, ako obaja vieme, išlo v skutočnosti o krocana, …
Mňa vždy fascinovalo to české “když ženská zjihne”😉 l
“Bedákať” ako z textu vyplynulo je po česky “bědovati” ….
Petra si dôkazom toho že rady od starších včelárov netreba preberať vždy bez rozmýšľania…Tom má samozrejme pravdu, že ohrievať vodu na rozpúšťanie cukru je zbytočnosť… na stretávke spolužiakov som debatoval z exspolužiačkou a ona pre 30 rodín rozpúšťala cukor na sporáku a bedákala že jeju to zasa čaká…sused, ktorý jej radil pri včelách to tak robil, tak aj ona… keď som jej poradil miešadlo na maltu, ktoré používajú stavbári (podobná vrtuľka ako používa Tom len to má vlastný pohon)..tak na ďalšej stretávke ma vyobjímala a vybozkávala…studená voda, pár minút miešania… a s cukrom je to skutočne jednoduché, ako píše Tom, na 10 kg cukru 10 litrov vody a máš presne 16,2 litra roztoku 1:1, (ak pridáš len 6,7l vody k tým 10 kg cukru získaš pomer 3:2 a máš len 12,9 l roztoku)…keďže preferuješ 1:1, tak si jednoducho zapisuj koľko litrov roztoku ten ktorý úľ dostal a potom tú výslednú cifru vydeľ hodnotou 1,6 a máš počet kíl cukru, ktoré tá ktorá rodina dostala…(je to napríklad tých Tomových 8litrov/1,6 je 5 kg cukru a pod.)
Domněnka (mínění, dohad) je tvrzení, které může být správné, ale dosud nebylo dokázáno ani vyvráceno. V obecné češtině je domněnkou jakýkoli neprokázaný názor.
ano Dávid Turčáni je Tonov syn, včelám sa začal venovať praktici až po jeho smrti…ide na to skôr ako podnikateľskú činnosť, nie množstvom včiel ale vybavuje si granty na prednášky, robí na svojej včelnici školenia začínajúcich včelárov, z peňazí z EU založil chránenú dielňu na spracovanie voštín a tak…
Práve Jirka Marx by vás mal presvedčiť o tom, že vlastníctvo a používanie LG úľov neznamená že včelár má v hlave vákum a mozog deformovaný západom…😉.. samozrejme vo fóre sa znesie diskusia o všeličom ale článok by vždy mal byť o včelách, o skúsenostiach s nimi ale aj o vlastných názoroch na ich ošetrovanie …
Odpověď na příspěvek uživatele drvodelkafialova z 13.08.2024, 06:38:05
Petra aby nedošlo k nedorozumeniu, je úplne jedno aký roztok cukru včelám dáme, v prírode dostávajú nektár od pár percent cukru až po vyše 60% ný roztok (napríklad nektár z dobromysle), dôležitý je ten cukor… samozrejme ak pridávame cukrový roztok odložencu na podnecovanie plodovania a stavby je výhodnejší redší roztok, pretože súčasne dostanú vodu a nemusia uvoľňovať včely potrebné na chov plodu do lietaviek na prínos vody tak potrebnej v úli…
tak ako je jedno koľko cukru je v nektári , tak je jedno aký hustý je cukrový roztok na zakrmovanie. aby som nebol pokladaný za toho “zlého” musím vysvetliť prečo som začal písať o cukrovom roztoku 2:3… podľahol som neustálemu “vybízení” Toma…
“Takže milý pane Goro. Vy liberál jste když myslíte, že každý má právo na vlastní názor a dokonce mlčíte i ve chvíli kdy dobře víte, že je to názor blbý”
cieľom môjho príspevku bolo aby ma Tom prestal neustále vyzývať na reakcie, pretože keby som mal reagovať na každú DOMNIENKU, ktorá nemá reálne opodstatnenie , tak miesto konštruktívnej debaty by vznikali hádky…. a tak to aj je… môžem reagovať keď som Tomom vyzvaný, ale len súhlasne… práve aby som ukázal, že takáto cesta cesta do pekiel, zvolil som ako príklad Tomov príspevok, na ktorý som keď ho napísal nereagoval, lebo som nechcel vyvolávať dojem že ho chcem napadať…
AKÚSIM EŠTE RAZ A POSLEDNÝ KRÁT:
…to že na zimné kŕmenie niekto odporúča cukrový roztok 1:1 je irelevantné, ako som písal je úplne jedno aký cukor včelám dáme, spracujú ho a uložia… NESPRÁVNA (aby som nepoužíval výrazy ako blbá či hlúpa) je len DOMNIENKA že včely na to aby mohli odoberať roztok 3:2 HO MUSIA RIEDIŤ!!!
PETRA takto, nebudem už Toma spomínať, viem že je starý praktik ale minulý týždeň som bol na včelárskej akcii kde sme varili guľáš a debatoval som s včelárom, ktorý včelári 48 rokov, je predsedom základnej organizácie, píše články do slovenského Včelára ako ošetrovať včely, dokonca mal kurz učiteľa včelárstva a robil prednášky a zistil som, že jeho predstava o včelách je taká, že lietavka donesie nektár a “vyplivne” ho do bunky…
Tome práve že vás poznám 😉, tak ešte raz, ale stručne, cukrový roztok 3:2 včely pro odoberaní NERIEDIA, (ANI PRINÁŠANOU VODOU ANI VODOU Z VČIEL CISTERIEN)…. Včely z roztoku 3:2 (rovnako ako z 1:1) vodu ODSTRAŇUJÚ, ROZTOK zahusťujú!!!…ináč by nemohli CUKROVÝ roztok uložiť do plástov ako zásoby!!!… toto nie je žiadna DOMNIENKA, TO SA NEDOMNIEVAM, TO JE realita, to je fakt, to je SKUTOČNOSŤ …podávanie cukrového roztoku o koncentrácii 3:2 radí jednoznačne aj stará literatúra (pozrite si napriklad Drašara, určite ho máte) a cukrový roztok on 1:1 radí použivať len na podnecovanie, k doplneniu zásob odporuča 3:2.. vy sa môžete “domnievať” hocičo ale fakty nepustia…
Ešte posledná úvaha, keďže na zimu dávam včelám roky cukrový roztok 3:2 a NEMÁM ÚHYNY, logicky mi z toho vychádza, TEDA DOMNIEVAM SA …že úhyny nemám preto, lebo nepoužívam roztok 1:1, ktorý včely viacej zaťažuje lebo musia z neho odpariť viac vody! .
Tome zabudnime na ten projekt EU, proti sú QR kódy, internet , anglický jazyk ale tiež váš postoj a nedôvera k EU a prozápaným vedcom…
Oveľa viac ma zaujalo a potešilo vaše hodnotenie Dymáka…som rád že aj mojou zásluhou bolo o vašej metodike a Baníku informované 2000 slovenských a českých včelárov…nevedel som presne v čom ste sa nezhodli s vydavateľom…je škoda, že ste sa zaradili k tým českým autorom a ako Kobliha či Hajný , ktorý po prvom článku skončili na rozdiel od iných ako Kolomý, Meduna, Urban, Hošek či Jirko Marx….oni prispievajú opakovane a tým udržiavajú úroveň tohto včelárskeho časopisu, ktorý bol na medzinárodnej súťaži v Turecku odmenený Zlatou medailou… ale Tom, ten časopis je iný ako tie “odborné”, ktoré tu boli doteraz… v Dymáku neurčuje redakčná rada časopisu čo je dobré čo zlé a čo je pre včelárov NAJSPRÁVNEJŠIE…iba jedni včelári píšu pre druhých včelarov svoje skúsenosti a názory.. ak si vy myslíte že Blaník je unikát je to OK, ale aj vydavateľ (či ja) si môže predsa myslieť že je to len jedna zo správnych a odskúšaných včelárskych metodík….Dymák necháva čitateľom aby sa rozhodli po prečítaní článku o Blaníkovi či do toho idú alebo nie… niektorí možno budú mať názor zhodný s vašim, iní s vydavateľovým a mnohých možno ani Blaník nezaujme lebo ho nepochopia
Ale zhodujem sa s vaším názorom, že mosty nie sú spálené,...
Tome platformu som vám ponúkol ako možnosť informovať celé EU o výhodách chovu včiel v Blaníku podľa vašej metodiky… vaše náznaky o tom, že by som mohol o nej spracovať informáciu ja považujem za bezpredmetnú… už žiaľ som sa o niečo podobné pokúsil cez včelársky časopis Dymák a sám viete ako to dopadlo…
