To snáď ani nemôže byť náhoda 😉.. práve včera som pozeral video známeho včelára Oliver Randyho, kde vysvetľoval svoje názory o správaní sa včelstva v zime , a fotografiami z praxe dokumentoval usporiadanie metabolickej vody nad chumáčom a vysvetľoval to čo sme diskutovali už tu, že pri nedostatočnom uteplení stropu voda kondenzuje nad chumáčom o včelstvo má problémy, pri dobre uteplenom strope kondenzuje po obvode , pri stenách a je pre včely prínosom…uvádzal aj to koľko vody vznikne konzumáciou zásob za týždeň a pod…ale píšem sem o tom preto, žo dokumentoval fotkami úľov z Kanady, kde ich na jar otvorili a fotilii dno, proste keď už včelstvo ploduje a úľ nie je mierne naklonený dopredu, na dne sa hromadí nielen CO2 ale aj voda, pri naklonenom úli, oboje vyteká von a včely nemajú problém…
Uvádzal konkrétne čísla, koľko vody vznikne, obsah CO2 stúpal k 6%, kyslík klesal pod 15%..atď…dokonca spočítal že ak niekto nemá na rámikoch foliu/igelit tak 12% zimných zásob včely spotrebujú zbytočne, zniknuté teplo unikne cez priedušný strop…odporúčal ak niekto napríklad používa na uteplenie stropu ovčích vlnu aby ju zabalil do igelitu, pretože okrem tepla uniká, cez pridušnú vlnu aj vodná para a vodné pary v vlne zmrznú a stratí sa efekt uteplenia, nad včelami je len kus ľadu
Ináč Tome, mal som úly so včelami dlho na jednom stojane vždy po 5 kusoch a vždy pri prehliadke boli včeli v úli č. 10 zlostnejšie, aj som chcel meniť matku, ale keď som šiel opačne, v č 10 pohoda a v č. 5 bodali…. Teraz ako som písal, mám včely len po 2 rodinách pri sebe a práca s nimi je pohoda, zrejme sa tie zlostné vytratili, či?…. 😉…
Ak by niekto chcel pozerať prikladám to video, dajú sa nadstaviť české titulky…
https://m.youtube.com/watch?v=l0VG1kqt1GA
“Za mnohem horší bych považoval vylepení vnitřku úlu alobalem a použití alobalu na stropě + drátěné síto místo “podlahy”. To pak dělá Faradayovu klec myslím. Ale včely jsou natolik blbovzdorné, že přežijí i to.”
Skutočne som sa stretol s tým, že jeden výrobca ponúkal úle vyložené fóliou a nevedel si to vynachváliť… bola to firma Avos , nábytkarsky stolár, ponúkal okrem skríň, liniek, dverí a okien aj úly z palubky, z vnútra vyložené plechom, myslím že hliníkovým… nejako na úľoch nezbohatol a celkovo sa nechytili… keby to nebolo pre včely tak surové možno by sa to mohlo skúsiť na elimináciu rizík elektromagnetických vĺn o ktorých píše Tom ako o možnej príčine zvýšených úhynov… Faradayova klietka je totiž celouzatvorená klietka vytvorená z elektricky vodivého materiálu (napr. drôtené pletivo). Vnútorný priestor klietky je chránený (krytý) voči účinkom vonkajších elektrických, elektrostatických a elektromagnetických polí a vĺn. Elektromagnetické žiarenie je pohlcované povrchom klietky… z tohoto podľadu by vyloženie úľa al foliou a sito v dne pomohlo zrejme eliminovať vplyvy mobilných sietí (sú skupiny “veriacich” ľudí ktorí sa takto čiapkou s alobalu chránia pred žiarením z vesmíru a ovládaním ich mysle 😉 ), ale negatívny vplyv na včely by bol zrejme vyšší ako riziko od mobilov…
…ja nikdy nevybrrám krajný plást u steny nadstavku… začím druhým a nie je to taký problém ho vybrať ako prvý…
Chvalim ten postup s dymákom, v niektorých videach s ním kolembajú ako mištrant v kostole a dymia pomaly po každom rámiku..😕 …chcelo by to možno spomenúť kedy liezť do včiel…. sú podmienky keď aj mierne včelstvo sa stáva pruďasom… a ešte aj to “upratovanie", ak včely len vyhádžu bordel a mŕtvolky pred česno, nie je to bohvie čo… kvalitné včelstvo odnesie mŕtvolky ďalej od úľa ..
petra po dažďových dňoch je to normálne, včely sa stále liahnu a mladušky sa musia ísť pozrieť von kvôli vykaleniu a lietavky “povystierať krídla” a potom sa vrhnú do práce ako tie na druhom stanovišti…u mňa chodia na kvitnúci brečtan…
MS: Různých protichůdných informací, studií je mnoho. Stejně tak jako tradovaných mýtů. Tak má aspoň Goro námět na článek do Dymáku. 😄
… no z tejto diskusie, hlavne po info že gró trubcov lieta len do vzdialenosti 150 m od úľov je to skutočne na zamyslenie čo je hoax, a kde je pravda (chápem to tak, že vývoj nezastane len vďaka tým jedincom ktorí odletia oveľa ďalej 😀)…
…v zime bude čas aj na také zamyslenia, poštudujem, popýtam sa chovateľov ktorí majú izolované oplodňovacie stanice a možno sa čitatelia potešia…😉
goro: Tome predsa kolega Kavka chovajúci Buckfast je od vás vzdialený 7, 5 km a zrazu ste objavili zfarbené matky rok predtým ako ich dal do susednej dediny.. to je lepší dôkaz ako štúdie…či…
Tomu píšete sem ostošesť a tento môj príspevok ste nečítal, keď ste naň nereagoval..?
Nie je práve váš prípad dôkazom že matky lietajú aj ďalej ako 1-2 km, či trúdy 150 m?
Tome predsa kolega Kavka chovajúci Buckfast je od vás vzdialený 7, 5 km a zrazu ste objavili zfarbené matky rok predtým ako ich dal do susednej dediny.. to je lepší dôkaz ako štúdie…či…
»
Odpověď na příspěvek uživatele
MS z 14.09.2024, 20:44:22
Taylor O.R., G.A. Rowell. (1988) Množstvo dronov, vzdialenosť letu kráľovnej a neutrálny model párenia pre včelu medonosnú Apis mellifera
"Navrhujeme, aby dosah 3,75 km dronov bol vhodnou hodnotou na odhadnutie hustoty kolónií z dronov odobratých vo Williamsovej pasci, pretože to bola maximálna vzdialenosť, ktorú sme našli namaľovaných samcov z našej ohniskovej kolónie. Táto vzdialenosť je v súlade s pozorovaniami z nášho prvého experimentu. Zistili sme, že drony z jednej kolónie boli zistené na miestach vzdialených od seba 7 km. To naznačuje, že dosah letu dronu presahuje 7/2 = 3,5 km. Na základe dosahu letu dronu 3,75 km je plocha vzorkovaná dronovou pascou Williams 44 km2 a počet kolónií zistených v dronovej pasci by sa mal vydeliť 44, aby sa získal odhad hustoty kolónií v ekosystéme."
»
Odpověď na příspěvek uživatele
MS z 14.09.2024, 09:33:14
😔…"většina trubců navštěvuje trubčí shromaždiště nejblíže mateřské kolonie, udávalo se do 900 m."
…skutočne by som uvítal nejaký zdroj týchto info, tú štúdiu , skutočné diky
»
Odpověď na příspěvek uživatele
MS z 13.09.2024, 19:44:36
“kde se bude postupovat přesně podle metodiky.”
máš presnú metodiku Blaníka?…ktorú staršiu z vcely.cz, ked ešte nebol názov Blaník ?…alebi tú z IF.. vianočný darček od Toma…?…alebo pôjdeš podľa inovovaných postupov z tohto fŕa?
»
Odpověď na příspěvek uživatele
Anonymní z 12.09.2024, 22:34:55
To naplno otvorené česno v zime chválim, včely ho potrebujú, aj to že im voda nekvapčí do zimného chumáča je fajn, ale na jar keď sa rozbehne naplno chov plodu, potrebujú včely v chumáči už okolo plodu relatívnu vlhkosť cez 80%…
Ten nemec pri točení medovice odkladal tie plásty, kde zostalo viac ako 30% melicitózy a tie lisoval do mrte, zander je 420x220 cm, ….. lis je produkt pre nemecké krajiny, tak zrejme aj cena je pre ne… ale ak viac veríte šneku za 50 tácov vykúšajte…
»
Odpověď na příspěvek uživatele
Tom50 z 10.08.2024, 00:14:00
Našiel som lis, ktorý sa dokonca priemysielne vyrába, nie je šnekový, mne pripomína lis na hrozno len nie ručný ale na včelách hydraulické čerpadlo, tlak 380 barov a lisovací tlak 24 ton na vyrezané plásty s melicitóznym medom, z každého vytočeného plástu v ktorom zostal melicitózny med dostal vynálezca 0,7 kg smrekovej medovice..
nemal by som sa do diskusie asi miešať, nemám Blaník ale sú veci, ktoré platia v každom systéme… teda Tom vaše tvrdenie, že kondenzát sa netvorí priamo nad chumáčom ale skôr po obvode je pravdivé, ALE TO PLATÍ LEN U VČELSTVA KTORÉ MÁ DOSTATOČNE DOBRE ZAIZOLOVAÝ STROP! … ak strop nie je zaizolovaný, vodné pary z chumáča kondenzujú priamo nad chumáčom a padajú na chumáč, čo je pre včely nie nič príjemné a komplikuje im to život…
ináč rozumiem ochladzovaniu priestoru nad chumáčom v září , matky prestanú klásť… ale ponechať prázdny nadstavok nad včelstvom s neizolovaným vrchnákom za celú zimu považujem za zbytočné trápenie včiel…
..ale ak to niekomu funguje, tak nech si poslúži…😉
..správna cesta…👍…držím palce…
»
Odpověď na příspěvek uživatele
Anonymní z 10.09.2024, 00:24:08
..súhlasím s trubčinou, tiež ju vyrezávam až pred slnovratom…ale asi som niečo v tvojom príspevku nepochopil, ty sublimuješ šťavelku v čase keď je vo včelách otvorený a tiež zaviečkovaný plod?
No … 20 klieštikov to môže potom byť aj 500 ks v květnu… ak zostane viac….😳
Verím že použitie “horného tlmiča” vylepší metodiku Blaníka tým že odstráni to namáhavé dvíhanie VN….
Z NN systému mám však skúsenosť, že trubčinu vystavená vo vysokom podmete alebo v dolnom nadstavku (TL) je zárukou toho, že matka sa viac drží “dolu” a nie je potrebná materská mriežka aby nešla s plodovaním do nízkych medníkov… pri systéme že trubčina bude nad plodiskom sa môže stať, že do prvého medníka matka niečo položí… (odporúčam vám nedávať do prvého medníka medzisteny ale použiť panenské staršie súše, kde včely okraje buniek spevnili, “označili” propolisom a matka to rešpektuje, nekladie do takto označených buniek, len ak naozaj nie je kde)…
No kým boli osy v dostatočnom počte lovili ich sršne na popadnom ovocí a včelám dali pokoj, teraz osy nejako zmizli a zrazu vidieť sršňov pred letáčom (česnom ) aj u mňa…
Z pohľadu včiel je osa v porovnaní so sršňom brnkačka…