ak všetko okolo vás začína kvitnúť, mali by ste včely, najmä tie silnejšie "pustiť" do medníka...zopakujme si teda základné postupy, ako dostať včely do medníka...
Otázky okolo medníka sú pre mnohých včelárov najdôležitejšie, predsa len med je to o čo skoro každému včelárovi ide. Bolo by však dobre, nechápať úľ len ako plodisko a medník , ale ako snahu včelára vytvoriť včelstvu čo najlepšie podmienky pre život. Začiatkom jari je hlavnou úlohou včelára, zabezpečiť včelám dostatok priestoru na rozšírenie rodiny, ale v jej neskoršom priebehu dospeje rozvoj včelstva do štádia, kedy nie je potrebný všetok prinášaný nektár na kŕmenie plodu a včely začnú časť spracovaného nektáru, teda už medu, ukladať do zásoby. Ukladajú ho už nielen okolo plodu, obsadzujú ním okrajové časti plástov, či celé plásty pri stene úľa a neskôr začnú pri silnej znáške zapĺňať každú bunku uvoľnenú liahnucimi sa mladými včelami a to je už spojené s rizikom obmedzenia kladenia matky, čo môže byť prvý krok k vzniku rojovej nálady. Včelár preto včelám na ukladanie medu poskytne v úli ďalší nový priestor, tzv. „medník“.
MEDNÍK
Medník je teda tá časť úľa, do ktorej si včely pri silnej znáške ukladajú „prebytočný med“ s cieľom použiť ho neskôr. Je to najčastejšie ďalší pridaný nadstavok do ktorého včelár vloží prázdne súše (alebo medzisteny) a často sa umiestňuje nad nadstavok v ktorom chovajú včely plod. Včely totiž radi ukladajú zásoby nad plod a včelár to využíva. Medník je dosť široký pojem, natrvalo mi utkvelo v pamäti rozdelenie medných plástov, ktoré na jednej prednáške použil Miro Sedláček (btw. od ktorého som kúpil moje prvé včely) teda – „medník včel a medník včelaře“. Toto rozdelenie by mal každý , hlavne začínajúci včelár pochopiť a rešpektovať. Čo je medník včiel ? Ja to dnes chápem ako všetky medové plásty v plodiskovom nadstavku u úľov s výškou rámika väčšou ako 200 mm, u nízkych nadstavkov je to celý horný nadstavok plodiska (aj keby tam boli len dva-tri plásty s plodom), resp. je to prvý nízky nadstavok nad plodiskom u kombinovaných úľových zostáv typu dadant. Medník včelára sú všetky ostatné medové plásty, ktoré sa nachádzajú v horných nadstavkoch a včely ich zaplnili medom. Medník včiel je posvätný, včelár by podľa môjho názoru nemal na med z neho nikdy siahnuť, ak chce aby jeho včelstvá neprestali rásť, boli vitálne aj pri krátkodobých výpadkoch znášky a nosili mu med celé leto. Samozrejme existujú včelári, ktorí točia všetko čo v úli vonia po mede, vozia na kolotoči nielen zaviečkovaný plod ale aj larvičky len aby dostali med aj z rohov plodových plástov a keď znáška prestane dávajú včelám sladkú vodu. No čo už, platí to známe: „komu není z nebe dáno, v apatyce nekoupí“. Skúsme byť včelármi, ktorí berú včelám len ten med, ktorý nám donesú do nášho medníka.
MATERSKÁ MRIEŽKA.
Materská mriežka slúži včelárovi na zamedzenie chovu včelieho plodu v medníkových plástov, z ktorých chce vytáčať med. Je to mriežka (kovová alebo plastová) ktorá má drôty vzdialené od seba tak, aby otvory ktorými prechádzajú včely z plodiska do medníka boli 4,2 mm. Je to rozmer, cez ktorý včela mladuška prejde relatívne bez problémov ale matka sa cezeň hore nedostane, a teda kladenie vajíčok matkou v medníku nie je možné. Treba na rovinu povedať, že je to výmysel, ktorý uľahčuje včelárovi život ale včely ho nemilujú. Preto existuje veľká skupina hobby včelárov, ktorí materskú mriežku nepoužívajú a snažia sa udržať matku s plodovaním mimo medník iným spôsobom (trúdie plásty alebo veľkoplošné rámiky v plodisku, či redšie usporiadanie súší v medníku). Často sa spomína aj vplyv materskej mriežky na vznik rojovej nálady včelstva, ale jej použitie predstavuje, hlavne pre včelárov s väčším počtom rodín, také veľké zníženie prácnosti, že diskusie o nepoužití mriežky pri zakladaní medníka považujú za bezpredmetné. Ak sa rozhodnete požívať mriežku na oddelenie medníka od plodiska, odporúčam vám kovové mriežky z drôtu, ktoré majú výrazne vyššiu „priechodnosť“ v porovnaní s lacnými plastovými mriežkami (tými farebnými, tenké durofolové ešte, ešte...). Ak včelám chceme ešte viac uľahčiť priechodnosť mriežky, je dobré použiť mriežku v jednoduchom drevenom ráme, ktorý zabezpečí aby pod mriežkou aj nad ňou bola včelia medzera. Pre bezfalcové nádstavky je rámik mriežky jednoduchý, pre nadstavky s falcom bude rámik komplikovanejší ale oplatí sa. (Podľa mňa sa nedá vždy za každých okolnosti posúdiť, či je prácnosť včelára pri medníkoch bez mriežky vyššia. Nepríjemná je situácia je pri vysokých rámikoch, kde bez mriežky ak nie je silná znáška med matku nestlačí do úrovne plodiska, potom zostávajú zaplodované najmä spodky rámikov v medníku a včelár nemôže vytáčať. Pri nízkom rámiku v dobrých rokoch (silné znášky) som aj bez mriežky nemal problém s plodom v medníku. Často pri mriežkovom vedení mi niektoré včelstvá zanášali až neskutočne plodisko medom, stačilo mriežku odobrať a behom týždňa si vedeli spraviť poriadok a med uložiť tam, kam z pohľadu včelára patrí. Zaujímavé na tom bolo to ,že niektoré včelstvá mali s ukladaním medu do medníkov pri mriežke tak trochu problém ale iné rodiny mriežku vôbec nevnímali ako prekážku a fungovali bezproblémovo.)
KEDY PRIDAŤ MEDNÍK?
Tým správnym časom na pridanie medníka je keď sú všetky uličky v hornom nadstavku plodiska dobre obsadené včelami (tzv. načierno – všetky uličky sú plné včiel) a v podmete, teda pod rámikmi v dolnom plodisku sú včely prevesené aspoň o 2 cm. Ak v tomto čase pridáme medník bez mriežky tak obsadenie súší, prípadne stavba dvoch-troch medzistien v medníku bude takmer okamžitá. Odhadnúť správny čas je veľmi dôležité lebo ak je ešte chladno, matka ujde s plodovaním do pridaného horného nadstavku pod strechu a to isté by sa stalo pri slabej znáške - plodisko sa posunie hore do tretieho nadstavku. Včelár to ale nechce a preto by nemal byť nedočkavý a aj keď postrehne znášku z vŕb či rakyty, mal by pamätať na to že ten prvý nektár je strašne vodnatý. Včely síce zanesú nektárom relatívne veľký priestor v plodisku, včelárovi sa zdá že rapídne ubúda priestor, ale ak príde dva dni zlé počasie a včelstvá nemôžu vyletieť von, nezostane po nektáre z vŕb v plodiskách ani stopa, včelstvá prínos stačia doslova vypiť. Hektár vŕb za dobrých podmienok poskytuje aj 150kg vodnatého nektáru, ale vzhľadom na ich skutočný výskyt , môže včelár očakávať skôr ako prínos do medníkov len podnecovaciu znášku ktorá včelstvá len dostane do „sily“. Skutočným signálom pre založenie medníka je nektár z kvitnúcej čerešne, 3-4 dni po začiatku kvitnutia ovocných stromov by mal byť medník už na každej rodine a v polovici kvitnutia týchto stromov by na silnejšie rodiny, hlavne u NN mal byť priložený aj druhý nadstavok medníka, pri začiatku kvitnutia repky už by malo byť podľa znášky viac medníkov na každom úli. Ono pekne a univerzálne vyzerajú tie rady podľa kvitnutia stromov, ale neznamená to že každej rodine treba v tom čase pridať medník či dva. Vždy je to o dostatku včiel v úli, o sile včelstva a množstve plodu. Ale včelár by nemal zabúdať, že z jedného zaviečkovaného plodového rámika sa vyliahne toľko včiel že obsadia tri súše. Čiže pridanie medníka by nemalo byť predčasné aby sa rozvoj včelstva nezabrzdil, ale nesmie sa ani oneskoriť, aby nevznikla rojová nálada.
AKO PRIDAŤ MEDNÍK?
Spôsob pridania medníka závisí od toho, do akej skupiny včelárov patríte. Ak chcete vytáčať med len s panenských plástov jediné miesto, kde môžete pridať medníkový nadstavok je hore nad plodisko. Osobne odporúčam pridať ich bez materskej mriežky, včely si súše , ktoré boli po minuloročnom vytáčaní rovno uložené do skladu bez „vylízania“ včelami, veľmi rýchlo osvoja. Začnú ich čistiť, opravovať, nosiť do stredových súší nektár a začnú stavať medzisteny ak ich do medníka vložíme (obyčajne pozícia 2 a 9 ). Problémom začiatočníkov je že nemajú panenské súše a vtedy by som im odporúčal, (ak je včelstvo zrelé na pridanie medníka) vybrať z plodiska dve súše bez plodu, také zo zásobami a nahradiť ich medzistenami ( medzisteny nedávať k stene úľa!). Tieto plásty treba dať do stredu medníkového nadstavku doplniť ho medzistenami a modliť sa aby znáška neprestala. Plásty si včelár môže označiť na hornej latke a časom ich vrátiť do plodiska, pretože obyčajne v nich býva aj peľ a ten je v plodisku potrebný. Keď si včely medník osvoja môže včelár vložiť tú nešťastnú mriežku. Výhodou toho, že nie je nad ňou plod je, že aj pri krátkodobom ochladení sa včely vrátane staviteliek stiahnu k plodu pod mriežku aby udržali teplotu a po oteplení pokračujú v činnosti v medníku. Keby včelár pridal materskú mriežku okamžite s medníkom, včely by niekedy mohli váhať s prijatím medníka, hlavne u vyšších zostáv aj napriek tomu, že plodisko je nabité včelami a prinášaný nektár by ukladali v plodisku, pod mriežku. Ak patríte k väčšine včelárov, ktorým v medníku nevadia zaplodované plodiskové súše, tak máte tri možnosti ako rozšíriť priestor v úle na ukladanie medu:
1.MEDNÍK PRILOŽIŤ NAD PLODISKO
Táto metóda patrí k najrozšírenejším a štandardne sa u nej používa materská mriežka, ktorá sa vkladá medzi horný plodiskový nadstavok a pridávaný medník. Na „nalákanie“ včiel do medníka s prázdnymi súšami napriek mriežke sa preložia nad materskú mriežku z plodiska dva ale lepšie je tri plásty s plodom. Ak je dostatok včiel, obsadia okamžite plodové plásty v priloženom nadstavku a začnú okolo plodu ukladať zásoby. Včelár by mal po pár dňoch skontrolovať či včely na plode, ktorý sa ocitol „mimo sféry matky“ nenahodili náhradné materské bunky. Tieto plásty sa v medníku ponechajú, po vyliahnutí včiel, keďže sú čierne, včely ich radi zanosia medom a včelár ich môže po medobraní vytaviť. Ak je znáška silná, plynule pokračuje a v medníku už včely začínajú niektoré plásty viečkovať, je možné podsunúť pod medník ďalší nadstavok s plástami a medzistenami. Včely horný nadstavok doplnia, súbežne ukladajú do nového nadstavku nad mriežkou a včelár si môže horný medník odobrať na vytočenie. Keďže niektorým včelám mriežka v úli vadí a radšej zapĺňajú plodiskový nadstavok pod mriežkou sú včelári, ktorí nepodsúvajú ďalší nadstavok na med pod medník nad mriežkou. Odložia horný nadstavok plodiska, pridajú miesto neho nový nadstavok so súšami a medzistenami, potom dajú materskú mriežku a na ňu položia pôvodný horný nadstavok plodiska, ktorý tak preberie funkciu dolného medníka. Postup s materskou mriežkou a presunutím plodu nad mriežku sa hodí tak pre vysoké aj nízke nadstavky (teda dve vysoké plodiská a jeden alebo dva vysoké medníky, 3-4 NN plodiska a 3 medníkové NN) ale stále existuje veľa včelárov, ktorí dokážu bez problémov fungovať tak, že majú len jedno vysoké plodisko, materskú mriežku a vysoký medník. Ich včelárenie vyžaduje častejšiu prácu s prekladaním rámikov, častejšie odoberanie menšieho počtu rámikov z medníka na točenie ale výsledkom sú pri vhodnom stanovišti desiatky kíl medu z každého úľa.
2.ROZDELENIE PLODISKA
Keď sa blíži znáška a treba nachystať medník, tak pri tomto spôsobe sa tiež použije nový nadstavok súší po minuloročnom medobraní s dvoma medzistenami na pozícii 2 a 9 , ale nekladie sa na plodisko. Horný nadstavok plodiska sa odloží a pridávaný nadstavok sa vloží medzi dva plodiskové. Matka získa miesto na kladenie a pôvodný horný nadstavok plodiska, ktorý je na vrchu zostavy možno odrezať materskou mriežkou čím sa stane z neho medník. V takomto prípade netreba zabudnúť vypustiť z horného nadstavku trúdov (napr. cez očko). Tento spôsob má v sebe aj protirojový efekt, len vyžaduje ten správny odhad sily včelstva a potenciálu znášky (napr. tesne pred tzv. „zamrznutými svätými“ by som to u vysokých nadstavkov ja osobne neriskol).
3.PRIDANIE NADSTAVKU NA DNO ZOSTAVY
Nadstavok súší niektorí včelári v čase blížiacej sa znášky kladú na dno zostavy (NN alebo VN) a súčasne materskou mriežkou „odrežú“ horný nadstavok v úli a stane sa z neho medník. Pri prikladaní druhého medníka sa postupuje rovnako, čiže položí sa nový nadstavok tentoraz už s medzistenami na dno zostavy a materská mriežka sa posunie o jeden nadstavok smerom dolu. Tento spôsob sa nemôže používať ak sú v plodisku vysoké rámiky a medniky sú NN, vtedy sa podkladá nový nadstavok na spodok zostavy NN, teda nad vysoké plodisko. Poznámka: Cieľom tohto stručného zhrnutia postupov nebolo urobiť zmätok v hlavách začínajúcich včelárov len zdôrazniť to tvrdenie, že začínajúci včelár by mal začať s jedným typom úľov, najlepšie s takým kde mu niekto dokáže odovzdať (sused včelár, dobré školenie) overený postup včelárenia v jeho lokalite. MLM Lenivý včelár alebo ten, ktorý nemôže tak často chodiť na včelnicu aby vystriehol najvhodnejší čas na pridanie medníka bez „podtrhnutia“ včiel zachladením plodiska (hlavne u vysokých nadstavkov kde to môže hroziť), jednoducho pridá medník nad plodisko tak, že v plodisku nahradí dva plásty zo zásobami medzistenami a tieto plásty dá do medníka ku stene nadstavku. Ak má plodiskové rámiky zvrchu prekryté latkami tzv. „povalovkami“, odloží len tie dve pod preloženými plástami v medníku. Ak má stropnú fóliu tak ju ohne alebo posunie tiež tak aby získali včely prístup do medníka len cez tie dva plásty, ale nad rámikmi s plodom fólia (povalovky) naďalej garantuje teplo v plodisku. No a potom ostatné nechá na včely, kým doma bafká fajku alebo je na služobnej ceste, včely podľa počasia alebo znášky zostanú v plodisku alebo postupne začnú obsadzovať medník a keď si ho osvoja, včelár povalovky alebo fóliu pri najbližšej návšteve ešte raz upraví (rozšíri im prístup do medníka) alebo úplne povalovky či fóliu odstráni.
