…častokrát je lepší nouzová z dobře udělaného silného odd než matka z umělého chovu v málo (nebo starými včelami) obsazeném oplodňáčku, …
SÚHLASÍM…
chovatelia matiek často ládujú do chovného včelstva 30 misiek a opakovane aj 5x, mladušky už nedokážu vytvárať dostatok materskej kašičky, matky sa liahnu podvyživené a keď následne matku pichnú do oplodniačika kde je hŕstka včiel tak ani to rozplodovanie nie je kvalitné..
Goro, já nevím proč comovy včely víc hučely.
OK, rešpektujem že prečo ste Martinovi neodpovedali, nechceli ste tipovať.
Ja som odpovedal pretože si myslím, že včely hučia vtedy keď mávajú krídlami a krídlami mávajú vtedy keď letia alebo keď “vetrajú”, teda usmerňujú prúdenie vzduchu v úli (resp. z úľa či do úľa)…veľmi dobre viete, že keď včely odstraňujú vlhký vzduch z úľa pri znáške tak “hučia” aj celú noc… nechajme to tak…
písal som to moje konštatovanie ako fakt, pretože pre mňa je pochopiteľné že ak to CO2 a vlhkosť klesli ku dnu a nemôžu "vytiecť" česnom lebo česno nie je pri dne ale vyššie, tak včely ho musia dostať z toho dna hore k česnu, nie je to pre ne až taký veľký problém, pretože vedia usmerňovať prúdenie vzduchu v úli (ale o tom sme už mali dlhé debaty) len musí rozkmitať krídla viac včiel ako keby bolo česno v úrovni úľa ..no a viac včelích krídel v pohybe je vyšší hluk… podobne je to aj z menším česnom, včely s ním fungujú rovnako ako s väčším, len ak chcú cez menší otvor prepraviť za jednotku času rovnaké množstvo vzduchu musia zvýšiť jeho rýchlosť (Bernoulliho efekt) a na zvýšenie prúdenia je znovu potrebné viac včiel a vyvolá to vyšší hukot… preto som si dovolil napísať svoj názor prečo len tieto jedny včely hučali výrazne viac…
je to za nami, vráťme sa k tej nešťastnej mitóze od Javaliho..
neviem prečo chce tak komplikovane rozdeliť (mitóza) plodisko s cieľom vytvárať oddelek priamo v úli… chápem vaše stanovisko , naozaj je oddelek jednoduché urobiť tak ako to robíme roky, ale bez lietaviek to chvíľu trvá (ak neodnesie oddelek na iné vzdialené stanovište), časť mladušiek sa časom preorientuje na lietavky, ale zasa chýbajú pri plode a matka musí klásť menej…. ja som pochopil to Javaliho rozdelenie plodiska na dve časti, priamo v úle ako cestu zachovať všetky lietavky v práci…
Tom vždy hovoríte nechajme včelárov rozmýšľať, špekulovať, skúšať… možno Javali najde cestu ako získať cez mitózu odložence , ktoré budú silné v kratšej dobe…držme mu palce…
Martin skús pri svojich úvahách rešpektovať pripomienku Javali-ho, že tvoj návrh polohy očka je fajn pre TS, ale ty uvádzaš že budeš používať SS…
ináč môj názor je (v pohode nahrám Tomovi, nech si kopne) že včely jednoducho sa prispôsobia tomu čo im včelár v úli urobí (tak ako vždy žili s česnom aké v prírode našli), pretože ako zistil Tom4, včelstvo (napriek jasne jedine správnej polohe česna v ľavej strane z pohľadu od zadu úľa ako navrhuješ u seba) v pohode zvládne fungovať očkom v strede nadstavku (pri spodnom vetraní)…
všechen provoz probíhal jen nesmyslně malinkým očkem ve středu stěny NN 17 a očko bylo stejně jako má coma uprostřed stěny. Uprostřed ve smyslu křížení úhlopříček česlní stěny.
Keď robím odloženca/oddelek, tak ako česno používam len očko v strede nadstavku, a včely ním fungujú prakticky celé leto bez problémov, ale u odloženca ako sa zväčšuje počet včiel pridávam nadstavky (so zatvoreným očkom!) nad tento s česnom, takže v mojom prípade sa poloha česna nemení ako u toma4…
TOM Martin (coma) položil otázku..
Ještě jedna poznámka - abych měl i další srovnání vlivu vyššího (a menšího) česna na chování včel, šel jsem si je poslechnout kolem půlnoci a pak ještě kolem páté ráno. V obou případech hučely (větraly?) znatelně víc než ostatní. Dá se to považovat za projev nespokojenosti s úlem (i když vše ostatní vypadá normálně)?
AKO STE MU VYSVETLIL VýRAZNE SILNEJší HUKOT VčIEL VY?
spodní česno neucpaly a měly tam tudíž větrání a možná proto nepřenesly plod do medníkového NN k HČ.
súhlas…
tiež som zvažoval keď sme o tom diskutovali, či plod bude pri “hornom česne” a med a zásoby pod plodiskom… v tomto prípade ale včely mali jasno, plod pri prívode vzduchu a med nad plodiskom….
takto mi je to jasné a logické
Tom napísal ste:"snad se ozve i pan Goro s jeho představou, že česno musí nebo má být velké. Protože u dotazu na hučení včestva s malým česnem odpoví evokačně tak, že včely hučí ASI ze zoufalství z malého česna. Nebo diskomfortu, když to není zoufalství."
keďže z toho čo som napísal ja :
“ja by som to nepovažoval za prejav “nespokojnosti”, je to proste prispôsobenie sa včiel podmienkam , ktoré im včelár v uli urobil… intenzívnejší hluk je len dôkazom toho že včely pri menšom a vyššie umiestnenom česne musia venovať viac úsila k odstráneniu spotrebovaného vzduchu (menej kyslíka , vyššie percento CO2, vlký vzduch) z úľa ako keby bolo česno v úrovni dna a väčšie…”
keďže vaše EVOKAČNÉ schopnosti čítať medzi riadkami sú nekonečné, dokázal ste z toho že tvrdím že to nie je NESPOKOJNOSŤ včiel vyvodiť že je to asi ZÚFALSTVO či diskomfort… a ja som písal že včely ako fakt, že musia viac vetrať čo ale pre ne nie je žoiadna NESPOKOJNOSŤ..
na vašu výzvu som reagovalnapísal som svoj názor a k tomu čo zistil Tom4 a apreboha zasa žiadne evokácie…
Ještě jedna poznámka - abych měl i další srovnání vlivu vyššího (a menšího) česna na chování včel, šel jsem si je poslechnout kolem půlnoci a pak ještě kolem páté ráno. V obou případech hučely (větraly?) znatelně víc než ostatní. Dá se to považovat za projev nespokojenosti s úlem (i když vše ostatní vypadá normálně)?
ja by som to nepovažoval za prejav “nespokojnosti”, je to proste prispôsobenie sa včiel podmienkam , ktoré im včelár v uli urobil… intenzívnejší hluk je len dôkazom toho že včely pri menšom a vyššie umiestnenom česne musia venovať viac úsila k odstráneniu spotrebovaného vzduchu (menej kyslíka , vyššie percento CO2, vlký vzduch) z úľa ako keby bolo česno v úrovni dna a väčšie…
..že sa včely pomerom v úli dokázali prispôsobiť bez väčších problémov je dokazuje že všetko vyzerá v úli normálne…
coma (kua máš aj meno, ako ťa oslovovať?).. táto téma sa tu diskutovala vo vlákne Elgon, cez video Ing. Šturmu
https://www.youtube.com/watch?v=QtUtNARvgoE
goro:… kladu si otázku, do jaké vzdálenosti spodních louček ode dna by ho ještě včely považovaly za vlastní prostor a čistily ho? Máte někdo zkušenost?
mám možnosť u novších úľov také dná na LG že sito sa dá vysunúť dozadu a zasunúť miesto neho tenkú preglejku, čím vytvorím úľ s pevným dnom… vyrobil ich môj kamarát včelár ktorého som inšpiroval postupom, že u odložencov alebo slabších rodín som na jar keď začali intenzívne chovať plod prekrýval sito v dne na ktorom zimovali celú zimu…
…už dávno nepoužívam však náhradu sita za za pevné dno (mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa )… nechcem diskusiu na tému “rozumný včelár používa plné dno v úli”, moje včely sú na site celý rok, len odložence/oddelky majú iný režim..
odpovedám len na citovanú otázku comu, teda v prípade prekrytia sita v dne včely nevynášali popadaný peľ, viečka a iný bordel z dna úľa, pretože podmet je vysoký 70 mm…(ano Tom poznám “správnu” výšku podmetu a nepotrebujem poučovanie😉) a to napriek tomu že majú česno v úrovni sita a veliké … čiže pre comu je čiastočná odpoveď, že ak je pod rámikmi 70 mm už ten priestor nepovažujú za ich úľ… proste správajú sa ko voľakedy v dutine stromu, tam bordel padal niekde dolu a včelám bol ukradnutý…(podobne je to pri site v dne 🤫)..
..kde je tá hranica , pri ktorej dno od dolnej latky prestanú včely považovať za priestor ktorý im patrí je aj pre mňa zatiaľ veľká neznáma (ale nebudem hľadať či je to 18 mm, je mi to ukradnuté..😉)
Tom skúste si ešte raz prečítať môj príspevok…
poprosil som aby tu nevznikla debata o “jedinom správnom pevnom dne”, poprosil som vás osobne aby ste ma nepoučovali o správnej výške podmetu.. je to marné…je to marné…
to čo som písal pre kolegu coma je moja praktická skúsenosť, že keď je medzi dolnou latkou a PEVNÝM DNOM vzdialenosť 70 mm tak už včely napadaný bordel ignorujú …
…odpovedám len na citovanú otázku comu, teda v prípade prekrytia sita v dne včely nevynášali popadaný peľ, viečka a iný bordel z dna úľa, pretože podmet je vysoký 70 mm…
Tome že by už aj vám robila slovenčina problém🤔
skúsim znovu, ak som sito PREKRYL (vzniklo tak pevné dno!)..tak včely pri medzere 70 mm od dolnej latky po dno nič nevynášali…
… kladu si otázku, do jaké vzdálenosti spodních louček ode dna by ho ještě včely považovaly za vlastní prostor a čistily ho? Máte někdo zkušenost?
mám možnosť u novších úľov také dná na LG že sito sa dá vysunúť dozadu a zasunúť miesto neho tenkú preglejku, čím vytvorím úľ s pevným dnom… vyrobil ich môj kamarát včelár ktorého som inšpiroval postupom, že u odložencov alebo slabších rodín som na jar keď začali intenzívne chovať plod prekrýval sito v dne na ktorom zimovali celú zimu…
…už dávno nepoužívam však náhradu sita za za pevné dno (mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa )… nechcem diskusiu na tému “rozumný včelár používa plné dno v úli”, moje včely sú na site celý rok, len odložence/oddelky majú iný režim..
odpovedám len na citovanú otázku comu, teda v prípade prekrytia sita v dne včely nevynášali popadaný peľ, viečka a iný bordel z dna úľa, pretože podmet je vysoký 70 mm…(ano Tom poznám “správnu” výšku podmetu a nepotrebujem poučovanie😉) a to napriek tomu že majú česno v úrovni sita a veliké … čiže pre comu je čiastočná odpoveď, že ak je pod rámikmi 70 mm už ten priestor nepovažujú za ich úľ… proste správajú sa ko voľakedy v dutine stromu, tam bordel padal niekde dolu a včelám bol ukradnutý…(podobne je to pri site v dne 🤫)..
..kde je tá hranica , pri ktorej dno od dolnej latky prestanú včely považovať za priestor ktorý im patrí je aj pre mňa zatiaľ veľká neznáma (ale nebudem hľadať či je to 18 mm, je mi to ukradnuté..😉)
súhlasím s názorom že včely v prírode milióny rokov nepoznali iné česno ako okrúhly otvor.. jeho veľkosť brali takú akú našli…
tie včely ktoré chováme po tom “šlachtení” a rasizme (?) musia brať také česno aké im včelár nanúti…
Goro, ano, vím, že vy máte česno vysoké 20 mm přes celou šířku úlu..
áno mám (rovnako ako vy ste mali desiatky rokov), a celé roky nepoznám stres u včiel, ktoré majú problém pri znáške sa dostať do úľa, ktoré sa zrážajú s tými , ktoré úľ opúšťajú a stresuje ich teplo a musia dni či večery tráviť v chumáčoch na prednej stene úľa ..
len tak mimochodom, med z posledného točenia mal obsah vody 16,5%…
coma diskutovali sme s Tomom tu na stránke o Taranovovom pokuse v téme Elgon..
ten pokus bol popísaný tu
https://dzen.ru/a/YerpPdjtTCV2dbok
(ale neviem či sa ešte dajú otvárať zdroje kde je “ru”)
ešte k tej fotke, budem trochu jízlivý , tie chumáčiky včiel z oboch strán očka manifestujú spokojnosť s veľkosťou česna alebo s tým že sa konečne zbavili dier v dne?😉
(ale diki za foto, aspoň si viem predstaviť ako vyzerá to o čom všetci píšu že včely za horúčav vyliezajú na prednú stranu úľa aby nekomplikovali teploty v plodisku…)
coma AI ti porovnala kruhové a štrbinové česno výlučne z pohladu HYDRAULICKýCH PARAMETROV…
ja tiež používam u odložencov ako česno len očko od ich vytvorenia až do jesene/podzimu… ale potom im očko zatvorim otváram malé česno pri dne… prečo?…lebo ho považujem pre včely za výhodnejšie… u česna totiž nejde len u hydrauluku… nakoniec to ti zrejme uviedla aj AI, citujem jej záver:
Pokud je vaším primárním cílem maximalizovat čistý objem vyměněného vzduchu s nejmenším odporem, zvolte kruhové česno.
Pokud je cílem rovnoměrné odvětrávání vlhkosti a CO2 podél stěny bez vzniku lokálního průvanu, je i přes vyšší aerodynamický odpor včelařsky efektivnější štěrbinové česno.
Tudíž ani jedna orientace satavby není “správně”, ani SS ani TS.
súhlasím…
coma
to posunutie hniezda k česnu ak je na boku a nie v strede je logické, matka kladie vajíčka (a včely chovajú plod) ak je možnosť blízko prívodu čerstvého vzduchu… preto nesmú byť pootvárané očká, lebo matka by kládla pri očkách v každom nadstavku (ak jej včelár nezamedzí pohyb materskou mriežkou)
tá termoregulácia priestoru v každej uličke je evidentná hlavne v zime ale možno ju vidieť aj v prípade keď uletený roj nenájde dutinu a začne stavať plásty voľne do priestoru (tom kde je potom naša diskusia o česne?) a dokáže v uličkách dochovať plod a udržať teplotu 35 stupňov hoci plásty visia voľne v priestor …
Tom s vety že “včely znesú všetko” ste usúdili, že odsudzujem teplú stavbu.. chcem vás ubezpečiť že nediskutujem len s Leošom Dvorským ale už som navštívil aj Honzu Kolomého, ktorý ako JEDINÝ veľkovčelár používa teplú stavbu vo svojich úľoch a mali sme dlhú debatu… poznám argumnety z oboch strán…
Zaprvé, v úle musí být nějaké vpředu a vzadu, SS má česno uprostřed a to je špatně.
..toto vaše tvrdenie teda ja čítam tak, že tvrdíte “ teplá stavba a neustále prehadzovanie plástov” je pre včely ideálne…
Tom ale s tým ja nesúhlasím…s čím súhlasím je, že včelár si tú prácu so včelami v úli organizuje tak aby mu vyhovovala (rámiky, oddeliteľný medník, materská mriežka , teplá stavba, poloha česna…), čo je ideálne pre včelára nemusí byť ideálne pre včely..
pre včely je to však nie normálna teplá stavba ale ako píšem, prispôsobia sa…
včely vždy celé stáročia žili tak, že začínali stavať plást v strede. postavili veľký plást a do neho nosili med, peľ a chovali v ňom plod.. ak to nestačilo, vystavili vedľa neho ďalší plást a ako sa rozrastali stavali ďalší plást ale nie pri tom druhom Z DRUHEJ STRANE PRVÉHO PLÁSTU a tak na striedačku od toho stredu raz naľavo raz napravo, pričom tie bočné plásty boli obyčajne menšie a často tvorili zásobáreň medu a peľu…
NIKDY VČELSTVO NEŠLO DO ČESNA Z PRVÉHO PLÁSTU DOZADU…
…a nakoniec “mierne" problémy so zimovaním na teplej stavbe pri kratších rámikoch popisujete aj vy…
reagovať zrejme budú kolegovia , ktorí teplú stavbu používajú, v prípade teplej stavby je táto (ako píše Tom) výhodnejšia na manipulácie v úli , hlavne ak včelár zasahuje do života v plodisku častejšie… čisto teoreticky z pohľadu včiel, je pre ich život v lete zrejme výhodnejšia, jediné problémy môžu vznikať v zime ale včely toho znesú naozaj veľa…
Jitrocel kopinatý poskytuje včelám velké množství kvalitního pylu, který dělnice odnášejí do úlu ve světle žlutých rouskách.
roky sledujem a aj tento rok je to fakt, že včely zo skorocelu/jitrocelu zbierajú kvalitný peľ práve v čase, keď začali chovať zimnú generáciu
…čím viac druhov peľu tým kvalitnejšia kašička pre larvy… včelár ani nevie kde všade ho včely zbierajú… pri plne kvitnúcich ovocných stromoch kde je peľu ojojoj.. som bežne videl včely ktoré chodili v tom čase aj na margarétku/kopretinu …
tak som dnes pozrel do včiel, je to v pohode, okrem zásob v plodisku nosia niečo aj do medníkov, neviem z kade a čo ale niektoré už viečkujú…najviac ma potešilo že majú dostatok peľových zásob…
Martin ako píše Tom, nič komplikované s rôznymi stupnicami, len jedna na med…
..no neviem, refraktometre na med a na ovocie sa primárne líšia meracím rozsahom a zabudovanými stupnicami. Kým refraktometer na ovocie meria podiel rozpustených cukrov (najčastejšie v stupniciach Brix), včelársky refraktometer na med meria predovšetkým nízky obsah vody a hustotu… ale nejak cez Brixy by sa to možno dalo vyšpekulovať ale mi to zaváňa pre teba dosť typickou špekuláciou..
vlhkosť medu sa meria tak že na hranol refraktometri dáš kvapku medu a pozrieš voči slnku na stupnici vidíš % vody v mede… to je všetko…