Príroda ide proti záujmom človeka a človek často ide proti záujmom včiel…. Je to na zamyslenie sa, či niekedy môžeme dosiahnuť stav, že záujmy človeka by boli v súlade so záujmami chovaných hospodárskych zvierat…😕… snaha o “vyšlachtenie” včely ktorá si sama poradí napr. s klieštikom ma za sebou minimálne dve desaťročia a výsledok je mierne povedané “rozpačitý” … chov včiel , ktoré vedia “žiť s klieštikom” je však podľa môjho názoru možný. … samozrejme  potom “vedľajším" aspektom môže byť, že sa včelári budú musieť zrieknuť  “rabovania” všetkého medu, zber peľu či propolisovaniu sieťok… tieto priemyselné ťažby komplikujú natoľko život včelstiev, že ich klieštik dokáže bez chemickej “ochrany” totálne zdecimovať ale čo je najhoršie, klieštika možno včelár plošným “liečením” zlikviduje ale včelstvá bude mať bez vitality, vystresované  s úbohou a narušenou imunitou….

Jirka  to máš tak, materská mriežka bola vytvorená ako pomôcka  pre včelára ale nie je povinnosť ju používať…teda ja ju nepoužívam a panenské plásty vystavené z medzistien v medníku sa  po odobratí spodného nadstavku plodiska s čiernymi plástami na vytavenie  na jar a po pridaní nadstavku s takýmito súšami hore na vrch zostavy aj u mňa stanú súčasťou plodiska  podobne ako u teba ale nemám zatiaľ pocit že by sa v takýchto súšach rodili “väčšie včely”…. Tvoj pohľad môže byť ovplyvnený tým, že po poslednom medobraní ich dáš do plodiska a po poslednom medobraní si včelstvo vychováva tzv. “zimné včely”…. Tie sú charakteristické práve tým, že v larvárnom stave a aj po vyliahnutí si intenzívne budujú tukov é telieska a tým sa stanú mohutnejšie dlhšie … toho že by ti “mohutnejšie” včely neprešli cez mriežku sa obávať nemusíš, lebo zimné včely sa s ňou u teba prakticky nestretnú…😉…  súhlasím s Tomom že keď už chceš používať  materskú mriežku, tak len tú kovovú s drôtmi…. Ale ak pozoruješ neochotu nosiť med do medníka cez mriežku, pozri si plásty v plodisku pod mriežkou…ak majú včely pod hornou latkou plodiskových plastov uložený zaviečkovaný med , taký oblúk 5-8 cm, skúst ho vidličkou alebo aspoň rozperákom “poškriabať”, porušiť viečka na mede…mohlo by to pomôcť… ale najlepšia pomoc pre včely je mriežku nedávať v tom tiež súhlasím s Tomom….

presne ako píšeš, to nie je o podnecovaní ale o záchrane včelstva…

…martine ja som pochopil Tomovu metodiku tak, že vkladá medzistenu medzi SR a plod… v prípade že medzi plodom a SR je prázdna súš tak ju “odloží” ako  k česnu (akoby druhý krycí) a medzistena sa dá “správne”, teda medzi plod a  SR… postup chápem ako snahu aby medzistena bola čo najrýchlejšie vystavená a ta súš by v tom bránila.. však To nám to objasní…

Včely môžeš presťahovať vtedy, keď potrebuješ 😉

…skúsim tak laicky popísať, ako sa včely orientujú na svoj príbytok. Pri prvom orientačnom prelete mladušky táto po opustení úľa otočí hlavou k úľu a chvíľu tak natočená poletuje pred úľom. Za ten čas si dokonale vloží do fotografickej pamäti vizuálny záznam jej prostredia, teda výšky letáča , tvaru úľa či letáča, stojana či celého okolia úľa a kým žije už to nezabudne. Lietavka potom každý deň pri prvom vyletení tento rituál „ukladania fotosnímky úľa a okolia“ v skrátenej forme zabsolvuje, snímky porovná a pokiaľ tam nie je zásadná zmena odlieta za svojimi povinnosťami. Pri ďalších vyleteniach cez deň sa nezdržiava a vylietava okamžite za prácou. Ak včely odvezieme mimo ich stanovišťa, ráno nutne zistia rozdiel okolia a svojej snímky vo fotopamäti a „cvaknú“ si nový stav. Po splnení svojich povinností (zozbieraný nektár, peľ či propolis) sa lietavka vydá domov podľa trvalo naprogramovaných parametrov „GPS“ , ale keď tam nenájde svoj úľ, ,len prázdne miesto, nezaváha, „vytiahne“ ranný snímok a šup na nový flek jej úľa.

Premiestnenie celej včelnice (alebo jej časti) na nové stanovište Ak z nejakého dôvodu potrebujete potrebujete premiestniť časť včelnice na iné miesto a to bude bližšie ako cca 2km bude to podobné ako sťahovanie v rámci včelnice. Teda zavčas ráno im zavrite letáče a otvorte vetranie (očká, sito), po presťahovaní im na novom mieste hoďte na letáč(česno) za hrsť trávy. Odporúčam na nové stanovište odviezť silnejšie rodiny, tie slabšie, ktoré zostanú na pôvodnom stanovišti sa posilnia o časť lietaviek z tých presťahovaných. V prípade, že sťahujete celé stanovište, všetky včely, musíte mať pevné nervy. Môj priateľ Jozef, bol nútený kvôli postrekom premiestniť celé stanovište o 700 metrov. Ráno ich naložil na vlečky, premiestnil ich za dopoludnie a otvoril letáče. Na druhý deň už od rána videl prilietať do úľa včely ale šiel skontrolovať pôvodné stanovište Bolo tam toľko lietaviek ktoré hľadali svoj úľ, až sa toho zľakol. No situácia sa postupne ukľudnila a na štvrtý deň na starom stanovisku som včelu zazrel cez deň len výnimočne. Po tých štyroch dňoch skontroloval pôvodné stanovište aj večer, myslel si, že lietavky ktoré nevedeli nájsť svoj úľ sa budú zgrupovať do chumáčov a postupne prídu o život. No na prekvapenie k večeru na starom stanovisku už žiadne včely nenašiel. Včely presunom nezoslabli, z repky doniesli medu toľko ako obyčajne a rodiny šli do agátu v dobrej kondícii. Proste správali sa tak ako sa majú. Nie vždy to však dopadne takto ideálne. Po odsťahovaní včiel, musíte odstrániť všetko – stojany, palety, tehly, môj priateľ pokosí aj trávu. Včely tam nesmú nájsť nič, čo by im pripomínalo pôvodné stanovište. Problém ale vznikne ľahko, ak ste mali úle pri nejakej budove alebo pod stromom. Tie sa samozrejme odstrániť nedajú a vtedy je riešením ponechať jedno slabé včelstvo na pôvodnej včelnici a po nejakom týždni ho ako posilnené odniesť na to nové stanovište. Časť lietaviek sa znovu vráti a na tej stene alebo na tom strome sa usadia, môžete ich zmiesť a na druhý deň odniesť na novú včelnicu. Potom bude lietaviek ktoré sa vrátia stále menej až nakoniec posledné vytrvalkyne tam uhynú. Prosto platí porekadlo „"Nenaučíš jen tak hopsa, novým kouskům starého psa."

ono inú možnosť včelár ani nemá, len zbierať postupne čriepky /střípky vedomostí z včelárskych  knižiek a skúseností iných včelárov a vytvárať si postupy, ktoré treba overiť vo vlastnej včelárskej praxi…

napríklad z iného súdku…

… Veselý napíše, že medocesto s peľom dávať včelám je riziko, lebo ho konzumujú staršie včely (nie lietavky, ktoré majú vytvárať kŕmnu kašičku pre plod a kvôli ktorým sa to dáva) u ktorých môže prepuknúť z toho nozema…

v inej včelárskej knihe sa dočítaš, že česlo je pokryté chĺpkami, ktoré keď včela prináša nektár zachytávajú väčšinu peľových zŕn z neho a robia z neho guličky, ktoré zadržia a neodovzdajú druhej včele pri výrobe medu (tá zasa niečo zachytí a nakoniec väčšina peľu  v mede nie je…hoci vždy niečo tam je …)

včelár “podnecovač" ti povie že stačí podnecovať medocestom alebo cukrovým cestom bez peľu… výsledok je rovnaký ako keď dáš medocesto s peľom..

no ty pochopíš, že peľ z medocesta sa dostane k mladuškám len v minimálnom objeme, pretože väčšinu peľových zŕn si vychytali v česle “zásobovačky”, ktorých úlohou v úle je rozpúšťať medocesto a nosiť potravu k mladuškám , ktoré sú pri plode, vytvárajú kŕmnu kašičku  a kŕmia..

toto ale v žiadnej včelárskej knihe nenapíšu …🤔

Zaujímavé. ..

https://www.youtube.com/watch?v=bczTePBMa8s&t=3825s

Včely k chovu plodu potrebujú kyslík k tomu aby mohli z cukru získať energiu potrebnú pre život. Je to tá notoricky známa rovnica keď sa cukor pomocou kyslíka rozkladá za tvorby energie na CO2 a vodu. Pri chove plodu na jar je denná spotreba cca 100 g cukrov a na strávenie tohto množstva musia včely zo vzduchu odobrať 75 litrov kyslíka (O2), z ktorého vznikne 75 litrov oxidu uhličitého (CO2) a 60 gramov vodnej pary. teda z každého kg zásob, ktoré spotrebujú vznikne v úli približne 0,6 litra vody… ak je zásob na zimu 10kg, tak máme metabolickej vody 6 litrov… ak je zásob 15 kg tak máme 9litrov vody ale to by včelám logicky nestačilo.. cez zimu a hlavne na jar keď už chovajú plod potrebujú cca 0,1-0,2 litra vody denne ..to by logicky neutiahli z tej metabolickej (to je úplne čudná predstava nazývať ju “destilovanou”…) a preto včely cez zimu a na jar keď nelietajú pre vodu von, profitujú celkom logicky  aj z vlhkosti ktorá prichádza zvonku zo vzduchom, ktorý nasávajú kvôli kyslíku potrebnému k štiepeniu cukrov… 

…ináč včela má v zime zablokované črevo tak, že voda takto vzniknutá zo štiepenia cukrov nejde do výkalového váčku ale do slinných žliaz,  slinami  riedi med v zásobách, potom ho nasaje cukor zasa rozštiepi… je to uzatvorený okruh, voda obieha v úli…samozreme vodné pary stúpajú do hora ak uniknú cez priedušný strop sú pre včelstvo “stratené”..  ..ak v úli skondenzujú včely ich vedia nasať a vrátiť do obehu…

… je zbytočné  “vyhrnovat kalhoty, když je brod daleko”…

a

“žádná kaše se nejí tak horká jak se navaří”

😉

Nikdy som nepoužíval váhy vo včelstve ale vaša uvaha o prelete  je celkom logická… výkalový vak včely sa dokáže plynule zväčšovat a pojme ak je to potrebné objem, ktorý je  ako polovica hmotnosti včely, čiže aj 50 mg…. To pri vykalení  1000 včiel je 50 gramov a pri prelte celej rodiny to v pohode môže byť aj to množstvo, ktoré jednorazovo odbudlo…

Ináč tá spotreba 100g svedčí o tom že včelám chýba prínos peľu zvonku a proces chovu plodu nenaštartovali na plné obrátky, to by spotreba vzrástla…ale nie je to 50 g za deň, čo by svedčilo o tom že nechávajú žiaden plod ….

No ľudstvo sa “snaží”…… 😕

Dnes sliepky nesú vajíčka aj v zime, kura je vykrmené na pekáč za pár dní, a kravy dávajú 3x viac mlieka…

A včely?…už sa nezužujú na zimu na pár rámikov a prvá znáška v lete, nie dnes sa do zimy ženú silné rodiny aj za cenu viac krmiva a na jar včelár robí rôzne kejkle len aby už v máji mohol točiť a to aj dvakrát 😉

 aj včelárenia sa stalo “podnikaním” a často sú “nenažraní” aj hobby včelári…

Proste podľahli sme dobe, je fajn šomrať nadávať,robia to predsa všetci 😕..

Žiaden pokus vo včelách nie je zbytočný, práve naopak…. tieto merania budem používať ako podporu môjho tvrdenia, ktoré som napísal už v mojom prvom príspevku a často ho opakujem, no vyznávači “náboženstva priedušného stropu” ho nechcú počúvať, teda:

“ked vo včasnej jari začne včelstvo chovať plod, mal by na horné rámkky položiť fóliu aj ten včelár, ktorý v zime  používa priedušný strop…pomôže svojim včelám v rozvoji…”

Ja Petrovi ďakujem za merania a teším sa na ďalšie výsledky…

Takže zhrnuto:

PRAVIDELNÉ POVINNOSTI VČELAŘE Každý rok, nejpozději do konce února, je včelař povinen oznámit písemnou formou umístění stanoviště - stejně jako tomu je před pořízením včelstev, kdy se stanoviště nahlašují na místně příslušný obecní nebo městský úřad. Nové umístění včelstev nebo dočasných stanovišť je třeba oznámit nejméně pět dnů předem.

 Pravidelnou povinností včelaře, kterou je třeba každoročně splnit nejpozději do 15. září, je oznámit Českomoravské společnosti chovatelů v Hradišťku aktuální počty včelstev na stanovištích. Už zaregistrovaným chovatelům je automaticky zasílán formulář k potvrzení údajů a doplnění počtu včelstev. Pokud však máte stanoviště nové nebo jste ho jen přemístili na jiný pozemek, je třeba to nahlásit.

 Závaznou a rovněž pravidelnou povinností včelaře je ošetřovat včelstvo proti Varroáze dle zákonných nařízení a vyhlášek. Je vhodné si vést záznamy, jejichž forma není dána, ale v případě kontroly ze strany státních institucí mohou být vyžadovány.

Nikdy som nemyslel že pri včelách budeme takto “maturovať”

Ak zohrejeme v zime chladný vzduch na vyšiu teplotu, aj pri konštantnom množstve vodných pár vo vzduchu, klesne jeho relatívna vlhkosť. Je to zapríčinené tým že pri vyššej teplote dokáže vzduch pohltiť väčšie množstvo vodných pár.

Relatívna vlhkosť – percentuálny pomer skutočnej vlhkosti vzduchu (e, a) k maximálne možnej vlhkosti vzduchu (E, A) pri danej teplote [%]

Rosný bod (τ, tr) – teplota, pri ktorej sa vzduch nasýti vlastným obsahom vodnej pary

Východí mi to tak, že poblíž česna včely nasávaju studenší vzduch zvonku a v tej časti úľa je nižšia teplota ako v časti nad chumáčom a vzadu vzdialene od úľa… pri nižšej teplote už to množstvo vzduchu ktoré nad chumáčom v pohode nerobí nasytený vzduch lebo je vyššia, pri tej nižšej teplote už je vzduch nasýtený a rosný bod je na rámikoch pri česne…. Skondenzovaná voda vsiakne do dreva rámika a neuniká cez strop, čiže zostane v úli… 

Uf….😉

K akémukoľvek vyfabrikovanému názoru, by bolo potrebné poznať presne množstvo plodu v jednotlivých úľoch, v tom prvom s priedušným stropom bol zhodnotený, v tom kde sa začalo merať pod fóliou je “asi” (predpoklad) plodu výrazne menej….

trochu som v šoku z toho čo všetko dokážu včelári do včiel na jar nafutrovať. v princípe som proti podnecovaniu včelstiev na jar  len z dôvodu “aby sa rozplodovali” ale keď som si prečítal čo do svojich včiel napchal v medoceste jeden veľkovčelár na juhu slovenska, priznám sa zostal som trochu v šoku… však posúďte sami, dám sem jeho “recept” :

“Vcera som vyrobil druhu davku cesta. Je to cukrovo kvasnicove s vitaminmi. Ak niekomu pomoze. napisem co som tam dal: 200 kg - praskoveho cukru 12 kg - pekarenske drozdie 1 kg - Nutri Mix Supervit D 0,5 kg - Kyselina huminova 0,5 kg - Havajska Spirulina 1 kg - Kyselina citronova 0,5 kg - Propoul 0,5 l - Koloid striebra 3 kg - Pivovarske kvasnice 60 amp. - Probio - Fix inum 60 amp. - Laktobacily 9 30 amp. - Laktobacily 6 20 amp. - Laktobacily 10 Prémium 90 amp. - Vitamin B komplex 100 gr. - Neo komplex- B 60 tabl. - B - komplex Forte + vit C (rozpustene vo vode) 40 amp. - Biopron 9 Balance 30 amp. - Biopron 9 Prémium 60 gr. - Omni Biotic 6 420 ml. - Probiotics 100 gr. - Apilac 1 lit. - Apibiovit 1 lit. - Nonosz Mozno je toho aj vela ale snad ich neotravím vitaminmi :D Promotor, ani Híve alive som tam nedal tie dam do sirupu..”

tome tých 1500 l vychádzalo z toho, že v úli by bolo 1% CO² … vieme že je ho násobne viac… ale k tomu čo sa ti zdá neuveriteľné…

Včely k chovu plodu potrebujú kyslík k tomu aby mohli z cukru získať energiu potrebnú pre život. Je to tá notoricky známa rovnica keď sa cukor pomocou kyslíka rozkladá za tvorby energie na CO2 a vodu. Pri chove plodu na jar je denná spotreba cca 100 g cukrov a na strávenie tohto množstva musia včely zo vzduchu odobrať 75 litrov kyslíka (O2), z ktorého vznikne 75 litrov oxidu uhličitého (CO2) a 60 gramov vodnej pary. Ak včely potrebujú dostať do úľa každý deň 75 litrov kyslíka musia za deň dostať do úľa viac ako 300 litrov vzduchu! Čiže každú hodinu musia nasať a vypudiť vyše 12 litrov vzduchu! Včely sú na toto nastavené, vedia čo robiť, vlhký teplý vzduch uvoľnia z chumáča, teda vlhkosť aj CO2 uniknú do priestoru úľa a včely „nasajú“ čerstvý vzduch s potrebným kyslíkom cez otvor letáča.

čo je na tom nepochopiteľné ?… ak 12 litrov musia nasať kvôli potrebnému kyslíku za hodinu, je to za pol minúty cca  deci vzduchu (100ml)..držal si ruku pri česne pol minúty? .. ako chceš ucítiť niečo také ako vánok za pár sekúnd? …za desať sekúnd , teda keď priložíš na chvíľku ruku, je to 0,033l.. vzduchu minimum, ani nie panák u alkoholu 🙂 …

To máš tak, ženské vôbec netušia ako mi chlapi prežívame tehotenstvo…😉

Ale aby sme držali tému, možno sa v úli nachádzajú zásobovačky včely so zásobou vody, ale u chlapov to bríško rozhodne nemá na svedomí voda 😆😆😆  

nie, na to už nemá vek…😕

….ja ráno vstanem vždy keď ma zobudí naša fenka… ona už vie kedy treba vstať.. 🙂