V pohode… ono popíše sa toho veľa, ide len o to vedieť informácie uchopiť, vediť si vybrať pre seba niečo užitočne…. Len pre ostatných, už som mal rámik kde v ZAVIECKOVANAJ ČASTI MAL MED SKORO 20%, a v tej nezaviečkovanej len 16%.. na jednom rámiku… a ešte je potrebné venovať pozornosť tomu čo písal Tom, je výrazný rozdiel v hustote medu v stredových a krajných rámikoch….
Tom, toto je len vaša doměnka, to len vy si myslíte na základe svojich vedomostí že je to fakt😕…
“máte Lang a ten tu za komančů nikdo neznal a neměl.”
Znovu len jedno vaše tvrdenie, ktoré NEMÁ REÁLNU OPORU V HISTORII 😕
No neviem ako v ČR, ako u vás, čo vlastne o LG viete vy, u nás na SLovensku boli úle LG (langsroth -amerikán) už koncom 19. storočia, keď komanči u nás neboli 😆…viem vám to zdokladovať!!!
Zasa robíte bez reálnych znalostí hodnotenie iných diskutérov a včelárov, len na základe svojich domněnek… k čomu je to dobré si tu dokazovať kto je xxxx?…naozaj to chcete? Ako ti pomôže ostatným včelárom, hlavne tým začínajúcim.?..….
Pre Adama,
Tomovi som UŽ OPAKOVANE dávno písal že som niekoľko rokov choval včely na Dadant systéme, skúšal som aj OP, ležan či úle komplet s polystyrénu, úle zo sitom, vymenené sito za plné dno, nízky podmet… nič platné, z nejakého dôvodu si zmyslel, že patrím k obdivovateľom Ameriky😆😆😆😆, nevyznávam VŠETKY jeho názory tak nutné musím byť debilný LIBERÁL …😉
Dnes aj ja skočím pozrieť STAV V MEDNÍKOCH, v posledných rokoch som zvykol koncom mája točiť…ak je znáška aspoň taká že pre plod donesú, budú včely neviečkovaný med ďalej sušiť…nezaviečkujú, pretože nemajú zrejme čím doplniť bunky a včely viečkujú len plné bunky, ale sušiť budú ďalej …už som točil med so 16% neviečkovaný (Tom nadviazal som na váš príspevok, ale som len ten stav u vás využil komentár nie je pre vás ale je to vysvetlenien pre prípadných začiatočníkov, ak to to teda čítajú )…
“19 ze 20 vč si vybere levou stranu”
“Jasně, že budou chodit kudy jim to půjde”
😉…
Tm…je mi jasné že včelám rozumiete, tak prečo…pri každej možnej príležitosti považujete za pravdu len svoj názor?…to keď ste napísal pri pohlade na včelstvá, ktoré ste nestihol na jar zúžiť že ich sila vás príjemne prekvapila , alebo poznanie že dlhší ramik ako 39 cm môže včelám pomáhať sú vaše včelárske poznatky a zistenia, rovnako ako že NEMUSÍ byť letáč vysoký 18 mm cez celý nadstavok alebo že TL nemusí byť POD PLODISKOM NO MÔŽE BYŤ AJ NAD PLODISKOM…napriek tomu trváte na svojich zabehaných postulátoch, lebo ste to niekde počul videl, čítal alebo sa DOMNIEVATE… (viď domněnka, že pri vysokom podmete nad 18 mm včely prestávajú dno trubčinou a včelár musí na jar dať dno nové a pod. )…
Tom celé roky ste ma presviedčali a ako jediný nemenný postulát hlásali že teraz v lete MUSÍ BYT ČESNO 72 CM2 VELIKÉ, NESMIE SA LÍŠIŤ ANI HORE ANI DOLU ANI O 1 CM2 A ZRAZU MI DOBROMYSELNE RADÍTE maximálnu veľkosť 10 CM2 🙃… PO TROJROČNÝCH SKÚSENOSTIACH, ZRAZU 10 ROČIA SKÚSENOSTÍ NEPLATIA…😉
TAKTO, POSLAL SOM VÁM FOTKU KDE MOŽETE VIDIEŤ CELKOM JASNE ŽE VČELY S NÁKLADOM VLIETAJÚ DO LAVÉHO ROHU… prečo im mám dať malé česno do pravého (len preto že vy že vy to včelám robíte?)… skutočne vám verím, že v takom prípade budú lietať napravo…
btw.
…to že pri veľkom prílive teplého vzduchu do úľa v lete môže byť v mede vyššia vlhkosť je elementárna vec, dávno jasná, to že vám sa zdá nelogická, svedčí len o tom že nepoznáte vysvetlenie “vedcostutov”… to vám skutočne mám ako nejakému začiatočníkovi vysvetľovať že to nie je žiaden “div divoucí” ale logická vec?
Tom a skúste tiež uvažovať nad tým čo píše Adam bez predsudkov, citujem: “Příroda má řád, vůbec nejedná nahodile, má své zákony. Včela si prošla miliony let vývoje a získaných zkušeností a proto její druh přežívá. Jedná na základě instinktu, nemusí se zdržovat přemýšlením. Jejího naprogramovaného předvídatelného chování se snažil včelař využít ve svůj prospěch.”
nie nemá, Karel prešiel z Brenera na LG 1/1, potom keď sa rozhodol používať vysoký rámik v plodisku, skutočne používal chvíľu 448*300., nezačal s Jumbom čo je dvounasobek tzv Langa 1/2 o výške rámiku 137mm. ale jeho sympatie získal CZ JUMBO4/3 = výška rámku 159+168=tedy 327mm !
Tom s Karlom máte podobné aj názory na to že hlavnou príčinou vysokých úhynov nie je rozhodne klieštik
..žiaľ, prestáva mu už slúžiť zrak, už pár rokov je bez včiel (hoci jeden roj mu začiatkom mája do opustených úľov priletel…) …
Adam nedaj sa znechutiť, skúšanie je matkou pokroku…
...opakujem, moje včely majú česno na celú šírku úľa a vobec nechodia len pravou stranou…tým vobec nenapadám výhody česnového otvoru pri kraji nadstavku, teda pri stene úľa..už sme sa tu s Tomom zhodli na tom, že včely sa na plásty dostávajú po stenách dna a nadstavku, ak je česno v strede, idú prednou stenou ak je na pravej strane tak idú po pravej stene, ak je na ľavej po ľavej a ak je česno po celej šírke ako som písal ja tak často vidím že niektoré včely vyliezajú na odlet nie po bočnej stene ale idú po prednej, zrazu sa vynoria dolu hlavou v strede dna a vylezú na hranu a vzlietnu (vidím to lebo moje česna nemajú výšku 8 mm ale 20 mm) takze včela odlieta aj zo stredu česna, kým priletajúce idú do ľavého rohu.. Ale len na tejto včelnici, na druhej sú uly voči polohe slnka tak že pristávajú s nákladom do pravého kúta ( tam by si pochvaľovali aj česno podľa Tomových “domněnek”, na tejto včelnici zrejme nie ale včely prežijú všetko, čo im včelár vyvedie..😉….)
Tom vy ani len netušíte čo ja všetko o včelách viem…😆😆😆 … …
Tome, zasa budete v niečom medzi včelármi v ČR medzi prvými. . Málokto dokáže verejne priznať že dlhší rämik ako zázračných (českých) 39 cm má niečo do seba..👍… …
“ale chtěl jsem být trochu více eko,”
Adam, Adam….nechem písať sproste, tak len trochu podpichovačná rada, svoj med potom ponúkaj ako “bio” 😉, však návrat k prírode, včely tými istými kusadlami, ktorými odoberajú prinesený propolis a stavajú voskové bunky na potravu budú kusať konské výkaly, včely s peľom tými pacičkami ktorými behali pokonskom truse budú zhadzovať z košíčka peľ na chov plodu..😆…hlavne že si “niečo” dobré donesú z tých výkalov…kua tie mozgy nám už úplne zozeleneli ☹️…
Sorry, nezdržal som sa, uvažoval som totiž nad EKO upchávkou, zvažoval som medzistenu z vosku, ale potom som si spomenul na sovietskych výskumníkov, ktorí škáru prekryli povoskovaným papierom, urobili dierky a sledovali ktoré včely zväčšia…možno by stačil výkres upevnený pripináčkom .. (hlavné nechaj konský trus tam kde má byť)…
…to sa len hrajú…kým v miske nie je kašička, vajíčko či dokonca larvička je to v pohode…ale pozor, ak je už bunka VYLEŠTENÁ PROPOLISOM., tak lákajú matičku na zakladenie..…
Anonymní:Ahoj Tome a Goro zkusil jsem na NN nepoužít mřížku a jde to. Super Ale potřebuji poradit jak odměnit staré souše v plodišti to se mi moc nedaří. Dík za radu Karel
Ak bola otázka aj na mňa roky mám NN (nízke nadstavky )na studenú stavbu…včely vediem bez materskej mriežky, med ťažím len z panenských plástov, ktoré sú v čase aplikácie prípravkov voči klieštiku mimo úľ…
K otázke len toľko, staré súše v plodisku jednoducho odstraňujem tak, že vždy na jar odoberiem preč z úľa spodný nadstavok s najstaršími plástami čím odstránim každý rok 10 najstarších čiernych súší… …
tak som dnes pri odchode z včelnice pri otváraní auta začul známy bzukot a moje včely intenzívne “ošetrovali smrek”… tak zasa trochu medovice na preklenutie obdobia kým u mňa rozkvitne agát… na druhej včelnici som obehol všetky smreky v okolí a nič 😢
chová niekto okrem včiel na balkóne aj králiky ?😏
“Tvrdím, že základem úspěšného chovu včel bude do budoucna pouze včelaření beze stresů a nebo s nejmenším možným minimem stresů.”
..do kameňa tesať, plne súhlasím…
Adam v pohode to upchaj odrezkom polystyrénu, a nechaj v oboch krajoch otvor na dve včely… polystyrén včely vyhryzú bez problémov a určite tam, kde im to bude viac vyhovovať…
ešte jeden môj poznatok pri naplno otvorenom česne v silnej znáške… jednoducho včely ho používajú tak, aby sa minimalizovali problémy so včelami prinášajúcimi sladinu, aby sa nehromadili a nekomplikoval sa vyčkávanie na česne ..jednoducho jednou stranou vylietavajú von a druhou vchádzajú dnu …
až teraz som si pozornejšie prečítal váš príspevok a zistil som že ste ma oslovil (něco pro pana Gora)…zamyslel sa čím to je že NC prepukne len v niektorých rodinách…
roztočík vo vzdušniciach včiel im v súčasnosti neubližuje tak výrazne ako v minulosti zrejme nie preto že si včely naň zvykli ale možno preto, že v boji na klieštika sa u každého včelára niečo cez rok použije a tak je likvidovaní aj roztočík vo vzdušniciach, myslím že je zdecimovaný do takej miery, že sa už vyskytuje minimálne, ale môžme uvažovať aj o tom, že si naň včely aj “zvykli” a skutočne sa niečo také deje aj u klieštika…včely dokážu žiť aj s klieštikom…závisí od ich vitality…
ale k tej NC, rozbory v uhynutých rodinách najdu prakticky skoro vždy spóry NC (nozémy ceranae) to je fakt… na zamyslenie sa je zistenie, že väčšina včiel opustí pri aktívnom priebehu NC úľ a uhynie mimo, pričom zostane niekedy matka a za hrsť včiel okolo, ALE !…sú uhyny že včely sú uhynuté na dne úľa, hrubá vrstva a rozbory mŕtvoliek jasne dokazujú prítomnosť NC…. múdre vedecké hlavy si nedovolia napísať, či bolaa NC príčinou zoslabenia a úhynu rodín, alebo včely zoslabli z iného dôvodu a NC sa len v slabučkom včelstve “rozmnožila a včelstvo dorazila” …
…tak sme na začiatku 😕…jedno však platí ako ste napísal, na NC , ktorá je tu krátko si naše včely (a ani včelári) ešte nedokázali zvyknúť…. nevedia s ňou bojovať… a jej šírenie je pandemické… ide po stojanoch a na celej včelnici…včelstvo mimo stojan či iná včelnica môže zostať OK..
Mária Terézia, “naša spoločná vládkyňa” bola nelozlučne spojená so včelami!!!
Po třicetileté válce doznalo včelaření těžkého úpadku a impuls k dalšímu rozvoji mu dodala až Marie Terezie. Dovolím si doslovně ocitovat z jejího Patentu pro Čechy z r. 1776:" 7. Výslovně tuto prohlašujeme, že každý včely v jakémkoli sobě oblíbeném množství držeti a živnost tu svobodně provozovati může; naproti tomu pak vrchnosti neb hospodářští úředníci, kteří by poddaným v chovu včeliček neb obchodu s medem a voskem ta nejmenší protivenstva neb příkoří činili, mohou naši nejvyšší nemilost očekávati." Zároveň v témže Patentu zprostila včelaře placení daní i cel, pokud převáželi včely...
Za Marie Terezie byla založena včelařská škola nejprve ve Vídni, následně v Brně a Novém Kníně. Byla zavedena evidence o chovu včel a nejlepším včelařům byly udělovány odměny. A tím byl nastartován poměrně významný rozmach, který způsobil, že ani čeští včelaři nehráli v evropském měřítku druhé housle. V 2. pol. 18. stol. u nás prakticky zaniklo brtnické včelaření, tedy zůstaly kláty (špalky) a z Uher se začíná dovážet tzv. košnice, která dosáhla poměrně značné obliby, zejména na Moravě a Slovensku. Jednalo se o jakýsi slaměný úl, s kulovitou horní částí, známý ze starých vyobrazení třeba na perníku. Tzv. vosí hnízda našich kuchařek ve vánočním cukroví není nic jiného než košnice. Včely slámu zevnitř tak vybetonovali propolisem, že v košnicích se dala nosit voda. Stále ovšem hovoříme o nepohyblivém včelaření, které pracovalo se střídavým podřezáváním plástů, jak jsme si vysvětlovali minule. Košnice dokonce vyžadovaly přímo každoroční likvidaci včelstva, tedy byly žádoucí rojivé kmeny včel.
Ovšem na poli vědeckém se začaly dít věci. Na práce Itala Malpighiho ( jedna z včelích žláz se jmenuje podle něho) a Holanďana Leeuwenhoeka, vynálezce mikroskopu ( pozoroval trubčí sperma) navázal Swammerdam, který ve 2.pol. 17.stol. zkoušel umělý chov matek. Roku 1788 český včelař Janiš odhaluje podstatu partenogeneze u včel ( trubec pochází z neoplozeného vajíčka, matka z oplozeného). V r. 1814 poprvé používá jakési trámky s plásty Rus Prokopovič, které byly následně zdokonaleny českým lesníkem Wunderem a polským duchovním Dzierzonem. Tím nastává éra pohyblivého včelaření, což byl revoluční vynález a naprosto změnil systém včelaření. V USA zavedl pohyblivé včelaření a vynalezl horem přístupný úl Langstroth, na něhož navázal Dadant s prvním typem úlu tovární výroby. První mezistěnu vynalezl Němec Mehring r. 1857 a v témže roce nechal Čech Vogel vyrobit první kovový lis na mezistěny. V roce 1865 předvádí v Brně první medomet major Hruschka, Čech, žijící v Itálii. Včelí mřížku proti pronikání matky z plodiště do medníku používá již zmíněný Prokopovič, ovšem o její praktické uplatnění se postaral Němec Hannemann po roce 1877. Rakouský hodinář Wankler koncem 19. stol. zvládl přelarvování v chovu matek a neúspěšně se pokoušel o první inseminace u včel. V roce 1926 při studijním pobytu na Cornellově universitě v USA objevil Čech Soudek význam hltanových žláz u včely a ještě v r. 1973 dostává Nobelovu cenu Rakušan von Frisch za rozluštění včelích tanečků. T.
Zatímco v Čechách bylo v roce 1785 evidováno 39 tis. včelstev, v r. 1843 to bylo již 106 tis. a v r. 1910 pak 235 tis. Na Moravě v témže roce dalších 104 tis. a ve Slezsku 18 tis. Pokud někoho zajímá, tak na přelomu 19. a 20. stol. byl průměrný výnos medu na včelstvo 5 kg.
no včelári teda tzv “včelári”, dokážu blbnúť rôzne… takéto “hotelové " včely ošetruje jeden môj známy v New Yorku na 50 (!!!) poschodí…😟😢
Hovorí sa, že jedovatý med poskytuje rododendron. Týmto menom sú ale nazývané niektoré druhy rodu oleander Nerium, ktoré sú naozaj silne jedovaté. Rododendron a azalka, ktoré rastú u nás, nijako konzumentov medu neohrozujú. V strednej Európe sa jedovaté medy nevyskytujú. osobne mám na záhrade dva niekoľkoročné rododendrony ale v celkovom mede ak aj je nejaká “jedovatosť” sa to stratí a problémy nie sú…