Příspěvky uživatele

miska ešte neznamená že sa budú rojiť, občas sa včely len tak hrajkajú “co kdyby”, aby boli nachystané.. venuj im pozornosť…

Neřekne že nemají žádný obsah, řekne jen, že mají menší obsah těchto látek. Nevíc to pro neangličtináře jde vidět i na těch jeho grafech.

toto čo píšeš  je síce fakt a pravda, tak to v tom videu tan Bob hovorí, tak to má na obrázkoch ale z každej veci si niekto vyberie len to čo sa mu hodí…. potom si to vysvetlí tak, že včely kŕmené na zimu  hustejším roztokom v zime UHYNÚ…🤐

K radikálnym záverom stačí predsa prečítať nejaký preklad,  fyzikálne fakty  nazvať “teóriou” (ešte dobre že som sem nedával merania spotreby energie včiel v úli  aspoň ma znovu nikto neobviní že verím vedcom 😉), proste to čo sa mi nehodí do včelárskych predstáv jednoducho neexistuje. (napríklad “včelí tanečky” v úli nie sú (!)to je len výmysel “vedcov”🤭)

ja na zimu nezakrmujem 1:1, včely mi v zime nehynú a nemám poplesnený peľ, asi robím niečo špatne…🤔

Pozor, ale svoj postup rozhodne nevidím ako záruku toho že keď ho budú včelári opakovať včely im nebudú hynúť, takéto tvdenie z mojej strany by bolo naivné 😏

výroba úľov v Afganistane..

https://www.youtube.com/watch?v=oEkv99hdTCg&t=912s

goro:

Bob Binni uvádza tieto POMĚRY CUKROVÝCH SIRUPŮ :

 1 díl cukru : 1 díl vody - nejlepší pro budování kolonií pořád do jisté míry stimulující - je dobré jako krmení pro oddělky atd. 

suhlasím, ….oddelky krmím cukrovým roztokom 1:1, 

1,5-2 díly cukru : 1 dílu vody - nejlépe koncem léta, nebo na podzim pro rychlé přibírání na váze s minimální vlhkostí ve včelstvu. -

súhlasím, koncom leta na krmenie do zimy je potrebné dávať hustejší roztok ako 1:1, robím to tiež ako Bob Binni, teda dávam roztok 3:2, čo je vlastne 1,5:1 ako dáva Bob, hustejší roztok na zimu teda 2:1 ako odporúča Bob som ešte neskúšal (možno vyskúšam 😉), Bob rozhodne neodporúča roztokom pre oddelky (1:1) zakrmovať koncom leta alebo do zimy, pretože včely zásoby z hustejšieho roztoku skôr uložia a nemusia zbytočne odstraňovať prebytočnú vodu a roztokom 1:1 vzbytočne zvyšovať vlhkosť v úli… vždy som to tvrdil ale niektorí včelári tomu neveria…  Gorovi ani Bobovi neveria…🤔

nemám inú možnosť len potvrdiť to , že vo videu aj v tom čo Bob hovorí je fakt, že na kŕmenie včiel sa používa roztok cukru 1:1 na jar, v lete a hlavne pre odložence… má to dva efekty, povzbudí sa tým výrazne chov plodu a súčasne sa vytvára viac antiseptickej chémie, teda včely  ktoré včelstvo vychová sú zdravšie…

používať však roztok 1:1 aj na zimné zakrmovanie  neodporúča ani Bob ani ostatní včelárski odborníci.. včelár to robiť môže ak verí že včelám pomáha ale fakty svedčia o niečom inom…

VčELY nepreferujú riedke zdroje ako cieľ , len sa im ľahšie odoberajú, nasávajú ale keď sú riedke musí nasledovať koncentrácia roztoku cukrov, do plástov sa ukladá med ktorý má max 20%, skôr menej (zníženie množstva vody je pre včely energeticky nákladné) . jednoznačne platí (bez ohľadu na to či tomu včelár verí alebo nie) že riedky roztok = viac práce pre včely, hustejší roztok = menej práce, vyššia efektivita! 

Rozhoduje jediné číslo - koľko vody musia včely odpariť, ak si zoberieme napríklad fakt, že dáme včelám 3 kg cukru, musia odpariť pri 1:1 2,25 kg vody ale pri 3:2 len 1,25 kg vody (teda rozdiel je 1 kg!) Na odparenie vody potrebuje včela energiu , na odparenie 1 g vody je potrebná energia 2,4 kJ A na takú energiu spotrebuje včela ≈ 0,5 – 0,8 g cukru! Premenené na drobné, 1 kg roztoku 1:1 obsahuje 500 g cukru a 500 g vody (50 %) ak chcú včely z neho spraviť zásobu na zimu teda ~80 % cukru a 20% vody (ako med) musia získať produkt, ktorý bude obsahovať len 125 g vody a teda musí odpariť 500 – 125 = 375 g vody ! Z pohľadu energie teda 375 g vody × 2,4 kJ = 900 kJ a prepočítané na spotrebovaný cukor je to podľa vzorca účinnosti (900 kJ / (16 kJ/g × účinnosť) buď pri 30 % účinnosti 190 g cukru či pri pri 20 % účinnosti 280 g cukru (vyššiu účinnosť podľa praktických meraní včely nemajú).

 Teda z pôvodných 500 g cukru sa 200–280 g „spáli“ len na odstánenie vody (odparovanie vody z roztoku a jej ventilácia z úľa)! Teda stratí sa 40–55 % cukru len kvôli spracovaniu riedkeho roztoku! Pri roztoku 3:2 pri rovnakej účinnosti zostane napríklad z 3 kg cukru v zásobách 2,05 – 2,4 kg! Teda strata (metabolická spotreba) je len 20 – 30 % cukru (toto množstvo ide na užitočnú prácu – odparovanie vody z roztoku a jej, ventilácia z úľa!). 

Nemali by sme súčasne zabúdať na fakt, na ktorý mimochodom upozorňuje aj BOB v uvedenom videu, viac vody to viac vlhkosti v úli, pri 1:1 je to extrémne množstvo vody sprevádzané výrazným zvýšením relatívnej vlhkosti (RH) v úli, pri 3:2 je logicky menej vody a teda menší nárast RH ! Môžeme si ako príklad zvoliť fakty, koľko litrov vody sa reálne dostane do vzduchu v úli pri zakŕmení napr. 15 kg cukrového roztoku. Pri pomere 3:2 (60 % cukor a 40 % voda) je cukru 9 kg a vody 6 kg. Cieľje získať zásoby podobné medu teda cca 80 % cukru a len 2,25 kg vody! Koľko vody sa musí odpariť? Pôvodne bolo 6 kg vody, zostane len 2,25 kg a odpariť teda treba 6 – 2,25 = 3,75 kg vody! Jednoducho povedané, 3,75 litra vody ide do vzduchu v úli a zvýši vlhkosť v úli ako píše Bob!

 Ale ak by to bol roztok 1:1 roztok obsahuje 7,5 kg vody, potom treba odpariť 5,25 litra vody a následne v úli bude výrazne viac vlhkosti, ktorá môže mať za následok (ak ju slabšie včelstvo pri pevnom dne a malom otvore česna nedokáže dostať z úľa) poplesnenie zásob peľu, ktorý si včely zhromaždili na zimu alebo minimálne poplesnenie plástov v dolnej časti úľa kde ťažšie vodné pary po vychladnutí kondenzujú! 

Samozrejme, včelári zakrmujúci na zimu roztokom 1:1 s tým počítajú, na jar vyrežú poplesnené časti úľa (aby si včely v dolných rohoch plástov v plodisku vytvorili trúdiu stavbu), prípadne odrásajú poplesnený peľ a majú k dispozícii akoby „staršiu“ medzistenu, kde je časť buniek zachovaná“ a včely ju rýchlejšie vystavia.

 Keďže predpokladám, že tieto fakty niektorí včelári neprečítajú (nie že by boli nad ich chápanie, oni ich ani nechcú chápať) tak to celé zhrniem do jednej vety:

 Kŕmiť včely roztokom 1:1 je pre včely vhodné v čase keď potrebujeme stimuláciu pre maximálny chov plodu (jar, alebo odložence/oddelky či tesne po medobraní) ale zakrmovaťVčELY na zimu roztokom 1:1 v srpnu či v září je HLÚPOSŤ!

Honzo nemusíš toto Tomovi vysvetľovať…on vie svoje… len ťa provokuje aby rozvíril trochu diskusiu.. aj na mňa to skúšal ale ja sa už len usmejem, keď píše že sa snaží o “snaží o maximálně racionální UŽITKOVÝ chov včel s co nejmenší pracností na kilo medu”… a súčasne mi kritizuje môj spôsob chovu včiel … Blaník po jeho 6 ročnom skúšaní považujem za NÁROČNÝ NA PRACNOSŤ… on ho prezentuje ako najmenšiu prácnosť (lebo o dadante to vyhlásil aj nejaký Titera) a pritom sa u Blaníka vyžaduje neustále prplať v plodisku.. každý má právo na svoj názor.. Tom aj ty…. súhlasím s tebou že každý má právo na svoj spôsob chovu včiel a nie je korektné napadať metódu iného…napríklad ja po skúsenostiach s ležanom môžem konštatovať podobne ako Tom, že nikdy som v ležane nemal viac medu ako v nadstavkoch ale to mi predsa nedáva právo presviedčať ťa že ležan nie je pre teba to pravé orechové…

tak som dnes bol pozrieť včely, každá rodina má už vystavené 3-4 medzisteny v medníku ale čo je zaujímavé na SR nestavajú, len také symbolické srdiečka čo je celkom netypické… ale trúdy/trubce sú skoro v každej rodine tak asi využívajú existujúce trúdie bunky…

zaujímavé bolo sledovať letáče - česná, včely už nosia menej peľu ale do česna prilietavajú aj “ťažkotonážne ” nosičky nektáru…kvitnú slivky a čerešne/třešne, idú púpavy/smetánka a  začínajú prvé jablone

ináč ak pozriete pripojené foto, moje včely nevedia kde je správne pristávať, pri česne na celé dno úľa si vybrali opačnú stranu ako je “predpisová ”poloha česna…🤔

milda kto sa hraje nezlobí.. ale správne píšeš, dobre je zatavovať zahriate medzisteny… tiež to tak robím (menšie je potom riziko nadmerného natiahnutia medzisteny v zvislom smere, keď ju včely zahrejú a zavesia sa k stavbe na ňu…) len to nekomplikujem… stačí medzisteny dať na 20 minút za okno auta pri slnečnom dni…😉

k tomu vymrznutiu si to asi zachytil nueúpplne… neodporúča sa dávať do úľov “čerstvé” medzisteny, lepšie je ak rok postoja, teda aj cez zimu ale keď mi zostali zvyšné medzisteny už zatavené v rámikoch, nemal som ďalší rok pocit že ide o zázrak…

Moje myšlenka je taková, že pokud je včelstvo slabší nebo jinak není v plné síle tak preferuje drapák (méně práce) než se nadměrně vysilovat s mezistěnou? Jestliže by se dala mezistěna pro slabší včelstvo a přidá se i ta práce - neovlivní to následně i stav včelstva průběhu roku (úhyny, aktivita, … a nevím co ještě)?

obecne by mali včely u medzisteny menej práce (nemusia produkovať toľko vosku) ako u drapáku, kde je odrásané všetko až na stredový plást vosku… ak však drapák  má odrásané len 50-60% kde bol poplesnený peľ, tak majú uľahčenú prácu so stavbou lebo polovicu buniek majú hotové… no predstava že ak včelstvo stavia medzistenu tak ho to zoslabí do sezóny je trochu mimo realitu… totiž bavíme sa o stavaní medzistien v správny čas, keď pridávame “predčasne” tak je časť buniek na odrásanej medzistene výhodou…ale ešte väčšou výhodou je to keď v čase kvitnutia jívy nepridávam medzisteny (odrásané nemám, lebo mi peľ neplesnie) ale prvé rozšírenie v tom čase robím súšami…medzisteny dávam v čase kedy ich stavajú bez problémov , nielen silné rodiny ale všetky… 

trojAAAcko:

Tom50

Trnku má děda, ale u nás by využití neměla a na pití mi taky nechutná. Špendlík jsem navrhoval, že bych chtěl, ale byl jsem jediný takže uvidíme jestli to ještě prosadím. 😀 Ono špendlíků není moc - kolem ČB znám jen o pár starých stromů a co si pamatuji ještě z výletů na kole tak kolem Lišova, Třeboně apod… tak jsem neviděl snad ani jeden. Kolem Plzně to samé.

V neděli jsem viděl taky jen pár včel jako kdyby jen slídili. Jak zahrada u tich močálů tak na zahradě je o 2-3 stupně minimálně méně než v okolí + obrovská vlhkost takže to taky ještě potrvá.

Goro

Tak vzhledem, že tam budeme mít Třešeň, máme podzimní Jabloň, Vrbu, polomrtvé víno a další takže u nás asi nouze nebude a toho vína si třeba ani nevšimnou - to holt uvidíme, ale to bych řekl, že mi tam budou vadit spíše vosy nebo ptáci. Ne, že bych sledoval sousedy, ale tak letmě co jsem zahlédnul tak tam mají převážně jehličnany a žádný listnatý / ovocný stromy takže u nás asi bude rušno. Už teď nám tam lítá hodně Vrabců, Kosů, … leze hodně Užovek (minulý rok jsem tam našli několik mláďat) a včera manželky mamka posílala fotku Slepýše, ale z fotky jsem nedokázal poznat jaký to byl.

…ešte treba uvažovať aj keď včely neplánuješ chovať aby mali dosť peľu aj na podzim a zasadiť nejaký  brečtan… a astrovky alpínske..

goro:

..na šeříku som videl moje včely za celé roky len 1-2x v živote …

…na  keď kvitne a nie je iný peľ z okolia sa vedia vydovádet, až to tak hučí…ale tiež to nie je každý rok, len v prípade núdze…

oprava… vypalo mi réva..

na šeřík nechodia, ten druhý odstavec sa týkal révy/hrozna… občas keď kvitne ho dokážu včely nahusto osadiť až to bručí.. občas…

..na šeříku som videl moje včely za celé roky len 1-2x v živote …

…na  keď kvitne a nie je iný peľ z okolia sa vedia vydovádet, až to tak hučí…ale tiež to nie je každý rok, len v prípade núdze…

súhlasím, aj v samotnom videu autor popisuje ako hlavnú výhodu riedkeho cukrového roztoku blížiaceho sa ku koncentrácii nektáru ako silného STIMULÁTORA intenzívneho plodovania, silného chovu plodu a to pri zimnom zakrmovaní by nemalo napríklad v srpnu či v záři narastať ale končiť… niečo iné sa požaduje pri budovaní mladého včelstva od neho na jar či v podletí a niečo iné v jeseň/na podzim!

Bob Binni uvádza tieto POMĚRY CUKROVÝCH SIRUPŮ :

 1 díl cukru : 1 díl vody - nejlepší pro budování kolonií pořád do jisté míry stimulující - je dobré jako krmení pro oddělky atd. 

suhlasím, ….oddelky krmím cukrovým roztokom 1:1, 

1,5-2 díly cukru : 1 dílu vody - nejlépe koncem léta, nebo na podzim pro rychlé přibírání na váze s minimální vlhkostí ve včelstvu. -

súhlasím, koncom leta na krmenie do zimy je potrebné dávať hustejší roztok ako 1:1, robím to tiež ako Bob Binni, teda dávam roztok 3:2, čo je vlastne 1,5:1 ako dáva Bob, hustejší roztok na zimu teda 2:1 ako odporúča Bob som ešte neskúšal (možno vyskúšam 😉), Bob rozhodne neodporúča roztokom pre oddelky (1:1) zakrmovať koncom leta alebo do zimy, pretože včely zásoby z hustejšieho roztoku skôr uložia a nemusia zbytočne odstraňovať prebytočnú vodu a roztokom 1:1 vzbytočne zvyšovať vlhkosť v úli… vždy som to tvrdil ale niektorí včelári tomu neveria…  Gorovi ani Bobovi neveria…🤔

..cukrový sirup je lepší zimní potrava než med a nikdy nezpůsobuje včelám žádné střevní problémy, které některé druhy medu způsobují, zejména podzimní medy.

súhlasím…

Včelstva, která mají na jaře možnost rozjíždět se na medu, jsou prostě úplně jinde…

súhlasím…

Jirka píšeš…Tento silnější odd by se nechal záměrně na malém prostoru (cca 5 rámků?), čímž se přivede do rojové nálady. Jak narazí rojové matečníky, rámky s matečníky by se rozhodily do separátních oddělků…

tak úpromne dostávať oddelek do rojovej nálady mi pripadá nešťastné a moc komplikované…

k tej úvaha o tom , že matka v plemenáči kladie väčšie vajíčka lebo je obmedzená priestorom sa blíži pravde len v tom, že ak matka neklafie cez 2000 vajíčok denne tak vajíčka sú väčšie… ale znamená to automaticky aj kvalitnejší plod.. to si nemyslím… kvalita robotnice alebo matky vždy závisí hlavne od kvality a zloženia kŕmnej kašičky, dostatku mladušiek a dostatku peľu v čase chovania lariev…

ak chceš chovať matky z štepu s vajíčkami, nemusíš čakať na vylámanie matečníkov, urob to ako Jirka Marx:

"1. Ano nechám je to jen narazit a jak jsou povytazeny je možno je přeložit nad mřížku do medniku silného včelstva. I se vcelama. Muže to být i třetí den podle toho jak stara vajíčka byla. Kdyby byl osirelec dostatečně silný, můžete nechat odchovat matky i v něm ale nezapomeňte. Není li snůška je dobré podnecovat medem. 1:1

 2. Do oddelku dávám matku buď jako matecnik těsně před vylihnutim, nebo pomoci umělého matecniku pravé vylihnou panusku. Při obou těchto způsobech je vhodně aby oddelek měl svoje narazene zavickovane matecniky. Klidně je tam nechte vaše matka se narodí dřív a podle vykousanych nouzaku poznáte ze je vše v pořádku. Čerstvý oddelek má na vyber a někdy zvolí moznost matky z vlastní genetiky.

coma súhlasím s Tomom, oddelky sa dajú robiť aj na jednej včelnici… tie 3 km sú opisované básničky zo včelárskych kníh…

ja keď robím odloženca, (oddelek) dám na plodisko materskú mriežku  do medníka vyložím 3 plásty s plodom z ktorých jemne strasiem/zmetiem včely do plodiska (som lenivý hľadať matku)… do pár okamihov sú plásty znovu obsadené mladuškami, ktoré nalezú cez MM aby pokračovali v svojej činnosti… potom do odloženca zoberiem dva plásty s plodom aj s mladuškami, z tretieho plástiu len do odloženca strasiem mladušky a vrátim plást do plodiska… 

urobený odloženec/oddelek položím na strechu úľa z ktorého som ho robil, ako píše Tom “staré bercy” vyletia ale nevrátia sa do odloženca ale pekne napochodujú česnom do pôvodného úľa… odloženec (bez starých včiel u ktorých by bolo riziko že by sa vrátili s kamarátkami na odnosenie zásob, ktoré odložencu dám) odložím na miesto na včelnici kde už budú trvale… minimálne česno, zásoby medu, peľu a trochu frcnutej vody v súši im na prvé dni stačia…

ale to je v poriadku, tak to má byť, včelár musí skúšať a hľadať nemôže sa spoliehať len na knižky či “odborné” rady na internete… to čo si zistíš sám sa ti najlepšie ukotví v pamäti… napríklad Tom podľa toho čo píše slabochov nelikviduje ale sa vždy snaží s nich vychovať silnú rodinu… moje skúsenosti ma časom presvedčili, že často je to boj s veternými mlynmi…

k tvojej otázke nemám takú praktickú skúsenosť s patogénnymi zónami ktoré by negatívne pôsobili na včely ale stretol som sa s tým, že strom pod ktorým sa včelstvo nachádza môže spomaľovať jeho rozvoj, ale to bol skôr orech vlašský tam sa im nedarilo… nezanedbateľný môže byť aj tebou spomenutý vplyv pevného dna, ono pevné dno má svoje výhody ale v kombinácii s malým otvorom  česna (a možným negatívnym vplyvom miesta kde úľ je) môže včelám spôsobiť problémy s rozvojom… silné včelstvo ani nezaregistruje pevné dno, stíha aj vynášať odpad aj zabezpečiť dostatok čerstvého vzduchu bez ohľadu na veľkosť česna, no ak v takýchto podmienkach sa nachádza slabší odloženec  nemusí ich zvládať a málokedy sa dostane do sily… neovládnutie priestoru môže mať potom za následok napríklad kondenzáciu vody na krajných plástoch s peľom a potom zostáva len postup , ktorý tu už Tom zdokumentoval…

samozrejme len teoretizujem, nepoznám presnú polohu toho miesta, kde sa tvojim včelám nedarilo, môže to byť miesto pred svahom , kde sa lámu hmly a úľ ochladzujú, resp zavlhčujú… jednoducho tam už včely nedávaj , nebude sa im tam dariť…

to je ta večná dilema včelárov, zachrániť či nezachrániť scípaka?.. niekto tak niekto onak, niekedy to môže vyjsť a potom sa cíti včelár hrdinom, ale riziko šírenia vírusov či iných problémov na včelnici často nestojí za tie skúšania… no samotné “predčasné” pridanie medníka by jeho zoslabenie nemalo spôsobiť, určite tam bolo aj niečo iné…

Martin teraz to považujem za menej vhodné lepšie bude až keď už je vo včelách regulárna stavebná nálada (ovocné stromy či repka)…

Áno matka nerada kladie do panenského diela ak je súš staršia, napr. 2-3 roky, hrany buniek včely na nej spevňujú propolisom ale do čerstvo vystavenej medzisteny matka kladie ako divá….

goro:

nepoznám nikoho, koho by som mal v “zbožnej úcte”, nie sú to slovenskí ani českí "včelárski odborníci" a rozhodne nie ani americkí, čínski či iní experimentátori ale žiaľ nie ste to ani vy

..že Goro zbožňuje nvědce a ohání se “štúdiemi” je jasné…

ja nepíšem do psychiatrickej liečebne, píšem vám Tom , a opakovane vám píšem : nepoznám nikoho, koho by som mal v “zbožnej úcte” či koho by som ZBOŽŇOVAL!!!

alebo si pod pojmom "adorace" (zbožné uctievanie, zbožňovanie) predstavujete niečo iné? …

Ptám se, pro pana Gora asi ne srozumitelně, co ho vede k adoraci vědců a ne k adoraci kohokoliv jiného?

KOHO “INÉHO” TO MÁM TEDA PREBOHA ADOROVAŤ ????

že si vás vážim kvôli vedomostiam o včelách som vám napísal x-krát, SÍCE si vás vážim ale to NESTAČÍ na to aby som  ADOROVAL VÁS… pretože NEADORUJEM NIKOHO!

alebo si to práve vy za svoje vedomosti vyžadujete? …ako mám chápať tieto vaše slová?

“…vyrovnám se a předčím Brennera a autory jeho doby, ač jsem na jejich vědomostech vyrostl a nebýt jich, nebyl bych já dnes tam, kde jsem. Současné nýmandy z posledních asi 30 let předčím všechny také…”