“Roztoči napadající buňky plodu ve starších plástech mají také méně potomků. To vedlo vědce ke spekulacím, že by sami roztoči mohli mít chemickou látku, která by bránila vzájemné reprodukci (feromon). Byla identifikována chemická látka, (Z)-8-heptadecen. Laboratorně způsobil 30% snížení pl”…
Asi už starnem …nejako som nepochopil spojenie týchto dvoch viet … keby tá látka bola v starých plástoch a blokovala by rozmnožovanie roztoča malo by to logiku… ale “sami roztoči mohli mít chemickou látku, která by bránila vzájemné reprodukci” … kde je tu súvis so starým plástami ..ak majú roztoči tu látku prečo by sa blokovali v tmavých plástoch kde býva plod najčastejšie…?...😕
najprv sa chváli roky že má včely ELON, ktoré sú varroa odolné, boli na to vyšľachtené a tu zrazu oznamuje že dáva pásky so šťaveľkou (aj pri založených medníkoch) potom dá tymol a v zime ešte pokap … -( …
tiež na plnú hubu povedal, že ak sa podarí dochovať vorroaodolné včely tak sú to sciplionky z ktorých má včelár osoh tak nul, nul, prd…
jeho predstava o “tvrdej chémii” sa nedá ani komentovať…
ani to že pásiky so šťaveľkou mal v úľoch celú zimu… ☹️
..ja skúšať Blaník nebudem (hlavne po nie najlepších skúsenostiach s plodiskom 4/3 LG), z jednoduchého dôvodu, mám dlhé roky fungujúci systém nízkych nadstavkov ⅔ LG (bez rotácií) …
či budem aj tejto zimy bez úhynov je predčasné hovoriť, je v plodiskách aj melicitóza a u jednej rodiny mám dojem že miesto zimného zakŕmenia mala dostať sírny knôt… čas ukáže všetko…
ja len doplním k tým prípravkom na likvidáciu klieštika dva fakty:
Petra v tom “ekologickom” prípravku bol zistený v niektorých šaržách "flumetrin" …
Flumetrín je pyretroidný insekticíd . Vo veterinárnej medicíne sa externe používa proti parazitickému hmyzu a kliešťom na hovädzom dobytku, ovciach, kozách, koňoch a psoch, a pri liečbe parazitických roztočov v kolóniách včiel.
… je to chemická látka, presne tá ktorú obsahujú doštičky prípravku GABON FLUM , ktoré vyrába DOL…
problémom pre ktoré sa museli stiahnuť tie šarže z trhu je že žiadna takáto látka nebola spomenutá v zložení prípravku, ktoré sa dávalo na schválenie (DOL to tam má!).. ak nie je v zložení definovaná , nemá tam čo robiť…
ale oveľa horšie bolo, že sa prípravok “tváril” ako ekologický, ale ak obsahoval ten insekcid, tak to už nič extra “ekologické” nebolo…
treba ale úprimne povedať, že Ekopol včely len odľahčí , má jeho použitie za následok pokles počtu, a je nutné potom klieštika doraziť iným prípravkom…
TOM súhlasím s tým že na amitraz sa prakticky nedá u klieštika vybudovať odolnosť ale len pri rozumnom dávkovaní (menej ako 10 miligramov)napr. Varidol či slovenský Avartín..
ale prípravky ako APIVAR obsahujú a jednom nosiči 500 miligramov! a to sa dávajú 2 ks, čiže 1 000 miligramov je v úli v kontakte 30 (!!!) dní, s klesajúcim množstvom amitrazu čo spôsobí že klieštik si postupne zvykne , (podobne ako to bolo u Gabonu) a účinnosť ide dolu… preto treba prípravky striedať…
Odpověď na příspěvek uživatele tom4 z 23.10.2024, 16:28:33
oficiálne liečiť bez plodu (alebo s minimom plodu ) platí len pre použitie Varidolu (amitraz)… tam ide o krátkodobé priame pôsobenie na klieštika ktorý je na včelách, vtedy je vysoká účinnosť cez 90%…
čakať ale zo začiatkom boja s klieštikom až do jesene/do podzimu nie je správne, ako som písal treba začať bojovať s ním okamžite po odobratí medníkov aj keď je plod… na takéto použitie súbežne s plodom vo včelstve sú stavané aj prípravky ako Gabon, kyselina mravčia či Ekopol (špeciálne pre vás Tom - flumetrín bol zistený v konkrétnych šaržách Ekopolu, tie sa museli stiahnuť z trhu, ale na Slovensku sa naďalej používa a je v oficiálnych zoznamoch zoznamoch liečiv, ktoré schválil Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv, Nitra…a máme aj slovenský variant Ekovatrín, budem skúšať na jar…)… tieto prípravky majú zlikvidovať klieštika v lete, v čase keď sa majú dochovať zimné včely…v jeseň sa len likvidujú klieštiky na včelách aby sa nezachovali do jari…
áno pravda je čo píšeš, že dôvody úhynov včelársky zväz (český ani slovenský), nerieši, jednoducho preto že nevedia prečo hynú včely…rozhodne priamou príčinou nie sú len klieštiky, aj vírusy chorôb dokážu úplne zdecimovať včely, kŕmia larvy už nakazené mladušky, ale je možné aj to že mladušky sú zdravé ale kŕmia včely kašičkou ktorú vyrobili z peľu infikovaného pesticídami… a pod…
je to fakt, imunita včiel medziročne klesá, má to viacero dôvodov, včelári im na kšeft berú med ale aj peľ a propolis… ale významný faktor môže byť aj “prešľachtenosť” matiek a kranky…umelé rozmnožovanie je neprirodzené a matky a včely menej cenné, musia sa matky ako núdzové meniť po roku či dvoch… to môže byť tiež faktor ktorý pomáha úhynom… a neustále stresovanie, ktoré včelám robíme tým hrabaním v nich, tie ostrejšie možno tak často nerozoberáš plodisko , nehrabeš sa v nich nie sú stresované a preto sú odolnejšie… (hoci tom sa tento rok nevŕtal v nich a niektoré išli pod kytky)
Co způsobuje, že med v naprosto identickém úle, jako je sousední, má vyšší obsah tuháče než med z jiného vč cve stejné lokalitě a dokonce na stejném podstavci a obě vč jsou obsluhována stejným včelařem?
…tiež ako píšete, ako ju včely riedili inou znáškou… už som zažil v “ bežnom roku” (nie v takom ako tento) že na stojane bolo 5 rodín a tmavý med mala len jedna…
Proste ak nechcete čítať o rozdielnych zdrojoch poľa Harabina uvažujte trochu ako včelár, každá rodina má niekoľko tisíc lietaviek a často sú zalietané inde, tak na medovicu chodia len niektoré rodiny…a ked sa niektorým rodinám znáška z iného zdroja minie tak sa tiež pridajú k zberu medovice (s melicitózou), jedny skôr, iné neskôr… ich med v úľoch proste bude zodpovedať tomu kedy a odkiaľ a koľko nosili…
Tome plne s vami súhlasím v tom že včely by nemali zbierať medovicu lebo si tak môžu skomplikovať prežie v zime a oni potvory napriek riziku, ktoré im hrozí zbierajú medovicou, ktorá môže obsahovať melicitózu. ..áno musia žiť v prostredí, ktoré im človek vytvoril a za podmienok ktorými im človek komplikuje život…
Keby im včelár nezobral (niekdy aj 2-3x v roku ) medné zásoby , boli by na zimu zabezpečené už v lete a na medovicu by sa s prepáčení vykašlali…takto bojujú o prežite , bez zásob im hrozí smrt hladom a to je väčšie riziko ako melicitóza…a tak zbierajú čo sa dá a ked je bohatý zdroj, zbierajú o dušu… oni nevedia že včelár už má nakúpený cukor 😉,..
V pohode, domnienky môžete mať aké chcete, len ste siahodlhým príspevkom nejak zahrali do autu základný fakt, ktorý vašu domnienku vyvracia…INVERTÁZA JE ENZÝM KTORÝM VČELY MELICITÓZU NEDOKÁŽU VYTVORIŤ!!!…upresňujem ešte raz, invertáza je enzým, ktorý CUKRY ROZKLADÁ, teda dvojcukor rozloží na glukózu a fruktózu a trojcukor (to je tá melicitóza) rozloží na glukózu a turanózu ale z tou si už neporadí. …ale to som už písal…..
TOME ja nechcem dokazovať že sa mýlite, nakoniec sám ste napísalže to netvrdíte, iba sa domnievate, ale vždy požadujete aby sa začínajúcim včelárom písalo JE TO TAKTO A NIE NIJAKO INÁK…tak môj príspevok berte tak že to píšem lebo žiadate aby sa veci písali jednoznačne (mne to nerobí problém ak je jednoznačná situácia a jednoznačné fakty)…
Ešte malá poznámka k tomu pánovi z patentového úradu , ktorého tak často citujete hoci bol z ameriky 😉 … v roku 1988 si v nemecku patentoval jeden včelár použitie ultrazvuku na boj s klieštikom vo včelách, v roku 1998 iný včelár to isté, a znovu v roku ďalší v roku 2004 a ďalší v 2008 a iný v roku 2017… čo si myslíte nemohol mať ten pracovník v nemeckom patentovom úrade podobný pocit ako ten vami citovaný hlupák v amerike? 😉
Tome vážim si vaše názory aj pána Haragsima si už roky vážim, aj chápem že veda ide dopredu no nedá sa ináč napísať len tak ako to vy s obľubou píšete a hádam tomu už porozumiete.. (ALEBO SI SKÚSTE PREČÍTAŤ MOJ PRÍSPEVOK EŠTE RAZ A S POCHOPENÍM)
Teda vaša tretia domnienka citujem “že se na tvorbě melecitozního cukru nějak podílí hltanové výměšky včel a není to tudíž dáno producenty medovice a nebo ne pouze jimi” je TOTÁLNA BLBOSŤ! …včely by podľa vašej domnienky robili niečo proti sebe, niečo ako prípravu samovraždy včiel v zime, vaša domnienka neguje všetko čo robia včely pre prežitie rodu…
Odpověď na příspěvek uživatele tom4 z 22.10.2024, 17:59:58
Tom4 to máš pravdu,včas treba začať likvidovať klieštika v case keď je v úli ešte plod, v tom prípade včelár MUSÍ použiť taký prípravok na likvidáciu klieštika, ktorý pôsobí v úli dlhšie ako 21 dní, teda aby dokázal postupne likvidovať všetkého klieštika ako vychádza s mladuškami z buniek… čo je na tom nepochopiteľné?
/O. Haragsim - Medovice a včely/ "za hlavní producenty melecitózové medovice můžeme považovat mšice - medovnici ojíněnou, medovnici velkou, medovnici černoskvrnnou, medovnici modřínovou, medovnici prýtovou a zdobnatku lípovou. Ke vzniku melecitózních medů přispívá i dlouhé deštivé počasí, smíšená snůška, vysoké denní přínosy medovice, stav včelstev"
Tom skutočne veľa môže závisieť od toho, ktorý “producent” tvoril medovicu a tiež ako píšete, ako ju včely riedili inou znáškou… už som zažil v “ bežnom roku” (nie v takom ako tento) že na stojane bolo 5 rodín a tmavý med mala len jedna…
ono melicitóza je v každom mede, v kvetových pod 1%, v medovicových aj 10% a ak podiel melicitózy prekročí 30% už je to len cement a med z toho už včelár nevytočí…
včely rozhodne melicitózu netvoria…
Nemôžem nájsť (resp. nemám teraz čas hľadať..), aká je enzymatická aktivita invertázy voči melecitóze. Viem len to málo čo voľakedy písal Tomáš Blecha : “invertaza by mala štiepiť melecitozu na glukózu a analóg sacharozy-turanozu. Melecitoza je trisacharid zložený z dvoch molekúl glukózy a jednej molekuly fruktózy. Problém bude v tom, že invertaza bude prednostne štiepiť poloacetalový môstik k väzbe medzi glukózou a fruktózou podobne ako je tomu u sacharózy. U vzniknutej turanozy k štiepeniu poloacetalu nedochádza, je tak pre väčšinu živočíchov nestráviteľná snáď len huby využívajú turanozu ako zdroj uhliku. To by mohlo byť dôvodom nižšej stráviteľnosti melecitozy u včiel. Jej časť dokážu pomocou invertázy rozštiepiť, ale s podielom turanozy si neporadia.”
Odpověď na příspěvek uživatele drvodelkafialova z 22.10.2024, 10:43:21
Petra nič ti nebráni napočītať 10 alebo 20 klieštikov a potom pomocou špachtle narohiť z popadaných mŕtvoliek podobne veľké hromádky a potom spočítať len tie, teda 5x20 a vieš že ich je 100… ale ojo skutočne ns absolutnom čísle nezáleží… proste padá alebo nie, padá veľs alebo málo… doležité je ako písal aj Tom, aby podledé ošetrenie zabezpečilo minimum klieštika do jarného plofovsnia…
Uvahu o výmene matky kvôli tomu že vo včelstve je pár stoviek klieštikov považujem za zvrhlosť….klieštik predsa nie je včelomorka obecná (Braula coeca)
Tome držím tým včelám palce nech sa váš sen splní…. Je reálne prežitie tých včiel ak bude priaznivá zima…stačia dva zimné prelety aby sa mohli vykadiť, pretože podľa mňa problém o nie je voda ale to že budú konzumovať med s vysokým obsahom minerálnych látok..melicitózu nechajú popadať na dno úľa (to ste písali aj vy že je jej len pár percent v mede) rozpúšťať med od vošiek budú slinami, včely v zime pri nižších teplotach nepúštajú vodu do konečníka , okrem tej kondenzovanej vzniká voda aj pri konzumácii cukr (písal som tu pri tom videu o Randym ) a hlavne v zime do úľa včely nasávajú vzduch zvonku kvôli kyslíku a ten vlhkosť odahuje…
Tome je to smola, držím pace a som presvedčený, že na nulu to nepôjde…vždy sa najdu aj včely ktoré to prežijú, najmä ak je viac stanovíšť a nie sú všetky na dlhých stojanoch…
ale mohol by to byť aj podnet na premýšľanie… poznáme sa roky (cez internet samozrejme,😉..keby sme chodlili spolu na pivo tak si už dávno tykáme.. ) a okrem toho v akom úli včelárite poznám aj metodiku, ktorou ste bojovali s klieštikom.. fungovala…potom ste “spyšnel” , (prepáčte za výraz) keďže váš úľ a metodika garantovali minimum klieštika a boj s klieštikom ste začali redukovať a skúšať ísť bez ošetrenia … úvaha že klieštik nespôsobuje hromadné úhyny je podľa môjho názoru pravdivá len čiastočne, totiž klieštik ak je ZDRAVÝ, tak včelám nedokáže tak ublížiť aby ich zdecimoval, či už sú ho nízke desiatky alebo aj niekoľko stovák…tam je dôležité aby sa nešlo na jar s vysokým číslom klieštikov a neprovokovalo sa urýchlenie plodovania,.. ALE ak je klieštik nosičomm vírusovej choroby, stačí že nainfikuje zopár včiel a z tých sa stanú mladušky, ktoré kŕmia larvy , INFIKUJÚ ich a tie potom šíria vírusy ďalej a zbytočne neskôr včelár likviduje klieštika, už to beží samospádom a k úhynu včely klieštika nepotrebujú…
Ono ľahko sa dávajú “múdre rady” človekom, ktorý to nezažil , ale berte to len ako také moje “mudrovanie”… myslím že ste pravdivo napísali, že hlavným problémom bolo to že kvôli chorobe ste od začiatku června vo včelách nebol a ani nedostali žiadne liečenie, pri vašich včelárskych skúsenostiach by ste určite boli na problémy včas zareagovali….… ja si dovolím doplniť ešte tri pohľady, prvý som spomínal a v tom má Peter pravdu,zdravé silné včelám bez liečenia proti prežijú nielen rok ale podľa genetiky aj 2-3 roky (viď Jirka Marx ) a priebežné vytváranie odložencov môže umožniť včelárenie aj bez obmedzenia liečby, či s minimálnym osetrením, druhý problém, ktorý situáciu skomplikoval aj včasná jar,intenzívne plodovanie a dobré podmienky na množenie klieštika, mne sa javí tento rok horší v počtoch ako predošlé tri roky (čital som že klieštika veľa nemáte, potom musel byť chorý)…tretím faktorom je šírenie choroby do ostatných úľov… ja to neriskujem , ked sa včelstvo nespráva štandartne aktívne a živo,tak si zaslúži pozornosť včelára a často za odmenu dostane aj sírny knôt😕,,. viem že včelári neradi redukujú včelstvá skôr rozmnožujú,ale riziko že sa choroba môže rozšíriť na ďaľšie rodiny nestojí za to..ja som aj tento rok dve rodiny (zhodou okolností obe v polystyrénových úľoch 😳) vysíril, hoci som nezistil žiadnu viditeľnú chorobu, ani na včelách ani na plode…proste boli PODOZRIVÉ.. ak by padli a náhodou by ich vylúpili iné včely na včelnici mohlo by to spustiť lavínu úhynov,.. ale zasa to chcelo vašu prítomnosť pri včelách,včas zatvoriť a odniesť úľ s prvým úhynom….
No radšej končím s úvahami, mňa trápi tiež melicitóza v plodisku a mám obavy z prezimovania tých rodín, ktoré som do zimy pustil aako zzfravé…
Nevadí.. k tej vode v úli, ano voda aj co2 sa správajú tak ako popisujete, narazia na strop, ak je dobre izolovaný neskondenzuje vodná para a nekvapká voda na chumáč ale vodná para (aj co2) prúdia popri stenách dolu, pričom voda kondenzuje na stenách a steká na dno… k tej vode, ktorá by kapala zo stropu, čo by mala byť “prínosom” pre včely len fakt, že najviac hladné a smädné sú včely v strede chumáča a k tým sa môže dostať len vo volátku iných včiel po odovzdaní cez cuciak a tak jedeným efektom vody , ktorá by padala na chumáč by bolo, že včely vo vonkajšej časti chumáča tvoriace tesnú izolačnú vrstvu s hlavičkami dovnútra by mali ochladzovanú a mokré celá telíčko a prdelku, čo je pri nižších teplotách v zime rozhodne nie nič príjemné, včely krehnú a aby neuhynuli podchladení, muselo by dôjsť k ich výmene za suché včely z vnútra chumáča a mokré včely by sa museli ísť osušiť niekde kde je teplejšie ako 7-10 stupňov teda dovnúra uličiek kde je chumáč ale technicky je ťažko si predstaviť že z nich včely nejakú vodu zúžitkujú……
Je to tak, že kým je zima včely plod nechovajú a vodu potrebujú hlavne na riedenie zásob a to im postačuje voda zo zásob sa uvoľňujúca sa pri chemickej reakcii kde sa z cukru získava teplo… na jar, keď už chovajú viac plodu, potrebujú mladušky výrazne viac vody na výrobu kŕmnej kašičky z peľu , tak vtedy už včely zásobovačky oblizujú foliu, i tie steny kde voda kondenzuje (možno preto nie sú vlhké), ale to už nie sú mrazivé teploty a včely v úli sa môžu pohybovať .
K tomu co2 nepíšem tiež niečo , ale teraz musím ist pozrieť či padal klieštik po amitraze..
To snáď ani nemôže byť náhoda 😉.. práve včera som pozeral video známeho včelára Oliver Randyho, kde vysvetľoval svoje názory o správaní sa včelstva v zime , a fotografiami z praxe dokumentoval usporiadanie metabolickej vody nad chumáčom a vysvetľoval to čo sme diskutovali už tu, že pri nedostatočnom uteplení stropu voda kondenzuje nad chumáčom o včelstvo má problémy, pri dobre uteplenom strope kondenzuje po obvode , pri stenách a je pre včely prínosom…uvádzal aj to koľko vody vznikne konzumáciou zásob za týždeň a pod…ale píšem sem o tom preto, žo dokumentoval fotkami úľov z Kanady, kde ich na jar otvorili a fotilii dno, proste keď už včelstvo ploduje a úľ nie je mierne naklonený dopredu, na dne sa hromadí nielen CO2 ale aj voda, pri naklonenom úli, oboje vyteká von a včely nemajú problém…
Uvádzal konkrétne čísla, koľko vody vznikne, obsah CO2 stúpal k 6%, kyslík klesal pod 15%..atď…dokonca spočítal že ak niekto nemá na rámikoch foliu/igelit tak 12% zimných zásob včely spotrebujú zbytočne, zniknuté teplo unikne cez priedušný strop…odporúčal ak niekto napríklad používa na uteplenie stropu ovčích vlnu aby ju zabalil do igelitu, pretože okrem tepla uniká, cez pridušnú vlnu aj vodná para a vodné pary v vlne zmrznú a stratí sa efekt uteplenia, nad včelami je len kus ľadu
Ináč Tome, mal som úly so včelami dlho na jednom stojane vždy po 5 kusoch a vždy pri prehliadke boli včeli v úli č. 10 zlostnejšie, aj som chcel meniť matku, ale keď som šiel opačne, v č 10 pohoda a v č. 5 bodali…. Teraz ako som písal, mám včely len po 2 rodinách pri sebe a práca s nimi je pohoda, zrejme sa tie zlostné vytratili, či?…. 😉…
Ak by niekto chcel pozerať prikladám to video, dajú sa nadstaviť české titulky…
“Za mnohem horší bych považoval vylepení vnitřku úlu alobalem a použití alobalu na stropě + drátěné síto místo “podlahy”. To pak dělá Faradayovu klec myslím. Ale včely jsou natolik blbovzdorné, že přežijí i to.”
Skutočne som sa stretol s tým, že jeden výrobca ponúkal úle vyložené fóliou a nevedel si to vynachváliť… bola to firma Avos , nábytkarsky stolár, ponúkal okrem skríň, liniek, dverí a okien aj úly z palubky, z vnútra vyložené plechom, myslím že hliníkovým… nejako na úľoch nezbohatol a celkovo sa nechytili… keby to nebolo pre včely tak surové možno by sa to mohlo skúsiť na elimináciu rizík elektromagnetických vĺn o ktorých píše Tom ako o možnej príčine zvýšených úhynov… Faradayova klietka je totiž celouzatvorená klietka vytvorená z elektricky vodivého materiálu (napr. drôtené pletivo). Vnútorný priestor klietky je chránený (krytý) voči účinkom vonkajších elektrických, elektrostatických a elektromagnetických polí a vĺn. Elektromagnetické žiarenie je pohlcované povrchom klietky… z tohoto podľadu by vyloženie úľa al foliou a sito v dne pomohlo zrejme eliminovať vplyvy mobilných sietí (sú skupiny “veriacich” ľudí ktorí sa takto čiapkou s alobalu chránia pred žiarením z vesmíru a ovládaním ich mysle 😉 ), ale negatívny vplyv na včely by bol zrejme vyšší ako riziko od mobilov…
…ja nikdy nevybrrám krajný plást u steny nadstavku… začím druhým a nie je to taký problém ho vybrať ako prvý…
Chvalim ten postup s dymákom, v niektorých videach s ním kolembajú ako mištrant v kostole a dymia pomaly po každom rámiku..😕 …chcelo by to možno spomenúť kedy liezť do včiel…. sú podmienky keď aj mierne včelstvo sa stáva pruďasom… a ešte aj to “upratovanie", ak včely len vyhádžu bordel a mŕtvolky pred česno, nie je to bohvie čo… kvalitné včelstvo odnesie mŕtvolky ďalej od úľa ..
