Aktuálně: 4 600 inzerátů178 091 diskuzních příspěvků17 803 uživatelů
goro
goro (196 příspěvků) 22.01.2024, 19:06:09 xxx.xxx.46.153

Tom4 ja nie som “Pan Goro”… všetci včelári mi tykajú som Jano…v pohode mi tykaj…..(aj ja všetkým včelárom tykám teda okrem jedného, ktorý si odo mňa vyžaduje vykanie 😉 )

tu je k dispozícii originál štúdia

: https://www.nature.com/articles/s41598-018-32194-8

 stručne z nej : Vlny vysoko infekčných vírusov, ktoré sa šíria cez globálne populácie včiel medonosných, prispeli k nedávnemu poklesu zdravia včiel medonosných. Včely boli pozorované pri hľadaní potravy na hubovom mycéliu, čo naznačuje, že liečivú alebo nutričnú hodnotu môžu získavať z húb. Je známe, že huby produkujú široké spektrum chemikálií s antimikrobiálnou aktivitou, vrátane zlúčenín aktívnych proti baktériám, iným hubám alebo vírusom. Testovali sme extrakty z mycélia viacerých druhov polypórových húb, o ktorých je známe, že majú antivírusové vlastnosti. Výťažky z húb amadou ( Fomes ) a reishi ( Ganoderma ) znížili hladiny vírusu deformovaných krídel včiel (DWV) a vírusu jazera Sinaj (LSV) v závislosti od dávky. V poľných pokusoch kolónie kŕmili Ganoderma resinaceumextrakt vykazoval 79-násobné zníženie DWV a 45 000-násobné zníženie LSV v porovnaní s kontrolnými kolóniami. Tieto zistenia naznačujú, že včely môžu získať zdravotné výhody z húb a ich antimikrobiálnych zlúčenín. 

Výsledky a diskusia 

Laboratórne experimenty s včelami v klietke ukázali, že orálna liečba mycéliovými extraktmi z drevín výrazne znížila hladinu DWV. Účinok ošetrenia výťažkami z húb, bez ohľadu na druh, bol vysoko významný v porovnaní s včelami v klietke kŕmenými iba cukrovým sirupom (kontroly cukru DWV vs. všetky ošetrenia mycélia: 2-stranný t-test, n = 58; t = 4,33, p = 0,0001, AACt násobná zmena = 23,0). Extrakty Fomes fomentarius (amadou conk) a Ganoderma applanatum (art"s conk) vykazovali významnú antivírusovú aktivitu spôsobom závislým od dávky (obr. 1C ). Najvýkonnejší extrakt, 1% (v/v) F. fomentariusextrakt: zmes cukrového sirupu, znížená DWV viac ako 800-násobne u včiel medonosných v klietke v porovnaní s kontrolou cukrového sirupu (2-stranný t-test, n = 10, t = 1,12, p = 0,005, ΔΔCt násobná zmena = 879). Dva extrakty vykazujúce najväčšie násobné zníženie oproti DWV a LSV v klietkových štúdiách boli vybrané na validáciu v terénnej skúške. Malé experimentálne kolónie boli ošetrené jedenkrát 3 1 1% hubového extraktu v 1:1 roztoku sacharózy alebo len roztoku sacharózy (obr. 3A ). Kvantitatívna PCR analýza odhalila, že DWV aj LSV boli znížené v ošetrených kolóniách o 12 dní neskôr (obr. 3B ). V prípade DWV úle ošetrené extraktom F. fomentarius vykazovali významné 79,7-násobné zníženie vírusových hladín (dvojstranný t-test, n = 18, t = 6,58, p = 6,32 × 10-6 , ΔACt násobná zmena = 79,7) , 44-krát viac ako v kontrolných kolóniách. G. resinaceumextrakty tiež významne znížili hladiny DWV (dvojstranný t-test, n = 20, t = 9,75, p = 1,31 x 10-8 , ΔACt násobná zmena = 144), pričom ošetrené kolónie vykazovali 79,6-krát väčšie zníženie vírusov ako kontrolné kolónie. Liečebné účinky z hubových extraktov boli výraznejšie pri LSV. Hoci kontrolné kolónie vykazovali určité zníženie (dvojstranný t-test, n = 18, t = 1,15, p = 0,267, ΔACt násobná zmena = 82,3), liečba F. fomentarius znížila hladiny LSV 87,9-krát viac ako kontrolné kolónie (2- chvostový t-test, n = 18, t = 2,50, p = 0,0238, AACt násobná zmena = 7,380). Najväčšie zníženie vírusových hladín v týchto experimentoch bolo z G. resinaceumliečby, kde boli hladiny LSV znížené 45 000-krát viac ako v kontrolných kolóniách (dvojstranný t-test, n = 20, t = 6,37, p = 5,34 x 10-6 , AACt násobná zmena = 3,76 x 106 ) . 

Výťažky z húb znižujú hladiny DWV a LSV v terénnych pokusoch. ( A ) Plesňové extrakty boli primiešané do roztoku sacharózy a kŕmené včelami pomocou úľových kŕmidiel bežne používaných vo včelárstve. (B) Extrakty Fomes aj Ganoderma významne znížili hladiny DWV a LSV v terénnych pokusoch s použitím 5-rámových kolónií s včelami rozdelenými z bežnej populácie. Včelám sa odobrali vzorky na zistenie hladiny vírusu na začiatku liečby a o 12 dní neskôr. Kolónie kŕmené extraktmi z G. resinaceum vykazovali 79-krát väčšie zníženie DWV a 45 000-krát väčšie zníženie LSV v porovnaní s kontrolami kŕmenými cukrovým sirupom. Hodnoty ACt kvantitatívnej PCR sú normalizované na priemerné počiatočné hladiny vírusu vo všetkých skupinách. Foto: WSS. Okrem preukázanej antivírusovej aktivity extraktov mycélia húb polypore, extrakty z neočkovaného substrátu na rast húb (breza) tiež vykazovali určitú aktivitu proti DWV a LSV. Aj keď brezové piliny nevykazovali viditeľné známky hubovej infekcie (pozri doplnkový obrázok S1 ), mnohé alebo väčšina voľne žijúcich lesných stromov má tajomných endofytických a saprofytických hubových spoločníkov 32 , 33 a mnohé z týchto symbiotických endofytov poskytujú kondičné výhody hostiteľ 34 , 35. Na vyhodnotenie tejto možnosti sa vzorky brezových pilín z tejto štúdie analyzovali pomocou sekvenovania ďalšej generácie a zistilo sa, že sú prítomné viaceré druhy húb. Tri bežné huby súvisiace s brezou predstavovali 99,5 % všetkých mapovaných čítaní: Graphostroma platystoma , Chondrostereum purpureum a Trametes versicolor . To zvyšuje možnosť, že saprofytické a endofytické huby, extrahované spoločne s brezovým drevom, mohli prispieť k aktivite zistenej v extraktoch, vrátane nenaočkovaného brezového dreva. Sú potrebné ďalšie štúdie na vyhodnotenie úlohy týchto húb v porovnaní s akoukoľvek aktivitou voči vírusom spôsobenej prirodzenými fytochemikáliami brezy, ako je kyselina betulínová 36 , 37. 

Táto štúdia demonštruje, že extrakty niekoľkých polyporových húb znížili titre RNA vírusu u včiel in vivo . Uvádza sa, že vírusy, vrátane skupín DWV a LSV, zohrávajú významnú úlohu v globálnom modeli zhoršujúceho sa zdravia včiel medonosných 7 , 9 , 10 , 11 , 12 , 13 , ale v súčasnosti nie sú pre včelárov dostupné žiadne schválené antivírusové materiály. Vírusy typicky spojené s včelami medonosnými sú rozšírené medzi divými opeľovačmi , ktoré nepochádzajú z Apis38, zdôrazňujúc dôležitosť vývoja prostriedkov na kontrolu vírusových infekcií v riadených populáciách. Tu testované extrakty mycélia sú orálne aktívne a včely ich ľahko konzumujú, čo naznačuje potenciálne aplikácie pre včelárov, ktorí poskytujú kritické opeľovacie služby. Okrem potenciálnych priamych vplyvov na zdravie včiel medonosných môže antivírusová aktivita extraktov z húb poskytnúť výskumný nástroj na ďalšie skúmanie komplexných interakcií medzi roztočmi, vírusmi a zdravím včiel medonosných.

goro
goro (196 příspěvků) 22.01.2024, 09:46:55 xxx.xxx.46.153

Franta dobrý včelár sa učí nielen tri roky ale stále…až do svojej smrti..😉

Aj by som sa zapojil do diskusie o zbere, sušení a broukoch v měli, no chýbajú mi skúsenosti lebo nechovám včely v ČR , žiaľ s tou mělí ste jediní v celej Europe (i na svete…😆)

goro
goro (196 příspěvků) 20.01.2024, 18:26:09 xxx.xxx.46.153

samozrejme že do včelstva by prišli trúdy z iných rodín a boli by vítané 😉… 

trúdy v úli nevadia, ich plod "nasáva" klieštiky…. problematické je to vyrezávanie trúdieho plodu ako boj s klieštikom jeho odstraňovaním z úľa… v Deutsches Bienen-Journal 05/2008 bola zaujímavá štúdia, ktorá v závere konštatuje citujem :"Ale vyrezávanie trúdieho plodu nesmie byť jediné opatrenie proti klieštikovi včeliemu. Týmto odstránime len klieštikov, ktoré práve v tom momente spôsobujú najmenšiu škodu včelstvu. Avšak roztoče, ktoré sa nachádzajú pri plode robotníc, sa môžu nerušene rozmnožovať. Z toho môžu vznikať jedince, ktoré budú uprednostňovať plod robotníc."

goro
goro (196 příspěvků) 20.01.2024, 16:38:15 xxx.xxx.46.153

ja keď som skúšal tú protirojovú metodu od Linharta mal som trúdov požehnane a nemal som menej medu…V dobrom roku silné rodiny s trúdmi doniesli dostatok medu, v roku 2015 mi dokonca získala jedna taká rodina „úľový rekord“ a drží ho dodnes.

ja si myslím že trúdov včely potrebujú kvôli pohode v úli…ak ich nemajú sú v strese a včely v strese sú náchylné na choroby…. 

goro
goro (196 příspěvků) 20.01.2024, 14:37:18 xxx.xxx.46.153

ten poliak bol asi Winiarski…

jedná se o článek v OVP 2/2010 str. 19, kde autor Maciej Winiarski dokazuje na osmiletých pokusech (1987 - 1994) že vyřezávání trubčího plodu v období rozvoje včelstev snížil medný výnos až o 35% oproti včelstvům kde plod nevyřezával.”

goro
goro (196 příspěvků) 19.01.2024, 17:39:09 xxx.xxx.46.153
drvodelkafialova:

Zužování chci určitě letos zkusit, šlo by udělat náčrtek? Já si to bez něj nedokážu úplně tředstavit, myslím přepážku.


Samotné zužovanie (uteplení) na jar s blinovkou  Tom popisoval, ak nemáš uteplený úľ tak podla obrázku použi blinovky dve… (ta vľavo môže byť bez diery/prielezu, teda “buchta”)

Obrázek Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 19.01.2024, 17:26:20 xxx.xxx.46.153

Petra v inom príspevku Tom píše jasne :"Ta musí mít totiž uprosřed svojí délky asi 10-30 mm pod horním okrajen otvor o průměru asi 18- 20 mm."…viď foto

Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 18.01.2024, 18:04:01 xxx.xxx.46.153

…včely na našom území sú na zimu zvyknuté, počítajú s ňou a pri dostatku zásob a  hlavne DOSTATKU VČIEL (!)… je im v podstate utrum, či sú silné mrazy alebo sú striedavo teplé a studené dni v zime… včely pri začatí väčšieho plodovania vyhodnocujú okrem okamžitej teploty aj polohu slnka a teda dĺžku dňa… a kritické obdobie pre včely v zime?… podľa môjho názoru je to březen/marec, teda obdobie keď už je plodovanie rozbehnuté naplno, (a hlavne ak včelár dokonca podnecuje včely zavčasu !) a je už prínos peľu aj z okolitej prírody…ak vtedy udrú silné mrazy a trvajú dlhšie včely, sa stiahnu do tesného chumáča, dokážu kvôli tomu u slabších rodín dokonca opustiť  plod na okrajoch pôvodne rozvolneného chumáča a ak mrazy trvajú dlho včely cez zachladnuty plod stratia kontakt zo zásobami a môže vzniknú v rodinách aj hlad…. Rozumný včelár však by sa nemal s takým problémom stretnúť, pretože slabé včelstvá zbytočné k plodovanie nepodnecuje a vlastne slabé včelstvá ani nepustí do zimovania, ak včelár zimuje silné rodiny, tie problémy v zime nemajú…

goro
goro (196 příspěvků) 18.01.2024, 08:54:28 xxx.xxx.46.153
Anonymní:

Poradil by mi ňáky včelař čím nejlépe natřít starý včelín na povrchovou úpravu abych nějak neublížil včelám? Děkuji, H.N.


Skúsim byť stručný

…jediné čo by včelám mohlo ublížiť by bolo, keby si včelín natrel nalríklad prípravkom ako je Xyladecor Xylamon (je prostředek k hubení červotočů a dřevokazného hmyzu)… ináč včelám nevadia farby na objekte, oni žijú v úle ten si zvnútra ošetria propolisom…. Po úli už trochu aj behajú po vonkajšej strane ale či je tam ,bezbarevný lak, vodou riediteľná farba či acetónové riedidlo, im  vyhovuje všetko.. (teda prežijú všetko)..sú včelári, ktorí vôbec ule radšej nenatierajú alebo ich len opália plameňom… no včelín by som natrel, ale farba nemusí byť práve tá “určená na styk s potraviami”…😉 

goro
goro (196 příspěvků) 16.01.2024, 15:29:57 xxx.xxx.106.110

Vida, Včelařství z roku  1972…😲

A to metodiku "optimalizovaného plodiska" podľa samotných slov Mira SEDLÁČKA, nenajdeš nikde... Citujem ho: 

A v neposlední řadě ještě doplňuji, že metodika optimalizovaného plodiště je tak „protichůdná“ mnoha moderním metodikám a zažitým zvykům, vrací se v mnohém k dobrým slovům mého dědečka, a že není nikde na webu (ani v zahraničí) oficielně prezentována v plném rozsahu (A BEZ ZNALOSTI PLNÉHO ROZSAHU A PODMÍNEK ÚLOVÝCH I FYZIOLOGICKÝCH, ZA KTERÝCH TO FUNGUJE ZKOUŠENÍ NEPOVEDE K DOBRÝM VÝSLEDKŮM)

Sorry že zasa som sem zaplevil Sedláčkom…😉

goro
goro (196 příspěvků) 16.01.2024, 10:00:02 xxx.xxx.46.153

ešte dosliním zaujímavé info od Toma…

V 2. pol. 18. stol. u nás prakticky zaniklo brtnické včelaření, tedy zůstaly kláty (špalky) a z Uher se začíná dovážet tzv. košnice, která dosáhla poměrně značné obliby, zejména na Moravě a Slovensku. Jednalo se o jakýsi slaměný úl, s kulovitou horní částí, známý ze starých vyobrazení třeba na perníku. Tzv. vosí hnízda našich kuchařek ve vánočním cukroví není nic jiného než košnice. Včely slámu zevnitř tak vybetonovali propolisem, že v košnicích se dala nosit voda. Stále ovšem hovoříme o nepohyblivém včelaření, které pracovalo se střídavým podřezáváním plástů, jak jsme si vysvětlovali minule. Košnice dokonce vyžadovaly přímo každoroční likvidaci včelstva, tedy byly žádoucí rojivé kmeny včel. 

Ovšem na poli vědeckém se začaly dít věci. Na práce Itala Malpighiho ( jedna z včelích žláz se jmenuje podle něho) a Holanďana Leeuwenhoeka, vynálezce mikroskopu ( pozoroval trubčí sperma) navázal Swammerdam, který ve 2.pol. 17.stol. zkoušel umělý chov matek. Roku 1788 český včelař Janiš odhaluje podstatu partenogeneze u včel ( trubec pochází z neoplozeného vajíčka, matka z oplozeného). V r. 1814 poprvé používá jakési trámky s plásty Rus Prokopovič, které byly následně zdokonaleny českým lesníkem Wunderem a polským duchovním Dzierzonem. Tím nastává éra pohyblivého včelaření, což byl revoluční vynález a naprosto změnil systém včelaření. V USA zavedl pohyblivé včelaření a vynalezl horem přístupný úl Langstroth, na něhož navázal Dadant s prvním typem úlu tovární výroby. První mezistěnu vynalezl Němec Mehring r. 1857 a v témže roce nechal Čech Vogel vyrobit první kovový lis na mezistěny. V roce 1865 předvádí v Brně první medomet major Hruschka, Čech, žijící v Itálii. Včelí mřížku proti pronikání matky z plodiště do medníku používá již zmíněný Prokopovič, ovšem o její praktické uplatnění se postaral Němec Hannemann po roce 1877. Rakouský hodinář Wankler koncem 19. stol. zvládl přelarvování v chovu matek a neúspěšně se pokoušel o první inseminace u včel. V roce 1926 při studijním pobytu na Cornellově universitě v USA objevil Čech Soudek význam hltanových žláz u včely a ještě v r. 1973 dostává Nobelovu cenu Rakušan von Frisch za rozluštění včelích tanečků.

 Trochu nezáživné čtení, nicméně je zřejmé, jaký revoluční kvas probíhal ve včelaření, a že naši se v něm určitě neztratili. Tento vývoj ovšem nezůstal bez odezvy. Zatímco v Čechách bylo v roce 1785 evidováno 39 tis. včelstev, v r. 1843 to bylo již 106 tis. a v r. 1910 pak 235 tis. Na Moravě v témže roce dalších 104 tis. a ve Slezsku 18 tis. Pokud někoho zajímá, tak na přelomu 19. a 20. stol. byl průměrný výnos medu na včelstvo 5 kg.

goro
goro (196 příspěvků) 16.01.2024, 09:56:01 xxx.xxx.46.153

to závisí od včelára, ktorý  odpovie, ja myslím že to máš OK… ako som písal, tiež mám otvor česna cez celý úľ a na zimu ho prekryjem mriežkou… včely vždy prezimovali bez problémov…😜 

Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 16.01.2024, 09:18:13 xxx.xxx.46.153

..ja som svoju prax v otázke česna jasne definoval, ale čakám či zareaguje na predchádzajúcu výzvu niekto ďalší… 

Táto otázka je častou témou hlavne začínajúcich včelárov, preto ju musia vyriešiť. V podstate všetky učebnice Včelárstva hovoria o ploche letáčového otvoru na zimu, koeficient na jeden obsadený plást je 1,5 cm2, teda pri výške letáčového otvoru 0,7mm (ochrana proti predátorom) a obsadení 7 plástov miery B 420x270mm 1,5x0,7=10,5 cm.

Myslím si, že neurobia žiadnu chybu ani tí, čo ponechajú menší otvor, pretože fyzikálny poznatok hovorí o vyrovnávaní sa tlaku medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Ak potom je tlak rovnaký, musí byť aj dostatok vzduchu v úli aj pri menšom otvore. A tak často spomínané hučanie včiel pre nedostatok vzduchu v úli je zapríčinené inými okolnosťami, ktorými sa teraz nebudem zaoberať. samozrejme pri menšom otvore je väčšie riziko jeho upchatia mŕtvolkami a potom už problémy by mohli nastať!… ale od toho je však včelár aby sa postaral o pokojné zimovanie svojich včiel…

znovu zacitujem k veľkosti česna , tentoraz českého včelára (Mira Sedláčka): 

“Na našem provozu preferuji tzv. dírové česno. Tj. česno, jež z dálky vypadá jako díra. Přesně ona díra (díry) kterými včelstva odjakživa do úlu létala. Jsou na něj zvyklé, lépe se na něj orientují (tak jako na oči) a lépe pomocí tohoto česna dokáží odvětrávat úl. Jeho délku máme okolo 15 cm a výšku 2,5 až 4 cm. . U úlů se studenou stavbou na zimu doporučuji česno umístit doprostřed, u úlů s teplou stavbou doporučuji česno umístit k jedné straně. Neboli tak nějak podle logiky. K zimování jen podotýkám, že slovo zimní (studená) stavba pramení od slova na zimu tj. že se mi jeví na zimu studená stavba lepší. . 

Nejméně vhodné se mi jeví česno nízké, které se bohužel často vyskytuje i u nových úlových sestav. Zde se potkávají vylétající včely s přilétajícími a na česně vzniká zmatek. Proto ona výška nad 2 cm. Je samozřejmé, že na zimu je nutné česna opatřit zábranou proti vniknutí myší nebo česnovou vložkou plastovou (sololit nedoporučuji), jíž se zmenší otvor na 100 x 7 mm. Přičemž podmínkou pro použití této zábrany je možnost větrání (přísunu vzduchu) podmetovým = dnovým sítem. .”

goro
goro (196 příspěvků) 11.01.2024, 15:39:24 xxx.xxx.46.153

Gall  ,to máš tak najprv som musel presvedčiť moju polovičku že ja to tak dobre odviečkovať plást ako ona ja jednoducho neviem…😉

Na tej včelnici, ktorú mám ďalej postupujem presne tým spôsobom, ako popisuje kolega Tom, teda nadvihnem medník/y dám výklz ALE PREDTÝM POLOŽÍM NA PLODISKO NADSTAVOK S PRAZDNYMI SÚŠAMI… TEDA ODOBERIEM MEDOVÉ PLÁSTY AJ VÝKLZY, ODVEZIEM  MEDNÍK ALE NEMUSÍM SA VRACAŤ NA VČELNICU po vytočení plástov stačí o pár dní, podľa znašky… nenapísal som to preto ako štandardný postup,  lebo to robím len na silných rodinách pri výdatnej znáške ,  hlavne na tom vzdialenom stanovišti. .. bežná rodina má na zaviečkovaných plástoch minimum včiel a v pohode vojdu  do dolného medníka,resp do plodiska…po založení výklzov a odobratí medných plástov ROZHODE ŽIADNE VČELY NIE SÚ MIMO ÚĽOV , práve to je výhoda výklzov že na VČELNICI JE ABSOLUTNY KLUD A VČELY V ÚLiULI VOBEC NEVEDIA ČO ROBIA VČELY V ÚLI VEDĽA… …

nikdy nikoho nepesviedčam aby používal výklzy, je potrebné o jednu návštevu viac, založiť výklzy… ale  nie sú potrebné žiadne zdvihaky, roky som odložil medníky na prenosný stolík, dal na plodisko nadstavok s prázdnymi súšami (u silnejšej rodiny) a naň založil výklz,  a nad výklz  vrátil plné  medníky… najskôr som miesto zdviháka používal manžela mojej dcérky.., ráno kým šiel do práce sme  nahodili výklzy…teraz mám zdvihák… 😉….

Každý používa taký postup u včiel aký vyhovuje jemu…😆 

Ešte dodám, keďže nepoužívam materskú mriezku ak má pochybnosť či matka nevybehla klásť do dolného medníka v pohode dám výklzy aj dva…teda nad plodisko aj medzi medníky… ale to po nikom nechcem , kto má mriežku alebo vysoké plodisko ani náhodou nemá v dolnom medníku žiaden plod (ak ho tam nepredložil ) a včely med opustia

goro
goro (196 příspěvků) 11.01.2024, 09:16:14 xxx.xxx.46.153

Ja často hovorím, že kvôli včelám by mali udeliť už druhu Nobelovu cenu a to vynálezcovi včelieho výklzu. .😉

… ja to mám nejak tak organizované, že povyberám medové plásty do transportných debničiek, tie syn na trakaři odvozí k autu, náloží a keď prídeme k medometu, to už nastupuje manželka, ona odviečkuje a syn točí…ja po tom vyberaní medových plástov, mám pohodu, zapálim fajfku z idem zo psom na prechádzku… keď vytočila vraciam zasa plásty včelám… najprv ale odoberiem tie výkazy, prípadné včely na spodnej časti výkazu strektnem vodnou hmlou cez stričku aby sa nerozlietali, jedno klepnutie o úľ a všetky sú v plodisku…prázdny nadstavok vrátim,  poukladám doň plásty po točeni a fajront…môžu nosiť zznovu…

Môj kamarát nemal rád a nestíhal odviečkovaváť tak iba porabehá viečka takým zubatým ježkom, výtočí med, voskové drobky nechá vyplávať na hladinu ale mna to za srdce nechytilo..😕

goro
goro (196 příspěvků) 11.01.2024, 08:54:49 xxx.xxx.46.153

Lubo ani nie, aj cez ukladanie do potravy to včelám ubližuje, kontaminovaný peľ, ktorý si včely ukladajú  na kŕmenie plodu  sa dostane ako píše kolega Tom neskôr do kŕmnej kašičky a dochádza k poškodzovaniu vo vývoji plodu, nerodia sa kvalitné včely…

goro
goro (196 příspěvků) 10.01.2024, 19:52:29 xxx.xxx.46.153

Tak ako väčšina včelárov aj ja som začínal s ometaním medníkových plástov pred vytáčaním, preferoval som ometanie pred úľ , pretože ak som to robil do medníka, boli včely po opakovanom ometení už mierne nervózne. Vadilo mi na tomto spôsobe, hlavne pri točení medu začiatkom augusta, že niekde pri piatom úli už bolo okolo mňa mračno včiel a môj pomocník nervózne fajčil cigaretu sto metrov od úľov. Rozhodol som sa používať na odvčelenie medníkov výklzy. Po prvom roku použitia včelích výklzov bolo rozhodnuté a dodnes ináč včelám med neodoberám, len s použitím výklzov.

 Teda aké mám skúsenosti ? Používam plastové výklzy podľa sily rodiny (počtu medníkov), s dvoma, ôsmimi alebo 16 lúčmi, ktorými včely medník opustia (viď foto) a moje tvrdenia sa dotýkajú ich , nie iných typov výklzov (kútové, kruhové a pod.). Plastový výklz je univerzálny, je potrebné ho upevniť na sololitovú dosku o rozmere používaného úľa, pričom na nej v strede treba urobiť otvor (60-80 mm) a po obvode nabiť latky. Zo strany od plodiska, kde je samotný výklz by mali mať latôčky okolo 30 mm, z hornej strany od medníka je výhodne nabiť latôčky o hrúbke 5-8 mm. 

Tvrdenie o tom, že včelnicu treba navštíviť dvakrát, je pravdivé. Je potrebné ráno, keďže včely donesenú sladinu cez noc zahustili, nadvihnúť medník (alebo dva, či tri), na plodisko položiť výklz a medník(y) vrátiť na svoje miesto. Včely sa už do medníka s čerstvou sladinou nedostanú a po zahustení medu sa stiahnu dolu k matke. Na druhý deň sú plásty s medom bez včiel a vy ich jednoducho vyberáte s medníka a ukladáte ich do transportnej debničky, alebo zoberiete celý medník a odnesiete k medometu. Kto neverí nech skúsi! Bol som u veľkovčelára, ktorí nadstavky s medom dokonca ani neodkladal, len medník naklopil, výklz podsunul, zarovnal zostavu, no radosť pozerať. Čas, ktorý včelár „stratí“ zakladaním výklzov rozhodne ušetrí na druhý deň, keď plásty s medom nemusí ometať, len ich jednoducho odvezie. Ja osobne mám síce nízke medníky ale tiež vzhľadom na choré platničky/plotínky nedvíham plné medníky ale mám na to jednoduchý zdvihák...zatočím kľukou, medník nadvihnem a vsuniem výklz. Plásty s medom potom odoberám do transportnej bedničky po jednom a tie 2 kg dokážem zdvihnúť, nakoniec moja krajšia polovička ich prekladá pri odviečkovávaní a nemá problém. 

Pri použití výklzov mi med nikdy v plástoch nezatuhol a vytáčanie bolo vždy bez problémov! Výklz je založený obyčajne len 24 hodín a treba si to skúsiť , alebo aspoň sa reálne zamyslieť, teplo v úli zaplnenom včelami stúpa hore, zaviečkované plásty aj tak včely bežne nejako extra neobsadzujú a medobranie sa robí vždy v lete. Nakoniec ak náhodou niekto nevytočí plásty úplne „dosucha“, je to tragédia? Včielky takéto plásty milujú a keď im ich dáte do úľa okamžite nabehnú na dočistenie a opravu plástu. 

Ak nemá včelár v medníku plod (čo by tam robil?) tak všetky včely za 24 hodín medové plásty opustia a je jedno či je med viečkovaný alebo na niektorých plástoch ešte prácu nestihli. je na rozhodnutí včelára, ktoré plásty z medníka odloží do bedničky  pre odvoz do medárne a ktoré plásty nechá v  medníku. 

 Skladovanie výklzov je nie problém, napríklad včelár, ktorý používa 50 výklzov potrebuje na zimu v sklade miesto pre jeden „štôs“ vysoký 2 metre. Ak včelnice vytáča postupne, tak s týmto množstvom výklzov obhospodári 200 rodín bez problémov. Ináč poznám včelára, ktorý výklz nemá pripevnený pomocou skrutiek, ale pomocou drevených „obrtlíkov“, po medobraní výklzy troma pohybmi demontuje a má k dispozícii medzidná na jesenné kŕmenie včelstiev pomocou sklenených pohárov s presakujúcimi viečkami, alebo tam vsunie kúsok sololitu, prekryje otvor a má medzidno na preleták. 

Mohol by som písať o výhodách výklzov toho veľa, používam ich aj ak chcem bez ometania plástov zmenšiť počet nadstavkov v úľovej zostave (napríklad u vyrojeného včelstva ), alebo ak nie je plod a chcem zistiť či je v úli matka. Nepatrím totiž k tým včelárom, ktorí pri každom otvorení úľa musia pozdraviť matku zoči-voči, nehľadám ju, založím výklz a ak sa včielky stiahnu dolu k matke tak tam je. Tiež z toho, či začnú pod výklzom včely stavať za tých 24 hodín miniplásty, usudzujem na znáškovú situáciu či chuť stavať nové dielo.

 Čo dodať na záver, chcelo by to možno zakončiť veľkolepým vyhlásením typu „kto raz skúsi výklz už ináč odvčelovať medník nebude“. Nemôžem tak urobiť, pretože pri včelách, ako všetci vieme nič neplatí na sto percent, viem totiž o veľkovčelárovi, ktorý výklzy skúšal, ale včelnice má od seba tak vzdialené, že sa mu to nerentovalo, a poznám priateľov penzistov, ktorí skúsili, ale majú čas a metlička je zvyk a patrí k medobraniu. Ale väčšina včelárov, ktorí výklzy skúsili, si ich jednoducho pochvaľuje a nie sú to len hobby včelári. 

Petima, rozhodne ich vyskúšaj!

Obrázek Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 08.01.2024, 10:28:28 xxx.xxx.46.153

Prvý zreteľnejší rozmach virológie, ako oblasti medicínsko-biologických vied, nastal až v 30 rokoch 20. storočia a to vyvinutím elektrónového mikroskopu, ktorý po prvý raz umožnil vizualizáciu vírusových partikúl. 

História virológie včiel sa začala písať až v 60 rokoch minulého storočia vo Veľkej Británii, kedy vedci Brenda Ball a Leslie Bailey položili základy virológie včiel bližším opisom prvých včelích vírusov

Vreckovitosť včelieho plodu (SBV) Túto vírusovú chorobu po prvýkrát zistil White v roku 1917 v USA a vírus identifikoval Bailey v roku 1963 zo vzoriek z Európy, Egypta, Austrálie, Nového Zélandu a Novej Guinei.

Slow Bee Paralysis Virus (SBPV) bol objavený v Anglicku v roku 1974.

Deformed Wing Virus (DWV) bol prvý krát indikovaný v Japonsku v roku 1980

Záujem spoločnosti o poznanie vírusových patogénov včiel vzrastal až po udalosti v rokoch 2006/2007 v USA, ktorá bola ozačená ako Colony Collapse Disorder (CCD) a pravdepodobne bezprostredne súvisela s niektorými vírusovými ochoreniami ako sú DWV, CBPV a IAPV v interakcii s inými faktormi napr. Varroa destructor