jediné pozitívum v jeho prednáške vidím v tom, že pri každom včelom produkte úvádza aj riziká jeho použitia na “liečebné” účely…
ja osobne ako včelár …k medu výhrady nemám, ale peľ, propolis a podmor, zamor či výluhy z hovienok víjačky to už je cez čiaru to už je z apiterapie náboženstvo podobné ako "liečebná" metóda pitia vlastného moču :roll: [/quote]
Anonymní:PS: nás třeba zajímalo, jestli ostatní včely nebudou ty posypané
považovat za vetřelce - třeba jim ten moučkový “cukr” změní “vůni”.
No a co třeba včely udělají s těmi posypanými oddělenými kleštíky.
Nepřelstí takový cukrový kleštík nějak včely? Nebo nevyužijí ony z něj ten cukr?
Villa Esmeralda
Nie včely posypané cukrom sa ostatné včely budú čistiť, teda slinami budú rozpúšťať ten cukor z ich tela…
A klieštk padne na dno, “otrepe sa” a vylezie znovu do plodiska.. akýkoľvek cukor včely nakoniec zúžitkujú ale
sypať na včely do úľa práškový cukor je zbytočná hlúposť…….
Btw ..aj za komunistov sa do práškového cukru pridávali prísady, ktoré mali zabezpečiť aby zostal “práškový” teda aby nevytvára hrudky… kvôli tým prísadám mnoho včelárov ani na výrobu kŕmneho medocesta nedáva práškový cukor ale používajú krištáľový cukor , ktorý si pomelú na mlynčeku na prach ….
Jde o to jednat opravdu skromně, rozumně a s empatií k druhým a ke svému okolí, protože to je nás racionálních, myslících bytostí, pánů tvorstva jak by někdo řekl povinnost…
👍👍👍
Villa_Esmeralda:A co ta včela posypaná cukrem? Olíže se nějak?
Práškový cukor je pre včely netoxický (môžu ho jesť), navzájom sa očistia, ale komerčné práškové cukry v obchodoch obsahujú kukuričný alebo zemiakový škrob, prípadne látky ako oxid kremičitý. Zatiaľ čo malé množstvo pri vonkajšom posype včely zvládnu, väčšie množstvo škrobu im spôsobuje tráviace ťažkosti a hnačky (dyzentériu). Včely totiž nedokážu škrob efektívne stráviť .
Ak včelár včely posype počas vlhkého počasia, cukor na nich okamžite zvlhne a vytvorí lepkavú kašu. Táto hmota im môže zalepiť dýchacie otvory alebo krídla, čo môže viesť k ich úhynu.
čítal som štúdiu ktorá zistila, že včely ktoré boli použité k monitoringu práškovým cukrom majú nižšiu šancu na prežitie nasledujúcich dní v porovnaní s neošetrenými včelami. Hoci nezomrú okamžite, proces je pre ne stresujúci a môže im skrátiť život.
Esmeralda nič nové pod slnkom …😉
Pán Svitek je včelár z Přimdy, ktorý „povýšil“ známu metodiku zisťovania foretických klieštikov na včelách pomocou práškového cukru na „liečebný postup“ na boj s klieštikom. Svítkov pracovní postup: „Vyrobil som cukorničku z prázdnej umelohmotnej dózy od Granka. Viečko som prevŕtal otvormi s priemerom 7 mm. Kto si cukorničku nevie urobiť, stačí siahnuť do vrecka s práškovým cukrom a posypať horné lúčky nadstavku. Dávkovanie v tomto prípade je trochu problematické, dajte radšej 2 hrste. Lepšie je dať cukor do rámkových medzier, nerozoberajte včelstvo. Cukor sypte priamo na horné lúčky plodového nadstavku. Ostatnú prácu s cukrom urobia včely samé. Doba použitia cukru je dôležitá. Pod viečka plodu sa cukor nedostane. Musíte stihnúť včely pocukrovať 2 - 3x pred zaviečkovaním prvých trúdov. Tým zaistíte, že samičky varroa sa na trúdov nedostanú. Doba po dôkladnom jarnom prelete je najvhodnejšia!“
Kontrola úspešnosti „cukrovania“: „Na prvom zaviečkovanom trúďom plode v štádiu nymfy – starší trúdi plod – napichnite odviečkovacou vidličkou na med trúdí plod. Vytiahnite ho z buniek a pohľadom na spodnú stranu vidličky zistíte, či na trúdích nymfách je varroa. Na úli stačí prezrieť 2 - 3 vidličky, na stanovišti prezrite aspoň polovicu včelstiev -minimálne 10. Nemali by ste nájsť ani jedného roztoča! Keď varroa nájdete, sú možnosti nasledujúce: – máte zlý cukor – vlhký, hrubý, zhrudkovaný – pri vašich úľoch prebehla asistovaná lúpež Ak sa chcete varroa zbaviť aj pri zaviečkovanom plode, musíte vedieť, že práškový cukor pôsobí na varroa iba krátko. Včely ho zjedia počas 12 – 16 hodín. Jeho účinok musíte obnoviť novým cukrovaním. Stačí aby ste prekryli dobu, počas ktorej je varroa schované pod viečkami plodu, musíte cukrovať 7 - 8x, každých 48 hodín. Ako som sa už zmienil, cukrujem pri každej návšteve včelstiev, t.j. 15 – 20 x za rok. Spotreba cukru činí na úľ cca 2 kg.“
Myslím, že na to aby sme mohli o tejto metóde prehodiť pár slov by tieto slová pána Svíteka popisujúce jeho metodiku mohli stačiť. Sú z jeho „memoranda“ ktoré zverejnil v roku 2015 a na internete sa v určitých vlnách stále k nemu objavuje diskusia!
Tak ako je to s tým práškovým cukrom vo včelách? Oliver Randy už v roku 2008 publikoval súhrn o praktických skúškach rôznych včelárskych výskumníkov v oblasti použitia práškového cukrového posypu pre liečbu roztočov varroa. V roku 2009 robil potom prvé skúšky práškovania priamo v úľoch český včelár Danihlik a jeho závery si dovolím tiež zacitovať : „Včelári spoliehajúci sa na túto metódu, ako na možnosť znižovania napadnutia včelstiev varroózou, môžu byť nemilo prekvapení. Včely síce práškový cukor dobre znášajú, je to metóda lacná aj relatívne rýchla, avšak bez zjavného účinku v podmienkach včelstva. Múčkový cukor síce možno naozaj uvoľní roztoče z tiel dospelých včiel, lenže roztoče nezahubí, takže než roztoč spadne na podložku, môže sa zachytiť v bunkách plástov alebo na včelách pohybujúcich sa nižšie v úli. Keďže nie je nijako poškodený (metabolicky alebo fyzicky) môže sa ďalej v úli pohybovať aj následne množiť.“
Po roku 2015 vo viacerých vlnách občas včelári túto metodiku vo včelách skúšali, najmä tí ktorí sa chceli vyhnúť použitiu chémie na likvidáciu klieštika. Zistili že metodiku veľmi ovplyvňuje typ úľa. Je totiž veľký rozdiel práškovať včely v jednom vysokom nadstavku a pokúšať sa uplatniť ju pri nízkonastavkovom systéme. Akú-takú účinnosť mala metóda len keď bolo vo včelách minimum plodu (zmetence, roje, odrojené včelstvá) a dná boli so sitom v dne. Inak bol efekt úplne minimálny.
Osobne ma zaujala prezentácia Ing. Chleba, kde do tabuľky účinnosti jednotlivých postupov likvidácie klieštika zahrnul aj túto metodiku. Práškový cukor však až úplne na konci s účinnosťou pod 10 %. Zdroje boli z odbornej literatúry, najmä z USA, kde sa to už dávno testovalo. Sám Oliver Randy sa k metodike vrátil praktickými experimentmi v roku 2017 a výsledok zhrnul pomerne stručne: „Je teda cukrový poprašok všeliekom na problémy s roztočmi? Bohužiaľ nie. Je teda poprašovanie bezcenné? Nie tak celkom! Cukrový poprašok môže byť celkom účinný pre zníženie roztočov u včelstiev bez plodu (alebo takmer bez plodu), ako napríklad počas letných prestávok v plodovaní alebo v zime (ak včely nie sú v tesnom chumáči). Celkom dobre funguje aj na zhadzovaní roztočov z včelích paketov, zo zmetencov alebo z rojov. “
Je to teda metodika relevantná alebo nie?
Podľa mňa účinnosť pod 10% je k ničomu. V serióznych diskusiách sa taká percentuálna účinnosť považuje za irelevantnú. Akákoľvek metodika je funkčná od účinnosti cca 65% a vyššie. Ja by som poprašovanie včiel cukrom považoval za maximálne za „podpornú metodiku“ ako je vyrezávanie trúdieho plodu alebo plodové pauzy ale tie sú účinnejšie. Prečo nie som nadšencom tejto metodiky keď som ju prakticky neskúšal? Trochu je to možno aj tým, že argumenty pána Sviteka ma nepresvedčili. V svojom memorande totiž hrdo napísal: „.
Nečítal som, ani nečítam žiadnu odbornú literatúru. Nechcem vedieť, čo si myslí vedec XY alebo odborník tej najvyššej úrovne. Mňa zaujíma, čo hovoria a robia včely.“ No keby si nejakú literatúru či zistenia včelárskych vedcov o klieštiku prečítal, nemohol by napísať to čo mal v memorande ako príklad aby zdôraznil potrebu práškovania na jar: „. Predstavte si, že k 1. 3. máte v úli 50 samičiek roztoča. K 15. 3. je 50 x 4, čo je 200. K 30. 3. je to 200 x 4, čo je 800. K 15. 4. máte 800 x 4, čo je 3 200. K 1. 5. máte 3 200 x 4, a to je veľký problém. Z tejto malej matematickej ukážky je jasné, že chémia daná v júli vašim včelám nepomôže. V tejto dobe sú už dávno mŕtve. Ani vyrezávanie trúdieho plodu vám príliš nepomôže“😕
Predsa rýchlosť množenia klieštikov nemôže takto fungovať. To by na konci mája bolo vo včelstve 51 200 ks klieštikov a logicky by pri tejto rýchlosti množenia žiadne včelstvo nemohlo prežiť lebo v júli/červenci by 3.276.800 ks klieštika znamenalo okolo 40 ks klieštika na každej včele! Proste je to špatne!
Možno si položíte otázku, ako to že metóda práškového cukru je odporúčaná ako postup pre monitoring klieštika , dokonca Výskumný ústav v Dole (ČR) ponúka na tento postup pomôcky, a pochybuje sa o účinnosti práškovania priamo do úľa? No trochu sa spoločne zamyslime... Pri monitoringu, 300 včiel zavrieme do nádoby s práškovým cukrom a potrepeme nádobou! Práškový cukor obalí včely všetky včely v nádobe, klieštik odpadne . OK! Myslíte, že poprášenie zopár včiel v uličkách a horných latiek v plodisku práškovým cukrom je to isté? Nehovoriac o tom že práškovanie cukrom do plodiska môže spôsobiť úhyn včiel (Oliver), ich stres, vyvolať lúpeže či ukladanie cukru do medu. Dva kilogramy cukru na úľ a zachránených 5000 včelstiev (ako uvádza Svítek v memorande) to sú tony cukru, aj keby to bolo len 500 rodín je to tona cukru nasypaná do úľov! A odporúčaný záver Svitkovej metódy od jeho autora? Treba použiť amitraz, aby sa zistili tie včelstvá, ktoré robili „asistovanú lúpež“ a z ktorých napriek cukrovaniu padnú stovky až tisíce (sic!) klieštikov!
Záver?
Tak začínam mať pocit, že s tým práškovým cukrom je to ako s homeopatikami: kto tomu verí, tomu to funguje.
😉..sú v tom ležane dve matky? ..sú… ale OK, i tak to môže byť že ….“ nejedná se o dvoumatečné včelstvo, ale o dvě jednomatečná v jednom úlu"… ale robotnice v medníkoch majú spoločné… čiže sa jedná o jedno veľké včelstvo v jednom úli ležane s dvoma oddelenými plodiskami a v každom plodisku je iná matka … túto prax bežne sme skúšali v nadstavkových úľoch ale na dolnej zemi je riešením len tento ležan…
len jednoduché veci sú praktické ale sú aj krásne?..….
.. ale pomocou rodiny z 6 rámku sa dá v ležane na jar rozbehnúť DVOJMATKOVÉ VČELÁRENIE , za použitia medníkov
v poslednom tohtoročnom čísle Dymáka 12/25 je popisované včelárenie v ležane, kde sa používajú klasické rámiky B (420x275 ), pričom ich je 44 a jedná sa o dvojmatkové včelárenie, pričom sa používa jeden alebo alebo dva rady medníkov (pre oblasti) blízko maďarských hraníc, kde zostavy B mávali 2 nadstavky ako plodisko a 3-4 medníky čo už bolo neunosné pre manipuláciu pre starších včelárov, …pointa však je v tej dvojmatkovosti, vraj DUO s dvoma matkami vyprodukovalo 3x viac ako klasický úľ s matkou jednou… samozrejme vyrába sa aj dvojmatkový UNI ležan “CZ”, (390x240) …
V pohode, ja ťa neobviňujem,(btw.je vaša víska je v červené oblasti kde se nesmí odpalovat ohňostroj?.)…ono za tie zvieratká a teda aj za včely sa budú utiekať skryť tie samosprávy, ktoré nemajú koule ohnostroje zakázať,zákon sa im hodí, budú krytí voči hnevu “delobuchárov” …my nič, len chránime zvieratá (aj včely).. je to jednoduchšie ako chrániť ludí…petice deje dobrá vec ale …koľko petícií proti kanonáde si už podpísala? 😉 ……
..dávajú sa do medu aj vlašské orechy či lieskové…ale ako sám píšeš,"nič moc"…😉..tiež sa dáva do medu mrazené či sušené ovocie. ako maliny a pod…špecialitou je med s peľom ale sú známe aj medy s čili . Myslím že to med všetko chuťove deformuje… zákazníkom sa všad páčia medy typu “nutela” …do pastovaneho medu sa zamiešajú koreniny, Aby korenie neprebilo chuť medu, dáva sa mleté škorica 10g/kg, mletý zázvor 8g/kg, kakao "holandského" typu 10g/kg…….
Jirka to že sa pri prvej príležitosti včely preleteli problém nie je (aj u mňa na jednom stanovišti lietali z každého úľa) ale aby padla prvá stovka včiel do podmetu už teraz problém byť môže, NIKDY mi po fumigaci neuhynula ani jedna včela a teba padlo 55?😲, venuj im pozornosť, môžu mať nejaký problém…….
No to je jasné , proč "SAKRA” nemúžu hádzať delobuchy, kvúli blbejm včelám ? 😲….
Orionka no tak, predsa celé vlákno založil prispievateľ preto na fóre o včelách,že “pátral ” a zistil prečo je v ich vesnici ten zákaz, kvôli včelám……skús si prečítať cele vlákno a nie len tie príspevky o hovienkach od čoklov 😉 …
manžeka má jack Russella a viem presne ako ťažko znášal delobuchy, triasol sa v najmenšom kútiku kúpelne… (btw po 15 rokoch má delobuchy “na háku” a prespí ich v koterci)… u nás v mestečku poslanci prijali opatrenia, rachetle a delobuchy sa môžu používať len na silvestra, mimo to mestskí policajti hliadkujúa po pár pokutách je pokoj…nikde nepíšem,že rachetle nevadia zvieratám len som včelár a dovoli som si napísať zopár faktov, z meraní je zistené že ohňostroj vystresuje včely a ony zvýšia teplotu chumáča o 2-3 stupne ale pomerne rýchlo sa teplota stabilizuje a včely nehynú….ale k tomu či budú včelári prenasledovanou skupinou v tej vesnici kde jediným dôvodom že nesmú byť ohňostroje sú včely sa musíš opýtať jeho,ale ako poznám našich ľudí, ty a časť ľudí im bude vďačná a tí druhí budú chcieť vystrandiť včely z vesnice aby mohli vysádzať ako boli vždy zvyknutí….zo zachladenou puberou nič nenarobíš.☹️….
Orionka “Tak ať ty zazimované včely se střech sundají”…alebo nech sa VČELÁR AJ S VČELAMI ODPRACE Z VESNICE..😠
Veľmi zaujímavá diskusia, len sa mierne odklonila od prvého príspevku a včiel…otázka bola či včelám vadia ohňostroje , keď sa podľa nového zákona zaradili medzi zvieratá, pri chove ktorých sú v okolí ohňostroje zakázané… tak za prvé, včely nie sú medveď aby v zime spali, keby zaspali tak nedokážu prežiť a by zamrzli, musia neustále vyrábať kmitaním hrudného svalstva teplo na ohrev chumáča, za druhé včely nemajú sluch ale ako bolo tu písané dokážu veľmi citlivo reagovať na vibrácie a už kroky včelára v zamrznutom snehu okolo úľov, zaregistrujú … podobne zaregistrujú samozrejme aj ohňostroje či delobuchy a to výrazne s väčším rozrušením čo bolo jednoznačne dokázané meraním teplôt v úli, ktoré vždy po výbuchu výrazne vzrástli .. to že sa včely rozrušia a dostanú do stresu ale neznamená, že by im to smrtelne ublížilo… že by odpadli z chumáča a zamrzli na dne úľa.. delobuchy nie sú pre včely požehnaním ale ich prežijú, včely totiž toho znesú veľa.. pokiaľ teda decká nevhodia horiaceho piráta cez otvorené očko do úľa, pretože aj to som už zažil 😕… (ďalší dôkaz o škodlivosti otvorených očiek 😂)
Zákon rozhodne považujem za hlúpy, nie preto že určitej zakomplexovanej skupine našich obyvateľov bráni v ich spôsobe relaxu (v detstve sme “buchali”, v dospelosti som si nikdy žiaden delobuch nekúpil ), ale preto, že automaticky vyvolá NEPRIATEĽSTVO voči chovateľom včiel, ktorí doteraz mali včely v dedine bez problémov a zrazu sa stali príčinou že má byť obec bez rachotu. .. cítim že blbý zákon včely neochráni ale vytlačí ich z vesničiek a záhrad, kde rozhodne patria.
Jirko ty chováš včely a nepoznáš najlepší včelársky časopis v Československu..?🤔😉
skús kontaktovať redakciu ohľadne tých starších čísel…
ešte ti posielam ležan z rákosu od tretieho včelára…snáď ti to bude užitočné… pokiaľ si pamätám tie lišty neboli hrubšie ako 5 mm ale bolo to tvrdšie drevo , nie smrek…
ale zlisované je to dostatočne ale zasa tak aby si rákos “nepodrtil” , myslím že k výhodám úľa patrí tá dutina v ňom…
Jirka M.S. takéto úle používa, podrobný popis výroby a pomôcky postupne uverejnil v časopisoch Dymák č.3,4,5/2023…
ja len info obrázok tiež z Dymáka od iného včelára (Jaro Pásler)…
Mám v úle včely?
Takáto otázka často trápi včelárov, nielen začínajúcich, hlavne v zimných mesiacoch, keď sa včielky stiahnu do chumáča (hrozen) a prestanú vylietavať z úľa. Na internete sa stále píše o prázdnych úľoch a tak včelárov trápi, či aj u nich na včelnici už nie sú úle bez včiel. Odpoveď na danú otázku od starých bardov je zdanlivo jednoduchá : “...ak chceš vedieť či máš v úli včely, tak ho otvor a skontroluj, včely to prežijú...“. V podstate majú pravdu, ale nie vždy je nevyhnutné kvôli tomu otvárať úľ v zime a je niekoľko spôsobov ako zistiť či sú v úli včely aj bez otvárania úľov a zbytočného vyrušovania včiel. To aký spôsob kontroly včelár použije, závisí nielen od jeho technického vybavenia ale aj od konštrukcie úľa, v ktorom včely zimujú. a)Kontrola včelstva bez otvárania úľa...
1.Bez otvárania úľa:
Termokamera: Kontrola včiel sa pomocou termokamery robí elegantne, bez ohľadu na použitý typ úľu, zosnímaním úľa zvonku. Pomocou termokamery získate obraz gradientu teplôt ktorý vám vykreslí nielen či chumáč (hrozen) včiel v úli je , ale zobrazí aj jeho veľkosť, polohu a dokonca či včely už plodujú . Jedinou relatívnou nevýhodou je cena termokamery, ale čiastočným riešením znižujúcim výšku potrebných financií môže byť zakúpenie sofvéru na mobilný telefón, ktorý tým termokameru nahradí .
Hadička: Najlepšia je hadička na sťahovanie vína, je mäkká, ohybná a dá sa stlačiť, čo má význam pri zasúvaní asi do polovice dna cez letáč (česno) alebo ju vsunieme do očka ak je otvorené, dobrý aj vyradený fonendoskop z ktorého zložíme koncovku. Je to kontrola lacná, jednoduchá, dokáže ju zrealizovať aj dieťa . Výsledkom však je často len zistenie či včely sú v úli alebo nie, cez hadičku zistiť kde včely sú, ako sú silné a či už plodujú sa síce dá, ale chce to viacročnú prax.
Podložka: Ak včelár má v dne úľa podložku, prípadne ju tam zasunie len na kontrolu prítomnosti včiel v úli, zistí, bez rozoberania úľa len na základe padajúceho meliva, či včely v ňom sú. Posúdením počtu riadkov meliva, ich dĺžky (hrúbky) môže posúdiť silu zimujúcej rodiny a skúsenejší včelár zistí z meliva aj to či už včely plodujú.
2.Čiastočné otvorenie úľa...
Odloženie vrchnáka úľa: Tento postup sa nehodí pre úle, kde sú nad rámikmi latky, ani pre úle používajúce rôzne uteplivky a koberčeky , ktoré včely k rámikom pritmelia. V takomto úli po odložení vrchnáka včelár totiž včely neuvidí a odoberanie spomínaných komponent je doprevádzané zbytočným rozrušením včiel a narušením teplotnej klímy v úli. V prípade, že včelár má cez zimu na horných rámikoch priesvitnú fóliu, napr. durofol , odobraním vrchnáka včelám teplo neunikne a cez fóliu včelár priamo vidí či sú včely v úli, môže tiež zhodnotiť silu rodiny a dotykom prípadne zistiť či už včely nezačali plodovať. Samozrejme toto všetko len za podmienky, že včely sú v hornom nádstavku pod vrchnákom. Ale aj v prípade keď je chumáč (hrozen) uložený pod horným nadstavkom, je kontrola možná, včelár pohľadom zhodnotí či cez fóliu vidí sito resp. podložku pod úľom. Včely stiahnuté v chumáči neobsadzujú všetky uličky a tak nepriamo včelár zistí kde sú uličky prázdne a kde včely majú chumáč (môže zhodnotiť aj jeho veľkosť).
Endoskopická kamera: Cena endoskopickej kamery používanej na kontrolu neprístupných miest nie je vysoká, resp. dá sa zakúpiť za pár eur snímač k mobilu. Zistiť či sú včely v úli sa dá cez očko, cez letáč (česno), no najvhodnejšie je ak je dno konštruované tak, že zadná latka na dne sa dá odklopiť a sonda zasunúť odspodu medzi rámiky.
Selfie tyč: V prípade že sa dá odklopiť zadná časť dna je výhodné pomocou selfie tyče zasunúť mobil pod rámiky a urobiť foto z bleskom, alebo natočiť video so zvukom (prípadne sa dá zasunúť mobil pod odkryté sito v dne).
3.Otvorenie úľa:
Ak by ste uvedenými metódami nevideli či nepočuli včely ani po zaklepaní na stenu úľa (nerobím to rád, zbytočne to chumáč vyrušuje!) budete musieť včely skontrolovať otvorením úľa. Odložte vrchnák, fóliu, stropné latky alebo uteplivku a vyberte z prostriedku nadstavku 2-3 rámiky. Okrem kontroly pohľadom aj pozorne počúvajte, ak je ticho odložte celý nadstavok a pokračujte podobne v ďalšom nadstavku. Obyčajne vyplašený včelár nakoniec včely nájde a všetko uvedie do pôvodného stavu. Samozrejme v prípade, že včely v úle nie sú, je potrebné okamžite uzavrieť-upchať letáč (česno) aby na jar včely z ostatných úľov nezačali opustené plásty rabovať.
veľmi zaujímavé sú aj experimenty Olivera Randyho https://scientificbeekeeping.com/
Martin samozrejme že v úľoch ktoré predávajú je najmenej klieštika…😉…keby predávali jednoduché drevené tak by napísali že v tých izolovaných je veľa klieštika…a to by sa zhodovalo s mojimi skúsenosťami, obyčajne som mal v polystyrénových úľoch klieštika najviac…
V drevenom uli je najsudenšie miesto na stene nadstavku a tam obyčajne vodné pary kondenzujú, ak je úľ silne izolovaný, ten rosný bod nie je na stene nadstavku ale obyčajne na krajnom pláste a ten je plný vody, resp. môže potom krajný plášť poplesnieť
ak myslíš že diskusii by pomohlo vkladať sem preklady tak to urob..
ale ja som pochopil Javaliho že v tomto vlákne bude DATABÁZA a nie také diskusie ako vedieme my dvaja, či?……
“A když se jdou jako poradit, to ve skutečnosti sami tuší, že vymysleli hloupost a tak hledají kývaly, kteří jim schválí sebevětší kra..nu a rozhodně nechtějí aby jim někdo nepochválil jejich blud. Pan Goro je toho mistrem, nezkušené nevaruje a když, tak jako když souloží bez testes, jako chytrá horákyně, sice upozorní, že jde o blbý nápad, ale tak kulantně a bezzubě, že ještě vyzve aby dotyčný v nesmyslu pokračoval. A lidi ho mají rádi a mě ne.”
NO TIE VIDLY STE V TOM HNOJI ZAHODENÉ DLHO NENECHAL!😀
to že na mňa útočíte ma rozhodne neuráža, SOM SI ZVYKOL, predsa je to o vás známe, že keď nemáte dostatok vecných argumentov kritizujete svojho oponenta… (a často až urážate)… A NA TO ZDôRAZNENIE SVOJICH SPRÁVNYCH VČELÁRSKYCH A ŽIVOTNÝCH POSTOJOV POTREBUJETE NIEKOHO NA KOM MOŽETTE DOKLADOVAŤ ŽE POSKYTUJE HLÚPE RADY PRETOŽE SPRÁVNE RADY PREDSA SÚ TIE, KTORÉ POSKYTUJETE VY (alebo AI 🤣)
sám sa chválite tým, že o prečítaných veciach porozmýšľate a vyhodnotíte to tak že niečo vyskúšate a niečo zavrhnete sám ako blbost…ostatným takéto právo upierate!!!! ak niečo také poradím niekomu ja je to ÚBOHÉ A TRÁPNE…
SOM PRE VÁS VĎAČNÝM OBJEKTOM NA TO ABY STE SI KOPLI, ABY STE UKÁZALI ŽE VY STE KING A JA ÚBOŽIAK KTORÝ VLASTNE ĽUDOM SVOJIMY RADAMI NEPOMÁHA ALE UBLIŽUJE, KÝM VY PRESADZOVANÍM SVOJEJ PRAVDY, KTORÁ JE VŽDY JEDINÁ SPRÁVNA každému pomáhate 🤔
nebojte sa nemôže to tu dopadnúť tak ako na Ifaune, kde som toľko krát citoval vaše permanentne sa meniace vyhlásenia o Blaníku a o včelách až ma musel Tom4 upozorniť aby som to nerobil, pretože to vyzerá že robím z vás blba…len som vás citoval vaše vyhlásenie a a rady… a viete prečo to tak nedopadne?… pretože ja sa vám NEDÁM VYPROVOKOVAŤ!!! ..tu to robiť nebudem!!!!
tu nebudem písať o vás ale budem písať o včelách… snáď to niekomu pomôže….
a vy žite v svojom svete, kde je Goro úbožiak a vy KING…🤣🤣🤣
ano,
bude to tak ako ste napísali “Tak bude prostě jen mlčet,”… ak neviete prečo budem mlčať a na vaše útoky reagovať, odpovie vám klasik v obr…
