...fyzika mě nezajímá a na otázky neodpovídejte, beru je jako řečnické. Mě fakt nezajímá teorie, protože je zjevně pitomá a ignoruje praxi. Co tvrdí vědci se v úle neděje, tečka!
Vďaka za info, konečne sa nemusíme venovať fyzike či chémii a sústrediť sa na diskusiu o včelách ... to že nejaký vedci zistili cyklické rozvoľnenie včiel v chumáči na videokamere, súčasne zvukové sondy zaregistrovali šum krídel, tepelné sondy nad chumáčom zistili zvýšenie teploty a vlhkomery zistili zvýšenie vlhkosti je síce možné ale my praktickí včelári predsa sme nikdy voľajaké „dýchanie chumáča“ v zime nevideli a preto tieto vedecké bláboly ponechajme tomu kto to videl, my veríme len svojim dlhoročným skúsenostiam, pozorovaniam a logickým domnienkam! O tom debatujme! (len tak mimo témy, u nás máme na ministerstve kultúry štátneho tajomníka, volá sa Machala a ten verejne žiadal, na tlačovej konferencii aby sa vo vysielaní štátnej televízii umožnilo diskutovať o tom, že zem je plochá, pretože on má svoj názor a nejakým vedeckým nepodloženým teóriám neverí)
Zanechajme teda fyziku a chémiu a poďme debatovať, nie o plochej zemi ale o včelách!
Poprosil som vás aby ste moje príspevky čítali s porozumením, ale buď píšem nezrozumiteľne alebo čítate povrchne či predpojato. Pri zdôvodňovaní potreby kyslíka som opakovane napísal :“ Pri chove plodu na jar je denná spotreba cca 100 g cukrov...“ . ..ako včelári dobre vieme, že v zimných mesiacoch včely plod nechovajú a ich spotreba je minimálna, tak odhadujem 1 kg zásob na zimný mesiac...včely totiž fungujú racionálne a zo zásob si pomocou kyslíka štiepia len toľko cukru aby im získaná energia stačila na udržanie potrebnej teploty v chumáči! Keď začnú chovať plod, musia zvýšiť teplotu okolo matky minimálne o 10 stupňov a vyhrievať väčší priestor ako len okolo matky aby získali dostatok energie logicky potrebujú viac kyslíka a teda vzduchu, v objemoch presne ako som použil v argumentácii.
Použiť ako argumentáciu v tomto zmysle fumigáciu a zatvorenie úľa na pár hodín len potvrdzuje nepochopenie mojej predchádzajúcej informácie. Tak trochu my to pripadá že sa ani nesnažíte pochopiť čo píšem a okamžite vymýšľate protiargumenty, ktoré majú dokázať že píšem blbosti. My včelári vieme, že fumigujeme keď už včely v úli nechovajú plod, čiže ich nič nenúti nasávať kyslík na získanie energie zo zásob na udržiavanie teploty okolo plodu. Preto ak zatvoríme včely v úli s desiatkami litov, majú dosť vzduchu a v tomto období rozhodne zásoby ani nekonzumujú a nepotrebujú „nasávať“ kvôli štiepeniu cukrov kvôli kyslíku desiatky litrov vzduchu zvonku. Predsa ako včelári vieme, že pri kočovaní sa zatvorili letáče a o pár hodín cesty sa na novom stanovišti otvorili. Včely to v pohode prežili ak bolo chladno (preto sa presuny robil v noci), ak bola vyššia teplota občas došlo k úhynu, ale to bolo nie z nedostatku vzduchu ale zaparením, s prehriatia lebo včely nemohli prirodzene regulovať svoju teplotu okolo plodu. Preto sa sa začali vrchnáky na úľoch pri kočovke nahrádzať jemnou sieťovinou a myslím že aj kvôli tomu sa vymyslelo a začalo používať sito v dne (to len neskôr to nadšenci začali volať „dnom na monitoring“).
O tom že nechcete pochopiť čo píšem svedčí v súvislosti s fumigáciu vaša „argumentácia“... citujem:“ nic se nestalo, jak je to možné, když vč musí za hodinu vyměnit 300 litrů“ ...napísal som niekde takúto BLBOSŤ? ...čítajte si prosím vaše „argumenty“ , ktorými dokazujete že píšem blbosti, pretože občas to môže dopadnúť tak, že tie blbosti píše niekto iný... ja som predsa napísal, citujem :“ Čiže každú hodinu musia nasať a vypudiť vyše 12 litrov vzduchu“ a aby ste to neprehliadli, zvýraznil som to! Aj tú hodinu, aj tých 12 litrov, ale vy pokojne tvrdíte že som napísal 300 litrov za hodinu. Zbytočne sa snažím, vy v mojich príspevkoch nájdete aj to čo som nepísal. Prvá vec ktorá vám zdvihne tlak, má za následok zatiahnutie „krvavej“ clony pred očami a ďalej už zrejme nečítate!
Nuž to sa potom ťažko diskutuje, ale ja som trpezlivý a už som si na váš štýl zvykol!
Ale ešte sa dotknem toho vykurovania úľa v zime včelami. Včely celý priestor na takéto teploty rozhodne „nevyhrievajú“, nie je to ich cieľom a bolo by to pre nich neekonomické a sprevádzané rýchlou spotrebou všetkých zásob a rizikom úhynu od hladu. Uvažujme ako včelári, keby včely úľ „vyhrievali“ tak by neboli stiahnuté v chumáči, ale vo „vyhriatom“ úli by boli rozlezené, prenášali by zásoby potrebné na „kúrenie“ aj pre plod, ktorý by v podstate ani neprestali vo „vykúrenom úli“ chovať celú zimu. Včely sa v zime rozhodne nesnažia zvýšiť teplotu v úli, „vykúriť priestor“ úľa, ale objektívne musíme konštatovať, že z chumáča včiel teplo uniká do priestoru úľa!
Teplo z chumáča včiel uniká troma cestami:
Prvou je sálanie z povrchovej vrstvy včiel v chumáči, ak pri dlhotrvajúcich mrazoch majú včely na povrchu chumáča teplotu napr.10 oC a v úli je mínusová teplota, v zmysle prírodných zákonov dochádza k vyrovnávaniu tepla.
Pre druhú cestu úniku tepla s chumáča si musíme uvedomiť, že včely ktoré majú za úlohu vyrábať teplo v chumáči nie sú v uličkách ale zalezú do prázdnych buniek v pláste a začnú pohybovať prsnými svalmi, čím sa ohrejú na teplotu od 37 oC až do 43 oC (!). Vyrobené teplo priamo zohrieva plást a všetci vieme ako je vosk schopný teplo akumulovať a postupne uvoľňovať. No a to je druhý zdroj potenciálneho úniku tepla, vosk síce nahrieva priestor uličiek, v ktorých sa zdržiava matka so svojím sprievodom, ale plásty tvoriace súčasť zimného chumáča včiel sú obyčajne dlhšie ako veľkosť chumáča za mrazov a teplo sa prehriatym voskom dostáva mimo chumáč kde sála do prázdnych uličiek.
Treťou ale najvýznamnejšou cestou je už niekoľkokrát spomínané „dýchanie chumáča“, teda privádzania čerstvého vzduchu s potrebným kyslíkom dovnútra chumáča a vypúšťanie CO2 a vodných pár z chumáča, ktoré je sprevádzané tiež únikom tepla.
Ak teplo z chumáča rôznymi cestami uniká, nutne musí vplývať na teplotu prostredia v úli! Včelstvo teda nedokáže zabrániť úniku tepla zo svojho chumáča do vnútorného priestoru úľa, a tak sú plásty so zásobami, strop, vnútorné steny úľa a všetok vzduch v úli týmto unikajúcim teplom, ktoré od chumáča sála alebo ho včely z chumáča vydychujú do určitej miery ohrievané/vykurované. Podobne ako staršie typy elektrických žiaroviek dodávali svetlo no pritom sa aj ohrievali a tak ovplyvňovali teplotu okolo seba. Rozhodne však včely „nevykurujú“ priestor úľa s cieľom zvýšiť jeho teplotu, to robia len v chumáči, no aj našich úľoch fyzikálne zákony v zime platia, preto hoci je mimo chumáč v kúte úľa pri dlhších mrazoch mínusová teplota, okolo chumáča je teplota určite vždy vyššia. Nakoniec aj priame zimné merania teplôt v úli dokazujú, že teplota aj v najchladnejšej časti úľového priestoru je vždy vyššia ako je teplota mimo úľ.
(ospravedlňujem sa diskutérom že vo svojich úvahách sa doslovne nedržím len svojich praktických skúseností so včelami ale opieram sa aj o zistenia a merania, ktoré mi pripadajú logicky správne)
Doterajšia diskusia sa rozkošatila ako je u diskusie s vami bežné ale aj po rozličných odbočkách stále zastávam názor ako som napísal v prvom príspevku,“ myslím si a je to môj osobný názor, ktorý nemusí byť správny, že navrhovaná ulička by skomplikovala včelám zimovanie“. Včely prezimujú o tom niet pochýb aj v lete budú fungovať ale tiež niet pochýb že im to život skomplikuje, vstup včiel a vzduchu do úľa nebude jednoduchý a priamy. Ale samozrejme včelárovi sa práca uľahčí pri kontrole úľa a to chápem ako výhodu ak niekto nemôže dať úle so studenou stavbou na stojan po dva kusy a kontrolovať plásty zboku. držím palce pri skúškach studenej stavby s bočnou uličkou!
