PETROSMORAVICUM: Bylo by nanejvýš vhodné být konkrétnější o které polopravdy se jedná a napsat jaká je skutečnost, pravda… ne pouhé konstatování, že jde o polopravdy a zavádějící ptákoviny…
Nepoužívam metodiku Toma a je mi úplne jedno kto ako včely chová…Ak máš naozaj uprimný záujem poznať niektoré polopravdy v jeho príspevku, môžem zopár vypichnút aby prípadne neboli začiatočníci uuvedení do pochybností…
1. tragický omyl jménem LBV - LBV je jedna z praxou overených protirojových metodík…Tom LBV nikdy neskúšal ja som ju aplikoval 3 roky..
2. Včelstvo v předjaří obsedá nějaké plásty, jejich spodní okraje a hlavně rohy, kor když jsou včelami neobsednuté, zplesniví. - na jar môžu byť niektoré okrajové plásty čiastočne poplesnieť , deje sa to ak je včelstvo slabé, aj je dno plné, malé česno a podobne…plesnivé plásty nie sú u skúseného včelára však bežné..
3. Podmet musí být vysoký 18 mm a česno v době největšího otevření v sezoně musí mít cca 70-75 cm2. Nic víc!!!!!!!!!! - tisíce včelárov roky úspešne chovajú včely v úloch s vyšším podmetom ( aj ja 😉)
4. Trubčí plod má svůj metabolizmus a tudíž vlastně i vyrábí teplo,…otvorený aj viečkovaný trúdi plod nevyrába teplo,včely ho musia vyhrievať
5. Na včelách se VD vyvíjí až když nemá plod trubčí a nebo je ve včelstvu už tak přemnožený, že trubčina samičkám VD nestačí …práve na robotníčom plode a na včelách sa klieštik začína rozmnožovať už v únoru i celý březen, až niekdy v dubnu sa klieštik dostane k prvému trúdiemu plodu… teda celé týždne hlavne v robotníčom plode..
Dalo by sa pokračovať ale u mnohých tvrdení sám Tom píše že si svoje tvrdenia potrebuje overiť… držme mu palce. ..
Btw
Za “ptákovinu” by sa dalo považovať tvrdenie že očká na úľoch boli vynajdené nna príkaz politruka aby sme mohli bojovať s imperialistami…😕
Petra všetko závisí od toho či si ten Varidol fúkala do úla v čase keď tam bolo včelstvo bez zaviečkovaného plodu… a prečo si dávala tretiu fumigaciu ak nepadal klieštik? …koľko klieštka padlo po tretej fumigácii? Ak max. 5-6, tak do 10 už ich netráp
TOM KRŠKA o včely neprišiel …stále má cez 40 rodín…
“Vzdálenosti umístění včelstev od obydlí pokud si dobře pamatuji řeší "nový Občanský zákoník", ale ten nedává konkrétní číslo. Je tam stanoveno, že včely (a nejen včely) nesmí nadměrně obtěžovat okolí svojí přítomností.”
Vzdialenosť od verejných ciest by mala byť 30 m. Pozor na to, čo je verejná cesta a čo súkromná (či neoficiálna, poľná).
Letáče musia smerovať na pozemok včelára.
Vzdialenosť od susedného pozemku musí byť minimálne 3 m.
Medzi pozemky je potrebné umiestniť včelotesnú zábranu do výšky 2 m. Napríklad lešenársku sieťku (tieniacu tkaninu) na plot a neskôr nechať plot obrásť popínavou rastlinou či vysadiť živý plot, ideálne včelársky.
Zabezpeč si kvalitnú napájačku, ktorú nikdy nenecháš vyschnúť. Včely veľmi rady chodia po vodu do bazénov, jazierok či nebodaj psej misky
Ak sa to dá, skús robiť zákroky pri včelách v čase, keď vonku nepobehujú susedia, prípadne ich upozorni vopred, kedy a v akom čase budú prebiehať.
Zabezpeč, aby včely neboli príliš rušené. Nerob ani zbytočné zásahy, ktorými ich len dráždite. Snaž sa nerobiť zákroky v čase, keď sú včely nervóznejšie, napríklad pred búrkou.
Dať susednom každoročne nejaký prezent, najideálnejší bude pohár medu
Práve kvôli včelám sa často prejavia už existujúce medzisusedské problémy. Snaž sa ich vylepšiť ešte predtým, než začneš včeláriť. zo zákona sankcie nehrozia ale je dobré si zistiť alergie susedov na včelie bodnutie (potvrdené lekárom) lebo to by bol dôvod na presťahovanie včiel preč…
vždy sa dajú okolo úľov urobiť trvalé alebo dočasné zábrany za úľmi od suseda alebo aj pred úľmi ktoré prinútia včely lietať po opustení úľa dohora, a nelietať nízko cez záhradu…
Anonymní: Goro, to je škoda nechávat venku na dešti…
🙂😂🤣.. že škoda…
môj svokor/tchán hovorieval že “škoda je len toho, čo pes nechce a čo žena zje..”
striešky sú robené práve k dažďu…
peťa, úle/nastavky kúpené, striešky samodomo…
drvodelkafialova: Došlo k omylu😆, ale nevadí. Nicméně ty úly jsou vážně hezké.
Petra a moje úly by sa ti neľúbili?…🤪…
faith variť cukrový roztok pre kŕmenie včiel je zbytočné, dokonca to nesie so sebou riziko že sa zvýši hladina škodlivého HMF (hydroxy-metyl-furfural).
ja roky miešam cukor v studenej vode a včely ho bez problémov dokážu odobrať, v pohode silné včelstvo zoberie za 24 hodín 5-7 litrov roztoku cukor:voda v pomere 3:2. takýto koncentrovaný roztok cukru mi ešte nikdy “neskysl”… v pohode počká aj týždeň… ale ak niekto odkladá riedky cukrový roztok namiešaný v pomere 1:1 môže sa skaziť… nikdy sa mi to zatiaľ nestalo… Keď použijeme na kŕmenie riedky roztok cukru, musia včely odparovať príliš mnoho vody. Pri odparovaní prebytočnej vody vzniknú straty zásob. Ak použijeme hustý roztok cukru, včely ho ivertujú ťažšie. Výskumný ústav včelársky v Rybnoje uvádza : “na dopĺňanie zásob sa najlepšie osvedčil 60 % cukrový roztok. Najlepšie včely prezimovali a jarný rast bol bajlepší v skupine, ktorú kŕmili roztokom 3:2, teda 60 %-tný roztok. Spotreba krmiva v zime bola najmenšia a najnižšie sa zaťažili výkalové vačky. Z jedného litra roztoku 3:2 vznikne 0,77 kg zásob Z jedného litra roztoku 1:1 vznikne 0,66 kg zásob Roztok 1:1 slúži na podnecovanie a roztok 3:2 na zimné kŕmenie”.
aj ja doplním že občas používajú včelári vodou zaliatu kilovku cukru keď sa preruší znáška aby včely cuckali bol prínos do úľa matka neprestala klásť…no…
PETRA okrem Honzu Pospíšila je známy aj iný včelár - Kobliha, ktorý tvrdí, že on na zimu zakrmuje len navlhčenými kilovkami kryštálového cukru….
.. môj osobný názor je že zásoby ktoré si včely takto uložia sú menej kvalitné ako pri podaní cukrového roztoku…. kryštálový cukor včela dokáže spracovať len tak, že ovlhčený ho slinami zriedi na koncentráciu, kde je cez30% vody aby tú sladkú kvapku dokázala cez cuciak nasať… pri podaní cukrového roztoku o koncentrácii 3:2 naopak musí prebytočnú vodu odpariť a to prebieha tak že nasaje roztok do volátka, pridá automaticky k nemu enzýmy a vyfúkne bublinu (veľký povrch, odparovanie vody) ktorú nasaje ďalšia včela, pridá enzýmy a opakuje sa to až klesne obsah vody pod 30%, potom to včely uložia do buniek a ďalej odvetrávajú … postup je teda rovnaký ako u prineseného nektáru… zásoby zo suchého cukru sú pre včely chudobnejšie… z cukrového roztoku uložené sa zásoby viac blížia k medu, sú obohatené o včelie enzýmy...
niečo iné je použiť v zime či na jar cukor do úľa ak včelám došli zásoby a včelár nemá med na ich záchranu, vtedy je kryštálový cukor používaný ako alternatíva…
pekný článok je o tom v najnovšom čísle včelárskeho časopisu Dymák…
Orionka: Pro včely je, podle informací včelařů, výhodnější kupovat pastu v kyblíkách (Apivital sirup). 14 kg v kyblíku. Zejména v Polsku a logicky ve větším množství. Pro včely stravitelnější než rafinovaný cukr.
Orionka ono je to všetko relatívne… zrejme je o apivitalu výhodou že včelár má menej práce, za to si trochu priplatí ale včelám je to rozhodne jedno… (ta straviteľnosť je pohádka…)
Čmelník umiestňujeme v jarných mesiacoch na tienisté miesto, aby sa na horúcom slnku neprehrial. Rozhodne sa vyhnite miestu, kam svieti slnko celý deň. Je dobré, keď na domček pre čmeliaky svietiť slnko ráno a po zvyšok dňa je v tieni. Je tiež lepšie položiť domček na tehlu. Vnútro vypodložte materiálom ako je vlna, perie alebo slama, ale nezabudnite nechať otvory voľné. …a čakať a čakať… dobré sú pred čmelníkom kvetinky…
KEDY VČELY PRENÁŠAŤ/PREVÁŽAŤ? Odpoveď je jednoduchá, včely môžeme sťahovať od marca/března do novembra/listopadu. Proste v tomto časovom úseku to robíme vtedy, keď to potrebujeme. Ten november/listopad pokrýva aj spomínané sťahovanie včiel na zimné stanovište, čo niektorí včelári robia. Tento čas je vhodný na prevozy a sťahovanie aj preto, že už sú preč medníky, úle sú ľahšie, včiel je menej. Tiež v tom čase je dobre poprekladať odložence na stojany, kde chceme na jar mať nové rodiny. Často sa opakuje otázka, či je lepšie prekladať úle na nové miesto kým sú včely v zimnom chumáči alebo je to lepšie robiť po prvých preletoch. No dajú sa včely preložiť aj v zime, teda od decembra /prosinca do februára/února (včely vydržia všetko!) ale hrozí že sa môžu niektoré utrhnúť z chumáča a uhynúť, či to dokonca môže spôsobiť predčasné vykalenie sa včiel v úli, či v rozrušení zahynie matka. Keďže vieme, že aj keď sú včely po preletoch už „zalietané“ na polohu úľov, vzhľadom na všetko hore uvedené nepredstavuje to pre preloženie úľov žiaden väčší problém, ja by som radšej prekladal úle až po jarných preletoch.
Ak včely preveziete na vzdialenosť 5-7 km a viac, neočakávajte po premiestnení včelnice žiadne problémy s vracaním sa lietaviek.
Odpověď na příspěvek uživatele Thielli z 16.06.2023, 09:20:42
pegy…
Mózr: Dobrý den, chci se optat povolanějších, jak náročné časově je včelaření? Zvažuji tento koníček na chalupě kam dojíždíme jedenkrát týdně. Pro začátek bych nechtěl nic velkého jen tak 5 včelstev, je to reálné? Děkuji, Mózr.
včelárstvo nie je náročné na objem času odpracovaného/stráveného pri včelách, problém je že niektoré práce sa musia vykonať v určitú dobu keď to včely vyžadujú (podľa situácie v úli)… nedajú sa odložiť… samozrejme dá sa včeláriť aj víkendovo ako písala drvodelka, osobne poznám včelárov ktorí majú včely tiež na chate a dostanú sa k nim max raz za dva týždne,… moja známa má včely vzdialené cez 300 km a roky funguje… len sa budú musieť niektoré práce (protirojové opatrenia - rozšírenie priestoru v úli, odobratie plodu a pod) robiť vopred, v predstihu… ale všetko ide a včely sa vedia odvďačiť…držím palce …
