Příspěvky uživatele

ak takto z úľa…

AI sa dá použit ako rýchly zdroj informácí, sú rôzne AI, niektoré viac na články, iné na obrázky či výpočty…

rozumné je AI požiadať aby vždy uviedla zdroj svojich úvah…

a

vždy si prečítať poslednú vetu v každom príspevku AI

 “V odpovediach od umelej inteligencie môžu byť chyby.”

kto “žerie” všetko čo mu AI napíše, ten si to zaslúži …😂

v akom stave sú vaše včely z pohľadu začiatku plodovania? ..ešte stále platí čo hovorili naši dedovia?

Vánoce a Tři králové

 V této době matka pokládá své první vajíčko. Zatím však naplno neploduje, 

Svátek má Matěj 24. Února 

Kolem Matěje se včelstva rozplodují naplno. Tady už včelstva nehledí na počasí nebo teplotu, prostě se snaží nahradit zimní generaci včel novou, mladou silou.

člověk Al stvořil..

ano ale zdokonaľuje rozvíja sa automaticky sama, človek nemá až taký dopad na jej “vylepšovanie", to sa deje automaticky…či?

Tom  dakujem za doplnenie, samozrejme že aj moje nadstavky vyrobené z koplenu priamo liatim do formy sú určitá forma polystyrénu , mal som to presnejšie napísať…

Úle Swienty sú vyrobené z EPS, ale s extrémnou hustotou (až 100 kg/m³), čo stiera rozdiely v pevnosti oproti bežnému stavebnému XPS. Včelárske úle sa z XPS (stavebných dosiek) vyrábajú zvyčajne len svojpomocne lepením, kým značkové úle sú takmer vždy odliatky z vysokohustotného EPS (tzv. koplenu). Teda liaty koplen je len iná forma polystyrénu... je tvrdý, celé roky mi nadstavky vydržali bez poškodenia, keď naň klopneš, zvoní to...včely ho nevyhrýzajú a dokonca ani húsenica vijačky ho nedokázala vyhrýzť a skryť tam kokón ... len ho treba nafarbiť zvonku…

k tej otázke o jarnom rozvoji, myslím že som to tu na fóre už písal… citujem: 

“Včely do zimy šli s menej zásobami a stačili im, na jar keď mi v drevených úľoch prehratých slnkom už včely chovali plod, v týchto úľoch boli ako v lednici, krátkodobé slnko cez poludnie nedokázalo prehriať vnútro úľa, pretože hrúbka steny bola 40 mm začali teda chovať vo veľkom plod neskôr 

ALE 

vzhľadom na jarné nočné mrazíky ktoré niekedy ubrzdovali plodovanie v tenkostenných drevených tak tu tie mrazy vzhľadom na izolačnú schopnosť koplenu (polystyrénu) neochladili vnútro koplenových úľov a tak šli s plodom nepretržite , vnútro úľa cez noc  nevychladlo, mohlo byť plodu viac nakoľko na ohrev nebolo treba veľa včiel a tak často včely v koplene nielen tie v dreve dobehli ale často ich predbehli…vždy tam boli silné rodiny…možno tým alebo tou izoláciou v koplenových úľoch bolo vždy najviac klieštika, boli rekormanky v jeho počte ale medu bolo najviac len občas…”

ináč Ing Smelý mal cez 100 kg medu v silnostenných úľoch z polystyrénu na stanovišti v svojom bydlisku ale keď také isté úle použil v horách kde mal chatu výťažnosť bola podpriemerná… 

zaujímavé🤔 

..len postrádam zmysel a potrebu ohrevu priestoru v úli… uvádza to včely do zbytočného zmätku a klame o pomeroch vonku… k čomu je to dobré?

už som to sem písal, môžem zopakovať… v jednoduchých drevených úľoch o hrúbke 25 mm jarné slniečko prehrialo prednú stenu a priestor pri nej a včely začali skôr vylietavať a sa aj skôr rozplodovali ako tie ktoré boli v úľoch z koplenu kde 40 mm hrubé steny spôsobili , že včely boli ako v lednici a držali si nižšiu vnútornú teplotu , pôsobenie slnka nedokázalo vnútro úľa prehriať… 

podobne bude možno pôsobiť aj izolácia s dvojitými stenami (a rákosom) u Jirku… včely na jar neprehreje ale zbrzdí… 

tento čierny nadstavok môže mať za následok že ich popchne k plodovaniu ale potom jarné nočné mrazíky už neuhrejú a časť “predčasného ” plodu vyhádžu a nakoniec nebudú silnejšie…

tá Jirkova izolácia s dvojitými stenami sa môže správať ako ten koplenový úľ, ktorý neskôr , keď sa už prehrial tak v noci nevychladol a včely mohli s plodovaním v pohode dohnať tie v jednoduchom dreve, ktoré začali skôr…

vyskúšajte a dajte vedieť… zázraky by som nečakal…

Tome určite u včiel NIKDY nie je všetko jasné… práve preto je práca so včelami taká fascinujúca a obohacujúca… len možno mnoho včelárov včely len chová a nehľadá zlepšenia, iní zasa sledujú a čítajú, často sa nadchnú a skúšajú to čo vyčítali či videli na videu ale mĺokto sa zamyslí a niečo vymyslí…

vy prezentujete svoje nápady, ktoré ste skoncentrovali do “blaníckej” metodiky , náročky nepíšem do “úľa Blaník” pretože ja vaše postupne sa vyvíjajúce nápady chápem ako metodiku.. a tu je ja vidím šancu pre vás , šancu aby tu “nebolo mrtvo”..

skúste porozmýšľať či by sa nedalo nejak naformulovať ako ste postupne ten úľ Blaník a vlastne metodiku vyvíjal, teda čo sa objavilo ako prvé, čo sa zmenilo a prečo, čo sa osvedčilo a čo by bolo treba vylepšiť… aby ste ma správne pochopil, ja vám nič NEKÁŽEM písať, len prosím či by ste to neskúsil …chcel by som aby včelári videli na vašom postupe rozmýšľania, ako by mali nad včelami uvažovať, a ako by mali pri včelách rozmýšľať a nebáť sa meniť niečo za nové veci… 

Pokud je tedy izolace třeba…

Správna úvaha, … pokud je “třeba”😉…

na jaře je tu vlhko, zima a mlhavo…😢

včely sú deti slnka a hlavne na jar nie je to najvhodnejšie miesto pre ne…

sám si zistil že miesto kde je úľ je pre hustotu medu dôležité!

jediné čo ti môžem poradiť skús po odobratí medníkových plástov ich hneď netočiť ale uskladniť v suchej čistej miestnosti a pustiť odvlhčovač… veľa včelárov to robí (aj  M.S.)   …samotné točenie plástov urob po pár dňoch… niektorí včelári po vytočení nechávajú odkrytý med s vyšším percentom vody postáť 24 resp.48 hodín ale pozor , v miestnosti musí byť relatívna vlhkosť nízka aby ešte nebral vodu z ovzdušia… teda rel. vlhkosť pod 50% , preto aj vtedy je vhodný ten odvlhčovač ....bežne taký jednoduchší  do miestnosti myslím že predávajú aj v Lidli občas alebo pozri internet..

ja také kejkle nerobím pretože to nepotrebujem ale u toho jarného  medu keď nechám postáť 24 hod mám ho zakrytý, ale potom plním poháre dolným ventilom …med sa totiž samočinne usporiada v nádobe tak že hustejší s menším % vody klesne dolu a ten redší je hore… posledný med z ustalovacej nádoby   vypustím do 4l sklenic a používam pre vlastnú potrebu do čaju… ale ako som písal, mne med nikdy neskvasil, ani tento, hoci máva aj cez 18%… 

..no tak rozmaznané huby…😉

…musím sa podeliť o svoju skúsenosť… nemali sme kravku, len dve kozičky a tak sme od môjho najútlejšieho detstva stále raňajkovali bielu kávu (melta s kozím mliekom).. a na večeru (a niekedy aj na obed) mamka navarila “gríz”, teda krupičnú kašu s kozím mliekom… nemal som rád to kozie mlieko obsahuje veľa tuku, na kafe plávala aj ako prst hrubá vrstva a ak som musel dojedať tú krupičnú kašu aj neskôr, mamka vždy navarili viac tanierov, však mlieko bolo tak to bolo hnusné …

a zrazu som nedávno čital rozprávanie manželky slovenského boháča Tkáča,( myslím je je medzi miliardármi SR v prvej pätke) ako sa im fantasticky žije na vidieku a rozplývala sa šťastím že konečne môže variť detičkám krupičnú kašu s KOZÍM MLIEKOM!!!🤔

TAK SI JA HOVORÍM ŽE SOM SA MAL V DETSVE  LEPŠIE AKO DNEŠNÉ MILIONÁRSKE DECKÁ

🤣🤣🤣

nemám skúsenosti s úľami z rákosu, medníky mám len z dosky 25 mm, uteplené medníky som mal len z toho 4 cm koplenu a tiež pri ich nedostatku som mal medníky z dosky 25mm hrubej na ktorej bol zvonku nalepený 2 cm polystyrén… ani jednom prípade som výrazný vplyv na % vody v mede nepobadal, ale ty píšeš o rozptyľovaní pozornosti včiel  “inými úlohami” a v tom s tebou súhlasím… totiž začali byť čoraz horúcejšie letá a ak má včelár úle na výslní a celý deň na ne praží slnko, musia včely okrem vysúšania medu aj zabraňovať prehrievaniu ovzdušia v úli aby nevyschol plod a to sa robí prinášaním a odparovaním vody, čo je za “rozptyľovanie” a prácu naviac možné považovať…

a

 okrem toho že im pribudne ďalšia robota ešte môže dôjsť k tomu, že percento vody , v mede dosúšanom v bunkách nielen že neklesne ale dokonca stúpne… to je jeden z faktorov, ktorý môže mať za následok, že včely viečkujú med s obsahom vody 20% a viac…  ale namyslím si že je kvôli tomu potrebné robiť izolované medníky, stačí vhodnejšie umiestniť úle…. Tom, ja a tiež M.S. ich máme pod stromami a nedochádza k “rozptyľovaniu” včiel nosením vody pretože úle sa nepečú na slnku a neprehrievajú sa…   

ja osobne za rozhodujúce pre hustotu medu (obsah vody) považujem dva faktory… jeden je dostatok včiel a druhý je dostatok priestoru aby včely mohli s medom pracovať… normálne včely z nektáru robia med tak že ho nasávajú do volátka, pridajú potrebné enzýmy , pod cuciakom vyfúknu bublinu  - fyzika, …vysoký povrch odparovanie prebytočnej vody…potom bublinu nasaje od prvej včely ďalšia včela do svojho volátka , pridá enzýmy  a znova vyfúkne toto sa opakuje viac ako 200x…teda  podľa potreby a vychodzieho % vody v nektári…akonáhle klesne voda na 28-30%, posledná včela natiahne v TENUčKEJ VRSVE Už MED NA DNO A STENY PRáZDNYCH BUNIEK… ďalej sa znižuje % vody už len prúdením vzduchu, ktorý včely vyvolajú za účelom sušenia… potom natiahnu druhú vrstvičku medu  a sušia ,  tak pokračujú kým nie je bunka plná, tú zaviečkujú… môžu nastať dva problémy, jeden je že nepribúda nektár, tak včely nedoplňujú ďalšiu vrstvu medu do buniek a len sušia a sušia… (môže tak klesnúť v nezaviečkovanej bunke aj na 16% !) …alebo druhý extrém, intenzívna znáška pokračuje ale včely nemajú voľné bunky na sušenie tak dávajú tam kde ešte nie sú bunky plné HOCI EŠTE MED NIE JE DOSUŠENÝ… čo sa stane? ..med v zaviečkovanej bunke má aj okolo 20% alebo aj viac… včelár je nešťastný ale včely sú v pohode… im sa med v zaviečkovanej bunke neskazí …

mám odkryté sitá v dne, letáč na celú šírku úľa , očká zatvorené  a bez ohľadu na to či je medník tenkostenný alebo bol zo 40 mm koplenu (liaty polystyrén ) vždy med závisel od množstva včiel a priestoru, nikdy som 20% nemal, (nechvátam za jednodruhovými medmi), mávam 17-18,5% vody a nikdy mi med nezkvasil…

Milda:

Mohl bych poprosit o názor na vysoušení medu, a proč bych to měl dělat, když si počkám na zavíčkovaní plástů a měřením jsem < 20 % vody. Není to též degradace medu? 

Dík za názor zkušených.

Milda

Ja sa tak ako väčšina včelárov snažím dosiahnuť, aby včely mali priestor a čas, med priamo v úli dokončiť aby bol zrelý.

Medzinárodná federácia asociácií včelárov a iných organizácií pôsobiacich v sektore včelárstva APIMONDIA , v januári 2020 vydala oficiálne stanovisko k falšovaniu medov. Práve v ňom uvádza, že za falšovanie medu sa považuje :“ vytáčanie nezrelého medu (ešte pred tým, než včely mohli premeniť sladinu na produkt s chemickým zložením a vlastnosťami medu) ako výsledok cieľavedomého a úmyselného pracovného postupu, zahŕňajúceho aktívne dosúšanie prostredníctvom vákuových sušičiek, príp. iných technických zariadení“. Svoj názor opiera definíciu medu Codex Alimentarius (1981; CA): „Med je prírodná sladká látka produkovaná včelami medonosnými z nektáru rastlín alebo zo sekrétov živých častí rastlín alebo z výlučkov hmyzu sajúceho rastliny na živých organizmoch. časti rastlín, ktoré včely zbierajú, premieňajú spojením s vlastnými špecifickými látkami, ukladajú, dehydrujú, skladujú a nechajú dozrieť v pláste".  Apimondia v svojom prísnom stanovisku sa opiera o základné zloženie a kvalitatívne faktory medu definované v Codexe prostredníctvom oddielu 3: „Nesmie sa odstraňovať žiadny peľ ani zložka medu, okrem prípadov, keď je to nevyhnutné pri odstraňovaní cudzích anorganických alebo organických látok“. Apimondia ako združenie včelárov uvádza, že okrem peľu sa za špecifické zložky medu považujú všetky cukry, bielkoviny, organické kyseliny, mikroelementy a voda.

Čo však má včelár robiť ak dá včelám priestor aj čas a med po vytočení zaviečkovaných plástov má viac vody ako 18 – 20%? Apimondia navrhla aj tu riešenie – APIMONDIA považuje za prijateľné skladovať tieto rámiky s malým nadbytkom zvýšenej vlhkosti v suchej miestnosti s cieľom upraviť tak vlhkosť medu v plástoch na požadované limity ešte pred vložení do medometu. Po vytočení medu z plástov už nie je povolené žiadne zníženie % vody. Ak včelár vlhkosť medu v plástoch zníži vplyvom suchého vzduchu v miestnosti je to OK, ak však včelár zníži suchým vzduchom vlhkosť medu až po vytočení už je to falšovanie! No Hellerova „Hlava XXII“ ako vyšitá!

bohužel - ke škodě včelařů i tech, kteří jeho kvality ocení jako “konzumenti", když už je koneckonců možné kvalitu medu škálovat…

kvalita medu sa "škáluje" len z marketingových dôvodov, hlavne s cieľom zvýšiť cenu alebo nájsť nový okruh zákazníkov, teraz myslím napríklad mnou spomínané “raw” či surové medy.. „Raw“ v preklade do slovenčiny znamená „surový“, častejšie sa však v kontexte jedla stretneme s pojmom živá strava. Ako „raw“ sa berú tie potraviny, ktoré neprešli tepelnou úpravou, respektíve by sa pri „úprave“ nemali zahriať na viac ako 42 °C…

ako včelári poznáme a aj vo vyhláške o mede ja napísané že môže byť med vytočený na medomete, odkvapkaný med, lisovaný med a plástikový med, ktorý je ponechaný v neodviečkovanom panenskom pláste. No a v tomto duchu sa líšia aj jednotlivé stupne surového medu.

teda okrem plástikového medu môžeme ponúkať zákazníkom rôzne druhy medu..

Raw med získaný postupom bez medometu je viac priblížený „surovému“ medu, čo je viditeľné na viskozite aj priehľadnosti. Takýto med je hustejší a akoby „zakalený“! Aj smernica rady EU o mede v prílohe II. povoľuje pre lisovaný med 5x viac nerozpustných látok v mede než je štandart. Chuť medu, ktorý neprešiel medometom je „plnšia“ a blíži sa tomu čo včelár ochutná z poškodených buniek v úli!

podľa môjho skromného názoru, každý med je raw, (teda ak ho včelár zbytočne nezahrieva) a bežný zákazník vám nekúpi “zakalený” med z lisovania, nedajbože ak bol lisovaný z japonca či mednej kravy, kde sa lisujú aj preplodované plásty.. no existujú moderní stravníci ktorí si ochotní pri vhodnej reklame zaplatiť hocikoľko za hocičo čo je "zdravšie" ako klasika..😛…proste bio, vega, natur je náboženstvo… (hoci tí najzaprisahanejší med ani nejedia lebo med je živočíšneho pôvodu, sú to “zvratky včiel” 🤐)

Ja osobne zákazníkov neoblbujem, prosto predávam im kvalitný med, točený na medomete, točený výlučne z panenských plástov (súše, dielo) nemám dôvod nič “škálovať” , predávam všetkým rovnakú kvalitu…

Jirka dosť sa mi to nepáči keď si včelári vykajú, sme včelári, jedna rodina tak mi v pohode tykaj ako ja tebe, volám sa Jano..

k tým deleným  rámikom na plástečkový med len toľko, robia sa do veľkého rámika malé rámiky aby sa nemuselo rezať ale je to na tak, aby sa dali vyberať malé plástiky…ten na obrázku nebol môj je  plastový kúpenský (  používa priateľ Milan ) alebo sa robia drevené podľa veľkosti rámika alebo krabičky…napríklad kamarát Rado si  rámik rozdelil na polovicu, narezal z lipovej dosky milimetrové pásky, prepočítal aký bude rozmer a podľa toho urobil šablónu. Pásiky namočil do horúcej vody a keď boli napité vodou podľa šablóny ohol. Zlepil ich voskom, na hornú časť prilepil pásik medzistienky a vložil do medníka. Stolár s praxou dokáže urobiť aj iné tvary plástika ako štvorček, kamarát Rasťo napríklad dal fotku srdiečok…

coma:

Popsáno vyčerpávajícím způsobem👍Jen ještě zareaguji na zmíněnou variantu s mezistěnou. Domnívám se, že takový plást již nelze považovat za panenský a med v něm uložený také ne. Mezistěna prošla nějakým výrobním procesem a nese riziko přítomnosti patogenů a reziduí...

ďakujem za doplnenie môjho príspevku… výraz “panenský med” nepoužívam, nie je to bežný včelársky výraz…Definícia v praxi (včelárska): Panenský plást = plást, v ktorom sa nikdy nechoval plod. Nezáleží na tom: či bol postavený ako voľná stavba len z nového vosku alebo na medzistene. Rozhodujúce je len to, že v ňom nebol plod.

Plást postavený prevažne z medzisteny ako stavba je panenský plást/súš, ak slúžil iba na med, matka doň nekládla vajíčka a včely v ňom nikdy nechovali plod ! Samozrejme  vosk nie je „panenský“ ( väčšina už bola spracovaná človekom) na druhej strane  “voľná stavba” teda ak včely postavia plást len z nového vosku a je to  panenský plást (nechovali v ňom plod) tak má takáto súš len “panenský vosk” a je to absolútna top kvalita (hlavne na plástikový med!)

Ak med z panenského plástu z voľnej stavby nazveme panenský med tak je to silný marketingový ťah ….výraz  panenský sa používa podobne ako pri „panenskom olivovom oleji“: má evokovať čistotu, pôvodnosť a vysokú kvalitu, nie je to bežný technický oficiálny termín vo včelárstve (ale takých pojmov máme veľa - raw med, surový med a pod.). 

samozrejme, aj poskytnem nejakú radu či informáciu  na internete je pre každého k dispozícii k použitiu… (možno V ČR by sa “slovenština” mala preložiť, mladšia generácia už môže mať problém s pochopením textu…😉)

veľmi ťa chválim za snahu o získanie plástečkového medu….

PLÁSTIKOVÝ/PLÁSTEČKOVÝ MED je zaviečkovaný med v panenskom diele a tak si ponecháva svoju typickú arómu, čiže nič do neho nevnikne z preplodovaného plástu, nič z neho neunikne pri odviečkovaní a vytáčaní. Takýto med vo včelích plástoch je už tisícročia vysoko cenený a žiadaný. Je to obľúbená a zdravá pochúťka. 

Včely svoj vzácny produkt – med chránia viečkom so špeciálnym zložením s antibakteriálnymi vlastnosťami. Priamo za viečkami sa nachádza enzým lyzozým a látky pochádzajúce zo slinných a voskových žliaz včiel. Tajomstvo jedinečnosti plástikového medu spočíva v jeho obsahu. V zaviečkovaných bunkách okrem medu nájdeme tiež peľové zrná a propolis. Obe tieto látky výrazne zvyšujú liečivé účinky plástikového medu. Imunitu konzumenta podporujú aj nenasýtené mastné kyseliny vosku a propolisu. V ľudskom organizme je lyzozým aktivátorom imunitného systému, zabezpečuje zvýšenie lokálnej imunity a to najmä slizníc: nosohltana, očí, pohlavných orgánov, bronchopulmonálneho systému a pokožky. Žuvanie plástikového medu odstraňuje z úst streptokokovú infekciu, takže znižuje riziko zubného kazu a paradentózy. Je zvlášť užitočný pre fajčiarov, pretože dobre čistí zubný povlak a bieli zuby. Žuvanie tohto prírodného produktu pomáha produkcii slín a tie zvyšujú motorické a sekrečné aktivity žalúdka. Pomocou neho sa vylučujú patogénne baktérie z gastrointestinálneho traktu a ústnej dutiny. Zabraňuje vzniku vredov v žalúdku, dvanástorníku a v črevách. 

Plást treba čo najdlhšie žuť ako žuvačku, vosk sa potom môže zjesť (veľmi to neodporúčam) alebo ho jednoducho vypľuť. Obecne sa uvádza u panenského vosku že je nezávadný pre konzumáciu. Neznamená to však že by ste ho mali začať konzumovať. Skôr sa pri tomto tvrdení myslí na jeho použitie v potravinárstve ako lesklý povlak na lentilkách, na čokoláde, alebo prísada do gumených medvedíkov a pod. V zložení potravín včelí vosk nájdete pod označením E901, zatiaľ kým ako prísada do žuvačiek sa používa mikrokryštalický vosk E905 vyrobený z ropy. Teda žuvačky nejeme, lentilky áno a plástikový med ? Je to na vašom rozhodnutí!

 Ak chcete získať chutný a delikátny plástikový/plástečkový med potrebujete zdravé stredne silné včely, dobrú jarnú alebo agátovú znášku. Včelstvo na rychlu výstavbu potrebných plástov pripravíte tak že ho nadmerne nerozširujete, neberiete mu plod a pred vložením rámikov na plástový med mu nevkladáte ani medzisteny na výstavbu. Včelstvo tak trochu akoby začínalo trpieť nedostatkom miesta a vtedy vložíte nad materskú mriežku nadstavok v ktorom chcete mať tento včelársky zázrak. Keď je nová stavba tak na 80% zaplnená, môžete podsunúť ďalší medník a tento po zaviečkované odoberiete!

vo svojom príspevku uvažuješ správne, sú len dve možnosti buď v Blaníku použiť materskú mriežku (🤔) alebo tie rámiky na plástečkový med dať do druhého alebo tretieho medníka. 

dá sa ale  postupovať tak ako to radí Tom, teda použiť jednoducho zaviečkovaný panenský plást z medníka a rozkrájať ho na požadované štvorčeky aj ja to tak robím pre jednu priateľku, ale je pravda že sa jedná o dielo vystavené z medzisteny… ak sa nechceš zabávať s rezaním plástu (narušené bunky a med z nich) odporúčam použiť na voľnú stavbu také delené rámiky….

základom je ale dostatok včiel v úli a silná znáška, ináč môžu tú stavbu vo vyšších medníkoch ignorovať…držím palce…

áno včelám je “fuk” nielen aký rámik vyhovuje včelárovi ale aj to aký úľ vyhovuje včelárovi…  včely dokážu žiť a nanosiť si zásoby aj do priestoru kde žiaden rámik nie je… 

včelári však svoje chovné postupy ”vylepšujú" s cieľom získať maximálny zisk z včiel, teda zaviedli k tomu celú “technológiu” (rámiky, úle, kočovanie za znáškou), ktorá im umožní chovať včely v takom množstve a v takom čase aby výťažnosť medu bola maximálna ale to sa pre včelára medom nekončí, odoberá im aj peľ, získava od nich propolis a všetko speňaží… 

samozrejme včelári vedia že maximálny zisk dosiahnu len ak včelstvo bude zdravé a bude mať dostatok včiel na znášku preto sa snažia nájsť rovnováhu medzi svojimi potrebami a potrebami včiel …tou prispôsobujú metodiku chovu, typ úľa a aj ten typ rámikov…

samozrejme napríklad také akváriové rybičky sa môžu chovať a rozmnožovať na kšeft, na predaj vyliahnutých jedincov ale existujú ľudia, ktorí rybičky chovajú len pre potešenie…

 a

 medzi chovateľmi včiel sú tiež takí, kde nie je prioritou maximálna ziskovosť z chovu ale samotná práca so včelami a ich pozorovanie a tento typ včelárov viac zohľadňuje potreby včiel…

🤣🤣🤣

..naozaj len vypadá… je to typický prípad ako zblbnúť ľudí a zbohatnúť…

Princípom je  konštrukcia plástov v medníku, ktorá umožní odobrať med z nich bez toho aby boli vybrané z úľa. V podstate pôvodný španielsky a USA patent z roku 1939, ktorého autorom bol Juan Bizcarro Garriga

 http://www.freepatentsonline.com/2223561.pdf ;

vylepšili s použitím plastu miesto kovu dvaja podnikatelia Cedar a Stuart Andersonovci v Austrálii a koncom roku 2014 získali svoj patent http://www.freepatentsonline.com/20140370781.pdf ;

Jedná sa o plást v medníku, ktorého steny buniek sa dajú zvonku úľa špeciálnym kľúčom posunúť voči sebe vo vertikálnom smere, čím sa narušia a med vytečie cez rúrku z úľa von.

 http://www.wired.com/wp-content/uploads/2015/02/hive-gif.gif ;

Stuart Anderson ako „spoluvynálezca“ si prizval do týmu špecialistu na marketingovú komunikáciu (Saadi Allan), ďalšieho špecialistu na vizuálnu komunikáciu (Mirabai Nicholson-McKellar) a manažéra počítačových projektov (Yary McGauely). 

Táto silná zostava na crowdfundingovej platforme IndieGoGo, hľadajúcej micro-granty, svoj projekt, s počítačovou animáciou úľa predstavila cieľ získať príspevky na výrobu a dodávku takýchto skúšobných plástov vo výške 70 000 USD. To že s témou trafili zlatú baňu pochopili keď svoj cieľ dosiahli už po 10 minútach (!!!) od spustenia projektu a za 4 dni tam mali vyše 7 000 príspevkov na podnikanie a na účte nad plánovaný cieľ 3 000 000 USD! Po ukončení príspevkov mali na účte vyše 14,5 milióna USD. Okamžite rozbehli druhé kolo a tam majú v súčasnosti už znovu ďalších 13,5 milióna USD. 

Teda crowdfunderi milujúci včely urobili zo spomínanej partie, ktorá dovtedy živú včelu asi ani nevidela, skutočných milionárov a čo od nich na oplátku dostali?

 Po počiatočných problémoch s výrobou a dodržiavaním dodacích termínov dostali fungujúci výrobok s podrobným návodom na vytáčanie medu, s návodom na údržbu mechanizmu, s bezpečnostnými predpismi pri práci, proste všetko ako má byť až na malý detail. Nepripojili návod ako viesť včely k tomu aby ten med do plástov nanosili. V čom sa líši reklama Flow Hive od reality? Marketingovo je celý projekt Flow Hive orientovaný na nevčelára, aby si mohol napustiť zo včelstva na záhrade pohár medu. Dokonca nielen na záhrade, môže aj na balkóne alebo na streche. 

S úľom dostane záujemca o chov, dno, podložku, materskú mriežku, dva nadstavky, rámiky, vnútorné veko a strechu. Plastové patentované rámiky sú širšie ako klasické, do 10 rámikového nadstavku LG ich vojde sedem. Už sa trochu taktne mlčí, že v dolnej časti úľa pod medníkom je 10 klasických rámikov, na ktorých treba dochovať dostatočne silné včelstvo so všetkým čo k tomu patrí (výstavba plástov, preliečenie, protirojové opatrenia). Kto nikdy včely nemal má minimálnu šancu ten svoj med si vytočiť.

 Kto už so včelami má nejaké skúsenosti vie, že ak dá včelstvo do jedného nadstavku LG nad to materskú mriežku a hore plastové rámiky, ktoré majú včely „dostavať“ voskom tak narazí na problémy, ktoré musí riešiť. Sú minimálne dva: prvý ako zabrániť aby sa včely nevyrojili a druhý ako ich presvedčiť aby ukladali med pre včelára do „zázračného“ patentovaného rámika.

Nikto z desiatok slovenských majiteľov Flow Hive nebol s ním spokojný tak že by ho používal a chválil. Píšem opakovane, že nikto a súčasne týmto vyzývam aby sa ozval do diskusie pod tento príspevok ten včelár, ktorý u nás v slovenských podmienkach dosiahol, že včely mu nosili do patentovaného rámika med k jeho spokojnosti! Potešilo by samozrejme, keby uviedol postup a finty, ako to dosiahol a pomohlo by to včelárom ktorí už takýto úľ zakúpili. 

Za riekou Moravou bolo včelárov skúšajúcich Flow Hive tiež nespočet a viem len o jednom včelárovi, ktorý sa po prvom neúspešnom roku nevzdal a v druhej sezóne mu včely niečo do patentovaných rámikov doniesli (teda asi ¼ toho čo okolité včelstvá do klasických medníkov). 

V čom sa vyskytovali hlavné problémy? Aby matka nešla do medníka a aby tam tým pádom nebol plod a včely nenosili peľ, musí sa medník oddeliť od plodiska materskou mriežkou. Pre včely tak vzniknú dve bariéry – mriežka a nad ňou plastové rámiky. Nikomu u nás (teda ja o nikom neviem) v prvom roku včely len tak nezačali cez mriežku nosiť med do „patentu“ , ba našli sa prípady, že mriežku zatmelili a žili si v plodisku.

TAKŽE VIDEJKO PEKNÉ NA POZERANIE, A AJ ČINANIA Už ROBIA LACNÉ NAPODOBENINY.. POKOJNE KÚP A VYSKÚŠAJ ALE NEODPORÚČAM!!!