Aktuálně: 4 584 inzerátů178 182 diskuzních příspěvků17 805 uživatelů
goro
goro (198 příspěvků) 10.01.2024, 19:52:29 xxx.xxx.46.153

Tak ako väčšina včelárov aj ja som začínal s ometaním medníkových plástov pred vytáčaním, preferoval som ometanie pred úľ , pretože ak som to robil do medníka, boli včely po opakovanom ometení už mierne nervózne. Vadilo mi na tomto spôsobe, hlavne pri točení medu začiatkom augusta, že niekde pri piatom úli už bolo okolo mňa mračno včiel a môj pomocník nervózne fajčil cigaretu sto metrov od úľov. Rozhodol som sa používať na odvčelenie medníkov výklzy. Po prvom roku použitia včelích výklzov bolo rozhodnuté a dodnes ináč včelám med neodoberám, len s použitím výklzov.

 Teda aké mám skúsenosti ? Používam plastové výklzy podľa sily rodiny (počtu medníkov), s dvoma, ôsmimi alebo 16 lúčmi, ktorými včely medník opustia (viď foto) a moje tvrdenia sa dotýkajú ich , nie iných typov výklzov (kútové, kruhové a pod.). Plastový výklz je univerzálny, je potrebné ho upevniť na sololitovú dosku o rozmere používaného úľa, pričom na nej v strede treba urobiť otvor (60-80 mm) a po obvode nabiť latky. Zo strany od plodiska, kde je samotný výklz by mali mať latôčky okolo 30 mm, z hornej strany od medníka je výhodne nabiť latôčky o hrúbke 5-8 mm. 

Tvrdenie o tom, že včelnicu treba navštíviť dvakrát, je pravdivé. Je potrebné ráno, keďže včely donesenú sladinu cez noc zahustili, nadvihnúť medník (alebo dva, či tri), na plodisko položiť výklz a medník(y) vrátiť na svoje miesto. Včely sa už do medníka s čerstvou sladinou nedostanú a po zahustení medu sa stiahnu dolu k matke. Na druhý deň sú plásty s medom bez včiel a vy ich jednoducho vyberáte s medníka a ukladáte ich do transportnej debničky, alebo zoberiete celý medník a odnesiete k medometu. Kto neverí nech skúsi! Bol som u veľkovčelára, ktorí nadstavky s medom dokonca ani neodkladal, len medník naklopil, výklz podsunul, zarovnal zostavu, no radosť pozerať. Čas, ktorý včelár „stratí“ zakladaním výklzov rozhodne ušetrí na druhý deň, keď plásty s medom nemusí ometať, len ich jednoducho odvezie. Ja osobne mám síce nízke medníky ale tiež vzhľadom na choré platničky/plotínky nedvíham plné medníky ale mám na to jednoduchý zdvihák...zatočím kľukou, medník nadvihnem a vsuniem výklz. Plásty s medom potom odoberám do transportnej bedničky po jednom a tie 2 kg dokážem zdvihnúť, nakoniec moja krajšia polovička ich prekladá pri odviečkovávaní a nemá problém. 

Pri použití výklzov mi med nikdy v plástoch nezatuhol a vytáčanie bolo vždy bez problémov! Výklz je založený obyčajne len 24 hodín a treba si to skúsiť , alebo aspoň sa reálne zamyslieť, teplo v úli zaplnenom včelami stúpa hore, zaviečkované plásty aj tak včely bežne nejako extra neobsadzujú a medobranie sa robí vždy v lete. Nakoniec ak náhodou niekto nevytočí plásty úplne „dosucha“, je to tragédia? Včielky takéto plásty milujú a keď im ich dáte do úľa okamžite nabehnú na dočistenie a opravu plástu. 

Ak nemá včelár v medníku plod (čo by tam robil?) tak všetky včely za 24 hodín medové plásty opustia a je jedno či je med viečkovaný alebo na niektorých plástoch ešte prácu nestihli. je na rozhodnutí včelára, ktoré plásty z medníka odloží do bedničky  pre odvoz do medárne a ktoré plásty nechá v  medníku. 

 Skladovanie výklzov je nie problém, napríklad včelár, ktorý používa 50 výklzov potrebuje na zimu v sklade miesto pre jeden „štôs“ vysoký 2 metre. Ak včelnice vytáča postupne, tak s týmto množstvom výklzov obhospodári 200 rodín bez problémov. Ináč poznám včelára, ktorý výklz nemá pripevnený pomocou skrutiek, ale pomocou drevených „obrtlíkov“, po medobraní výklzy troma pohybmi demontuje a má k dispozícii medzidná na jesenné kŕmenie včelstiev pomocou sklenených pohárov s presakujúcimi viečkami, alebo tam vsunie kúsok sololitu, prekryje otvor a má medzidno na preleták. 

Mohol by som písať o výhodách výklzov toho veľa, používam ich aj ak chcem bez ometania plástov zmenšiť počet nadstavkov v úľovej zostave (napríklad u vyrojeného včelstva ), alebo ak nie je plod a chcem zistiť či je v úli matka. Nepatrím totiž k tým včelárom, ktorí pri každom otvorení úľa musia pozdraviť matku zoči-voči, nehľadám ju, založím výklz a ak sa včielky stiahnu dolu k matke tak tam je. Tiež z toho, či začnú pod výklzom včely stavať za tých 24 hodín miniplásty, usudzujem na znáškovú situáciu či chuť stavať nové dielo.

 Čo dodať na záver, chcelo by to možno zakončiť veľkolepým vyhlásením typu „kto raz skúsi výklz už ináč odvčelovať medník nebude“. Nemôžem tak urobiť, pretože pri včelách, ako všetci vieme nič neplatí na sto percent, viem totiž o veľkovčelárovi, ktorý výklzy skúšal, ale včelnice má od seba tak vzdialené, že sa mu to nerentovalo, a poznám priateľov penzistov, ktorí skúsili, ale majú čas a metlička je zvyk a patrí k medobraniu. Ale väčšina včelárov, ktorí výklzy skúsili, si ich jednoducho pochvaľuje a nie sú to len hobby včelári. 

Petima, rozhodne ich vyskúšaj!

Obrázek Obrázek
goro
goro (198 příspěvků) 08.01.2024, 10:28:28 xxx.xxx.46.153

Prvý zreteľnejší rozmach virológie, ako oblasti medicínsko-biologických vied, nastal až v 30 rokoch 20. storočia a to vyvinutím elektrónového mikroskopu, ktorý po prvý raz umožnil vizualizáciu vírusových partikúl. 

História virológie včiel sa začala písať až v 60 rokoch minulého storočia vo Veľkej Británii, kedy vedci Brenda Ball a Leslie Bailey položili základy virológie včiel bližším opisom prvých včelích vírusov

Vreckovitosť včelieho plodu (SBV) Túto vírusovú chorobu po prvýkrát zistil White v roku 1917 v USA a vírus identifikoval Bailey v roku 1963 zo vzoriek z Európy, Egypta, Austrálie, Nového Zélandu a Novej Guinei.

Slow Bee Paralysis Virus (SBPV) bol objavený v Anglicku v roku 1974.

Deformed Wing Virus (DWV) bol prvý krát indikovaný v Japonsku v roku 1980

Záujem spoločnosti o poznanie vírusových patogénov včiel vzrastal až po udalosti v rokoch 2006/2007 v USA, ktorá bola ozačená ako Colony Collapse Disorder (CCD) a pravdepodobne bezprostredne súvisela s niektorými vírusovými ochoreniami ako sú DWV, CBPV a IAPV v interakcii s inými faktormi napr. Varroa destructor

goro
goro (198 příspěvků) 08.01.2024, 09:57:38 xxx.xxx.46.153

.nedá mi musím spomenúť to ako dali trom slepcom popísať ako vyzerá slon... ten čo ohmatal mohutnú nohu, hovoril že slon je ako veľký strom, ten čo ohmatal chobot, popisoval slona ako veľkého hada a ten slepec , ktorý ohmatal maličký chvostik, so smiechom popísal slona ako malú myš.... tak sme so svojimi vedomosťami o včelách aj o úhynoch aj my včelári....😉…

goro
goro (198 příspěvků) 07.01.2024, 21:27:55 xxx.xxx.46.153

ja som v roku 1990 po dvadsiatych rokoch bagančí a montérok konečne mohol využiť svoje znalosti angličtiny …😉…a využíval som ju až do odchodu do dôchodku…

CCD - Colony Collapse Disorder, teda náhle zmiznutie včiel z úľov najlepšie podľa mňa  zhrnul do pár viet Leoš Dvorský , citujem :

“Myslím, že je třeba k CCD a vůbec problémům přistupovat s větším respekem a hlavně komplexněji.Tzv. CCD je se vší pravděpodobností multifaktoriální jev, když v určitých situacích může mít větší váhu ten, či onen faktor, nebo kombinace .Stále zapomínáme na neustále zhoršující se životní prostředí. Nemyslím tím jen úbytek živočichů nebo rostlin, ale moc málo toho víme o změnách ve světě mikroorganizmů. S tím bychom možná při hledání řešení měli začít.”

tiež si myslím, že klieštik je len jeden z faktorov, závažná je stále menšia imunita včiel..

ináč teórií  na príčiny CCD sa vynorilo mnoho, tu je jedna z nich v češtine aj v angličtine:

https://www.idnes.cz/hobby/zahrada/odhalili-musku-ktera-klade-vcelam-do-tela-vajicka-a-dela-z-nich-zombie.A120104_131438_hobby-mazlicci_mce

https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0029639

goro
goro (198 příspěvků) 07.01.2024, 20:51:51 xxx.xxx.46.153

miesto zbytočnej diskusie, zacitujem tu slová jedného z mojich učiteľov včelárenia, žiaľ už je nebohý ale jeho radami sa riadim dodnes:

“Včelstvo v žijúce v prírode si nikdy nestanovuje veľkosť letáčového otvoru, musí prijať taký otvor ako je v prírodnej dutine a nemá s stým problém ani v zime ani v lete. To len človek pretože je vymýšľavý tvor tak im to zlepšuje, v zime aby im zima nebola, v lete aby ich nevyrabovali iné včely a pod. Letáčové otvory upravujem na zimu hlavne z dôvodu ochrany včelstva pred vonkajšími škodcami, ale pri jarných teplotách nad 16°C otváram letáče-česna naplno. Šírka otvoru je je na šírku úľa t.j. 380 mm a jeho výška 20 mm. Včelstvo, ktoré je aspoň v priemernej sile si dokáže letáč ustrážiť a vplyv vonkajšej teploty je na život včelstva neutrálny. Jednoducho s tým dlhé roky nemám problém. Ja viem, že každý začiatočník je neustále atakovaný rôznymi radami a môže byť z toho zmetený, čo sa po čase ako pribúdajú roky stratí a každý si vytvorí nejaký svoj systém ako to urobiť. Vzťah človeka ku včelám, je dať im maximálne "lásky", pritom ho včely ani tak nepotrebujú, človek si myslí, že on to vie lepšie ako príroda a tak im "pomáha". Anton Turčáni”

goro
goro (198 příspěvků) 07.01.2024, 14:09:07 xxx.xxx.46.153

Tomáši to máš tak, samotný úľ-nadstavok to je minimálna plocha,kde by sa mohli zhromždovat rôzne patogény, oveľa nebezpečnejšie a násobne väčšou plochou sú staré x krát preplodovane plásty z plodiska. Samozrejme s tým, že včely preúspešný chov plodu a dosiahnutie sily potrebujú včely teplo a vlhkosť až cez 80% sa dá len súhlasiť…  

goro
goro (198 příspěvků) 06.01.2024, 19:30:29 xxx.xxx.46.153
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 06.01.2024, 14:40:59

Manželka a dcéra sú alergičky,   manželka roky uzivala Zyrtec, teraz pravidelne užíva Fixit, dcéra tiež ale len na jar, obe navštevujú alergológa…volakedy lekár manželke predpisoval aj to adrenalinové pero ale nikdy sme nepoužili, pretože vždy nejakú tabletku proti alergii máme na chate aj na včelnici, ale aj ten šumivy vápnik, keď včela bodne manželku zje tabletku, nikdy alyfatický šok z včelieho bodnotia nedostala, hoci šok dostala viackrát, ale z iných dôvodov… naproti tomu syn už bol viackrát bodnutý včelou a len sme preventívne dali kalcium a v pohode…no dvakrát s odstupom 15 rokov dostal triašku, celé telo sa mu vylialo, pálilo a  nemohol dýchať, okrem kalcia dostal aj ten Fixit, šup do auta a do nemocnice…tam dostal dve injekcie a lieky… treba okrem kalcia mať pri včelách aj nejaký liek proti alergií, existuje 5-6 roznych volne predajných liekov proti alregii ale  Fixit je na recept (aj to adrenalínove pero) no napr Zodac sa dá kúpiť voľne. ..treba mať okrem šumáka aj nejaké liečivo, ktoré umožní dojazd záchranky alebo odvoz pri alyfatickom šoku…  😉 ..teda netreba možno ale  ja prevntívne mám, aj pre návštevníka, nikdy neviem ako kto zareaguje na moje včely…

goro
goro (198 příspěvků) 05.01.2024, 17:50:19 xxx.xxx.46.153

Tome páči sa mi výraz "košilkový med"…

na to aby mohol človek skutočne vychutnať prirodzenú a kvalitnú chuť medu z panenských plástov asi pri seba väčšej snahe , námahe a presvedčovaniu bežných zákazníkov a hlavne ani včelárov svojim “osamelým hlasom volajúcim na púšti” ťažko včelárov  presvedčíte…

totiž všetci doteraz si zvykali a vychutnávali med z “košilkových plástov”… stotožnili sa z tou chuťou, zvykli si na ňu a jednoducho vám neuveria že že med môže mať inú, lepšiu chuť… predsa vám každý včelár povie, že jeho med je dobrý, chutný aj jeho zákazníci si ho pochvaľujú… je proste taký aký bol vždy… chuť medu je s tou “pachuťou” košieľok akosi automaticky spájaná, med tak vždy chutnal… preto vám neveria…

nakoniec všetky včelárske múdre knihy staršie aj tie moderné hovoria o prekladaní plástov s plodom do medníka a med sa točí z nich, s tých “košielkami vystlaných buniek” 🙂

nič sa nezmenilo ani modernými nízkonadsavkovými systémami, aj tam sa na jar, ten najviac preplodovaný nadstavok zo dna s “košilovými ” bunkami stane medníkom ☹️

samozrejme ak je v plodisku iný rámik, väčší tak zrazu sa preplodované rámiky nedostanú do medníka… umožňuje to váš typ úľa , vlastne každý kombinovaný úľ, ktorý má medníkové plásty nižšie ako  plodiskové… dokonca sa dá systém med netočiť z “košilkových ” plástov realizovať v každom systéme… ja mám väčšinu úľov nízkonadstavkochých , všetky rámiky sú rovnako nízke…ale na jar ten spodný nadstavok z viacnásobne preplodovanými súšami nedám na vrch zostavy ako medník, ale ho odnesiem z včelnice a plásty vytavím, a na vrch zostavy ako medník pridám panenské súše a medzisteny… viem aký med chcem a tak robím to čo je treba pre získanie kvalitného medu…

ináč som dosť prekvapený, že proti tomu prekladaniu “košilkových” plástov z plodiska do medníka neprotestujú odborníci aj z lekárskeho hľadiska… predsa niektoré choroby sú sprevádzané spórami, ktoré sa v plodisku hromadia , na včelstve nemusí byť viditeľná klinika ale spóry tam môžu byť a sú odolné celé roky…utešovať sa tým, že spóry moru plodu sú pre človeka neškodné je krátkozraké, existujú aj iné včelie choroby, napr. skamenenie plodu a  tú u včiel spôsobuje huba napríklad pre človeka nebezpečnej Aspergillus flavus….. a tá u človeka sa už negatívne prejaviť môže, citujem :" Aspergillus flavus u člověka mohou způsobit plicní onemocnění! U člověka může vyvolat dlouhodobé záněty. U oslabených lidí – možnost mykotických pneumonií." …no ďakujem pekne za taký med ☹️

goro
goro (198 příspěvků) 04.01.2024, 17:09:31 xxx.xxx.46.153

lesná žienka..

no tak ani ja  a zrejme ani Tom už do práce každodenne rozhodne chodiť nemusíme…😜

už sa venujeme len svojím koníčkom  ( ale to sme robili aj  roky predtým…)

áno med získaný z medvedieho cesnaku cítiť cesnakom… na rozdiel od tej pohanky, to nie je protivná vôňa a je prchavá…  med je cítiť cesnakom  stále menej a menej… a nakoniec vôbec (ale to už je obyčajne zjedený) ..veď nakoniec medvedí cesnak sa používa na prvé jarné šaláty… a sú chutné…

Tome…vami spomínané mená nikdy neboli moja krvná skupina ….., už sme zasa v politike….🤐

goro
goro (198 příspěvků) 04.01.2024, 15:12:53 xxx.xxx.46.153
Anonymní:

Jak to myslíte vyučit se v oboru? Mít zemědělskou školu nebo je přímo zaměření na včely?


Na začiatok včelárskeho  štúdia odporúčam Mira Urbana, útla brožura a je tam všetko ešte aj s vysvetlujúcmi ilustraciami

https://www.grada.sk/vcelareni-od-jara-do-zimy-9532/?cjdata=MXxZfDB8WXww&utm_source=100683650&utm_medium=affiliate&utm_campaign=CJ_5077786&utm_content=GradaSK_google_all&cjevent=dbcb4dc7ab0a11ee836734d30a18b8f7

goro
goro (198 příspěvků) 04.01.2024, 14:58:04 xxx.xxx.46.153

Tome takto medvedí cesnak vyrastá zavčasu na jar  ale kvitne v apríli/v dubnu a znáška je v máji (květen) až do slnovratu ale našťastie spočiatku ho spotrebujú na rozvoj  a neskôr už ho “prebijú ” iné znášky  preto  medník nie  je moc cítiť tým cesnakom…

Ono proti gusto žiaden dišputát, ale lipový med krásne vonia no je nahorkastý, z pohanky je krásne hnedý ale smrdí ako močovka z chlieva a   ten med  z cesnaku hold 🤫 smrdi po cesnaku 😏

Lesná žienka 

ja som väčšiu časť svojho života prežil v spoločnom štáte a viem o čom píšeš…často mi bolo ľúto…❤

Ale zvykol som si,…

goro
goro (198 příspěvků) 04.01.2024, 11:43:14 xxx.xxx.46.153
drvodelkafialova:

Páni to je nádhera, kde to je?


….v lesoch pohoria Vihorlat na východnom Slovensku…

Lesní žienka …😲…predstav si žijem na Slovensku…😉

Obrázek
goro
goro (198 příspěvků) 03.01.2024, 20:27:32 xxx.xxx.46.153

každý zdroj uvádza iné mednatosti, podľa svojich meraní v svojom okolí…

/ podľa A. F. Gubina/ Rastlina a za ňou je množstvo medu z 1 ha v kg

Akát 1700 Ostružina lesní 70 svazenka, lípa malolistá. 1000 Pohanka 60 Alvia lékařská 650 Řepka ozimá 50 Komonice lek., vrbka 600 Slunečnice 30-50 Koriandr 500 Švestka, Hořčice 40 Javor mléčný, 200 Kružina 35 Vrba rakyta 150 Višeň, dýně, okurka 30 Jetel hybr. 125 Trnka, pampeliška 25 Vičenec 120 Vojtěška 24 Malina 100 Jabloň 20 Čekanka 80

goro
goro (198 příspěvků) 03.01.2024, 18:29:23 xxx.xxx.46.153

Tome ďakujem za palec…

... viac ma však potešilo, že ste si prečítali môj príspevok o podmete iného rozmeru ako používate a nezačali ste ma poučovať aká má byť správna výška podmetu ale ste našli v príspevku niečo. čo vás zaujalo…

myslím si že tento váš prístup si aj ja osvojím a budem používať…

 teda prečítam si váš každý príspevok, ale na to čo nebude podľa mojich predstáv jednoducho nebudemzbytočne reagovať… mohlo by to našu komunikáciu voči VF či IF posunúť do roviny, ktorá bude prijateľnejšia pre nás ale aj pre ostatných záujemcov o včelárenie … a o tých hlavne ide, nie o nás dvoch…

poz.

vzťah TL a mriežky nemám zo “štúdií”  ale z vlastnej praxe… skúšam chovať včely aj na 4/3 LG, teda výška plástu v plodisku cez dva nízke ⅔ nadstavky… keď som nemal TL pod plodiskom tak matka často vybehla klásť do stredových plástov prvého NN, včely si tam nanosili peľ, chovali tam plod a musel som použiť mriežku…

goro
goro (198 příspěvků) 03.01.2024, 16:00:28 xxx.xxx.46.153
imho:

Dobrý den, máte typ, jaké jsou nejlepší medonosné byliny nebo keře?


Teoreticky by rozdelenie rastlín podľa prínosu mohlo byť ako prekladám v prílohe… ale treba upozorniť na to čo uvádzal aj kolega Tom, že výnosy sú na hektár!! A treba povedať aj to že hoci občas točím med ochutený lipou, skutočne musí byť na lipe aj medovica aby som naplnil z lipy medníky…všetko je to silne o počasí ale aj o spomínanom podloží, o pôde… …a ešte o veku lipy, v 10 rokoch už kvitne ale medujú až 20 ročné a čím starší strom, tým je väčšia šanca získať lipový med…

Obrázek Obrázek
goro
goro (198 příspěvků) 01.01.2024, 20:51:43 xxx.xxx.46.153

imho ako píše bodlinka, treba nejaké rastliny na jar, ďalšie na leto a ešte aj na podzim k peľu… teda začať krokusmi, púpavou/smetánkou , ďatelinky/jetel, materia dúška, oregano/dobromysl, astrovky, brečtan  a   a mnoho ďalších ako píše drevodelka…závisí od veľkosti záhrady…

Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek
goro
goro (198 příspěvků) 30.12.2023, 13:46:54 xxx.xxx.46.153

Sviečky z včeliho vosku môžeš vyrobiť viacerými spôsobmi… môžeš okolo knôtu navinúť medzistenu, môžeš naliať roztveny vosk do maléj nádoby kde vložíš knôt alebo použiješ silikonovú formu, do ktorej vložíš knôt a naleješ roztavený vosk a potom vyberieš po stuhnutí “figurálnu” sviečku…ešte sa robia sviečky aj máčaním a vyťahovaním knôtov…aký druh sviečok máš záujem vyrábať…?…ja preferujem odlievanie figúrok do vosku   

goro
goro (198 příspěvků) 29.12.2023, 19:20:13 xxx.xxx.46.153
Anonymní:

To je to matení pojmů. Podmet neni vysoké dno a obráceně. Podmet je prostor mezi plásty a stavebni zábranou u vysokého dna. Podotýkám že nejsem zastancem vysokých den, ale nizkych. Uz proto, že nemusim řešit bordel od včel, ktery si u nízkého dna uklidí včely samy.


ano priateľu, ak niekto vloží do vysokého dna stavebnú zábranu podmetom sa stane priestor medzi latkami stavebnej zábrany a spodnými latkami (SL) plástov v spodnom nadstavku… ak tam nie je stavebná zábrana je podmetom celý priestor od SL po dno… niekto má potom podmet 1-2 cm, iný 6cm a dozvedel som sa tu že býva aj 10-15 cm.. (nebudem komentovať používanie stavebnej zábrany, lebo ju nepoužívam…)

k čomu má slúžiť vyšší podmet resp. vyššie dno?…obecne je podmet priestor, kde lietavky odovzdávajú mladuškám prinesený nektár, podmet je priestor kde sa lietavky uložia na noc aby nekomplikovali pomery v plodisku, podmet je priestor, ktorý má umožniť včelám utesniť medzery medzi rámikmi s plodom  odspodu a udržať tak teplotu okolo plodu a umožniť plodovať v plodisku až k SL… nevýhodou vyššieho podmetu na druhej strane je riziko stavby voskových miniplástov najčastejšie trúdich/trubčích… obyčajne sa to stáva ak včelár neposkytne včelám dostatočný priestor v úli, neumožní im realizovať stavebný pud vkladaním medzistien či neumožní im chovať trúdov na stavebnom rámiku v plodisku…. samotná trúdia stavba pod plodiskom síce môže komplikovať včelárovi prácu ale výhoda trúdieho/trubčieho plodu pod plodiskom je skôr pozitívom z pohľadu klieštika (už to kolega Tom viackrát vysvetľoval)

existuje možnosť aj pri nízkom podmete úspešne včeláriť (kolega Tom to popisoval), vtedy sa pod plodisko vkladá nízky nadstavok, ktorý preberá všetky funkcie vysokého podmetu,  lietavky tam odovzdávajú  nektár, môžu tam lietavky nocovať bez toho aby vytvárali brady na letáči, včely môžu utesniť plodisko odspodu a matka môže klásť až po SL a netreba zabudnúť že je v podloženom nadstavku i trubčina a trubčí plod…

tým nechcem napísať, že bez vysokého podmetu či bez podloženého nadstavku (Tom - TL) to nefunguje,… tisíce včelárov tak chovajú včely… možno sa viac trápia, lietavky robia na večer brady na letáči, plod nie je možno až po SL, matka sa potom tlačí s plodovaním dohora, včelár sa bez materskej mriežke nezaobíde, často musí vykladať plodové plásty do medníka (ktoré by mimochodom nemali byť používané na med ☹️) atď…