Příspěvky uživatele

jen výhrada, zvyklo se při uvádění rámkové míry, pokud je širokonízká, uvádět jako rvní údaj délku rámku a vy to píšete naopak. Pak by podle vašeho zápisu měl rámek B délku 27 a výšku 42 cm. Také myslím, že to má být 27,5 a že jste se upsal na 27. Stejně tak jste se upsal při popisu míry D

tom písal som o tom prvom historickom uzákonení že rámiková miera na slovensku sa odrážala od nemeckej dĺžky rámikov 420 mm  ale zápis by mal byť dĺžkaxvýška OK (a viem že 140 nie je polovica z 275 ani z pôvodný 270😉..ja som to nevymyslel)

Proste dnes platí posledná veta môjho príspevku :

 včelár u nás na Slovensku má pre rámik s dĺžkou 420 mm minimálne tieto výšky rámikov podľa používaného úľa ( A= 220mm,B= 275 mm, C=360 mm, D= 140 mm, E=170mm)

Co u devětatřicítky (Tom4 má vymyslet jednoslovné krátké jméno a totéž vyzývám vás tady)

čo tak používať názov  B39? … (teda Blaník s rámikom 39)

a ešte poznámka večného kverulanta😉

, nekazil by som dobrú myšlienku odídením od oddeliteľného dna.. ano oddeliteľné NEMUSÍ BYŤ ale môže byť!… a to je výhoda ktorej by som sa nezriekol.. v prepade potreby sa dá vymeniť, u pevného dna  nie…

Od čeho je B nám možná vysvětlí pan kolega Goro.

Rámiková miera na slovensku sa odrážala od nemeckej dĺžky rámikov 420 mm a a tento typ B bol zavedený do praxe pri zjednotení rámikovej miery, pre tri výškové pásma, lebo sa uverilo tomu, že pre nížinné pásmo je dobrý veľkorámikový úľ, ktorý bol označený ako miera C 360x420. Na juhu Slovenska ho i teraz používajú v úľoch ležanoch. 

Pre stredné polohy bola určená miera B 270x420, v tých časoch sa považovala za najvhodnejšiu, pre väčšinu územia, dokonca sa postupne z 9 rámikov vyvinul typ B 10, pre 10 rámikov. 

Pre vyššie a drsnejšie polohy severného Slovenska bola určená miera A 220x420. V priebehu 15 rokov sa včelári prestali a túto mieru zaujímať, pretože, miera B sa plne uplatnila aj v extrémnych podmienkach a výroba sa prispôsobila.

ako polovičný medník k miere B sa začal skúšať rámik D 270x140 ale keďže B sa najčastejšie používalo  dvojpriestorové včelárenie, rámik D sa prakticky nepoužíva

v posledných rokoch pri dadant metodike (B+E )alebo aj NN systémoch (E+E+E+E) sa dosť používa rámik E 420x170 

teda včelár  u nás na Slovensku má pre rámik s dĺžkou  420 mm minimálne tieto výšky rámikov podľa používaného  úľa ( A= 220mm,B= 275 mm, C=360 mm, D= 140 mm, E=170mm)

Martin hľadaj, zisťuj pátraj alebo ak máš Blaník naštuduj Toma a nešpekuľuj…

my s LG úľmi máme všetko vyjasnené…😉

V originálnom patentovom spise L. L. Langstrotha z roku 1852 (US 9 300) bol vchod pre včely (letáč) riešený nasledovne: 

 Hlavný vchod bol umiestnený v spodnej časti prednej steny úľa, nad dnom.  

Veľkosť vchodu: Výška otvoru: Štandardne sa držala na úrovni včelej medzery, teda približne 3/8 palca (~0,95 cm). Dĺžka (šírka) otvoru: 

 horný vchod (ak bol použitý) mal dĺžku 3 palce (~7,6 cm), zatiaľ čo spodné česno mohlo byť otvorené na celú šírku úľa. 

Plocha v cm²: Pri zúženom vchode (napr. na zimu alebo pri slabom včelstve) sa plocha pohybovala okolo 7 – 15 cm². Pri plne otvorenom vchode (na šírku 10-rámikového úľa, cca 37 – 38 cm) mohla celková plocha dosahovať až 35 – 40 cm².

Tom to sú trochu nadnesené slová že “revolučné sdelení”…

nepíšem to do vlákna “nahaté včely” aby som neprekryl vašu informáciu a keďže nezdieľam vaše nadšenie mohli by ste ma zasa obviniť že som celú informáciu "zhodil zo stola"  … nič nezhadzujem, vám síce skúsenosti toma4 vzhľadom na absenciu tlumiče, na malý objem úľa, rámik ktorý nemá 30 cm a dokonca je úľ izolovaný…môžu pripadať ako zázrak, ale mne to len potvrdzuje stokrát mnou napísaný fakt, že včely sa dajú ÚSPEŠNE chovať v každom úli, nielen v Blaníku či v LG.

 V čom ja vidím príčinu úspešného chovu včiel v tomto úli? …je to nie nič najmodernejšie ale práve naopak, je to overená klasika, povedal by som dôchodcovská metóda. U nás sa včely vždy chovali na 10 plástovom úle B s výškou rámika 275 mm, pred zimou sa zužovali a chovali na 4-5 rámikoch, kŕmili na 8-10 kg cukru, rozbiehali sa tak že  prikladali do plodiska medzisteny a  hlavná znáška bola v lete , používala sa mriežka a hlavne dôchodcovia ani neumývali medomet ale každú chvíľku brali po 2-3 zaviečkované rámiky a točili…a točili hodne, smiali sa kamarátovi ktorí v tej istej dedine ako takýto včelár točil 50-60 kg, on nízkych nadstavkoch, kde choval super silné včely nemal ani polovicu, pretože sa mu obyčajne vyrojili…

tie faktory úspešnosti samozrejme sú rôzne, to časté odoberanie medu síce núti včely k zberovej činnosti a súčasne im nedovolí pomýšľať na prípravu k rojeniu lebo ešte “nezabezpečili” materské včelstvo dostatkom zásob, ale ako jediný faktor to asi nebude, myslím že sa zhodneme na tom, že úľ nedovolí aby včelstvo bolo silné a vieme že silné včelstvá veľa medu prekŕmia a sú naladené “rojovo”, viac medu donesú stredne silné, ďalší významný vplyv má aj tá izolácia, tiež som sem písal že sú v takomto úli ako v ladničke a neskôr sa rozbiehajú ale tom4 môže mať tiež pravdu v tom, že keď sa úľ prehreje, vzhľadom na vlhkosť a zádržnosť teploty má dobré podmienky na chov mladých včiel…. 

celkovo varíme z vody, nepoznáme druh izolácie a hlavne nepoznáme druh včiel, žlté boli italky, aj mierna boli ale 🤔…

…problém kde umístit správně česno by byl jednou pro vždy vyřešen. 🤔😂

A tudíž hledám jen to, co vyhovuje mě a snažím se přijít na to, kam až můžu zajít, aby to včelám nepůsobilo oslabení stresem… 

v podstate sa tak správa väčšina včelárov, so včelami robia hlavne to čo vyhovuje im (zavedenie rámikov, materská mriežka, delený úľ na nadstavky, maximalizácia výnosov medu…) ale vy ste spomenul podľa mňa aj veľmi dôležitú vec, nič z toho čo včelár robí by nemalo stresovať včely pretože stres včely oslabuje , oslabené včely ľahko podľahnú chorobám a včelár nemá z nich maximálny úžitok ale často mizerný až žiadny!

 k tým obrázkom od profesora dám komentár skôr pre ostatných ak by sem zablúdili (nebudem sa venovať tej zvislej štrbine, nakoľko tá bola umiestnená v strede úľa a nikde inde včely česno robiť nemohli, čo pri teplej stavbe zrejme nevyhovuje, ale cieľom tejto časti pokusu bolo hlavne stanoviť v akej výške od dna si včely česno vyhryzú) 

teda v pokuse bolo u desiatych úľov česno 8 mm vysoké na celú šírku úľa (300 mm) vodorovne, pri dne úľa a cieľom pokusu v tejto časti bolo zistiť kde si česno včely vyhryzú a aká bude jeho veľkosť!…

 postup bol taký , že v rôznych mesiacoch roka sa toto česno o veľkosti 24 cm2 prekrylo nepriehľadným povoskovaným papierom (v niektorých experimentoch boli štrbiny zalepené propolisom) sa sledovalo kde si včely urobia vyhryzú vletový teda kde bude jeho poloha a aká bude veľkosť česna... 

výsledky sú zobrazené v pripojenom obrázku, teda je tam pásik ako zalepené česno a v rôznych mesiacoch si včely urobili v rôznych polohách viacero rôzne veľkých vletových otvorov (čierna farba je voskový papier, biela je vyhryzený otvor)... 

prečovčely  nerobili len jedno česno?...tento problém bol spôsobený žiaľ zvolenou metodikou, výskumníci nepriehľadný papier prepichli každých 5 mm otvory s priemerom 1 mm. Totiž včela pri ceste z úľa hľadá na stenách prenikajúce svetlo (poznajú to včelári s úľmi z polystyrénu, minimálne uštiepenie kúska v deliacej rovine a už si tam robia česno).

 Ale poďme k výsledkom sú to tie vodorovné obrázky, (vždy v každom mesiaci sú zobrazené prelepené štrbiny na troch úľov po tom ako včely „upravili“ veľkosti česna podľa svojich prestav) : 

ak sa prelepil vodorovný otvor do úľa neprehľadným papierom v máji/ v květnu tak si včely urobili po šesť vletových otvorov rôznej veľkosti, ak im prelepili otvor v júni/v červnu či v júli/v červenci, odstránili všetok papier, pretože potrebovali česno na celú šírku úľa...ak im prelepili papierom otvor v auguste/v srpnu, tak včely si urobil 4-8 vletových otvorov rôznej veľkosti ale už nepotrebovali česno mať celé odkryté (znáška skončila, včiel bolo menej) a ak prelepili otvor v septembri/v září tak včely už urobili len 2-3 menšie vletové otvory (chystali sa na zimu?) 

môj prvý predbežný dojem z tejto časti pokusu je, že včelstvo v priebehu roka by chcelo mať rozličnú veľkosť česna ... 

podľa jeho sily, podľa počtu včiel či podľa kalendára? 🤔

..asi sa nerozumieme, u desiatych úľov nebolo ZALEPENÉ česno v strede úľa na výšku ale bolo skúšaných aj 10 úľov kde zalepené česno bolo tiež 8 mm vysoké ale na celú šírku vodorovne… česno bolo zhotovené tam, kde si to vybrali včely… 

...fyzika mě nezajímá a na otázky neodpovídejte, beru je jako řečnické. Mě fakt nezajímá teorie, protože je zjevně pitomá a ignoruje praxi. Co tvrdí vědci se v úle neděje, tečka!

Vďaka za info, konečne sa nemusíme venovať fyzike či chémii a sústrediť sa na diskusiu o včelách ... to že nejaký vedci zistili cyklické rozvoľnenie včiel v chumáči na videokamere, súčasne zvukové sondy zaregistrovali šum krídel, tepelné sondy nad chumáčom zistili zvýšenie teploty a vlhkomery zistili zvýšenie vlhkosti je síce možné ale my praktickí včelári predsa sme nikdy voľajaké „dýchanie chumáča“ v zime nevideli a preto tieto vedecké bláboly ponechajme tomu kto to videl, my veríme len svojim dlhoročným skúsenostiam, pozorovaniam a logickým domnienkam! O tom debatujme! (len tak mimo témy, u nás máme na ministerstve kultúry štátneho tajomníka, volá sa Machala a ten verejne žiadal, na tlačovej konferencii aby sa vo vysielaní štátnej televízii umožnilo diskutovať o tom, že zem je plochá, pretože on má svoj názor a nejakým vedeckým nepodloženým teóriám neverí) 

Zanechajme teda fyziku a chémiu a poďme debatovať, nie o plochej zemi ale o včelách! 

Poprosil som vás aby ste moje príspevky čítali s porozumením, ale buď píšem nezrozumiteľne alebo čítate povrchne či predpojato. Pri zdôvodňovaní potreby kyslíka som opakovane napísal :“ Pri chove plodu na jar je denná spotreba cca 100 g cukrov...“ . ..ako včelári dobre vieme, že v zimných mesiacoch včely plod nechovajú a ich spotreba je minimálna, tak odhadujem 1 kg zásob na zimný mesiac...včely totiž fungujú racionálne a zo zásob si pomocou kyslíka štiepia len toľko cukru aby im získaná energia stačila na udržanie potrebnej teploty v chumáči! Keď začnú chovať plod, musia zvýšiť teplotu okolo matky minimálne o 10 stupňov a vyhrievať väčší priestor ako len okolo matky aby získali dostatok energie logicky potrebujú viac kyslíka a teda vzduchu, v objemoch presne ako som použil v argumentácii. 

Použiť ako argumentáciu v tomto zmysle fumigáciu a zatvorenie úľa na pár hodín len potvrdzuje nepochopenie mojej predchádzajúcej informácie. Tak trochu my to pripadá že sa ani nesnažíte pochopiť čo píšem a okamžite vymýšľate protiargumenty, ktoré majú dokázať že píšem blbosti. My včelári vieme, že fumigujeme keď už včely v úli nechovajú plod, čiže ich nič nenúti nasávať kyslík na získanie energie zo zásob na udržiavanie teploty okolo plodu. Preto ak zatvoríme včely v úli s desiatkami litov, majú dosť vzduchu a v tomto období rozhodne zásoby ani nekonzumujú a nepotrebujú „nasávať“ kvôli štiepeniu cukrov kvôli kyslíku desiatky litrov vzduchu zvonku. Predsa ako včelári vieme, že pri kočovaní sa zatvorili letáče a o pár hodín cesty sa na novom stanovišti otvorili. Včely to v pohode prežili ak bolo chladno (preto sa presuny robil v noci), ak bola vyššia teplota občas došlo k úhynu, ale to bolo nie z nedostatku vzduchu ale zaparením, s prehriatia lebo včely nemohli prirodzene regulovať svoju teplotu okolo plodu. Preto sa sa začali vrchnáky na úľoch pri kočovke nahrádzať jemnou sieťovinou a myslím že aj kvôli tomu sa vymyslelo a začalo používať sito v dne (to len neskôr to nadšenci začali volať „dnom na monitoring“). 

O tom že nechcete pochopiť čo píšem svedčí v súvislosti s fumigáciu vaša „argumentácia“... citujem:“ nic se nestalo, jak je to možné, když vč musí za hodinu vyměnit 300 litrů“ ...napísal som niekde takúto BLBOSŤ? ...čítajte si prosím vaše „argumenty“ , ktorými dokazujete že píšem blbosti, pretože občas to môže dopadnúť tak, že tie blbosti píše niekto iný... ja som predsa napísal, citujem :“ Čiže každú hodinu musia nasať a vypudiť vyše 12 litrov vzduchu“ a aby ste to neprehliadli, zvýraznil som to! Aj tú hodinu, aj tých 12 litrov, ale vy pokojne tvrdíte že som napísal 300 litrov za hodinu. Zbytočne sa snažím, vy v mojich príspevkoch nájdete aj to čo som nepísal. Prvá vec ktorá vám zdvihne tlak, má za následok zatiahnutie „krvavej“ clony pred očami a ďalej už zrejme nečítate! 

Nuž to sa potom ťažko diskutuje, ale ja som trpezlivý a už som si na váš štýl zvykol!

 Ale ešte sa dotknem toho vykurovania úľa v zime včelami. Včely celý priestor na takéto teploty rozhodne „nevyhrievajú“, nie je to ich cieľom a bolo by to pre nich neekonomické a sprevádzané rýchlou spotrebou všetkých zásob a rizikom úhynu od hladu. Uvažujme ako včelári, keby včely úľ „vyhrievali“ tak by neboli stiahnuté v chumáči, ale vo „vyhriatom“ úli by boli rozlezené, prenášali by zásoby potrebné na „kúrenie“ aj pre plod, ktorý by v podstate ani neprestali vo „vykúrenom úli“ chovať celú zimu. Včely sa v zime rozhodne nesnažia zvýšiť teplotu v úli, „vykúriť priestor“ úľa, ale objektívne musíme konštatovať, že z chumáča včiel teplo uniká do priestoru úľa! 

Teplo z chumáča včiel uniká troma cestami: 

Prvou je sálanie z povrchovej vrstvy včiel v chumáči, ak pri dlhotrvajúcich mrazoch majú včely na povrchu chumáča teplotu napr.10 oC a v úli je mínusová teplota, v zmysle prírodných zákonov dochádza k vyrovnávaniu tepla. 

Pre druhú cestu úniku tepla s chumáča si musíme uvedomiť, že včely ktoré majú za úlohu vyrábať teplo v chumáči nie sú v uličkách ale zalezú do prázdnych buniek v pláste a začnú pohybovať prsnými svalmi, čím sa ohrejú na teplotu od 37 oC až do 43 oC (!). Vyrobené teplo priamo zohrieva plást a všetci vieme ako je vosk schopný teplo akumulovať a postupne uvoľňovať. No a to je druhý zdroj potenciálneho úniku tepla, vosk síce nahrieva priestor uličiek, v ktorých sa zdržiava matka so svojím sprievodom, ale plásty tvoriace súčasť zimného chumáča včiel sú obyčajne dlhšie ako veľkosť chumáča za mrazov a teplo sa prehriatym voskom dostáva mimo chumáč kde sála do prázdnych uličiek. 

Treťou ale najvýznamnejšou cestou je už niekoľkokrát spomínané „dýchanie chumáča“, teda privádzania čerstvého vzduchu s potrebným kyslíkom dovnútra chumáča a vypúšťanie CO2 a vodných pár z chumáča, ktoré je sprevádzané tiež únikom tepla. 

Ak teplo z chumáča rôznymi cestami uniká, nutne musí vplývať na teplotu prostredia v úli! Včelstvo teda nedokáže zabrániť úniku tepla zo svojho chumáča do vnútorného priestoru úľa, a tak sú plásty so zásobami, strop, vnútorné steny úľa a všetok vzduch v úli týmto unikajúcim teplom, ktoré od chumáča sála alebo ho včely z chumáča vydychujú do určitej miery ohrievané/vykurované. Podobne ako staršie typy elektrických žiaroviek dodávali svetlo no pritom sa aj ohrievali a tak ovplyvňovali teplotu okolo seba. Rozhodne však včely „nevykurujú“ priestor úľa s cieľom zvýšiť jeho teplotu, to robia len v chumáči, no aj našich úľoch fyzikálne zákony v zime platia, preto hoci je mimo chumáč v kúte úľa pri dlhších mrazoch mínusová teplota, okolo chumáča je teplota určite vždy vyššia. Nakoniec aj priame zimné merania teplôt v úli dokazujú, že teplota aj v najchladnejšej časti úľového priestoru je vždy vyššia ako je teplota mimo úľ.

 (ospravedlňujem sa diskutérom že vo svojich úvahách sa doslovne nedržím len svojich praktických skúseností so včelami ale opieram sa aj o zistenia a merania, ktoré mi pripadajú logicky správne) 

Doterajšia diskusia sa rozkošatila ako je u diskusie s vami bežné ale aj po rozličných odbočkách stále zastávam názor ako som napísal v prvom príspevku,“ myslím si a je to môj osobný názor, ktorý nemusí byť správny, že navrhovaná ulička by skomplikovala včelám zimovanie“. Včely prezimujú o tom niet pochýb aj v lete budú fungovať ale tiež niet pochýb že im to život skomplikuje, vstup včiel a vzduchu do úľa nebude jednoduchý a priamy. Ale samozrejme včelárovi sa práca uľahčí pri kontrole úľa a to chápem ako výhodu ak niekto nemôže dať úle so studenou stavbou na stojan po dva kusy a kontrolovať plásty zboku. držím palce pri skúškach studenej stavby s bočnou uličkou!

Tom konečne diskusia o včelách, rád sa jej zúčastním ale skúsme čítať oponentove príspevky s porozumením! teda zopár vecí ktoré si Tom vysvetlil po svojom a môžeme diskutovať…😉

Nejprve píšete o 1.500 l za den a to se Tomovi nezdá, a pak je to najednou jen 300 litrů…

no hádam až takéto podpásové ataky nemusíme používať, skúste sa vrátiť k môjmu príspevku a čítať s porozumením… napísal som, citujem : “vo včelárskej encyklopédii z roku 1905 som sa dočítal že: “…15 000 včel vydechne v zimě při spotřebě 20 g medu v sušině 29,3 g CO2, což se okrouhle rovná 15 litrům. Jestliže tedy vezmeme průměrný obsah kysličníku uhličitého ve vzduchu úlu v zimě za 1 %, pak by se v zimě vyměnilo 1500 1 vzduchu denně”

nie nezmenil som vyčítané číslo 1500 l z encyklopédie za deň na 300 l preto, že by sa vám nepáčilo , ale dal som vám reálny príklad, ktorým som dokumentoval svoj názor a bolo to cca 300 litrov vzduchu za deň)!!! 

tých 300 litrov za deň som vám vysvetlil, ale asi ste to prehliadli alebo nechcete pochopiť, aby ste to nemuseli hľadať , znovu vám to napíšem :

"Včely k chovu plodu potrebujú kyslík k tomu aby mohli z cukru získať energiu potrebnú pre život. Je to tá notoricky známa rovnica keď sa cukor pomocou kyslíka rozkladá za tvorby energie na CO2 a vodu. Pri chove plodu na jar je denná spotreba cca 100 g cukrov a na strávenie tohto množstva musia včely zo vzduchu odobrať 75 litrov kyslíka (O2), z ktorého vznikne 75 litrov oxidu uhličitého (CO2) a 60 gramov vodnej pary. Ak včely potrebujú dostať do úľa každý deň 75 litrov kyslíka musia za deň dostať do úľa viac ako 300 litrov vzduchu! 

Čiže každú hodinu musia nasať a vypudiť vyše 12 litrov vzduchu! Včely sú na toto nastavené, vedia čo robiť, vlhký teplý vzduch uvoľnia z chumáča, teda vlhkosť aj CO2 uniknú do priestoru úľa a tým včely „nasajú“ čerstvý vzduch s potrebným kyslíkom cez otvor letáča. čo je na tom nepochopiteľné ?… ak 12 litrov musia nasať kvôli potrebnému kyslíku za hodinu, nejedná sa o žiaden vietor ani prievan…ako chcete ucítiť niečo také ako vánok za pár sekúnd? …za desať sekúnd , teda keď priložíte na chvíľku ruku, k česnu  je to 0,033l.. "

měřil někdo rychlost proudění plynu v česně v zimě?

samozrejme existujú k meraniam štúdie, chcete ich študovať alebo stačí výsledok? ten výsledok je : Pri vonkajšej teplote -25 °C bola v česne (dolnom vchode) nameraná  rýchlosť prúdenia približne 0,01 až 0,02 m/s…. viem že poznáte Beaufortovu stupnica sily vetra, kde rýchlosť prúdenia do vzduchu nazývaná “vánok” je pri rýchlosti 0,3-1,5 m/s ….čiže v česne nie je žiaden vánok a rozhodne nie VÍCHRICA (20,8-24,4 m/s)

a zasa neférové konštatovanie, až s útokmi na moje česná a otrepaná pesnička o alkohole a vodičoch…

rozhodně není pravda, co Goro podsouvá, že malé česno zaviňuje víc práce včelám = zátěže včel…

Nikomu nič NEPODSÚVAM napísal som výsledky meraní v česnách: “z praktických meraní sa zistilo , že cez veľké česno menia vzduch v dlhších intervaloch, cez malé česno musia vymieňať častejšie... včelstvá cirkulujú vzduch teda buď s dlhšími obdobiami 42 až 80 minút,... alebo kratšími intervalmi 20 až 150 s , teda častejšie...”

ako ste z tohto vydedukovali, že včely majú viac práce??? …predsa do úľa nasajú rovnaké množstvo vzduchu!…a väčšina vzduchu ja nasávaná z titulu rozdielov tepla a koncentrácií…

Dost neuvěřitelné je také, že ze 75 l kyslíku je po sloučení s uhlíkem zase jen 75 l CO2. Uhlík tedy nemá žádný objem a nebo se vtěsná do objemu kyslíku? To jako fakt?

Tom je 3x3=9 FAKT?  vy tomu veríte ??? 

tak verte aj tomu, že objem jednej molekuly plynu, či už kyslíka O2 alebo oxidu uhličitého CO2 je prakticky rovnaký za rovnakých vonkajších podmienok (tlak, teplota). Podľa Avogadrovho zákona majú rovnaké objemy akéhokoľvek plynu za rovnakých podmienok rovnaký počet molekúl. 1 mól plynného kyslíka (O2) premení na 1 mól plynného oxidu uhličitého (CO2), pričom celkový objem plynu sa nemení, ak sú podmienky (teplota, tlak) konštantné. Molekula CO2 je síce o niečo väčšia a ťažšia (má 3 atómy oproti 2 atómom O2, ale ako plyn zaberá v porovnaní s O2 rovnaký priestor vďaka veľkým medzerám medzi molekulami. 

Tom asi 3x3 je 9! …aj ja tomu verím!

začína tá diskusia pekne, poďme na to:

plyny se v zimě ve vč mění samočinně …

áno naozaj  VO VNÚTRI ÚĽA  v princípe riadia procesy dva fyzikálne javy  “Komínový efekt” teda zimný chumáč včiel produkuje teplo a vzduch okolo chumáča sa ohrieva , teplý vzduch je ľahší a stúpa nahor, zatiaľ čo studený čerstvý vzduch je nasávaný česnom a “koncentračný gradient”  teda  oxid uhličitý CO2 a vlhkosť, ktoré včely vydychujú, sa prirodzene rozptyľujú smerom k miestam s ich nižšou koncentráciou (difúzia)….

ALE !

Hoci včely v zime šetria energiou a "nevetrajú" krídlami tak intenzívne ako v lete, nie sú úplne pasívne! Zmenou hustoty chumáča včely fungujú ako "inteligentný ventil". Ak sa v jadre nahromadí priveľa CO2 alebo tepla, chumáč sa mierne rozvoľní, čím sa zvýši prietok vzduchu medzi jednotlivými včelami. Naopak, pri silnom mraze sa stiahnu, čím prúdenie takmer zastavia, aby udržali teplo. Potom ale musí nasledovať “Krátkodobé vetranie” tzv “dýchanie chumáča”  Ak hladina CO2 v chumáči dosiahne kritickú úroveň (uvádza sa hranica 6 – 10 %), včely ho vypudia dohora tým že  v jadre chumáča môžu spustiť krátke, počuteľné "zahučanie" – vibráciu krídlami, aby tým čerstvý vzduch do vnútra doslova nasali.

Prúdenie v úli je teda poháňané rozdielom teplôt, ale včely ho neustále korigujú zmenou svojej polohy a hustoty, aby zabránili uduseniu aj podchladeniu.

a celá diskusia smerom ku mne je skoro zbytočná…

v svojom prvom príspevku som napísal: “myslím si a je to môj osobný názor , ktorý nemusí byť správny, že navrhovaná ulička by skomplikovala včelám zimovanie”

na čo ste reagoval svojim štýlom: “OK. Shodil jste Petrův nápad ze stolu.”

Nuž diskutujme ale s pochopením toho čo píšu iní diskutéri…😉

tak zvislá štrbina len 6 mm?..to ma nenapadlo…

budem uvažovať….🤔

(v pokuse u Taranova robili V 10 úľoch v strede predných stien po celej výške  zvislé rezy široké 10 mm a v 10 ďalších úľoch boli urobené vodorovné rezy široké 8 mm po celej šírke  predných stien.)

tome nenazval som vás hlúpym to je váš názor, len tvdohlavo nechcete pochopiť iných..ale napísal som že nebudem diskutovať o tom čo nechcete chápať, tak nebudem.. ja nenapadám vysoký rámik ale píšem o vyššej prácnosti…je to marný..

ano, práve skúšky zvislej štrbiny u profesora Taranova ukázali aj to, že včely nechcú vchod do úľa v úrovni podlahy ale do rámkov …o tom ešte debatovať by sme mali…

totiž ak tú zvislú štrbinu urobíte len 6 cm vysokú, je sakra dôležité kde bude, ak ju dáte cez celú výšku porušíte svoje názory o tom, že stačí malé česno..

toto jsem při nejlepší vůli nepochopil a proto nereagoval- .."tá otázka nepúšťať včely POD RÁMIKY PLODISKA ALE “DO” RÁMIKOV PLODISKA by možno stála za premýšľanie či skúšanie…"

Nevadí, len som chcel ďalej rozvíjať tému “horného česna”… proste ak nemá česno ústiť do podmetu pod rámiky, (dolné česno ) tak by malo česno ústiť “do plodiska” (Horné česno) teda včely by mali vchádzať priamo do plodiska a nie do medníka ani nad plodisko…čo je na tom nepochopiteľné?….?včely proste vchádzajú tam kde treba……

K tomuto sa vyjadrovať nebudem  “Vy Goro jste zkusil vysoké rámky, ale nepochopil a nenaučil se je používat”…..UŽ SOM VÁM 5X NAPÍSAL ŽE SOM OD TOHO vášho systému ODIŠIEL PRE VYŠŠIU PRÁCNOSŤ…no nepochopil ste, nemienim o tejto téme viac diskutovať, včelárim tak ako mi je pohodlnejšie, s menším počtom zásahov do včelstvá… vy včelárte ako vyhovuje vám , optimálne pre stanovište kde máte včely  ,..nech sa vám darí …

Tak po dvoch týždňoch silných mrazov som bol pozrieť podmety a skontrolovať množstvo mŕtvoliek... 

okrem jednej rodiny, (kde som dosť neskoro menil matku a dlho kládla), sú včely zatiaľ OK, mŕtvolky primerane... hoci poslednýkrát sa preleteli 9.12.2025..

jedná sa o túto prednášku?

https://www.youtube.com/watch?v=QtUtNARvgoE

Tom, pôvodne som vám chcel  ukázať ako sa včely zbytočne pobehujú po priletení k úľu ak je česno maličké v lete a oni ho “hľadajú” a radi by vliezli do úľa… a  ako sa nezdržiavajú zbytočným pobehovaním  pri normálnom česne ale keďže vy videá nepozeráte tak aspoň dva snímky (hoci z nich to bezradné pobehovanie či priamočiary vstup nie je až tak evidentne  vidieť)…

To se vám Goro neposmívám, jen se prostě nechci smířit s tím, že už není co vymýšlet a zkoušet.

ale túto vašu myšlienku som nikdy nenapadal… som vám len napísal, že Taranove pokusy študujem podrobnejšie aby som neobjavoval objavené a aby som zistil nejaké skúsenosti iných včelárov, vy sa tiež neopierate len o svoje nápady…

prečo radšej nereagujete na môj konkrétny návrh:

.."tá otázka nepúšťať včely POD RÁMIKY PLODISKA ALE “DO” RÁMIKOV PLODISKA by možno stála za premýšľanie či skúšanie…"

… ano včely sa prispôsobia tomu priestoru ktorý roj najde alebo tomu priestoru, ktorý im včelár poskytne… preto prežijú aj s malým česnom aj s horným česnom a ak im je priestor malý, vyhryzú ho alebo sa vyroja… 

ale nepochopil som skutočne toto : “Úplně jste ignoroval tuto ZÁKLADNÍ premisu mého sdělení, tedy že TUPÁ příroda pracuje stylem pokus/omyl.”  ..to má byť čo???

včelár nepracuje systémom pokus omyl?…najprv im dá česno veľké 72 cm2, potom im dá 9 cm2 a nie je ako tupá príroda, NEPRACUJE SYSTÉMOM POKUS OMYL, má z toho “logický záver” VČELY NEPOTREBUJÚ ČESNO 72 CM2….stačí im aj 6 či 9 cm2…

americký vedci skúmali blchu, povedali skoč a blcha skočila, odtrhli jej jednu nohu, povedali skoč a skočila, odtrhli jej ďalšiu a skočila …keď jej odtrhli aj poslednú nohu a neskočila ponúkal  sa logický záver a oni k nemu dospeli “keď odtrhneme blche všetky nohy, blcha OHLUCHNE”

aby sme nedopadli rovnako 😉

https://dzen.ru/a/YerpPdjtTCV2dbok

Tom trochu ste profesora Taranova zništili, že vchody prekryli len  papierom (ale podobmej chyby som sa dopustil aj ja keď som sa pohrdlivo vyjadril o štúdii, že zistil len to že väčšie včelstvá potrebujú väčšie česna a podobne.. )..len tak mi mimochodom ten papier bol povoskovaný, teda nepriehľadný a museli urobiť každých  mm dieročku aby včely videli svetlo a vybrali si kde vyhrýzať… a niektoré pokusy robili aj s drážkou zalepenou propolisom…

teraz študujem ten materiál podrobnejšie aj s pohľadu horného česna, ale oni do zvislej štrbiny skúšali dať robiť česna v rôznych mesiacoch a zistili , že v septembri si robia menšie česná a skôr hore a v lete majú vyhryzený celý otvor… a robili aj vodorovné štrbiny a sledovali kde si vyrobia česno…

Martin je to fajn, Moderního včelaře čítam už roky, je skutočne písaný najmä v niektorých článkoch “vedecky” ale o tom to je, tým sa časopisy pre včelárov odlišujú, MV vedecky, Včelařství o svojich problémoch ČSV a Dymák si píšu len tak tak včelári pre včelárov… s tým nič nenarobíš..😉

ale som to čítal, čo konkrétne ťa tak zaujalo, že si vyžaduje komentár? 

🙄České médiá (napríklad Hospodářské noviny) informovali, že ani premiér Andrej Babiš, ani prezident Petr Pavel zatiaľ nezverejnili žiadne stanovisko k americkej vojenskej akcii.

Akýkoľvek útok na nezávislý štát a jeho predstaviteľa bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN je hrubým porušením medzinárodného práva, a to bez ohľadu na režim, aký vládne v napadnutej krajine. Uviedol to v sobotu prezident Peter Pellegrini v reakcii na americkú vojenskú akciu vo Venezuele, pri ktorej Spojené štáty zadržali a vyviezli z krajiny prezidenta Madura s manželkou.

„Medzinárodné právo neplatí, vojenská sila sa používa bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a každý, kto je veľký a silný, si pri presadzovaní vlastných záujmov robí, čo chce. Ako predseda vlády malej krajiny musím takýto rozvrat medzinárodného práva rezolútne odmietnuť, ako som to urobil pri vojne v Iraku, pri neuznaní Kosova za suverénny štát či pri použití ruskej vojenskej sily na Ukrajine alebo pri hodnotení situácie v Gaze,“ napísal Fico