Keď  teória tak teória 😉 …nevidel som   do včelstiev, čo je základ pre rozvíjanie teórií, ale z toho, že je momentálna spotreba relatívne nízka mi vychodí že v plodiskách je prevažne zaviečkovaný plod, ktorý nie je potrebné krmiť čo bolo spôsobené spomínaným “ucpaním plodisk medem”, jednoducho matka nemala kde klásť… váš predpoklad je správny,na chov spotrebuvávajú včely prednostne med z okolia plodu (teda ak nie je zaviečkovaný), čo by mohlo mať pri ochladení aj pozitívny účinok na plodisko, teda uvoľnenie plodiska, možnosť klásť vajíčka a následne chovať aj vďaka vykonanému  posilneniu viac včiel…. Len ten efekt bude priamo úmerný množstvu spotrebovaného medu a to zasa bude závislé od množstva otvoreného plodu… proste v rodinách to po ochladení môže vyzerať rôzne… …

 Tom tu uviedol skutočne zásadné veci …. je ich viacero aby nesplynuli tak opakovane len niečo  vypichnem a trochu rozvediem…. to čo treba mať na mysli keď chce včelár “posilniť včelstvo" pridaním plodu z inej rodiny, resp. oslabiť “predčasne” silné včelstvo… včelár by mal vedieť čo kde preložiť… …na to si stačí pozorne prečítať čo napísal Tom, ja len mám názor že by včelár mal vedieť  aj prečo to robí, tak dopĺňam…😉

Jestli v některém vč vidím, že je tam hlavně zavíčplod a málo otevřeného, je jasné, že tady nastane těžký problém hned jak se to vylíhne. A naopak kde je většina otevřeného, tam se přidá rámek zavřeného a otevřený přidá “přebujelým”.

…matka  kladie len toľko vajíčok koľko lariev sú schopné včely mladušky nakŕmiť a vychovať, včelstvo obyčajne nie je slabé preto že matka kladie málo vajíčok, ale matka kladie málo vajíčok preto, že mám málo mladušiek…..v takom prípade pridanie otvoreného plodu do rodiny ktorú chce včelár posilniť  chov ďalších včiel ešte spomalí, mladuškám pribudne viac hladných krkov a matka ešte viac obmedzí kladenie vajíčok……čiže pridanie  otvoreného plodu by pôsobilo kontraproduktívne.. u Toma keď pridá plást zaviečkovaného plodu, z ktorého  každú chvíľu vylezie armáda mladušiek na pomoc s krmením toho otvoreného plodu dôjde skutočne k posilneniu včelstva, pretože konečne môže matka viac klásť… a naopak z “přebujnelého" včelstva sa nesmie brať otvorený plod, ten je “spotrebiteľom nadmerných zásob kŕmnej kašičky” a musí sa zabrániť, aby zo zaviečkovaných plástov nevyliezla daľšia hromada mladušiek, ktoré by boli bez roboty a nimi vytváraná kašička by bola prebytočná a len by mohla dopomáhať k tvorbe “rojových” včiel…

u nechcem byť nejakým “vysvetľovačom” ani komentátorom Tomových postupov, on vie prečo to robí a včelári to môžu robiť tak isto a nemali by pochybiť… len ešte chcem upozorniť na jednu vec, ktorú správne dal tučným písmom…  Jediné, co je nutné aby si každý uvědomil, že jakmile bude handlovat cokoli, je to PODNĚCOVÁNÍ!!!!!!  ….už by som len chcel upozorniť, že skutočne kto nemá čas, vedomosti či odvahu na regulovanie sily rodín, mal by si radšej toto odpustiť, pretože ako napísal Tom, je svätá pravda, že si môže niekedy narobiť viac problémov ako osohu …citujem… " A ne každý pak dokáže zvládnout maximálně vyrajcovaná včelstva."

“nie každá diera v   strome pri ktorej sú včely musí byť včelami osadená”…. komentuje svoje video Matúš…

https://www.youtube.com/watch?v=fguuGekDRmo&t=411s

Pochopil si dobre nedobehnú, myslel som to o tej lastovička tak, že keď to jeden rok nevyjde a už to vyšlo 7x, tak nevidím problém a budem pokojne spávať… budúci rok si to vynahradia…. Ani tento ešte nie je pre ne stratený….napríklad teraz to prichádzajúce ochladenie ani nezaregistrujú, budú šliapať a “dobiehať” 😉

Martin  priznávam že nemám tie polystyrénové úle (Tome nie sú to plasťáky 😉) na slnku ale to nemám žiadne sú pod listnantými stromami a na jar teda slnko na ne môže….

k tvojmu návrhu na "vyhrievanie" spodného nadstavku nevidím dôvod, proste bol iný rok… veď som písal, že každý rok to dobehli a tie v drevákoch aj aj predbehli…

jedna lastovička leto nerobí ….

včelár často uvažuje kde urobil chybu a pritom chybu nemusel urobiť…

ja mám včely hlavne na NN ⅔ LG, a pár úľov tohto typu mám aj z liateho polystyrénu (koplen) z hrúbkou steny 40 mm…. sú ľahké, pevné a pôvodne som plánoval na tento systém prejsť kvôli vyšším výnosom a tepelnej pohode včelstiev, nižšej potrebe zimného kŕmenia a bla, bla bla… neprešiel som…ale nie o tom chcem písať…v týchto úľoch naozaj zakrmujem na zimu výrazne menej, včely na jar nevyláka slnko k predčasnému plodovaniu, dokonca dlho trvá kým jarné slnko prehreje úle a začnú mať prelety, nosiť peľ a chovať vo veľkom plod… v drevených už mám veľké plochy plodu ked tieto  konečne začínajú… len potom prídu marcové/březnové studené noci, včely v drevených úľoch musia viac kúriť, obmedziť plodovanie ale tie v tom polystyréne v noci vôbec nevychladnú a v kuse idú ako píly a skoro vždy v množstve plodu a jarných včiel nielen dobehnú ale aj prebehnú tie v dreve…

tento rok tomu však tak nebolo… včely v drevených úľoch nemuseli “brzdiť” a tie teploty zasa neboli také aby včas prehriali aj včely tie v polystyréne… začali neskoro chovať plod, zimné včely končia a mladušky sú v plode pod viečkami…  nehodnotím ich že zoslabli, ale  včiel je významne menej ako v iných úľoch, mám včelstvá ktoré už nosia do druhého medníka a tieto majú menej včiel ako mali po zime..

myslím teda hoci nevidím do Blaníkov, koľko majú plodu, že keby nemali to “uzamknutie medom pod hornou laťkou” na vysokých rámikoch nosili by hore do NN a matka by mala priestor a nezoslabli by…. čiže problém bol podľa môjho názoru identifikovaný správne , teda “efekt vyššího rámku ako 30” len v tomto roku asi sa kritérium pre včasnú znášku posunulo na “efekt rámku vyššího než 26”…  ešte mám otázku, nemáte Blaník aj v 24 kách?…aj tam “zoslabli”?

..ja by som im drasticky rozperákom alebo vidličkou ten med pod hornou laťkou na vysokých rámikoch odviečkoval…možno ho vynosia hore a urobia miesto matke…

samozrejme mohol to byť vplyv infikovaného peľu a pod…ale to by sme sa už dostávali do roviny špekulácii, skúsme sa držať pri zemi…

no ten kolega môže dúfať…

V rámci usmerňovacieho dokumentu EFSA o včelách z roku 2013 (Bee Guidance Document), má Rada nájsť dohodu na konkrétnom ochrannom cieli pre včely. Členské štáty ho doteraz neboli schopné schváliť. Bee Guidance Document je kľúčový pri hodnotení rizík prípravkov na ochranu rastlín a ich účinkov na necieľové druhy, teda v tomto prípade opeľovače a včely. Viaceré krajiny dokument na ochranu včiel dlhodobo blokujú, ale oficiálne nie je známe ktoré, pretože to vlády nechcú zverejniť! Vedkyne a vedci, ako aj európski aj slovenskí včelári sa zhodli na maximálnej hodnote 7% redukcie kolónii. To znamená, že by boli povoľované len také pesticídy, ktoré zabijú maximálne 7% danej kolónie včiel. K tomuto cieľu sa prihlásil aj výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie,“ povedal Martin Hojsík, ktorý je členom výboru za frakciu Renew Europe.

čiže aj po schválení toho dokumentu a bude používať hromada prípravkov po použití ktorých budú včely hynúť… niektoré hneď, ďalšie postupne …už to predsa bolo tu písané, že včelám hrozí infikovaný peľ, tým sa kŕmia larvy a rodia sa včely s nízkou imunitou..

nie že by som bral vážne informácie od spolku Greenpeace…ale nimi publikovaná štúdia analyzovala zvyšky pesticídov v materskej kašičke a vzorkách peľu včely medonosnej. Greenpeace priblížil, že šlo o najväčšiu štúdiu svojho druhu v Európe, ktorá obsahovala viac ako 100 vzoriek z 12 krajín. Celkovo bolo pritom vo vzorkách identifikovaných až 53 rôznych chemikálií, čo mimovládna organizácia považuje za obraz toxicity súčasného európskeho systému poľnohospodárstva.

…ono včely na jar zoberú všetko, všetky “náhražky”, zo sušeného mlieka, sóje  ked nie je peľ donesú aj piliny, lógr (Tom prípadne vysvetlí 😉) ale nakoniec to vyhádžu akonáhle sa objaví chutný peľ…dokonca aj peľ z liesky vyhodia ak kvitne jíva…

Veselý v svojom Včelařství píše,že keď sa pridáva medocesto s primiešaným peľom väčšinu toho zjedie staré včely zásobovačky (mechanizmom, ktorý popisuješ) a môžu z toho dostať akurát nozému, pretože peľom sa kŕmia mladušky, starým včelám stačí kvapka medu… tvoj postup by bol lepší, ale takýto zásobný plást by sa musel priložiť k plodu….. ale vhodnejšie je včelám ponúknuť nazbieraný peľ na tácke pred úľom , lietavky ho v rúskach dopravia tam kde patrí a najlepšie je ako píše Tom, zabezpečiť také podmienky pre včely a ich rozvoj aby sme im potom nemuseli kafrať do života…

Postup ktorý navrhuješ, teda peľ do medu sa používa pri úprave peľu na používatelnejšiu formu pre ľudí….

…dostali  sme sa trochu  mimo pôvodnej otázky o vhodnosti konzumácie peľu zozbieraného včelami pre človeka…. 

včely jednoznačne preferujú čerstvo donesený peľ, mladušky ho konzumujú okamžite aby mohli v žľazách tvoriť "sesterské" mlieko/kašičku na kŕmenie najmladších lariev , resp. primešavať ho do stravy pre staré včelie larvy…  PRETO HO VČELY PRINÁŠAJU DO BUNIEK  OKOLO PLODU ABY BOL “PO RUKE” …. Ak dokážu včely doniesť peľu viac ako je okamžitá spotreba, ukladá sa do zásobných tzv. peľových plástov, ktoré sú aj ďalej od plodu…tam ho ukladajú, dusajú, zalievajú medom, na “horšie časy”  existuje niekoľko exprimentov kde sa to sledovalo a zistilo sa že  včely jednoznačne preferujú čerstvý, resp do 3 dní starý peľ, na trávenie peľu neptrebujú aby bol nejak upravovaný, vďaka osmotickému tladu v tráviacej trubici väčšina zŕn peľu praskne a dokážu ho zúžitkovať (na rozdiel od človeka, kde neupravený peľ len “prebehne” a skonči v h,…)

Lynx čítal si Bergera s porozumením, je to tak ako píšeš…

peľ je pre včely hlavný a jediný zdroj bielkovín. V určitých obdobiach života sú včely schopné tvoriť materskú kašičku a vosk, čo by bez konzumácie peľu nebolo možné…Peľ má pre včely predovšetkým nasledovný význam: jediný zdroj dusíkatých látok kŕmenie a vývoj včelieho plodu vplyv na dĺžku života včiel činnosť žľazového systému včiel Priemerné množstvo peľu vyprodukované jedným včelstvom denne je okolo 150 gramov. Časť doneseného peľu včely hneď konzumujú a časť ukladajú do buniek, kde ho konzervujú…

Z hľadiska miery spracovania peľu včelami rozoznávame 3 druhy: rastlinný, obnôžkový a plástový peľ (perga, včelí chlieb). Rastlinný peľ nie je spracovaný včelami.Obnôžkový (včelí) peľ je čiastočne spracovaný včelami, prenášaný na zadných nožičkách. Je obohatený o výlučky slinných žliaz včiel a nektár. Farba je zvyčajne v rôznych odtieňoch žltej, šedo-bielej, oranžovej, červenej, zelenej alebo modrej. Perga (včelí chlieb) je peľ, ktorý včely po prinesení do úľa natlačia do buniek plástov, kde je ďalej obohatený o med, ako aj tráviace enzýmy a organické kyseliny, ktoré sú obsiahnuté v sekrétoch slinných žliaz včiel. Využitelnosť bioaktívnych látok pergy je približne štyri krát vyššia v porovnaní s obnôžkovým peľom.

Rôzne pesticídy a herbicídy vnášajú do peľu nežiadúce látky, ktoré skracujú životnosť včelstva, ba aj konzumenta. Hoci včely nie sú cieľom pesticídov, sú veľmi náchylné na kontamináciu, pretože sú vystavené týmto látkam pri zhromaždovaní nektáru, peľu a vody na udržanie kolónií. V prípadoch akútnej toxicity môžu včely rýchlo zomrieť po aplikácii pesticídov, zatiaľ čo chronická expozícia nízkych dávok môže poškodiť ich správanie pri hľadaní potravy a ovplyvniť zdravie a vývoj celých včelstiev. Včely pokrývajú širokú oblasť (až 7 km²) pri hľadaní nektáru a peľu. Z týchto dôvodov bolo v posledných rokoch veľkým záujmom použitie včiel medonosných a včelích produktov (peľ a med) ako bioindikátorov kontaminácie životného prostredia. Štúdie preukázali, že úroveň kontaminácie včiel pesticídmi úzko súvisí s blízkosťou zdroja kontaminácie a trvaním expozície. Medzi včelími produktami je peľ označený za najlepší na posúdenie prítomnosti environmentálnych reziduí pesticídov, pretože je ľahko zberateľný a je často kontaminovaný. Publikovaná štúdia, v ktorej boli odobraté vzorky čerstvého peľu zo 45 včelstiev nachádzajúcich sa v rôznych regiónoch Španielska, poukazuje na prevažnú kontamináciu miticídmi (skupina insekticídov zabíjajúca roztoče), ale aj inými insekticídmi používanými v poľnohospodárstve, ako sú chlórpyrifos a acetamiprid, ktoré vykazovali výrazne vyššie koncentrácie vo včelstvách nachádzajúcich sa v intenzívnom poľnohospodárskom kontexte ako tie vzorky peľu zozbierané vo vidieckych, trávnatých alebo záhradníckych oblastiach.

mohol by som sem písať oslavné ódy na účinnosť pojedania peľu na ľudský organizmu, doslova neexistuje choroba na ktorú by vraj nepôsobil pozitívne… no skúsme sa zamyslieť…ak v súčasnosti sa používa peľ ako indikátor škodlivosti životného prostredia a spôsobuje vo včelách problémy s  chovom plodu kvôli stopovým obsahom škodlivín je to  naozaj taký zázrak pre človeka?

včelám odoberajú včelári peľ pred vstupom do úľa tak že ich nútia liezť cez dierovanú prekážku cez dierky sa včela prepchá ale jej strhnú peľ , ktorý prináša z nožičiek.. včely musia zapojiť viac včiel do zberu peľu, ak to nie je nárazová znáška ako z repky ale musia peľ zháňať, trpí tým kvalita a množstvo vytváranej kašičky pre včelie larvy a vychované včely sú krátkoveké… získavanie peľu a tiež propolisu na zvýšenie finančného efektu včelárenia je podľa včelárov bezproblémové ale môj názor je že rabovanie kvalitného peľu, najmä mimo poľnohospodárske oblasti je faktor, ktorý spôsobuje problémy včelárom s tým aby dochovali silné a zdravé včelstvá…

tá zdravá výživa je hlavne marketing, ak sa v tom sáčku nachádza len obnôškový peľ ktorý bol vysušený, tak po zjedení človekom prebehnú celé zrnká a v podstate z neho získa minimum užitočných látok (ak teda nebol zbieraný neďaleko postrekov, tam získa aj škodlivé látky ☹️)

…no môže sa stať,píšem vyššie, že pár dní ochladenia a môže byť po nanosenom mede… a čo, bol snáď niekedy aj v ČR taký rok že zo včiel nebolo ani kg medu? 😲

…ale prečo ten pesimizmus ? Predsa ak ide všetko skôr do kvetu tak to môže pokračovať…..teda všetko môže byť skôr. ..teda aj agát a lipa… či?   …

vytáčať sa bude okamžite ako bude v medníkoch dosť zaviečkovaného medu…😉

je síce teraz (ako kde) znáška aj pár kilo nektáru za deň ale stačí pár dní ochladenia a bude po ňom… no v květnu sa zrejme posunie termín vytáčiania do prvej polovice, ale nevidím to tak že by niekto točil v dubnu…

návrat k pôvodnému príspevku tohto vlákna …

neviem či som ho správne pochopil, ale predstava, že keby sme ponechali včely samé na seba tak by si vyvinuli odolnosť proti klieštiku v krátkej dobe je naivná, pretože varoaodolné včely sú nie silné rodiny, často majú zvýšenú rojivosť a nie sú schopné doniesť desiatky kíl medu….

Robotnice včely východnej majú zvýšenú schopnosť odstraňovať klieštiky zo svojho tela alebo z tiel svojich sestier (grooming) a tiež vedia odstrániť napadnutú (uhynutú) larvu (varroa sensitive hygienic - VSH), prípadne ak sa jedná o trúdiu bunku naopak zosilnia viečko plodovej bunky a zoslabený trúd uhynie aj s klieštikom. Včelstva včely východnej aj migrujú - v starom hniezde zanechajú všetok plod, teda aj s klieštikmi. Africké včely dokážu tiež napadnutú bunku nájsť a odviečkovať a larva sa vyvíja no klieštik uhynie, Kapské včely majú aj okrem toho aj kratší vývoj plodu a klieštik sa nedokáže plnohodnotne množiť a primorské včely sa naučili s klieštikom žiť, tolerujú ho aj vo väčšom množstve…

mnohé z týchto vlastností majú aj včely u nás chované teda “apis melifera” ,  teda kraňka, čiastočné prekrížené s včelou italskou  má niektoré z týchto vlastností tiež, žiaľ stupeň ich rozvinutia je nízky… no existujú niektoré včelstvá, ktoré sa dajú vytypovať a ich vlastnosti upevňovať (množením nielen cez matky ale nezabúdať na trúdov!)… úplné ponechanie včiel osudu, nie je cesta… treba vo vhodnej dobe ak sa včelstvo dostáva do rizika pomôcť mu v boji s klieštikom…

myslím si osobne si ale osobne že včelstvá v súčasnosti majú najväčší problém s oslabenou imunitou a tú dokonca rôzne prípravky ktoré včelár dáva do úľa výrazne narúšajú, to akoby nestačili negatívne vplyvy stále sa pre včely zhoršujúceho životného prostredia… 🙄🤐🤔

skúsme sa v diskusii nerozptyľovať moc doširoka a zbytočne používať politiku a osobné útoky…

medvede na Slovensku sú samostatná kapitola aj vo vzťahu k včelárom a skutočne sa situácia dostala do štádia, že nedávno priamo v meste v Liptovskom Mikuláši napadol a poranil piatych ľudí na ulici…. situáciu na včelniciach v podhorí radšej nekomentujem…

ale venujme sa včelám… 

ja chápem dikciu zákona v tom duchu, že neuznáva včelu za zviera,  ale pre účely evidencie hospodárskych zvierat a dotácií ,  sa vytvoril taký právny pojem “hospodárske zviera pri chove včiel” a to je nie včela ale citujem: “podmínky dotace 1.D určují, co lze za plnohodnotné včelstvo považovat (více jak 6R na 39x24) a co za plnohodnotné včelstvo považovat nelze (méně jak 7R na 39x24).”

podobne to funguje v registri hospodárskych zvierat, pri nahlasovaní zmien počtu hospodárskych zvierat  chovaných na včelnici (zmeny sa mimochodom majú do registra hlásiť do 14 dní v ČR a do siedmych dní v SR !) sa za zmenu nepovažuje vyvorenie oddelku, či usadenie poroja a pod…

môj názor je že veľakrát sa jedným slovom v bežnej reči označujú rôzne veci. Preto je veľmi dôležité vymedziť pojmy, s ktorými pracujeme. Slovník definuje zviera nasledovne: „Zviera: 1. väčší živočích, zvl. cicavec; tvor vôbec; 2. poľnohosp. a les . často používaný termín pre niektoré skupiny živočíchov, napr. domáce zvieratá, hosp. zvieratá, kožušinové zvieratá; 3. zool. nesprávne ozn. pro živočícha."(Zvíře. In Encyklopedie v pohybu [online databáza]. Netpoint, s.r.o., 2005-2011. ) Naproti tomu sú „živočíchy sú živé organizmy, ktoré sa živia heterotrofne, tj, prijímajú ako potravu org. látky prvotne vytvorené rastlinami.  Skoro u všetkých živočíchov je vyvinutá schopnosť aktívneho pohybu.“ (Živočichové . In Encyklopedie v pohybu [online databáza]. Netpoint, s.r.o., 2005-2011)

z uvedených pojmov ak by sme nechceli na včelu akceptovať ten pojem “zviera” ako  na tvora obecne , evidentne vyplýva že včela je živočích a zrejme nie zviera ale rozhodne je úplne šliapnutím vedľa,  definovať jej spoločenstvo dokonca ako hospodárske zviera!

J5:

“Neplodnost dělnic rypoše lysého je způsobena vlivem královny. Kdyby byl hormonální funkce jiné absencí feromonů, tak mohou být plodné.”

Ovšem taková situace nenastane po celou dobu života původní královny. Podobně jako včely celá kolonie buduje a přetváří své prostředí ku prospěchu celku. Jedna kolonie formou stavby plástů, druhá vytvářením složitého systému chodeb. Obě kolonie za stejným účelem.

Rád bych si v této souvislosti ujasnil kdo a jak ve včelstvu ovlivní vývoj nové plodné populace? Dosud mám za to že královna tvorbou příslušných feromonů které podnítí včely k úpravě složení krmné dávky určitému počtu larev. Je to zhruba tak?

Jiří u včiel tiež sú robotnice neplodné, a feromon matky blokuje rozvoj ich vaječníkov…

ak matka zahynie, a má len zaviečkovaný plod  a  feromón matky  zmizne, včely robotnice sa kŕmia kvalitnou stravou určenou pre matky/kráľovné  sa im zduria matečníky sú schopne položiť 20-30 vajíčok za život (včelia matka ich kladie 1500-2000 denne) ale všetky vajíčka od kladúcich včiel sú nie oplodnené spermami samcov (matka ich má z oplodňovacieho preletu, ktorý ale včely robotnice nikdy neabsolvovali)…z vajíčok položených robotnicami sa liahnu len samčekovia…a včelstvo postupne je odsúdené na zánik…

ale v prípade uhynutia matky a existencie mladých včelích larvičiek v úli, včely materskou kašičkou nekŕmia robotnice ale okamžite začnú  ňou kŕmiť niekoľko najmladších lariev a novú matku/kráľovnú  (núdzovú) si vychovajú, vyletí na páriaci sa  prelet , získa od samčekov trúdov  spermie a včelstvo je zachránené…

Jirko to že by kráľovná pomocou feromonov ”nariadila " robotniciam aby z niektorých lariev vychovali jej konkurentku je nesprávny názor…

to že včely začnú chovať nové matky/kráľovné je na rozhodnutí robotníc, buď je krízový stav ako som popisoval hore, matka uhynula, alebo je včelstvo nespokojné s výkonom matky a urobí takzvanú tichú výmenu matky, ale aby nebola “núdzová” ale to nie je tak, že začnú kŕmiť ”nejakú" larvičku,  kvalitná  matka vzniká len chovom tým špeciálnym krmivom určeným pre matky od prvého okamihu ako praskne vajíčko so zárodkom a larvička má pár minút…

no a chov matiek ešte vzniká vtedy, keď sa včelstvo ako celok cíti dostatočne silné a chystá sa na rozmnoženie rojením - rozdelenie na dve časti, časť odletí so starou kráľovnou a v úli zostanú materské bunky kde už sú zakuklené dobre vychované potenciálne matky-královné…

Dlhoveké zimné včely skutočne bežne dožijú do května ale závisí to od toho ako skoro začnú chovať plod…prvý plod obyčajne pre nedostatok peľu v zimnom chumáči dostáva bielkoviny z tukového telieska včiel… včely to výrazne vyčerpáva a skracuje im život… náhly a predčasný výskyt peľu a nektáru v predjarí ešte zintenzívni opotrebenie zimných včiel, pretože aj zásobovanie musia zabezpečovať oni…. niekedy to čo sa nám javí ako vynikajúce pre včely, podnietie k plodovaniu medocestami či zvýšenie plodovania zúžením včelstva a uteplením na jar, zabezpečí síce intenzívne plodovanie predbiehajúce rozvoj v prírode (včely by normálne ešte nemali toľko plodu ale včelár to chce a potrebuje !) ale môže sa toniekedy  prejaviť aj tak,že včely na jar zoslabnú, výmena zimných za letné nie je plynulá…

…no  včela človeka nepotrebuje…😕…ale ak sa z našich úľov vyrojí a pokúsi sa žiť v prírode bez človeka, viac ako 85% takýchto včelstiev uhynie do zimy a ďalšie % nedožije do druhej  zimy… je skoro zázrak “prešlachtená” kranka prežije bez človeka… 

Jirku Marxa si neskonale vážim a sledujem jeho snahu o priblíženie sa potrebám včiel pri ich chove so záujmom a nadšením…. Ten faktor zvyšovania imunity včelstiev cez mladušky, ktoré pozitivne “naočkujú” larvy pri krmení ma zaujal,ale chýbajú mi dostatočné vedomosti o tom či je to možné a ako to že sa odolnosť proti vírom dokáže takýmto spôsobom preniesť… teoretizovať a “variť z vody” si netrúfam…

   ak by to malo fungovať tak potom posilňovanie imunity včelstiev pomocou mladušiek, ktoré túto schopnosť majú by sa javilo ako cesta ale má to skutočne svoje riziká…..

… osobne by som však videl ako možnú cestu  prenášať niečo také “zatrubčením ” včelnice a okolia, teda riadeným rozchovávaním trubcov z rodín, ktoré takúto schopnosť majú …