Aktuálně: 4 599 inzerátů178 091 diskuzních příspěvků17 803 uživatelů
goro
goro (196 příspěvků) 03.02.2024, 15:23:02 xxx.xxx.16.185
Odpověď na příspěvek uživatele Janae z 03.02.2024, 14:15:50

Janka včela že je neznášanlivá? 🙄

Popri včele medonosnej, ktorá je naprieč svetom najznámejším opeľovačom vôbec, nemožno prehliadnuť tiež iné, rovnako dôležité skupiny, ako sú napríklad samotárske včely, čmeliaky, osy, mravce, motýle, chrobáky, pestrice, muchy, pakomáre, či iné dvojkrídlovce. Hoci sú z územia Slovenska známe desiatky tisíc druhov hmyzu, z pohľadu celkovej biodiverzity je náročné odhadnúť, koľko z nich sa na opeľovaní kvetov podieľa. Prispieva k tomu hlboká neznalosť ekológie množstva z nich ovplyvnená najmä akútnym nedostatkom vedeckých pracovníkov zaoberajúcich sa jednotlivými živočíšnymi skupinami. Aj z toho dôvodu sú všetky vedomosti o vzťahoch opeľovačov a ich životného prostredia previazané z výsledkov odborníkov nielen z našej krajiny, ale aj z medzinárodnej spolupráce v prostredí celej Európy, či sveta. Popri včele medonosnej sa posledné roky najviac diskutuje práve o jej samotársky žijúcich príbuzných. V rámci územia Slovenska je v súčasnosti známych niečo vyše 930 druhov skupiny Apoidea, resp. 185 druhov včelovitých (Apidae). Odhaduje sa, že približne desatina druhov v našej faune akosi stále uniká očiam entomológov.

že by toto všetko ohrozovala naša včela?

… a prevčelenosť ?

pročko chcel dať do zákona 2 včelstvá na km2

toto je história v Rakúsko-Uhorsku: 

Zo správy predloženej rakúskej vláde o stave včelej kultúry v 21 štátoch tohto impéria, citujeme takto:

„Priemerný počet včelích úľov na jednu štvorcovú míľu:/1 štvorcová míla je cca 2,5km2/ Transylvania .....300 Croatia............320 Gorz...............340 Galacia............350 Lombardy.........360 Serbia Banat.....400 Carinthia.........500 Styria.............510 Carniola..........900

goro
goro (196 příspěvků) 03.02.2024, 11:25:07 xxx.xxx.16.185
tom4:

Já bych se s dovolením také zeptal, kde je současné působiště tohoto skvělého politika a z které strany se dá očekávat jeho další pokus o podraz ?


zchranca včiel Pročko je znovu v parlamente, sedí tam za stranu “Slovensko”…

(nezmenil stranu, len OLANO po trojročnom vládnutí plnom omylov a úplného fiaska sa premenovala 😉)

pre Doron:

nie takí ako Pročko sú len vykonávatelia a v svojej naivnej blbosti veria že pomôžu včelám a včelári ktorí včely vykorisťujú dostanú po prstoch …☹️

goro
goro (196 příspěvků) 03.02.2024, 09:59:03 xxx.xxx.16.185

Priamo včelárov na Slovensku sa dotyka realizovana ochrana medvedov, včelári už nemôžu kočovať na lesny med pretoze medvedov je vsade plno..nie je len o tom že medveda stretnete v lese, on chodí aj do včelínov v obciach a súčasná vláda musí riešiť súčinnosť policajtov s polovníkmi lebo polovníci nesmú zasiahnuť ak meveď ohrozuje včelára v zahrade, teda v obytnej zóne ani v meste….asi sa už blíži koniec sveta..užna ochranu včiel kvoli ochraňovaným medvedom nepostačujú ani elektrické ohradníky, včelár ich davajú k úľom len z toho dôvodu, že im bez nich ani časť škody štát nepreplatí, jednoducho musi byť elektrcký plot,  bežné oplotenie nestačí a ešte je úradnou vyhláškou predpísané tak silné elktrické napätie že to už ohrozuje malé deti na zivote…momentálne to riešia včelári hlavne pozváranými klietkami do ktorych  umiestnuju svoje úle…ja dobre viem, koho by som radšej zavrel za mreže ako včely😉😆😆😆

Obrázek Obrázek Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 03.02.2024, 09:08:31 xxx.xxx.16.185

Len pre objasnenie slovenskej politickej sceny, ten spomínaný Pročko, ktorý včelárom vysvetlil ako to je s rojením včiel, sa roky živil ako herec-komik, vzdelaním bol učiteľ telocviku, téma jeho záverečnej práce na štúdiu bola"Kotúľ vzad"ako svoju kvalifikáciu pre tvorbu zakon o včelách uvadzal, že sám má rád med a za rok zje aj dva poháre….všetky podklady k navhovanému zákonu mal od ekologických aktivistov…

goro
goro (196 příspěvků) 02.02.2024, 21:28:35 xxx.xxx.16.185

no myslím si že má a často je veľmi veľký vplyv…

V SR za vlády Igora Matoviča (OĽANO), sa chystal  nový zákon pre chov včiel. Aby sa nemohli k jednotlivým paragrafom vyjadrovať odborníci a včelári, zákon bol pripravovaný ako “poslanecký”, teda poslanec ho predloží priamo do parlamentnej diskusii a sa schváli. Podľa včelárov, pripravovaný zákon by znamenal koniec včelárenia na Slovensku. Počet včelstiev by mal byť po dľa návrhu regulovaný na maximálne dve včelstvá na kilometer štvorcový, čo by znamenalo pokles včelstiev až o 72 %, z 350 000 na 98 000 a zníženie počtu včelárov z aktuálnych približne 22 000 len na niekoľko tisíc.

všetky rozumy čerpali predkladatelia zákona od “ekologických včelárov”…tu je ich memorandum: 

“ Prirodzený spôsob života včiel je veľmi odlišný s dnešnou technológiou chovu používanou pri komerčnom včelárení. Opatrenia ako zastrihávanie krídiel matkám, vyrezávanie materských buniek, ničenie buniek trudov, sú opatreniami aby sa zabránilo prirodzenému rojeniu včiel. Je to vynucovanie vôle majiteľa a potláčanie prirodzeného pudu včiel a ich vôle. Takisto vnucovanie rámikov s medzistienkami na ktorých je predtlačená iba jedna veľkosť bunky je potlačenie prirodzeného správania tohto super organizmu pretože tento sa snaží prirodzene si stavať svoje bunky v rôznych veľkostiach neopomenúc ,že tvar a veľkosť plastov v hniezde ma vždy svoj určitý význam, ktorý nie je možné poprieť. Okrem iného je neúmerný odber medu, peľu, propolisu či materskej kašičky ,tak drastickým zásahom do života včiel, že toto včelstvo sa z toho už nemusí spamätať. Včely a iné opeľovače sa milióny rokov evolučne vyvíjali na potrave, ktorá bola schopná dokonale podporovať antibakteriálnu, antimykotickú a antivirotickú ochranu tohto organizmu. Odobratie všetkého medu a zanechanie včelstva napospas prežitiu na cukrových a iných roztokoch či krmivách sa určite podieľa nemalým dielom na úmrtnosti včelstiev počas zimných mesiacov. Takže zabraňovanie akémukoľvek organizmu v jeho prirodzenom vývoji a tiež zabraňovanie jeho prirodzenému správaniu je potláčanie jeho vôle a stavia ho do úlohy otroka. predseda Včelárskeho ekologického spolku Slovenska Martin Hodoško”

 Veľmi pekne napísané je vidieť, že tento pán už čo to o včelách vie, zoznámil sa s nimi aj s ich spôsobom života. Koniec koncom aj musím uznať, že dokonca má pravdu úplne a neodškriepiteľne vo všetkom a dokonca by som ešte toho vedel pridať viac v čom človek včely obmedzuje /a nielen včely/, manipuluje atd atd. Toto je tá moderná metóda a videnie vecí súčasnou populáciou, ktorá vo svojej rozmaznanosti, namyslenosti, zaslepenosti atd atd. vidí veci obrátene a v úplnom rozpore s ich podstatou a vlastne podstatou prírody a života ako takého. /niečo ako ideológia gender, kde síce sloboda a rozhodnutie jednotlivca ide do popredia ale potláča skutočnú podstatu jeho samého/ Toto je presne ten istý prípad. Dokonca v tom napísanom je aj samotná odpoveď na danú problematiku. Autor si sám odpovedá ale v podstate to nechápe lebo stavia na piedestál niečo, čo už evolúcia, život a príroda sama za neho vyriešila. 

Takže zabraňovanie akémukoľvek organizmu v jeho prirodzenom vývoji a tiež zabraňovanie jeho prirodzenému správaniu je potláčanie jeho vôle a stavia ho do úlohy otroka Takže zabraňovanie ..........ČLOVEKU......v jeho prirodzenom vývoji...atd atd...aj človeka stavia do úlohy otroka. Ale aby bol autor akože ....bio....humánny...ekologický atd atd..tie moderné bludy...tak zabúda na ......PODSTATU......... Že všetky organizmy na tejto planéte a v tomto vesmíre chcú prežiť a to na úkor čohokoľvek a na úkor zabraňovaniu iným organizmom v ich prirodzenom vývoji..atd atd....síce je to možné v symbióze medzi druhmi ale to nevylučuje nielen potláčanie ich vôle, správania ale dokonca aj straty života. Lebo nie všetky druhy na planéte sú bylinožravci. Chcel by som vedieť, čo ten autor obeduje, čo si oblieka, kde spáva, čo pije atd atd...lebo čokoľvek človek robí, vždy a všade zasahuje , zabraňuje a potláča... Aj keby nejedol mäso, vajíčka, mlieko...že by sme nemohli chovať sliepky, svine, kravy../lebo aj nenásilným odobratím vajec a mlieka vlastne zabraňuje jeho prirodzenému správaniu/, tak by nemohol jesť ani zemiaky, mrkvu, jablká/lebo plody majú zhniť a semiačka majú vzklíčiť/..atd atd...lebo aj to je akýkoľvek organizmus a zase zabraňuje atd atd... Nemohol by prať, čistiť, umývať sa..lebo aj v odevoch, podlahách, slinách atd atd...sú organizmy , ktoré svojím správaním zabíja..atd atd.. Nemohol by kosiť trávu, plieť burinu a zberať úrodu obilia, lebo zrno musí spadnúť do pôdy a vyklíčiť,/nemôže zabraňovať akémukoľvek organizmu/ burinou by zarástli cesty, ulice , mestá atd atd.. Nemohlo by sa liečiť, očkovať lebo baktérie, vírusy atd atd..sú tiež organizmy. Nemohol by zabiť komára, muchu, a už dávno by ľudstvo nebolo lebo by ho zožrali vlci, tyranosaurus rex a podobní predátori, ktorých takéto a podobné nezmysli nezaťažujú. Nemohol by upravovať vodu a dokonca ju ani piť, lebo sú v nej zastúpené mikroorganizmy a tým by ich zabíjal. Nemohol by ani starnúť ani rásť..lebo ľudské bunkdy sú tiež časťou superorganizmu a tým odumierajú a hynú. Dokonca by nemohol vôbec žiť, lebo už jeho samotný život zabraňuje iným organizmom v ich prirodzenom vývojim tiež zabraňuje ich prirodzenému správaniu potláčaním ich vôle, obmedzuje ich a stavia ich do úlohy otrokov. Lebo aj bektérie v jeho tráviacom trakte musia pracovať v jeho prospech, inak by neprežil!!! Prečo si vyberáme druhy ako hydina, ošípané, hovädzí dobytok, atd atd...a zabúdame na ostatné druhy..ako sú napr. švehla, mola, /ktoré dokonca školská literatúra nazýva- nežiaduce živočíchy/ azda to nie je živý organizmus?! Blcha, šva, mrla atd atd...mohol by som pokračovať do nemoty tuším sa píše, že na planéte je cca 10 miliónov druhov z ktorých až 90% nepoznáme

Ak máme dostáť výroku daného autora, potom musíme rešpektovať všetky organizmy a to nie iba tie, čo nám vyhovujú alebo nás napadnú. To platí aj o flóre , nie iba faune, huby, lesy, rastliny atd atd..Nemohli by sme chodiť po svete, lebo tým obmedzujeme trávu, rastliny v ich prirodzenom vývoji a častým chodím po jednom mieste ju dokonca obmedzujeme a ničíme. V tomto je zakódovaný súčasný animalizmus a stavanie všetkého do popredia a zabúdanie na človeka ako takého. Teraz ešte tieto myšlienky a ich následky až tak nepociťujeme ale časom, ak to neprestane a bude toho čím dalej viac a opantá to všetky oblasti ľudskej činnosti, dočkáme sa toho o čom som v predošlom príspevku písal..že časom budeme musieť vyhlásiť človeka za ohrozený druh, lebo nám to prerastie cez hlavu a skutočne budeme mať existenčné problémy a ich náprava bude len veľmi ťažká ak nie dokonca nemožná.

 PS: Máme hory, máme doly , máme lidi a máme voly.

goro
goro (196 příspěvků) 01.02.2024, 15:07:08 xxx.xxx.16.185

Tiež roky pouzivam trudatec kopijovitý, občas aj trúd z buka, získanému drevu z agátu som sa vďakaTomovi, ktorý písal už dávnejšie o jeho jedovatosti vyhol  

Nikdy som žiadne bylinky do dymaku nedaval nevidel som dôvod, už samotný dym ruší včelam komunikáciu a uvadza ich do stresu… 

Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 01.02.2024, 10:37:59 xxx.xxx.16.185
Odpověď na příspěvek uživatele tom4 z 29.01.2024, 14:28:59

Tomy keby si zažil znovu taky nahly uhyn včelstva môžeš si urobiť vlastnu kontrolu na to čito nebola nosema ceranae , nie vždy je potrebné posielať melivo do oficiálneho labáku, bežne si hľadajú spóry nozemy včelari sami zoberieš zo 30 mŕtvoliek včiel a utrhnuté zadočky vložíš  do sačku so zipsom, 15 ml  destilovanej vody  prevalcujes to sklenenym pohárom (rozpučíš), a potom daš kvapku hnedej tekutiny na skličko pod okulárom mikroskopu. Pri 1000x zväčšeni (bežný školský mikroskop) uvidíš spóry alebo aj nie vyhodnotenie je stupnica +ojedineléspóry=slabučkézamorenie ++desiatkyspór-väčšie zamorenie +++stovky spór=veľké zamorenie, zrejme už prepukla choroba…….samotné spory sú viditeľné už pri 300 nasobnom zväčšení, ak tam nie su vobec včeslstvu nosema nehrozí…najproblematickejšie je urcit či sa jedna o nosemu apis alebo ceranae, spory ceranae sú užšie a viac ovalne….viď foto ….ale presné rozlíšenie na 100% dokáže len analyza DNA 😕

Samozrejme môžeš si vyšetrenie urobiť aj s mŕtvoliek od žijucich včelstiev , teda pred uhynom ale nerob z toho predčasné závery. Samotná prítomnosť nosemy nie je celý problém, dôležité ako bude včelstvo ďalej zimovať a ako sa bude rozvíjať na jar. Sú totiž včelstvá, ktoré sú na jar na +++, napríklad aj s klinickým prejavom pokálenia u apis, ale perfektne sa rozvíjajú, idú do sily a v júni už nie je po noseme ani pamiatky. Ak by mal chovateľ matiek z takýchto včelstiev celé stanovište, podľa súčasných veterinárnych podmienok by predávať matky nemohol, ale ty chovať včely možeš…naopak,ak je to ceranae jej priebeh sa bude v lete zhoršovať včely bubú slabnút, budu bez iskry a nebudú nosiť med, no žiť môžu ak choroba neprepukne do masívnej kliniky

Na záver by som chcel napísať, že ja takéto čary-mary nerobím, včelstvá ak neuhynú v zime, môžu byť ceranae viac napadnuté v sezóne…. mám priateľov, ktorí sa tomu venujú a napriklad známy slovenský včelar Ondruš napísal:"V rokoch 2014 až 2018 som meral prevalenciu (zamorenie) N. ceranae vzorky 10 vracajúcich sa lietaviek do každého úľa počas celých 5 sezón a vplyv zamorenia na medné výnosy. Každoročne bolo priemerné zamorenie včelnice koncom septembra pri zazimovaní (posledný peľ)a na jar (prvý peľ) okolo 10%, časť včelstiev bola "čistá". Na jar pri kvitnúcich stromoch v prírode sa zamorenie prudko zvýšilo a rozšírilo do všetkých včelstiev, maximum priemeru zamorenia včelnice okolo 90% sa dosiahlo cez repku, niektoré včelstvá mali vzorky lietaviek zamorené na 100%. Priemerná zamorenosť cez sezónu postupne klesala až na tých 10% koncom sezóny. Zamorenie sa prejavilo výrazným zvýšením rozptylu medných výnosov jednotlivých včelstiev smerom k nižším výnosom, ich variabilita na včelnici sa z cca 25% pred rozšírením NC zvýšila na takmer 70% po zamorení lokality. Na plné zamorenie lokality včelnice dovlečenou nákazou NC stačila jedna sezóna. Dosiahnuteľné celkové medné výnosy včelnice klesli po zamorení NC o 40%. Nemám ambíciu liečiť včelstvá proti NC, je to márne, t.č. prebieha výskum alternatívnych liečiv kompenzujúcich dopad NC na medné výnosy."

Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 31.01.2024, 19:56:41 xxx.xxx.16.185
Odpověď na příspěvek uživatele drvodelkafialova z 31.01.2024, 18:33:42

presne si to pochopila…

 ako píšem v príspevku kde je kópia toho rozboru… vo väčšine včelstiev sú spóry… a  “.skoro 70% zamorenia je dosť stačí jeden negatívny vplyv a môže dôjsť k rozvoju choroby”…

teda slabé včelstvo, nízka imunita, špatné zásoby, vyrušovanie, stres… to sú spúšťače choroby…

a ako som písal v prvom príspevku, pri pokusoch sa silné nestresované včelstvo dokáže sa vyrovnať a napriek nejakým spóram neochorie…("Keď vyšetrili po 40 dňoch sledované včelstvá zistili že u 2 z 6 včelstiev v kontrolnej skupine, ktorá nebola nijako ošetrená, došlo k spontánnemu „samouzdraveniu“ – spory N. ceranae neboli vôbec nájdené a u ďalších 3 včelstiev v tejto skupine došlo k zníženiu množstva infekčných spor vo vyšetrovaných včelách!  ")

 keď už  ceranae silne prepukne, proces jej úhynu je skutočne rýchly… 

a tiež som tam písal :

Pred pár rokmi na včelárskom kurze v Mladej Boleslave docent Klíma robil s 20 včelármi sledovanie spór pod mikroskopom v nimi prinesených vzorkách vlastných včiel a výsledok ? Spóry nosemy v marci boli nájdené všetkých vzorkách, líšilo sa len množstvom spor! Myslíte si že vo vašich včelách je to iné?

goro
goro (196 příspěvků) 31.01.2024, 16:22:54 xxx.xxx.16.185
Odpověď na příspěvek uživatele tom4 z 31.01.2024, 13:20:11

Tome presne tak ako píšeš som to písal aj ja.. teda nekritizoval som Čechov za ich postupy, ale osobne považujem za užitočnejšie v měli hľadať spóry , ktoré sa vo včelstve môžu negatívne prejaviť chorobou . Na Slovensku si každý chovateľ matiek povinne musí dať na mor vyšetriť svoje melivo z úľov a mnohí si dávajú zisťovať aj spóry nozemy, z dôvodu ako som písal. …že hľadanie klieštika v zimnom melive je blbosť v tom s tebou súhlasím, aj keď som to nenapísal v prvom príspevku… 

a odporúčam čítať moje príspevky s porozumením…😉

už v tom celkom prvom som písal že vo včelstvách sú zistená zväčša obe nosemy… opakovane citujem…

V ČR keď sa kontroloval výskyt nosemózy u chovateľov s komerčnou produkciou matiek bolo vyšetrených 4010 včelstiev zo 113 lokalít. Nosema bola zistená v 54 % (2167 včelstiev), z toho samostatná infekcia ceranae v 52,3 % prípadov (1134 včelstiev) a zmiešaná infekcia v 16,4 % prípadov (356 včelstiev).

goro
goro (196 příspěvků) 31.01.2024, 09:41:17 xxx.xxx.16.185

Vela včelárov by bolo prekvapených keby im miesto hladania klieštika hladali v měli spóry nozemy…

v prílohe vidite ako je to v realite, rozbor měli na nozemu si dal urobit jeden známy chovateľ matiek, aby vedel, ktoré rodiny má čisté, bez spór nozemy a odkiaľ može mnoziť matky bez rizika, že by boli nozematické…..výsledok?….skoro 70% zamorenia je dosť stači jeden negativny vplyv a môže dôjsť k rozvoju choroby a nie je problém že je ešte zima a vonku su mrazy ….vo včelom chumači mrazy nikdy nie sú a nozema môže prepuknút…😕

Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 30.01.2024, 21:14:37 xxx.xxx.16.185
Odpověď na příspěvek uživatele PETROSMORAVICUM z 29.01.2024, 22:26:16

súhlas , matka vychovaná z vajíčka alebo z niekoľkohodinovej larvičky, ktorá sa rozkladie v plemenáči a nie v prťavom oplodňováčku s hŕstkou vyčerpaných mladušiek určite tri roky vydrží klásť dostatok vajíčok, ak jej včelár vytvorí vhodné podmienky v silnom včelstve… ale samotní chovatelia odporúčajú ju vymeniť po dvoch rokoch…prečo…😉

goro
goro (196 příspěvků) 30.01.2024, 21:03:13 xxx.xxx.16.185
Odpověď na příspěvek uživatele tom4 z 30.01.2024, 12:21:34

Tome každá líška svoj chvost chváli…

Včelár po odobraní medových zásob z úľa je postavený pred otázku, čím doplní chýbajúce zásoby, nutné pre zimovanie včelstiev. Celé roky bola odpoveď jednoduchá – dá im cukor (sacharózu). Včely nerobia žiadny rozdiel medzi cukrovým sirupom a nektárom. V oboch prípadoch znížia percento vody a pomocou enzýmov štiepia sacharózu. Takto si urobia umelú náhradu za med, ktorá sa skutočnému medu dosť podobá. Cukrové zásoby sú pre včely dobre stráviteľné a pri včasnom zakŕmení a dostatočnom množstve zásob prezimujú bez problémov. Mnohí včelári im do cukrového roztoku dávajú kvapku citrónu, rozpučia cesnak alebo pridajú vývar z byliniek.

 V posledných rokoch sa rozrastá skupina včelárov, ktorí nekŕmia na zimu včely priamo cukrovým roztokom, ale dopredu pripraveným krmivom tzv. „invertom“. Toto krmivo obsahuje vlastne tiež vodný roztok cukrov ale priamo sacharóza v ňom už nie rozhodujúca, vyššie cukry sú priemyselným postupom rozložené teda „invertované“ na glukózu a fruktózu, prípadne iné cukry (napr. maltóza). Včelstiev sú státisíce, biznis s krmivom je lukratívny a preto sú včelári neustále masírovaní reklamou a marketingovými nástrojmi, ktoré ich majú presvedčiť, že kŕmenie invertom je výhodnejšie. Výhodnejšie pre včelára, lebo je menej prácne (včelár ušetrí čas a prácu s rozpúšťaním cukru) a výhodnejšie pre včely (nemusia sacharózu štiepiť na glukózu a fruktózu). Invert je drahší ako klasický cukor pretože kilo invertu nenahradí kilo cukru ( cukry v inverte sú už nariedené a kupujú sa aj s vodou).

Nie som vôbec nejakým odporcom používania invertov na zimné zakrmovanie včelstiev. Chápem používanie invertov podobne ako používanie rámikov či materskej mriežky, teda ako pomoc pre včelára, no je mi ťažko na duši, ak sa včelári uvádzajú do omylu tvrdením, že inverty sú výhodnejšie pre včely! Inverty totiž v skutočnosti aj tých propagovaných jednoduchých cukrov glukózy a fruktózy majú v sušine dokopy maximálne 50-60%. Čo je zvyšok? No podľa spôsobu prípravy invertu buď sacharóza alebo dokonca maltóza ktoré musia včely invertovať a to sa ešte môžu vyskytovať v inverte aj balastné látky! Keby včely nepridali do invertu automaticky invertázu na štiepenie vyšších cukrov, mohli by mať so zásobami uloženými z invertov v zime problémy a pri niektorých druhoch invertov aj majú. 

takto , nemám vyskúšané inverty, pretože nevidím dôvod prestať kŕmiť cukrom…včely NIKDY SO ZIMOVANÍM NA CUKRE NEMALI PROBLÉM, PRETOŽE IM NECHÁVAM AJ ČASŤ MEDU! Na jar sú zdravé, aktívne a plásty a úle nie sú pokálané…

Ale ak niekto používa inverty preto, že je to pre neho pohodlnejšie, pri kvalitnom inverte z repného cukru to jeho včely prežijú bez problémov, ak sa dá zlákať na “výhodnú” ponuku riskuje že invert je vyrobený z kukurice alebo obila, môže obsahovať aj škroby ktoré včely zaťažujú a v takomto prípade je už potrebné sa spoliehať na to čo písal Gall, že zima im umožní občas sa preletieť… používanie invertov v  lete   nemôže spôsobiť žiadne komplikácie…

goro
goro (196 příspěvků) 29.01.2024, 19:48:55 xxx.xxx.46.153

v Dymáku 3/2023 MuDr. Šumera vysvetlil svoj názor a skúsenosti s pelynkom a informoval o skupine včelárov, ktorí ju proti úhynom používajú.. opiera sa o to že “v  roce 2015 byla udělena Nobelova cena za objev mimořádných účinků artemisininu na léčení malarie. Protože i v současné době umírá ročně přes půl milionu lidí na tuto chorobu, stoupl zájem výzkumníků o artemisinin a z jejich prací vyplynulo, že je účinný na řadu dalších bakterii, prvoků, plísní i hub. A do této kategorie NC patří. Artemisinin je obsažen v pelyňku (palina) a je rozpustný pouze v alkoholu.”  aj v tohtoročnom Dymáku č.2/24 vyzýva včelárov aby sa zapojili do pokusov a každému z nich poskytne recept…

ja som zatiaľ necítil potrebu zachraňovať včelstva týmto postupom…

ale k Noseme som spracoval nejaký komentár a neviem či som ho už aj nedával, ale opakovanie je matka múdrosti…

Čo je to Nosema ceranae? Nozémová nákaza včiel je choroba dospelých včiel a nie je zaradená medzi nebezpečné nákazy hoci patrí medzi najrozšírenejšie choroby včiel. Choroba bola pozorovaná od druhej polovici 19. storočia, no až Zander v roku 1909 poukázal na malé oválne telieska v epiteliálnych bunkách žalúdka včiel, ktoré sú pôvodcami hnačkovania včiel. Pôvodcu choroby nazval Nosema apis.

 K nakazeniu dochádza alimentárnou cestou, v žalúdku sa zo spór uvoľnia zárodky, ktoré napádajú epitelové bunky tráviaceho traktu a dochádza k nedokonalému tráveniu s nedostatočným využitím živín, hlavne bielkovín a cukrov. Nedokonalým trávením vznikne množstvo nestrávených zvyškov, ktoré sa hromadia vo výkalových vakoch a spôsobujú hnačku včiel – predčasné vyprázdňovanie vo vnútri úľa. Výkaly sú sladké, včely ich sajú, vzájomne sa čistia a tak sa choroba rýchlo prenáša na ďalšie včely. Postihnuté včely majú zväčšené bruško a predčasne hynú. Matkám postihnutých nozemovou nákazou atrofujú vaječníky. Nosema apis bola v 20 storočí najrozšírenejšia choroba včely (za ČSSR boli spóry nozemy približne v 50% včelstiev) ale zato rodiny nemizli ani nehynuli. Proste chovali sa slabšie rodiny, na zimu sa včelstvá zužovali, aby nebol problém na jar choré včelstvo utepľovať priehradkami „na plod“. Silnejšie včelstvo sa dokázalo "uhriať" samé, slabému sa týmto výrazne pomohlo! Prevencia totiž je práve zvýšenie teploty v chumáči. Včelár okrem zúženia/uteplenia pomôže včelám voči apis zozbieraním a spálením mŕtvych a chorých včiel, správna výživa, čistenie a dezinfekcia úľov, pravidelná obmena diela a dobrá zoohygienická starostlivosť. 

Teda ak naše včely ohrozuje nosema, tak to nebude nosema apis, s tou včely aj včelári vedia žiť! Nový druh skupiny nosemy (Nosema ceranae) objavil v r. 1996 švédsky prof. Ingmar Fries v Číne. Druhové meno bolo vytvorené podľa hostiteľa - včely východnej (Apis cerana). Malo sa za to, že cudzopasník postihuje iba druh Apis cerana. No v roku 2005 bol na Taiwane parazit objavený aj v tele včely medonosnej. V rovnakom roku ohlásil Dr. Mariano Higes aj v Španielsku nález na včele medonosnej. V roku 2006 bol výskyt Nosemy ceranae už potvrdený aj vo Francúzsku, Nemecku a Švajčiarsku. Štúdium druhu Nosema ceranae nebolo doposiaľ ukončené. Dá sa však už konštatovať, že biológia parazita sa príliš nelíši od životných prejavov Nosema apis. Nápadný rozdiel možno pozorovať ale v klinike tejto choroby včiel. U Nosema ceranae je priebeh ochorenia oveľa rýchlejší, včely hynú po 8 dňoch od silného prepuknutia choroby. Choroba nie je sprevádzaná hnačkou, ani malátnymi pohybmi včiel, ako je to u Nosema apis. Nakazené včely hynú väčšinou mimo úľa. Včelstvo postupne slabne, až zostane prázdny úľ. 

Prípadná súvislosť medzi nákazou Nosema ceranae a javom CCD (Colony collaps disorder – symptóm zrútenia včelstva) je predmetom pokračujúceho výskumu. V posledných rokoch v mnohých krajinách sveta upozorňujú na väčší výskyt Nosema ceranae v porovnaní s výskytom Nosema apis vo vzorkách uhynutých včiel, čo napovedá, že v budúcnosti sa dá očakávať oveľa väčší problém v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V USA sa vždy pohyboval výskyt ceranae v úľoch pod 10% ale od roku 2006 stúpla za pár rokov na hodnoty 40-50% čo bol (je ?) výskyt spór nosemy apis u nás. Spóry nosemy sa prakticky môžu vyskytovať vo všetkých úľoch. U chovateľov matiek sa nozematóza sleduje a jej výskyt v rokoch 2009 až 2015 podľa Ústavu včelárstva VÚŽV v Liptovskom Hrádku sa pohyboval v šľachtiteľských a v rozmnožovacích chovoch matiek od 12 % do 22 %. V ČR keď sa kontroloval výskyt nosemózy u chovateľov s komerčnou produkciou matiek bolo vyšetrených 4010 včelstiev zo 113 lokalít. Nosema bola zistená v 54 % (2167 včelstiev), z toho samostatná infekcia ceranae v 52,3 % prípadov (1134 včelstiev) a zmiešaná infekcia v 16,4 % prípadov (356 včelstiev).

Pred pár rokmi na včelárskom kurze v Mladej Boleslave docent Klíma robil s 20 včelármi sledovanie spór pod mikroskopom v nimi prinesených vzorkách vlastných včiel a výsledok ? Spóry nosemy v marci boli nájdené všetkých vzorkách, líšilo sa len množstvom spor! Myslíte si že vo vašich včelách je to iné? Koľko úľov na našich bežných včelniciach potom má vo vnútri „driemajúce spóry“ nosemy? Ako zistím že včelstve mi šarapatila nosema ceranae? Rozlíšiť nosemu apis od ceranae sa pokúšajú včelári pod mikroskopom podľa tvaru a veľkosti spór najdených v mŕtvolkách (viď. foto). Je to cesta ktorá nám pomôže nájsť, identifikovať a bojovať so spórami nosemy ceranae? Asi ťažko! Diferenciácia oboch patogénov Nosema apis and Nosema ceranae je veľmi náročná, vyžaduje genetické metódy s použitím PCR. A aby sa to ešte skomplikovalo, časť vedcov si myslí že ak sa aj v uhynutej rodine zistia klíčiace spóry nosemy ceranae nemusí to znamenať že na ňu uhynuli! Včely mohli ich zoslabiť vírusy, zdecimovať klieštik a ceranae sa len v oslabenom včelstve rozmnožila  . 

Samotné úhyny včelstiev, ktoré má na svedomí ceranae vyzerajú akoby včelstvá uhynuli na varroazu! Na ceranae hynú včelstvá obyčajne na konci augusta a v septembri, na varoázu obyčajne v októbri keď odletia uhynúť krátkoveké včely a dlhoveké sa vo včelstve nevyvinuli lebo larvy boli vo vývoji napadnuté v letných mesiacoch klieštikom. Vždy včelár nájde úľ bez včiel, zásoby sú v úli ale včely nie! Pri prázdnom úli sa včelár najprv vyplaší, potom sa poradí, dostane veľa múdrych rád ako vylepšiť boj klieštikom a súčasne dostane radu čo so zásobami, ktoré mu zostali! Keďže on predpokladá, že úhyn bol na varroázu, zásoby po uhynutých včelách mu skúsenejší kolegovia poradia použiť na jar pre na posilnenie rodín alebo použiť pre odložence! Prípadné diskusie o tom, že príčinou úhynu nemusela byť varroáza, ale že včely mohli uhynúť na nejakú vírusovú chorobu, končia vo vzťahu k zásobám rovnakou radou – odložiť, použiť (každý odborník vám potvrdí nemožnosť prežitia vírusov bez živej bunky)! Lenže pozor, nosema nie je vírusová choroba, je to huba ktorá tvorí spóry! Zatiaľ čo u nosemy apis sa nachádza hlavne vo výkaloch a včely sa nakazia pri ich odstraňovaní, u ceranae je aj v hltanových žľazách, slinách, vosku a viac menej na všetkom čo včela oblizne a určite sa kŕmením plodu šíri ďalej. Napríklad niekto kŕmi vedierkom so slamou a tam sa utopí pár chorých včiel. Pretože ceranea je to huba, tak sa tam spory z mŕtvolky vylúhujú a tím sa nevedomky včely kŕmia cukrovým roztokom, ktorý obsahuje spory. Ceranae bola zistená v peli aj v mede - to znamená v zásobách! Obecne sú nosemy chúlostivé na mráz a preto včelári radia použiť zásoby z uhynutého včelstva a argumentujú často tým, že to urobili a včelám sa „nič nestalo“!

Sú teda „vymrznuté“ zásoby z pohľadu spór ceranae neškodné? Teda takto – Fenoy a kol. robili pokusy s cieľom zistiť odolnosť spór nosemy voči zvýšeným teplotám aj proti mrazom! Na štúdium účinku vyšších teplôt sa udržiavali spóry ceranae na 60 oC a tiež sa zmrazovali pri teplote -20 °C . Výsledky pokusov ukázali, že zahrievanie spór N. apis aspoň 15 minút pri 60 °C parazita úplne zabije ale u ceranae zostáva mierne zachovanie životaschopnosti spór (uhynie približne 90 %) aj po ošetrení pri 60 °C počas 6 hodín. Udržanie životaschopnosti spór N. ceranae po ošetrení pri 60 °C naznačuje dobrú odolnosť voči vysokým teplotám. To je v súlade s predchádzajúcimi štúdiami, v ktorých bola pozorovaná lepšia adaptácia N. ceranae ako N. apis na teplotu. Autori uvádzajú, že spóry N. ceranae, môžu zostať aktívne vo vosku starých plástov z infikovaných včelstiev. Po roztavení a inštalácii v úľoch môže tento vosk prispieť k infekcii nových rodín do ktorých sa plásty pridajú! V prípade priamo zmrazených spór sušených na vzduchu počas 1 týždňa a 3 mesiacov sa pozorovalo významné zníženie životaschopnosti o cca 82 %! Čo z týchto pokusov vyplýva pre nás včelárov? Včelárovi zostali všetky zásoby, cukrové aj peľové, tak „aby nevyšli na zmar“ (  ) ich na jar pridá do všetkých včelstiev a to je ako by rozmiestnil nášľapné míny. Niektoré včelstvá využijú zásoby a peľ na raketový rozvoj, plodujú a nosia med ako divé, sú zdravé, silné a žiadne problémy sa u nich neprejavia. Žiaľ časť rodín síce tiež chová kvantum plodu ale med nepribúda! Aj keď sa javia včely silné, rodiny chronickým priebehom ceranae sú slabé a včiel postupne ubúda, slabo lietajú a majú kratšiu životnosť. Lietavky strácajú orientačný zmysel, nevracajú sa do úľa, na ich miesto musia nastúpiť predčasne mladušky, v podstate rodiny slabnú počas celého roka a v niektorých rodinách začnú tiché lúpeže už okolo slnovratu! Včely sa nebránia, nechávajú sa lúpiť. Plodu majú dostatok, včelár vidí včely furt na letáči. Napriek tomu uhynú tak, že menej pozorný včelár si ani nevšimne kedy uhynuli. Tie včely na letáči sú už len lupičky a po troch týždňoch aj vlietavanie cudzích včiel to prestane a úľ je prázdny bez včiel ako keby to bola varoáza! Lenže začiatkom augusta nemajú prečo včely hynúť na varroázu, najme ak včelár klieštika už likviduje! Ak včelár včas nezasiahne, môže sa na stanovišti situácia náhle zmeniť, začnú byť lúpené tie silné včelstvá, ktoré predtým lúpili tie choré a nasťahovali si problémy do svojho úľa. Silná rodina sa stane slabou, uletí s lupičkami a tak to pokračuje dominovým efektom! Môže sa stať, že na stanovišti do konca septembra uhynie 70% včelstiev a zostávajúce uhynú počas mesiaca decembra či do polovice januára ! A pritom včelár klieštika likviduje celú jeseň a v krčme si pri pive rozpráva, že už ani tie včely nie sú to čo bývavalo, voľakedy zniesli 3-4 000 klieštikov a teraz hynú pri stovke-dvoch! 

Je možno namieste si položiť otázku: „Je za vysokými úhynmi včelstiev nosema ceranae?“ 

Teda nie klieštik, nie vírusy, len tá nosema ceranae? Klieštiky a vírusy len včelstvo zoslabia a ceranae ho dorazí alebo ceranae včelstvo zoslabí a dorazia ho vírusy a klieštiky? Kto vie odpovedať, nech sa prihlási a možno dostane Nobelovu cenu !!! Sú včelári, ktorí majú malé úhyny a uvádzajú, že to preto lebo robia permanentne vo včelstvách „kyselinovú clonu“, ktorá likviduje podľa ich názoru nielen klieštika aj vírusy. Tým by som len odkázal, že kyslé prostredie v úli likviduje aj spóry nosemy a to nielen pri kyseline mravčej ale aj pri vkladaní pásikov s kyselinou šťaveľovou, aj pri polievaní včiel touto kyselinou či jej sublimáciou do úľa. Včelári teda takto nielen bojujú nielen s klieštikom ale aj so spórami nosemy! Možno preto im včelstvá prežívajú, lebo bojujú aj so spórami ceranae! Samozrejme je veľká skupina včelárov ktorí bojujú priamo s rizikami nozematózy! Niektorí okysľujú kŕmenie pre včely kyselinou citrónovou, či dezinfikujú všetko octom, alebo dávajú včelám cesnakovú šťavu, kyselinu askorbovú (C- vitamín) alebo výluhy paliny (pělynek) či iných byliniek!

 Sú teda včelári, ktorí toto všetko nerobia odsúdení na to že im budú hynúť včelstvá na nosemu ceranae? Odpovedať áno by bolo veľmi zjednodušené a nesprávne! Už pred viac ako desiatymi rokmi zistili pri pokusoch vo Výskumnom ústave včelárskom, s.r.o Dol pri ošetrení včelstiev fytoterapeutikami pri prirodzenej nákaze N. ceranae veľmi sporné výsledky. Keď vyšetrili po 40 dňoch sledované včelstvá zistili že u 2 z 6 včelstiev v kontrolnej skupine, ktorá nebola nijako ošetrená, došlo k spontánnemu „samouzdraveniu“ – spory N. ceranae neboli vôbec nájdené a u ďalších 3 včelstiev v tejto skupine došlo k zníženiu množstva infekčných spor vo vyšetrovaných včelách! U ošetrených včelstiev bol pozorovaný veľmi podobný efekt! Na eliminovaní choroby a možnej aktivácie spór N. ceranae sa pravdepodobne veľmi vysokou mierou uplatňujú imunitné schopnosti jednotlivých včelstiev a ich interakcie s vonkajšími podmienkami! 

Čo z toho všetkého vyplýva pre nás praktických včelárov? Je skoro nemožné zistiť, že vo včelstve sa caranae už vyskytuje. Diagnostika by sa mala opierať o stav rodiny! Teda ak včelstvo nemá "iskru", pomaly sa rozbieha, včely sú v úli, ale nenosia med ako ostatné, treba mu venovať pozornosť! Každý poriadny včelár spozná včelstvo, ktoré nefunguje. Lepšie je včas ho odstrániť zo stanovišťa než ho spájať s iným. Radšej si urobte nové odložence/oddelky zo zdravých silných rodín. Slabochov ktoré sa po zime nevedia rozbehnúť neposilňujte plodom a nepredlžujte ich agóniu, aj tak dôjde k vylúpeniu. Je zbytočné riskovať infikovanie ďalších zdravých včelstiev a tie „podozrivé“ bez milosti odstrániť so stanovišťa (vysíriť!). Ak vám to bude ľúto, však plodujú, všetko dobehnú – zabudnite! Práve neskoré plodovanie, kedy včelstvá dlho do jesene musia udržiavať zvýšenú teplotu v plodisku je pre rozvinutie ceranae ideálne. Navyše sú také včelstvá často už zoslabnuté a snažia sa plodovaním akoby niečo dohnať. U týchto včelstiev je vždy vyššie riziko úhynu na nosemu ceranae, ktorá ich vlastne dorazí a zostane vám len ten prázdny úľ s infikovaným peľom a zásobami. Ak bolo včelstvo slabé celé leto, tak neskoré plodovanie ho skôr dorazí ako zachráni! Aj toto je ďalší dôvod prečo chovať včelstvá, ktoré skoro ukončujú plodovanie a prispôsobiť tomu aj metodiku vedenia včelstiev. Všetko súvisí so všetkým, „čakanie na medovicu“, neskoré liečenie, neskoré kŕmenie atď.

 Zabudnite tiež na to že „zúžitkujete“ plásty po uhynutých včelstvách. Môžete, ale idete do zbytočného rizika, ktoré ja celkom nepochopím. Predsa pár eur za cukrové zásoby nestojí za to a plásty? No ak si včely vystavia nové dielo na nových rámikoch je to len pre ich dobro! Teda vyvarenie všetkého diela vrátane toho s medom (medovina či medovec), nástavky, dno, veko opáliť do hneda plameňom! Rozširovaniu samotnej Nosema ceranae, napomáha najmä nekontrolovateľný obchod so včelími odložencami či matkami, ktorým ešte dá včelár „zachránené“ zásoby aby ich zaručene naočkoval spórami ak si ich náhodou už nedoniesli ! 

Nosema ceranae dokáže ublížiť včelám aj keď ich nezahubí! Má totiž na svedomí aj to že ňou čiastočne postihnuté včelstvo je menej imúnne a teda citlivejšie na negatívne účinky poľnohospodárskych postrekov a dokonca včelám viac môžu ublížiť prípravky bežne používané na boj s klieštikom! Dôležitou záchranou v boji proti ceranea je zvyšovať imunitu včelstiev ktorá je často zapríčinená aj nedostatočnou a jednotvárnou bielkovinovou výživou včiel. Rozmenené na drobné rozmanitý peľ, ktorý im včelár NEBERIE, rovnako ako im neberie zbytočne propolis. 

Neviem či to nie je odvážne tvrdenie, ale môj názor je že chov zdravých silných včelstiev je jediná obrana proti noseme ceranae! Držme si palce!

goro
goro (196 příspěvků) 29.01.2024, 18:46:42 xxx.xxx.46.153

Tomáši mal si sa najprv opýtať včiel… 🙂…moje včely majú česno odkryté v lete na celú šírku úľa a aj tak väčšina chodí k jednej strane… nie však vždy k pravej… na jednej včelnici k pravej ale na druhej k ľavej… keď som to skúmal bližšie, zistil som silnú  závislosť  od polohy úľov a slnka… no keď im nedáš na výber…poslúchnu…😉

goro
goro (196 příspěvků) 29.01.2024, 18:37:59 xxx.xxx.46.153

Petra životnosť matky je dovtedy kým jej vydržia spermie a to je niekoľko rokov… tá móda vymienania matiek každý dva roky začala po masívnom používaní prelarvených matiek, vtedy je  larva skoro ⅓ života chovaná ako robotnica a nikdy sa u nej nevyvinie tak kvalitné vajcovody ako u larvy chovanej ako matka od prvého okamihu… to menenie každý rok je úplný extrém a zbytočný šok pre včely…

ja fungujem tak ako píše Tomáš… voľakedy som každé dva roky kupoval zopár matiek od chovateľov   na to oživenie krvi, kým mi nevysvetlil kamarát chovateľ matiek že je to blbosť a že skutočne ako píše Tomáš najlepšie sú matky “miestne”, od matky so včelnice so spermiami od  trúdov/trubcov z okolia…