Příspěvky uživatele

Vžydycky bez výjimky je něco zlé současně pro něco dobré.

..naprosto súhlasím…

😢😠…nestrašte…

keď som  nedávno pozeral medníky, plásty boli zanosené všetky ale len čiastočne zaviečkované , včely nedoviečkovali lebo skončila znáška a nemali z čoho doplniť bunky… med v nezviečkovaných bunkách  je ale vysušený, nefŕka…. chcel som cez víkend točiť ale teraz mi volal sused vedľa  jednej včelnice že či je možná medovica na smreku v tomto čase, lebo že včely na smrekoch ktoré sú tam hučia… aj som sa potešil , ale musím sa ísť skontrolovať, pretože ak začnú nosiť sladinu do medníkov, točenie sa odkladá…

roj by som prvý-druhý deň nekŕmil, niečo si nesú sebou, nemajú hneď plod a mohli by pridané zásoby uložiť do čerstvo vystaveného plástu a tým blokovať kladenie matky ak je to prvoroj… kŕmiť treba riedkym cukrovým roztokom  0,2-0,5 litra každý druhý-tretí deň, podľa veľkosti roja (ale minimálne 2x za týždeň)…

(ak bol roj dlho na strome teda viac ako 2 dni, treba začať kŕmiť za pár hodín po usadení)

vo vyrojenom včelstve je dobré nechať jeden zaviečkovaný matečník a prípadne k nemu taký s larvičkou… 

Tom celkom som nepochopil, prečo chcete meniť matku…možno by kládla keby mala kde.. či vás inšpirovali tie dva matečníky?…. včely sú niekedy svojhlavé, ak usúdili že málo kladie a chcú ju vymeniť, nejako “pozabudli” že jej pre to kladenie nevytvorili podmienky… podobne pri LBV včely často menia matku tichou výmenou, pretože “usudzujú” že má problém keď je v úli tak veľa trubcov… 

oceňujem experimenty s rámikmi "hore nohami" ale tak trochu ma trápi otázka skutočne vieme prečo robia včely sklon buniek na plástoch trochu dohora?… nebudem ich pri týchto "experimentoch" tak trochu nútiť prestavovať plásty???🤔

ja som minulý rok vyplakával nad tým aké slabé včely mám a tento rok je úplne iný… už som písal že stavajú medzisteny, na pridanom SR boli trúdy/trubce, a začali fantasticky napĺňať medníky, priznám sa že som po vlaňajších neúspechoch podcenil potrebný počet pripravených medzistien a doslova sa naháňam aby som mohol dávať ďalšie medníky…

teda naháňal som sa…🤐…všetko rozkvitnuté a všetko pomrznuté..třešne, jablone…miesto krásnych bielych a ružových bomulí len hnedé smutné chumáče… neviema ako sa to prejaví, včely ešte len začínali viečkovať, dážd nie je, papelišky odkvetli a poletujú … akát je nie rozkvitnutý (dúfam že nezmrzol v puku)…

takže sa pripájam k vám Tom, tento rok sa rozbehol pekne ale asi to nebude to pravé orechové…

k tomu tuháču pod nohami, sám ste písal, že včely podnecovanie dávajú plodu a a prinášaný nektár z prírody ukladajú radšej do zásob..a kde je jasné..nad plod… no a potom akonáhle sa zásobami urobí veniec na vrchu vysokých plástov plodiska je s návštevami medníka koniec… nielen ja to viem, viete to aj vy a vedia to žiaľ aj včely…😢

k tichej výmen nie je čo dodať… už veľa včelárov sa dalo vo včasnú jar oklamať, že matečníky sú len zo tri a tak to nebude rojenie..  a bolo…

TV najčastejšie máj – jún, ale pokojne aj neskôr… včely dávajú matke šancu aby sa “prejavila” a len keď jej to nejde tak zahája výmenu… tiež som na jar nezažil plnohodnotnú TV, núdzovú výmenu matky ano, keď som bol iniciatívny a matičku pripučil…

rojenie je bežné v apríli/v dubnu a v máji až do júna… kedže je prelom dubna/května teoreticky by to mohla byť dilema ale nestačí len pozerať matečníky ale ako Tom písal hodnotiť plod… tiež som sa stretol s tým, že voľakedy býval podiel otvoreného plodu nízky a matka prestávala pred rojením klásť ale ako už Tom tu spomínal dávnejšie , v posledných piatych rokoch často matka kladie do poslednej chvíľky a pomaly letí s rojom a posledné vajíčko jej trčí zo zadočku..

pri “hladaní" rojovej nálady musíš hodnotiť včelstvo komplexne, nielen počítať matečníky…. včely v rojovej nálade prestávajú stavať medzisteny, dosť výrazne poklesne ich zberová akktivita, len sa tak povaľujú na letáč, aj tie čo vyletia po peľ akoby len tak čakali , kedy to vypukne, priletia s obnôškami ale nevlezú dnu do úľa , usadia sa často na prednej doske a čakajú ..(asi majú “tušáka” že to vypukne len nevedia presne kedy 🙂)

Martin ak chceš mať istotu že sa včelstvo nevyrojí musíš urobiť odloženca a v lete spojiť ak bude znáška… alebo ináč špekulovať… ak by to nebola rojová nálada ale TV pribrzdíš rozvoj ale neublížiš veľmi… 

Čekal bych u vás pane Goro, že vám toto dojde.

no tak Tom, zasa do mňa ryjete a pritom sa v argumentoch opierate o AI, ktorej kladiete “navádzacie otázky”…

správne píšete, AI odpovie rýchlo a často blbo, hlavne si treba vybrať z jej odpovede to čo má zmysel… vy tam hľadáte nie to čo má zmysel ale  to čo podporí vaše “domněnky, vaše názory” a nájdete to! .. má to len malú chybičku  krásy vy toto “potvrdenie” svojej pravdy nanucujete ostatným , teda minimálne mne…

stokrát som sa zariekol že na vaše invektívy nebudem reagovať ale znovu ste ma vyprovokovali…

teda od začiatku : AI vám napísala - Jak jste správně řekl, hustý sirup je pro včelu fyziologický šok. Včela musí drasticky čerpat vodu z vlastního tělního tuku (vitellogeninu), aby roztok vůbec zpracovala. Tím si likviduje imunitní systém ještě před zimou.

tak AI vychádzalo z toho čo tvrdíte vy, teda že “HUSTÝ ROZTOK” zaťažuje včely a uvádza ich do stresu…

AI predpokladá že vy ako skúsený včelár dobre viete čo je pre včelu “hustý” roztok!!! a správne píše že ho včela musí zriediť vodou z vlastného tela aby ho bola schopná nasať sosákom… 

za hustý roztok však z pohľadu včely nemožno považovať cukrový roztok 3:2 hoci vy to tak vidíte…

ZABUDNIME NA CHVÍĽU NA AI, A SKÚSME SI VYMENIŤ ZOPÁR VEDOMOSTÍ O VČELÁCH (BEZ DRÍSTOV OD AI!!!)

tak poďme diskutovať ako včelári, bez pomoci POCHYBNEJ pomoci AI….

Proste včela nektár nasaje a už pri tom sa dostáva do nacuciavanej sladkej tekutiny výlučok hltanových žliaz, ktorý obsahuje enzým invertázu. Invertáza začne už v hltane, ale najmä v mednom váčku lietavky štiepiť sacharózu. Lietavka obsah medného váčku po príchode do úľa „vytlačí“ v tvare bubliny, ktorú „vsaje“ preberajúca včela, znovu cestou do medného váčku pridá invertázu (a ostatné enzýmy), potom vytvorí ona bublinu (aby sa znovu odparila voda) a proces niekoľkokrát opakuje alebo ponúkne tým ďalšiu spracovateľku. Tento proces znižovania percenta vody v nektári tým nasávaním a vyvrhovaním bubliny sa opakuje až do doby, kým obsah vody v nektári (vlastne po tomto procese už vo vytvorenom riedkom mede) neklesne na cca 28-32%. Roztok cukrov, v ktorom je tak malý obsah vody už neprejde cuciakom včely, nie je schopná ho prehltnúť a tak ho uloží vo forme veľkej kvapky na stenu bunky. Ďalšie odstraňovanie vody z medu a teda vysúšanie zásob v pláste na 18% už prebieha v bunke, teplým vzduchom v úli, ktorého pohyb ponad uložený med zabezpečujú včely.

chápeme sa, či ste prestali čítať skôr ako ste sa sem dostali?

Hustý roztok cukru je pre včely taký ktorý má menej ako 30% vody!!! Je “hustý”, lebo ho nemôžu nasať cez cuciak. Včely pred nasatím hustý invert musia zriediť ale neriedia ho vodou, ani výlučkami hltanových žliaz (tými ho ďalej zriedia až po nasatí), no musia aktivizovať svoje hrudné slinné žľazy a zriediť ho slinami. Proste tak ako to robia v zime pri uskladnených zásobách (tie majú max 20%vody ), alebo ak to robia keď im dá včelár medocesto či suchý cukor. Tvorba slín je pre včelu náročná, je sprevádzaná vyššou spotrebou vody a je porovnateľná alebo aj náročnejšia ako odparenie vody cez bublinu.

ALE ROZTOK 3:2 MÁ OBSAH VODY 40% A VČELA HO MOŽE BEZ PROBLÉMOV CUCIAKOM NASAŤ ROVNAKO AKO TEN 1:1, KTORÝ MÁ O 10% VODY VIAC. Z OBOCH ROZTOKOV KEĎ ICH VČELA NASAJE MUSÍ VODU ODSTRÁNIŤ, LEN Z TOHO 1:1 MUSÍ TEJ VODY ODSTRÁNIŤ VIAC!

 cukrový roztok v zimnom krmive včely pri odstraňovaní vody zo 40% na 30% pri nasávaní do medného váčku opakovane „napĺňajú“ cez hltanové žľazy látkami, ktoré pri podobnom procese dodávajú do nektáru keď z neho „robia“ med, čiže včely pridávajú do cukrového roztoku nielen invertázu ale aj diastázu, glukózooxidázu, aminokyseliny (prolín), tuky a vitamíny skupiny B. ..keďže u roztoku 1:1  musia odstrániť tej vody viac, častejšie ju nasávaju a pri každom takom  vytváraní  bubliny (aby sa  odparila voda) pridajú opakovane všetky tie enzýmy a je preto logické že ich je potom v zásobách viac ako tvrdí BOB! ..samozrejme je aj viac vlhkosti v úli a roztok 1:1 stimuluje k chovu plodu čo sú zasa sekundárne dôsledky…  tvrdiť ale že pri 3:2 sa tieto enzýmy nedostanú do zásob je naivné, Bob netvrdil že sa nedostane ale dostane sa menej …

Tom nič po vás nechcem, držte sa toho čo chápete a čo viete od AI, len som to písal pre ostaných, aby boli v obraze…

AI napíše hocičo, poľa otázky

… mne napísala : 

Krátká odpověď: krmit na zimu 1:1 jde, ale pro včely je to zbytečně náročné a může to zhoršit kvalitu zimních zásob. 

Tady jsou hlavní nevýhody: 

🐝 Negativa zimního krmení 1:1

 1️⃣ Obrovská energetická zátěž pro včely Roztok 1:1 obsahuje hodně vody → včely ji musí: odpařit ventilovat zahřívat ➡️ u včela medonosná to znamená: vyšší spotřebu energie větší opotřebení „zimních včel“ 👉 důsledek: kratší životnost zimní generace 

2️⃣ Pozdní zrání zásob 1:1 se zpracovává dlouho při chladném počasí už včely nestíhají odvětrat vodu 👉 důsledek: zásoby zůstávají řídké vyšší vlhkost v úlu

3️⃣ Riziko kvašení a plesnivění vyšší obsah vody + nižší koncentrace cukru méně stabilní než hustý roztok 👉 důsledek: možnost kvašení zásob zhoršení hygieny v úlu 

4️⃣ Nadměrná stimulace plodování Roztok 1:1 napodobuje snůšku (nektar) ➡️ včely reagují: matka klade včelstvo „si myslí“, že je jaro 👉 důsledek: více plodu na podzim vyšší spotřeba zásob v zimě větší zatížení (např. i u nemocí jako varroáza) 

5️⃣ Horší kvalita zimních včel zimní včely by měly být „šetřené“ při zpracování 1:1: produkují enzymy (např. glukózooxidáza) intenzivně pracují 👉 důsledek: rychlejší opotřebení slabší start na jaře ✅

 Shrnutí Krmení 1:1 na zimu: 

❌ zatěžuje včely 

❌ zvyšuje vlhkost a rizika

 ❌ stimuluje plodování (nevhodné na podzim)

 👉 proto se používá: 1:1 → jen na jaře / stimulaci 3:2 (nebo hustší) → na zimu

Adam ani každý prvoroj v dnešnej dobe už nie je “životaschopný”, už sme tu diskutovali, zo sledovania dutín sa zistilo  že vyše 80% rojov  nedožije do jari… ale súhlas, poroje majú šancu nulovú…

vyrojené včelstvo sa musí prehliadnuť, nenechával by som viac matečníkov ak je silné včelstvo hrozia poroje… najlepšie je ponechať jeden, eventuálne jeden zatvorený a jeden s larvičkou ak by sa nová matička nevrátila z preletu…

..nevidel by som to konštatovanie že včelár, ktorému sa vyrojilo včelstvo je blb, za pravdivé… iste robíme všetko pre to aby rojenie nenastalo ale vždy je to na hrane… buď ho v rozvoji podtrhneš alebo zostane silné a môže sa vyrojiť… 

Tom tu písal rady kedy dávať medník, včely musia obsadzovať plodisko “na čierno” v každej uličke…to je ale súčasne ten kritický moment, ak to včelár nesprávne vyhodnotí, môže rojenie nastať… chce to skúsenosti, kým som sa naučil včeláriť mával som viac rojov ročne , často to bola ja ⅓ rodín..  som blb?

miska ešte neznamená že sa budú rojiť, občas sa včely len tak hrajkajú “co kdyby”, aby boli nachystané.. venuj im pozornosť…

Neřekne že nemají žádný obsah, řekne jen, že mají menší obsah těchto látek. Nevíc to pro neangličtináře jde vidět i na těch jeho grafech.

toto čo píšeš  je síce fakt a pravda, tak to v tom videu tan Bob hovorí, tak to má na obrázkoch ale z každej veci si niekto vyberie len to čo sa mu hodí…. potom si to vysvetlí tak, že včely kŕmené na zimu  hustejším roztokom v zime UHYNÚ…🤐

K radikálnym záverom stačí predsa prečítať nejaký preklad,  fyzikálne fakty  nazvať “teóriou” (ešte dobre že som sem nedával merania spotreby energie včiel v úli  aspoň ma znovu nikto neobviní že verím vedcom 😉), proste to čo sa mi nehodí do včelárskych predstáv jednoducho neexistuje. (napríklad “včelí tanečky” v úli nie sú (!)to je len výmysel “vedcov”🤭)

ja na zimu nezakrmujem 1:1, včely mi v zime nehynú a nemám poplesnený peľ, asi robím niečo špatne…🤔

Pozor, ale svoj postup rozhodne nevidím ako záruku toho že keď ho budú včelári opakovať včely im nebudú hynúť, takéto tvdenie z mojej strany by bolo naivné 😏

výroba úľov v Afganistane..

https://www.youtube.com/watch?v=oEkv99hdTCg&t=912s

goro:

Bob Binni uvádza tieto POMĚRY CUKROVÝCH SIRUPŮ :

 1 díl cukru : 1 díl vody - nejlepší pro budování kolonií pořád do jisté míry stimulující - je dobré jako krmení pro oddělky atd. 

suhlasím, ….oddelky krmím cukrovým roztokom 1:1, 

1,5-2 díly cukru : 1 dílu vody - nejlépe koncem léta, nebo na podzim pro rychlé přibírání na váze s minimální vlhkostí ve včelstvu. -

súhlasím, koncom leta na krmenie do zimy je potrebné dávať hustejší roztok ako 1:1, robím to tiež ako Bob Binni, teda dávam roztok 3:2, čo je vlastne 1,5:1 ako dáva Bob, hustejší roztok na zimu teda 2:1 ako odporúča Bob som ešte neskúšal (možno vyskúšam 😉), Bob rozhodne neodporúča roztokom pre oddelky (1:1) zakrmovať koncom leta alebo do zimy, pretože včely zásoby z hustejšieho roztoku skôr uložia a nemusia zbytočne odstraňovať prebytočnú vodu a roztokom 1:1 vzbytočne zvyšovať vlhkosť v úli… vždy som to tvrdil ale niektorí včelári tomu neveria…  Gorovi ani Bobovi neveria…🤔

nemám inú možnosť len potvrdiť to , že vo videu aj v tom čo Bob hovorí je fakt, že na kŕmenie včiel sa používa roztok cukru 1:1 na jar, v lete a hlavne pre odložence… má to dva efekty, povzbudí sa tým výrazne chov plodu a súčasne sa vytvára viac antiseptickej chémie, teda včely  ktoré včelstvo vychová sú zdravšie…

používať však roztok 1:1 aj na zimné zakrmovanie  neodporúča ani Bob ani ostatní včelárski odborníci.. včelár to robiť môže ak verí že včelám pomáha ale fakty svedčia o niečom inom…

VčELY nepreferujú riedke zdroje ako cieľ , len sa im ľahšie odoberajú, nasávajú ale keď sú riedke musí nasledovať koncentrácia roztoku cukrov, do plástov sa ukladá med ktorý má max 20%, skôr menej (zníženie množstva vody je pre včely energeticky nákladné) . jednoznačne platí (bez ohľadu na to či tomu včelár verí alebo nie) že riedky roztok = viac práce pre včely, hustejší roztok = menej práce, vyššia efektivita! 

Rozhoduje jediné číslo - koľko vody musia včely odpariť, ak si zoberieme napríklad fakt, že dáme včelám 3 kg cukru, musia odpariť pri 1:1 2,25 kg vody ale pri 3:2 len 1,25 kg vody (teda rozdiel je 1 kg!) Na odparenie vody potrebuje včela energiu , na odparenie 1 g vody je potrebná energia 2,4 kJ A na takú energiu spotrebuje včela ≈ 0,5 – 0,8 g cukru! Premenené na drobné, 1 kg roztoku 1:1 obsahuje 500 g cukru a 500 g vody (50 %) ak chcú včely z neho spraviť zásobu na zimu teda ~80 % cukru a 20% vody (ako med) musia získať produkt, ktorý bude obsahovať len 125 g vody a teda musí odpariť 500 – 125 = 375 g vody ! Z pohľadu energie teda 375 g vody × 2,4 kJ = 900 kJ a prepočítané na spotrebovaný cukor je to podľa vzorca účinnosti (900 kJ / (16 kJ/g × účinnosť) buď pri 30 % účinnosti 190 g cukru či pri pri 20 % účinnosti 280 g cukru (vyššiu účinnosť podľa praktických meraní včely nemajú).

 Teda z pôvodných 500 g cukru sa 200–280 g „spáli“ len na odstánenie vody (odparovanie vody z roztoku a jej ventilácia z úľa)! Teda stratí sa 40–55 % cukru len kvôli spracovaniu riedkeho roztoku! Pri roztoku 3:2 pri rovnakej účinnosti zostane napríklad z 3 kg cukru v zásobách 2,05 – 2,4 kg! Teda strata (metabolická spotreba) je len 20 – 30 % cukru (toto množstvo ide na užitočnú prácu – odparovanie vody z roztoku a jej, ventilácia z úľa!). 

Nemali by sme súčasne zabúdať na fakt, na ktorý mimochodom upozorňuje aj BOB v uvedenom videu, viac vody to viac vlhkosti v úli, pri 1:1 je to extrémne množstvo vody sprevádzané výrazným zvýšením relatívnej vlhkosti (RH) v úli, pri 3:2 je logicky menej vody a teda menší nárast RH ! Môžeme si ako príklad zvoliť fakty, koľko litrov vody sa reálne dostane do vzduchu v úli pri zakŕmení napr. 15 kg cukrového roztoku. Pri pomere 3:2 (60 % cukor a 40 % voda) je cukru 9 kg a vody 6 kg. Cieľje získať zásoby podobné medu teda cca 80 % cukru a len 2,25 kg vody! Koľko vody sa musí odpariť? Pôvodne bolo 6 kg vody, zostane len 2,25 kg a odpariť teda treba 6 – 2,25 = 3,75 kg vody! Jednoducho povedané, 3,75 litra vody ide do vzduchu v úli a zvýši vlhkosť v úli ako píše Bob!

 Ale ak by to bol roztok 1:1 roztok obsahuje 7,5 kg vody, potom treba odpariť 5,25 litra vody a následne v úli bude výrazne viac vlhkosti, ktorá môže mať za následok (ak ju slabšie včelstvo pri pevnom dne a malom otvore česna nedokáže dostať z úľa) poplesnenie zásob peľu, ktorý si včely zhromaždili na zimu alebo minimálne poplesnenie plástov v dolnej časti úľa kde ťažšie vodné pary po vychladnutí kondenzujú! 

Samozrejme, včelári zakrmujúci na zimu roztokom 1:1 s tým počítajú, na jar vyrežú poplesnené časti úľa (aby si včely v dolných rohoch plástov v plodisku vytvorili trúdiu stavbu), prípadne odrásajú poplesnený peľ a majú k dispozícii akoby „staršiu“ medzistenu, kde je časť buniek zachovaná“ a včely ju rýchlejšie vystavia.

 Keďže predpokladám, že tieto fakty niektorí včelári neprečítajú (nie že by boli nad ich chápanie, oni ich ani nechcú chápať) tak to celé zhrniem do jednej vety:

 Kŕmiť včely roztokom 1:1 je pre včely vhodné v čase keď potrebujeme stimuláciu pre maximálny chov plodu (jar, alebo odložence/oddelky či tesne po medobraní) ale zakrmovaťVčELY na zimu roztokom 1:1 v srpnu či v září je HLÚPOSŤ!

Honzo nemusíš toto Tomovi vysvetľovať…on vie svoje… len ťa provokuje aby rozvíril trochu diskusiu.. aj na mňa to skúšal ale ja sa už len usmejem, keď píše že sa snaží o “snaží o maximálně racionální UŽITKOVÝ chov včel s co nejmenší pracností na kilo medu”… a súčasne mi kritizuje môj spôsob chovu včiel … Blaník po jeho 6 ročnom skúšaní považujem za NÁROČNÝ NA PRACNOSŤ… on ho prezentuje ako najmenšiu prácnosť (lebo o dadante to vyhlásil aj nejaký Titera) a pritom sa u Blaníka vyžaduje neustále prplať v plodisku.. každý má právo na svoj názor.. Tom aj ty…. súhlasím s tebou že každý má právo na svoj spôsob chovu včiel a nie je korektné napadať metódu iného…napríklad ja po skúsenostiach s ležanom môžem konštatovať podobne ako Tom, že nikdy som v ležane nemal viac medu ako v nadstavkoch ale to mi predsa nedáva právo presviedčať ťa že ležan nie je pre teba to pravé orechové…

tak som dnes bol pozrieť včely, každá rodina má už vystavené 3-4 medzisteny v medníku ale čo je zaujímavé na SR nestavajú, len také symbolické srdiečka čo je celkom netypické… ale trúdy/trubce sú skoro v každej rodine tak asi využívajú existujúce trúdie bunky…

zaujímavé bolo sledovať letáče - česná, včely už nosia menej peľu ale do česna prilietavajú aj “ťažkotonážne ” nosičky nektáru…kvitnú slivky a čerešne/třešne, idú púpavy/smetánka a  začínajú prvé jablone

ináč ak pozriete pripojené foto, moje včely nevedia kde je správne pristávať, pri česne na celé dno úľa si vybrali opačnú stranu ako je “predpisová ”poloha česna…🤔

milda kto sa hraje nezlobí.. ale správne píšeš, dobre je zatavovať zahriate medzisteny… tiež to tak robím (menšie je potom riziko nadmerného natiahnutia medzisteny v zvislom smere, keď ju včely zahrejú a zavesia sa k stavbe na ňu…) len to nekomplikujem… stačí medzisteny dať na 20 minút za okno auta pri slnečnom dni…😉

k tomu vymrznutiu si to asi zachytil nueúpplne… neodporúča sa dávať do úľov “čerstvé” medzisteny, lepšie je ak rok postoja, teda aj cez zimu ale keď mi zostali zvyšné medzisteny už zatavené v rámikoch, nemal som ďalší rok pocit že ide o zázrak…

Moje myšlenka je taková, že pokud je včelstvo slabší nebo jinak není v plné síle tak preferuje drapák (méně práce) než se nadměrně vysilovat s mezistěnou? Jestliže by se dala mezistěna pro slabší včelstvo a přidá se i ta práce - neovlivní to následně i stav včelstva průběhu roku (úhyny, aktivita, … a nevím co ještě)?

obecne by mali včely u medzisteny menej práce (nemusia produkovať toľko vosku) ako u drapáku, kde je odrásané všetko až na stredový plást vosku… ak však drapák  má odrásané len 50-60% kde bol poplesnený peľ, tak majú uľahčenú prácu so stavbou lebo polovicu buniek majú hotové… no predstava že ak včelstvo stavia medzistenu tak ho to zoslabí do sezóny je trochu mimo realitu… totiž bavíme sa o stavaní medzistien v správny čas, keď pridávame “predčasne” tak je časť buniek na odrásanej medzistene výhodou…ale ešte väčšou výhodou je to keď v čase kvitnutia jívy nepridávam medzisteny (odrásané nemám, lebo mi peľ neplesnie) ale prvé rozšírenie v tom čase robím súšami…medzisteny dávam v čase kedy ich stavajú bez problémov , nielen silné rodiny ale všetky…