Aktuálně: 4 598 inzerátů178 089 diskuzních příspěvků17 802 uživatelů
goro
goro (196 příspěvků) 28.01.2024, 12:52:57 xxx.xxx.46.153

„Prosím o co nejširší a nejpodrobnější a pokud možno vyčerpávající informace o horním česnu.“ 

Zadanie je v podstate nezvládnuteľné... Pokúsiť sa môžem len o zhromaždenie mne dostupných informácií a skúseností včelárov a na základe toho vysloviť svoj názor. Teda dolné ale horné česno? Tieto diskusie trvajú najmenej sto rokov. Všetko má svoje pre aj proti. Na tom sa zhodli už naši pradedovia. Nič nové pod slnkom...... 

Voľakedy žili na našom území včely v strome a mali vstup do diery v strome teda dnes nazývané „česno“ umiestnený hore, dolu či v strede, „česno“ bolo najčastejšie jedno ale občas aj viac, „česno“ bolo malé alebo veľké, proste žili včely s takým vstupom do stromu aký našli! Je to tvrdenie, ktoré nikomu nevnucujem ako neomylnú pravdu, ale je to fakt ktorý nikto nemôže vyvrátiť. Ak získali včely veľkú dieru s horným česnom, všetko čo včely vyprodukovali ako odpad (měl, mŕtvolky včiel, voda, a pod.) padalo niekde dolu v diere a včely to vôbec netrápilo. Ak bolo získané obydlie menšie, a potrebovali priestor, boli nútené sa tomu prispôsobiť (vyhrýzli práchno, vynosili vznikajúci odpad) alebo dieru opustili. Keď včelári brali brte domov, odpílili strom nad výletovou dierou („česnom“) a pod ňou a tak česno na špalkoch nebolo ani dolné ani horné. Keď začali robiť košnice zo slamy dokonca aj prvé doštenáky robili česno podobne, ani hore ani dolu (viď foto historických úľov):

https://www.snm.sk/muzeum-online/blog-muzeum-online/historia?clanok=zbierka-ulov-v-slovenskom-narodnom-muzeu-muzeach-v-martine

Samozrejme včelári boli vždy „koumáci“ pri pletení košníc zo slamy alebo aj u doštenákov skúšali aj dolné česno no keď im ho mŕtvolky v zime upchali a včelstvo uhynulo, skúšali aj horné česno alebo urobili druhý horný otvor (áno, očká sa na území Horného Uhorska používali už v 19-tom storočí!). Dolné česno, respektíve otvor pod rámikmi sa včelárom hodil aj na to aby zistili, či výrazne nepribúdajú mŕtvolky a keď včelári zistili že si včely pri dolnom česne upratujú samé, začali ho používať na úle vo väčšej miere. Stále však nebolo ustálené, ktorá poloha česna je tá „správna“!

 Časopis Slovenský včelár z roku 1930 uvádza, že „spodná hrana letáčového otvoru (česna) je umiestnená v jednej tretine od podlahy plodiska, v strede plodiska alebo v jednej tretine od povaly plodiska“. Na Slovensku bol takým úľom s horným česnom Baloghov z roku 1912, ktorý mal letáčový otvor v hornej tretine plodiska. Neskôr v rokoch 1930 - 1950 sa na Slovensku riešila medzi včelármi dilema spodných a vrchných česien, keďže sa používali v rôznej polohe od dna až do hornej tretiny plodiska. Včelárska prax ukázala, že vyhral spodný letáč (česno) nad vrchným nie z toho dôvodu že by včely mali problém so zimovaním pri hornom česne, rovnako dobre zimovali či už s horným alebo spodným. Ani únik tepla nebol až taký veľký (hoci bol väčší ako pri dolnom česne ) pretože horné česná neboli maličké a hlavne neboli celkom pod vrchnákom ale nižšie. Môj včelársky kamarát spomínal že ako chlapec chodieval k jednému včelárovi-mlynárovi, ktorý mal vo včelíne 30 včelstiev v dvoch radoch nad sebou zadováky s horným česnom a pevnými dnami. Včelám česno nevadilo, zimné melivo a mŕtvolky mlynár odstraňoval zozadu úľa a mlynár včeláril v nich až do svojej smrti. Realita včelárskej praxe je však taká, že včely sa dnes hlavne kvôli hygiene dna chovajú skoro výlučne so spodným česnom! Včelári „zleniveli“ a nechali hygienu úľa na včely a tiež zistili, že včely pri jednom dolnom česne nemajú problém s teplotnými pomermi v úli a reguláciou klímy v lete ani v zime.

 Sú včelári a ja k nim patrím, ktorí počas zimy dočasne používajú horné česno –otvorené očko! Nič v úli neplesnie ani pri používaní fólie alebo igelitu či skla na hornom nadstavku, včely sa do jari dostanú do zásob, chovajú plod pod uteplenou strechou pri „hornom česne“ , odtiaľ robia prelety po zime a majú menej komplikované donášanie prvého peľu a vody . Nie všetky včely však toto „pomocné“ horné česno využívajú , pri prvých preletoch sú rodiny ktoré lietajú cez očko, iné tvrdohlavo lietajú hlavným dolným česnom a zopár rodín lieta oboma otvormi. Po jarných prehliadkach však „ zimné horné česno“ zatváram, včely už z kvitnúcich stromov začínajú nosiť viac nektáru a je potrebné situáciu v úli „normalizovať“. Teda včely ukladajú nektár nad plod a postupne ho dostanú do nižších plodiskových nadstavkov a nad horný nadstavok plodiska sa prikladajú panenské plásty medníka. Keby sa ponechalo otvorené horné česno, matka by mohla klásť aj dohora a hlavne včely ktoré sa liahnu musia ísť na prelet hlavným česnom, lebo ak by vyleteli tým horným, mali by tento otvor zafixovaný ako letáč na svojom úli. Potom aj ako lietavky by sa úľa stále vracali očkom a dolné česno by ignorovali. Pritom lietavka by do úľa nemala ani vstupovať a odovzdávať nektár mladuškám by mala pod dolnými plástami plodiska a nie predierať sa celým úľom.

 Zvíťazilo teda horné česno rokmi a nikto ho nepoužíva? No takéto tvrdenie by nezodpovedalo pravde! Kto má úl s horným česnom tak ho používa a existuje a niekoľko „hnutí“ za používanie horného česna. Horné česno ako podmienku úspešného zimovania včiel propagovali v svojom patente z roku 1966 otec a syn Srbovi, horné česno ako podmienku úspešného chovu včiel podľa jeho metodiky dával ako podmienku v svojej knihe aj pán Nymsa a na anglicky písaných včelárskych stránkach používaniu horného česna na nadstavkových úloch je pre začínajúcich včelárov momentálne niečo ako móda – ako u nás warré, japonec či medná krava. Posledne menované „hnutie“ radšej nebudem komentovať po tom čo som čítal ich diskusie (ako sú včeličky metené ked sa mení počet nadstavkov a zlostné keď ide včelár do úľa). Čo sa týka patentu, ktorý bol na úľ udelený je to živý dôkaz, že to že je niečo „patentovateľné“ neznamená je to dobré a využiteľné. Úľ podľa patentu včelári nezačali používať a vôbec sa nerozšíril nielen preto, že v šesťdesiatych rokoch už na celej čiare vyhrával dolný letáč ale aj pre to že v praktických skúškach nepresvedčil. Môj dobrý priateľ Milan bol patentom nadšený, zhotovil si taký úľ a výsledok? Žiaden zázrak sa nekonal! Včelstvo nebolo ani zdravšie ani silnejšie ako tie, ktoré zimovali s dolným česnom. Podobne dopadli aj včelári , ktorí nadšene začali chovať včely podľa pána Nymsu, nezažili nič extra fantastické, ba nakoniec sám Nymsa odporúča po skúsenostiach so zimovaním posunúť česno o niečo nižšie a tak prerobil aj svoje zázračné úle. 

Myslím si že jediná správna cesta vo včelárení je skúšať, skúšať a skúšať. Kto chce poznať odpoveď nech prevedie polovicu rodín na horné česno a chová tak niekoľko rokov! Ja som už za tých pár rokov vyskúšal všeličo a často som dosiahol výsledok, s ktorým som nebol spokojný (prehadzovanie nádstavkov, trhanie plodiska, zebrovanie, pootvárané očká, materská mriežka, plastové rámiky, LBV a pod.) a preto som od používania takých postupov upustil. Ale som rozhodnutý, že horné česno na mojich úľoch skúšať nebudem! Nie preto že by to uškodilo včelám, tie už dokázali osídliť a úspešne prežiť nielen v dutine s horným česnom, ale aj s viacerými česnami, s česnom veľkým len centimeter aj s dierou cez 20cm, v komíne , pod podlahou, v stenách, pod uteplením domu , proste silné včely nič nezlomí. Horné česno skúšať nebudem, pretože domnienka že horné česno je lepšie ako dolné je tak strašne naivná, nerešpektuje historické skúsenosti, nerešpektuje fyzikálne zákony ani zákony prirodzeného života včiel a podľa mojich vedomostí môžem aj bez skúšok vyhlásiť svoj názor že je nesprávna. Pre začínajúcich včelárov odporúčam dolné česno!

Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 27.01.2024, 17:13:41 xxx.xxx.46.153

Tom nemám moc času teraz (už sa mi vrátila manželka z lázní 😉) a prv než by som mohol o týchto otázkach diskutovať musím si zoštudovať aj súvislosti.. 

materiál, ktorý dal Martin nadväzuje na túto časť prvú..

http://www.immenfreunde.de/docs/Stockklima.pdf

..v tej prvej časti vedci teoreticky vypočítali, že v konkrétnom ware úli je potrebné vymeniť v zime 65 litrov vzduchu za hodinu a v časti 2 (ktorú dal Martin) hľadajú ako to docieliť aby bol optimalizovaný prietok a ohrev prichádzajúceho vzduchu pri minimálnej spotrebe zásob… teda skúmajú polohu otvorov do úľa a izoláciu úľov…

goro
goro (196 příspěvků) 27.01.2024, 12:19:28 xxx.xxx.46.153

Medzistena po, vložení do úľa je včelami nahrievaná na teploty blízo 40 stupňov a keď sa včely pri práci na ňu zavesia pri vyšších teplotách sa mierne natiahne zvislým smerom, preto ta Tomom doporučovaná teplota nahriatia medzistien pred ich zatavením do rámika… ja vkladám balík medzistien (od lonského roku uskladnených 😉) za okno auta na dobu kým zvlnkovačom prebehnem dráty v nachystaných ramikoch, podobne ako Tom zatavujem po jednom drôtiku a v živote som nepoužil tu položenú dosku 😕 však včelár vidí že drotik sa zahrial a vnikol do medzisteny…

Zatavovanie pomocou autonabíjačky ide bez problémov ak je to starší typ , tie nové však majú zabudovanú volajakú ochranu proti prepetiu a nefungujú preto používam starú autobatériu a môžem zatavovať kde potrebujem…

Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 27.01.2024, 11:56:50 xxx.xxx.46.153

Tom vzduch ako studený  už vchádza do úľa a preto klesá, je ťažší (modrá barva), potom sa od prostredia v úli, kde je teplejšie ako vonku začne ohrievať a preto stúpa (oranžová ) a nakoniec ohriaty od chumáča včiel stúpa k stropu a česnom von (červená)…

Ale možno som tú nemčinu špatne pochopil 😕  

goro
goro (196 příspěvků) 27.01.2024, 10:43:52 xxx.xxx.46.153

Tome ak získam z nej nové vedomosti velmi rád sa o ne podelím (v tomto trpíme asi rovnakou chorobou…😉)

Len čo som pozrel originál, u horného česna ako nevýhodu uvádza, že studený vzduch po vniknutí do úľa z česna najprv klesá popri prednej stena dolu k dnu úľa a pritom ochladzuje predné časti plástov - viď obr.

Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 27.01.2024, 09:07:16 xxx.xxx.46.153
drvodelkafialova:

Jde vůbec vytočit plást, který není uchycen v klasickém rámečku? To se musí zbortit, ne?


Petra na vytáčanie plástov na trámiku či bez rámika  sa dajú použiť horizontálne medomety…

(..ale reagovala si na nesprávnu vetu príspevku, Tom v ňom vysvetloval odpoveď na otázku z jeho  prvej vety…nekazme mu to…)

Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 25.01.2024, 18:48:12 xxx.xxx.46.153

Petros ďakujem za upresnenie… fyziku som posledne mal otvorenú asi pred pol storočím…😉

som podobne už skôr praktik podobne ako Tom, a vychádzam pri “odstredivej” sile z toho že v prudkej zákrute v aute „cítime“ silu, ktorá nás pritlačí na dvere auta na vonkajšom okraji cesty…

chápem že je to v podstate len kompenzácia “dostredivej sily”…

ale takto, pravda a praktická skúsenosť je že  radiálny medomet na B rámiky musí mať v priemere aspoň 100 cm, aby sa med poriadne vytočil po celej ploche rámika. Pri radiálnom uložení rámika  bližšia časť k oske ostane nevytočená. Z toho som vychádzal keď som písal, že sa smerom k oske zmenšuje odstredivá sila a pri menších priemeroch sa môže stať že na niektoré druhy medov sa stane nepoužitelný… čo už …☹️

goro
goro (196 příspěvků) 25.01.2024, 11:04:46 xxx.xxx.46.153

Najčastejšie je to na Slovensku rámik s dĺžkou rámika 420 mm a výškou podľa úľa ( A= 220mm,B= 275 mm, C=360 mm, E=170mm), za riekou Moravou najviac dĺžka 390mm a výška 240mm, tiež optimal o dĺžke 420mm a výške rámika 170mm aj 275 mm (používa sa aj na Slovensku, ale pozor, rámik optimal nepasuje do B, má kratšiu hornú latku a pliecka široké 38mm) a v oboch krajinách Jednotný úľ (Čechoslovák) s rámikom 370mm a výškou 300 a Langstroth o dĺžke rámika 448 mm a výškach 137, 159, 185, 232 a 285 mm. No aj iné typy a hromada „samodoma“ rámikov s vlastnými rozmermi. Treba si uvedomiť, že tieto rozmery sú rozmery plástu, teda vosková stavba plus latôčky dolu, po bokoch a hore len tá horná latka je vždy dlhšia ako plást (hore uvedené rozmery) preto aby vznikli tzv. „uši“, ktoré držia rámik v osadení úľa.

 Éčko má hornú latku rámika dlhú 464 mm, pretože je robená podľa originálneho rámika slovenskej miery B z roku 1960, a Optimál má hornú latku rámika dlhú 452 mm. Vnútorná dĺžka nadstavku Éčka je 440 mm a Optimalu 435 mm. Sedlo na zavesenie rámika je v čelnej stene Éčka široké 12 mm a vysoké 10 mm a u Optimalu je široké 10 mm a vysoké 14 mm. Rámik "E" nevôjde do Optimalu, pretože má príliš dlhú hornú latku a včelia medzera medzi poschodiami by bola nulová, rámik Optimal síce vôjde do Éčka, ale jeho zavesenie by bolo moc labilné a mnohé z rámikov by prepadli a včelia medzera medzi poschodiami by bola príliš veľká.

Trocha z histórie: 

r.1926 Zavedenie slovenského nadstavkového úľa rám. miery 420 x 275 mm a 420 x 360 mm r.1935Racionalizačný odbor uviedol do všeobecného používania typ jednotného úľa v troch rám.mierach: A 420 x 220 mm B 420 x 275 mm C 420 x 360 mm. Vychádzali z úľov Zander, Boconády a Balogh. Polovičné nadstavky a rámiky z B a C miery:/ B NN výška 142,5 mm rámik 133 mm / C NN výška 185 mm rámik175 mm / Ďalšia miera je E 420 x 170 A a E miery patria do NND, B a C do VND,kombinácie vhodné na Dadant systém. Rámikovú mieru C môžete vyskúšat aj v "B"nadstavku ak máte výšku sp. dna 10 cm

na záver:

Boconádyho miera rámikov  úľa je 42x36 cm.  Medníkové nadstavky sú na polovičnú rámikovú mieru 42x18 cm. Odporúčaný počet rámikov bol najprv 12, potom 10, ale sa ustálil pri 9. rámikoch po skúsenosti, že i v tých chudobných krajoch sa s týmto počtom rámikov dosiahlo dobrého výsledku, čo sa týka vývinu včelstva, ako i množstva medu. Úľ bol konštruovaný s odnímateľným dnom, bol bez falcov a jednotlivé nadstavky sa kládli na seba natupo. Dr. Ján Gašperík, bol vo Viedni v roku 1925 na včelárskej výstave s týmto úľom. Takže, úľ pre technológiu Dadant sme už mali pred storočím.

Zanderova miera, 42x22, cm je slovenské Áčko. Valentova miera, 42x17,5 cm, je slovenské Éčko. Baloghov rámik, 36,6x36,6 cm, je slovenské Déčko s polovičnými rámikmi v medníku. Jednotný úľ vznikol na základe kompromisu medzi Čechmi a Slovákmi s tým, že rámiková miera 37x30 cm je spoločná pre celé územie Československa. Pritom slovenská národná miera "B" 42x27,5 cm zostala zachovaná a česká národná miera 39x24 cm tiež. Dĺžka rámika JU je odvodená zo slovenského "Déčka" a výška rámika JU je odvodená z českej miery "39x30 cm".

Tome stači?😉

k hornému česnu niekedy neskôr…

goro
goro (196 příspěvků) 25.01.2024, 10:41:04 xxx.xxx.46.153

Verun u nás je také porekadlo, “všetko ide, len malé deti sa musia učiť chodiť”…😉

čiže ano , lze mať včely v mední kráve, lze mať včely i v špalku… (to nezasahovanie do nich v dnešnej dobe negarantuje ten medík…ale opelovač, to jo..)

ja však odporúčam najpr skúsiť včely vnejakom úle, pochopiť ich spôsob života, naučiť sa ich ošetrovať a pracovať s nimo… potom "lze vše "

Obrázek Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 25.01.2024, 10:30:28 xxx.xxx.46.153

martin do medometu radiálneho sa ukladajú plásty radiálne ako lúče slnka, pri otáčaní medometu vyfrkáva med z oboch strán odviečkovaného plástu, točí sa jedným smerom, nehodí sa moc na medovicové medy ale obecne funguje dobre, hlavne u nižších rámikov ktoré sú vzdialené dalej od osy (väčšia odstredivá sila)

tangenciálny medomet má rámiky s medom umiestnené akoby po obvode, v mieste koša kde je najväčšia odstredivá sila (ak poznáš matematiku, tangenta je dotyčnica ku kružnici - OI)… med sa vyprázdni len z tej strany plástu, ktorá je bližšie k stene medometu, odstredivé sily med na druhej strane zatláčajú do plástu a tam zostane.. preto sa musí zastaviť, plást otočiť aby sa vytočila aj druhá strana plástu…

zvratný medomet je tangenciálny medomet, kde sa plást vloží do kazety a keď sa vytočí jedna strana, medomet zapne točenie do druhej strany a plást s kazetou sa samočinne natočí tak aby med vyfŕkal aj z druhej strany plástov…

možno je najlepší  elektrický zvratný ale je aj najdrahší… všetko závisí od počtu včiel….

Obrázek Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 24.01.2024, 21:35:15 xxx.xxx.46.153

..len na doplnenie, Moderní včelař č.3/22 píše že Výzkumný ústav veterinárního lékařství, v. v. i., (VÚVeL) v Brně zistil :

“Analýza části vysoce stabilního genu pro RNA polymerázu dále ukázala, že na území České republiky se vyskytují minimálně tři geneticky odlišné skupiny viru jezera Sinaj..”

..tých vírov je toľko že my bežní včelári sa v tom ľahko stratíme a vedátori to zneužívajú a všetky úhyny odôvodnia keď nie klieštikom tak vírusmi, ale čo robiť aby včely nehynuli sa nedozvieme…😕

goro
goro (196 příspěvků) 24.01.2024, 19:00:50 xxx.xxx.46.153

Tome zostručniť to nie je problém

Testovali extrakty z mycelia více druhů polyporových hub, o kterých je známo, že mají antivirové vlastnosti. Výtažky z hub amadou ( Fomes ) a reishi ( Ganoderma ) snížily hladiny viru deformovaných křídel včel (DWV) a viru jezera Sinaj (LSV) v závislosti na dávce. V polních pokusech včelstvá krmily Ganoderma resinaceum, extrakt vykazoval 79násobné snížení DWV a 45 000násobné snížení LSV ve srovnání s kontrolními koloniemi. Tato zjištění naznačují, že včely mohou získat zdravotní výhody z hub a jejich antimikrobiálních sloučenin. 

Amadou je houbovitý materiál pocházející z Fomes fomentarius a podobných hub, které rostou na kůře jehličnatých a krytosemenných stromů a mají vzhled koňského kopyta (proto název "houba kopytní"). 

houba Reishi (Ganoderma lucidum) Leskokorka lesklá (Ganoderma lucidum) je houba z řádu chorošotvaré (Polyporales), čeledě lesklokorkovité (Ganodermataceae). Organismus je fytopatogenní parazit a saprofytický druh.Plodnice je nejedlá, vyrůstá na kmenech nebo pařezech listnatých dřevin v květnu až říjnu

problém je že u nás neexistuje žiaden výskumák ochotný pomôcť včelárom v boji s vírusmi ktoré ničia včely (hoci v pozadí úhynov je nižšia imunita včiel !!!)

a predstava že sa do toho pustíme my včelári vidím ako nerealistickú…

v tej štúdii pripravovali vedci podhubie (micélium) komplikovane, neviem či by to niektorý včelár dokázal si takto výťažok z húb pripraviť... (Kultúry mycélia sa pestovali v sterilných Petriho miskách obsahujúcich sterilizovaný sladový kvasnicový agar (Fungi Perfecti, Shelton, WA). Po troch až štyroch týždňoch kolonizácie v laboratóriu v čistej miestnosti sa kultúry asepticky preniesli do 1000 ml Eberbachovho miešadla obsahujúceho 800 ml sterilizovanej vody. Mycélium sa fragmentovalo v Eberbachovej nádobe s použitím Waringovho mixéra. Mycéliový bujón sa potom zriedil v pomere 1:10 sterilizovanou vodou a preniesol sa za sterilných podmienok do polypropylénových inkubačných vakov obsahujúcich približne 3 kg sterilizovanej hnedej ryže, ktorá bola pred sterilizáciou upravená na obsah vlhkosti približne 45 %. Alikvotná časť 50–100 ml zriedenej tekutiny sa preniesla do každého z 3 kg sterilizovaných vreciek na ryžu za sterilných podmienok. Čerstvé kultúry mycélia sa potom inkubovali 30 až 60 dní, v závislosti od druhu v HEPA kontrolovanej čistej miestnosti. Následne sa každé mykofermentované vrecko ryže rozdelilo do 20 polypropylénových vrecúšok zo sterilizovanej brezy (Betula papyrifera ) piliny (2 kg každé) a inkubované 30 – 60 dní v závislosti od druhu. Akonáhle sa kolonizácia určila ako dostatočná substrát kolonizovaný mycéliom sa zmrazil, aby sa zastavil rast, a potom sa preniesol do HDPE nádob na extrakciu. Myceliovaný substrát sa zmiešal s 50% roztokom etanol/voda (pripraveným zmiešaním rovnakých hmotností 95% organického etylalkoholu a pramenitej vody) v dvojnásobnej hmotnosti ako myceliovaný substrát, pretrepal sa a potom sa maceroval pri izbovej teplote 3–5 minút. dni. Zmes sa tlakovo prefiltrovala a supernatant sa dekantoval do nádob na skladovanie pri 4 °C. Konečný produkt obsahuje etanol, zlúčeniny hubového mycélia a prípadne nevyužité zložky rastového substrátu. Všetky extrakty boli pripravené podľa štandardizovaného výrobného procesu a boli použité v nasledujúcich testoch ako surové extrakty fermentácie na pevnom substráte bez ďalšieho čistenia alebo charakterizácie.) 

preložené do zrozumiteľnej reči... "pripravil sa liehový výluh z podhubia pestovaného na brezových pilinách...." potom sa pripravil roztok cukru s vodou 1:1 a do neho sa dalo 1%, 0,1% a 0,01% toho hubového extraktu, kŕmili sa tým včely v labáku, kontrolná skupina sa kŕmila len čistým cukrovým roztokom... zo skúšok vyšiel najlepšie 1% - ný roztok, s tým sa potom robili priamo skúšky na včelách v úľoch, kde sa ten výluh priamo zamiešal do kŕmneho roztoku (1:1) a pozitívne výsledky sa objavili po 12 dňoch...

 nemyslím, že na základe doterajších poznatkov by včelári boli schopní liečiť včely proti vírusovým chorobám pomocou výluhu z húb .. zostávajú nám len tie choroše v dymákoch...

Obrázek Obrázek
goro
goro (196 příspěvků) 24.01.2024, 18:43:11 xxx.xxx.46.153

Tome a to nepoznáte, čo napísala moskovská Pravda keď miesto článkov mala prázdne stránky?

“почему буквы, все понятно” 🙂

goro
goro (196 příspěvků) 24.01.2024, 18:39:06 xxx.xxx.46.153

Tome to prerušenie plodovania možno skutočne považovať za spôsob ako sa pred klieštikom dokážu včely brániť - obmedzia plodovanie. Žiaľ podľa veľkopokusu na ostrove Gotland to časom síce vedie k varroatoelrantným včelám no sú to slabé rodiny a zisk medu z nich sa blíži k nule…držím palce aby to neviedlo k rovnakému výsledku aj u teba…ale bez skúšania sa ani včelárenie nepohne dopredu…držím palce…

goro
goro (196 příspěvků) 23.01.2024, 15:10:10 xxx.xxx.106.110

Tomáš je to jedna s nevýhod horného česna ale aj otvorených očiek, pretože stražkyne sú vždy pri česne,či je dolné, horné alebo ak je viac tak pri každom (očká)

Daj potom informáciu ako si včely pri hornom česne usporiadajú plodové hniezdo a kde budú ukladať med…

goro
goro (196 příspěvků) 23.01.2024, 10:44:14 xxx.xxx.46.153

Petra napríklad ťa mohla zaujímať téma “termoliečby” ktorú dokáže voči klieštikom robiť včelár (nie včely)

u Linhartovho termoúla súhlasím s Tomom, komplikované, pre včely drastické…

termoboxy sú jednoduchšie a funkčnejšie  - matka sa zaklietkuje na dva plásty, inde nemôže klásť a včely chovať plod keď ho včely viečkujú, na základe pachu, ktorý vylučujú larvy ako signál a výzvu včelám že sa môže viečkovať zalezie skoro všetok klieštik do plodu (inde v úli plod a larvy nie sú)  a tieto dva plásty sa vkladajú do termoboxu kde sa teplom likvidujú klieštiky pod viečkom…. metóda je rozhodne lepšia ako termosolárny úľ ale má svoje úskalia… po termoliečbe býva časť trúdov s neplodnými spermiami (teda včely si pri zaklietkovaní matky zabezpečia aj taký plod na tých plástoch), treba likvidovať foretického klieštika aj na zvyšných včelách v úle (vždy tam nejaké zostanú), včely sa liahnu s nie celkom vynikajúcej kondícii, samotné klietkovanie matky je pre včely stresujúce ale hlavne treba termoliečbu v roku OPAKOVAŤ , čo vo mne vzbudzuje pochybnosti o deklarovanej vysokej účinnosti tejto metodiky☹️ 

goro
goro (196 příspěvků) 23.01.2024, 10:08:42 xxx.xxx.46.153

úloha VD pri úhynoch sa zrejme preceňuje… 

úhyny zrejme spôsobuje komplex faktorov, kde rozhodujúcu úlohu hrá nízka imunita súčasných včelstiev (a to je zasa na samostatnú diskusiu aké faktory imunitu znížili ), kvôli ktorej včelstva nedokážu účinne odolávať vírusom s ktorými voľakedy dokázali žiť,  nová forma agresívnej nozémy - Nozema ceranae,  zmena prírodných podmienok a neprispôsobenie sa metodiky chovu k tomu, rabovanie iných produktov zo včelstiev - peľ, propolis… 

klieštika však treba likvidovať, pretože bolo dokázané že dokáže prenášať niektoré vírusy do včiel, pričom ich infikuje cestou než na ktorú boli včely zvyknuté (včela s vírusmi prijatými alimentárne teda požerom je uspôsobená)

goro
goro (196 příspěvků) 23.01.2024, 09:50:20 xxx.xxx.46.153

myslím si že informácií o včelách nikdy nie je dosť a stále sa dozvedáme niečo nové…

zhodou okolností uverejnil včelársky Dymák v minulom roku v čísle 12 úvahu o tom či včely v plodisku udržiavajú teplotu 35 stupňov…

v tom článku sa tiež uvádza, že včely môžu z rôznych príčin zvýšiť teplotu v plodisku, 

môže to byť stres (Ak včely dostane do stresu elektomagnetické pole o napätí 20 kV/m môže u priemerného včelstva dôjsť podľa meraní k zmene teploty v plodisku z východzích teplôt 33,7-34,6 °C na hodnoty 42,1-43 °C!), 

spôsob vykurovania pri udržiavaní teploty plodiska (včela ktorá vyhrieva plodisko vojde do prázdnej bunky, ktorá je medzi zaviečkovanými bunkami a zvýši chvením hrudných svalov (s odpojením krídel) svoju teplotu na hodnoty cez 40 °C. Od včely sa ohrejú larvy dookola a dokonca ja na druhej strane plástu. Ohriate larvy potom odovzdajú teplo susediacim bunkám až po tretiu bunku a tak jedna včela zvýši teplotu viac ako 60 buniek! Plodisko teda nie je jednoliate teplotné pole, ale sú tam prekúrené miesta s vyššou teplotou, ktoré súžia ako zdroj teploty na udržanie potrebných 35 stupňov),

 tiež vyhrievanie vosku pri stavbe plástov v plodisku (Včely nebudujú šesťuholníky „presným odmeriavaním“ parametrov tykadlami ale jednoducho stavajú svoje komôrky na pláste použitím svojho tela ako šablóny, teda vystavené bunky sú okrúhle. Po dobudovaní „hrubej stavby“ vkĺznu do okrúhlych buniek včely „ohrievačky“ a kmitaním hrudných svalov nahrejú steny a dná buniek na teploty vyššie ako 40 °C. Vosk sa pri vyšších teplotách ako 35 °C stáva tvárnejším, včely teda vyťahujú steny buniek do výšky a vplyvom fyzikálneho pnutia a teploty sa kruhové bunky pretransformujú na šesťuholníky (niečo ako keď sa stretnú dve bubliny a ich styková plocha je rovina) so stenami pod uhlom 120stupňov.)

a posledná veta v úvahe - 

“ Vyššie teploty zistili nielen včelárski výskumníci ale aj radoví chovatelia , ktorí si nainštalovali do plodiska teplotné čidlá. Teploty výrazne vyššie ako 35°C sa v úli objavujú v priebehu roka niekoľkokrát a občas zvýšené teploty v plodisku trvajú aj niekoľko dní. Je len lokálne prehriatie pri vykurovaní plodiska, alebo včely pracujú z voskom, či je to stres, alebo dokonca možný termo-boj včiel s klieštikom?

v tom istom čísle Dymáka je článok od jedného takéhoto včelára (Jirka Marx) ktorý tam píše o svojich meraniach teplôt v úľoch z rokov 2017- 2019 a zvýšené teploty namerané v plodisku (43,2 stupňa Celzia) sa vyskytovali 1-2 za týždeň , niekedy boli aj viac dní… tiež sa zamýšľa či tak včely nebojujú s klieštikom….

no včely…zázrak prírody…

Obrázek Obrázek