Trnku má děda, ale u nás by využití neměla a na pití mi taky nechutná. Špendlík jsem navrhoval, že bych chtěl, ale byl jsem jediný takže uvidíme jestli to ještě prosadím. 😀 Ono špendlíků není moc - kolem ČB znám jen o pár starých stromů a co si pamatuji ještě z výletů na kole tak kolem Lišova, Třeboně apod… tak jsem neviděl snad ani jeden. Kolem Plzně to samé.
V neděli jsem viděl taky jen pár včel jako kdyby jen slídili. Jak zahrada u tich močálů tak na zahradě je o 2-3 stupně minimálně méně než v okolí + obrovská vlhkost takže to taky ještě potrvá.
Goro
Tak vzhledem, že tam budeme mít Třešeň, máme podzimní Jabloň, Vrbu, polomrtvé víno a další takže u nás asi nouze nebude a toho vína si třeba ani nevšimnou - to holt uvidíme, ale to bych řekl, že mi tam budou vadit spíše vosy nebo ptáci. Ne, že bych sledoval sousedy, ale tak letmě co jsem zahlédnul tak tam mají převážně jehličnany a žádný listnatý / ovocný stromy takže u nás asi bude rušno. Už teď nám tam lítá hodně Vrabců, Kosů, … leze hodně Užovek (minulý rok jsem tam našli několik mláďat) a včera manželky mamka posílala fotku Slepýše, ale z fotky jsem nedokázal poznat jaký to byl.
…ešte treba uvažovať aj keď včely neplánuješ chovať aby mali dosť peľu aj na podzim a zasadiť nejaký brečtan… a astrovky alpínske..
Odpověď na příspěvek uživatele AMalina z 06.04.2026, 09:01:24
súhlasím, aj v samotnom videu autor popisuje ako hlavnú výhodu riedkeho cukrového roztoku blížiaceho sa ku koncentrácii nektáru ako silného STIMULÁTORA intenzívneho plodovania, silného chovu plodu a to pri zimnom zakrmovaní by nemalo napríklad v srpnu či v záři narastať ale končiť… niečo iné sa požaduje pri budovaní mladého včelstva od neho na jar či v podletí a niečo iné v jeseň/na podzim!
Odpověď na příspěvek uživatele Martin83 z 03.04.2026, 22:18:28
Bob Binni uvádza tieto POMĚRY CUKROVÝCH SIRUPŮ :
1 díl cukru : 1 díl vody - nejlepší pro budování kolonií pořád do jisté míry stimulující - je dobré jako krmení pro oddělky atd.
suhlasím, ….oddelky krmím cukrovým roztokom 1:1,
1,5-2 díly cukru : 1 dílu vody - nejlépe koncem léta, nebo na podzim pro rychlé přibírání na váze s minimální vlhkostí ve včelstvu. -
súhlasím, koncom leta na krmenie do zimy je potrebné dávať hustejší roztok ako 1:1, robím to tiež ako Bob Binni, teda dávam roztok 3:2, čo je vlastne 1,5:1 ako dáva Bob, hustejší roztok na zimu teda 2:1 ako odporúča Bob som ešte neskúšal (možno vyskúšam 😉), Bob rozhodne neodporúča roztokom pre oddelky (1:1) zakrmovať koncom leta alebo do zimy, pretože včely zásoby z hustejšieho roztoku skôr uložia a nemusia zbytočne odstraňovať prebytočnú vodu a roztokom 1:1 vzbytočne zvyšovať vlhkosť v úli… vždy som to tvrdil ale niektorí včelári tomu neveria… Gorovi ani Bobovi neveria…🤔
Odpověď na příspěvek uživatele AMalina z 04.04.2026, 07:58:39
..cukrový sirup je lepší zimní potrava než med a nikdy nezpůsobuje včelám žádné střevní problémy, které některé druhy medu způsobují, zejména podzimní medy.
súhlasím…
Včelstva, která mají na jaře možnost rozjíždět se na medu, jsou prostě úplně jinde…
Jirka píšeš…Tento silnější odd by se nechal záměrně na malém prostoru (cca 5 rámků?), čímž se přivede do rojové nálady. Jak narazí rojové matečníky, rámky s matečníky by se rozhodily do separátních oddělků…
tak úpromne dostávať oddelek do rojovej nálady mi pripadá nešťastné a moc komplikované…
k tej úvaha o tom , že matka v plemenáči kladie väčšie vajíčka lebo je obmedzená priestorom sa blíži pravde len v tom, že ak matka neklafie cez 2000 vajíčok denne tak vajíčka sú väčšie… ale znamená to automaticky aj kvalitnejší plod.. to si nemyslím… kvalita robotnice alebo matky vždy závisí hlavne od kvality a zloženia kŕmnej kašičky, dostatku mladušiek a dostatku peľu v čase chovania lariev…
ak chceš chovať matky z štepu s vajíčkami, nemusíš čakať na vylámanie matečníkov, urob to ako Jirka Marx:
"1. Ano nechám je to jen narazit a jak jsou povytazeny je možno je přeložit nad mřížku do medniku silného včelstva. I se vcelama. Muže to být i třetí den podle toho jak stara vajíčka byla. Kdyby byl osirelec dostatečně silný, můžete nechat odchovat matky i v něm ale nezapomeňte. Není li snůška je dobré podnecovat medem. 1:1
2. Do oddelku dávám matku buď jako matecnik těsně před vylihnutim, nebo pomoci umělého matecniku pravé vylihnou panusku. Při obou těchto způsobech je vhodně aby oddelek měl svoje narazene zavickovane matecniky. Klidně je tam nechte vaše matka se narodí dřív a podle vykousanych nouzaku poznáte ze je vše v pořádku. Čerstvý oddelek má na vyber a někdy zvolí moznost matky z vlastní genetiky.
coma súhlasím s Tomom, oddelky sa dajú robiť aj na jednej včelnici… tie 3 km sú opisované básničky zo včelárskych kníh…
ja keď robím odloženca, (oddelek) dám na plodisko materskú mriežku do medníka vyložím 3 plásty s plodom z ktorých jemne strasiem/zmetiem včely do plodiska (som lenivý hľadať matku)… do pár okamihov sú plásty znovu obsadené mladuškami, ktoré nalezú cez MM aby pokračovali v svojej činnosti… potom do odloženca zoberiem dva plásty s plodom aj s mladuškami, z tretieho plástiu len do odloženca strasiem mladušky a vrátim plást do plodiska…
urobený odloženec/oddelek položím na strechu úľa z ktorého som ho robil, ako píše Tom “staré bercy” vyletia ale nevrátia sa do odloženca ale pekne napochodujú česnom do pôvodného úľa… odloženec (bez starých včiel u ktorých by bolo riziko že by sa vrátili s kamarátkami na odnosenie zásob, ktoré odložencu dám) odložím na miesto na včelnici kde už budú trvale… minimálne česno, zásoby medu, peľu a trochu frcnutej vody v súši im na prvé dni stačia…
Odpověď na příspěvek uživatele coma z 25.03.2026, 21:20:50
ale to je v poriadku, tak to má byť, včelár musí skúšať a hľadať nemôže sa spoliehať len na knižky či “odborné” rady na internete… to čo si zistíš sám sa ti najlepšie ukotví v pamäti… napríklad Tom podľa toho čo píše slabochov nelikviduje ale sa vždy snaží s nich vychovať silnú rodinu… moje skúsenosti ma časom presvedčili, že často je to boj s veternými mlynmi…
k tvojej otázke nemám takú praktickú skúsenosť s patogénnymi zónami ktoré by negatívne pôsobili na včely ale stretol som sa s tým, že strom pod ktorým sa včelstvo nachádza môže spomaľovať jeho rozvoj, ale to bol skôr orech vlašský tam sa im nedarilo… nezanedbateľný môže byť aj tebou spomenutý vplyv pevného dna, ono pevné dno má svoje výhody ale v kombinácii s malým otvorom česna (a možným negatívnym vplyvom miesta kde úľ je) môže včelám spôsobiť problémy s rozvojom… silné včelstvo ani nezaregistruje pevné dno, stíha aj vynášať odpad aj zabezpečiť dostatok čerstvého vzduchu bez ohľadu na veľkosť česna, no ak v takýchto podmienkach sa nachádza slabší odloženec nemusí ich zvládať a málokedy sa dostane do sily… neovládnutie priestoru môže mať potom za následok napríklad kondenzáciu vody na krajných plástoch s peľom a potom zostáva len postup , ktorý tu už Tom zdokumentoval…
samozrejme len teoretizujem, nepoznám presnú polohu toho miesta, kde sa tvojim včelám nedarilo, môže to byť miesto pred svahom , kde sa lámu hmly a úľ ochladzujú, resp zavlhčujú… jednoducho tam už včely nedávaj , nebude sa im tam dariť…
Odpověď na příspěvek uživatele coma z 24.03.2026, 22:31:00
to je ta večná dilema včelárov, zachrániť či nezachrániť scípaka?.. niekto tak niekto onak, niekedy to môže vyjsť a potom sa cíti včelár hrdinom, ale riziko šírenia vírusov či iných problémov na včelnici často nestojí za tie skúšania… no samotné “predčasné” pridanie medníka by jeho zoslabenie nemalo spôsobiť, určite tam bolo aj niečo iné…
Odpověď na příspěvek uživatele Martin83 z 24.03.2026, 10:46:21
Martin teraz to považujem za menej vhodné lepšie bude až keď už je vo včelách regulárna stavebná nálada (ovocné stromy či repka)…
Áno matka nerada kladie do panenského diela ak je súš staršia, napr. 2-3 roky, hrany buniek včely na nej spevňujú propolisom ale do čerstvo vystavenej medzisteny matka kladie ako divá….
nepoznám nikoho, koho by som mal v “zbožnej úcte”, nie sú to slovenskí ani českí "včelárski odborníci" a rozhodne nie ani americkí, čínski či iní experimentátori ale žiaľ nie ste to ani vy
..že Goro zbožňuje nvědce a ohání se “štúdiemi” je jasné…
ja nepíšem do psychiatrickej liečebne, píšem vám Tom , a opakovane vám píšem : nepoznám nikoho, koho by som mal v “zbožnej úcte” či koho by som ZBOŽŇOVAL!!!
alebo si pod pojmom "adorace" (zbožné uctievanie, zbožňovanie) predstavujete niečo iné? …
Ptám se, pro pana Gora asi ne srozumitelně, co ho vede k adoraci vědců ane k adoraci kohokoliv jiného?
KOHO “INÉHO” TO MÁM TEDA PREBOHA ADOROVAŤ ????
že si vás vážim kvôli vedomostiam o včelách som vám napísal x-krát, SÍCE si vás vážim ale to NESTAČÍ na to aby som ADOROVAL VÁS… pretože NEADORUJEM NIKOHO!
alebo si to práve vy za svoje vedomosti vyžadujete? …ako mám chápať tieto vaše slová?
“…vyrovnám se a předčím Brennera a autory jeho doby, ač jsem na jejich vědomostech vyrostl a nebýt jich, nebyl bych já dnes tam, kde jsem. Současné nýmandy z posledních asi 30 let předčím všechny také…”
Konkrétně co vám, pane kolego Goro, poradili ti vaši vědci, které máte v nekritické, málem až ZBOŽNÉ úctě?
milý pane Tom, ja čítam všetko čo sa kde napíše o včelách, aj to čo zistili v zahraničí aj to čo zistili pod Blaníkom… nepoznám nikoho, koho by som mal v “zbožnej úcte”, nie sú to slovenskí ani českí "včelárski odborníci" a rozhodne nie ani americkí, čínski či iní experimentátori ale žiaľ nie ste to ani vy… vážim si každého kto pri včelách rozmýšľa a do tejto kategórie síce patríte, ale na piedestál “zbožňovaného” ste sa zatiaľ nedostali…😢
nepoznám nikoho, koho by som mal v “zbožnej úcte”, nie sú to slovenskí ani českí "včelárski odborníci" a rozhodne nie ani americkí, čínski či iní experimentátori ale žiaľ nie ste to ani vy
Před chvíli jsem se byl podívat ke včelám a u silných na česně byly divné nitkové výkaly viz fota. Včera tam nic nebylo. Čím to může být způsobeno?
Martin nenapísal si farbu tých výkalov, ale zrejme sú žltohnedé, pri silnom plodovaní a veľkom prínose peľu sa môže stať že mladušky s ním môžu mať problém (zácpa)… ale ty uvádzaš že sa jedná o silné včelstvo a tak ako písal TOM, je to o peli a silné včely ten boj s peľom zvládnu bez väčších problémov… možno ešte dať napájačku aby mali dostatok vody…
Odpověď na příspěvek uživatele coma z 17.03.2026, 22:55:17
Myslím že si sa rozhodol dobre, rozhodne je to lepšie ako 39/24 a máš k dispozícii hotovú metodiku…len musíš niekoľko rokov zvolenú metodiku používať aby sa ti dostala do krvi a nemeniť stále úle a metodiky…držím palce a to zameranie na vlastné matky , aklimatizované na stanovište považujem za správne……
Konkrétně co vám, pane kolego Goro, poradili ti vaši vědci, které máte v nekritické, málem až ZBOŽNÉ úctě?
milý pane Tom, ja čítam všetko čo sa kde napíše o včelách, aj to čo zistili v zahraničí aj to čo zistili pod Blaníkom… nepoznám nikoho, koho by som mal v “zbožnej úcte”, nie sú to slovenskí ani českí "včelárski odborníci" a rozhodne nie ani americkí, čínski či iní experimentátori ale žiaľ nie ste to ani vy… vážim si každého kto pri včelách rozmýšľa a do tejto kategórie síce patríte, ale na piedestál “zbožňovaného” ste sa zatiaľ nedostali…😢
overenie myšlienky že či zvýšená teplota v úli znižuje počet klieštikov a či dokonca likviduje aj vírusy podľa publikovaných údajov už prebehla jedným z jej výsledkov je metodika likvidácie klieštika v špeciálnych zariadeniach (termoboxy) či regulované ohrevy priestorov v úli…. nemyslím si že by tie výsledky boli extra ohromujúce… pretože novšie experimenty s kontinuálnym meraním teploty priamo v bunkách plodu zistili, že včely môžu mikro-prehriatím buniek plodu znižovať reprodukciu roztoča. ..je to ale dané veľkým rozptylom teplôt na jednom pláste,priemer teploty buniek plodu bol asi 33–34 °C v strede plodiska bola teplota vyššia a stabilnejšia na okraji plodiska boli väčšie rozdiely teploty takže v niektorých oblastiach fungujú teploty rôzne tie cez 40 °C sú pre včely nebezpečné nielen pre klieštika…plod začína byť poškodzovaný približne pri >38 °C dlhodobo alebo pri >41–42 °C krátkodobo
ale v priemere sa zistilo, že včelstvá s lepšou odolnosťou voči Varroa mali o cca 0,5 °C teplejšie plodisko a úspešnosť množenia klieštika poklesla o 10–30 %…
Kolegovia som fascinovaný akými problémami prežitia ľudstva sa dokážete zaoberať…🤔
takto, včely sú podobne zaťažované rôznymi prídavkami proteínov, a vitamínov v cukrových cestách a včelárske predajne masírujú včelárov tvrdeniami ako sú nevyhnutné pre včely od včasnej jari… výsledok je podobný, zbytočná záťaž organizmu, nutnosť spracovať a vylúčiť dusíkaté látky alevčely prežijú len ak im to nacpe včelár pred preletmi koleduje si o problémy…
len tak mimochodom, vaječné bielko má ideálne zloženie a pomer aminokyselín pre chov mláďať ešte v škrupine , v rannej fáze.. podobne aj tak ospevované mlieko (kravské či kozie) nie je nič iné len vhodne namixovaný pomer užitočných látok pre chov a rast MLÁDAŤ, teda teliec/telat…
nie celkom chápem prečo by som sa mal týmito produktami napchávať ako dospelák, …je to určené pre rast mláďat… ale ludstvo dokázalo prežiť a tak snáď prežijeme aj ďalej….
Odpověď na příspěvek uživatele coma z 07.03.2026, 19:21:12
coma nebuď zasa zbytočne sebatrýznivý, to je jedno či po 5 či 10 alebo 15 rokoch stále budeš mať pocit niečo vylepšovať, pre niečo sa nadchnúť niečo skúšať, …včely sú také… niekto sa drží osvedčených rád a funguje mu to, iný verí len sebe a skúša…riskuje že si natlčie nos ale zasa môže objaviť niečo čo bude lepšie, bude to jeho a bude mať byť na čo hrdý…… sám uvádzaš tri cesty ktoré ťa zaujali, ktorú si zvolíš?..vyskúšaš jednu ktorej veríš najviac alebo popri nej skúsiš aj niečo iné?.. v tomto sú včely krásne…držím ti palce..
