„Prosím o co nejširší a nejpodrobnější a pokud možno vyčerpávající informace o horním česnu.“
Zadanie je v podstate nezvládnuteľné... Pokúsiť sa môžem len o zhromaždenie mne dostupných informácií a skúseností včelárov a na základe toho vysloviť svoj názor. Teda dolné ale horné česno? Tieto diskusie trvajú najmenej sto rokov. Všetko má svoje pre aj proti. Na tom sa zhodli už naši pradedovia. Nič nové pod slnkom......
Voľakedy žili na našom území včely v strome a mali vstup do diery v strome teda dnes nazývané „česno“ umiestnený hore, dolu či v strede, „česno“ bolo najčastejšie jedno ale občas aj viac, „česno“ bolo malé alebo veľké, proste žili včely s takým vstupom do stromu aký našli! Je to tvrdenie, ktoré nikomu nevnucujem ako neomylnú pravdu, ale je to fakt ktorý nikto nemôže vyvrátiť. Ak získali včely veľkú dieru s horným česnom, všetko čo včely vyprodukovali ako odpad (měl, mŕtvolky včiel, voda, a pod.) padalo niekde dolu v diere a včely to vôbec netrápilo. Ak bolo získané obydlie menšie, a potrebovali priestor, boli nútené sa tomu prispôsobiť (vyhrýzli práchno, vynosili vznikajúci odpad) alebo dieru opustili. Keď včelári brali brte domov, odpílili strom nad výletovou dierou („česnom“) a pod ňou a tak česno na špalkoch nebolo ani dolné ani horné. Keď začali robiť košnice zo slamy dokonca aj prvé doštenáky robili česno podobne, ani hore ani dolu (viď foto historických úľov):
https://www.snm.sk/muzeum-online/blog-muzeum-online/historia?clanok=zbierka-ulov-v-slovenskom-narodnom-muzeu-muzeach-v-martine
Samozrejme včelári boli vždy „koumáci“ pri pletení košníc zo slamy alebo aj u doštenákov skúšali aj dolné česno no keď im ho mŕtvolky v zime upchali a včelstvo uhynulo, skúšali aj horné česno alebo urobili druhý horný otvor (áno, očká sa na území Horného Uhorska používali už v 19-tom storočí!). Dolné česno, respektíve otvor pod rámikmi sa včelárom hodil aj na to aby zistili, či výrazne nepribúdajú mŕtvolky a keď včelári zistili že si včely pri dolnom česne upratujú samé, začali ho používať na úle vo väčšej miere. Stále však nebolo ustálené, ktorá poloha česna je tá „správna“!
Časopis Slovenský včelár z roku 1930 uvádza, že „spodná hrana letáčového otvoru (česna) je umiestnená v jednej tretine od podlahy plodiska, v strede plodiska alebo v jednej tretine od povaly plodiska“. Na Slovensku bol takým úľom s horným česnom Baloghov z roku 1912, ktorý mal letáčový otvor v hornej tretine plodiska. Neskôr v rokoch 1930 - 1950 sa na Slovensku riešila medzi včelármi dilema spodných a vrchných česien, keďže sa používali v rôznej polohe od dna až do hornej tretiny plodiska. Včelárska prax ukázala, že vyhral spodný letáč (česno) nad vrchným nie z toho dôvodu že by včely mali problém so zimovaním pri hornom česne, rovnako dobre zimovali či už s horným alebo spodným. Ani únik tepla nebol až taký veľký (hoci bol väčší ako pri dolnom česne ) pretože horné česná neboli maličké a hlavne neboli celkom pod vrchnákom ale nižšie. Môj včelársky kamarát spomínal že ako chlapec chodieval k jednému včelárovi-mlynárovi, ktorý mal vo včelíne 30 včelstiev v dvoch radoch nad sebou zadováky s horným česnom a pevnými dnami. Včelám česno nevadilo, zimné melivo a mŕtvolky mlynár odstraňoval zozadu úľa a mlynár včeláril v nich až do svojej smrti. Realita včelárskej praxe je však taká, že včely sa dnes hlavne kvôli hygiene dna chovajú skoro výlučne so spodným česnom! Včelári „zleniveli“ a nechali hygienu úľa na včely a tiež zistili, že včely pri jednom dolnom česne nemajú problém s teplotnými pomermi v úli a reguláciou klímy v lete ani v zime.
Sú včelári a ja k nim patrím, ktorí počas zimy dočasne používajú horné česno –otvorené očko! Nič v úli neplesnie ani pri používaní fólie alebo igelitu či skla na hornom nadstavku, včely sa do jari dostanú do zásob, chovajú plod pod uteplenou strechou pri „hornom česne“ , odtiaľ robia prelety po zime a majú menej komplikované donášanie prvého peľu a vody . Nie všetky včely však toto „pomocné“ horné česno využívajú , pri prvých preletoch sú rodiny ktoré lietajú cez očko, iné tvrdohlavo lietajú hlavným dolným česnom a zopár rodín lieta oboma otvormi. Po jarných prehliadkach však „ zimné horné česno“ zatváram, včely už z kvitnúcich stromov začínajú nosiť viac nektáru a je potrebné situáciu v úli „normalizovať“. Teda včely ukladajú nektár nad plod a postupne ho dostanú do nižších plodiskových nadstavkov a nad horný nadstavok plodiska sa prikladajú panenské plásty medníka. Keby sa ponechalo otvorené horné česno, matka by mohla klásť aj dohora a hlavne včely ktoré sa liahnu musia ísť na prelet hlavným česnom, lebo ak by vyleteli tým horným, mali by tento otvor zafixovaný ako letáč na svojom úli. Potom aj ako lietavky by sa úľa stále vracali očkom a dolné česno by ignorovali. Pritom lietavka by do úľa nemala ani vstupovať a odovzdávať nektár mladuškám by mala pod dolnými plástami plodiska a nie predierať sa celým úľom.
Zvíťazilo teda horné česno rokmi a nikto ho nepoužíva? No takéto tvrdenie by nezodpovedalo pravde! Kto má úl s horným česnom tak ho používa a existuje a niekoľko „hnutí“ za používanie horného česna. Horné česno ako podmienku úspešného zimovania včiel propagovali v svojom patente z roku 1966 otec a syn Srbovi, horné česno ako podmienku úspešného chovu včiel podľa jeho metodiky dával ako podmienku v svojej knihe aj pán Nymsa a na anglicky písaných včelárskych stránkach používaniu horného česna na nadstavkových úloch je pre začínajúcich včelárov momentálne niečo ako móda – ako u nás warré, japonec či medná krava. Posledne menované „hnutie“ radšej nebudem komentovať po tom čo som čítal ich diskusie (ako sú včeličky metené ked sa mení počet nadstavkov a zlostné keď ide včelár do úľa). Čo sa týka patentu, ktorý bol na úľ udelený je to živý dôkaz, že to že je niečo „patentovateľné“ neznamená je to dobré a využiteľné. Úľ podľa patentu včelári nezačali používať a vôbec sa nerozšíril nielen preto, že v šesťdesiatych rokoch už na celej čiare vyhrával dolný letáč ale aj pre to že v praktických skúškach nepresvedčil. Môj dobrý priateľ Milan bol patentom nadšený, zhotovil si taký úľ a výsledok? Žiaden zázrak sa nekonal! Včelstvo nebolo ani zdravšie ani silnejšie ako tie, ktoré zimovali s dolným česnom. Podobne dopadli aj včelári , ktorí nadšene začali chovať včely podľa pána Nymsu, nezažili nič extra fantastické, ba nakoniec sám Nymsa odporúča po skúsenostiach so zimovaním posunúť česno o niečo nižšie a tak prerobil aj svoje zázračné úle.
Myslím si že jediná správna cesta vo včelárení je skúšať, skúšať a skúšať. Kto chce poznať odpoveď nech prevedie polovicu rodín na horné česno a chová tak niekoľko rokov! Ja som už za tých pár rokov vyskúšal všeličo a často som dosiahol výsledok, s ktorým som nebol spokojný (prehadzovanie nádstavkov, trhanie plodiska, zebrovanie, pootvárané očká, materská mriežka, plastové rámiky, LBV a pod.) a preto som od používania takých postupov upustil. Ale som rozhodnutý, že horné česno na mojich úľoch skúšať nebudem! Nie preto že by to uškodilo včelám, tie už dokázali osídliť a úspešne prežiť nielen v dutine s horným česnom, ale aj s viacerými česnami, s česnom veľkým len centimeter aj s dierou cez 20cm, v komíne , pod podlahou, v stenách, pod uteplením domu , proste silné včely nič nezlomí. Horné česno skúšať nebudem, pretože domnienka že horné česno je lepšie ako dolné je tak strašne naivná, nerešpektuje historické skúsenosti, nerešpektuje fyzikálne zákony ani zákony prirodzeného života včiel a podľa mojich vedomostí môžem aj bez skúšok vyhlásiť svoj názor že je nesprávna. Pre začínajúcich včelárov odporúčam dolné česno!
