»
Odpověď na příspěvek uživatele
Vceli.leky z 13.06.2024, 15:24:57
To aký postup a prípravok si včelár vyberie je na jeho slobodnom rozhodnutí a mal by sa rozhodovať tak aby dosiahol cieľ – zdravé včely a súčasne aby čo najmenej včelám ublížil!
CHOROBY VČIEL
Choroby včelieho plodu: 1. Varroáza 2. Vírusové ochorenia 3. Mor včelieho plodu 4. Hniloba včelieho plodu 5. Vreckovitosť plodu 6. Zvápenatenie plodu 7. Skamenenie plodu 8. Podchladenie
Choroby dospelých včiel: 1. Nozémová nákaza 2. Meňavková nákaza 3. Vírusové ochorenia 4. Hnačka 5. Zápcha včiel (májovka) 6. Čierna nemoc 7. Roztočík včelí 8. Otravy včiel
*Popisy príznakov chorôb včiel a plodu sú v každej lepšej knihe a príspevok na FB nie je najvhodnejšie miesto na ich popisovanie.
LIEČENIE VČIEL
Liečenie včelích chorôb je veľmi problematické a často aj nemožné. Ak si pozorne prejdeme jednotlivé problémy včiel, tak častým riešením je niekedy len likvidácia včelstva (mor, skamenenie plodu), pri iných chorobách pomôže slnečné stanovište (nozema apis, zvápenenie plodu), alebo dostatok vody (májovka) a vhodná strava (hnačka). Vynechanie zbytočného vyrušovania včelstiev v zime a na jar či chov silných rodín je tiež „liečením“ našich včiel (meňavková nákaza, podchladenie plodu). Včelár vlastne ani nevie pomôcť včelám pri vírusových chorobách - syndróm deformovaných krídiel (DWV - deformed wing virus), chronická paralýza včiel (CBPV - chronic bee paralylis virus), akútna paralýza včiel (ABPV - acute bee paralysis virus), kašmírska viróza včiel (KBV - Kasmir bee virus). Pretože na Slovensku sú u včiel zakázané antibiotiká (fumagilín) v podstate nemôžeme včelám veľmi pomôcť ani pri nozeme ceranae (tzv. letná nozéma), ktorá na rozdiel od nozemy apis je pre včelstvá devastujúca.
V podstate sa v súčasnosti celé „liečenie včiel“ zvrhlo na boj s varroázou. Klieštik je v súčasnosti najväčším nepriateľom včelára pretože zoslabuje včelie larvy, liahnu sa menejhodnotné, krátkoveké včely a včelstvo napadnuté väčším množstvom klieštika ja oveľa menej schopné odolávať vírusom, a spóram, ktoré sa väčšinou vo včelstvách nachádzajú ale zdravé a silné rodiny sa rokmi s nimi naučili koexistovať. LIEKY NA VARROÁZU Dlho mi trvalo, kým som dokázal pomenovať likvidáciu klieštika , v podstate dezinsekciu článkonožcov (Varroa destructor je taxonomicky zaradený do kmeňa článkonožcov - Arthropoda, triedy pavúkovcov - Arachnida, do radu roztočov – Acarina a v rámci nich do čeľade Dermanyssidae) „liečením včiel“ a prípravky na dezinsekciu „liekom“ na včely, ale naša veterinárna správa to tak uvádza. Pre boj s klieštikom každý rok odporúča niekoľko registrovaných veterinárnych liekov a biopreparátov a nejaké veterinárne prípravky na svojej stránke: https://www.svps.sk/zvierata/vcely.asp Prečo píšem „odporúča“? Pretože LIEČENIE VAROÁZY V SR NIE JE POVINNÉ, ALE DOBROVOĽNÉ, ROVNAKO AKO VÝBER LIEČIVA. Je na chovateľovi včiel, aký spôsob liečenia včelstiev si vyberie a aké liečivo či prípravok použije. Odborné inštitúcie z oblasti včelárstva vydávajú len odporúčania a metodické návody k správnej aplikácii liečiv alebo prípravkov na tlmenie varroázy. Pre poriadok ešte uvediem inštitúcie, ktoré vydali takéto stanovisko: Štátny veterinárny a potravinový ústav, Regionálna veterinárna správa Dolný Kubín, Výskumný ústav včelárstva Liptovský Hrádok a Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Za riekou Moravou bolo dlhé roky zákonnou povinnosťou bojovať s klieštikom predpísanými látkami v predpísanom termíne a predpísaným počtom liečení. Ak ma pamäť neklame , letné a jesenné termíny sú už tiež ponechané na posúdení včelára, záväzné sú len termíny jarného liečenia (podľa výsledkov z rozboru meliva/měli) a povinnosť preventívneho liečenia včelstiev u kočujúcich včelárov po ich návrate na trvalé stanovište. V každom prípade je aj v ČR k dispozícii dostatok registrovaných prípravkov na boj s klieštikom s rôznou účinnou látkou a včelár si môže vybrať.
BOJ S KLIEŠTIKOM BEZ LIEKOV (bez tvrdej a mäkkej chémie)
V súčasnej dobe , dobe „bio a eko“ má cesta nepoužívania chémie do včiel zelenú a počet alternatívnych spôsobov boja s klieštikom sa neustále zvyšuje. Časť včelárov za takúto cestu považuje hlavne kyseliny (polievanie, odparovanie či sublimácie) ale ja by som používanie kyselín vyrobených v chemických továrňach do zootechnických spôsobov boja s klieštikom nezahrnul, pretože podľa môjho názoru sa zootechnické, teda chovateľské spôsoby boja s klieštikom používajú do plného leta, teda v čase keď včelár chce od včiel získať zdravý med bez rezíduí. Cesty ako chovateľsky bojovať s klieštikom sú rôzne: • Tvorba odložencov • Vyrezávanie zaviečkovaného trúdieho plodu • Odstránenie všetkého zaviečkovaného plodu z včelstva • Klietkovanie matky na prerušenie plodovania • Uväznenie matky na jednej súši a likvidácia plástu po zaviečkovaní plodu • Odrojenie – ako spôsob prerušenia plodovania v pôvodnom úli • Termická likvidácia klieštika (v úli alebo v termokomore mimo úľa) Samozrejme je aj mnoho ďalších ciest ako sa snažiť pomôcť včelám v boji s klieštikom a chorobami, sú rôzne prípravky do krmív, podávanie liečivých čajíkov a pod. Medze sa včelárom nekladú, len aby to včely prežili.
RADY A ODPORÚČANIA
Včelári sa pri otázke ako liečiť včely dokážu postaviť na tak nezmieriteľné pozície , použiť urážajúce a znevažujúce informácie, že nič iné ich tak nerozdeľuje. Mne to chvíľkami pripadá akoby ani nešlo o včely, ale cieľom je dokázať že ja (moja skupina) mám pravdu. A tu je každý argument dobrý – od hoaxu, že amitraz sa používal ako bojový plyn v prvej svetovej vojne až po fotky „bio“ včelárov aplikujúcich do úľov kyseliny v ochranných oblekoch s maskami na tvári. Každá strana sa dokáže oprieť o vedecky podložené argumenty, nevyvrátiteľné argumenty sa sypú z rukáva - organické kyseliny zničia v úli všetko, mikroflóru aj mikrofaunu, amitraz sa horením rozkladá na karcinogénne zložky, termické ošetrenie plodu spôsobuje sterilitu trúdov atď. Všetci majú pravdu! A včely majú klieštika aj naďalej! Teda pokiaľ dožili do jari! Ak neveríte rozprávkam o matkách šľachtených na varoaodolnosť a nechcete sa pridať k včelárom, ktorí snívajú že včely bez ošetrovania sa samé vyselektujú ( prežije max 1% bez záruky dedičnosti!) tak vám odporúčam: 1. Klieštik tu bude stále a my sa musíme naučiť včeláriť aj s nim. To je dôvod, prečo musí každý včelár robiť individuálne všetky zásahy spojené s kontrolou stavu klieštika na udržateľnej úrovni vo včelstvách. 2. Podľa odporučenia veterinárov to včelár robí v prvom rade chovateľskými postupmi, ako druhá je to termická metodika a až na treťom, poslednom, mieste sú chemické spôsoby ošetrovanie včelstiev, ktoré sú pre včelára veľmi jednoduché, pohodlné a účinné. 3. Všetky tri metodiky sú rovnocenné a včelár má možnosť vybrať si, ale v čase ukladania medu do medníkov by nemal používať prípravky, ktoré by mohli med znehodnotiť (ani kyseliny či esenciálne oleje). 4. Hlavne čo musíme robiť je nedopustiť zvýšené rozmnožovanie klieštika, lebo už sa dokázalo, že čím vyššia populácia klieštika včelieho vo včelstve, tým vyššie vírusové zaťaženie. 5. Ak chcete uspokojivo vyriešiť problém klieštika , musíte si ujasniť mechanizmus jeho rozmnožovania a zničiť ho v lete po znáške, to je podmienka vyliahnutia sa silnejšej dlhovekej zimnej generácie včiel. 6. Tiež likvidácia klieštika v stave včelstva bez plodu v jeseň je nevyhnutnou podmienkou aby rodiny na jar štartovali bez klieštika. To zaistí prvé dôležité generácie bez klieštika a počet generácií neskoršie zavlečeného klieštika nepostačuje na zničenie včelstva . 7. Účinná látka zabije všetkých klieštikov na ktorých má príležitosť pôsobiť, preto je veľmi dôležité aby včelár vedel kedy, kde a ako príslušný prípravok použiť a „bojovať“ treba kým posledný klieštik nevylezie z bunky a nedostane „do nosa“.
NAJHORŠIE ČO VČELÁR MÔŽE PRE SVOJE VČELY UROBIŤ JE RAZ ZA ČAS DO ÚĽA „NIEČO“ ZÁZRAČNÉ VRAZIŤ A MAŤ POCIT ŽE KLIEŠTIKY ZLIKVIDOVAL.
