Aktuálně: 0 inzerátů0 diskuzních příspěvků0 uživatelů

Příspěvky uživatele

goro

goro
goro 28.06.2024, 09:59:02 xxx.xxx.202.190

…ono bol som po treťom pive už aj nalomený na spoluprácu, len mi na tej metodike vadili dve veci zaprvé, že 10 plástov v tom pridávanom medníku bolo len v tom prvom, ktorý sa v sezóne nevytáčal a celé leto bol na vrchu zostavy ako “medná komora” a to neustále odkladanie plného medníka nielen pri podsúvaní bežných medníkov ale pri každej činnosti v plodisku ma nelákalo ale hlavne mi vadilo, že podľa tohoto "vynálezu", všetky ostatné medníky ⅔ LG boli len s rámikmi v počte 8 ks, ktoré sa držali v patričnej vzdialenosti uložení v hrebeňoch…keďže nie som priateľom hrebeňov, ani hlbokých buniek na medníkových plástoch vycúval som…. Pokiaľ som sa informoval, celý projekt s využitím teplej stavby v B a nízkych medníkov LG nebol extra úspešný, .. neviem či pre nedostatok skúseností s teplou stavbou alebo s takýmto usporiadaním plástov (v jednom úli teplá aj studená stavba)… videl som na škole posledné dva úle , no používajú ich len na odkladanie matiek…   

goro
goro 27.06.2024, 20:37:23 xxx.xxx.202.190

Nemyslím si že studenú stavbu by včelári začali používať kvoli tomu že “obdivujú západ” alebo, že to tvrdí “menjstrým”…  včely im pri teplej stavbe niekedy uhynuli hladom napriek tomu, že zásoby v úli boli,..či to bolo nevhodným umiestnením česna alebo len neskúsenosťou včelára neviem posúdiť, pretože skutočne sa včelárom na slovensku studená stavba osvedčila hlavne kvôli bezproblémovému zimovaniu na B rámikoch   …musím spomenúť aj teplú stavbu o ktorej používaní mi pri pive básnil terajší predseda slovenského spolku SZV.. on je totiž súčasne aj riaditeľom včelárskej školy a práve tam chceli uviesť do života systém kombinovaneho rámikového systému, ktorý by umožnil využiť najvyužívanejší úľ B a rozšíť jeho plodisko na 12 rámikov lebo 10 je málo… a práve tu chcel Filo použiť teplú stavbu v plodisku…nie pre “to že je to pre včely vhodnejšie” ale preto, že by pri 12 rámikoch na teplú stavbu získal rozmer nadstavku na ktorý by priamo mohol pridávať ako medníky nízke 3/3 LG na studenú stavbu, proste "patentovateľná" myšlienka, skĺbenie najrozšírenejšieho slovenského úľ B a “svetového LG”…kedže vedel že včelárim na ⅔ LG lanáril ma aby som do toho šiel…… škoda že ma neukecal, mohol som mať skúsenosti s "teplou" stavbou 😉..…   

goro
goro 27.06.2024, 13:37:24 xxx.xxx.202.190

Normalizovane sú nadstavky v SR na 10 rámikov, len najpoužívanejšia výška rámika B=285 mm má aj modifikácie na 8 či 12 rámikov,.. najčastejšie sa používa rovnako vysoký rámik/nadstavok v plodisku aj v medníku, ale v poslednej dobe sa k plodisku B začínajú používať medníky E ..všetko je to na studenú stavbu… vysoký rámik C má podobne ako A minimálne používanie… dokonca menšie ako JU, kde sa už používatelia v poslednej dobe odkláňajú od vysokého medníka k polovičným výška rámikov v medníkoch… zistil som že sú aj používatelia A (či zander )ale je to lokálne, niečo ako miera českého adamca pri hraniciach s Moravou…

goro
goro 27.06.2024, 08:55:38 xxx.xxx.202.190

Najčastejšie je to u nás na Slovensku rámik s dĺžkou rámika 420 mm a výškou podľa úľa ( A= 220mm,B= 275 mm, C=360 mm, E=170mm), Jednotný úľ (Čechoslovák) s rámikom 370mm a výškou 300 a tiež Langstroth o dĺžke rámika 448 mm a výškach 137, 159, 185, 232 a 285 mm. No aj iné typy a hromada „samodoma“ rámikov s vlastnými rozmermi.

goro
goro 26.06.2024, 16:19:39 xxx.xxx.9.1

Výhody dlhšieho rámika si chvála hlavne užívatelia dlhších rámikov..😉 každá líška svoj chvost chváli… na Slovensku  sú okrem čehoslováka všetky rámiky dlšie…dokonca máme v systéme priamo rámik  s označením A, teda s  dĺžkou rámika 420 mm a výškou  220mm  ale  vlasne ho nikto nepoužíva,.. používajú savyššie a do medníkov nižšie….. takže poinformujem sa ešte, ale zázrak to zrejme nebude…   . 

goro
goro 23.06.2024, 08:55:03 xxx.xxx.29.74
»
Odpověď na příspěvek uživatele Javali z 22.06.2024, 18:07:30

…javali ak si nič nečítal o vibráciach plástu, určite si čítal niečo o včelích tančekoch ktorými lietavka informuje kolegyne o miestach kde sa vyskytuje znáška… napadlo ťa niekedy rozmýšľať ako lietavka oznamuje svoje info a ako sledujú ostatné včely jej tanec, keď v úli je absolutná tma?… práve jej zastavenia a trasenie plástom dávajú info… zakvačí sa do buniek a kmitá, pobehne a kmitá..veď nastuduj, gall ti dal dobrý zdroj

..netreba si však predstavovať že včely nedostávajú všetky plásty v plodisku kvôli tanečkom a vibráciám..  ten “tanečný” plást je jeden… je to o aj tom že si ponechávajú priestor nad dnomplodiska…ako som písal,  ja si nechávam stavať medzisteny v medníku a sú po dolnú látku..ale  pri mojom spôsobe včelárenia sa časom plásty dostanú do plodiska a verte či nie včely ich na tanečný plást často upravia, vyrobia diery v dokonalom pláste pri latke …😉

goro
goro 22.06.2024, 18:10:38 xxx.xxx.29.74
»
Odpověď na příspěvek uživatele drvodelkafialova z 22.06.2024, 10:03:07

Mám roják kde je sito v dne, mám aj na boku… sito na strope je blbosť  ako píše gall aj tom, a lepší u mňa  je ten, ktorý má sito v dne…

goro
goro 21.06.2024, 21:22:00 xxx.xxx.29.74
»
Odpověď na příspěvek uživatele drvodelkafialova z 21.06.2024, 18:20:18

Petra nie že by som  v živote pochytal veľa rojov, ale NIKDY som im nedával rámik s plodom…  ako píše kolega Tom, roj sa usadzuje na medzisteny (niekto aj na prázdne rámiky bez medzistien)… samozrejme že nikdy som ani tri dni roj neväznil, usadil som ho hneď ALEBO PREVIEZOL NA INÉ STANOVIŠTE… JEDINE AK SOM HO NIEKOMU CHCEL DAROVAŤ, TAK BOL V PIVNICI DO DRUHÉHO DŇA KÝM SI NOVÝ MAJITEĽ PREŇ NEPRIŠIEL…samozrejme to väznenie o ktorom píše Tom má to logiku najmä u roja kde nepoznáš jeho pôvod, je to postup pri ktorom je nariadenie (zvyk?) o likvidácii neznámych rojov bezpredmetné… teda ale ak už niekto kvôli tomu že včely neboli usadené v strapci ale rozlezené po hrubom konári či na plote použije plást na ich nalákanie, mal by na druhý deň plást do ktorého včely uložia obsah svojich volátok (s potenciálne rizikovým medom) vybrať a zlikvidovať…  píšeš že to boli tvoje včely, ak je roj usadený na strome na včelnici alebo tesne pri nej je to logický predpoklad že je to vlastný roj, netreba podliehať panike..  ale ak sa roj usadí do prázdneho nadstavku na tvojej včelnici treba spozornieť, nemusia to byť tvoje včely…

goro
goro 18.06.2024, 09:27:23 xxx.xxx.211.45

skúsim s iného súdku…

u nás na Slovensku si včelári založili vlastný časopis… nevlastnia ho žiadne včelárske organizácie, píšu tam práve praktizujúci včelári o tom ako včelária a čo sa im pri chove včiel osvedčilo…

toto by som odporúčal aby čítali začínajúci včelári, aby neskončili len pri pozeraní videí na internete… V Dymáku  za niekoľko rokov bolo postupne zverejnené mnoho  postupov chovu včiel z praxe… samozrejme že je na včelárovi podľa ktorého postupu bude včeláriť on, či si zvolí nízke nadstavky, či vysoké alebo kombinované (dadant)…či si zvolí teplú stavbu alebo studenú, izolované úle alebo tenkostenné, očka, sito v dne, vysoký či nízky podmet… no radšej nebudem písať ďalej, aby som nebol obvinený že som liberál a vlastne náš časopis včelárom nepomáha, keď im jasne nepovie čo je JEDINÉ SPRÁVNE, AKÝ ÚL A AKÝ POSTUP ZVOLIŤ ABY VČELÁR BOL ÚSPEŠNÝ A ABY MAL VEĽA MEDU…

myslím si že bez toho aby som hodnotil české včelárske kapacity (či už historické alebo súčasné) a ich postupy, bez toho aby som dával zásadné rady začínajúcim včelárom, dám len jednu vetu - včelár by mal chovať včely tak aby v svojom znáškovom prostredí dosahoval úspechy, mal by používať postupy ktoré sa mu osvedčili. Nepovažujem za správny postup adorovať jeden postup ošetrovania a chovu včiel,  nie som ten kto bude tvrdiť, že s tých postupov zverejnených v Dymáku je najlepší môj (nízke nadstavky, studená stavba), alebo priateľa Honzu Kolomého (klasická česká miera, rovnaké rámiky v plodisku aj medníku, teplá stavba), alebo zverejnený postup kolegu Kršku (Blaník, dadant systém, rozličné rámiky, teplá stavba) či postupy  včelára Jirku Marxa (nízke nadstavky, rovnaké rámiky v plodisku aj v medníku, studená stavba)…. 

goro
goro 17.06.2024, 22:36:04 xxx.xxx.211.45
»
Odpověď na příspěvek uživatele romaning z 17.06.2024, 09:05:48

roaming e to fajn keď je človek spokojný s tým ako chová včely… ja som spokojný tiež a to všetky včely chovám na rámikoch Langstroth, naprostú väčšinu rodín mám na nízkych nadstavkoch ⅔ LG miery (výška rámika 159 mm) ale mám aj rámiky  LG Jumbo (výška 285mm) a tiež 4/3 LG ( výška 325mm).

nie celkom chápem to prečo by niekto (a už neviem prečo ja ) mal ostatných presviedčať že “jednotné rámiky” teda rámiky s rovnakou výškou sú “lepšie” ako tie kde v plodisku sú vysoké rámiky a v medníku nízke… osobne ako problém nevidím používať dva rozmery rámikov ale rovnako nevidím žiaden problém v tom, používať rovnaký rámik v plodisku aj v medníku…

tak úľ ako aj rámiky sú rôzne, prostredie kde sa používajú je rôzne a technológie ktoré sa používajú pre ošetrovanie včiel v rozdielnych úľoch sú ROZDIELNE! ………..nepovažujem za správne demagogicky vyhlasovať nejaký úľ a technológiu za jedinú správnu… 

výhody “dadantovského” včelárenia, teda vysoké plodisko a nízke medníky už popísal  Tom a ty sám  si odskúšal že je to fajn, pochvaľuješ si výhodu nízkych medníkov, panenský med a skladovanie len panenských plástov…. je to super…poznám to…

úly, v ktorých mám  vysoký rámik v plodisku a nízky v medníku je teda popisovať zbytočné, budem sa venovať tým ktoré majú len NN nadstavky… tam mám rovnako vysoké (teda nízke) rámiky v plodisku aj v medníku… a predstav si, že mám nielen výhodu že dokážem zvládnuť nízky medník, ale ťažím med len z panenských plástov, ktoré nie sú v úli keď likvidujem klieštika! ..ide to podobne ako u tých úľov kde je plodisko vysoké a medníky nízke… 

včely majú plodisko na troch nádstavkoch a nad nimi sú medníky…. do zimy im ponechám hore štvrtý nízky nadstavok, do ktorého si uložia veľkú časť zásob (ostatné zásoby majú v plodisku), v priebehu zimy sa preplodujú a prepapkajú do aj toho horného nadstavku a ja na jar odoberiem celý spodný nadstavok ktorý v zime robil funkciu “tlmiča” a sú v ňom čierne preplodované plásty na vytavenie… hore nad plodisko  pridávam medníky s panenskými súšami, ktoré neboli v úli keď som likvidoval klieštika… medzisteny nepridávam do plodiskových nadstavkov ale do medníkových, kde ich postavia k mojej spokojnosti… spodný medník v jeseň sa stane súčasťou plodiska do zimy ako horný štvrtý nadstavok so zásobami a tak dookola… 

nikoho nechcem presviedčať že jednotný rozmer rámikov v plodisku aj v medníku je výhodou, je to proste iný postup, jednoducho môžem robiť odložence (oddelky) , posilňovať ich plodovými plástami z iných rodín (čo sa samozrejme dá aj u vysokých rámikov v plodisku), ale tiež môžem robiť iné protirojové postupy (preletáky, de-maré metódu)  ale neznamená to že rovnaké rámiky sú zázrak…je to iná metóda ... treba si  uvedomiť, že LG rámiky aj keď sú nízke majú šírku (448 mm) teda radikálne väčšiu než bežne používané úle a chumáč v plodisku je v tvare zvislého elipsoidu a tak po okrajoch rámikov plodiska je vždy dostatok zásob medu aj peľu. NIKDY mi v zime neuhynula ani v úľoch z nízkymi rámikmi ani jedna rodina…. bolo to jedno, či boli v úľoch z polystyrénu (liaty koplen) o hrúbke 40 mm alebo v dreve o hrúbke 25 mm.

nechápem prečo by som mal začiatočníkov či skúsených včelárov presviedčať že LG. či rovnaké rámiky v plodisku a medníku sa TO JEDINÉ SPRÁVNE RIEŠENIE… nie sú,  sú jedným z úspešných a dobrých riešení

u nás na Slovensku je viac ako 10 000 včelárov, ktorí používajú rovnaký rámik v plodisku aj v medníku… na nížinách pri maďarských hraniciach majú ako plodisko dva nadstavky s výškou rámika 285 mm a  3 medníky s výškou rámika 285 mm, na severe v horách používajú jeden nadstavok na plodisko a jeden na medník a majú rovnaké rámiky vysoké 285 mm… všetci sa mýlia, všetci už roky nemajú med a hynú im včely lebo nepoužívajú rozdielne výšky v plodisku a v medníku??? … skúste im to povedať, ja to robiť nebudem… viem totiž aké úspechy dosahujú…

goro
goro 17.06.2024, 14:43:39 xxx.xxx.22.147
»
Odpověď na příspěvek uživatele Bohemia gall z 17.06.2024, 13:31:06

…a výhodou sú aj pri prevoze úľov, kočovanie a tak..

goro
goro 16.06.2024, 09:00:27 xxx.xxx.22.147

Goro

“navzájom zameniteľné v plodisku aj v medníku”

Tom

“použití stejných rámků v celém úle"

dal som sľub, že nebudem v diskusii reagovať a vzájomným citáciami z našich príspevkov aby nevznikali zbytočné konflikty …. Tie začínajúcim včelárom nepomôžu…tu som však citovať musel, lebo došlo k nedorozumeniu zrejme kvôli rečovej bariére..alebo som to nejasne napísal…

 keby som chcel napísať “použití stejných rámků v celém úle,” napísal by som “použitie rovnakých  rámikov v celom úle”, ja som napísal “navzájom zameniniteľné v plodisku” a “navzájom zameniteľné v medníku”,..uznávam, že som to mal napísať jasnejšie… 

kto pozná systém Langstroth, (a ja v ňom včelárim roky) vie že pri systéme Jumbo, kde je výška rámika 285 mm prehodiť plodiskový rámik do medníka  jednoducho nejde, fyzicky sa to nedá… nakoniec také prehadzovanie plodiskových plástov do medníka je naprostá hlúposť, NIKDY to nerobím a odporučam aby to nerobili ani začínajúci včelári,aj keby im to  výška rámika dovolovala!….

goro
goro 15.06.2024, 18:24:44 xxx.xxx.22.147

Začiatočník a musí rozhodnúť aké úle bude používať, pretože a od toho odvíjajú rozmery rámikov a teda plástov v plodisku aj v medníku. 

Skúsme teda odpovedať na otázku aké rámiky včelám pripraviť, odpoveď je jednoduchá: „včelár by mal používať taký rámik, aký sa hodí do ním používaného úľa“. Najčastejšie je to u nás na Slovensku rámik s dĺžkou rámika 420 mm a výškou podľa úľa ( A= 220mm,B= 275 mm, C=360 mm, E=170mm), za riekou Moravou najviac dĺžka 390mm a výška 240mm, tiež Optimal o dĺžke 420mm a výške rámika 170mm ako aj 275 mm (používa sa aj na Slovensku, ale pozor, rámik Optimal nepasuje do B, má kratšiu hornú latku) a v oboch krajinách Jednotný úľ (Čechoslovák) s rámikom 370mm a výškou 300 a tiež  Langstroth o dĺžke rámika 448 mm a výškach 137, 159, 185, 232 a 285 mm. No aj iné typy a hromada „samodoma“ rámikov s vlastnými rozmermi. Treba si uvedomiť, že tieto rozmery sú rozmery plástu, teda vosková stavba plus latôčky dolu, po bokoch a hore len tá horná latka je vždy dlhšia ako plást (hore uvedené rozmery) preto aby vznikli tzv. „uši“, ktoré držia rámik v osadení úľa.

Pri výbere najvhodnejšieho  rámika pre svoj úľ by sa mal včelár riadiť skúsenosťami svojho učiteľa, známych skúsených včelárov ale mal by brať do úvahy aj svoje pocity a neskôr sa rozhodnúť hlavne na základe vlastných praktických skúseností. Je jedno aký rámik nakoniec včelár bude v úli používať, najdôležitejšie je aby boli vždy rovnakých rozmerov, navzájom zameniteľné v plodisku aj v medníku a aby garantovali včeliu medzeru v celom úli, hlavne medzi latkami v dolnom a hornom nadstavku!

goro
goro 15.06.2024, 10:21:56 xxx.xxx.22.147
»
Odpověď na příspěvek uživatele Anonymní z 14.06.2024, 21:38:00

😕..prežil by som že včelár sa chráni maskou a včely to dostanú naplno, ak nie je otvorený plod, straty budú minimálne, len tie kryštaliky kyseliny vyzrážané v celom priestore úľa budú tam ešte dlho, niekoľko týždňov a tie reči včelára že pomedzi znášky  (pred agátom )tam fúka kyselinu ma dostali do kolien…ešte že mám vlastný med a nemusím ho kupovať priamo od takýchto včelárov…😠

goro
goro 15.06.2024, 10:04:15 xxx.xxx.22.147
»
Odpověď na příspěvek uživatele drvodelkafialova z 15.06.2024, 08:32:13

Odpoveď sa priamo núka….Čína (ukrajina, argentína ). .. keď pred rokmi stál med 50 Kč, z Číny sa vozil za 25 Kč, neskôr český med podražil a čínsky nebol nútený tak radikálne zvyšovať ceny, pretože “vyroba medu" sa znásobila tak radikalne že počet činskych včelstiev sa nestihol tak radikálne zvyšovať… začínali kŕmením cukrovými sirupmi a keď ich včely uložili do plástov, bez ohľadu na % vody vytočila a dosušili… dnes už pri získavaní medu v Číne hrajú včely zanedbateľnú úlohu.. je to normálny priemysel, namiešajú v príslušnom pomere glukózu z fruktózou, pridajú potrebné enzýmy a podľa požiadavky zákazníka pridajú peľ z príslušnej rastliny… no a u nás sa k dovozu pridá štipka českého medu aby sa mohla deklarovať že je to “zmes medov”….nepoznám súčasné ceny dovozov, ale myslím že dostatočný zisk vzniká aj pri cene 100 Kč…

goro
goro 14.06.2024, 16:13:49 xxx.xxx.22.147
»
Odpověď na příspěvek uživatele Anonymní z 14.06.2024, 11:34:43

Pekné a logické argumenty. …

(trochu mi však vadí pojem “divoké včely”)…u vás v CR niečo také žije?😲.. u nás na Slovensku to už nemáme, my poznáme len domestikované včely a včelie roje, ktoré uleteli včelárom z úľov a občas v prírode aj prežijú…

goro
goro 14.06.2024, 11:25:17 xxx.xxx.22.147
»
Odpověď na příspěvek uživatele Vceli.leky z 13.06.2024, 15:24:57

To aký postup a prípravok si včelár vyberie je na jeho slobodnom rozhodnutí a mal by sa rozhodovať tak aby dosiahol cieľ – zdravé včely a súčasne aby čo najmenej včelám ublížil! 

CHOROBY VČIEL 

Choroby včelieho plodu: 1. Varroáza 2. Vírusové ochorenia 3. Mor včelieho plodu 4. Hniloba včelieho plodu 5. Vreckovitosť plodu 6. Zvápenatenie plodu 7. Skamenenie plodu 8. Podchladenie

 Choroby dospelých včiel: 1. Nozémová nákaza 2. Meňavková nákaza 3. Vírusové ochorenia 4. Hnačka 5. Zápcha včiel (májovka) 6. Čierna nemoc 7. Roztočík včelí 8. Otravy včiel 

*Popisy príznakov chorôb včiel a plodu sú v každej lepšej knihe a príspevok na FB nie je najvhodnejšie miesto na ich popisovanie. 

 LIEČENIE VČIEL 

Liečenie včelích chorôb je veľmi problematické a často aj nemožné. Ak si pozorne prejdeme jednotlivé problémy včiel, tak častým riešením je niekedy len likvidácia včelstva (mor, skamenenie plodu), pri iných chorobách pomôže slnečné stanovište (nozema apis, zvápenenie plodu), alebo dostatok vody (májovka) a vhodná strava (hnačka). Vynechanie zbytočného vyrušovania včelstiev v zime a na jar či chov silných rodín je tiež „liečením“ našich včiel (meňavková nákaza, podchladenie plodu). Včelár vlastne ani nevie pomôcť včelám pri vírusových chorobách - syndróm deformovaných krídiel (DWV - deformed wing virus), chronická paralýza včiel (CBPV - chronic bee paralylis virus), akútna paralýza včiel (ABPV - acute bee paralysis virus), kašmírska viróza včiel (KBV - Kasmir bee virus). Pretože na Slovensku sú u včiel zakázané antibiotiká (fumagilín) v podstate nemôžeme včelám veľmi pomôcť ani pri nozeme ceranae (tzv. letná nozéma), ktorá na rozdiel od nozemy apis je pre včelstvá devastujúca. 

V podstate sa v súčasnosti celé „liečenie včiel“ zvrhlo na boj s varroázou. Klieštik je v súčasnosti najväčším nepriateľom včelára pretože zoslabuje včelie larvy, liahnu sa menejhodnotné, krátkoveké včely a včelstvo napadnuté väčším množstvom klieštika ja oveľa menej schopné odolávať vírusom, a spóram, ktoré sa väčšinou vo včelstvách nachádzajú ale zdravé a silné rodiny sa rokmi s nimi naučili koexistovať. LIEKY NA VARROÁZU Dlho mi trvalo, kým som dokázal pomenovať likvidáciu klieštika , v podstate dezinsekciu článkonožcov (Varroa destructor je taxonomicky zaradený do kmeňa článkonožcov - Arthropoda, triedy pavúkovcov - Arachnida, do radu roztočov – Acarina a v rámci nich do čeľade Dermanyssidae) „liečením včiel“ a prípravky na dezinsekciu „liekom“ na včely, ale naša veterinárna správa to tak uvádza. Pre boj s klieštikom každý rok odporúča niekoľko registrovaných veterinárnych liekov a biopreparátov a nejaké veterinárne prípravky na svojej stránke: https://www.svps.sk/zvierata/vcely.asp Prečo píšem „odporúča“? Pretože LIEČENIE VAROÁZY V SR NIE JE POVINNÉ, ALE DOBROVOĽNÉ, ROVNAKO AKO VÝBER LIEČIVA. Je na chovateľovi včiel, aký spôsob liečenia včelstiev si vyberie a aké liečivo či prípravok použije. Odborné inštitúcie z oblasti včelárstva vydávajú len odporúčania a metodické návody k správnej aplikácii liečiv alebo prípravkov na tlmenie varroázy. Pre poriadok ešte uvediem inštitúcie, ktoré vydali takéto stanovisko: Štátny veterinárny a potravinový ústav, Regionálna veterinárna správa Dolný Kubín, Výskumný ústav včelárstva Liptovský Hrádok a Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Za riekou Moravou bolo dlhé roky zákonnou povinnosťou bojovať s klieštikom predpísanými látkami v predpísanom termíne a predpísaným počtom liečení. Ak ma pamäť neklame , letné a jesenné termíny sú už tiež ponechané na posúdení včelára, záväzné sú len termíny jarného liečenia (podľa výsledkov z rozboru meliva/měli) a povinnosť preventívneho liečenia včelstiev u kočujúcich včelárov po ich návrate na trvalé stanovište. V každom prípade je aj v ČR k dispozícii dostatok registrovaných prípravkov na boj s klieštikom s rôznou účinnou látkou a včelár si môže vybrať.

 BOJ S KLIEŠTIKOM BEZ LIEKOV (bez tvrdej a mäkkej chémie) 

V súčasnej dobe , dobe „bio a eko“ má cesta nepoužívania chémie do včiel zelenú a počet alternatívnych spôsobov boja s klieštikom sa neustále zvyšuje. Časť včelárov za takúto cestu považuje hlavne kyseliny (polievanie, odparovanie či sublimácie) ale ja by som používanie kyselín vyrobených v chemických továrňach do zootechnických spôsobov boja s klieštikom nezahrnul, pretože podľa môjho názoru sa zootechnické, teda chovateľské spôsoby boja s klieštikom používajú do plného leta, teda v čase keď včelár chce od včiel získať zdravý med bez rezíduí. Cesty ako chovateľsky bojovať s klieštikom sú rôzne: • Tvorba odložencov • Vyrezávanie zaviečkovaného trúdieho plodu • Odstránenie všetkého zaviečkovaného plodu z včelstva • Klietkovanie matky na prerušenie plodovania • Uväznenie matky na jednej súši a likvidácia plástu po zaviečkovaní plodu • Odrojenie – ako spôsob prerušenia plodovania v pôvodnom úli • Termická likvidácia klieštika (v úli alebo v termokomore mimo úľa) Samozrejme je aj mnoho ďalších ciest ako sa snažiť pomôcť včelám v boji s klieštikom a chorobami, sú rôzne prípravky do krmív, podávanie liečivých čajíkov a pod. Medze sa včelárom nekladú, len aby to včely prežili. 

RADY A ODPORÚČANIA 

Včelári sa pri otázke ako liečiť včely dokážu postaviť na tak nezmieriteľné pozície , použiť urážajúce a znevažujúce informácie, že nič iné ich tak nerozdeľuje. Mne to chvíľkami pripadá akoby ani nešlo o včely, ale cieľom je dokázať že ja (moja skupina) mám pravdu. A tu je každý argument dobrý – od hoaxu, že amitraz sa používal ako bojový plyn v prvej svetovej vojne až po fotky „bio“ včelárov aplikujúcich do úľov kyseliny v ochranných oblekoch s maskami na tvári. Každá strana sa dokáže oprieť o vedecky podložené argumenty, nevyvrátiteľné argumenty sa sypú z rukáva - organické kyseliny zničia v úli všetko, mikroflóru aj mikrofaunu, amitraz sa horením rozkladá na karcinogénne zložky, termické ošetrenie plodu spôsobuje sterilitu trúdov atď. Všetci majú pravdu! A včely majú klieštika aj naďalej! Teda pokiaľ dožili do jari! Ak neveríte rozprávkam o matkách šľachtených na varoaodolnosť a nechcete sa pridať k včelárom, ktorí snívajú že včely bez ošetrovania sa samé vyselektujú ( prežije max 1% bez záruky dedičnosti!) tak vám odporúčam: 1. Klieštik tu bude stále a my sa musíme naučiť včeláriť aj s nim. To je dôvod, prečo musí každý včelár robiť individuálne všetky zásahy spojené s kontrolou stavu klieštika na udržateľnej úrovni vo včelstvách. 2. Podľa odporučenia veterinárov to včelár robí v prvom rade chovateľskými postupmi, ako druhá je to termická metodika a až na treťom, poslednom, mieste sú chemické spôsoby ošetrovanie včelstiev, ktoré sú pre včelára veľmi jednoduché, pohodlné a účinné. 3. Všetky tri metodiky sú rovnocenné a včelár má možnosť vybrať si, ale v čase ukladania medu do medníkov by nemal používať prípravky, ktoré by mohli med znehodnotiť (ani kyseliny či esenciálne oleje). 4. Hlavne čo musíme robiť je nedopustiť zvýšené rozmnožovanie klieštika, lebo už sa dokázalo, že čím vyššia populácia klieštika včelieho vo včelstve, tým vyššie vírusové zaťaženie. 5. Ak chcete uspokojivo vyriešiť problém klieštika , musíte si ujasniť mechanizmus jeho rozmnožovania a zničiť ho v lete po znáške, to je podmienka vyliahnutia sa silnejšej dlhovekej zimnej generácie včiel. 6. Tiež likvidácia klieštika v stave včelstva bez plodu v jeseň je nevyhnutnou podmienkou aby rodiny na jar štartovali bez klieštika. To zaistí prvé dôležité generácie bez klieštika a počet generácií neskoršie zavlečeného klieštika nepostačuje na zničenie včelstva . 7. Účinná látka zabije všetkých klieštikov na ktorých má príležitosť pôsobiť, preto je veľmi dôležité aby včelár vedel kedy, kde a ako príslušný prípravok použiť a „bojovať“ treba kým posledný klieštik nevylezie z bunky a nedostane „do nosa“. 

NAJHORŠIE ČO VČELÁR MÔŽE PRE SVOJE VČELY UROBIŤ JE RAZ ZA ČAS DO ÚĽA „NIEČO“ ZÁZRAČNÉ VRAZIŤ A MAŤ POCIT ŽE KLIEŠTIKY ZLIKVIDOVAL.

goro
goro 08.06.2024, 17:07:05 xxx.xxx.22.147

Dobrý nápad…aj ja poznám dedka,ktorý neumýva medomet celú sezónu, pretože týždenne  2-3 krát točí pár rámikov …medu má ojojoj….obzvlášť chválim myšlienku pri medovici, pretože už zopár včelárov teraz hlási melicitózu…