Odpověď na příspěvek uživatele kometa z 01.06.2025, 14:54:54
Normálně přijedu k hospodě nebo obchodu, koně nechám držet kamarádku, a jdu si pro zmrzku nebo pro pití (už i uvázaný u kandelábru byl - jediné, čeho se bojím, jsou lidi a nenechavý ručičky…). No a případnou hromádku řeším vyprošením či nákupem igelitky… Louži neřeším, to tak prostě je, za hodinu vyschne nebo zmrzne - a zrovna “můj” si dává dost pozor, kde močí, aby mu to na kopejtka nenacákalo…
Odpověď na příspěvek uživatele Verun z 31.05.2025, 22:19:12
Tak fotky skresluju.
Moje kone decentne obhryzli orechy a prakticky zlikvidovali vsetko zelene na vinici, Garon to obzral do vysky 2 metrov, teda aj to, kde uz bolo vidiet, ze hrozno by bolo…
Vsetko mysovite krmim, to su kamosi 🙂
kometa- ja mam vo vyskach zavrate, vyjdem trebars na rozhladnu, ale musim sa drzat zabradlia, nenaklanam sa a tak. Lezenim po skalach v skalnom meste som sa trochu otuzila, ale mam palicku.
Musim citit, ze sa niecoho drzim, ze mam oporu.
Ale na prielome Hornadu som sa opustila, to bol boj o holy zivot, presla som to, ale nikdy viac. Niekedy sa mi mota hlava aj na rebriku.
Odpověď na příspěvek uživatele Anonymní z 03.06.2025, 06:45:29
Vy byste to jistě zvládl lépe, že? Sedovat polodivokého koně, obstarat letadlo, dojednat dohody s kazachstánskými vzdušnými silami, postavit ve stepi aklimatizační centrum a zajistit zodpovědný personál.. Go on!
Odpověď na příspěvek uživatele Skeeve z 03.06.2025, 08:04:12
Mně hlavně pobaví ta pointa - Ty koně se tam už nějaký pátek převážejí. X leté přípravy a mnoho úspěšných a bezproblémových převozů a jednou se to hold nepovede a hned se jednalo o “Amatérský převoz!”. 😀
Boze, ale ma vcera Neha vypiekla…v slapkach som lezerne chcela odhradit kusocek porastu v dzungli vedlajsieho pozemku. Strasny svah, husta vegetacia, po zemi kadejake konare, vrastene do travy, dva polorozpadnute muriky, este aj zvuky, ktore odkialsi zdola prichadzaju pripominaju faunu z horneho toku Amazonky.
Dala som dole pasku, Garonik si jedol sienko, pone boli hore, nikto si ma nevsimal.
A potom si to vsimla Neha…chape, ze paska na zemi netrasie a v momente sa aktivoval mode “ponik on”, smykla do dzungle a vsetci zazracne ozili a zmizli kamsi dole, pricom poniky z metroveho murika skocili, Garon smykol tam, kde sa murik rozsypal a cvalom zmizli v amazonskom pralese, stmievalo sa, pasky tam neboli, medzi pozemkami droty, chjo, samozrejme Neha netusila kde je, nastastia na volanie prisli nejako naspat. Cvalom.
A odmietli dzunglu opustit.
Takze som tam do polnoci tahala pasky a pitchovala ako chora vrana, vyliezla som odtial doskrabana, dotrhana, dostipana od hmyzu a cely cas kdesi dole nieco vydavalo prapodivne zvuky. Fakt divne.
Rano vyzerali aj ubohe konicky ako v poslednom tazeni, heh.
Radar na pásky mají poníci naprosto perfektní. Pamatuju, když hucula předváděla svoje elektrikářské schopnosti, čuchla k pásce, nataktovala si rytmus pulzů v ohradníku, ladným obloukem si naklusala, a přesně mezi pulzy tu pásku prorvala. Trojitou.
Vy byste to jistě zvládl lépe, že? Sedovat polodivokého koně, obstarat letadlo, dojednat dohody s kazachstánskými vzdušnými silami, postavit ve stepi aklimatizační centrum a zajistit zodpovědný personál.. Go on!
Dobře to dopadlo! Co kdyby se “rozepřel” v letadle? 🙃