Příspěvky uživatele

Včera som utrpela šok.

V chate mi chýbali dve prepelice, tie pôvodné. Proste, neboli, zmizli, aj som ich oplakala.

Moje prikrmované predátory ma sklamali, jediné, čo mi napadlo bolo to, že ich niečo proste uchmatlo preč, pod strechou je na to priestoru habadej.

So slzami v očiach som pre istotu išla spočítať súdružky, čo sú pod sieťovinou, malo ich byť jedenásť.

Rátam, rátam…12…znovu…12. Vysmrkala som sa, utrela si slzavé oči, rátam-prepelíc  je 13!

Áno, dve voľnochatové súdružky neznámym spôsobom vliezli dnu k tým 11 novým a nažívali si tam v láske a mieri.

AKO do frasa tam dokázali vojsť?? To museli tuho, pretuho túrovať svoje mikromozočky, aby toto dokázali, pretože sa tam mohli dostať jedine tak,  že hlavou a telom nadvihli tú tkaninu, čo je 20 cm od spodku a proste…sieťová kocka je v rohoch zaťažená dlaždicami a búdkami so slamou a celé je to celkom ťažké, všetko neporušené…ja fakt nechápem.

A tá láska a mier, v ktorej si tam krdlik hovel??? Kebyže nemajú pekné, hladké perie, nerozoznám ich od zvyšku.

No a tak som v sieťovine nechala iba lazarov (4 ks) a zvyšok som pustila do chaty.

Tak, držím sebe aj im palce,  o výsledkoch tohto etologického experimentu poinformujem v nedeľu, ale nemyslím, že by došlo k nejakej vražde.

Dúfam.

Ja myslím, že by to nechcelo žiadnu vazelínu, jedine že by niekto naozaj túžil sa natierať ropnými produktami.

Nejaké drobné využitie asi má, mažeme napríklad pod secernujúce rany, v jemnej vrstve, ale ja som team kokosový olej.

Nehovorím, že som ju nikdy nepoužila, jasné, že je súčasťou XYZ mastí, patlala som ich tiež na kone, ale prestala som. To už radšej tekutý púder.

No, ono vlastne k oplodneniu vajíčok bude potrebné mať aj kohútika a to neviem, či chcem dievčatám urobiť, boli z neho celkom na nervy. 

Možno ak, tak kúpim dievčatá aj s kohútikom, nejaké.

Alebo ako to vlastne funguje? S kohútikom-prišelcom? Toho nezmasakrujú?

Kamoška mi rozprávala hororovú story, ako za noc prepelice vyďobali kohútikom oči, takže to musela oddeliť komplet a to vraj kúpila netriedené a oni sa poznali, pravda, prepelice drží v nejakej skrinke s poličkami, skrinka je na ležato…

Tak dala kohútiky do výbehu k morským prasiatkam, tam prosperujú a má kľud.

Vazelína nie je tuk, je to ropný produkt.

To, čo je na foto mala jeden rok Gomba, nezaberalo nič iné, iba ošetriť Betadine a potom napatlať Betadine masťou.

Teraz by som už dala kortikoidy celkovo bez váhania, vtedy ale musel stačiť ten Betadine.

To ani nie, prepeličie vajíčka idú rozbiť celkom ťažko, plus je tam tá kožovitá membrána.

No, uvidím, budúci rok sa do toho určite pustím, ale musia mať princezny aj adekvátny hotel vystavaný na tieto účely.

Myslíte si, že by liliputka vysedela aj prepeličie vajíčka?

Asi nie, čo…liahnuť v liahni nemienim, na túto piplačku fakt nemám nervy 🙄

Ahááá, vďaka! 👌

Tak australák by mal byť chytrý pri koňoch, že, bassrock 😀

Mno, sú rozmazaní, ale pre predstavu…je to teda pán Klobása No.II, ale zase keď si spomeniem, že vyzeral ako chlpatý poník ešte pred pár mesiacmi….

Skúška:

https://youtu.be/LatkHLjAfvA

Toto keď mi ustajňovateľka poslala, tak som omdlela, myslela som si, že je odpadla špica kopyta…ale ono je to iba houno 😀

Vyrástli obaja do krásy, oproti trebárs Mucule to sú giganty, heh.

Z malého mám iba video, ako sa trhá so svojím emerickým priateľom…mno, je tučný, maličký….chjo…na ročka celkom dosť, hádam to dá do výšky. Rozhodla som sa ho zatiaľ nekastrovať, uvidíme, ako sa ukáže ďalej.

A teda hlavne či si dá dať tú ohlávku, heh.

Jj, chcem, ale pre sliepky zatiaľ nemám vhodné ubytovanie, bojím sa, že by sa mi k nim dostali predátory, hoci je pravda, že kuny a lasice už mi mohli prepelice skántriť na sto spôsobov a nechali ich tak, nechávam im vždy nejaké to prasknuté vajíčko vonku, alebo aspoň nejaký kurací trup, proste, úplatok a oni nechajú na pokoji moju zverinu 🙂

Ale prepelice sú láska, to už iné nebude, ja som na pozemku necelého pol roka, už mám predstavu, aká je tam asi klíma a tak, stavanie ma ešte len čaká, pre zvieratá, aj pre mňa.

Edit: pani Chromiaková sa už na tých behákoch vie trochu dvihnúť a behá ako Satan. 

Jj, sú v chate, v takej sieťovine, čo sa dáva nad záhradné plodiny, je to 1x1x1x meter a je to vlastne uzavretá kocka,  má aj okienko, ktoré sa dá odzipsovať a cez to zbieram vajíčka, a vyberám napájačky a kŕmidlá. A stále je to na 11 prepelíc malý priestor, ale zase majú tam aj búdku z krabíc, chodia tam radi oddychovať.

Von nechodia, nechcem ich stresovať, to fakt nie a ani nemám pokosenú trávu.

Zato pôvodné súdružky, teda, stále tie isté dve done Diline teraz silou mocou chcú ísť von, aj chodia, len keďže som nekosila, lebo som tam nechcela mať ešte horúcejšie, hľadať ich v tej tráve….ešte že sa ozvú.

Perie im už začalo dorastať, také jemné chmýří, je tam pani Holokrčka, tá aj kríva  a pani Holoprdelka. A aj pani Chromiaková, tá sa nevie dvihnúť na beháky, ale hýbe sa, aj sa vie popoliť, tak to neviem, ako sa vyvinie, je to drsňačka, asi aj preto ju ostatné neozobali, pre istotu klove po každom, ale keďže nevie normálne chodiť, tak mi ostatné snáď neozobe. 

Zvyšok je snáď ok, akurát teda apetít majú omnoho lepší, než pôvodné súdružky. Ale zase nemajú taký priestor a toľko podnetov. 

Znáška klesla všetkým, samozrejme 😀

Napchala som do nich vitamíny, minerály a aminokyseliny a tak snáď sa dajú dokopy, tieto extrémy počasia sú príšerné, ale nejako to už prežijeme, dúfam.

Saga- tie pocity, čo popisujete veľmi dobre poznám, ono to nejaký čas trvá, kým to človek spracuje.

Akokoľvek som celý život bola citlivá na svoje kone, keď som cítila, že na to už nemám (brušné operácie tomu tiež nepomohli), šupajdili do ustajnenia (pravda, poznali to tam) a ja som sa tam ukazovala veľmi zriedka, lebo mám aj iné záujmy a napríklad som chcela robiť nejakú turistiku, ísť  na huby, do Tatier, k moru, atď. 

Alebo som len potrebovala spať po nejakom náročnom období v práci, doma, atď. 

Z 24/7 šli do 12/12 a nestalo sa vôbec nič, akurát teda hucul odtiaľ pádil preč, lebo bol obézny. A bolo to ok.

Tak sme boli naučení, že  nevládať, vyspávať, nechcieť, byť na smrť unavený a tak podobne je velký špatný, “vstávaj a choď niečo robiť”, že áno….

Mno, tak problém je vyriešený, lebo všetkých 12 prepelíc bolo v tej jednej klietke spolu ☹️

Adekvátne tomu aj vyzerajú, jedna uhynula, jedna kríva, zvyšku to asi potrvá, kým obrastú perím, ale snáď budú ok, časom.

Nah…

Ďakujem za odpovede.

No, oni síce majú mozočky ako špendlíková hlavička, ale hlúpe nie sú, no, uvidím.

Mno, ako som tak hľadala farebné a brouzdala internetom,  našla som inzerát, tuná z blízkej dediny a bolo rozhodnuté…farebné síce nie sú, ale podmienky, v ktorých žijú ma natoľko šokovali, že ich tam proste nemôžem nechať.

Ja chápem, že sú to akože továrne na vajíčka atď. a že niektorí ľudia ich naozaj majú iba pre úžitok, ale to naozaj aj v malochove sa musia držať v takýchto podmienkach?

Čo to je, preboha?? ☹️

Keď si predstavím, ako sa vedia krásne natiahnuť a lebediť si a pípať blahom, keď dostanú čerstvý piesok na popolenie a tak vôbec…

A otázka- tieto boli zrejme liahnuté a boli v “škôlke” spolu, myslíte, že by sa aj tieto pozabíjali medzi sebou? 

A druhá otázka-čo považujete za topku medzi krmivom pre prepelice v znáške? 

Kŕmim prepeličí Energys a Boskop drvenú zmes pre nosnice, no ale že by im to nejak extra chutilo…ako, dozožerú to vždy, samozrejme tam s nimi nie som 24/7, nič naviac nedostávajú, lebo nič nechcú, max niečo zelené ďobnú, znášku majú priemernú, ale stabilnú. Teda, 1 vajce na jednu súdružku a deň (nie všetky nájdem, že áno).

Zase, je pravda, že keď tam som, tak im vždy dám čerstvý substrát na popolenie sa, teraz v horúčavách im dávam vlhký záhradnícky substrát a to teda až krochkajú, keď sa v tom rochnia, na ždrádlo pri tom isto nemyslia.

Krmivo vždy dosýpam čerstvé  a kŕmidlá čistím (ale nie som tam každý deň). A možno to je normálne, lebo teda nemajú to tak, že jediné, čo môžu robiť, je žrať, ako tie na foto ☹️

Ja si myslím, že práca pod sedlom im úplne nechýba, ľudský kontakt určite, nejaké zamestnanie a tak ďalej- to je tiež možné, napríklad Garoník má tak obrovský potenciál, ale nevyužitý, zatiaľ.

Mlaďochov čaká presun, norička bola 15 rokov využívaná na pedagógiu, oraz si isto zaslúži, má ho druhý rok.

Ja nejazdím kvôli váhe, ale dá sa s koňmi robiť kadečo.

Kone som nenašla 3 týždne, lebo som proste nevládala a bolo to aj zbytočné, fotil iba kamarát, čo tam býva a vyliezli až pri západe slnka, preto sú tie fotky také “kvalitné”

Všimnite si, aký je Garoník chudučký, úbožiatko malé. Norička sa už spamätala zo šoku a snáď sa do zimy trochu spraví.

Ustajnenie- no, určite sa dá nájsť aj dobré pre koňa a jazdca, len to nemusí byť za rohom, alebo zadarmo, že áno. Norik si zvykne všade, to bez obáv.

Sama neviem, čo s Flórou, do septembra ju musím niekam dať a netuším kam. No, tuším, ale zase budú cavyky okolo príkmu, lebo ona je iba na kašiach, njn….

Nooo, áno.

Garoník keď odháňa od zdrojov potešenia (teda mňa) kravy, to až nechápem, ako dokáže urobiť taký krčisko a tie chody…uf…z toho mať fotky, to by bolo, lenže v letnom odeve nemám vrecká, nah…

Tiež nejazdím, nemala som na to roky chuť, ani čas a už vôbec nie hmotnosť, teraz už chuť mám, len hmotnosť stále nie 😀

Ale nevadí, dá sa vymyslieť kadečo aj tak, len nie v tomto období, horúčavy a hmyz, tfuj, naviac kone si zvykajú na nové kone a nové prostredie, konečne v kopcoch, aspoň oni sa už s večerom schladia..ja bývam pod strechou a okná na západ ☹️