ČO ROBIŤ SO VČELAMI NA JAR?
Včelári celú zimu pri stĺkaní rámikov netrpezlivo pozerajú cez okno na úle a rozmýšľajú do čoho sa pustia pri včelách hneď na jar. A je toho dosť a oblasti prác sú rozmanité:
• Prelety • Prikrmovanie/ Podnecovanie • Liečenie • Stavebný rámik • Plodovanie
PRELETY
Prelety sú dôležitý medzník v zimnej starostlivosti o včely, do preletov by nemal včelár úle zbytočne otvárať a včely vyrušovať. Keď sa do úľov sa chodí v zime, robí sa to len z výskumných účelov , z hlúposti alebo ak včelár niečo zanedbal pri zazimovaní. O prelety sa postarajú samé včely, oni sú tiež „nadržané“ a chcú čo najskôr vyletieť, jednak aby si „odľahčili“ a aby mohli nosiť jarný peľ potrebný na výchovu plodu. Včelárova starosť je len to aby im v preletoch nič nebránilo – ak teda má založené na letáčoch ochrany proti hlodavcom a blíži sa zopár dní, v ktorých predpovedajú teploty nad 11-14 stupňov, mal by ísť letáče uvoľniť, prípadne skontrolovať či letáč nie je upchatý mŕtvolkami. Včelár, najme začínajúci, niekedy pokladá za jarný prelet už to , keď vidí z úľa vyletovať ojedinelé včely. To sú však len výlety starších včiel, ktoré dokážu vyletieť aj pri +7- 8 stupňoch, ak svieti slnko a úľ sa prehreje. Pri jarnom prelete prelete sa však evidentne väčšina včiel dostane z úľa von. Ak náhodou včelár nie je na včelnici v čase preletu, mal by pri návšteve včelnice pozorne pozrieť priestor pred úľmi. Ak je sneh zafarbený žltými bodkami, pred úľom je potrúsené melivo a vynosené včelie mŕtvolky tak prelet bol. Obyčajne sa preletia všetky rodiny, ale nie je to podmienkou, sú rodiny ktoré to ešte tak súrne nepotrebujú (preletia sa neskôr) a vyskytnúť sa môže aj úľ z ktorého nemá čo vyletieť. Takéto rodiny treba opatrne skontrolovať, v prípade že by sa našiel úľ bez včiel, tak uzatvoriť letáč aj všetky očka, aby sa doň jarné sliedivky nedostali. Po prelete obyčajne včelár už môže sledovať prinášanie peľu z liesky, snežienok či neskôr z vŕby rakyty. Termín kedy sa včely preletia závisí od počasia a charakteru zimy a môže byť rozličný aj na rovnakom stanovišti. U mňa (300 m.n.m.) bývajú prelety v poslednej dekáde februára až do polovice marca. Rozdiel v termíne jarného preletu včiel medzi stanoviskom na Orave a pri Stupave môže byť tiež 3-4 týždne v tom istom roku. Prelet včiel často zvýši intenzitu plodovania v úli na možné maximum a obyčajne včely už pokračujú v plodovaní aj keby sa objavilo krátkodobé zhoršenie počasia.
PRIKRMOVANIE/PODNECOVANIE
V súčasnosti včelári pripravia včely na zimu s dostatočnými zásobami ale v nie tak dávnych časoch kŕmili v jeseň včelári nízkymi dávkami cukru a jarné „prikrmovanie“ bolo súčasťou technológie ošetrovania včelstva. Tu treba povedať, že ja chápem jarné prikrmovanie včiel ako dve aktivity: a) Prikrmovanie-kŕmenie Ak včelár niečo zanedbal v jesennom ošetrení včiel (málo zásob, ich špatné rozmiestnenie v úli, lúpež v neskorú jeseň) alebo včely z nejakého dôvodu špatne hospodárili so zásobami (včasné plodovanie) a včelám hrozí na jar úhyn hladom, je nevyhnutné ich prikŕmiť. Opakujem, dnes sa to považuje za niečo výnimočné, je to akcia, ktorej cieľom je zachrániť rodinu pred hladom. Najlepším riešením je dať včelám rámik so zásobami, ak taký nemáme v úli kde robíme zásah, zoberieme ho z iného úľa, kde je zásob prebytok. Rámik prisunieme tesne k chumáču, aby sa jeho teplom med pripravil ku konzumácii, niektorí včelári v kritickej situácii včelstva zásoby odviečkujú a rámik dávajú do stredu chumáča. Ak nemáme k dispozícii prebytočný zásobný rámik, nalejeme med (môže byť ohriaty )do prázdnej súše a postupujeme rovnako. Pri záchrane odloženca som už použil aj pastovaný(skryštalizovaný) med, ktorý som špachtľou natlačil do prázdnej súše (prinesenej do izbovej teploty, aby vosk nebol krehký). Menej vhodným prostriedkom je medocesto, ktoré si včelár urobí (300g medu+1000g práškového cukru) alebo kúpi, pretože na jeho riedenie potrebujú včely viac vody ako na riedenie medu. Keď už pridáme tenkú placku medocesta na rámiky tesne nad chumáč, je dobré aby nad ním bola fólia, ktorá zabezpečí vlhkosť. Je málo účinné v chladných dňoch pridávať medocesto či dokonca cukrový roztok do rámikového kŕmidla alebo do podmetu. Včely neopustia chumáč vyhrievajúci plod a problém s hladom môže pokračovať. Ak už včelár nemá inú možnosť ako pridať na záchranu včelstva na jar cukrový roztok (koncentrácia 1:1) alebo tekutý invert, osvedčilo sa z hrubšej polystyrénovej platne odrezať kus o vnútornom rozmere nadstavku, do neho urobiť otvor nad chumáčom, natrieť ho medom a umiestniť tam pohár s mierne ohriatym cukrovým roztokom. Med priláka včely a cez dierky vo vrchnáku pohára sa včely priamo z chumáča dostanú k teplému roztoku, vyžaduje to však pridať prázdny nadstavok a pohár obaliť dekou (a na vrch nadstavku samozrejme plechový vrchnák úľa).Všetky tieto aktivity robíme len v úli kde je kritický stav nie vo všetkých úľoch! b) Podnecovanie Podnecovanie včiel na jar je nie kŕmenie, podnecujú sa rodiny ktoré síce majú zásoby, ale cieľom je „podnietiť“ včelstvá aby viacej plodovali a vychovali viac včiel ako za prirodzených podmienok. Čo sú to prirodzené podmienky? Je to stav v úli, ktorý sme poskytli včelám, teda taký v akom stave je príroda okolo. V prírode včely majú len to, čo si pred zimou priniesli do úľa a na jar z prírody. A človek, ktorý im odoberie prinesené zásoby, musí im ich vrátiť vo forme glycidových zásob toľko, aby včely nehladovali a s tými čo si na jar prinesú vydržali až do prvej výdatnejšej znášky. Včelstvo takto pripravené netreba dopredu postrkovať žiadnymi zázračnými krmivami. Kým v zásobných plástoch a v mede je už cukor invertovaný, v medoceste či cukrovom roztoku pridávanom na jar musia včely sacharózu meniť na ovocný a hroznový cukor k čomu potrebujú enzým invertázu, peľ a vodu, zvlášť pri cukrovomedovom ceste. Práca s invertovaním sacharózy včely vyčerpáva a ak aj matka položí viac vajíčok, mladé včely nestíhajú nahrádzať lietavky, lebo tie od vyčerpania rýchlejšie hynú. V súčasnosti sú hitom tekuté krmivá, ktoré už sú „invertované“, teda včela by sa nemala tak opotrebovať, ale ja nie som presvedčený, že včela pri spracovaní a ukladaní takéhoto roztoku do zásobných buniek okolo plodu „zablokuje“ pridávanie invertózy, z dôvodu že tak píše reklamný leták (včela pri aktivácii hltanových žliaz totiž tvorí invertózu automaticky ako človek sliny). Negatívne skúsenosti včelárov s jarným podnecovaním mohli vzniknúť aj tak, že predčasné zvýšenie objemov plodu viaže veľa včiel jeho ošetrovaním a menej lietaviek nestíha nanosiť dostatok peľu, ktorý je pre kvalitu včiel rozhodujúci. Pri predčasnom podnecovaní sa môže stať, že v úli je síce na jar viac včiel ale v čase znášky to už nemusí platiť, pretože nedostatok peľu znížil ich životaschopnosť. Na druhej strane existuje skupina včelárov, ktorej sa hlavne vo vyšších polohách Slovenska osvedčilo na jar podnecovanie riedkym roztokom cukor-voda (1:3). Ide vlastne o poskytovanie vody do úľa, ktoré ušetrí mnohým včelám život, lebo nemusia pre vodu potrebnú na chov plodu lietať von do drsných podmienok okolitej prírody. V nižších nadmorských výškach a v lokalitách chránených pred severným studeným prúdením vzduchu , býva v priemere teplota vyššia aj o 5 °C , čo má za následok vyšší obsah vodných pár vo vzduchu , ktoré sa zrážajú v noci vonku aj v úli a ráno slúžia rastlinám a včelám a preto je potreba podnecovania menej aktuálna , postačujú dostatočné zimné zásoby , lebo teploty umožňujú včelám aj lietať pre vodu a tvoriaci sa nektár . Pri nižších priemerných teplotách je vody pre rastliny a včely vo vzduchu pomenej , aj lietanie včiel je obmedzené nižšími teplotami a preto je na včelárovi čo s tým bude robiť , lebo sú aj také roky , že bez podnecovania s dostatkom vody , prídu včely do znáškovej kondície neskoršie a sú slabšie. Včelári okrem podnecovania slabým cukrovým roztokom dávajú k úľom čo najskôr aj napájadlá s čistou vodou (dokonca aj vyhrievané) aby včely nemuseli lietať v chladnejších dňoch po vodu. Všetko je to o zhodnotení situácie včelárom. Dostatok zásob, vody a peľu je smerodajné pre silu a rozvoj včelstva. Netreba pridávať slad tam, kde ho dáva príroda alebo kde je preplnená komora. Podnecovanie má význam, pokiaľ niet znášky. Ja žijem v oblasti, kde príroda na jar vždy niečo ponúka a preto nepodnecujem. Už som robil pokusy a rozdiel medzi podnecovanými a nepodnecovanými rodinami sa nepreukázal. Len čo včely našli zdroje v prírode moju „pomoc“ ignorovali. V súčasnosti mnohí včelári si pochvaľujú jarné pridávanie medocesta s peľom, alebo medocesto s peľom a jódom proti nozematóze. Ja včelám peľ neberiem a cudzí im nechcem dať. Vo veterinárnom vestníku som čítal že obnôžkovaným peľom, alebo pergou sa môžu prenášať medzi včelami rôzne patogény včelích ochorení. A verím tomu. Peľ je skutočný životabudič ale podľa môjho názoru sa čerstvému peľu z jarnej prírody nič nevyrovná! Skôr ako zháňať rôzne rizikové „náhražky“ by včelár mal venovať dostatok času vysádzaniu a pestovaniu peľodajných rastlín a stromov na včelnici a v jej okolí. Treba aby si včelár vyskúšal, čo jeho včelám vyhovuje, ale môj názor je, že včely pri dostatku zimných zásob (a dostatočnom jesennom preliečení) si samé dokážu najlepšie prispôsobiť svoju silu priebehu počasia a zároveň aktuálnej ponuke zdrojov, ktoré majú v okolí v predjarí aj cez jar - zásahy včelára sú preto tak trochu ako sociálne inžinierstvo s neistými výsledkami .
LIEČENIE
Existuje v Európe jedna krajina, kde sa na jar hľadajú v melive popadanom na podložke klieštiky, ktorých mŕtvolky od neskorého jesenného či dokonca zimného (!) liečenia ležali uhynuté na rámikoch alebo v bunkách plástov a včely ich pri svojom posúvaní chumáča pozhadzujú dolu. Na základe výskytu mŕtvoliek klieštika je potom úradne nariaďované liečenie včiel (likvidácia klieštika) v úli na jar. Našťastie na Slovensku je za liečenie včiel zodpovedný sám včelár a preto liečiť včely na jar nemusíme. Nemusíme, ale aj tak niektorí včelári na jar s klieštikom bojujú! Ich snaha vychádza z toho aby sa klieštik vo včelách nerozmnožil nad únosnú mieru a nezdecimoval ich. Je to chvályhodná snaha, ale v nesprávnu dobu. S klieštikom treba začať bojovať v lete a v neskorú jeseň (vo včelstve bez plodu) ho zlikvidovať čo najbližšie k nule. Ak sa liečenie prevedie správne a vo vhodnú dobu, nie je potrebné na jar včely obťažovať a klieštik (aj s ním spojené víry a choroby) nám do slnovratu včely určite neohrozí tak aby sa objavil ich kolaps. Len málo včelárov, ktorých poznám lieči včely proti klieštikom aj na jar, maximálne tak vyrezávajú trúdie plásty a likvidujú trúdi plod aj s klieštikom. (Teda veria tomu ale v tejto fáze roka je problém nejakého klieštika v trúďom plode nájsť – vyskúšajte!). Priatelia včelári používajúci k boju s klieštikom organické kyseliny dávajú do úľov preventívne prvé dávky tiež ešte pred zakladaním medníkov ale vyskytujú sa relevantné názory, že tým v tejto fáze roka pri veľkých plochách otvoreného plodu môžu včelám viac ublížiť ako pomôcť. Ak teda silou-mocou včelár chce na jar bojovať s klieštikom, odporúčam vložiť do úľa jeden-dva pásiky Ekopolu - obsahuje esenciálne oleje z paliny horkej(30 mg), koriandra (80 mg), tymiánu (50 mg) a mentolu (20 mg). Včelám neublíži a klieštiky padnú ak sa vo včelstve nachádzajú, ak nebudú padať nič sa nedeje, budete mať aspoň dobrý pocit, že ste pre svoje včely niečo urobili.
STAVEBNÝ RÁMIK
Stavebný rámik je prázdny rámik, bez medzisteny a vkladá sa do včiel zavčasu na jar. U mňa to robím obyčajne v poslednej marcovej dekáde, ale sú roky keď ho pridávam až apríli. Myslím však že takáto rada je pre vás bezcenná, lebo včelári by termíny prác a zásahov nemali udávať podľa kalendára. Často sa líši charakter počasia v jednotlivých rokoch ale hlavne včely chováme v rozličných výškových pomeroch od dunajských nížin po oravské kopce. Preto sú u včelárskych zásahov cennejšie pokyny, riadiť činnosti podľa „signalizačných“ rastlín. Stavebný rámik teda vkladáme pri kvete vŕby rakyty. Stavebný rámik má „usmerniť“ včely, aby trúdie bunky nestavali do plodových plástov na všetky možné aj nemožné miesta a súčasne včelárovi poskytnúť dôležité informácie. Silné včelstvo ak sa harmonicky vyvíja veľmi rýchlo vystaví trúdi plást a podľa potreby ho matka založí neoplodnenými vajíčkami, slabšie rodiny necítia ešte potrebu stavať trúdie bunky a začínajú na stavebnom rámiku stavať robotníčie bunky (prípadne kombináciu buniek). Včelstvo ktoré sa chystá rojiť prestáva stavať a začne budovať základy materských buniek a ak tomu včelár nevenuje pozornosť stane sa zo stavebného rámika "chovný" rámik na nové matky. Ak včely budujú trúdiu stavbu z tmavého vosku tak to znamená, že ešte nemajú dostatok staviteliek, aj napriek stavbe trubčiny nie je ešte v úli stavebná nálada a na pridávanie nejakých medzistien môžeme zabudnúť. Pri nízkych rámikoch sa ako stavebný rámik používa prázdny rámik (nedrôtikovaný), kde sa na hladkú hornú latku nanesie pásik vosku (plastovou striekačkou sa urobí tenká čiarka z tekutého vosku) alebo sa do stredu spínačkou pricvakne špajdľa. Ak má rámik v hornej latke drážku, môže sa tam voskom upevniť cca 1 cm medzistienky ale nemusí, už tá hrana drážky je pre včely dostatočným vodítkom. Najjednoduchšie je pri vyrezávaní starého trúdieho plástu nerezať ho tesne popri hornej latke a nechať tam základ pre stavbu. Pri vysokých nadstavkoch sa rámik obyčajne predelí vodorovne latkou na dve časti, v hornej tretine sa upevní vosková medzistena, zvyšné dve tretiny slúžia včelám na voľnu (obyčajne trúdiu) stavbu. Napriek jednoznačným pozitívam stavebného rámika poznám včelárov, ktorí ho vôbec nepoužívajú, vkladajú len medzisteny a ich počtom regulujú stavebný pud vo svojich včelách. Kde vkladať rámik, či vyrezávať trúdiu stavbu a koľko stavebných rámikov do včelstva dať je na samostatnú diskusiu.
PLODOVANIE
Prvá väčšia kontrola plodovania sa vykoná počas pekného počasia, keď teplota presiahla 12°C. Včely prvý plod zakladajú už po slnovrate, sú to také kolieska plodu ako dlaň a majú za cieľ dochovanie mladých kojičiek a krmičiek schopných vychovať kvalitné včely. Postupne sa množstvo plodu začne zvyšovať a pri jarnej kontrole by sme mali nájsť už zaplodovaných viacero plástov (ak to tak nie je , môže byť problém s matkou). Popri kontrole plodu sa dôraz kladie na aj kontrolu zásob, aby ich bol dostatok a boli včelám prístupné teda aby boli neďaleko plodových plástov. Matky väčšinou začnú zakladať väčšie plochy vajíčkami už vo februári, preto stúpa spotreba zásob na udržanie teploty a včely potrebujú aj väčšie množstvo peľu na kŕmenie larvičiek. Prvý plod v januári či februári môže byť vyživovaný ešte z bielkovinových zásob zimných včiel, avšak mladé včely ktoré majú slúžiť na rozšírenie včelstva a na znášku potrebujú pri larvovom vývoji veľa peľu, aby sa optimálne vyvinuli. Na jar v mesiacoch marec a apríl je teda nevyhnutné, aby mali včely v blízkom okolí dostatočnú ponuku peľu a už aj nektár. Sila včelstva je na jar hodnotená podľa množstva plodu a treba si uvedomiť že od položenia vajíčka do vyletenia lietavky obyčajne musí prejsť 40 dní. Traduje sa že znáškove dobré bude včelstvo ak má v 40 dňovom predstihu aspoň 100 dm2 robotníčieho plodu (nie trúdov) , z čoho sa vyliahne denne asi 1300-1400 mladušiek. Najsilnejšie včelstvá majú aj o tretinu plodu viac ale tam už je riziko, že sa maximum včiel nestretne so silnou znáškou a ak včelár niečo zanedbá, bude mať včelstvá dve – jedno ešte v úli a druhé na strome. Ak Vám prežije cez zimu čo len 10000 ks včiel (asi 1 kg) , pri usmernenom jarnom rozvoji od jarného slnovratu do májových znášok sú schopné prísť na úroveň min. 50000 ks a toto množstvo má potenciál priniesť Vám všetko čo bude v okruhu 2 km. Aby ste dosiahli takýto nárast včiel, je potrebné dodržiavať základné princípy včelárenia na jar. Samotný spôsob vedenia včiel závisí od použitého úľového systému ale princíp zostáva rovnaký: V súlade s prirodzeným pohybom včelstva po diele hore od začiatku zimy do prvého prínosu sladiny a dole od začiatku silnej znášky do dajme tomu slnovratu alebo do ukončenia znášky. Tento princíp musíme podporovať a využívať čím vyriešime väčšinu krízových momentov a pritom ich riešime čo najpodobnejšie ako včely samotné. Ak máte dobré podmienky a včelstvá Vám narastú do potrebnej sily aj spontánne , nemusíte nič meniť , ale vývoj včelstva sa dá usmerniť. Ak je včelstvo dostatočne silné musíte mu utvoriť potrebný voľný priestor v hornej časti plodiska , lebo dole sa bude silné včelstvo premiestňovať s plodovaním len ak ho zatlačí silná znáška . Bez uvoľnenia priestoru hore, nasleduje len rojenie a silné včelstvo už len bolo . Najväčší omyl včelárov je v tom , že za miesto na plodovanie považujú celý úľ ale ak na jar nemá včelstvo priestor na plodovanie hore, nasleduje spomalenie plodovania a môže nastúpiť rojivá nálada. Čo má teda včelár urobiť aby včelstvo na jar plynule zväčšovalo počet zaplodovaných plástov a bolo včas pripravené na znášku? Konkrétny postup závisí od druhu používaného úľa, ale vždy je to o plynulom vytváraní priestoru pre plodovanie. Teda v NN sústavách je treba spodný nádstavok (kde sú obyčajne prázdne plásty , prípadne nejaký peľ) položiť pod uteplenú strechu nad zaplodované plásty, aby matka mala nový priestor na kladenie vajíčok. Pri zimovaní napr. na dvoch nadstavkoch B je na jar plod v hornom nadstavku a tak pri kvete divej čerešne treba nadstavky prehodiť aby matka mala prázdne plásty hore k dispozícii (nevkladať ešte materskú mriežku!). Ak sa zimovalo na odkrytom site v dne úľa, odporúča sa v tejto fáze roka po zložení plodu k dnu prekryť sito podložkou. V kombinovaných úľoch typu dadant, sa matke prisunie k plodu prázdna súš a podobne aj v JU. Problém majú začínajúci včelári, ktorí zimujú na jednom nadstavku a nemajú vystavené súše a môžu pridávať len medzisteny. Dávať ale medzisteny či dokonca stavebný rámik prv, ako je „stavebná nálada“ vo včelstve je v takomto prípade zbytočné a komplikuje včelám život. Treba pozorne sledovať výskyt tzv. „bielučkého“ vosku. Ak z takého nájdete srdiečka napr. pod stropnou fóliou, je to signál, že treba včelám umožniť stavať medzisteny. Obyčajne je to pri kvitnutí čerešne, resp. ovocných stromov. Pri kontrole úľa je potrebné sledovať, či nie sú "podvesené" včely do dna, pod rámikmi. Je to signál že majú s miestom problémy a treba pozrieť či tam nezačali už stavať. V takom prípade je rozšírenie na dva nadstavky nevyhnutné! Ak niekto je víkendovým včelárom a ku včelám chodí len občas, mal by, ak sa už teploty stabilizovali, pridať druhý nadstavok predčasne a neriskovať prípadné zbrzdenie včiel v rozširovaní plodovania. Robí sa to tak, že sa pridá aj druhý nadstavok tak, že existujúce plásty z nadstavku v ktorom zimovali včely sa uložia po 5 ks do dolného a horného nadstavku nad seba k stene a zvyšok oboch nadstavkov sa vyplní medzistenami. Ani včelára ani včely potom príchod stavebnej nálady nezaskočí.
ospravedlňujem sa nepriateľom dlhých príspevkov 🤪
