Co dělat u včel v prvním roce včelaření

Tome osobne som tiež pochybovať že niekto z včelárov sem chodí čítať, hoci Zbynek články propaguje na FB… ale asi som to tu už písall , len zažil som že mi zavolal včelársky priateľ z nemocnice a pochválil sa že keď spoluležiacemu pacientovi povedal že chová včely tak ten sa mu pochváli že rád číta polemiky nejakého gora s Tomom …a to včely nechová, len o tom uvažuje…

Toto vlákno možno ešte nečítalo veľa začinajucich včelárov ale tie rady budú tu aj o rok či dva k dispozícii….

Víte, ani myrobalán není správný název. Je to křížený kříženec kříženců a tady u nás se tomu všemu obecně říká špendlík. Vždy to kvete před třešněmi. Většinou jsou plody žluté jako má myrobalán, ale různých chuťových “odstínů”, ovšem mirabelce se nic z toho nevyrovná. Pak jsou tu špendlíky modrofialové, dobré a některé červené. Něco jde i od pecky, prostě asi záleží co se s čím sprsklo.

Iritoval vás můj poslední odstavec. Tak jsmem vás vybejkoval k nějaké reakci. On úplně každý autor, když už se rozdává, nutně potřebuje zpětnou vazbu. Na YT (nemám žádné "sítě" a YT je jediné, co sleduji a ještě zdaleka ne všechno) je to vidět na poměru přečtení a lajků, případně odběry něco napoví a taky bývá pod videem i audiem možnost psát reakce. U knihy je jasnou zpětnou vazbou prodej, když je rychle rozebraná zaujala, když na odbyt nejde, je jasné, že stála za xxx. Ale tady? Věnuji tomu tady velmi mnoho času a energie. Ze Zbyňka nechci tahat peníze za články a mohl bych, jsme domluvení. Tudíž jediné co chci je nějaká, třeba i nesouhlasná reakce čtenářů, DISKUZE, TŘÍBENÍ MYŠLENEK - i já se snažím ještě i ve svém věku něco naučit. Jinak nemám já ani ostatní sebemenší ánung zda si tu neplácám vestu pro nic za nic.

Taky odjakživa nemám rád introverty, odmala mi vštípili, že nikdo není jasnovidec a když něco chci, musím si umět říct. A záleží u slušných vědoucích jen o formu jak se tazatel zeptá a když se zeptá “správně” slušný člověk odpověď, radu, zkušenost neodmítne (vychcánek se snaží napakovat a vědomosti zpeněžit). Ano, je to to kouzelné slovíčko a nebo i jen prosté poděkování. 

Pane Malino. Kdybych nenapsal ten poslední odstavec, jen byste bral a neoplácel, totiž mlčel byste. A tak to beru já. S vlastním introverstvím se dá bojovat, extrovertovi nedělá problém se ozvat a introvert se holt bude muset VÍC SNAŽIT!

------------------------------

No a trocha filozofie, kterou se nikde nedá dobrat, jsou to totiž moje originální myšlenky a velmi souvisí s tím, že se introverti prostě málo snaží. Tak tedy.

Už judaismus (křesťanství vzniklo z něj) tvrdí v příběhu Stvoření, že Bůh člověka stvořil k obrazu svému. Vysvětlím, proč já nemůžu být věřící. Už jako dítě jsem si všiml, že být sráč je pohodlnější, snadné a většinou se víc vyplácí. Ovšem maminka tvrdě trvala na nepohodlném způsobu chování a jednání, na slušnosti, ohleduplnosti k druhým a k nepřetržitému celoživotnímu vnitřnímu boji mezi pohodlím a svědomím. Mezi tím, co je sice pohodlné a většinou se víc vyplácí a obecnou slušností.

Zkrátím to. Nikomu nedělá nejmenší potíže být lidský sráč, lhát, krást, podvádět, defraudovat starým slovníkem, moderně se dnes říká tunelovat. A tak dále, prostě být lidský šmejd a sráč se nikdo nemusí učit, je to každému dané od zvířecích předků, záleželo na tom přežití jedince. Jenže jsme přestali být zvěří, tedy určitě (zatím) většina z nás.

Ale od chvíle, kdy lidé začali žít v tlupách, museli se zříci pohodlí individuální sobecké kořistivosti a museli se snažit vyjít s ostatními proto, že to bylo ve finále výhodnější. Vše se dělo v čase desetitisíců let, jistě s mnoha úkroky do slepých uliček. Ale nakonec lidstvo našlo způsob jak spolu žít a nepovraždit se, neokrádat se, neponižovat se navzájem. 

Když bych uvěřil, že Bůh stvořil člověka podle sebe, nechci psát jaký by tedy musel být a jakou by musel mít logicky povahu. Nějak by mi spíš vycházelo, že to nebyl Bůh kdo stvořil lidi, protože špatné vlastnosti jsou připisovány ďáblovi.

A tak každý člověk, někomu to jde samo, jiný se musí snažit a některým (kor když se v liberálním progresivizmu snažit nemusí) to holt nejde a proto stoupá kriminalita a zhoršují se mezilidské vztahy, a tak se každý člověk musí každý den svého života snažit být lepším, než by byla jeho přirozená, sobecky bezohledná a samočinně fungující nátura. Zkrátka abychom byli CIVILIZOVANÝMI lidmi SE MUSÍME SNAŽIT A VŽDY TO OD NÁS VYŽADUJE NĚJAKOU NÁMAHU. KDO SI SE SLUŠNOSTÍ HLAVU NEDĚLÁ, NEOBTĚŽUJE SE SNAŽIT S LIDMI SOLIDNĚ VYCHÁZET, JE BEZOHLEDNÉ  individuum.

A je na každém čím se cítí být víc, zda slušným člověkem a nebo šmejdem. A že to druhé nejvíc pasuje na liberalizmus já nezavinil ani nezpůsobil. Tvrdím, že je vždy nutné pojmenovávat PŘÍČINY.

A tak i introvert se holt musí víc snažit, když už neměl to štěstí, nebo byl od dětství líný a nebo ho rozmazlili, že se nemusel naučit aspoň poděkovat, když už něco dostává zadarmo.

---------------------------

Jirko, pozadí vašeho začátku včelaření jsem nevěděl a těší mě, že vás zaujal úl a provozní metoda pro něj. Na světě budou vždy lidé kreativní, schopní a ochotní se do smrti učit, vylepšovat věci kolem sebe a nebo se o to aspoň snnažit. Nikdy jich nebude nad 10%. Zbytek budou ti, kteří k životu nutně potřebují nějakého vedoucího, bohužel také Vůdce. Vedoucí nemusí mít školy a nemusí být nejsilnější, největší, nejzdravější. Musí si ale vědět rady častěji než těch 90% ostatních a nasměrovat je.

Co jde od pecky je asi ušlechtilé. Budete mít pravdu, táta byl vášnivý sadař a doma byly mirabelky a špendlíky. První měly načervenalé líčko a skvělou chuť a samosebou šly od pecky. Menší špendlíky byly ojíněně světlounce žluté s nádechem do zelena, šly od pecky a chuť měly ještě lepší.

Jenže pak se názvosloví zvrhlo a je to tady u nás jak píšu. Od dětství jsem už nikdy nikde nenarazil ani na mirabelky, ale na špendlíky mého dětství už vůbec ne. 

Nejako sa nám diskusia “košatí”, skúm ju vrátiť k nosnej téme vlákna…..

KEDY A KDE VLOŽIŤ MEDZISTENY? 

MEDZISTENY 

Medzistena je tenká platnička z vosku (alebo plastu, tá sa musí povoskovať) o vnútorných rozmeroch rámika v ktorej sú základy buniek plástu. Vkladá sa do úľa s cieľom uľahčiť včelám postavenie plástov, ktoré potrebujú v plodisku alebo v medníku. Prv než budem pokračovať, musím venovať pár slov začínajúcim včelárom, ktorí chcú chovať včely na voľnej stavbe. Je to ich právo, len by to nemali začať realizovať hneď pri svojom prvom odloženci. Treba si uvedomiť, že na stavbu plástov bez medzisteny potrebujú včely viac staviteliek a viac vosku, čo sa nutne odrazí na rozvoji mladého včelstva. Cieľom nech nie je okamžite dosiahnuť „bio“ kvalitu plástov, ale dochovať v prvom roku silné včelstvo schopné vyzimovať bez problémov. Chápem obavy niektorých začínajúcich včelárov z rezíduí hromadiacich sa vo vosku medzistien ale treba si uvedomiť že aj nemecký najprísnejší BIO-Certifikátor Demeter povoľuje v medníku medzisteny. Začínať teda chovať odloženec z medzistenami je pre jeho rozvoj výhodnejšie, samozrejme ak včelár začína s rojom, ten je pri znáške (kŕmení) schopný intenzívne stavať aj bez medzistien (má na to dosť včiel). Teda medzisteny nakupujeme od firiem, ktoré sa profesionálne venujú ich výrobe a zabezpečia aby včelí vosk určený na výrobu medzistienok spĺňal požiadavky Potravinového kódexu pre potraviny, ktoré nie sú určené na priamy konzum, t.j. obsah cudzorodých látok a rádioaktivita musia mať podlimitné hodnoty, vosk nesmie obsahovať choroboplodné zárodky mikroorganizmov zapríčiňujúcich choroby ľudí. Tiež garantujú: • že vosk neobsahuje choroboplodné zárodky nebezpečných včelích nákaz • pre výrobu medzistienok sa použije včelí vosk svetložltej farby • vyznačený vzor základov buniek bude pravidelný a v počte 800 na 1 dm2 obojstranne - šírka buniek 5,37 mm. • vyrobené medzistienky nebudú mať trhliny, vrcholy šesťuholníkov jednej strany budú oproti stredu buniek druhej strany. V súčasnosti je možné si dať vyrobiť medzisteny u menších výrobcov aj z vlastného vosku dodaného včelárom. Je to cesta ako zabezpečiť aby sa do medzistien nedostávali rezídua z liečenia včelstiev či prímesi, ktoré tam môže dodávať nezodpovedný veľkovýrobca (parafín, umelý vosk z Honkongu). 

V snahe dosiahnuť kvalitné medzisteny začali včelári vyrábať medzistienky zo svojho vosku sami a to viacerými jednoduchými cestami. Medzisteny si buď odlievajú: 

https://www.youtube.com/watch?v=pYC63PHTtwU ;;

alebo vyrábajú medzisteny namáčaním dosky do vosku (hladké, ktoré potom valcujú): 

https://www.youtube.com/watch?v=X76YHpFboe4&feature=share ;;

…. úplne  jednoducho na kolene si môžete vyrobiť medzisteny na ktorých z jednej strany sú už predznačené bunky natieraním roztaveného vosku na matricu, ktorú si vopred vyrobíte naliatím lukoprénu na voskovú (ešte lepšie plastovú) medzistenu... 

https://www.youtube.com/watch?v=tXRhyuNSEzk ;;

Všetky hore uvedené postupy výroby medzistien sú jednoduché, včelári aj u nás si ich realizujú ale ja by som ich začínajúcim včelárom neodporúčal. Jednak musia pár rokov včeláriť aby sa dostali k vlastnému vosku (silné včelstvo pri znáške za noc dokáže vystaviť dve medzisteny) ale hlavne medzisteny, ktoré kupuje včelár od profesionálneho výrobcu majú správne ošetrený vosk. Pri konečnej úprave vosku je každý výrobca medzistien povinný dodaný vosk vyčistiť v autokláve po dobu 60 min. pri teplote 117°C (čo by malo zničiť pri tom vákuu a teplote aj spóry moru a možno sa tým zabezpečí aj degradácia iných zbytkov škodlivých látok). Bez autoklávu v domácich podmienkach to musí byť vyššia teplota a dlhší čas, ale potom nad 150 stupňov a cca 2 hodín vraj dochádza k takej degradácii vosku, že nie je vhodný na medzisteny. Pri ohreve na nižšie teploty zasa budete mať vlastné medzisteny, ale či ste tým vyhrali si nedovolím tvrdiť. 

KEDY MEDZISTENY VKLADAŤ DO ÚĽA? 

! Medzisteny sa vkladajú do úľa na jar aj v lete a to podľa toho k čomu ich včelár použije. Na jar sa začínajú vkladať do plodiska až keď včelstvo má dostatočnú silu, teda keď už má včely, ktoré sú schopné vylučovať vosk a stavať plásty. Zatiaľ čo stavebný rámik sa vkladá ako a prvý včely ho niekedy vystavajú aj keď nemajú dosť mladušiek (použijú aj starý vosk), ak včelár vloží medzisteny zavčasu, včely ich stavať nezačnú. Na stavbu medzistien teda treba dostatok staviteliek, prínos nektáru a hlavne včelstvo musí „cítiť potrebu“ ako celok tieto faktory nazývame „stavebná nálada“. Včelstvo začína mať stavebnú náladu obyčajne od začiatku kvitnutia čerešne vtáčej (třešeň ptačí) či keď kvitnú trnky. Pri kvitnutí ovocných stromov naberá stavebná nálada na obrátkach a pri kvete repky už je super. Ak vkladáme medzisteny v čase silnej znášky, treba to urobiť na jej začiatku pretože včely kým dostavajú medzisteny by mohli plodisko zapratať nektárom a obmedziť tak pre nedostatok voľných buniek matku v kladení. Toto môže mať za následok prípravu na rojenie a v rojovej nálade včely medzisteny už nestavajú. Teda medzisteny vkladáme na jar na aby ich včely vystavili ako náhradu za čierne plásty, ktoré musíme z úľa vyradiť. Plásty v úli menia svoju kvalitu v plodisku, po každej vyliahnutej včele zostanú v bunke výkaly larvy a jej košielka, toto včely nevynášajú, len prekryjú propolisom , preleštia povrch a matka kladie znovu. Bunky v pláste sa tak zmenšujú a mení sa aj svetlosť plástu , staré čierne plásty je preto potrebné po cca 3 rokoch z úľa odstrániť (hromadia sa vo väčšej miere nich aj spóry a iné problémy). Ako taká pomôcka by mohlo súžiť, že plást, ktorý bol zaplodovaný 3- 4 krát má žemľovú farbu, 4 - 7 má hnedú, 6 - 10 tmavo hnedú a 9 - 12 čiernu. Väčšina včelárov postupne plásty z plodiska posúva dohora do medníka a po vytočení tie čierne vyradí. Druhá skupina včelárov tvrdí, že čierne plásty (ktoré okrem plodovania boli zaťažené aj chemikáliami pri likvidácii klieštika) do medníka nepatria ak chceme získavať kvalitný med. Osobne som videl agátový med svetlý ako voda točený z plástov čiernych ako asfalt, ale videl som aj to ako sa sfarbí voda ak v nej necháte dlhšie namočený ten čierny plást dlhšiu dobu. Medzisteny vkladáme aj neskôr a to hlavne do medníkov, ale nikdy neodporúčam použiť medník len zo samých medzistien a ešte ho oddeliť materskou mriežkou. Nepoužívam ani toľko odporúčané „nalákanie včiel“ do medníka, tým že sa doň preložia plásty s plodom, miesto ktorých sa do plodiska vložia medzisteny. Je pre včely prijateľnejšie a menej znásilňujúce (hlavne v nízkych nadstavkoch) pridať pri nedostatku súší medník, kde v strede sú tri-štyry nezaplodované súše, zvyšok medzisteny a nedať v prvé dni materskú mriežku (ktorá nech si navrávame čo chceme slúži hlavne včelárovi a včely ju nemilujú, naučili sa s ňou žiť ale ju nemilujú). Včely si medník rýchlo osvoja, začnú ukladať nektár a stavať medzisteny a mriežku môžeme potom založiť (ak na tom stále trváme). Obyčajne v agáte by včely medzisteny stavali tiež ale pokladám to za plytvanie ich energiou, pri silnej znáške treba rozširovať hotovými súšami, pretože kým medzisteny v nadstavku budú tri dni stavať to by ho už mali naplnený medom. Medzisteny sa do včelstiev pridávajú na dvakrát, do slabších aj na trikrát ale v lete po slnovrate ich už včely neradi stavajú. V lete ich pridávame len ak budujeme nové odložence a nemáme dosť súší, budú stavať ak budeme kŕmiť. V neskorom lete sa medzisteny ešte používajú ak robíme tzv. „premetenie na medzisteny“ ale to je samostatný technologický postup riešenia problémov s chorobami a nie je to štandardné použitie medzistien. 

KDE VKLADAŤ MEDZISTENY? 

Jednoduchá otázka ale nie ľahká odpoveď. Najprv sa včelár musí zamyslieť, z akého dôvodu medzistenu vkladá, na vloženie medzistien je viac dôvodov: • Náhrada starých plástov • Rozšírenie priestoru pre plod či med • Zabránenie rojeniu či ukladanie roja do úľa Potom musí zvážiť postup podľa toho aký úľ používa. Napríklad pri vysokých nadstavkoch typu Dadant, má na jar za priehradkou vyradené čierne preplodované plásty nahradené medzistenami a podľa znášky a potrebe rozšírenia plodiska im postupne prisunie jednu medzistenu k plodiskovým plástom. Keď ju včely vystavajú a matka začína klásť, môže ju dať do stredu medzi plásty s plodom a na kraj za prepážku presunúť druhú medzistenu. U vysokých nádstavkov sa to robí aj tak, že sa vytiahnu dva neobsadené plodiskové plásty a k plodovým sa z oboch strán pridá po jednej medzistene, u nízkych nadstavkov sa pridávajú medzisteny do toho nadstavku, ktorý ide po jarnej rotácii nad plodisko. Treba ale priznať, že niektorí včelári neradi dávajú v skorej jari medzistienky na stavanie do plodiska. Je fakt, že v plodisku včely medzistienky stavajú najlepšie a najrýchlejšie (druhé dobré miesto je nad plodiskom) ale vytiahnu tieto medzistienky nie ideálne, v rohoch si porobia tzv. „prielezy“, teda diery, pri latkách nastavajú trúdie bunky (hlavne ak im včelár nedal stavebný rámik) a čo je podľa nich najhoršie spotrebujú na to veľa energie a medu, ktorý mohol byt využitý na kŕmenie plodu. Okrem toho medzistienka zmenšuje priestor matky na plodovanie, čo sa môže prejaviť nedostatkom včiel na znáške alebo spôsobiť skoršiu rojovú náladu. Včely na voľnej stavbe stavajú tri druhy buniek, v strede plástu sú robotníčie, okolo sú zásobné (nektár, peľ) a na okrajoch trúdie. Je preto rozdiel ako pristupujú k stavbe plástu včely v plodisku a v medníku aj keď im dáme rovnako predlisované bunky na medzistene. Včely majú svoj systém a nemali by sme im ho zbytočne ničiť a niečím takým je podľa môjho názoru aj to naše vkladanie medzistien do plodiska a prehadzovanie plodiskových plástov do medníka. (Je to na rozhodnutí včelára, kde aké plásty v úľovej zostave použije, mne pred zimou zásoby v hornom nádstavku nad plodom sú na najmladšom plodiskovom diele a najstaršie x krát zaplodované plásty končia v najspodnejšom nádstavku a na jar idú z úľa preč. Včely sa na jar preplodujú pod strechu na tie najmladšie plodové plásty a potom v sezóne plodiskové plásty mi štandardne do medníka nelezú a "medníkové" plásty po medobraní zasa nedávam do plodiska, len do medníkovej časti a po poslednom medobraní ich odkladám na zimu mimo zostavy. Včelám dávam stavať v plodisku SR aj medzisteny a stavajú mi medzisteny každý rok aj v medníkoch). Pri vkladaní medzistien je teda dôležité nielen kedy ich pridáte ale aj kde ich pridáte. Moje skúsenosti hovoria že najlepšie včely medzisteny okrem plodiska stavajú nad plodom, teda ak tam mali zásoby a vy im medzi nadstavok s plodom a zásobami vsuniete nadstavok v ktorom sú medzisteny snažia sa ich vybudovať, aby mali zasa možnosť uložiť si zásoby nad plod. Podobne to funguje u včelárov, ktorí používajú ako protirojovú metódu zebrovanie plodiska. V prvopočiatku vkladajú len súše aby mala matka kde klásť ale pri repke už medzistenami zebrujú plodisko a včely ich vystavia veľmi rýchlo, matka zakladie a v plodisku sú potom vedľa seba nie nahustené plásty len s viečkovaným plodom. K používaným protirojovým metódam patrí aj predelenie plodiska ktoré je na viac nadstavkoch vsunutím ďalšieho nadstavku, ktorý obsahuje viac medzistien ako súší, medzi tie dva plodové, pričom sa horný nadstavok oddelí materskou mriežkou a stane sa z neho medník (treba aby bol bez matky). Podobne sa používajú medzisteny na protirojové opatrenie ak vo vysokých nadstavkoch napr. Čechoslováka je v hornom nadstavku väčšina rámikov preplodovaná a matka nechce zísť plodovať dolu, vtedy nestačí prehodiť nadstavky navzájom, lebo sa vyroja (nefunguje efekt prehodenia ako u nízkych nadstavkov, kde matka bez problémov prechádza klásť do nadloženého nadstavku). U CS sa odporúča v takomto prípade použiť medzisteny a to nám už známym spôsobom, do dolného aj horného nadstavku po 5 plástov nad seba a zvyšok dolného aj horného nadstavku vyplniť medzistenami. Zabránite rojeniua a získate novovystavené plásty. Musím spomenúť aj skupinu včelárov, ktorí pod plodisko vkladajú plný nadstavok medzistien, veria že si tým zabezpečili nerojivosť – včely majú dostatok miesta aj dostatok práce. Keby to fungovalo tak jednoducho, slovo roj by zmizlo z včelárskeho slovníka. Všetko však závisí od sily včelstva a hlavne od množstva znášok. Pokiaľ je znášková oblasť výborná (bohatá s viacerými znáškami za sebou) do jesene to majú vystavené ale nájdu sa včelári, ktorí veria, že znáška postupne stlačí včely z horných nadstavkov dolu vždy. Niektorí to riešia tak, že založia nad spodný nadstavok materskú mriežku a matku zložia dolu pod mriežku do toho nadstavku plného medzistien. Predstava, že tým zabránia rojeniu sa nemusí naplniť lebo ako protirojové opatrenie tiež bude fungovať len za dobrej znášky, inak práve takýmto zásahom si o rojenie práve koledujeme. Ak znáška na pár dní viazne, tak viazne aj stavba diela a matka nemá kam položiť vajíčka. Zrazu vo včelstve určitý čas chýba otvorený plod, znáška ustala a to je len už krôčik k tomu, že včelstvo sa začne pripravovať na rojenie. Ak sa neskôr znáška aj znovu rozbehne, tak na stavbe medzistien už včelstvo málokedy začne pracovať, ale má iný úmysel a za takejto situácie už rojeniu nezabráni ani odoberanie zaviečkovaného plodu z horných častí plodiska. Všetko sa dá, včely všetky zásahy včelára dokážu viac či menej zvládnuť len treba trafiť ten správny čas. Plný nadstavok medzistien sa ešte úspešne používa v rojovom čase na tvorbu preletákov a do nadstavku plného medzistien vysypeme aj chytený roj (ak sme teda nie super včelári, ktorí zásadne včelária bez rojov). Čo ešte dodať k medzistenám? Často počuť., že medzisteny niekto kúpil nekvalitné, lebo nie sú žltučké alebo sa v úli zosunuli, potrhali a sú nepravidelne vystavené. Včelári nadávajú na výrobcov, menia dodávateľov a málokedy sa zamyslia či nie je príčinou niečo iné ako vraj dodaný parafín vo vosku. To že medzistienka nie je žltá nevadí, vosk časom „stárne“ a farba ktoré mali medzistenu u výrobcu dlho nevydrží. Moje včely dostali už okrem žltých medzistien rôznych odtieňov aj medzisteny tmavo hnedé, sivé, biele a včely ich vystavili, matka ich zakládla (niekedy ani nečaká na dobudovanie medzistienky a už sú tam vajíčka) a vložil som aj žltučké voňavé ale v nevhodnú dobu či na zlé miesto a zostali nevystavené. Tiež by sme nemali zabúdať na to, že v plodisku je 35 stupňov a včely si vosk ešte nahrievajú aby sa im s nim dobre pracovalo, pretože k stavbe potrebujú aj ten vosk z medzistienky. Medzistienky by sa preto mali do rámikov zatavovať nahriate na takúto alebo aspoň izbovú teplotu (ja ich nechávam nahriať slniečkom za sklom auta). Potom je menšie riziko rôznych zvlnení medzisteny pri stavbe plástu. 

POZNÁMKA!

 Masanobu Fukuoka vyhlásil: „Nepýtaj sa, čo sa má robiť, pýtaj sa, čo sa môže vynechať!“ Môj internetový inšpirátor včelárenia Víťa Vydra v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v duchu tohto vyhlásenia jeden zo svojich postupov chovu včelstiev nazval „Metoda líného muže” (MLM – „Metóda lenivého muža"). Ako technicky založený človek som sa celý život, podobne ako vo všetkých činnostiach, snažil aj u včiel dať „akcent na racionalizáciu a jednoduchosť vedenia včelstiev“. Lenivý muž ako včelár síce navonok vyzerá horšie ako táto moja snaha, ale v podstate je to rovnaké a teda metóda MLM je vlastne racionálne a jednoduché vedenie včiel s radosťou pre včelára. Predsa nemusíte pri každej návšteve včelnice úle otvárať, pri každom otvorení úľa hľadať matku aby ste ju pozdravili, či zásah, ktorý urobíte v jednom úli hneď realizovať vo všetkých. Pre radosť z včeličiek nie je potrebné neustále prehadzovať rámiky , rotovať nadstavky či okamžite skúšať na včelách každú novinku, ktorú nájdeme na internete. 

Na záver by som teda priateľom, ktorí by včelárenie radi uchopili v duchu MLM, resp. v duchu racionality, či jednoducho včelárom, ktorí v čase jarného rozvoja rodín majú menej času a na včelnicu sa dlhšiu dobu nedostanú napísal metódu , ktorá sa osvedčila môjmu priateľovi Jarovi u vysokých nadstavkov: Medzisteny dáva do nadstavku, ktorý podloží pod plodisko. Nedáva však na ňu materskú mriežku a nedáva tam len samotné medzisteny. Do stredu nadstavku vloží starší trúdí plást a k nemu dva vystavené plásty (souše) a len zvyšok sú medzisteny. Cítite ten rozdiel? On matku nehľadá vo včelstve, ani ju neobmedzuje na nový priestor materskou mriežkou. Ak sa znáška preruší (zoslabne) včely dolu neplodujú, nestavajú ale ani nešpekulujú s rojením, ak znáška pokračuje a zosilnie majú priestor pre matku aj majú čo robiť. Ak v takom prípade matka nemá v pôvodnom plodisku miesto na vajíčka Jaro jej ponúka miesto (a tmavé, dokonca trúdie plásty matka bohvie prečo miluje) a včely vedľa plástov s nakladenými vajíčkami okamžite budujú medzisteny. No už to priam vidím , ani sem nepíšte pripomienky typu „ja nemám vystavený , v minulom roku zaplodovaný trúdi plást“. No tak tam dajte prázdny rámik, nech si ho včely vystavajú trúďou stavbou a odložte si ho aj k roku. Včelár musí každý problém vidieť ako šancu niečo vyriešiť, vymyslieť, tak aby sa on nenadrel a včelám aby urobil radosť.

všeobecná informácia začínajúcim včelárom a o prepážkach (blinovkach)

Čo je to komorovanie?

 Cieľom komorovania je zúžením priestoru v ktorom sa nachádza včelstvo vytvoriť v úle lepšie teplotné podmienky pre plodovanie. V podstate táto veta v sebe zahŕňa všetko ale nie je to tak jednoduché.

 Pod komorovaním sa v podstate skrýva niekoľko postupov: 

a) uteplovanie

 Je to dlhodobo používaný postup tradicionalistov, ktorí pred zazimovaním rodiny v jednom nadstavku odoberú plásty na ktorých nie sú zásoby ani včely a vložia namiesto nich uteplivku napr. polystyrén. Zúžený priestor umožní včelstvu dobre hospodáriť s teplom, úspešne prezimuje a pri nevyhnutnom jarnom podnecovaní sa rozbehne k spokojnosti včiel aj včelára. Tento systém „komorovania do zimy“ umožní prezimovať aj slabšie včelstvá a nie je potrebné kŕmiť veľké objemy zásob. Treba ale na to pamätať na jar a zásoby včas doplniť. 

b) Skutočné komorovanie 

Je to postup, ktorý sa robí vo včelstve na jar, keď sa odoberú neobsadené plásty, včelstvo sa ponechá len na plástoch, ktoré v nadstavku obsadzuje a od zvyšného priestoru úľa sa oddelí teplozdržnou priehradkou/prepážkou/blinovkou. Pri použití komorovania v úľoch typu dadant (vysoké plodové plásty a nízke medníky) postup komorovania slúži ešte ďalším dvom veciam. Včely sa ponechajú na plástoch ktoré obsadzujú a plásty ktoré sú zo zásobami sa ponechajú v úli za prepážkou/priehradkou a čistočne ich odviečkujeme/poškrabeme rozperákom, čo prinúti včely prenášať zásoby zpoza priehradky do plodiska, čím sa vyvolá silný „podnecovací efekt“, matka začne intenzívne klásť a včelstvo rastie ešte intenzívnejšie. Druhým faktorom je že vyčistené plásty ak sú preplodované – čierne sa dajú z úľa vyhodiť, za prepážku do plodiska sa nevrátia ale ich nahradíme medzistenou, čím v plodisku dochádza k potrebnej obmene diela. 

c) Optimalizácia plodiska 

V posledných rokoch sa komorovanie zaradilo do technológie ošetrovania včelstva s vysokým rámikom v plodisku, pri ktorej sa včelstvo celoročne drží zakomorované na „optimálny počet“ plástov v plodisku. Tie sú celé vyplnené len plodom a všetok med je vytláčaný do nízkych medníkov. 

pre bližšiu informáciu o „optimalizovanom plodisku“ napíšem sem postup, ako ho popísal môj priateľ Jozef po školení u propagátora tohto systému Mira Sedláčka: 

Pri systéme využívajúcom optimalizáciu plodiska sa včelstvá zakrmujú na maximálne 15kg zásob, počíta sa automaticky z jarným podnecovaním. Včelstvá zimujú v zostave VN z podstaveným nízkym nadstavkom. Niekedy v januári sa včelstvá zakomorujú na chumáč, teda približne na 5-alebo 6 plástov, ostatné zásobné rámiky sú za priehradkou/prepážkou. Potom okolo 20 februára ak sú teploty aspoň nad 5-10 stupňov Celzia sa robí druhé komorovanie a to na počet zakladených plástov, teda včelstvá sa zúžia väčšinou na dva plásty jeden plodový a jeden krajný zásobný, z ostatných plástov sa včely ometú a plásty zo zásobami sa odviečkujú a dajú za prepážku. Zo včelstiev sa odoberie podstavený NN a pod vysoký nadstavok sa dá utepľujúca vložka, aby včely mali nízke dno. Ak je ponechaný plodový plást na 80% zakladený, tak sa spoza priehradky/prepážky do plodiska pridá ďalší plást, najlepšie zásobný. Takto sa postupne pokračuje až kým plodisko nemáme v počte 5 alebo 6 plástov. Ostatné plásty z poza priehradky/prepážky do prvej znášky odstránime, mali by byť vyčistené a ak nie, tak sa použijú pre odložence. Ak včely začnú vytvárať chumáčiky v prázdnom priestore vysokého nadstavku a začína znáška ,tak im pridáme cez materskú mriežku prvý medník takzvaný medník včiel, ktorý v sezóne nevytáčame. Na tento medník ako znáška pokračuje sa pridávajú ďalšie nadstavky, z ktorých už odoberáme med. Po ukončení sezóny a vytočení posledného medu začneme kŕmiť a do plodiska pridáme medzisteny. Ak plodisko bolo na 5-6 rámikoch pre plodovanie , pridáme 2-3 medzisteny, jedna do stredu plodiska a ostatné na kraj. S kŕmením začína v júli/červenci a kŕmi sa až do augusta/srpna priebežne v menších dávkach do kŕmneho nadstavku NN, preto aby vo vysokom nebol plod umačkaný zásobami. Niekedy v polovici augusta/srpna až v septembri/září sa tento kŕmny NN nadstavok podstaví pod vysoké plodisko a včely sa ešte dokŕmia priamo do vysokého plodiska. Cieľom je aby si včelstvo vytvorilo nad miestom sedenia na vysokých plástoch v hornej časti dostatočný veniec zásob a mohlo v zime plodovať pod utepleným vrchnákom.

ak všetko okolo vás začína kvitnúť, mali by ste včely, najmä tie silnejšie "pustiť" do medníka...zopakujme si teda základné postupy, ako dostať včely do medníka...

Otázky okolo medníka sú pre mnohých včelárov najdôležitejšie, predsa len med je to o čo skoro každému včelárovi ide. Bolo by však dobre, nechápať úľ len ako plodisko a medník , ale ako snahu včelára vytvoriť včelstvu čo najlepšie podmienky pre život. Začiatkom jari je hlavnou úlohou včelára, zabezpečiť včelám dostatok priestoru na rozšírenie rodiny, ale v jej neskoršom priebehu dospeje rozvoj včelstva do štádia, kedy nie je potrebný všetok prinášaný nektár na kŕmenie plodu a včely začnú časť spracovaného nektáru, teda už medu, ukladať do zásoby. Ukladajú ho už nielen okolo plodu, obsadzujú ním okrajové časti plástov, či celé plásty pri stene úľa a neskôr začnú pri silnej znáške zapĺňať každú bunku uvoľnenú liahnucimi sa mladými včelami a to je už spojené s rizikom obmedzenia kladenia matky, čo môže byť prvý krok k vzniku rojovej nálady. Včelár preto včelám na ukladanie medu poskytne v úli ďalší nový priestor, tzv. „medník“. 

MEDNÍK

 Medník je teda tá časť úľa, do ktorej si včely pri silnej znáške ukladajú „prebytočný med“ s cieľom použiť ho neskôr. Je to najčastejšie ďalší pridaný nadstavok do ktorého včelár vloží prázdne súše (alebo medzisteny) a často sa umiestňuje nad nadstavok v ktorom chovajú včely plod. Včely totiž radi ukladajú zásoby nad plod a včelár to využíva. Medník je dosť široký pojem, natrvalo mi utkvelo v pamäti rozdelenie medných plástov, ktoré na jednej prednáške použil Miro Sedláček (btw. od ktorého som kúpil moje prvé včely) teda – „medník včel a medník včelaře“. Toto rozdelenie by mal každý , hlavne začínajúci včelár pochopiť a rešpektovať. Čo je medník včiel ? Ja to dnes chápem ako všetky medové plásty v plodiskovom nadstavku u úľov s výškou rámika väčšou ako 200 mm, u nízkych nadstavkov je to celý horný nadstavok plodiska (aj keby tam boli len dva-tri plásty s plodom), resp. je to prvý nízky nadstavok nad plodiskom u kombinovaných úľových zostáv typu dadant. Medník včelára sú všetky ostatné medové plásty, ktoré sa nachádzajú v horných nadstavkoch a včely ich zaplnili medom. Medník včiel je posvätný, včelár by podľa môjho názoru nemal na med z neho nikdy siahnuť, ak chce aby jeho včelstvá neprestali rásť, boli vitálne aj pri krátkodobých výpadkoch znášky a nosili mu med celé leto. Samozrejme existujú včelári, ktorí točia všetko čo v úli vonia po mede, vozia na kolotoči nielen zaviečkovaný plod ale aj larvičky len aby dostali med aj z rohov plodových plástov a keď znáška prestane dávajú včelám sladkú vodu. No čo už, platí to známe: „komu není z nebe dáno, v apatyce nekoupí“. Skúsme byť včelármi, ktorí berú včelám len ten med, ktorý nám donesú do nášho medníka.

 MATERSKÁ MRIEŽKA. 

Materská mriežka slúži včelárovi na zamedzenie chovu včelieho plodu v medníkových plástov, z ktorých chce vytáčať med. Je to mriežka (kovová alebo plastová) ktorá má drôty vzdialené od seba tak, aby otvory ktorými prechádzajú včely z plodiska do medníka boli 4,2 mm. Je to rozmer, cez ktorý včela mladuška prejde relatívne bez problémov ale matka sa cezeň hore nedostane, a teda kladenie vajíčok matkou v medníku nie je možné. Treba na rovinu povedať, že je to výmysel, ktorý uľahčuje včelárovi život ale včely ho nemilujú. Preto existuje veľká skupina hobby včelárov, ktorí materskú mriežku nepoužívajú a snažia sa udržať matku s plodovaním mimo medník iným spôsobom (trúdie plásty alebo veľkoplošné rámiky v plodisku, či redšie usporiadanie súší v medníku). Často sa spomína aj vplyv materskej mriežky na vznik rojovej nálady včelstva, ale jej použitie predstavuje, hlavne pre včelárov s väčším počtom rodín, také veľké zníženie prácnosti, že diskusie o nepoužití mriežky pri zakladaní medníka považujú za bezpredmetné. Ak sa rozhodnete požívať mriežku na oddelenie medníka od plodiska, odporúčam vám kovové mriežky z drôtu, ktoré majú výrazne vyššiu „priechodnosť“ v porovnaní s lacnými plastovými mriežkami (tými farebnými, tenké durofolové ešte, ešte...). Ak včelám chceme ešte viac uľahčiť priechodnosť mriežky, je dobré použiť mriežku v jednoduchom drevenom ráme, ktorý zabezpečí aby pod mriežkou aj nad ňou bola včelia medzera. Pre bezfalcové nádstavky je rámik mriežky jednoduchý, pre nadstavky s falcom bude rámik komplikovanejší ale oplatí sa. (Podľa mňa sa nedá vždy za každých okolnosti posúdiť, či je prácnosť včelára pri medníkoch bez mriežky vyššia. Nepríjemná je situácia je pri vysokých rámikoch, kde bez mriežky ak nie je silná znáška med matku nestlačí do úrovne plodiska, potom zostávajú zaplodované najmä spodky rámikov v medníku a včelár nemôže vytáčať. Pri nízkom rámiku v dobrých rokoch (silné znášky) som aj bez mriežky nemal problém s plodom v medníku. Často pri mriežkovom vedení mi niektoré včelstvá zanášali až neskutočne plodisko medom, stačilo mriežku odobrať a behom týždňa si vedeli spraviť poriadok a med uložiť tam, kam z pohľadu včelára patrí. Zaujímavé na tom bolo to ,že niektoré včelstvá mali s ukladaním medu do medníkov pri mriežke tak trochu problém ale iné rodiny mriežku vôbec nevnímali ako prekážku a fungovali bezproblémovo.) 

KEDY PRIDAŤ MEDNÍK? 

Tým správnym časom na pridanie medníka je keď sú všetky uličky v hornom nadstavku plodiska dobre obsadené včelami (tzv. načierno – všetky uličky sú plné včiel) a v podmete, teda pod rámikmi v dolnom plodisku sú včely prevesené aspoň o 2 cm. Ak v tomto čase pridáme medník bez mriežky tak obsadenie súší, prípadne stavba dvoch-troch medzistien v medníku bude takmer okamžitá. Odhadnúť správny čas je veľmi dôležité lebo ak je ešte chladno, matka ujde s plodovaním do pridaného horného nadstavku pod strechu a to isté by sa stalo pri slabej znáške - plodisko sa posunie hore do tretieho nadstavku. Včelár to ale nechce a preto by nemal byť nedočkavý a aj keď postrehne znášku z vŕb či rakyty, mal by pamätať na to že ten prvý nektár je strašne vodnatý. Včely síce zanesú nektárom relatívne veľký priestor v plodisku, včelárovi sa zdá že rapídne ubúda priestor, ale ak príde dva dni zlé počasie a včelstvá nemôžu vyletieť von, nezostane po nektáre z vŕb v plodiskách ani stopa, včelstvá prínos stačia doslova vypiť. Hektár vŕb za dobrých podmienok poskytuje aj 150kg vodnatého nektáru, ale vzhľadom na ich skutočný výskyt , môže včelár očakávať skôr ako prínos do medníkov len podnecovaciu znášku ktorá včelstvá len dostane do „sily“. Skutočným signálom pre založenie medníka je nektár z kvitnúcej čerešne, 3-4 dni po začiatku kvitnutia ovocných stromov by mal byť medník už na každej rodine a v polovici kvitnutia týchto stromov by na silnejšie rodiny, hlavne u NN mal byť priložený aj druhý nadstavok medníka, pri začiatku kvitnutia repky už by malo byť podľa znášky viac medníkov na každom úli. Ono pekne a univerzálne vyzerajú tie rady podľa kvitnutia stromov, ale neznamená to že každej rodine treba v tom čase pridať medník či dva. Vždy je to o dostatku včiel v úli, o sile včelstva a množstve plodu. Ale včelár by nemal zabúdať, že z jedného zaviečkovaného plodového rámika sa vyliahne toľko včiel že obsadia tri súše. Čiže pridanie medníka by nemalo byť predčasné aby sa rozvoj včelstva nezabrzdil, ale nesmie sa ani oneskoriť, aby nevznikla rojová nálada. 

AKO PRIDAŤ MEDNÍK? 

Spôsob pridania medníka závisí od toho, do akej skupiny včelárov patríte. Ak chcete vytáčať med len s panenských plástov jediné miesto, kde môžete pridať medníkový nadstavok je hore nad plodisko. Osobne odporúčam pridať ich bez materskej mriežky, včely si súše , ktoré boli po minuloročnom vytáčaní rovno uložené do skladu bez „vylízania“ včelami, veľmi rýchlo osvoja. Začnú ich čistiť, opravovať, nosiť do stredových súší nektár a začnú stavať medzisteny ak ich do medníka vložíme (obyčajne pozícia 2 a 9 ). Problémom začiatočníkov je že nemajú panenské súše a vtedy by som im odporúčal, (ak je včelstvo zrelé na pridanie medníka) vybrať z plodiska dve súše bez plodu, také zo zásobami a nahradiť ich medzistenami ( medzisteny nedávať k stene úľa!). Tieto plásty treba dať do stredu medníkového nadstavku doplniť ho medzistenami a modliť sa aby znáška neprestala. Plásty si včelár môže označiť na hornej latke a časom ich vrátiť do plodiska, pretože obyčajne v nich býva aj peľ a ten je v plodisku potrebný. Keď si včely medník osvoja môže včelár vložiť tú nešťastnú mriežku. Výhodou toho, že nie je nad ňou plod je, že aj pri krátkodobom ochladení sa včely vrátane staviteliek stiahnu k plodu pod mriežku aby udržali teplotu a po oteplení pokračujú v činnosti v medníku. Keby včelár pridal materskú mriežku okamžite s medníkom, včely by niekedy mohli váhať s prijatím medníka, hlavne u vyšších zostáv aj napriek tomu, že plodisko je nabité včelami a prinášaný nektár by ukladali v plodisku, pod mriežku. Ak patríte k väčšine včelárov, ktorým v medníku nevadia zaplodované plodiskové súše, tak máte tri možnosti ako rozšíriť priestor v úle na ukladanie medu: 

1.MEDNÍK PRILOŽIŤ NAD PLODISKO

 Táto metóda patrí k najrozšírenejším a štandardne sa u nej používa materská mriežka, ktorá sa vkladá medzi horný plodiskový nadstavok a pridávaný medník. Na „nalákanie“ včiel do medníka s prázdnymi súšami napriek mriežke sa preložia nad materskú mriežku z plodiska dva ale lepšie je tri plásty s plodom. Ak je dostatok včiel, obsadia okamžite plodové plásty v priloženom nadstavku a začnú okolo plodu ukladať zásoby. Včelár by mal po pár dňoch skontrolovať či včely na plode, ktorý sa ocitol „mimo sféry matky“ nenahodili náhradné materské bunky. Tieto plásty sa v medníku ponechajú, po vyliahnutí včiel, keďže sú čierne, včely ich radi zanosia medom a včelár ich môže po medobraní vytaviť. Ak je znáška silná, plynule pokračuje a v medníku už včely začínajú niektoré plásty viečkovať, je možné podsunúť pod medník ďalší nadstavok s plástami a medzistenami. Včely horný nadstavok doplnia, súbežne ukladajú do nového nadstavku nad mriežkou a včelár si môže horný medník odobrať na vytočenie. Keďže niektorým včelám mriežka v úli vadí a radšej zapĺňajú plodiskový nadstavok pod mriežkou sú včelári, ktorí nepodsúvajú ďalší nadstavok na med pod medník nad mriežkou. Odložia horný nadstavok plodiska, pridajú miesto neho nový nadstavok so súšami a medzistenami, potom dajú materskú mriežku a na ňu položia pôvodný horný nadstavok plodiska, ktorý tak preberie funkciu dolného medníka. Postup s materskou mriežkou a presunutím plodu nad mriežku sa hodí tak pre vysoké aj nízke nadstavky (teda dve vysoké plodiská a jeden alebo dva vysoké medníky, 3-4 NN plodiska a 3 medníkové NN) ale stále existuje veľa včelárov, ktorí dokážu bez problémov fungovať tak, že majú len jedno vysoké plodisko, materskú mriežku a vysoký medník. Ich včelárenie vyžaduje častejšiu prácu s prekladaním rámikov, častejšie odoberanie menšieho počtu rámikov z medníka na točenie ale výsledkom sú pri vhodnom stanovišti desiatky kíl medu z každého úľa. 

2.ROZDELENIE PLODISKA 

Keď sa blíži znáška a treba nachystať medník, tak pri tomto spôsobe sa tiež použije nový nadstavok súší po minuloročnom medobraní s dvoma medzistenami na pozícii 2 a 9 , ale nekladie sa na plodisko. Horný nadstavok plodiska sa odloží a pridávaný nadstavok sa vloží medzi dva plodiskové. Matka získa miesto na kladenie a pôvodný horný nadstavok plodiska, ktorý je na vrchu zostavy možno odrezať materskou mriežkou čím sa stane z neho medník. V takomto prípade netreba zabudnúť vypustiť z horného nadstavku trúdov (napr. cez očko). Tento spôsob má v sebe aj protirojový efekt, len vyžaduje ten správny odhad sily včelstva a potenciálu znášky (napr. tesne pred tzv. „zamrznutými svätými“ by som to u vysokých nadstavkov ja osobne neriskol). 

3.PRIDANIE NADSTAVKU NA DNO ZOSTAVY

 Nadstavok súší niektorí včelári v čase blížiacej sa znášky kladú na dno zostavy (NN alebo VN) a súčasne materskou mriežkou „odrežú“ horný nadstavok v úli a stane sa z neho medník. Pri prikladaní druhého medníka sa postupuje rovnako, čiže položí sa nový nadstavok tentoraz už s medzistenami na dno zostavy a materská mriežka sa posunie o jeden nadstavok smerom dolu. Tento spôsob sa nemôže používať ak sú v plodisku vysoké rámiky a medniky sú NN, vtedy sa podkladá nový nadstavok na spodok zostavy NN, teda nad vysoké plodisko. Poznámka: Cieľom tohto stručného zhrnutia postupov nebolo urobiť zmätok v hlavách začínajúcich včelárov len zdôrazniť to tvrdenie, že začínajúci včelár by mal začať s jedným typom úľov, najlepšie s takým kde mu niekto dokáže odovzdať (sused včelár, dobré školenie) overený postup včelárenia v jeho lokalite. MLM Lenivý včelár alebo ten, ktorý nemôže tak často chodiť na včelnicu aby vystriehol najvhodnejší čas na pridanie medníka bez „podtrhnutia“ včiel zachladením plodiska (hlavne u vysokých nadstavkov kde to môže hroziť), jednoducho pridá medník nad plodisko tak, že v plodisku nahradí dva plásty zo zásobami medzistenami a tieto plásty dá do medníka ku stene nadstavku. Ak má plodiskové rámiky zvrchu prekryté latkami tzv. „povalovkami“, odloží len tie dve pod preloženými plástami v medníku. Ak má stropnú fóliu tak ju ohne alebo posunie tiež tak aby získali včely prístup do medníka len cez tie dva plásty, ale nad rámikmi s plodom fólia (povalovky) naďalej garantuje teplo v plodisku. No a potom ostatné nechá na včely, kým doma bafká fajku alebo je na služobnej ceste, včely podľa počasia alebo znášky zostanú v plodisku alebo postupne začnú obsadzovať medník a keď si ho osvoja, včelár povalovky alebo fóliu pri najbližšej návšteve ešte raz upraví (rozšíri im prístup do medníka) alebo úplne povalovky či fóliu odstráni.

Včelár najmä začínajúci sa časť stretáva s pojmami, ktoré musí prácne vyhľadávať v odbornej literatúre….jeden takýto včelársky výraz je PRELETAK…

 Čo je to preleták? 

Preleták je úľ, ktorý obsadia na pôvodnom stanovisku včely ak im ich úľ odnesieme preč. Ak ich úľ odnesieme o 5-10 metrov nabok, lietavky ktoré vyletia za prácou sa automaticky vracajú na miesto pôvodného úľa a ak včelár tam nachystá nový úľ tak do úľa vojdú – zoberú ho za svoj! Prečo včelár robí preleták? No z viacerých dôvodov! 

1.Preleták pre posilnenie včelstva.

 Ak včelár má úľ kde je včiel málo a má aj silné včelstvo kde už vzniká pretlak včiel, môže ich pozície na včelnici vzájomne vymeniť. Dôjde tak k posilneniu slabého včelstva o hromadu lietaviek, ktoré môžu nosiť vodu a nektár, pričom súčasne oslabí o lietavky to druhé včelstvo, čím môže oddialiť príchod rojovej nálady.

 2.Preleták pre pridanie matky

 Preleták je bezpečná metóda ako vymeniť matku v kmeňovom včelstve (napríklad ako má bodavé potomstvo a včiel je veľa..) bez toho aby včelár starú matku hľadal. Jednoducho novú matku v klietke včelár vloží medzi plásty v nadstavku bez včiel, ktorý umiestni na miesto odloženého včelstva. Lietavky pôvodného včelstva sa vracajú na staré miesto ale do nového úľa, kde „prilietajú k matke“ . Veľmi rýchlo vyhryzú medocesto oslobodia matku a bezproblémovo si ju osvoja. Po čase môže včelár preložiť aj ometené zaviečkované plodové plásty z pôvodného včelstva, či pozmetať cez materskú mriežku aj mladušky. V odloženom, takto oslabenom včelstve, sa už matka na pár plástoch ľahko nájde a urobí sa čo treba. 

3.Preleták pre zabráneniu vyrojenia včelstva 

Zvládnutie rojovej nálady v silných včelstvách je priamo spojené s úspešnosťou v získavaní medu. Každý rok je však iný, preto systém protirojových opatrení sa neustále mení, dopĺňa, a sú o tom popísané celé kapitoly vo včelárskych knihách. Na úvod musím zdôrazniť, že ja preleták nepovažujem za protirojové opatrenie! Protirojové opatrenia majú zabrániť, aby vo včelstve vznikla „rojová nálada“, kým preleták má za cieľ zabrániť, aby sa včely vyrojili. Robíme ho práve vtedy, keď z nejakého dôvodu neboli naše protirojové opatrenia úspešné, alebo sme nemali jednoducho čas a nájdeme už vo včelstve larvičky v rojových materských bunkách. Ich odstraňovanie skoro nič nerieši, rojovú náladu to len umelo predlžuje a keďže včely sa rozhodli rojiť, tak im to umožníme pomocou preletáka, bez zbytočného naháňania rojov po stromoch. Je to veľmi jednoduché – úľ so včelami odnesieme na iné miesto vo včelnici, stačí päť- desať metrov. Na miesto, kde sa pôvodne úľ nachádzal, dáme nové dno a dopredu pripravený nádstavok. Do nádstavku dáme ku stenám po jednom pláste zo zásobami, zvyšok budú len medzisteny, medzi ktoré do stredu dáme plást s matkou. Lietavky opúšťajú starý úľ a vracajú sa na pôvodné miesto, ale do nového obydlia , v ktorom sa zhromaždia okolo matky s pocitom, že sa vyrojili. Matka začne klásť, včely intenzívne stavať, nosiť nektár a je po rojovej nálade. Na druhej strane odnesená pôvodná rodina zasa príde skoro o všetky lietavky, čo ju oslabí. Musí riešiť krízovú situáciu, zabezpečiť vodu peľ a dochovať si novú matku. Toto môže spôsobiť, že nevyletí roj, ale ani poroje. Takto to obyčajne zafunguje, ale ja som si trochu metodiku prispôsobil, zjednodušil. Chovám silné rodiny, plodisko má 3-4 nízke nádstavky a hľadať tam matku, ktorú už prestali včely kŕmiť a „pochudla“ aby vládala lietať, nepovažujem za zmysluplnú činnosť. Jednoducho na pôvodné miesto dám dva nízke nádstavky, horný s plástami, dolný s medzistenami a jedným plástom s otvoreným plodom. Pôvodné včelstvo neprehľadávam a stará matka teda zostane v úle. Včely tam rozchované materské bunky zlikvidujú - kto neverí, môže im s tým pomôcť. Takto do neskorej znášky vzniknú dve rodiny, tú na pôvodnom mieste môžete posilniť odložencom a tým riešiť aj výmenu „núdzovej“ matky ak to včelár chce. 

Viem, že včelári sú zvedaví a tak skúsim odpovedať na prípadné otázky, ktoré by po prečítaní článku o preletáku mohli vzniknúť: 

Čo robiť keď nechcem viac rodín, má zmysel robiť preletáky? 

Je pravda, že sa vám pri preletákoch začne rozširovať počet rodín a to nie každý chce. Preleták, ktorý takto urobíte, tiež často nerieši výpadok medových výnosov, ale výpadok zapríčinilo už to, že sme včely do rojovej nálady pustili. Ak nechcete rozširovať počet rodín a nechcete stratiť med, osvedčil sa mi druhý spôsob preletáka – obe rodiny na jednom mieste, nad sebou. Ponechám pôvodné dno, na ktoré dám dva nádstavky s plástami a do nich 1-2 rámiky s otvoreným plodom. Na ne položím medzidno s preglejky a naukladám pôvodné nádstavky plodiska a medníka. Ako letáč poslúžia včelám z hornej rodiny pootvárané očká. Lietavky opustia úľ očkom a vrátia sa ako boli zvyknuté hlavným letáčom, obsadia dolné nádstavky bez matky, snažia sa ju dochovať, pričom stavajú medzisteny a pokračujú v znáške. Na desiaty deň dám pôvodné plodiskové nadstavky na dno, teda vymením ich pozície a obe rodiny spojím(preglejku nahradím novinami). Ak sa preleták robí za silnej znášky, nemal by sa nakoniec medný výnos líšiť od ostatných rodín. Ako urobiť preleták, ak v úle už nie je otvorený plod ? Plást s otvoreným plodom môžete dať aj z iného úľa, alebo môžete použiť plást s otvorenou rojovou materskou bunkou. Vkladanie nalarvovaných plastových materských buniek sa mi neosvedčilo. 

ôžem robiť preleták aj keď sú materské bunky už zaviečkované? 

Môžete, ale pri zaviečkovaných materských bunkách je riziko, že stará matka s prvorojom z úľa už odletela. V takomto prípade poslúži preleták v podstate len na zabráneniu vyletovania porojov. Vzniknuté rodiny sú slabé, treba ich prikrmovať a spojiť, či už navzájom alebo s mladým odložencom.

 Môžem spojiť obe rodiny v preletáku, aj keď sa už v dolnej časti vyliahla matka?

 Samozrejme, ak z nejakých príčin to nestihnete včas, rodiny môžete spojiť aj neskôr, noviny zabezpečia bezproblémové spojenie aj v  prípade. Včelstvo si však skoro vždy vyberie starú matku, to nie je ako spájanie rodín pri pridávaní oddielku s mladou matkou, ktorá má už svoje robotnice. 

Musím teda vôbec robiť protirojové opatrenia, nestačí robiť preletáky?

 Preleták sa nerobí ako protirojové opatrenie, k tomu slúžia úplne iné notoricky známe metódy – dostatok priestoru, možnosť stavby, dostatok trúdov, odobratie plodu, odobratie zásob, či zebrovanie. Nakoniec ani úspešnosť preletáka, ako u všetkého čo sa týka rojenia, nie je stopercentná, ale odporúčam vám, aby ste ho skúsili v čase, keď je dostatočná znáška a potom určite budete mať úspech…

AKO ODOBRAŤ VČELÁM PLÁSTY S MEDOM?

 Drvivá väčšina včelárov chová včely kvôli medu, ktorý im včely donesú. Teda včely si med pripravujú pre seba, ale včelár má zvyčajne iný názor. Neustále netrpezlivo nazerá do medníka a hodnotí stav ukladaného medu aby mohol roztočiť konečne medomet. Ako včely „vyrábajú“ med ? Včely zberajú a nosia hlavne nektár, ten má obyčajne 60-80%vody. Pri zbere, ale hlavne cestou do úľa pridávajú lietavky k nektáru trochu riedkeho výlučku hltanových žliaz s obsahom invertázy, ktorá urýchľuje rozklad sacharidov na glukózu (známa ako hroznový cukor) a fruktózu (známa ako ovocný cukor). Čo sa deje s nektárom, ktorý priniesla včela lietavka do úľa? Lietavka, ako náhle vojde do úľa odovzdá prinesený nektár mladuške. Väčšinou však nektár od lietavky preberá niekoľko (tri a viac) mladušiek súčasne. Úľové včely spracúvajú nektár na med, hovoríme o procese zrenia medu. Prebiehajú v ňom zmeny fyzikálne - zahusťovanie nektáru a chemické pokračuje inverzia sacharózy na jednoduché cukry. Zahusťovanie nektáru prebieha odparovaním. Úľová včela, ktorá prijala nektár od lietavky, ho opakovane vytlačí v malej kvapke zo svojho medného váčku na ústne ústrojenstvo, kde prebieha rýchle odparovanie vody z nafúknutej kvapky. Kvapku odoberie iná mladuška a znovu ju „nafúkne“ pre kolegyňu. Týmto spôsobom sa včelám podarí nektár zahustiť do štádia že obsahuje menej ako 40% vody. Túto fázu nazývame aktívna, potom včela čiastočne zahustený nektár uloží v kvapkách na stenu bunky alebo ako tenký film na dno bunky. Tak včely zaplní bunky väčšinou z 1/4 až z 1/3. V bunkách potom prebieha pasívne fáza zahusťovanie nektáru, ktorá trvá 1 až 3 dni. Dĺžka tejto fázy závisí od koncentrácie nektáru pri prvom uložení do buniek, od naplnenosti buniek a od množstva pohybujúceho sa vzduchu medzi plástami, pričom to je dané silou včelstva a miestom v súšach. Táto odparovacia metóda je podložená presnými pozorovaniami a meraniami. Nektár zahustený na med, v ktorom je 20 a menej percent vody, včely z buniek, kde prebiehalo pasívne zahusťovanie, premiestňujú do plástov vo vyššej časti úľov, tam ním dopĺňajú bunky a viečkujú ich nepriedušne voskom. Výnimočne, ak včely nemajú dostatok miesta v súšach a je málo mladušiek, môže sa stať že med uložený a zaviečkovaný v bunkách plástu má viac ako 20% vody. 

Kedy sú teda plásty v medníku vhodné na vytáčanie? 

Včelári na túto otázku majú jednoduchú odpoveď – „Vtedy keď je väčšina buniek zaviečkovaná (1/2 až 2/3) alebo je zaviečkovaná aspoň 1/3 plástu ale ak prudko plástom trhneme vo vodorovnej polohe z nezaviečkovaných buniek med nestrieka“. Takáto skúška, hoci je len orientačná, mne osobne vždy postačovala, ale včelár by mal pamätať hlavne pri prekladaní plodu nad mriežku, že v bunkách po poslednom liahnucom sa plode môže ten nektár byť skutočne riedky, čerstvo nanosený. Na druhej strane včely bunky viečkujú, keď sú plné, keď nie sú, tak neviečkujú. Teda ak má rovnako silné včelstvo viacej priestoru, tak nemusí celkom naplniť bunky a neviečkuje. To ale neznamená, že sa ten med nedá točiť, aj nezaviečkovaný môže byť zrelý. . Práve vtedy sa u nerozhodných včelárov môže uplatniť technika - teda refraktometer, ukáže či je možné točiť aj nezaviečkovaný med. Nie je potrebné merať každý rámik, môj kamarát v pár úľoch zmeria v medníku plást v strede medníka a na oboch krajoch (druhé od steny), ak priemer vyhovuje, točí celú včelnicu. Iný priateľ pár dní pred vytáčaním založí pod medník materskú mriežku (tú hrubú, plastovú, ktorú včely nemilujú) a včely obvykle na to reagujú tak, že prestanú nosiť nad mriežku a zanášajú nádstavok pod mriežkou. V medníku tak nemá nezahustený nektár a po vytočení kvalitného medu mriežky znovu vyberie a včely nosia do medníka. Včely vedia ako treba med zahustiť, ale pri intenzívnejšej znáške (a pri vlhkejšom počasí, ktoré je pre takúto znášku ideálne) či nedostatku miesta na „sušenie“ medu sa môže stať že zaviečkujú zaplnené bunky aj keď med má viac ako 20% vody (vraj aj 23%!) a naopak, dokážu pri dostatku miesta, času a včiel zahustiť med aj pod 15% bez toho aby bol zaviečkovaný (ak znáška prestala a nemajú z čoho bunky doplniť). Včelár by tú hustotu medu nemal veľmi prežívať, nakoniec med sa zmieša v medomete, rôzne rámiky, rôzne včelstvá a dôležité je % v konečnom mede, vytekajúcom z medometu. Ak med plníme do malých 1 kg pohárov nevadí im ani 21% ale med s takouto vlhkosťou ponechaný vo veľkých nádobách môže na hladine skvasiť. Tiež nie je dobre ak točíme zmesku repky a agátu, kde repka skryštalizuje a do zvyšku agátového medu sa môže „vytlačiť“ viac vody ako 20% a môžu vzniknúť problémy. Veľa včelárov má refraktomer, ale meria len vytočený med. Takto namerané % vody má skutočne výpovednú hodnotu. Všetci vieme, že smernica 2001/110/ES z 20. 11. 2001 o mede stanovuje obsah vody v mede na maximálne 20% (vresový 23%). Naša prísnejšia norma Slovenský med určuje obsah vody v mede na maximálne 18%. Takže ak je obsah vody do tých 20%, med je OK 

 Ak nemáte refraktometer a chcete vedieť koľko percent vody má med od vašich včielok zvážte presne jeden liter a porovnajte s touto tabuľkou: Obsah vody – hmotnosť jedného litra medu pri 20°C 14 % – 1,4404 kg 15 % – 1,4350 kg 16 % – 1,4295 kg 17 % – 1,4237 kg 18 % – 1,4171 kg 19 % – 1,4101 kg 20 % – 1,4027 kg 21 % – 1,3950 kg 

Existuje skupina zákazníkov, ktorí by však med s obsahom 18-20% vody nekúpili, považujú ho za riedky, vraj im steká z lyžičky a vyžadujú cca 16%! Veľkovčelári preto po medobraní často med „dosúšajú“ na špeciálnych zariadeniach. Podľa môjho názoru, takto „upravený“ med okrem vody stratí aj časť aromatických látok ktoré robia med medom. Toto je ešte možno legálne, ale oveľa viac nebezpečné je, ak včelár v snahe dosiahnuť jednodruhové medy, vytáča nie podľa včiel, ale berie med predtým ako ho stihnú „dokončiť“. To že včelár potom percento vody v takomto „produkte“ zníži ešte z neho med neurobí! Podľa oficiálneho stanoviska organizácie APIMONDIA je „vytáčanie nezrelého medu, ktorý sa ďalej aktívne dosúša prostredníctvom vákuových sušičiek, príp. iných technických zariadení“ považované za „falšovanie medu!“ Med nie je problém nechať v medníku dlhšie aby „dozrel“, ale keď má potrebné hodnoty prečo ho nevytočiť? Nakoniec včelár má málokedy toľko súšov, aby mohol pri repke čakať až do zaviečkovania všetkých plástov a na agát podstavovať ďalšie medníky. Niekedy ani to nie je riešením, lebo sa môže stať, že pod medníky stále prikladá nad plodisko nové nadstavky a repka v horných medníkoch začne v rohoch plástov kryštalizovať. Preto rozhodnutie kedy točiť netreba podceňovať, inak sa môže stať, že sa med nakoniec nebude dať vytočiť alebo včely sa pre „nadbytok“ zásob vyroja.

 Ako zbaviť medové plásty včiel?

 Medobranie, najkrajší čas pre včelára je nutne sprevádzaný tým, že je potrebné aby včely opustili medové zásoby, ktoré si pre seba nanosili do zásoby. Už dávno sa včely kvôli medu nelikvidujú, rozoberateľné dielo umožňuje zaviečkované rámiky s medom vybrať a úľa a jediný problém je, ako ich zbaviť včiel. U nás nikdy nebola rozšírená metóda vyháňania včiel z medníka pomocou „navoňaných“ plachtičiek a vždy sa „ometalo“, teda plásty s medom sa vyberú z medníka a včely sa trpezlivo ometajú z medného plástu husím brkom alebo zmetáčikom, až je plást bez včiel a môže sa odložiť na vytáčanie. Je dobre pred začiatkom ometania rámikom prudko trhnúť, alebo po hornej latke buchnúť zovretou päsťou – veľká časť včiel spadne z plástu bez ometania. Potom sa vyberie druhý plást a znovu sa ometá a tak sa pokračuje v celom medníku a na celej včelnici. Dlhoroční včelári majú v ometaní , takú prax, že túto metódu používajú u desiatok rodín na včelnici a medobranie je pomerne rýchle. Na základe skúseností sa už len rieši kvalita vlasu na metličke a miesto ometania – do úľa, pred úľ či cez smyk do nádoby.

a) Ometanie včiel z medných plástov „do úľa“

 Tento spôsob používajú včelári, ktorí nemajú založenú materskú mriežku, alebo vyberajú nejaký krajný plást medu s plodiska. Cieľom je zabezpečiť, aby včelár neriskoval stratu matky. Nevýhodou tohto spôsobu ometenia do medníka je, že včely znovu vyliezajú na plásty s medom a niekoľkokrát zmetená včela sa dokáže nakúriť a potom včelár musí používať ochranný odev (pokiaľ teda nefilmuje video na internetové diskusie, vtedy sa tvári, akože „nič“...)

 b.)Ometanie včiel z medných plástov pred úľ 

Keď má včelár založenú materskú mriežku, potom je matka v plodisku a plásty z medníka môže včelár smelo striasať a ometať pred úľ. Mladušky tak prídu do kontaktu so smetáčikom len raz, chvíľu im trvá kým sa dostanú do úľa a a to už je medník prázdny. Nevýhodou tohto spôsobu je, že včely môžu začať vyvádzať, hlavne pri poslednom letnom vytáčaní a okolo včelára sa môžu vznášať mraky včiel. 

c.)Ometanie včiel z medných plástov cez smyk do nádoby 

Tento spôsob je vhodný aj pre „slabšie povahy“, medobranie prebieha relatívne pokojne, včely s medníka sa ometajú cez špeciálny smyk (akoby veľký lievik) do nádoby, z ktorej sa po skončemní ometania vysypú do úľa. Kto chce ometať, mal by to robiť takto.

 Strojové ometanie 

Včelári s väčším počtom rodín by sa však „umetličkovali“ a preto na ometanie používajú mechanické ometače. Jedná sa o dva rotujúce valce (kefy) medzi ktoré zasúva včelár plást s medom a pobehujúcimi včelami. Pri pohybe dolu a hore je väčšina včiel ometená a skončia v nádobe pod kefami, Nakoniec sa včely, podobne ako pri použití smyku, z tej nádoby vysypú rovno do úľa. Ometanie ide rýchle, len včielky sú trochu viac „oplieskané“ ako keď včelár používa husie brko. Ometače obyčajne fungujú na 12V a teda s autobatériou je možné pracovať na každom stanovišti. 

Vyfukovanie včiel z medníkov

 Veľkovčelári, ktorí chovajú včely v nízkych medníkoch (a majú založené materské mriežky) jednoducho medník otočia o 90 stupňov a včely z neho vyfúknu stlačeným vzduchom. Bez rozoberania, bez vyťahovania rámikov, celý medník môžu hneď nakladať na odvoz do medárne s medometom. Včely možno vyfukovať rovno pred úľ, alebo sa na plodisko položí prázdny nadstavok, naň speciálne konštruovaný sitový lapač a včely padajú do úľa. Stlačený vzduch včielky trochu oplieska a tiež kto už včely ometal, vie ako sa vedia na rámiku „skryť“ , preto ofúkané plásty nejaké včielky zo sebou nesú, ale na to už majú včelári finty, či už vypúšťanie včiel v aute, alebo cez okná medárne.

 ODVČELENIE MEDNÍKOV POMOCOU VÝKLZOV 

Pri použití výklzov sa pod medník vloží medzidno s otvorom v strede, ktorý včelám túžiacim po matke umožní cez plastový výklz opustiť medník a dostať sa k matke v plodisku. Cesta späť je komplikovanejšia a včely radšej zostanú mimo medníka. Plastový výklz je potrebné ho upevniť na sololitovú dosku o rozmere používaného úľa, pričom na nej v strede treba urobiť otvor (60-80 mm) a po obvode nabiť latky. Zo strany od plodiska, kde je samotný výklz by mali mať latôčky okolo 30 mm, z hornej strany od medníka je výhodne nabiť latôčky o hrúbke 5-8 mm. Väčšina včelárov u nás výklzy nepoužíva ba ani nikdy neuvažovala o použití výklzov, pretože sa o nich traduje niekoľko negatív. Každá včelárska kniha píše, že med pri ich použití zachladne a ťažko sa vytáča, včelári tiež často argumentujú, že výklzy nefungujú, upchajú ich trúdy, viac roboty lebo treba medník dvakrát skladať, v medníku nesmie byť plod, treba skladovať ďalšiu „haraburdu“ a podobne. Musím na základe svojich skúseností polemizovať s tvrdeniami, ktoré mi pripomínajú yetiho, hovoria o ňom ľudia, ktorí ho nevideli a o výklzoch často hovoria odmietavo včelári, ktorí ich nikdy nepoužili. Teda aké mám skúsenosti ja? Používam plastové výklzy podľa sily rodiny (počtu medníkov), s dvoma, ôsmimi alebo 16 lúčmi, ktorými včely medník opustia a moje tvrdenia sa dotýkajú ich , nie iných typov výklzov (kútové, kruhové a pod.).

• Pri použití výklzov mi med nikdy v plástoch nezatuhol a vytáčanie bolo bez problémov!

 Výklz je založený obyčajne len 24 hodín a treba si to skúsiť a nakoniec ak náhodou niekto nevytočí plásty úplne „dosucha“, je to tragédia? Včielky takéto plásty milujú! • Počas mnohoročného používania výklzov mi nikdy trúdy výklz neupchali Dokonca ani v rodinách, kde som skúšal protirojovú metódu LBV a tam bolo trúdov požehnane. Trúdy jednoducho zostanú v medníku a treba ich odstrániť. Ja si pri odoberaní medových plástov, vopred odkryjem vrchnáky na úľoch, trúdy zlákané svetlom sa zhromaždia pod stropnou fóliou a keď ich úľ „príde na rad“, odoberiem fóliu a trúdy vyletia samé. Najjednoduchšie je to v rodinách kde včelár používa materskú mriežku, tam v medníku žiadne trúdy nie sú a po založení výklzov sú plásty s medom „opustené“, teda bez akýchkoľvek obyvateľov úľa.

• Ak je v medníku plod, včely ho úplne neopustia, zostanú pri ňom. 

Nevčelárim systémom prekladania plodových plástov do medníka a tak takýto problém nemávam, ale kto tak robí, mal by si skontrolovať či je plod vyliahnutý. Ak v medníku sú plásty na ktorých je plod, má včelár dve možnosti, buď plod zloží do plodiska výmenou za plásty s medom alebo jednoducho vyberie len medové plásty bez plodu do prázdneho nadstavku (aj so včelami, bez ometania!), výklz sa položí na pôvodný medník v ktorom je plod, na výklz sa dá tento nový nadstavok v ktorom sú plásty s medom a včely ho do druhého dňa opustia. Plásty s medom a bez včiel sa odoberú, vytočia a vrátia do pôvodného medníka.

 • Skladovanie výklzov je nie problém 

Napríklad včelár, ktorý používa 50 výklzov potrebuje na zimu v sklade miesto pre jeden „štôs“ vysoký 2 metre. Ak včelnice vytáča postupne, tak s týmto množstvom výklzov obhospodári 200 rodín bez problémov. Okrem toho medzidno je univerzálne, ak sa výklz upevní o sololit pomocou drevených „obrtlíkov“, po medobraní možno výklzy troma pohybmi demontovať a máte k dispozícii medzidná na jesenné kŕmenie včelstiev pomocou sklenených pohárov s presakujúcimi viečkami, alebo tam vsuniete kúsok sololitu, prekryjete otvor a máte medzidno na odloženec či preleták. Jediné negatívum použitia výklzov je že včelnicu treba navštíviť včelnicu dvakrát. Je potrebné ráno, keďže včely donesenú sladinu cez noc zahustili, odložiť medník (alebo dva, či tri), na plodisko položiť výklz a medník(y) vrátiť na svoje miesto. Na druhý deň pri ďaľšej návšteve sú plásty s medom bez včiel a vy ich jednoducho vyberáte s medníka a ukladáte ich do transportnej debničky, alebo zoberiete celý medník a odnesiete k medometu. Kto neverí nech skúsi! Čas, ktorý včelár „stratí“ zakladaním výklzov rozhodne ušetrí na druhý deň, keď plásty s medom nemusí ometať, len ich jednoducho zloží z včiel a odvezie. Ak má dostatok nadstavkov a súší, tak môže položiť pod výklz, medzi medník a plodisko jeden nadstavok so súšami a potom nemusí vytočené plásty s medárne nosiť späť v ten deň, ani v ďalšie dni ale až keď bude mať potrebu úľom pridať ďalší medník. Na druhej strane majú výklzy rôzne použitie, používam ich aj ak chcem bez ometania plástov zmenšiť počet nadstavkov v úľovej zostave (napríklad u vyrojeného včelstva), alebo ak nie je plod a chcem zistiť či je v úli matka. Nepatrím totiž k tým včelárom, ktorí pri každom otvorení úľa musia pozdraviť matku zoči-voči, nehľadám ju, založím výklz a ak sa včielky stiahnu dolu k matke tak tam je. Tiež z toho, či začnú pod výklzom včely stavať za tých 24 hodín miniplásty, usudzujem na pokračujúcu znáškovú situáciu či chuť stavať nové dielo. Jednoducho väčšina včelárov, ktorí výklzy skúsili, si ich pochvaľuje a nie sú to len hobby včelári. 

Chcelo by to možno zakončiť veľkolepým vyhlásením typu „kto raz skúsi výklz už ináč odvčelovať medník nebude“. Nemôžem tak urobiť, pretože pri včelách, ako všetci vieme nič neplatí na sto percent, ale ja už ináč med včelám neodoberám len pomocou výklzov a ja aj včely sme spokojní.