0 To se mi líbí
tiež mi medovica zafarbila všetko ešte aj agátový med je ružový…🤔
ten hic je naozaj strašný, ale včelám to nevadí, tak ako už celé roky NIKDY SOM NEVIDEL VČELY ANI V TÝCHTO HORÚČAVÁCH na prednej stene úľov… doteraz som takýto úkaz videl za roky včelárenia len na obrázkoch iných včelárov… (že by to bolo tým sitom v dne 🤔?)
aj ja som našiel listy na lipe polepené od medovice ale zasušené, podľa pohľadu do medníkov sa im asi zber tej medovice nedarí, tak strašia včely aspoň na kvete lipy…
Nepředpokládal bych u pana Josefa hloupost, jak to mezi řádky čiší z příspěvku pana Gora.
položil som tri jednoduché otázky a poskytol jednu informáciu…
hlavne že viete čítať aj medzi riadkami…
skúste prečítať aj to, že Jozef typoval práve podľa sfarbenia…
…hodně, opravdu hodně velká sršeň…
..čo je v dĺžkovej miere “hodne”? …vieš koľko má sršeň (vosa 🤔) mandarínsky centimetrov ? …a koľko cm má Vespa crabro…? 2,5 až po 5 cm u kráľovnej…
tak som dnes odtočil nejaký med, niekde 2 medníky, niekde len jeden… obavy s melicitózy boli predčasné, dúfam že to vydrží… 🤔
tak ja n
eviem, stojí toľko práce za výsledok?
tiež ma fascinuje že za mierneho dažďa včely lietajú ak je zaujímavá znáška.. no keď musíš tak musíš…😉
tie lietavky z premiestneného úľa vyletia za znáškou, takže na pôvodné miesto do nového včelstva pôjdu s nákladom a včely ich pustia… lietavky nemajú v podstate prístup k matke… preventívne zúž dočasne česno na jednu-dve včely
AMalina:Může udělat sběrný oddělek 😉.
..isteže môže, síce píše “využití matečníkú”, tak mu si nejde o jeden oddelek…🤔
v skutočnosti potrebuje nie robiť oddelky ale posilniť aj tie ostatné rodiny , nie ich oslabovať s využitím núdzových matečníkov… radšej nech matečníky nechá na pokoji a rozmýšľa ako vybudovať silnejšie rodiny…
martin som rád že matky máš…. tvoje úvahy o “využití matečníkú” zrejme vytváraním oddelkov… preboha z čoho ich chceš robiť?…oddelky sa robia zo silných včelstiev , kde je pretlak mladušiek… ak kvôli “využití matečníkú” zasa včely úplne zbytočne zoslabíš (začína červen a to už nemôžeš robiť oddelok z 1-2 plodových plástov)…
tak som dnes pozrel do včiel, agát kvôli extrémnej suchote nedal len po jednom nadstavku medu a to bol extrémne pekne zakvitnutý… kvety “uschli”.. ale včely neprestali chodiť na tie smreky…..medovica je ešte stále na smrekoch…a dnes som na jednej lipe pri kontrole kvitnutia našiel pár kvapiek…včely ich zatiaľ nenašli…ale do týždňa lipa rozkvitne…ta medovica by bola bonus, bez nej je “lipový” med len ovoňaný med v zmeskách…ale pri medovici je z lipy aj znáška…
Martin ty ani nechceš ten med, tvoje kejkle a úvahy k tomu smerujú…😢
ak sa včelstvo po problémoch dostalo do fáze že zo štyroch plástov má plod na 4 plástoch (!) nedokážem pochopiť že tam chceš meniť matku…matka položí len toľko plodu, koľko miesta má a koľko lariev dokážu včely nakŕmiť..
včely s prvoroja niekedy menia matku ak im nevyhovuje ale to by som ponechal na včely, no úplne scestná je úvaha, že “je zde 100% vykladená stará matka proto prchly”… to máš včely za úplných blbcov a samovrahov, že sa vyroja s matkou , ktorá im nedokáže zabezpečiť prežitie????… včely takú matku menia v úli TV…
oddelek robený z včelstva po vyrojení môže mať vajíčka až po pár týždňoch 3-4…
a posledná úvaha, ak chceš mať med prestaň sa vo včelách neustále rýpať a hlavne zmena matky cez matečník spomaluje ich rozvoj, kým sa vyliahnu od nej nové včely staré končia…pridanie kladúcej matky môže zabezpečiť aj med ale o tom tak trochu u teba pochybujem..
jediné čo ma v tvojom príspevku potešilo bola info že nemáš vo včelách HVP 👍
ospravedlňujem sa napísal som komentár a nevložil video…
(videá pána M. už dávno nesledujem)
mňou ponúkané video si pozrite od 4,20 min.. 😉..otročina tak veľa medníkov…
…nemyslím si že by som ešte dokázal doplniť obsiahlu a košatú odpoveď Toma len jeden komentár si dovolím…:
Takže pokud jsem to správně pochopil tak ten úhlopříčný plást (ten nejdelší pokud by se to dalo do úlu) by byl u česna.
ten najdlhší plást je dušou včelstva, tam začína matka klásť , tam sa rodia včely a bočné plásty sa dostavujú podľa potreby, na ďalší plod ak je potrebné chovať ale hlavne na zásoby…
teda ten najdlhší plást by sa nedával k česnu, tm musí byť tzv. krycí plást, potom peľový plást a potom plodové plásty…
pozrite od 4,20 min.. 😉..otročina tak veľa medníkov…
…Gorovi, se kterým se neustále škorpíme…
Tom, my len popisujeme rôzne cesty chovu v čiel a niektoré výsledky môžu byť zhodné, iné nie…
mám veliké česno, mám sito v dne (očká pozatvárané) a točil som med v priemere 17,2-17,4%. zaujímavým zistením bolo, že veľa nezaviečkovaného medu (prvý med viečkujú pomenej) malo nižšie percento vody (okolo 16,5%) ako u viečkovaného…ale priemer dobrý… ja na rozdiel od vás mám dojem, že moje včely dobre vysušili med pretože mali dostatočný prísun teplého suchého vzduchu a bezproblé move dostali vlhkosť z úľa…
(pravdivo ale musím priznať , že ak je jar vlhkejšia, také dobré výsledky u prvých medov nemávam štandardne, no tento rok to vyšlo)
Jaký mohou být důvody, že jeden rok je míra 30 lepší než 24 a zrovna letos je to zas obráceně?
zrejme ti to Tom vysvetlí ale môj názor je ten že všetko závisí od priebehu jari, rýchlosti plodovania a znáškovej situácie, ak je taká (postupná nie silná) že včely majú pri plástoch 30 cm vysokých dosť miesta pre plod aj pre ukladanie medu na plástoch v plodisku, vytvoria si pod hornou latkou bariéru zaviečkovaného medu a do medníka sa nehrnú (vzniknuté problémy v plodisku - neni miesto pre ďalší plod a nanosený med vyriešia vyrojením)… v takomto roku je výhodou 24, kde je plod a med je v medníku a stále ho tam nosia… zasa môže byť rok priaznivý pre chov plodu (dostatok peľu a včasná znáška), vysoký plást je zaplnený celý plodom, med včely ukadajú do medníka ale je ich tak veľa, že v danom roku aj veľa do medníka donesú…
toto sa nedá včelám nariadiť a meniť im plásty je kontraproduktívne, ja mám všetky plásty rovnako vysoké a priebeh znášky riešim pridaním väčšieho či menšieho počtu nadstavkov s plástami…
Martin ale silné včelstvo je skutočne základným faktorom boja proti chorobám aj proti hnilobe plodu…
“vychytávky “ sú okrem silnej rodiny klasické - ak zistíš prvé príznaky alebo v okolí je už hniloba dokázaná, tak žiadne prehadzovanie PLÁSTOV MEDZI RODINAMI, radikálnejšie vyraďovanie čiernych plástov z plodísk, prípadne až presypanie na medzisteny, a hlavne ak je niektoré včelstvo ”scípák" tak nešpekulovať a dať sírny knôt, rozhodne neposilňovať v takomto prípade rodiny SPÁJANÍM…
.. som šiel dnes brať včelám med a len čo som zaparkoval auto, do hlavy mi narazila včela, vzápätí druhá… som bol v šoku, ako vedia že prečo som prišiel 🤔
nasledne som počul hukot a uvedomil som si, že som zaparkoval práve pod tým smrekom o ktorom som písal minule… skutočne medovica… včiel toľko až to hučalo a to prilietavali ďalšie ignorujúc cestou už rozkvitajúce stromy agátu…
myslím že keby som neodtočil tak by mali pocit že majú plno a opustia úľ…
Vláďa prečítaj si originál ako to robil pan Volejník …
ROMAN LINHART "Včelářit jako včela", str. 260-266..
ja som si prispôsobil metodiku na LG ⅔, potrebuješ zdvihák lebo na jar sa odoberá najspodnejší nadstavok… postup je aj v tomto vlákne… môj príspevok z 02.11.2025, 09:12:14 ako reakcia na Toma…
princíp je že netrháš plodisko (je cez viac nadstavkov),
neprehadzuješ nadstavky, nepoužívaš materskú mriežku, medzisteny pridávaš do medníka a med točíš len z panenských plástov…
vo včasnú jar odoberieš najspodnejší nadstavok plodiska s čiernymi plástami na vytavenie, to je obmena diela v plodisku, v čase kvitnutia jívy pridáš hore nadstavok súší (predtým do nadstavku dovtedy horného pridáš SR na trubčiu stavbu) tento pridaný nadstavok sa stane súčasťou plodiska ( v strede plod, po bokoch zásoby) ako “medník včiel”, no a potom sa len hore pridávajú nadstavky a točí sa med (z piateho, šiesteho či siedmeho nadstavku podľa toho aká je znáška), keďže je nie materská mriežka, niekedy je potrebné zo dva plásty s plodom v strede spodného medníka zložiť pred medobraním do plodiska…
naštuduj so toho Volejníka, a skúšaj, optimalizuj… držím palce..