spodní česno neucpaly a měly tam tudíž větrání a možná proto nepřenesly plod do medníkového NN k HČ.
súhlas…
tiež som zvažoval keď sme o tom diskutovali, či plod bude pri “hornom česne” a med a zásoby pod plodiskom… v tomto prípade ale včely mali jasno, plod pri prívode vzduchu a med nad plodiskom….
takto mi je to jasné a logické
Tom napísal ste:"snad se ozve i pan Goro s jeho představou, že česno musí nebo má být velké. Protože u dotazu na hučení včestva s malým česnem odpoví evokačně tak, že včely hučí ASI ze zoufalství z malého česna. Nebo diskomfortu, když to není zoufalství."
keďže z toho čo som napísal ja :
“ja by som to nepovažoval za prejav “nespokojnosti”, je to proste prispôsobenie sa včiel podmienkam , ktoré im včelár v uli urobil… intenzívnejší hluk je len dôkazom toho že včely pri menšom a vyššie umiestnenom česne musia venovať viac úsila k odstráneniu spotrebovaného vzduchu (menej kyslíka , vyššie percento CO2, vlký vzduch) z úľa ako keby bolo česno v úrovni dna a väčšie…”
keďže vaše EVOKAČNÉ schopnosti čítať medzi riadkami sú nekonečné, dokázal ste z toho že tvrdím že to nie je NESPOKOJNOSŤ včiel vyvodiť že je to asi ZÚFALSTVO či diskomfort… a ja som písal že včely ako fakt, že musia viac vetrať čo ale pre ne nie je žoiadna NESPOKOJNOSŤ..
na vašu výzvu som reagovalnapísal som svoj názor a k tomu čo zistil Tom4 a apreboha zasa žiadne evokácie…
Odpověď na příspěvek uživatele coma z 19.08.2026, 23:42:09
Ještě jedna poznámka - abych měl i další srovnání vlivu vyššího (a menšího) česna na chování včel, šel jsem si je poslechnout kolem půlnoci a pak ještě kolem páté ráno. V obou případech hučely (větraly?) znatelně víc než ostatní. Dá se to považovat za projev nespokojenosti s úlem (i když vše ostatní vypadá normálně)?
ja by som to nepovažoval za prejav “nespokojnosti”, je to proste prispôsobenie sa včiel podmienkam , ktoré im včelár v uli urobil… intenzívnejší hluk je len dôkazom toho že včely pri menšom a vyššie umiestnenom česne musia venovať viac úsila k odstráneniu spotrebovaného vzduchu (menej kyslíka , vyššie percento CO2, vlký vzduch) z úľa ako keby bolo česno v úrovni dna a väčšie…
..že sa včely pomerom v úli dokázali prispôsobiť bez väčších problémov je dokazuje že všetko vyzerá v úli normálne…
coma (kua máš aj meno, ako ťa oslovovať?).. táto téma sa tu diskutovala vo vlákne Elgon, cez video Ing. Šturmu
… kladu si otázku, do jaké vzdálenosti spodních louček ode dna by ho ještě včely považovaly za vlastní prostor a čistily ho? Máte někdo zkušenost?
mám možnosť u novších úľov také dná na LG že sito sa dá vysunúť dozadu a zasunúť miesto neho tenkú preglejku, čím vytvorím úľ s pevným dnom… vyrobil ich môj kamarát včelár ktorého som inšpiroval postupom, že u odložencov alebo slabších rodín som na jar keď začali intenzívne chovať plod prekrýval sito v dne na ktorom zimovali celú zimu…
…už dávno nepoužívam však náhradu sita za za pevné dno (mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa )… nechcem diskusiu na tému “rozumný včelár používa plné dno v úli”, moje včely sú na site celý rok, len odložence/oddelky majú iný režim..
odpovedám len na citovanú otázku comu, teda v prípade prekrytia sita v dne včely nevynášali popadaný peľ, viečka a iný bordel z dna úľa, pretože podmet je vysoký 70 mm…(ano Tom poznám “správnu” výšku podmetu a nepotrebujem poučovanie😉) a to napriek tomu že majú česno v úrovni sita a veliké … čiže pre comu je čiastočná odpoveď, že ak je pod rámikmi 70 mm už ten priestor nepovažujú za ich úľ… proste správajú sa ko voľakedy v dutine stromu, tam bordel padal niekde dolu a včelám bol ukradnutý…(podobne je to pri site v dne 🤫)..
..kde je tá hranica , pri ktorej dno od dolnej latky prestanú včely považovať za priestor ktorý im patrí je aj pre mňa zatiaľ veľká neznáma (ale nebudem hľadať či je to 18 mm, je mi to ukradnuté..😉)
Tom skúste si ešte raz prečítať môj príspevok…
poprosil som aby tu nevznikla debata o “jedinom správnom pevnom dne”, poprosil som vás osobne aby ste ma nepoučovali o správnej výške podmetu.. je to marné…je to marné…
to čo som písal pre kolegu coma je moja praktická skúsenosť, že keď je medzi dolnou latkou a PEVNÝM DNOM vzdialenosť 70 mm tak už včely napadaný bordel ignorujú …
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 11.08.2026, 09:32:23
…odpovedám len na citovanú otázku comu,teda v prípade prekrytia sita v dne včely nevynášali popadaný peľ, viečka a iný bordel z dna úľa, pretože podmet je vysoký 70 mm…
Tome že by už aj vám robila slovenčina problém🤔
skúsim znovu, ak som sito PREKRYL (vzniklo tak pevné dno!)..tak včely pri medzere 70 mm od dolnej latky po dno nič nevynášali…
… kladu si otázku, do jaké vzdálenosti spodních louček ode dna by ho ještě včely považovaly za vlastní prostor a čistily ho? Máte někdo zkušenost?
mám možnosť u novších úľov také dná na LG že sito sa dá vysunúť dozadu a zasunúť miesto neho tenkú preglejku, čím vytvorím úľ s pevným dnom… vyrobil ich môj kamarát včelár ktorého som inšpiroval postupom, že u odložencov alebo slabších rodín som na jar keď začali intenzívne chovať plod prekrýval sito v dne na ktorom zimovali celú zimu…
…už dávno nepoužívam však náhradu sita za za pevné dno (mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa )… nechcem diskusiu na tému “rozumný včelár používa plné dno v úli”, moje včely sú na site celý rok, len odložence/oddelky majú iný režim..
odpovedám len na citovanú otázku comu, teda v prípade prekrytia sita v dne včely nevynášali popadaný peľ, viečka a iný bordel z dna úľa, pretože podmet je vysoký 70 mm…(ano Tom poznám “správnu” výšku podmetu a nepotrebujem poučovanie😉) a to napriek tomu že majú česno v úrovni sita a veliké … čiže pre comu je čiastočná odpoveď, že ak je pod rámikmi 70 mm už ten priestor nepovažujú za ich úľ… proste správajú sa ko voľakedy v dutine stromu, tam bordel padal niekde dolu a včelám bol ukradnutý…(podobne je to pri site v dne 🤫)..
..kde je tá hranica , pri ktorej dno od dolnej latky prestanú včely považovať za priestor ktorý im patrí je aj pre mňa zatiaľ veľká neznáma (ale nebudem hľadať či je to 18 mm, je mi to ukradnuté..😉)
Goro, ano, vím, že vy máte česno vysoké 20 mm přes celou šířku úlu..
áno mám (rovnako ako vy ste mali desiatky rokov), a celé roky nepoznám stres u včiel, ktoré majú problém pri znáške sa dostať do úľa, ktoré sa zrážajú s tými , ktoré úľ opúšťajú a stresuje ich teplo a musia dni či večery tráviť v chumáčoch na prednej stene úľa ..
len tak mimochodom, med z posledného točenia mal obsah vody 16,5%…
(ale neviem či sa ešte dajú otvárať zdroje kde je “ru”)
ešte k tej fotke, budem trochu jízlivý , tie chumáčiky včiel z oboch strán očka manifestujú spokojnosť s veľkosťou česna alebo s tým že sa konečne zbavili dier v dne?😉
(ale diki za foto, aspoň si viem predstaviť ako vyzerá to o čom všetci píšu že včely za horúčav vyliezajú na prednú stranu úľa aby nekomplikovali teploty v plodisku…)
Odpověď na příspěvek uživatele coma z 05.08.2026, 23:09:19
coma AI ti porovnala kruhové a štrbinové česno výlučne z pohladu HYDRAULICKýCH PARAMETROV…
ja tiež používam u odložencov ako česno len očko od ich vytvorenia až do jesene/podzimu… ale potom im očko zatvorim otváram malé česno pri dne… prečo?…lebo ho považujem pre včely za výhodnejšie… u česna totiž nejde len u hydrauluku… nakoniec to ti zrejme uviedla aj AI, citujem jej záver:
Pokud je vaším primárním cílem maximalizovat čistý objem vyměněného vzduchu s nejmenším odporem, zvolte kruhové česno.
Pokud je cílem rovnoměrné odvětrávání vlhkosti a CO2 podél stěny bez vzniku lokálního průvanu, je i přes vyšší aerodynamický odpor včelařsky efektivnější štěrbinové česno.
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 04.08.2026, 00:29:53
Tudíž ani jedna orientace satavby není “správně”, ani SS ani TS.
súhlasím…
coma
to posunutie hniezda k česnu ak je na boku a nie v strede je logické, matka kladie vajíčka (a včely chovajú plod) ak je možnosť blízko prívodu čerstvého vzduchu… preto nesmú byť pootvárané očká, lebo matka by kládla pri očkách v každom nadstavku (ak jej včelár nezamedzí pohyb materskou mriežkou)
tá termoregulácia priestoru v každej uličke je evidentná hlavne v zime ale možno ju vidieť aj v prípade keď uletený roj nenájde dutinu a začne stavať plásty voľne do priestoru (tom kde je potom naša diskusia o česne?) a dokáže v uličkách dochovať plod a udržať teplotu 35 stupňov hoci plásty visia voľne v priestor …
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 03.08.2026, 14:16:23
Tom s vety že “včely znesú všetko” ste usúdili, že odsudzujem teplú stavbu.. chcem vás ubezpečiť že nediskutujem len s Leošom Dvorským ale už som navštívil aj Honzu Kolomého, ktorý ako JEDINÝ veľkovčelár používa teplú stavbu vo svojich úľoch a mali sme dlhú debatu… poznám argumnety z oboch strán…
Zaprvé, v úle musí být nějaké vpředu a vzadu, SS má česno uprostřed a to je špatně.
..toto vaše tvrdenie teda ja čítam tak, že tvrdíte “ teplá stavba a neustále prehadzovanie plástov” je pre včely ideálne…
Tom ale s tým ja nesúhlasím…s čím súhlasím je, že včelár si tú prácu so včelami v úliorganizuje tak aby mu vyhovovala (rámiky, oddeliteľný medník, materská mriežka , teplá stavba, poloha česna…), čo je ideálne pre včelára nemusí byť ideálne pre včely..
pre včely je to však nie normálna teplá stavba ale ako píšem, prispôsobia sa…
včely vždy celé stáročia žili tak, že začínali stavať plást v strede. postavili veľký plást a do neho nosili med, peľ a chovali v ňom plod.. ak to nestačilo, vystavili vedľa neho ďalší plást a ako sa rozrastali stavali ďalší plást ale nie pri tom druhom Z DRUHEJ STRANE PRVÉHO PLÁSTU a tak na striedačku od toho stredu raz naľavo raz napravo, pričom tie bočné plásty boli obyčajne menšie a často tvorili zásobáreň medu a peľu…
NIKDY VČELSTVO NEŠLO DO ČESNA Z PRVÉHO PLÁSTU DOZADU…
…a nakoniec “mierne" problémy so zimovaním na teplej stavbe pri kratších rámikoch popisujete aj vy…
Odpověď na příspěvek uživatele coma z 02.08.2026, 22:21:30
reagovať zrejme budú kolegovia , ktorí teplú stavbu používajú, v prípade teplej stavby je táto (ako píše Tom) výhodnejšia na manipulácie v úli , hlavne ak včelár zasahuje do života v plodisku častejšie… čisto teoreticky z pohľadu včiel, je pre ich život v lete zrejme výhodnejšia, jediné problémy môžu vznikať v zime ale včely toho znesú naozaj veľa…
Jitrocel kopinatý poskytuje včelám velké množství kvalitního pylu, který dělnice odnášejí do úlu ve světle žlutých rouskách.
roky sledujem a aj tento rok je to fakt, že včely zo skorocelu/jitrocelu zbierajú kvalitný peľ práve v čase, keď začali chovať zimnú generáciu
…čím viac druhov peľu tým kvalitnejšia kašička pre larvy… včelár ani nevie kde všade ho včely zbierajú… pri plne kvitnúcich ovocných stromoch kde je peľu ojojoj.. som bežne videl včely ktoré chodili v tom čase aj na margarétku/kopretinu …
tak som dnes pozrel do včiel, je to v pohode, okrem zásob v plodisku nosia niečo aj do medníkov, neviem z kade a čo ale niektoré už viečkujú…najviac ma potešilo že majú dostatok peľových zásob…
Odpověď na příspěvek uživatele Martin83 z 05.07.2026, 12:52:07
..no neviem, refraktometre na med a na ovocie sa primárne líšia meracím rozsahom a zabudovanými stupnicami. Kým refraktometer na ovocie meria podiel rozpustených cukrov (najčastejšie v stupniciach Brix), včelársky refraktometer na med meria predovšetkým nízky obsah vody a hustotu… ale nejak cez Brixy by sa to možno dalo vyšpekulovať ale mi to zaváňa pre teba dosť typickou špekuláciou..
vlhkosť medu sa meria tak že na hranol refraktometri dáš kvapku medu a pozrieš voči slnku na stupnici vidíš % vody v mede… to je všetko…
tom, ja vám nebudem písať že nemusím divočinu dolovať z dna ani dná na jar vymieňať… proste vy ste niečo čítali, ja tak včely chovám…
a vy MNE už nemusíte opakovať, že ste blbý nápad českých včelárskych odborníkov s vysokým podmetom či dokonca prázdnym nadstavkom pod plodiskom premyslene dotvorili a vznikla tak funkčná metodika, ktorú sta už popísali na VF, iFaune aj tu ..
…ako som písal, nepoznám vylehávanie včiel na prednej strane úľa… mám aj ten vyšší podmet (ak včely v ňom niečo postavia je to na spodných latkách rámikov v dolnom nádstavku plodiska a odoberie sa to pri odobratí nadstavku a NIKDY SA TO Z DNA NEDOLUJE! …včely nie sú tak blbé aby to pristavili k dnu!..vždy je pod stavbou priestor cca 15-18 mm )
..ale aj tak si myslím že včely vyliazajú von preto ako píše Tom, aby svojim teplom nekoplikovali chov plodu… nejde o žiadne prehrievanie, predsa ak je vonku 30 stupňov a včely nie sú priamo na pražiacom slnku či v rozpálenej plechovej maringotke nemá prečo vchádzať dnu vzduch teplejší ako 30-35 stupňov. ..a na tuto teplotu včely priestov v plodisku ohrievali..…včely produkujúce teplo nie sú ale už tam potrebné a tak nekomplikujú prácu vetrajúcim mladuškám… mladušky ani zrejme tak nevetrajú z úľa teplý vzduch ale vodné pary, ktoré sa uvolnili z nektáru a nasávajú suchý vzduch z vonku do ktorého môžu prebytočné pary v úli vnikať… vodné pary sú ťažšie, klesajú ku dnu a uniknú cez sito aleby ich včely pri plnom dne odvetrajú cez česno….(je tam ešte aj faktor ak naozaj stúpla teplota vo vnútri úľa a včely ju museli ochladzovať odparovaním prinesenej vody znovu je to o odstraňovaní vlhkosti, teda vodných pár…)
