Aktuálně: 2 563 inzerátů • 293 456 diskuzních příspěvků • 20 071 uživatelů

goro

Diskuze

⋮
goro
19.10.2026, 20:46:29 xxx.xxx.243.216

Nie som celkom istý, že všetky sršne ázijské sú v Európe z jednej matky, na Slovensku sa vo vysokých polohách vyskytuje a to musí byť nejaká “hoská” genetika , keď jej nevadia silné mrazy pri prezimovaní…

včelár Peter Olekšák popisuje že na Slovensku sa Sršeň ázijský objavil už aj v horách, v obci Uloži, okres Levoča, 29.9.2026 – 16.10.2026..no neviem si predstaviť že dokážeme zabrániť jeho rozšíreniu v našich krajinách 😠 

Peter Olekšák

 Rozhodol som sa zverejniť podrobný report o sršňovi ázijskom v Uloži. Je to druhá rozmnožená a životaschopná populácia sršňa ázijského na Slovensku (prvá bola v Palárikove r. 2024). O sršňovi ázijskom už asi všetci počuli a po skúsenostich a naštudovaní si problematiky môžem len potvrdiť a zdôrazniť, že je to ozaj veľká hrozba. Všeobecné informácie o sršňovi ázijskom si vygúglite. Každý očakával, že sršeň ázijský sa bude na Slovensku šíriť niekde od juhu a tu zrazu BUM, Uloža na Spiši 900 m.n.m.. Presne v tom období bol zistený sršeň ázijský na dvoch miestach aj v okolí Krakowa. Report zverejňujem hlavne preto, aby sme si uvedomili to, čo považujem v tejto téme za najdôležitejšie: „Tieto sršne nás aj niečo naučili: Sršne vedia SPOLUPRACOVAŤ. Musíme sa to naučiť aj my ľudia, ak máme byť voči nim úspešní.“ Na úplnom konci je video od Etienne Roumailhac - Privé z francúzskej včelnice. Včely oproti sršňom ázijským v takom množstve sa už nevedia prakticky nijako brániť. My máme časový náskok, aby to takto aj u nás nedopadlo. Je len nás, ako ten časový náskok využijeme. UTOROK, 29.9.2026 

1. Sršňa ázijského nahlásil na Štátnu ochranu prírody SR v Banskej Bystrici miestny obyvateľ z Ulože, resp, jeho syn z Košíc, ktorý bol na návšteve (v ďalšom ho nazveme prvonálezca). Pozorovali viac dní, že pod jedľou, na ktorej sú vošky, medovica a húfy hmyzu, sú na zemi rozhryzené včely, osy a iný hmyz. Po odfotení, identifikácii a nahlásení bol potvrdený sršeň ázijský.

 2. Zuzka Streberová zo Správy NP Slovenský raj odkomunikovala so ŠOP SR, ktorá je zodpovedná za túto problematiku, že čo ideme robiť. Boli spolu s Mariánom Vaľom v utorok 29.9. potvrdiť fyzicky na Uloži výskyt. Výskyt bol potvrdený. Ja som kontaktoval starostu a dal vyhlásiť v stredu v obecnom rozhlase informáciu pre miestnych obyvateľov, aby si skontrolovali svoje okolie. Starosta dostal brožúrku v elektronickej podobe na tlač a elektronickú distribúciu. Cieľom je nájsť hniezdo sršňov, ktoré môže byť na strome, v kríkoch, alebo v stavbe. Kto pozná Uložu a okolie, tak vie, že je to niečo ako hľadať ihlu v kope sena. 

STREDA, 30.9.2026 Starosta Abrahamovský zverejnil informáciu o sršňovi na obecnom webe: https://www.obeculoza.sk/pozor-potvrdeny-vyskyt-srsna... a vyhlásil informáciu v obecnom rozhlase 

ŠTVRTOK, 1.10.2026 Vo štvrtok 1.10. došli z Banskej Bystrice 3 ľudia (Ivana Havranová, zoológ a externý špecialista Richard Schnieder), zo Správy NP Olekšák, Čaja, Bartko, Ďurša. Na základe vyhlásenia v obecnom rozhlase sa prihlásil miestny včelár, ktorý býva od prvotného výskytu na jedli cca 50m, že pozoruje už asi 3 dni, že mu včely pri výletovom otvore chytajú čierne sršňe. Má sršne aj v štíte domu, na základe pozorovania sme zistili, že ide o naše pôvodné sršne. Kým sme vo štvrtok prišli k miestnemu včelárovi, už mal chytené 4 sršne. Pozorovali sme u neho pri včelách, ako sršne čakajú pri výletovom otvore, chytajú tam včely, rozhryznú ich a odlietajú východným smerom (mapka). Pridal sa k nám aj ďalší dobrovoľník z Ulože (správca lyžiarskeho bežeckého areálu na Krúžku), ktorý býva v trase lietania sršňov. Až do večera sme chytali sršne, ktoré boli následne farebne označené a vypúšťané, sledovali sme ich trasu letu. V Palárikove sa im dalo stopovať dobu návratu označených sršňov a na základe toho určiť hniezdo (išlo o minúty), nám sa vracali označené sršne nie v priebehu minút, ale niekoľkých hodín. Takže tento postup sa tuto neosvedčil. Chytili sme vo štvrtok a následne vypustili cca 20 sršňov – hlavnú manipuláciu so sršňami zabezpečoval externý špecialista Richard Schnieder, my sme asistovali. Pri prehľadávaní Ulože sme natrafili na ďalšieho miestneho včelára , ktorý tvrdil, že pred 2 rokmi v jeseni mu úl po úli zlikvidovali tieto sršne (mali sme chytené, tak ich aj naživo videl). Neviem, do akej miery je tento údaj hodnoverný, ale treba to mať podchytené. Faktom je, že včely mal a už má na záhrade len prázdne úle v južnej časti Ulože.

 PIATOK, 2.10.2026 V piatok 2.10.2026 sme chytanie sršňov a ich vypúšťanie zabezpečovali sami: Olekšák, Streberová, Papsonová, Hovorka, Ďurša + miestny včelár. Ďurša s miestnym včelárom prišli s nápadom, ktorý videli na youtube, priviazať na sršňa nitku s farebným pierkom. V piatok sme takto označili a vypustili viac ako 10 sršňov, výsledky sú v mapke. Je to veľmi náročné na čas, jemnú motoriku a obozretnosť, následný beh na kondíciu. Po vypustení beháme za sršňom, až kým ho nestratíme z dohľadu, ako môžete vidieť na trochu smiešnom videu od Maťa Ďuršu. 

SOBOTA, 3.10.2026 V sobotu 3.10.2026 miestny dobrovoľník umiestnil 2 palety so sladkým ovocím na Uloži na lúke v mieste smeru lietania sršňov. Miestny včelár nachytal v sobotu 25 sršňov, tie, čo prežili a vypustil, tak lietali každý iným smerom. O sršňovi na Uloži vedia aj ostatní včelári z regiónu – cez oznam v miestnom rozhlase, naši zamestnanci kupovali nejaké náradie vo včelárskom obchode v SNV, kde dostali túto informáciu, ja som volal včera s včelárom z Levočských vrchov, ktorý je aj funkcionárom v ich zväze a dajú si navzájom vedieť (on pri telefonáte už mal túto informáciu). Ako možný spôsob, ako sa dostal sršeň ázijský na Uložu som počul od miestnych, že tam chodia predávať pouliční predavači ovocie z Maďarska. 

NEDEĽA, 4.10.2026 a. Pred východom slnka Bartko a Mudrák prehľadali termovíziou polygón východne od včelnice. Následne boli prehľadané všetky stromy v polygóne + borovicový lesík nad cestou. Dronom prehľadané vysoké topole a celý areál bývalého družstva + vytipované vysoké stromy na Uloži (Olekšák, Streberová, Hovorka, Tajbošová, Tajboš, Pisarčík + mietsny včelár) b. Po mrazivej noci bola doobeda veľmi nízka aktivita včiel a aj sršňov. Bolo chytených len 6 ks, 4 prežili a boli vypustené. Prvý bol označený farebnou nitkou a z včelnice vypustený sa vybral presne opačným smerom, ako všetky doposiaľ – na lipu pri fare. c. Východne od včelnice miestny dobrovoľník umiestnil 3ks paliet s návnadami. Na palete s návnadou sme umiestnili postupne 3 sršne, po prirodzenom nakŕmení na ovocí bez stresu každý odlieta iným smerom (mapa).

 PONDELOK, 5.9.2026 Po rannej porade sa presúvame na Uložu. Dostali sme tip od Radovana z Bardejova (včelárska škola v BB), že videl sršne na brečtane v Uloži pri požiarnej zbrojnici. Našli sme brečtan, sršne, zoznámili sme sa s majiteľkou, ktorá nám zabezpečila voľný prístup do záhrady. Prehľadali sme okolie a odpozorovali smery letov. Dali sme návnady na 4 miesta. Odchytili sme 5 sršňov do zásoby, keďže plánujeme telemetriu a nevieme, či sa nám ešte podarí nachytať (2 prežili až do stredy, kedy ich vypúšťame na trasovanie, lebo na telemetriu máme čerstvých dosť). 

UTOROK, 6.9.2026 Dostali sme posilu zo zásahového tímu medveď východ. Budú nám vypomáhať a striedať sa na smeny. Prichádza ráno o 9tej Ľubo, ktorému ukážeme všetky miesta v Uloži a okolí, zoznámime s miestnymi ľuďmi. Chytáme, vypúšťame, trasujeme. Od požiarnej zbrojnice lietajú sršne na juh okolo lipy pri kaplnke. Veľakrát týmto smerom. Poobede dorazili vysielačky na telemetriu zo ŠOPky, preberá ich Pisarčík v Telgárte a večer študujeme, ako sa to používa. 

STREDA, 7.9.2026 Prichádzajú z Banskej Bystrice (včelárska škola) Richard Schnieder s kolegom Radovanom. Pridáva sa k nám švagor majiteľky pozemku s brečtanom + Ľubo zo zásahového tímu medveď + miestny včelár. Od nás Olekšák, Čaja, Streberová, Hovorka, Ďurša, Bartko, ráno Pisarčík. Ráno Čaja spojazdní jednu vysielačku (treba mikropájkovať, zatlačiť do vosku a naladiť frekvenciu). Nachytáme sršne, majiteľ brečtanu nám ich schladí v mrazáku - min.8 minút a sleduje dovtedy, kým sa prestanú hýbať. Chceme lepiť sekundovým lepidlom, ale upustíme od toho – dlho to schne a hrozí polepenie sršňa aj inde, ako pod vysielačkou. Takže viažeme – najprv pevný uzlík okolo drieku a potom ďalší okolo vysielačky. Pri viazaní mi vo vrecku zazvoní telefón (zvučka Vivaldi). Chlapci sa smejú, že pri operácii musí hrať vážna hudba. Zisťujem, že volal náčelník HZS – medveď v raji pohryzol poľského bežca pod Kláštoriskom. Chvíľu teraz riešime medveďa, máme pri sebe aj Ľuba zo zásahového tímu na medveďa. Vyskúšame fungovanie vysielačky, všetko funguje a presúvame sa na lúku južne od Ulože. Sršeň odletel na juh k prieseku na elektrovod. Pomocou antény ho s nadšením lokalizujeme na vysokých jaseňoch na začiatku elektrovodu. Myslíme si, že by tu už by mohlo byť podľa všetkých indícií a príručiek hniezdo. Prehľadáme stromy, ale hniezdo na nich nie je. Ideme dať vysielačku na ďalšieho sršňa. Podarí sa to. Presúvame sa dedinou aj s anténou a chceme prísť k elektrovodu z opačnej strany. Stále máme signál z prvého sršňa. Na konci dediny narážame na auto s nápisom súkromný pozemok, ktoré je odstavené na jedinej prístupovej ceste do lesa. Po našom rozčúlení vybehne zo susedného domu chlapík, že on má kľúče a môže ho dať preč. Medzitým ideme pešo do prieseku. Vypúšťame druhého sršňa, ale nelieta pekne, ako prvý. Zaletí do krovia a aj po dlhom hľadaní ho nenájdeme. Signál máme, ale nechceme ho pristúpiť. Ideme hľadať prvého sršňa, ktorý sa z jaseňa presunul južným smerom na miesto, kde sú vysoké, cca 35m smreky vedľa prieseku na elektrovod. Prehľadáme okolie, taktiež okolie prieseku. Rišo vypúšťa posledné sršne, pokračujú priesekom v lese na juh, od dediny je to už hodne ďaleko, od brečtanu viac ako 1km, od včelnice a jedle ešte viac. Zapadá slnko, vraciame sa k autám. Pri návrate sú tam miestni ľudia, aj pán s kľúčami od zaparkovaného auta. Tvrdí, že je bývalý včelár a pred dvoma rokmi mu uhynulo 17 rodín a nevie prečo. Kontroloval ich aj zverolekár a nič nezistil. Sršňov však nezaregistroval. Ukážeme im živých sršňov. Posledných dvoch, ktorých som mal doma od pondelka vypúšťa Rišo na kope skál. Odlietajú oproti zapadajúcemu slnku na západ. 

ŠTVRTOK, 8.9.2026 Od rána hľadáme pomocou prijímača a antény dva sršne vysielačkou. (Olekšák, Čaja, Ďurša, Hovorka, Papsonová, Lehocký, Bartko, Ľubo – ZTV). Máme signál oboch sršňov hneď na začiatku prieseku. Prichádzame na miesto, kde sme včera skončili. Prichádzame aj zvrchu, kde bolo deň predtým zaparkované auto. Stretáme tam starostu Abrahamovského a poslanca Šefčíka, ktorí telefonicky riešia tento problém s majiteľkou. Prístup máme voľný aj z tejto strany. Prichádzame k vysokým smrekom vedľa elektrovodu. Máme tam najsilnejší signál. Prehľadám dronom tieto stromy. Ďurša zachytí lietajúce sršne. Poniže Hovorka nad lieskou taktiež. Cca 15 -20ks. Nevieme, či sú to naše, alebo ázijské. Prehľadáme okolie, ale nájdeme len osie hniezdo a plást vosku pod smrekom. Výrazne sa ochladí a nevidíme už lietať nič. Prejdeme v rojnici široký pás vedľa elektrovodu a búchame palicou po vyššich stromoch. Nič. Presunieme sa k brečtanu a napriek veľkému ochladeniu nachytáme do hodiny 10 sršňov. Vraciame sa k domu so zaparkovaným autom na lesnej ceste. Majitelia sa nám ospravedlnia, autami sa presúvame do elektrovodu. Vypúšťame 10 sršňov po nakŕmení na otvorenom priestranstve v elektrovode neďaleko vysokých smrekov. Lietajú všetkými smermi a nepovie nám to dokopy nič. Dáme tam na 3 rôzne miesta návnady a ja skúsim nafotiť lietajúce sršne, kde ich videli Hovorka a Ďurša kvôli identifikácii, ďalekohľadom sa to nedá, lebo sú rýchle. Na mieste trochu váham, či som pri dobrej lieske a po stúpení do osieho hniezda už viem, že som presne tam, kde sme boli ráno.. Prichádza dážď a tak okrem vyletených ôs nelieta nič.

 PIATOK, 9.10.2026 Na dve vytipované miesta južne od Ulože sme urobili dve návnadové miesta z rozkvitnutého brečtanu (Olekšák, Čaja, Hovorka). Chytili sme 10 sršňov a postupne po ich prirodzenom nakŕmení na návnade z brečtanu sme sledovali smer lietania. Výsledky v mape. V lese neďaleko už nehybného sršňa s telemetriou preverujeme, či lietajúce sršne sú naše, alebo ázijské. Po nafotení (v ďalekohľade sa to nedá rozoznať, sú rýchle) vyhodnocujeme, že na 90% sú naše európske, teraz sa roja. Večer miestny včelár už niekoľkokrát ako akt zúfalstva navrhuje priviazať sršňa na nitku ako na vodítko a ísť za ním. Myslíme si, že to nebude fungovať, ale keďže to už viackrát navrhoval, tak som večer s ním ostal a pred západom slnka sme púšťali 3 sršne (1 s dlhou nitkou), ktoré chytil vo včelnici. Sršeň nevládze ťahať dlhú nitku, je pre neho ťažká a padá aj na nás, zamotáva sa do nej. Tak mu ju postupne skracujeme, až je úplne krátka a odlieta na najbližší strom smerom k miestu, kde skončil sršeň s telemetriou. 

SOBOTA, 10.10.2026 Je pekný slnečný deň. Všetci majú toho už plné zuby a tak idem na Uložu sám. Nesiem ráno nastrihaný rozkvitnutý brečtan a idem urobiť ďalšie návnadové miesto. Dočítal som sa na talianskej stránke o hľadaní hniezda na princípe trigonometrie – z dvoch bodov a 2 smerov pretnúť bod tretí. Pri brečtane a chytaní asistuje celá rodina miestnych, keďže tam v sobotu chodia na chalupu. Najviac sršňov lieta ráno, aj keď je chladno. Chytám a postupne púšťam 5 sršňov ráno a 5 poobede. Poobede napriek tomu, že je horúco, slnečno a brečtan je plný včiel je sršňov málo. Po nakŕmení a vypustení na návnade na lúke lietajú najčastejšie smerom na juhozápad. Asi pol hodiny po púšťaní sršňov a výraznom ochladení pred západom slnka sa jeden veľký sršeň objaví, nízko a pomerne dlho lieta na brečtan aj okolo, nakoniec odlieta asi pol metra nad zemou smerom na včelnicu. Urobím video z drona, letel som spočiatku tak, ako prevažne lietajú sršne smerom na juh k prieseku s elektrovodom. 

NEDEĽA, 11.10.2026 Veľmi sa ochladilo a od rána prší. Naša Zuzka Streberová už v priebehu týždňa oslovila Helenu Prokovú, vynikajúcu expertku na sršne so skúsenosťami so západnej Európy. Prisľúbila pomoc. Zuzka to prebrala aj s Ivanou Havranovou zo ŠOP SR (garant pre sršňa ázijského na Slovensku). Dnes nemá význam ísť na Uložu, ale venovať sa skôr prípravám na ďalšie dni. Získal som kontakt na Helenu Prokovú, ihneď zareagovala, potvrdili sme presný príchod na utorok 8:00 pri kostole na Uloži, ktorý už predtým dohodla Zuzka Streberová. Helena Proková nás upozornila, aby sme boli dochvíľni. Pozriem si jej stránku www.medula.sk a FB stránku, kde sú príspevky z konferencií o sršňovi ázijskom. Veľmi ma to potešilo. Spokojne idem spať. 

PONDELOK, 12.10.2026 Pondelok je u nás poradový deň, ale priorita je hneď od rána sršeň. Riaditeľ sa vrátil z dovolenky, a tak od rána najprv voláme Helene Prokovej, aby sme dohodli jej príchod. Musíme to oznámiť a odkomunikovať aj zo ŠOP SR, keďže sú garant pre sršňa ázijského na Slovensku. Súhlasia. Dohodli sme sa vo vedení Správy NP, že zavoláme médiá. Oznámime to ŠOP SR. Obvoláme novinárov a zašleme im podrobný popis, mapy, videá a fotografie. TA3 a STV nás ešte v ten deň navštívia, vysvetlíme im situáciu, natočia si vypreparovaných sršňov odchytených na Uloži, aj niečo počas debaty. Celý deň komunikujeme s Helenou Prokovou. Oslovila Etienna Roumailhac z Francúzska, ktorý má vyše 20 ročné skúsenosti so sršňami. My už vieme, kto to je, keďže natáča o sršňovi videá so státisícovými dosahmi, a ktoré sme už pozerali počas štúdia k sršňovi za posledné dni. Na youtube ich zobrazilo medzi prvými. Helena Proková navrhuje pozvať maďarských expertov na telemetriu (Dr. Éva Kolics-Horváth, Dr. Kinga Mátyás Petrovicsné a Dr. Balázs Kolics), ktorí ju majú vyskúšanú tento rok v horských oblastiach v Taliansku. Súhlasíme a píšem im pozvánku, aby ich uvoľnili z univerzity, keďže učia. Zabezpečíme im ubytovanie na Správe NP. Neskoro v noci čakáme maďarských expertov, keďže ešte nedorazili. Dozvedáme sa, že prídu až ráno rovno na Uložu. Helena vyzdvihne Etiena o 17:30 na letisku vo Viedni. 0.22 (už utorok) mi príde správa na WhatsApp, že Helena s Etienom dorazili do Levoče.

 UTOROK, 13.10.2026 O 8:00 pri kostole v Levoči to vyzerá, ako vo včelom úli. Nebyť hojnej účasti sršnieho tímu zo Správy NP Slovenský raj, bolo by tam viac novinárov, ako ostatných. Všetci sa navzájom zoznámime, prišli všetky významné televízie (STVR, TA3, Markíza, JOJ, TV Levoča, TASR). Zo Správy NP: Olekšák, Hovorka, Čaja, Lehocký, Bartko, Ďurša, Papsonová. Zo ŠOP SR prichádza mediálna pracovníčka Ingrid Karolyová, víta nás starosta Abrahamovský. Tesne pre 8mou som našiel v areáli kostola miesto, odkiaľ vidieť aj jedľu, kde bol sršeň ázijský po prvý krát nahlásený, aj včelnicu cca 50m ďalej, kde bol sršeň identifikovaný na základe miestneho oznámenia hneď ďalší deň. Prebiehajú intenzívne rozhovory. Navrhujem, aby sme sa presunuli k brečtanu v súkromnej záhrade pri požiarnej zbrojnici. Majiteľka je dopredu informovaná, že u nej bude okrem iných dní, keď sme tam prakticky denne, práve dnes veľké množstvo ľudí. Nemá s tým najmenší problém, je ako vždy veľmi milá a ústretová – odpovedá mi v telefóne: „veď viete, kde sú kľúče“. Na brečtane napriek chladnému počasiu vidieť veľké množstvo sršňov. Televízie si ich točia, chytám im ich do fľaše, taktiež aj nášho sršňa, aby si ich mohli porovnať. Presúvame sa na lúku južne od Ulože, odkiaľ je výhľad na okolie. Neustále prebiehajú rozhovory, natáčania a debata o ďalšom postupe pri hľadaní hniezda. Na otázku novinárov, či sa nám dnes podarí nájsť hniezdo odpovedám: Neviem, je tu dnes veľa odborníkov, ale ozaj veľké nádeje vkladám do novej telemetrie, ktorú dnes majú priniesť maďarskí experti a ktorá bola tohto roku použitá v Taliansku v takom členitom teréne, ako Uloža. Maďarskí experti práve dorazili k brečtanu, tak sa presúvame tam. Keď vidím to vybavenie na odchyt, manipuláciu so sršňami a telemetriu, tak si spomeniem na slová manželky, ktorá komentovala naše vybavenie a snaženie: „to vy ako keby ste išli s lukom na mamuta“. Prvého sršňa opatria maďari vysielačkou. Odlieta na juh, ako to už máme aj my odpozorované z minulosti, ale doletel len do najbližšej záhrady. Neskutočne sa ochladilo, starosta pripravil na Obecnom úrade čaj a pohostenie, tak väčšina odchádza na chvíľu tam. Medzitým prichádza Ivana Havranová zo ŠOP SR s tímom f. Aquazoo, ktorí doniesli dron s termovíziou. Odchádzame k lesu južne za posledným domom tiež smerom na juh od požiarnej zbrojnice. Na drone neďaleko posledného domu na displeji pekne vidieť objekt vyžarujúci teplo. Vyzerá to nádejne. Prederiem sa k nemu, dron mám nad hlavou. Pozriem hore a je to modré igelitové vrece na borovici. Ideme vymeniť batériu na drone a tu zrazu telefonát: Rado Čaja nadšene oznamuje: „Máme hniezdo. Maďari s telemetriou ho našli“. Pýtam sa: Kde je? „Na ulici k poslednému domu“, odpovedá Rado. Vraciame sa po ulici 250m na sever. Tam sú už naši a maďari s telemetriou. Zbadáme v záhrade na rodinnom dome úplne atypicky vyzerajúce hniezdo pozdĺž štítu strechy a veľké množstvo pochodujúcich sršňov. Nadšene sa objímame. Neskutočná úľava po dvoch týždňoch snaženia. Domáci sú prekvapení, koľko sa u nich zrazu objavilo ľudí na záhrade. Nastáva búrlivá debata, ako hniezdo čo najrýchlejšie zlikvidovať. Vybavujeme spolu so starostom, Ivanou Havranovou a MŽP rozhodnutie Okresného úradu v Levoči na likvidáciu hniezda. Máme prisľúbené, že ešte dnes bude na svete. Vzniká medzinárodný tím, ktorý živo diskutuje o postupe likvidácie. Nakoniec nastáva zhoda, že bude postupne rozoberané podbitie strechy a hniezdo bude kompletne odstránené. Špecialisti z fy Aquazoo sa obliekajú do hrubých kombinéz, kombinézy a ochranné odevy majú pripravené aj Helena Proková, Etienne Roumailhac, maďarský špecialista Balázs Kolics a Ivana Havranová zo ŠOP SR. Prichádza informácia, že rozhodnutie je podpísané. Ľudia v kombinézach sa presunú k hniezdu, my ostatní všetko pozorujeme v bezpečnej vzdialenosti, na ulici starosta osadí výstračné pásky. Susedia sú informovaní, aby si zatvorili okná. Po aplikácie registrovaného insekticídu z výťažkov chryzantém dochádza k masívnemu lietaniu postihnutého hmyzu, niektoré jedince až k nám. Postupne dochádza k rozoberaniu podbitia a rozoberaniu atypického hniezda, ktoré po prezretí a fotografovaní končí vo vreci. Čerešničkou na torte je nález sršňa s vysielačkou, ktorého nám Balázs Kolics na smrekovej šiške nadšene ukazuje. Je to taký „trójsky sršeň“, ktorý priviedol všetkých k hniezdu. Deň ukončujeme spoločnou večerou a debatou do noci. To ešte nevieme, že naša práca nekončí.

 STREDA, 14.10.2026 Ráno prichádzajú hlásenia od obyvateľov po zhliadnutí reportáží, že majú podozrenie na sršňa ázijského. Keďže Etien a Helena sú ešte v Levoči, spoločne všetky podozrenia preverujeme (za nás Olekšák, Streberová, Hovorka). Všetky sú negatívne. Ideme aj do Ulože skontrolovať situáciu. Na brečtane je obrovské množstvo hmyzu, ale ani jeden sršeň ázijský. Navštívime miestnych ľudí a zatiaľ sa rozlúčime. Prvonálezcovi sršňa na Uloži je ľúto, že nemá žiadneho na pamiatku. Odloženého na stole mu odniesla mačka (tých je na Uloži ozaj hodne a niektoré už poznáme aj po mene), tak mu prisľúbim, že mu ázijského sršňa na pamiatku donesiem. 

ŠTVRTOK, 15.10.2026 Máme ďalšie hlásenia, ktoré preverujeme. Pri kontrole situácie na Uloži som zapol prijímač na telemetriu už jednoznačne mŕtveho sršňa, vypúšťaného pred týždňom, ktorý je niekde v trase elektrovodu južne od Ulože. Spolu s manželkou Michaelou pomocou veľkej antény a detektora kovov prehľadávame priestor. Po mravenčej práci a vďaka výborným očiam manželky sa nám podarí nájsť sršňa s funkčnou vysielačkou, ktorá stále vysiela signál. Skúšame, či ho registruje detektor kovov. Ani ťuk. Je úplne miniatúrny, tak asi preto. Telemetrická anténa s prijímačom ho registruje, ale má veľmi široký rozptyl v tejto džungli. Sršňa s anténou použijeme v Ekocentre na edukáciu. 

PIATOK, 16.10.2026 Rozmiestnim ďalšie pasce na sršňa na Uloži a zabezpečujem ku každej nejakého miestneho človeka, ktorý má so sršňom ázijským skúsenosti, aby ju kontroloval. Prvonálezcovi sršňa dávam na pamiatku sršňa konzervovaného v slivovici, od miestneho včelára zasa dostávam sršňe na preparáty. S radosťou pozerám, ako brečtan hučí plný včiel a iného hmyzu už bez útokov ázijských sršňov. Na úľoch miestneho včelára to vyzerá tiež veľmi živo. Stretávam starostu, majú dnes posledné zastupiteľstvo pred voľbami a témou bude aj sršeň. Odchádzam z Ulože s pocitom poctivo odvedenej práce 

Reportáže: Levočská televízia https://www.youtube.com/watch?v=jqIKoQxvjYo ;;; https://spravy.stvr.sk/wp-content/uploads/2026/10/stv1-20261013-srsne-azijske-1.mp4

⋮
goro
18.10.2026, 07:55:33 xxx.xxx.243.216

včelár Peter Olekšák popisuje že na Slovensku sa Sršeň ázijský objavil už aj v horách, v obci  Uloži, okres Levoča, 29.9.2026 – 16.10.2026..no neviem si predstaviť že dokážeme zabrániť jeho rozšíreniu v našich krajinách 😠

Peter Olekšák 

Rozhodol som sa zverejniť podrobný report o sršňovi ázijskom v Uloži. Je to druhá rozmnožená a životaschopná populácia sršňa ázijského na Slovensku (prvá bola v Palárikove r. 2024). O sršňovi ázijskom už asi všetci počuli a po skúsenostich a naštudovaní si problematiky môžem len potvrdiť a zdôrazniť, že je to ozaj veľká hrozba. Všeobecné informácie o sršňovi ázijskom si vygúglite. Každý očakával, že sršeň ázijský sa bude na Slovensku šíriť niekde od juhu a tu zrazu BUM, Uloža na Spiši 900 m.n.m.. Presne v tom období bol zistený sršeň ázijský na dvoch miestach aj v okolí Krakowa. Report zverejňujem hlavne preto, aby sme si uvedomili to, čo považujem v tejto téme za najdôležitejšie: „Tieto sršne nás aj niečo naučili: Sršne vedia SPOLUPRACOVAŤ. Musíme sa to naučiť aj my ľudia, ak máme byť voči nim úspešní.“ 

 Na úplnom konci je video od Etienne Roumailhac - Privé z francúzskej včelnice. Včely oproti sršňom ázijským v takom množstve sa už nevedia prakticky nijako brániť. My máme časový náskok, aby to takto aj u nás nedopadlo. Je len nás, ako ten časový náskok využijeme.

 UTOROK, 29.9.2026 1. Sršňa ázijského nahlásil na Štátnu ochranu prírody SR v Banskej Bystrici miestny obyvateľ z Ulože, resp, jeho syn z Košíc, ktorý bol na návšteve (v ďalšom ho nazveme prvonálezca). Pozorovali viac dní, že pod jedľou, na ktorej sú vošky, medovica a húfy hmyzu, sú na zemi rozhryzené včely, osy a iný hmyz. Po odfotení, identifikácii a nahlásení bol potvrdený sršeň ázijský. 2. Zuzka Streberová zo Správy NP Slovenský raj odkomunikovala so ŠOP SR, ktorá je zodpovedná za túto problematiku, že čo ideme robiť. Boli spolu s Mariánom Vaľom v utorok 29.9. potvrdiť fyzicky na Uloži výskyt. Výskyt bol potvrdený. Ja som kontaktoval starostu a dal vyhlásiť v stredu v obecnom rozhlase informáciu pre miestnych obyvateľov, aby si skontrolovali svoje okolie. Starosta dostal brožúrku v elektronickej podobe na tlač a elektronickú distribúciu. Cieľom je nájsť hniezdo sršňov, ktoré môže byť na strome, v kríkoch, alebo v stavbe. Kto pozná Uložu a okolie, tak vie, že je to niečo ako hľadať ihlu v kope sena. 

STREDA, 30.9.2026 Starosta Abrahamovský zverejnil informáciu o sršňovi na obecnom webe: https://www.obeculoza.sk/pozor-potvrdeny-vyskyt-srsna... a vyhlásil informáciu v obecnom rozhlase 

ŠTVRTOK, 1.10.2026 Vo štvrtok 1.10. došli z Banskej Bystrice 3 ľudia (Ivana Havranová, zoológ a externý špecialista Richard Schnieder), zo Správy NP Olekšák, Čaja, Bartko, Ďurša. Na základe vyhlásenia v obecnom rozhlase sa prihlásil miestny včelár, ktorý býva od prvotného výskytu na jedli cca 50m, že pozoruje už asi 3 dni, že mu včely pri výletovom otvore chytajú čierne sršňe. Má sršne aj v štíte domu, na základe pozorovania sme zistili, že ide o naše pôvodné sršne. Kým sme vo štvrtok prišli k miestnemu včelárovi, už mal chytené 4 sršne. Pozorovali sme u neho pri včelách, ako sršne čakajú pri výletovom otvore, chytajú tam včely, rozhryznú ich a odlietajú východným smerom (mapka). Pridal sa k nám aj ďalší dobrovoľník z Ulože (správca lyžiarskeho bežeckého areálu na Krúžku), ktorý býva v trase lietania sršňov. Až do večera sme chytali sršne, ktoré boli následne farebne označené a vypúšťané, sledovali sme ich trasu letu. V Palárikove sa im dalo stopovať dobu návratu označených sršňov a na základe toho určiť hniezdo (išlo o minúty), nám sa vracali označené sršne nie v priebehu minút, ale niekoľkých hodín. Takže tento postup sa tuto neosvedčil. Chytili sme vo štvrtok a následne vypustili cca 20 sršňov – hlavnú manipuláciu so sršňami zabezpečoval externý špecialista Richard Schnieder, my sme asistovali. Pri prehľadávaní Ulože sme natrafili na ďalšieho miestneho včelára , ktorý tvrdil, že pred 2 rokmi v jeseni mu úl po úli zlikvidovali tieto sršne (mali sme chytené, tak ich aj naživo videl). Neviem, do akej miery je tento údaj hodnoverný, ale treba to mať podchytené. Faktom je, že včely mal a už má na záhrade len prázdne úle v južnej časti Ulože. 

PIATOK, 2.10.2026 V piatok 2.10.2026 sme chytanie sršňov a ich vypúšťanie zabezpečovali sami: Olekšák, Streberová, Papsonová, Hovorka, Ďurša + miestny včelár. Ďurša s miestnym včelárom prišli s nápadom, ktorý videli na youtube, priviazať na sršňa nitku s farebným pierkom. V piatok sme takto označili a vypustili viac ako 10 sršňov, výsledky sú v mapke. Je to veľmi náročné na čas, jemnú motoriku a obozretnosť, následný beh na kondíciu. Po vypustení beháme za sršňom, až kým ho nestratíme z dohľadu, ako môžete vidieť na trochu smiešnom videu od Maťa Ďuršu. 

SOBOTA, 3.10.2026 V sobotu 3.10.2026 miestny dobrovoľník umiestnil 2 palety so sladkým ovocím na Uloži na lúke v mieste smeru lietania sršňov. Miestny včelár nachytal v sobotu 25 sršňov, tie, čo prežili a vypustil, tak lietali každý iným smerom. O sršňovi na Uloži vedia aj ostatní včelári z regiónu – cez oznam v miestnom rozhlase, naši zamestnanci kupovali nejaké náradie vo včelárskom obchode v SNV, kde dostali túto informáciu, ja som volal včera s včelárom z Levočských vrchov, ktorý je aj funkcionárom v ich zväze a dajú si navzájom vedieť (on pri telefonáte už mal túto informáciu). Ako možný spôsob, ako sa dostal sršeň ázijský na Uložu som počul od miestnych, že tam chodia predávať pouliční predavači ovocie z Maďarska. 

NEDEĽA, 4.10.2026 a. Pred východom slnka Bartko a Mudrák prehľadali termovíziou polygón východne od včelnice. Následne boli prehľadané všetky stromy v polygóne + borovicový lesík nad cestou. Dronom prehľadané vysoké topole a celý areál bývalého družstva + vytipované vysoké stromy na Uloži (Olekšák, Streberová, Hovorka, Tajbošová, Tajboš, Pisarčík + mietsny včelár) b. Po mrazivej noci bola doobeda veľmi nízka aktivita včiel a aj sršňov. Bolo chytených len 6 ks, 4 prežili a boli vypustené. Prvý bol označený farebnou nitkou a z včelnice vypustený sa vybral presne opačným smerom, ako všetky doposiaľ – na lipu pri fare. c. Východne od včelnice miestny dobrovoľník umiestnil 3ks paliet s návnadami. Na palete s návnadou sme umiestnili postupne 3 sršne, po prirodzenom nakŕmení na ovocí bez stresu každý odlieta iným smerom (mapa). 

PONDELOK, 5.9.2026 Po rannej porade sa presúvame na Uložu. Dostali sme tip od Radovana z Bardejova (včelárska škola v BB), že videl sršne na brečtane v Uloži pri požiarnej zbrojnici. Našli sme brečtan, sršne, zoznámili sme sa s majiteľkou, ktorá nám zabezpečila voľný prístup do záhrady. Prehľadali sme okolie a odpozorovali smery letov. Dali sme návnady na 4 miesta. Odchytili sme 5 sršňov do zásoby, keďže plánujeme telemetriu a nevieme, či sa nám ešte podarí nachytať (2 prežili až do stredy, kedy ich vypúšťame na trasovanie, lebo na telemetriu máme čerstvých dosť). 

UTOROK, 6.9.2026 Dostali sme posilu zo zásahového tímu medveď východ. Budú nám vypomáhať a striedať sa na smeny. Prichádza ráno o 9tej Ľubo, ktorému ukážeme všetky miesta v Uloži a okolí, zoznámime s miestnymi ľuďmi. Chytáme, vypúšťame, trasujeme. Od požiarnej zbrojnice lietajú sršne na juh okolo lipy pri kaplnke. Veľakrát týmto smerom. Poobede dorazili vysielačky na telemetriu zo ŠOPky, preberá ich Pisarčík v Telgárte a večer študujeme, ako sa to používa.

 STREDA, 7.9.2026 Prichádzajú z Banskej Bystrice (včelárska škola) Richard Schnieder s kolegom Radovanom. Pridáva sa k nám švagor majiteľky pozemku s brečtanom + Ľubo zo zásahového tímu medveď + miestny včelár. Od nás Olekšák, Čaja, Streberová, Hovorka, Ďurša, Bartko, ráno Pisarčík. Ráno Čaja spojazdní jednu vysielačku (treba mikropájkovať, zatlačiť do vosku a naladiť frekvenciu). Nachytáme sršne, majiteľ brečtanu nám ich schladí v mrazáku - min.8 minút a sleduje dovtedy, kým sa prestanú hýbať. Chceme lepiť sekundovým lepidlom, ale upustíme od toho – dlho to schne a hrozí polepenie sršňa aj inde, ako pod vysielačkou. Takže viažeme – najprv pevný uzlík okolo drieku a potom ďalší okolo vysielačky. Pri viazaní mi vo vrecku zazvoní telefón (zvučka Vivaldi). Chlapci sa smejú, že pri operácii musí hrať vážna hudba. Zisťujem, že volal náčelník HZS – medveď v raji pohryzol poľského bežca pod Kláštoriskom. Chvíľu teraz riešime medveďa, máme pri sebe aj Ľuba zo zásahového tímu na medveďa. Vyskúšame fungovanie vysielačky, všetko funguje a presúvame sa na lúku južne od Ulože. Sršeň odletel na juh k prieseku na elektrovod. Pomocou antény ho s nadšením lokalizujeme na vysokých jaseňoch na začiatku elektrovodu. Myslíme si, že by tu už by mohlo byť podľa všetkých indícií a príručiek hniezdo. Prehľadáme stromy, ale hniezdo na nich nie je. Ideme dať vysielačku na ďalšieho sršňa. Podarí sa to. Presúvame sa dedinou aj s anténou a chceme prísť k elektrovodu z opačnej strany. Stále máme signál z prvého sršňa. Na konci dediny narážame na auto s nápisom súkromný pozemok, ktoré je odstavené na jedinej prístupovej ceste do lesa. Po našom rozčúlení vybehne zo susedného domu chlapík, že on má kľúče a môže ho dať preč. Medzitým ideme pešo do prieseku. Vypúšťame druhého sršňa, ale nelieta pekne, ako prvý. Zaletí do krovia a aj po dlhom hľadaní ho nenájdeme. Signál máme, ale nechceme ho pristúpiť. Ideme hľadať prvého sršňa, ktorý sa z jaseňa presunul južným smerom na miesto, kde sú vysoké, cca 35m smreky vedľa prieseku na elektrovod. Prehľadáme okolie, taktiež okolie prieseku. Rišo vypúšťa posledné sršne, pokračujú priesekom v lese na juh, od dediny je to už hodne ďaleko, od brečtanu viac ako 1km, od včelnice a jedle ešte viac. Zapadá slnko, vraciame sa k autám. Pri návrate sú tam miestni ľudia, aj pán s kľúčami od zaparkovaného auta. Tvrdí, že je bývalý včelár a pred dvoma rokmi mu uhynulo 17 rodín a nevie prečo. Kontroloval ich aj zverolekár a nič nezistil. Sršňov však nezaregistroval. Ukážeme im živých sršňov. Posledných dvoch, ktorých som mal doma od pondelka vypúšťa Rišo na kope skál. Odlietajú oproti zapadajúcemu slnku na západ. 

ŠTVRTOK, 8.9.2026 Od rána hľadáme pomocou prijímača a antény dva sršne vysielačkou. (Olekšák, Čaja, Ďurša, Hovorka, Papsonová, Lehocký, Bartko, Ľubo – ZTV). Máme signál oboch sršňov hneď na začiatku prieseku. Prichádzame na miesto, kde sme včera skončili. Prichádzame aj zvrchu, kde bolo deň predtým zaparkované auto. Stretáme tam starostu Abrahamovského a poslanca Šefčíka, ktorí telefonicky riešia tento problém s majiteľkou. Prístup máme voľný aj z tejto strany. Prichádzame k vysokým smrekom vedľa elektrovodu. Máme tam najsilnejší signál. Prehľadám dronom tieto stromy. Ďurša zachytí lietajúce sršne. Poniže Hovorka nad lieskou taktiež. Cca 15 -20ks. Nevieme, či sú to naše, alebo ázijské. Prehľadáme okolie, ale nájdeme len osie hniezdo a plást vosku pod smrekom. Výrazne sa ochladí a nevidíme už lietať nič. Prejdeme v rojnici široký pás vedľa elektrovodu a búchame palicou po vyššich stromoch. Nič. Presunieme sa k brečtanu a napriek veľkému ochladeniu nachytáme do hodiny 10 sršňov. Vraciame sa k domu so zaparkovaným autom na lesnej ceste. Majitelia sa nám ospravedlnia, autami sa presúvame do elektrovodu. Vypúšťame 10 sršňov po nakŕmení na otvorenom priestranstve v elektrovode neďaleko vysokých smrekov. Lietajú všetkými smermi a nepovie nám to dokopy nič. Dáme tam na 3 rôzne miesta návnady a ja skúsim nafotiť lietajúce sršne, kde ich videli Hovorka a Ďurša kvôli identifikácii, ďalekohľadom sa to nedá, lebo sú rýchle. Na mieste trochu váham, či som pri dobrej lieske a po stúpení do osieho hniezda už viem, že som presne tam, kde sme boli ráno.. Prichádza dážď a tak okrem vyletených ôs nelieta nič. 

PIATOK, 9.10.2026 Na dve vytipované miesta južne od Ulože sme urobili dve návnadové miesta z rozkvitnutého brečtanu (Olekšák, Čaja, Hovorka). Chytili sme 10 sršňov a postupne po ich prirodzenom nakŕmení na návnade z brečtanu sme sledovali smer lietania. Výsledky v mape. V lese neďaleko už nehybného sršňa s telemetriou preverujeme, či lietajúce sršne sú naše, alebo ázijské. Po nafotení (v ďalekohľade sa to nedá rozoznať, sú rýchle) vyhodnocujeme, že na 90% sú naše európske, teraz sa roja. Večer miestny včelár už niekoľkokrát ako akt zúfalstva navrhuje priviazať sršňa na nitku ako na vodítko a ísť za ním. Myslíme si, že to nebude fungovať, ale keďže to už viackrát navrhoval, tak som večer s ním ostal a pred západom slnka sme púšťali 3 sršne (1 s dlhou nitkou), ktoré chytil vo včelnici. Sršeň nevládze ťahať dlhú nitku, je pre neho ťažká a padá aj na nás, zamotáva sa do nej. Tak mu ju postupne skracujeme, až je úplne krátka a odlieta na najbližší strom smerom k miestu, kde skončil sršeň s telemetriou.

 SOBOTA, 10.10.2026 Je pekný slnečný deň. Všetci majú toho už plné zuby a tak idem na Uložu sám. Nesiem ráno nastrihaný rozkvitnutý brečtan a idem urobiť ďalšie návnadové miesto. Dočítal som sa na talianskej stránke o hľadaní hniezda na princípe trigonometrie – z dvoch bodov a 2 smerov pretnúť bod tretí. Pri brečtane a chytaní asistuje celá rodina miestnych, keďže tam v sobotu chodia na chalupu. Najviac sršňov lieta ráno, aj keď je chladno. Chytám a postupne púšťam 5 sršňov ráno a 5 poobede. Poobede napriek tomu, že je horúco, slnečno a brečtan je plný včiel je sršňov málo. Po nakŕmení a vypustení na návnade na lúke lietajú najčastejšie smerom na juhozápad. Asi pol hodiny po púšťaní sršňov a výraznom ochladení pred západom slnka sa jeden veľký sršeň objaví, nízko a pomerne dlho lieta na brečtan aj okolo, nakoniec odlieta asi pol metra nad zemou smerom na včelnicu. Urobím video z drona, letel som spočiatku tak, ako prevažne lietajú sršne smerom na juh k prieseku s elektrovodom.

 NEDEĽA, 11.10.2026 Veľmi sa ochladilo a od rána prší. Naša Zuzka Streberová už v priebehu týždňa oslovila Helenu Prokovú, vynikajúcu expertku na sršne so skúsenosťami so západnej Európy. Prisľúbila pomoc. Zuzka to prebrala aj s Ivanou Havranovou zo ŠOP SR (garant pre sršňa ázijského na Slovensku). Dnes nemá význam ísť na Uložu, ale venovať sa skôr prípravám na ďalšie dni. Získal som kontakt na Helenu Prokovú, ihneď zareagovala, potvrdili sme presný príchod na utorok 8:00 pri kostole na Uloži, ktorý už predtým dohodla Zuzka Streberová. Helena Proková nás upozornila, aby sme boli dochvíľni. Pozriem si jej stránku www.medula.sk a FB stránku, kde sú príspevky z konferencií o sršňovi ázijskom. Veľmi ma to potešilo. Spokojne idem spať.

 PONDELOK, 12.10.2026 Pondelok je u nás poradový deň, ale priorita je hneď od rána sršeň. Riaditeľ sa vrátil z dovolenky, a tak od rána najprv voláme Helene Prokovej, aby sme dohodli jej príchod. Musíme to oznámiť a odkomunikovať aj zo ŠOP SR, keďže sú garant pre sršňa ázijského na Slovensku. Súhlasia. Dohodli sme sa vo vedení Správy NP, že zavoláme médiá. Oznámime to ŠOP SR. Obvoláme novinárov a zašleme im podrobný popis, mapy, videá a fotografie. TA3 a STV nás ešte v ten deň navštívia, vysvetlíme im situáciu, natočia si vypreparovaných sršňov odchytených na Uloži, aj niečo počas debaty. Celý deň komunikujeme s Helenou Prokovou. Oslovila Etienna Roumailhac z Francúzska, ktorý má vyše 20 ročné skúsenosti so sršňami. My už vieme, kto to je, keďže natáča o sršňovi videá so státisícovými dosahmi, a ktoré sme už pozerali počas štúdia k sršňovi za posledné dni. Na youtube ich zobrazilo medzi prvými. Helena Proková navrhuje pozvať maďarských expertov na telemetriu (Dr. Éva Kolics-Horváth, Dr. Kinga Mátyás Petrovicsné a Dr. Balázs Kolics), ktorí ju majú vyskúšanú tento rok v horských oblastiach v Taliansku. Súhlasíme a píšem im pozvánku, aby ich uvoľnili z univerzity, keďže učia. Zabezpečíme im ubytovanie na Správe NP. Neskoro v noci čakáme maďarských expertov, keďže ešte nedorazili. Dozvedáme sa, že prídu až ráno rovno na Uložu. Helena vyzdvihne Etiena o 17:30 na letisku vo Viedni. 0.22 (už utorok) mi príde správa na WhatsApp, že Helena s Etienom dorazili do Levoče. 

UTOROK, 13.10.2026 O 8:00 pri kostole v Levoči to vyzerá, ako vo včelom úli. Nebyť hojnej účasti sršnieho tímu zo Správy NP Slovenský raj, bolo by tam viac novinárov, ako ostatných. Všetci sa navzájom zoznámime, prišli všetky významné televízie (STVR, TA3, Markíza, JOJ, TV Levoča, TASR). Zo Správy NP: Olekšák, Hovorka, Čaja, Lehocký, Bartko, Ďurša, Papsonová. Zo ŠOP SR prichádza mediálna pracovníčka Ingrid Karolyová, víta nás starosta Abrahamovský. Tesne pre 8mou som našiel v areáli kostola miesto, odkiaľ vidieť aj jedľu, kde bol sršeň ázijský po prvý krát nahlásený, aj včelnicu cca 50m ďalej, kde bol sršeň identifikovaný na základe miestneho oznámenia hneď ďalší deň. Prebiehajú intenzívne rozhovory. Navrhujem, aby sme sa presunuli k brečtanu v súkromnej záhrade pri požiarnej zbrojnici. Majiteľka je dopredu informovaná, že u nej bude okrem iných dní, keď sme tam prakticky denne, práve dnes veľké množstvo ľudí. Nemá s tým najmenší problém, je ako vždy veľmi milá a ústretová – odpovedá mi v telefóne: „veď viete, kde sú kľúče“. Na brečtane napriek chladnému počasiu vidieť veľké množstvo sršňov. Televízie si ich točia, chytám im ich do fľaše, taktiež aj nášho sršňa, aby si ich mohli porovnať. Presúvame sa na lúku južne od Ulože, odkiaľ je výhľad na okolie. Neustále prebiehajú rozhovory, natáčania a debata o ďalšom postupe pri hľadaní hniezda. Na otázku novinárov, či sa nám dnes podarí nájsť hniezdo odpovedám: Neviem, je tu dnes veľa odborníkov, ale ozaj veľké nádeje vkladám do novej telemetrie, ktorú dnes majú priniesť maďarskí experti a ktorá bola tohto roku použitá v Taliansku v takom členitom teréne, ako Uloža. Maďarskí experti práve dorazili k brečtanu, tak sa presúvame tam. Keď vidím to vybavenie na odchyt, manipuláciu so sršňami a telemetriu, tak si spomeniem na slová manželky, ktorá komentovala naše vybavenie a snaženie: „to vy ako keby ste išli s lukom na mamuta“. Prvého sršňa opatria maďari vysielačkou. Odlieta na juh, ako to už máme aj my odpozorované z minulosti, ale doletel len do najbližšej záhrady. Neskutočne sa ochladilo, starosta pripravil na Obecnom úrade čaj a pohostenie, tak väčšina odchádza na chvíľu tam. Medzitým prichádza Ivana Havranová zo ŠOP SR s tímom f. Aquazoo, ktorí doniesli dron s termovíziou. Odchádzame k lesu južne za posledným domom tiež smerom na juh od požiarnej zbrojnice. Na drone neďaleko posledného domu na displeji pekne vidieť objekt vyžarujúci teplo. Vyzerá to nádejne. Prederiem sa k nemu, dron mám nad hlavou. Pozriem hore a je to modré igelitové vrece na borovici. Ideme vymeniť batériu na drone a tu zrazu telefonát: Rado Čaja nadšene oznamuje: „Máme hniezdo. Maďari s telemetriou ho našli“. Pýtam sa: Kde je? „Na ulici k poslednému domu“, odpovedá Rado. Vraciame sa po ulici 250m na sever. Tam sú už naši a maďari s telemetriou. Zbadáme v záhrade na rodinnom dome úplne atypicky vyzerajúce hniezdo pozdĺž štítu strechy a veľké množstvo pochodujúcich sršňov. Nadšene sa objímame. Neskutočná úľava po dvoch týždňoch snaženia. Domáci sú prekvapení, koľko sa u nich zrazu objavilo ľudí na záhrade. Nastáva búrlivá debata, ako hniezdo čo najrýchlejšie zlikvidovať. Vybavujeme spolu so starostom, Ivanou Havranovou a MŽP rozhodnutie Okresného úradu v Levoči na likvidáciu hniezda. Máme prisľúbené, že ešte dnes bude na svete. Vzniká medzinárodný tím, ktorý živo diskutuje o postupe likvidácie. Nakoniec nastáva zhoda, že bude postupne rozoberané podbitie strechy a hniezdo bude kompletne odstránené. Špecialisti z fy Aquazoo sa obliekajú do hrubých kombinéz, kombinézy a ochranné odevy majú pripravené aj Helena Proková, Etienne Roumailhac, maďarský špecialista Balázs Kolics a Ivana Havranová zo ŠOP SR. Prichádza informácia, že rozhodnutie je podpísané. Ľudia v kombinézach sa presunú k hniezdu, my ostatní všetko pozorujeme v bezpečnej vzdialenosti, na ulici starosta osadí výstračné pásky. Susedia sú informovaní, aby si zatvorili okná. Po aplikácie registrovaného insekticídu z výťažkov chryzantém dochádza k masívnemu lietaniu postihnutého hmyzu, niektoré jedince až k nám. Postupne dochádza k rozoberaniu podbitia a rozoberaniu atypického hniezda, ktoré po prezretí a fotografovaní končí vo vreci. Čerešničkou na torte je nález sršňa s vysielačkou, ktorého nám Balázs Kolics na smrekovej šiške nadšene ukazuje. Je to taký „trójsky sršeň“, ktorý priviedol všetkých k hniezdu. Deň ukončujeme spoločnou večerou a debatou do noci. To ešte nevieme, že naša práca nekončí. 

STREDA, 14.10.2026 Ráno prichádzajú hlásenia od obyvateľov po zhliadnutí reportáží, že majú podozrenie na sršňa ázijského. Keďže Etien a Helena sú ešte v Levoči, spoločne všetky podozrenia preverujeme (za nás Olekšák, Streberová, Hovorka). Všetky sú negatívne. Ideme aj do Ulože skontrolovať situáciu. Na brečtane je obrovské množstvo hmyzu, ale ani jeden sršeň ázijský. Navštívime miestnych ľudí a zatiaľ sa rozlúčime. Prvonálezcovi sršňa na Uloži je ľúto, že nemá žiadneho na pamiatku. Odloženého na stole mu odniesla mačka (tých je na Uloži ozaj hodne a niektoré už poznáme aj po mene), tak mu prisľúbim, že mu ázijského sršňa na pamiatku donesiem. 

ŠTVRTOK, 15.10.2026 Máme ďalšie hlásenia, ktoré preverujeme. Pri kontrole situácie na Uloži som zapol prijímač na telemetriu už jednoznačne mŕtveho sršňa, vypúšťaného pred týždňom, ktorý je niekde v trase elektrovodu južne od Ulože. Spolu s manželkou Michaelou pomocou veľkej antény a detektora kovov prehľadávame priestor. Po mravenčej práci a vďaka výborným očiam manželky sa nám podarí nájsť sršňa s funkčnou vysielačkou, ktorá stále vysiela signál. Skúšame, či ho registruje detektor kovov. Ani ťuk. Je úplne miniatúrny, tak asi preto. Telemetrická anténa s prijímačom ho registruje, ale má veľmi široký rozptyl v tejto džungli. Sršňa s anténou použijeme v Ekocentre na edukáciu. PIATOK, 16.10.2026 Rozmiestnim ďalšie pasce na sršňa na Uloži a zabezpečujem ku každej nejakého miestneho človeka, ktorý má so sršňom ázijským skúsenosti, aby ju kontroloval. Prvonálezcovi sršňa dávam na pamiatku sršňa konzervovaného v slivovici, od miestneho včelára zasa dostávam sršňe na preparáty. S radosťou pozerám, ako brečtan hučí plný včiel a iného hmyzu už bez útokov ázijských sršňov. Na úľoch miestneho včelára to vyzerá tiež veľmi živo. Stretávam starostu, majú dnes posledné zastupiteľstvo pred voľbami a témou bude aj sršeň. Odchádzam z Ulože s pocitom poctivo odvedenej práce 

Reportáže:

 Levočská televízia https://www.youtube.com/watch?v=jqIKoQxvjYo ;;;

https://spravy.stvr.sk/wp-content/uploads/2026/10/stv1-20261013-srsne-azijske-1.mp4

⋮
goro
13.10.2026, 19:44:32 xxx.xxx.243.216

dnes som čítal na slovenskej včelárskej stránky vyznanie dlhoročného včelára : “Jedna taká zaujimavosť ktorú si neviem vysvetliť... Tam kde som pred mesiacom zhŕňal z podmetových položiek po gabone za cca polievkové lyžice roztoča, tam je všetko poriadku / včelstvá sú od latky po latku nádstavku/ a tam kde nebol žiaden veľký spád, tam včely už nemám. Uplne všetko na hlavu, odporuje to logickému chápaniu vychádzajúcemu z premisy, že roztoč by s tým niečo mohol mať.”

⋮
goro
09.10.2026, 08:54:03 xxx.xxx.243.216
»
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 08.10.2026, 20:38:03

všetko aj u sóje závisí ako obyčajne od kultivaru a počasia, tie moderné  odrody majú nektáru minimum ale klasicky zo sóje si včelári pochvaľovali znášku, aj kočovali… nechcelo sa mi veriť ale spomínali minimálne 70 kg na rodinu, ale muselo byť teplo a vlhko…v takých pomeroch sahary ako sa začína počasie u nás vyfarbovať bude zrejme nektáru minimum u hocijakej odrody…

⋮
goro
07.10.2026, 08:34:44 xxx.xxx.62.15

ale iste že sa tak trochu vysmievam vášmu idealizmu, chodí sem čítať naše diskusie päť a pol človeka, z toho polovici dnešný systém nevadí.. 

koho tu presvedčíme, ako to zvrátime v EU či vo svete…🤔

ešte predsa len k tomu liberalizmu, ano súhlasím s tým že liberalizmus je natoľko “liberálny” že každému dovolí slobodne vyjadrovať a slobodne sa realizovať no potom príde na to že zrazu ten “progresívnejší” prerazí a všade chce presadzovať to svoje…

čítali ste niekde odo mňa nejaké nadávky na život v socializme?… mal som naň rovnaký názor ako váš otec ale vadili mi metódy komunistov, orwelovská snaha o ovládanie jedincov a všetkého ešte aj toho čo si majú ľudia myslieť a to v liberálnej demokracii by nemal byť… ale podarilo sa ?.. je jedno či komunista, fašista, liberál… hovoríte že komunizmus sa dobre drží vo Vietname a Číne…no nechcel by ste tam žiť, orwelovčina ako vyšitá…je to o tom ako v EU…. materiálne sme si za posledných 40 rokov polepšili ale to ostatné sa veľkým oblúkom dostalo na úroveň po ktorej sme netúžili….

 to máte tak, bol som mojou mamkou vychovávaný a vedený pod heslom “ slušnejší a múdrejší ustúpi”… snažil som sa tak postupovať v sporoch a konfliktoch a hľa, zistil som že keď budú tí múdrejší ustupovať, nebudú vo svete konflikty ale vo všetkom sa presadia, vyhrajú a svet ovládnu hlúpejší a drzejší… živým dôkazom sú napríklad Nemci s ich atómovými elektrárňami, múdrejší ustúpili a hľa, tí hlúpi nielen elektrárne odstavili ale všetko demontovali, rúry rozpálili a zbytočne teraz chcú “múdrejší” svoj omyl napraviť… ale príkladov poznáte vy sám viac a nechcete ustupovať tak vám držím palce….

⋮
goro
06.10.2026, 07:18:15 xxx.xxx.62.15

Tom ja si myslím že progresivizmus je “slepák”, teda slepé črevo , ktoré sa vyvinulo v liberalizme ako jeho zbytočná nepodarená časť, žiaľ “demokratická” spoločnosť mu vytvorila také podmienky že AKO PODHUBIE SA ROZRÁSTOL, liberalizmus ako idealistické hnutie udusil  a ovláda všetko…

mne nemusíte písať ako bolo, ja som to zažil…dcére teraz znovu hľadám byt a za dvojizbák (ináč ten ktorý postavili komunisti, len sú na ňom vymenené  okná za plastové) sa bežne pýta 100 000 € , teda po vašom 2,5 milióna Kč … a to sa pred 3 rokmi dal za tú sumu kúpiť v králikárni byt s troma izbami…. ale teda mi vysvetlite, ako mi pomôže pri nákupe toho bytu fakt, či spomienka na moju mladosť, keď pri nástupe do zamestnania mi personalista na požiadavku o dvojizbový byt odvrkol… “no máte len len jedno decko ale žiaden dvoizbák nedostanete, za dva roky by ste stejne pýtali po ďalšom decku niečo väčšie, dám vám rovno trojizbák a basta”… o tom dnes mladí môžu snívať, starí spomínať a nič sa nezmení…

ja som síce necengal kľúčmi, výkriky ako “za pár rokov sa budeme mať ako v rakúsku”  mi pripadali infantilné a detinské, nemal som predstavu že študenti alebo cenGanie kľúčmi zmení systém k lepšiemu..a le zbytočne si nadávate, nie vaše cenganie odstavilo komunistov, nie kvôli nemu máte dnes pocit ohrozenia existencie bežných ľudí… je to o svetovom systéme, tam sú štáty ako česko a slovensko len “prícapky” niečoho, a ich osud sa riadi udalosťami v “materskom” štáte… či to bolo Rakúsko-Uhorsko, alebo Sovietske impérium či dnes EU, vždy ťaháme za kratší koniec…

Aha, jasně, tak je tedy lepší nedělat nic a nechat bandu šmejdů pomalu ničit svět.

AHA, BUDEM TU SPOMÍNAŤ, NADÁVAŤ A TO URČITE ZBURCUJE CELÝ NÁROD, VLASTNE VŠETKY NÁRODY ABY SO ŠMEJDAMI ZATOČILI… SÍCE DOTERAZ MALI ŠMEJDI VŹDY NAVRCH ALE TERAZ IM TO SPOLOČNE NANDÁME…👍

⋮
goro
05.10.2026, 19:59:49 xxx.xxx.62.15
»
Odpověď na příspěvek uživatele J.N z 04.10.2026, 13:01:08

..a čo sa čuduješ, je to bežný postup skúsených diskutérov, ..najprv vytkne oponentovi nesprávny názor, potom napíše ako je to “správne”, a plynule prejde na to  čo si v skutočnosti o probléme myslí on a často je to radikálnejšie než to čo vytýkal  oponentovi…😉

zásadný prodblém Toma pri kritizovaní liberalizmu je  nepozná základné ciele a pojmy liberalizmu a že v skutočnosti kritizuje “progresivizmus”, ktorý sa vyvinul z liberalizmu, ovládol západ  a progresivisti sú bližšie k Orwelovi ako si myslia…

⋮
goro
02.10.2026, 09:11:42 xxx.xxx.62.15

🤐.. a je to…

nepatrím k mládeži, ktorá vyrástla za kapitalistických 40 rokoch, tak to právo na svoj názor som mal dávno pred rokom 89 a celý život som si ho presadzoval… ale vy to viete, vám hlavne vadí, že môj názor nie je zhodný s vaším.. no na rozdiel od vás si myslím , že máte právo do každého kto má iný názor ako vy si kopnúť a máte právo sa hrať na toho kto vie… 

 toto vaše vyplakávanie vás radí do veľmi dobrej spoločnosti, už Cicero  písal,  že mladá generácia stráca zmysel pre občiansku povinnosť a prepadá luxusu, Seneca tiež  poukazoval na to, že duch vtedajšej mládeže je kvôli zaháľaniu paralyzovaný. Mladí ľudia podľa neho odmietali študovať  a radšej vyhľadávali radovánky. Vy píšete že vyrástla “ohlúpnutá generácia”, a čo s tým? ..

tu chcete učiť mladých kriticky myslieť? ..

tak pozor , už v starom grécku bol Sokrates oficiálne odsúdený na smrť za „kazenie mládeže“. Sokrates totiž učil mladých ľudí kriticky myslieť a spochybňovať slepú poslušnosť voči autoritám.

ešte by ste sa mohli zaradiť aj vedľa Don Quijota, pretože toto tu je len taká  donkichotiáda - naivný, idealistický boj s vopred určeným tragickým koncom. Zrejme už nedokážeme zachrániť kolabujúci systém  riešeniami z minulosti, pretože sa nedajú ignorovať skutočné, materiálne problémy prítomnosti a zmena spoločnosti.

⋮
goro
01.10.2026, 13:19:12 xxx.xxx.62.15

Vědečtí slouhové stupňované omezování člověka o překot zdůvodňují vědeckými studiemi, kterým většina lidí nekriticky věří, protože to jsou studeie “odborníků”. Samostatně myslet a pochybovat se tihle poseroutkové neodvažují.

Tom a nedajte sa…. každý má právo na vlastný  názor, ale neviem či má právo aj na “vlastné” fakty

Obrázek
⋮
goro
30.09.2026, 08:21:12 xxx.xxx.62.15

len na doplnenie

- jirka používa foliu

- jirka točí obyčajne začiatkom července jeden dva nadstavky medu, mednú komoru nie, plásty po vytočení dáva nad mednú komoru na vyčstenie cez podloženú fóliu s centimetrovou švírou

- jikove včely majú mednú komoru aj na zimovanie , dokrmuje výnimočne len to včelstvo ktoré premetal na medzisteny (robí to pri podozrení na virózu)

⋮
goro
29.09.2026, 09:44:10 xxx.xxx.62.15

jedna info od Jirku Marxe:

Posilám přispěvek ať vidíte co včely taky umi. Jde o záznam teploty v plodišti přimo u posledniho zavickovaneho plodu ve dnech 24 a 25 záři. O co jde ? Včely samy zvedly teplotu a 39 hodin ji držely okolo 40 stupňů. Maximum 43,29 stupňů. Pak zase pokles na 34. Včely jsem rozebral posledni kolecko zavickovaneho plodu na jednom rámku . Jinak nic ani vajičko. Vcely klidné v dostatečné síle, dva nastavky zasob. Hodně vcelstev jiz podle teploty v plodišti již neploduje

Obrázek
⋮
goro
26.09.2026, 08:52:52 xxx.xxx.62.15
»
Odpověď na příspěvek uživatele Q_ z 25.09.2026, 18:36:11

nie som tak podkutý v českom jazyku aby som mohol prispievať do oboch ponúkaných vlákien, ale nedokážem ich ani čítať..🤔…

…je to len také plkání o ničom…na rozdiel od komentára Toma, ktorý pasuje sem do včelárskej témy, pretože veľmi veľa včelárov používa nesprávnu včelársku terminológiu… ak si pozorne dotyčný včelár pozorne prečíta Tomov komentár (a neurazí sa), mal pochopiť tvorbu včelárskej terminológie a princíp medometu… 

tiež ma štve keď sa včelári nevyjadrujú presne, niekedy z neznalosti inokedy pretože to je zaužívané… nezvykne nikoho opravovať ale otvára sa mi nožík keď počujem alebo čítam “plodový rámeček” , “zásobný rámik” , “pelovej rámik”a pod… ja viem že včelár hovorí o plástoch, teda plást s plodom, plást so zásobami ale prečo používame slovo rámik keď rámik sú len 4 drevené latôčky?.. no je to kratšie a všetci vedia o čo ide…😉

..tiež mi ten rámik občas uklzne🤫 , 

dlho som napríklad bojoval  s používaním výrazu "matečník", čo je v češtine výraz používaný aj v odbornej literatúre a ešte pred pár rokmi to bol na Slovensku len včelársky žargón a používali sme výraz “materská bunka”, boj som sám so sebou prehral… je to kratšie a každý tomu rozumie🙂

či budeme opravovať í/y, alebo iné nuansy neviem, ale v tých včelárskych výrazoch by sme mali byť dôslednejší, napr. nepoužívať anglikánsku “kráľovnú” keď máme matku a pod…

⋮
goro
24.09.2026, 16:28:09 xxx.xxx.62.15

jako chránění a zbyteční medvědi na Slovensku..

len pre predstavu ako to na Slovensku vyzerá…

⋮
goro
21.09.2026, 17:43:37 xxx.xxx.62.15

..sa mi to pekne číta…😉

..ale necítim potrebu sa zapojiť  do vášho politizovania…(btw. v tomto storočí som nebol ešte ani raz v žiadnych voľbách voliť a nemám pocit že som rozumný, len nie som idealista…)

ozval som sa len preto čo trojáčko písal o šéfovi, zažil som vrcholového manažera najatého Pentou, ktorý mi dal krátkozraký, špatný a nerozumný príkaz, no  vyslovene blbý príkaz… keď som mu chcel vysvetliť, že to nebude dobré ak to tak urobím počúval ma len chvíľku a potom zahlásil pamätnú vetu"..prestante rozprávať lebo by ste ma mohol presvedčiť, jednoducho to urobte tak ako som povedal…"

⋮
goro
21.09.2026, 08:31:25 xxx.xxx.62.15

ono včely majú svoje kritéria na kvalitu peľu, aj ich preferencie niekedy nechápeme ale “naučila nouze Dalibora housti”… zažil som rok keď včely hromadne brali peľ z kvitúceho viniča/révy , úplne hučala vinica a bežne ich tam nevidieť… 

ako som písal u mňa začali nosiť riadne bombule peľu z brečtanu a odporúčal by som v tomto čase keby si ho pozreli aj zelené mozgy, ktoré vyhlasujú že chov včely medosnej likviduje ostatné opeľovače… ….okrem mojich včiel sú tam muchy, osy, motýle , niekoľko druhov včiel samotárok, sršne a všeličo čo ani nepoznám… také hmýrenie rozličných opeľovačov rozhodne nesvedčí o ich nejakom tragickom vymieraní…

⋮
goro
16.09.2026, 16:37:34 xxx.xxx.62.15

Tom, skúsme z iného súdka… celé toto vlákno a NÁDEJ na zmenu k lepšiemu vznikli 6.11.2024 ako reakcia na zvolenie Trumpa za prezidenta…

Jsem ateista, děkuju ale Bohu, že dneska zvítězil rozum nad zrůdným bláznovstvím a děkuju Bohu i za to, že jsem se toho dožil a děkuju za odklad v podobě 4 roků naděje.

ešte oslavujete?…skutočne zvýťazil rozum?… nemám dobrý pocit z toho kam to smeruje 🤔 

⋮
goro
16.09.2026, 09:30:59 xxx.xxx.62.15
»
Odpověď na příspěvek uživatele Javali z 15.09.2026, 19:26:44

Vybral jsem si starou prověřenou metodu, která je v knize pečlivě popsána do nejmenšího detailu včetně biologie, výroby úlů a veškeré druhy práce na včelnici, všechno do sebe zapadá.

daj potom vedieť po dvoch troch rokoch (samozrejme aj po roku) ako to u teba funguje, či sa metóda osvedčila a tak…

⋮
goro
14.09.2026, 21:31:02 xxx.xxx.62.15
»
Odpověď na příspěvek uživatele Javali z 14.09.2026, 15:19:30

nepotrebujem preklady, diki za zdroje…