Včera som tak rozmýšľala, či ma vôbec Capo registruje, či vníma, že tak nejak k nemu pristupujem inak než ostatní.
Včera som z neho trochu okefla prach, iba jemnou kefou a tváril sa, akoby som ho krájala nožom.
Dnes liezol z boxu omnoho lepšie, ako včera (ako, predstavujte si to tak, že už to nebolo príšerné, iba zlé), on potom už chodí relatívne ok a výbeh nie je ďaleko a ide aj kamoš naraz s ním a potom som na neho čumela cez okno, lebo ho vidím z kancelárie, hlavne teda čumím na tú sloniu nohu, ktorá ale pohybom, ktorý si on dávkuje veľmi nespľaskáva a to teda oni chlapci v tom výbehu fakt nestoja na mieste a plňas ešte treští oko aj na veci, na ktoré Enjoy už je zvyknutý.
A ako tak čumím nejakú tretiu hodinu, tak sa mi zazdalo, že nejak horšie chodí na tú ľavú prednú, čo bola jeho lepšia noha a potom sa mi to zdalo že je to ako už fakt blbé (akoby si tú bolesť v tých nohách prehodil, fakt divné) a vyšla som von zároveň s kolegom a Capo keď ma zbadal, tak veľmi jasne, priamo pozrel na mňa a zaerdžal, akože ty človek, chcem už ísť domov.
Kolega sa na tom nesmierne bavil a skonštatoval, že už si koníček našiel svoju ľudskú obeť, heh.
Tak to ma potešilo, ale tá hnáta nie, to fakt nie. Ký fras to zas je…hádam nie je duchom poník, že by sa schvátil, ale to by ráno neliezol lepšie, ako včera…neviem, no.
On keby si aspoň ľahol, ale neľahá si a trpí spánkovou depriváciou, tak už prišiel, s rozbitými sponkami, takže smola, nohám neuľaví, chjo…
Chjo….
