Příspěvky uživatele

samotná myšlienka Toma4 má vnútornú logiku  (netvrdím tým že mobilné siete sú príčinou úhynov našich včiel..😉) pretože antény na zachytávanie elektromagnetických vĺn majú obvykle dĺžku prispôsobenú vlnovej dĺžke signálu. Všeobecné pravidlo je, že efektívna anténa má rozmery blízke 1/4 alebo 1/2 vlnovej dĺžky signálu, ktorý prijíma. Mobilné siete (900 MHz – 5 GHz, mikrovlny) – vlnová dĺžka od 33 cm do 6 cm → malé antény v mobiloch. Nerezové drôty v plástoch majú dĺžku desiatky centimetrov (napr. 20 – 40 cm) čo je  blízko vlnovej dĺžke mobilných sietí (900 MHz – 2,4 GHz) a Wi-Fi (2,4 GHz – 5 GHz – vlnová dĺžka okolo 12 cm až 6 cm).

čo s tým?…ak by tie drôtiky mohli zachytávať niečo čo by nebolo odtienené stenou úľa, či zhora kovovým krytom strechy tak by to mohlo privádzať včely do stresu a stres zhoršuje imunitu včiel a imunita včiel voči chorobám je už problémom dneška! Myslím, že vaša diskusia sa uberá správnym smerom, sú len tri cesty - nepoužiť výstuhy, použiť drevené výstuhy alebo použiť medzisteny z plastu či voskové s plastovými úchytkami ktoré spomínal Tom. …

tým plastom by som nevenoval pozornosť, drevené výstuhy nepotrebujem  pri nízkych rámikoch môžem používať medzisteny bez nich, jednoduchým zaliatim voskom do hornej drážky… teda chce to drážku v hornej latke (aj v dolnej)…

..ešte neviem či ste diskutovali starý spôsob, keď sa horná latôčka rozpíli, je teda z dvoch kusov a mezistena sa do nej zacvikne… alebo sa urobí do nej zárez cez ktorý sa zasunie medzisttena a zaleje voskom…

do tretice všetko dobré…😉

Niečo píše  Brener, niečo je v tvojom úli…vytiahol si tie zásobné plásty skontroloval či sú “popraskané” a či “vytekajú?”

Nipíše píše brener, niečo je v tvojom úi…vytiahol si tie zásobné plásty skontroloval či  sú “popraskané” a či “vytekajú?”

Nipíše píše brener, niečo je v tvojom úi…vytiahol si tie zásobné plásty skontroloval či  sú “popraskané” a či “vytekajú?”

“Takže diskuze podle vás je omdlévat blahem ze Švéda (nebo Ing. Šturmy) a jeho předpotopně zaostalého NN systému,”

nie, nemusíte omdlievať blahom z ničoho… práve preto vás prosím aby ste pochopili, prečo vo vlákne Elgon nebudem diskutovať, nemienim vám vysvetľovať nič o zaostalom NN, máte moderný  Blaník… snažil som sa vám len napísať , prečo nediskutujem s vami na tému že vy ste nezávisle od Österlunda prišiel na niečo podobné ako on… skutočnosť je taká, že vy ste na niečo prišiel (všetka česť) aj on na niečo prišiel… 

rozdiel medzi restaurací a menstruací tie vami spomínané chýbajúce očká u oboch nezachránia 😉

Mrzí mě, že téma Elgon zajímá tak málo lidí a většina k tomu zarytě mlčí.

Tome ale k vášmu úvodnému príspevku sa dá len mlčať……

Píšete.."něčím neumím souhlasit, ale jako celek je to hodně stejné, k čemu jsem jinde, jinak a NAPROSTO nezávisle došel též. Tvrdím, že z tohoto vyplývá jednoznačně, že jsem došel ke stejnému poznání jako Österlund v dalekém Švédsku i pan Šturma u nás. Žasnu!"

Tome ale o čom chcete aby sme NEMLČALI…k téme Elgon by sa dalo diskutovať keby ste aspoň trochu poznali včelárenie kolegu Österlunda, ktorý bol inšpiráciou pre kolegu Šturmu…potom by ste nežasli , pretože Österlund použív NÍZKE NADSTAVKY, ROBI MONITORING KLIEŠTIKA A LIKVIDUJE HO TYMOLOM…

a vy žasnete, že dospel k “stejnému poznání” ako vy……

…

možno budem so zdôrazňovaním významu rôznorodého peľu pre včely už budem otravný ale je v dnešnej dobe skutočne nevyhnutný a potrebný… med je med ale zdravé včely, imúnne voči chorobám  ho donesú možno menej ale zimu prežijú a donesú aj na ďalší rok…. scípakom odchovaným na chudobnej monodiete sa to môže podariť tiež ,ale potom na jeseň ukončia svoju púť a na jar nedonesú nič…

“… (úplně nesmyslně zbytečný) monitoring,”

Ministerstvo zemědělství Státní veterinární správa Č. j.: MZE-90125/2024-13141 V Praze dne 19. 12. 2024, 

ExM330 VARROÁZA – sledování intenzity a ošetření včelstev Chovatel je povinen provádět monitoring varroázy a následné ošetření všech infestovaných včelstev registrovanými veterinárními léčivými přípravky v souladu s příbalovou informací za účelem ochrany dlouhověké generace včel před poškozením.

….možno je monitoring zbytočný ale je pre včelára v ČR povinný!

kolega Šturma hovorí že používa monitoring s CO2 a tam žiadne včely nehynú, podobne pri site v dne existuje jednoduchá metodika monitoringu klieštika (bez likvidácie včiel) a myslím že aj pri pevnom dne ak má odoberateľnú zadnú latku by sa dala vkladať podložka bez problémov…

Pri vysádzaní záhrady by včelař mal sadiť aj Srstku angrešt, je to dobrá “signálna rastlina” jeho kvitnutie spoľahlivo signalizuje konec včelařského předjaří (obvykle ve druhé polovině dubna ).….

Ok…. len ku komentáru si mohol pripojiť pre Tom odkaz to video..😉

https://www.youtube.com/watch?v=QtUtNARvgoE

Michal-Š:

Zaměňují se tu dvě jména, a to MUDr. Šumera a Ing. Šturma. Výše uvedené je z videa Ing. Šturmy.

tom4 mi to dodatočne vysvetlil že sa nejedná o Mudr. Šumeru a preto som v mojom príspevku použil len inciálku Š. ( nikde nepíšem že sa jedná o Šumeru)…

ono nie je dôležitý autor ale metodika, o tej by sme mali diskutovať…

tom4:

Objektivně stanovit, kde je pravda bude těžké. Jsou příznivci síťovaného dna, i příznivci dna pevného. Ovšem shodou okolností nedávno publikoval p. Sedláček informaci, že jej trápila N.Ceranae a po třech letech sledování dospěl k tomu, že je pro něj výhodnější dno zasíťované, přesně jak píšeš- z hlediska změn klimatu a vzdušnějšího zimování s ohledem na N.C. 

Další , neméně zajímavý názor sem dával Javali, kdy píše o výhodách vysokého podmetu a výše umístěného česna. Ke stejnému závěru došel i MUDr.Šumera, nedávno taktéž publikoval na YT. Kdysi jsme o upraveném dnu jako o ozdravném sklípku diskutovali poměrně hojně a ejhle, on k tomu došel jak kdysi chovatel v Polsku, tak inspirací ze zahraničí pan doktor Šumera. Určitě budu chtít výše umístěné česno vyzkoušet, stejně jako jsem zkoušel horní česno. To jsem ovšem z ryze praktických důvodů včelaře opustil. Včelám , zdá se, vyhovovalo.

pozrel som si video pána Š. na YT kde pojednáva o tom ako on chová včely aby ich neohrozoval klieštik a prakticky jeho dno je o nadstavok pod česnom, česno je umiestnené síce tesne pod spodnými rámikmi plodiska ale pod nim je prakticky ďalší nadstavok s uzatvoreným česnom… ten teda tvorí akoby ten “ozdravný sklípek”..ale mne sa v spojenie tohto výrazu nehodí k takému dnu kde všetko padá, nielen CO2 ale aj viečka, peľ, vlhkosť plieseň … ano dotyčný pán to má vyriešené odklápacou zadnou časťou, čo som písal ako podmienku používania plného dna… ináč stav v tom sklípku popisuje Javalimu Tom trefne v inej téme  na včelstve v dutine stromu, kde aj vysvetľuje ako sa včely v strome dostali k tomu že  česno ústi do plástov… zaujímavé je ako ten pán rieši tento spodný nadstavok (polštář či TL), kde na nechá včely stavať voľnú stavbu (trubčinu?) pridávam ilustračné obrázky z videa, ale on má tých bodov celkom 6, ktoré mu zabezpečujú, že sa už "nebojí" klieštika…

goro:

Ja som už písal, že som dvom rodinám koncom leta dal sírne knoty, pretože tak ako píše Tom, od jari nešli do sily , nevedeli sa spamätať a bolo jasné že v jeseň by skončili…neriskoval som prípadné vylúpenie ostatnými  včelami na stanovišti a rozšírenie problémov… tiež som písal že je ešte jedno slabé, po poslednej kontrole asi dve ale všetko žije, zatiaľ nepribudli ani mŕtvolky a ani nebolo nič pokalené, asi sa ešte k melicitózu nedostali…držíme si palce

…no mudrovať sa nevypláca ☹️  

Tome už aj ja nebudem môcť hovoriť, že nemám v zime úhyny, už len tak občas môžem poznamenať, že v zime nemávam 

… podozrivé rodiny som obdaroval sírovým knotom lebo som mal “pocit” že môžu byť choré, …  a jednu rodinu som ušetril hoci nešla do sily a pustil som ju zimovať… napriek tomu že som sa x-krát poučil, že ak matka kladie ako mašina, včely chovajú veľa plodu ale včiel nepribúda, tak je niekde zrada… nepribudli , včely šli do zimy slabé a už som mínus jedna rodina…😢

nie že by bola tragédia nejaká jedna rodina, ale keby som ju nebol púšťal do zimy, mohol som byť v počte rovnako, len by som mal pocit že tomu rozumiem… teraz mám pocit, že som sa včelám dal nachytať…

Podľa môjho názoru tí včelári neboli hlúpi…oni dokázali včely chovať a na základe ich pozorovania robiť zmeny v metodike, či v konštrukcii úla…myslím že som to sem písal, voľakedy napr v košniciach dochádzalo k uduseniu včelstiev a v každej staršej knižke sa odporúčalo odstraňovať mŕtvolky z česna aby sa neupchalo/neucpalo. ..ako píšeš, ak sa na slameňáku alebo aj na staršom type úľa  nedalo česno do úrovne podlahy (dna úla) nehrozilo ucpání česna mŕtvolkami…treba brať do úvahy, že v ruských zimách včely nelietali a všetky mŕtvolky sa hromadili na dne…preto sa to točí okolo zimy a jara…ak bolo česno vyšie, aj keď uhynula ⅓ včestva cez zimu (čo sa stáva) nebol problém.. …

drvodelkafialova:

Tohle je nesmírně zajímavé téma. Já to mám zatím na sítech, ale s podložkou celoročně ve dně. Já nevím, jestli by jim ten otevřený spodek přeci jen nevadil. Ale nejsem tak zkušená chovatelka, abych si udělala pevný názor.

Petra “pevný názor” sa dá vytvoriť len dvomi cestami, domněnkou a pokusom….vyber si…ale včelár by obecne mal používať postupy ktoré mu vyhovujú a osvedčili sa mu, len pri problémoch je potrebné hladať riešenie v zmene….

len na upresnenie, všetky včely, ktoré u mňa zimovali za tie roky bez strát zimovali na odkrytých  sitách   (neviem potvrdiť či by neprežili všetky aj s položkou, neskúšal som )…

Ako som písal, ten rakúsky včelár má včely v Alpách v hrubých polystyrénových úľoch a to sito necháva odkryté celú zimu, aj vo februári z dôvodu, “aby sa včely predčasne nerozplodovali”…to musí včelár posúdiť na základe svojich skúseností a znalostí kveteny kedy treba optimalizovať včelám podmienky na chov plodu… tak ako niektorí včelári zlepšujú podmienky pre chov plodu priehradkami, tak aj prekrytie sita v čase intenzívneho chovu plodu na jar včelám pomôže…už ich netreba brzdiť… (ja ešte odporúčam pomôcť včelám aj zhora, teda vložením fólie na plodové rámiky u tých včelárov, ktorí cez zimu používali priedušný strop a s vľhkosťou im uniká aj teplo)…

Ak si pozorne prečítaš odkaz na  analýzu ktorú spracoval Tom, uvažoval tam tiež s 10 rokmi a náklady rozpočítaval…bez nejakých extra prepočtov si myslím že hoci všetky včelárske zariadenia výrazne podražili ( aj kvôli dotáciám) zvýšila sa aj cena medu (hoci je v súčasnosti atakovaná dovozovým šmejdom) a tak možno konštatovať že po 10 rokoch aj v súčasnosti bude mať včelár všetko splatené….

Musí mať úľ plné dno? V prílohe posledného čísla Včelařství ma zaujali dva preklady, ktoré pojednávali o otvorených zasitovaných dnách v úli počas zimy. Tak som sa zamyslel nad často uvádzanými výhodami plného dna v úli: 

• Včely vyžadujú menej cukru na zimné zásobenie

• Včely majú menšie problémy s reguláciou tepelného režimu v úli, hlavne v lete

 • Menšie riziko vzniku lúpeží, bez sliedenie pod sitom, hlavne pri zakrmovaní • Včely nestrácajú čistiaci pud, nečistoty z dna vynášajú von

 • Hustejší med s 16-17% vody. 

Kto sa rozhodne pre pevné dno (tiež by malo byť odoberateľné!) nesmie zabudnúť, že na zimu musí riešiť priedušnosť stropu na úli. Kým pri site v dne môže byť na horných rámikoch priehľadná fólia aj v zime, pri pevnom dne fólia musí z úľa preč, pretože cez strop sa musí odvádzať nadbytočná vlhkosť. Keďže nemôže jednoducho skondenzovaná voda vytiecť cez sito, musí sa umožniť odchod vodných pár cez priedušné prikrytie rámikov a následná kondenzácia v uteplivkách v strope úľa (tieto včas vymeniť za suché). Pri konštrukcii pevného dna by včelár nemal zabudnúť na odoberateľnú zadnú stenu, pretože vsúvanie podložky na odoberanie popadaných klieštikov (ak nechce vynášanie nechať na včely) alebo meliva pretože zasúvanie podložky cez letáč nie je extra komfort. Pre kočovanie pri pevnom dne si treba vyrobiť vrchnáky na úľ zo sita, alebo aspoň sitové prekrytie letáčov, aby včely pri presune netrpeli pre nedostatok vzduchu. 

Musím sa priznať, že nepatrím k zástancom pevného dna, kto videl po zime niekoľko úľov s pevným dnom u dlhoročných včelárskych „mazákov“ vie o čom hovorím. Včelár je spokojný, včely si upracú 😊. No že je pre ne neprirodzené žiť v bordeli celú zimu keď nemôžu „upratovať“ ho už netrápi. Všetko čo padá na dno je často poplesnené, melivo a mŕtvolky sú prerastené plesňami a aj dno v kútoch je zelené. Včelár je pokojný pretože na jar to včely upracú, vyhryzú pleseň (a vraj je pre včely neškodná) a často nemusí ani dno vymeniť za čisté a jediné čo ho trápi sú trochu poplesnené latky či kúty krajných plástov. 

Prečo to píšem a ako môžem vedieť aký je stav v úľoch s pevným dnom ked používam v dne úľa odkryté sito? Nuž tvrdím to zo svojich viacročných skúseností s dnami. Mám totiž dná konštruované tak, že sito je v ráme a dá sa po vytiahnutí nahradiť preglejkou, čím získam úľ s pevným dnom. Takéto riešenie je mi veľmi sympatické a umožňuje skĺbiť výhody pevného dna potrebného od neskorej jari do konca medobrania a výhody sitového dna vtedy, keď ho potrebujem. Chcel som totiž využiť výhody sitového a pevného dna tak ako to robí známy rakúsky včelár GRITSCH, ktorý včelári v horách, síce v polystyrénových úľoch, no tie majú namiesto dna sito, a až koncom marca vloží na sito preglejku a do augusta, má "pevné" dná, od augusta včely na site do konca marca, a tak dookola.

 Prečo by teda včelár mal používať sito v dne? Výhody úľov zo sitom v dne: 

• Matka prestane klásť už zavčasu na jeseň – možnosť úspešnej likvidácie klieštika 

• Včely ľahšie zbavíme klieštika – monitoring a zadymovanie bez kontaktu so včelami

 • Včely nemajú v zime problém s nedostatkom vzduchu (upchatý letáč –napr. mŕtvolky, lad...) 

• Včely nemajú v zime poplesnené plásty 

• Včely nezačnú na jar predčasne plodovať, majú kontakt so skutočným počasím 

• Včely sa bez rizika uzatvoria v úle – napr. pri kočovaní, pri hlásených postrekoch...

 • Včely sú zdravšie, bezproblémová hygiena dna 

Ktoré tvrdenia sú relevantné, ktoré len folklór? Dnes keď sú včely často napadané rôznymi chorobami a výrazne sa mení klíma by sa malo znovu diskutovať o vhodnosti sita v dne úľa! Vrátim sa k tým prekladom kde svoje skúsenosti popisujú včelárski odborníci zo zahraničia. Na základe analýzy z dotazníka Coloss z rokov 2017 až 2020 u tisícky včelárov jednoznačne mali včelári na odkrytých sitách menej prázdnych úľov ako tí včelári, ktorí používali pevné dno. Je teda sito v dne príčinou úhynov? Aj skúsená nemecká včelárka Pia Aumeier v ďalšom citovanom článku na základe dlhoročných skúseností konštatuje, že odkryté sito v dne má pre zimovanie včiel jednoznačne pozitívny vplyv!

Kto dokáže objektívne stanoviť, kde je pravda?

Držím vám palce aby ste takého včelára našiel, ja to tak detailne nesledujem, mne plne postačuje fakt, že nemám rok kedy by včely neboli v pluse (hodnotu práce do toho nezapočítávam) ale chcelo by to korektného chlapa, ktorý vám napíše nielen priame prevádzkové náklady ale aj rozpočíta východziu investíciu, teda niečo podobné ako si dal prácu a nepočítal Tom v odpovedi na podobnú otázku v téme

https://www.chovzvirat.cz/diskuze/tema/25351-vydelek-ze-vcel/#prispevek249566

Z otázky vyplýva že by to nebola … výroba len pre vlastnú potrebu a v takom prípade sa to nedá robiť ako u medu na základe nahlásenia “predaj z dvora…”  je nutné vybudovať na to prevádzkareň teda musíš mat na to povolenú miestnosť schválenú hygienou ináč môžeš mat malér. Nebol by to zasa až taký problém. Musíš mať vypracovaný papierovo postup so všetkými rizikami a spôsobom rieMusíš (miestnosť, kachličky voda atď).  Ďalej musíš nahlásiť živnosť, z nej dane a také soc. a zdravotné a to aj keď si dôchodca. Inak, na  SPI poradia alebo aj nie je to kraj od kraja rozdielne vždy je to o človeku vo funkcii. NESMIE SA ZABUDNÚŤ NA TO ŽE SA TREBA ZAREGISTROVAŤ U COLNÍKOV ak percento liehu v medovine prekročí 15 %!

 Modelová situácia č. 1

 Vyrobili ste medovinu s obsahom alkoholu medzi 10 až 15%. Do medoviny ste nepridali žiadny iný alkohol (napr. formou esencií na liehovej báze, prípadne doliatím iným alkoholickým nápojom) a medoviny ste vyrobili menej ako 2000 litrov za kalendárny rok. V tomto prípade sa medovina považuje podľa zákona o spotrebných daniach za tiché víno (je to len všeobecný pojem zo zákona – neznamená to, že Vám víno leží ticho v pivnici) a Vy nemusíte mať žiadne povolenie od CR a ani sa neregistrujete ako platiteľ dane a nepodávate žiadne daňové priznanie. Predtým tu bola ďalšia podmienka, že takú medovinu nesmiete ponúkať na predaj. Tá neskoršou novelou zákona bola odstránená. Na druhú stranu, keď nie ste výrobca - podnikateľ, nemôžete rovnako oficiálne ponúkať medovinu na predaj, ak na to nemáte živnosť oprávnenia, nie ste registrovaní ako podnik na výrobu potravín a nespĺňate ani podmienky dané hygienickými predpismi. Zákonov, ktoré by ste museli spĺňať, bude určite ešte viac. 

 Model. situácia 2. 

Vyrobili ste síce do 2000 litrov, ale porušili ste nasledujú dve podmienky - medovina nie je v rozmedzí 10 až 15% alkoholu, alebo ste do nej pridali nejakým spôsobom ďalší lieh. V tomto momente sa už medovina nepovažuje za „tiché víno“, ale za medziprodukt. Tu už potrebujete povolenie CR, musíte sa registrovať ako platiteľ av momente dokončenia výroby musíte v danej lehote podať DAP a daň zaplatiť. Sadzba z tejto medoviny je 2 340 Kč/hl. …