Příspěvky uživatele

Tak tomu sa hovorí včelárenie…😉…milion ton medu z včelnice… by náš vzor?...

https://www.youtube.com/watch?v=deGbO2VDa8g

Príspevky sa píšu ako odpovede pre “tazatelov”….

kto je to “editor” v tvojom ponímaní….😲

😉..Tome ppíšete:

“Jak tedy můžete vědět, že Blaník není skutečně nejlepší středoevropský úl?”

Ja to neviem 😕…A NIKDY SOM TO NETRVDIL, ŽE NIE JE…LEN VY TVRDÍTE ŽE JE…

…samozrejme že 52 pohlaví je blbosť ale čo je potom to SEBAVEDOMÉ tvrdenie o NAJLEPŠOM stredoeurópskom úle? Domněnka či AXIOMA? . …

Tome súhlasím s tým čo ste napísal a je to zhrnuté v tejto vete :"Škody způsobené stresem se nedají objektivně vyčíslit, co se ale dá posoudit je etická stránka takovéhoto nakládání se včelami a já tvrdím, že to je týrání."

nikdy som nemal dobrý pocit z OP, ale to ako ho prezentuje Sedláček je otrasné, preto som upozornil v čláku že je to jeho predstava  ja chápem , že predáva medocestá a veľmi sa mu hodí, že pro OP ich musia včelári cpať do úľa už od jari a viac typov lebo aj tie s peľom…

Poznám však včelárov, ktorí si metodiku MIRA zjednodušili, majú ju menej stresujúcu pre včely aj menej prácnejšiu…stačí si prečítať to čo písal M.S., nechá včely aby si jeho včely o OP sami vytvorili počet plástov “na ktorých chcú byť” 😉….

Tome obdivujem vašu snahu stále veci vylepšovať..

V tomto prípade však som sa nedokázal dostať do vašej myšlienkovej roviny…nepochopil som podobne ako Mia, čo vlastne chcete po účastníkoch diskusie……

má zbyněk zriadiť vlákno kde sa budú dávať upozornenia na zaujímave diskusné príspevky? Budú tam len odkazy alebo sa tam bude k príspevku diskutovať?..a prečo nediskutovat k príspevku z iného pohľadu, na základe iných skúseností ALE BEZ MARGINALIT A PLKOV, VECNE A HODNOTNE

bolo by to pokope, bola by tam pridaná hodnota od ďalšieho autora, tak ako ste v tom mojom príspevku pre začiatočníkov doplnili dátumy pre podnecovanie či plodovanie.…

Karle… môžem ťa ubezpečiť, že  v NN systéme to bez mriežky funguje tiež, už roky včelárim bez mriežky v zostave ⅔ LG (výška rámika 159mm)…. teda tvoj rámik je len o 9 mm nižší a aj keď ja o niečo kratší (LG má dĺžku 448 mm) myslím že by to šlo, len musíš ako napísal Tom ODSKÚŠAŤ!

ToM NIELEN popísal ako a prečo funguje včelárenie bez mriežky v Dadant systéme (teda v plodisku vysoké rámiky a v medníku nízke) ale súčasne napísal aj základné princípy kedy matka kladie do súší vajíčka a kedy nie! …opierajúc sa o to čo TOM napísal je treba dodržať niekoľko vecí aby matka pri NN kládla len v plodisku a  nekládla v medníku a med sa mohol teda točiť len z panenských plástov aj keď tam nie je mriežka. 

1. prívod čerstvého  vzduchu

matka kladie poblíž prívodu čerstvého vzduchu teda v dolnom nadstavku  pri česne ale aj pri očkách ako píše Tom!…ak máš na nadstavkoch pootvárané očká matka bude klásť vajíčka a včely chovať plod nielen v dolnom nadstavku ale na stredových plástoch oproti otvoreným očkám a vytvorí tak bez mriežky taký plodový sloup stredom zostavy a med budú včely ukladať do krajných súší a ešte bude všade aj peľ okolo plodu! …a to nebude klásť len do prvého nadstavku ale do každého, ak budú všade otvorené očká, tak kludne nejdeš plod aj na stredných plástoch v piatom nadstavku! teda očká stále zatvorené (očká sú na nadstavkoch na iné účely - tvorba odložencov a pod.) …súčasne je dobré, prívod vzduchu do dolného nadstavku ROZTIAHNUŤ  ABY MATKA šla viac s kladením na bočné plásty, kde jej privedieš čerstvý vzduch rozšírením česna. Ja mám veľkosť česna cez celú šírku úľa!

2. súše…

matka uprednostňuje na kladenie ako písal Tom tmavšie dielo, kde už sa nejaké včely liahli. Je preto potrebné aby také súše mala v plodisku a aby ich bol dostatok! …dva tvoje nadstavky sú málo na to aby matke postačovali a minimum by museli byť 3 ale vzhľadom na rozmery odporúčam 4!… ja mám plodisko na štyroch nadstavkoch. …v tom štvrtom nie je všade plod, na krajných plástoch majú rezervné zásoby pre prípad pokazenia počasia…. do medníka sa pridávajú panenské súše, na ktorých by nemalo byť ani pár trúdich/trubčích buniek…podobne ako Tom pridávam v medníku (5-7) panenské súše aj medzisteny, včely potrebujú stavať a včelár potrebuje panenské súše…keď pridávam prvý medník snažím sa dať staršie , niekoľko ročné súše …nevoňajú a majú už hrany buniek spevnené propolisom, čo matka môže chápať že si to včely upravili na skladovanie medu a nekladie tam vajíčka ... veľa závisí od sily rodiny a od znáškových pomerov…ak je silná znáška stlačia matku dolu, včely ju jednoducho hore nepustia.. sušia v bunkách med, naťahujú také vrstvičky zo sosáka, a potom už len vysúšajú prúdením teplého vzduch, nová vrstvička a presúšanie… matka nie je blbá, kde je med alebo peľ nekladie (ak niekedy nájdeš vajíčko v bunke s peľom POZOR to kladie trubčica)…výnimočne sa môže stať, že matka nemá v plodisku dostatok miesta a niečo nakladie aj ďalej ako v plodisku, teda v medníku citujem Toma: “nikdy nezaklade víc jak 2-4 plorámky a udělá jen půlměsíčky nad SL polorámku. Tento plod pak soustředím nad oddělek - je současně zajištěno krmení oddělku skutečným medem a ne náhražkou. Prostě zaplodované polorámky se dají využít rozličnými způsoby.”…niekedy pred medobraním sa tiež môžu zložiť takéto plásty do plodiska výmenou za krajne medové plásty v tom medníku včiel.

3. trubčina

Tom detailne nespomína tento faktor, pretože píše o tom v technológii dadantu (Blaníka) ale aj tu zdôrazňuje že keď sa pridáva medník je potrebné aby bola trubčina  pod plodiskom v tlmiči… trubčina totiž pôsobí na matku ako magnet, včely jej síce pripravia, propolisom vyleštia bunky kde chcú aby kládla, ale ona každú voľnú chvíľku kontroluje všetky trúdie/trubčí bunky v úli aby položila neoplodnené vajíčko, pretože práve trubec je zárukou rozšírenia rodu, jej genetiky. skrátka trubčina drží matku dolu , silnejšie rodiny sa vo vyššom podmete postavia trubčinu čo matku drží v dolnom nadstavku …ak včelár preferuje nízke dno, nízky podmet, MUSÍ zabezpečiť aby bol v dolnom nadstavku plodiska vždy trúdi/trubčí plást (SR)!

dalo by sa písať donekonečna, metód je viac, napríklad Tomom spomínané rozšírenie medzier v medníku - vynechať jeden plást s cieľom že včely predĺžia bunky neodporúčam, často funguje len čiastočne (matka položí vajíčka skôr ako včely predĺžia bunky ), a ak aj vystavia med v hlbších bunkách sa im horšie vysušuje a môže obsahovať viac vody! … tiež sa používa MK (medná komora) medzi medníkom a plodiskom, kde sú plásty s medom ale treba si uvedomiť že toto síce matku v plodovaní zastaví, ale súčasne sú včely menej aktívne v nosení do medníka a môžu zaplniť plodisko a vyrojiť sa…tiež včelári niekedy vkladajú mriežku len pri zoslabnutí znášky a pri obnovení znášky mriežku vyberú… niektorí včelári (aj ja 😉) majú sito miesto dna a matka sa drží s plodovaním pri čerstvom vzduch, teda dolu…

zostručním:

trubčina dolu, česno do šírky, veľké plodisko cez 4 NN s tmavými plástami, ako medník včelára  5-7 nadstavok… A DOBRÁ ZNÁŠKA …😜

AKO NAPÍSAL TOM SKÚSIŤ!!!

“Od roku 2019, když jsem napsal první příspěvek o tiché loupeži, se domnívám, že se jedná o genetickou vadu matky, která nese gen nedostatečné obrany vlastního úlu.”

osobne sa prikláňam k tomu názoru o genetike (kyseliny nepoužívam a neviem sa teda vyjadriť či sú pri ich použití častejšie TLO) pretože môj kamarát ,bývalý šéfredaktor slovenského časopisu Včelár , rozchovával “Slovinky”…. teda vozil priamo zo Slovinska inseminované matky a potom predával F1. No práve tu sme sa stretli s tým, že slovinky od neho (v podstate “pravé kranky”) sa správali naprosto netečne k cudzím sliedivkám… pustili do úľa každú včelu a preto % tichých lúpeží v úľoch kde boli tieto matky bolo nadpriemer vysoké… čiže ten genetický vplyv matky tam môže byť…

všeobecná informácia začínajúcim včelárom a o prepážkach (blinovkach)

Čo je to komorovanie?

 Cieľom komorovania je zúžením priestoru v ktorom sa nachádza včelstvo vytvoriť v úle lepšie teplotné podmienky pre plodovanie. V podstate táto veta v sebe zahŕňa všetko ale nie je to tak jednoduché.

 Pod komorovaním sa v podstate skrýva niekoľko postupov: 

a) uteplovanie

 Je to dlhodobo používaný postup tradicionalistov, ktorí pred zazimovaním rodiny v jednom nadstavku odoberú plásty na ktorých nie sú zásoby ani včely a vložia namiesto nich uteplivku napr. polystyrén. Zúžený priestor umožní včelstvu dobre hospodáriť s teplom, úspešne prezimuje a pri nevyhnutnom jarnom podnecovaní sa rozbehne k spokojnosti včiel aj včelára. Tento systém „komorovania do zimy“ umožní prezimovať aj slabšie včelstvá a nie je potrebné kŕmiť veľké objemy zásob. Treba ale na to pamätať na jar a zásoby včas doplniť. 

b) Skutočné komorovanie 

Je to postup, ktorý sa robí vo včelstve na jar, keď sa odoberú neobsadené plásty, včelstvo sa ponechá len na plástoch, ktoré v nadstavku obsadzuje a od zvyšného priestoru úľa sa oddelí teplozdržnou priehradkou/prepážkou/blinovkou. Pri použití komorovania v úľoch typu dadant (vysoké plodové plásty a nízke medníky) postup komorovania slúži ešte ďalším dvom veciam. Včely sa ponechajú na plástoch ktoré obsadzujú a plásty ktoré sú zo zásobami sa ponechajú v úli za prepážkou/priehradkou a čistočne ich odviečkujeme/poškrabeme rozperákom, čo prinúti včely prenášať zásoby zpoza priehradky do plodiska, čím sa vyvolá silný „podnecovací efekt“, matka začne intenzívne klásť a včelstvo rastie ešte intenzívnejšie. Druhým faktorom je že vyčistené plásty ak sú preplodované – čierne sa dajú z úľa vyhodiť, za prepážku do plodiska sa nevrátia ale ich nahradíme medzistenou, čím v plodisku dochádza k potrebnej obmene diela. 

c) Optimalizácia plodiska 

V posledných rokoch sa komorovanie zaradilo do technológie ošetrovania včelstva s vysokým rámikom v plodisku, pri ktorej sa včelstvo celoročne drží zakomorované na „optimálny počet“ plástov v plodisku. Tie sú celé vyplnené len plodom a všetok med je vytláčaný do nízkych medníkov. 

pre bližšiu informáciu o „optimalizovanom plodisku“ napíšem sem postup, ako ho popísal môj priateľ Jozef po školení u propagátora tohto systému Mira Sedláčka: 

Pri systéme využívajúcom optimalizáciu plodiska sa včelstvá zakrmujú na maximálne 15kg zásob, počíta sa automaticky z jarným podnecovaním. Včelstvá zimujú v zostave VN z podstaveným nízkym nadstavkom. Niekedy v januári sa včelstvá zakomorujú na chumáč, teda približne na 5-alebo 6 plástov, ostatné zásobné rámiky sú za priehradkou/prepážkou. Potom okolo 20 februára ak sú teploty aspoň nad 5-10 stupňov Celzia sa robí druhé komorovanie a to na počet zakladených plástov, teda včelstvá sa zúžia väčšinou na dva plásty jeden plodový a jeden krajný zásobný, z ostatných plástov sa včely ometú a plásty zo zásobami sa odviečkujú a dajú za prepážku. Zo včelstiev sa odoberie podstavený NN a pod vysoký nadstavok sa dá utepľujúca vložka, aby včely mali nízke dno. Ak je ponechaný plodový plást na 80% zakladený, tak sa spoza priehradky/prepážky do plodiska pridá ďalší plást, najlepšie zásobný. Takto sa postupne pokračuje až kým plodisko nemáme v počte 5 alebo 6 plástov. Ostatné plásty z poza priehradky/prepážky do prvej znášky odstránime, mali by byť vyčistené a ak nie, tak sa použijú pre odložence. Ak včely začnú vytvárať chumáčiky v prázdnom priestore vysokého nadstavku a začína znáška ,tak im pridáme cez materskú mriežku prvý medník takzvaný medník včiel, ktorý v sezóne nevytáčame. Na tento medník ako znáška pokračuje sa pridávajú ďalšie nadstavky, z ktorých už odoberáme med. Po ukončení sezóny a vytočení posledného medu začneme kŕmiť a do plodiska pridáme medzisteny. Ak plodisko bolo na 5-6 rámikoch pre plodovanie , pridáme 2-3 medzisteny, jedna do stredu plodiska a ostatné na kraj. S kŕmením začína v júli/červenci a kŕmi sa až do augusta/srpna priebežne v menších dávkach do kŕmneho nadstavku NN, preto aby vo vysokom nebol plod umačkaný zásobami. Niekedy v polovici augusta/srpna až v septembri/září sa tento kŕmny NN nadstavok podstaví pod vysoké plodisko a včely sa ešte dokŕmia priamo do vysokého plodiska. Cieľom je aby si včelstvo vytvorilo nad miestom sedenia na vysokých plástoch v hornej časti dostatočný veniec zásob a mohlo v zime plodovať pod utepleným vrchnákom.

Tome a zasa dookola,…

”že vy Goro nevíte jak včelařit líp než já."

NIKDY SOM TAKÉTO NIEČO NENAPíSAL TAK číTAJTE POZORNE! NIE ŽE SOM TO NIKDY NENAPÍSAL, JA SI TO ANI NEMYSLíM..

jediné čo som písal je že môj postup pri včelárení v NN (nie ten váš , kde ste rotoval.🤔) je menej namáhavý a vyžaduje menej práce AKO Váš POSTUP…a za tým si stojím, 

dokonca vám verím že vo vašich podmienkach je to najvhodnejšia metodika a úľ..

ja NENAPADÁM vašu metódu, je dobrá, ste s ňou vy aj kolegovia fungujúci s ňou spokojní… a verím každému slovu, ktoré sta napísal o Blaníku…

mne len vadí, že jeho kvality a snažíte dokazovať úbohými útokmi na iné úle a iné postupy…a ako tým povýšite hodnotu Blaníka?… ak niekto nepochopí jeho výhody tak ho k Blaníku chcete “dokopať” tým že mu dokážete že všetko ostatné je horšie?

..no držím vám palce…

“už jakémukoli vašemu údaji nebudu věřit"

👍👍👍

správne tak to má byť…

ani ja neverím KAŽDÉMU vášmu tvrdeniu/domněnke, napríklad že adamcov úľ s rámikom 39 x 24 cm je to najhoršie (samozrejme po LG😉) a naprosto nevhodný pre CR…toto vaše tvrdenie mi prišlo na um u kamaráta Honza Kolomého v klimatizovanom sklade s tisíckami rámikov 39 x 24 cm, stovkami úľov a samozrejme s tonami medu v súdoch.. 

Proste každý včely chová ako mu vyhovuje, ja chápem že rokmi vicibrený a FUNGUJÚCI sustém vám vyhovuje a nezištne ho ponúkate k použiu iným včelárom ale nepovažujem za správne zvyšovať jeho kvality tým, ŽE ZBYTOČNE ZNEVAŽUJETE INÉ ÚLE A POSTUPY… je to únavne (trošku aj úbohé) a zbytočne provokujete k tomu aby tým iným včelárom sa snažil niekto vysvetliť, že nemusí byť všetko čo píšete o iných úľoch (nie o Blaníku) pravda, hoci to často uvádzate  ako AXIOM … … … 

  …

Adam , ak môžem, len doplním aj svoj názor, 

píšeš “Med je hydroskopický a tudíž na sebe váže vzdušnou vlhkost, sám navíc nějaké procento vody obsahuje i jako zavíčkovaný. Tvrdá stropní folie ani plexisklo ne, měl jsem obojí. Na Ukrajině používají plátýnka, teď jsem to zahlídl i u Bezrukova, který včelaří v ležanu. Mně vyhovuje zapropolisovaná síťovina tak, jak ji potřebují včely.”

Áno med resp. zimné zásoby  obsahujú 17-18 percent vody ale včely HO TAKÝ HUSTÝ NEDOKÁŽU CUCIAKOM NASAŤ, cez cuciak dokážu dostať len cukrový roztok (med) ktorý má obsah vody 28-30% !…áno med je hydroskopický a preto si včely dopredu odviečovávujú postupne zimné zásoby aby   tá vzdušná vlkosť ho nariedila.. ale  ty tvojim včelám nechávaš vlhkosť z úľa uniknúť…TO ŽE VČELY PROPOLISUJÚ NA UKRAJINE PLACHETKU A U TEBA SIEŤOVINU JE VLASTNE ICH ODKAZ ŽE CHCÚ TEN STROP MAŤ NEPRIEDUŠNÝ…takže verím, že tebe to vyhovuje ale nemyslím si že to tvoje včely potrebujú ako to píšeš, proste utesnia ten strop do takej miery, koľko sa im podar zohnať propolisu…samozrejme prežijú, včely v núdzi dokážu odoberať aj ten med s 18% vody, len je to pre ne namáhavé, funguje to ako pri krmení nerozpusteným kryštálovým cukrom (sú aj také praktiky)  včela SLINAMI ROZPUSTÍ NA POVRCHU TROŠTIČKA CUKRU/HUSTÉHO MEDU A RIEDKU KVAPÔČKU NASAJE, ZNOVU SLINAMI ROZUSTÍ…atď…. K tomu aby bola schopná tvoriť v zime sliny, má v tomto období zablokovaný odchod vody vznikajúcej pri konzumácii cukov do výkalového vaku a v tomto uzavretom cykle funguje … priedušný strop môže byť na úle cez zimu, ale rozhodne to nie  je pomoc včelám v čase keď začnú chovať plod, pretože okrem vody uniká aj potrebné teplo… v pohode používaj čo ti vyhovuje, ale teraz o tomto čase by tam mala byť folia/igelit…

Aby to nebolo  len negatívne, tou svojou sieťovinou PRINÚTIŠ  včely aby nanosili do úľa viac propolisu a ten je pre zdravé prostredie v úli dôležitý….

Keď sa tu takto “prezentujete”, tak som nebol očkovaný proti korone a to u nás dávali penzistom za každú injekciu 300 € (7 500 Kč) 😉…. a na voľbách som nebol v tomto storočí ešte ani raz, zbytočne svojou účasťou umožňuješ aby parlamentné strany si podelili aj za tvoj hlas príspevky od štátu (ak to teda funguje ako u nás). 

Tome ste to proste vy 😆😆😆…svoje včelárske skúsenosti si pletiete so svojimi “domněnkami” a vlastne ani neviete čo je čo…😢

Píšete “DOLOVÁNÍ STARÉ DIVOČINY Z DEN, NUTNOST MÍT MNOHO NÁHRADNÍCH DEN, KTERÁ SE PATRNĚ ZJARA (KDY JINDY) MUSÍ MĚNIT.”  

Jednoducho v živote ste nemali vysoký podmet ale radíte mi čo je správne,,,poslal som vám fotku spodného nadstavku s trubčinou  a nič ste nepochopil…. ja ten vysoký podmet na rozdiel od vás celé roky mám a NIKDY SOM NEMUSEL KVÔLI TRUBČINE NA JAR MENIŤ DNO😉jednoducho odoberiem spodný nadstavok a dno zostane na svojom mieste len zostavu spustím na dno…a viete prečo?  Pretože včely NINKDY nepostavili trubčinu tak aby ju bolo nutné DOLOVAŤ  z dna…trubčina sa nikdy dna nedotkne, nechávajú tam medzeru, (že by 18 mm ?😂😂😂😂.)

Už viem prečo stále vyhlasujete že v NN sa MUSIA nadstavky rotovať a NEDÁ SV NN  ZISKAVAŤ MED Z PANENSKÝCH PLÁSTOV 😲😲😲   

proste za skutočnosť a za svoje skúsenosti považujete svoje DOMNĚNKY 😢😢😢

už vám dám pokoj, nebudem vás presviečať že mnoho vaších DOMENĚK je mimo realitu, len uvažujete  prečo pan Volejník z Prelouče (nar. 1929) keď dovŕšil 90 rokov si  mohol ponechať “len” 200 včelstiev “pre radosť” a vy zvažujete skončiť  s včelami oveľa skôr… nebude o prácnosti teda o tom, že on včelári na NN a vy na Blaníku ?  😕😕😕…

OK…nebudem opakovane diskutovať o každej vašej poznámke..len upresním že včely majú síce v zime plodisko na dvoch NN, ale nad plodiskom je tretí NN so zásobami do ktorého sa postupne prepapkajú a preplodujú a pod PLODISKOM je štvrtý NN plniaci v zime funkciu vankúša, sú tam staré plásty a na jar ho odoberám na vytavenie čiernych plástov. ..a práve do toho HORNÉHO nadstavku kde je už v strede aj plod ako druhý rámik od steny vkladám SR o tom by by som mohol písať samostatný príspevok … a až potomhore potom prikladám štvrtý nadstavok s panenskými plástami (znovu by mohol byť príspevok prečo doň matka nekladie  )MÔŽEM VÁM LEN POTVRDIŤ že v mojom systéme si včely postupne samé vytvoria svoj TL kde chovajú v chlade trubce bez toho aby som kvôli tomu dvíhal plodisko ALE TO LEN PRETO, ŽE IM TO UMOŽNÍM MÁM TOTIŽ VAMI ODSUDZOVANÝ VYSOKÝ PODMET…

tak prosím píšte o svojich skúsenostiach a postupoch a ja budem písať o svojich, dôležitý je cieľ a nie cesta… …

Adam, môžem ti aj ja  popísať ako som pred rokmi prechádzal z ⅔ LG na plodisko 4/3 LG

som dve medzisteny 4/3 do plodiska tvoreného dvoma ⅔ LG tak,  že som vybral po dva nízke plásty nad sebou pri plode a tie medzisteny sa ocitli zľava a zprava vedľa plodu…včely ich pomerne rýchlo vystavili a matka zakladla. .. potom som odložil úľ vedľa, dal dva NN, ako nové plodisko do stredu som vložil tie dva vysoké plásty s plodom a doplnil vysokými medzistenami zvyšok ..následne som premietol všetky včely z toho pôvodného úľa do plodiska (s opatrnosti môžeš odchytiť vopred matku, ale nie je to nutné), na nové plodisko som položil výnimočné materskú mriežku a všetky plásty pôvodného plodiska som uložil nad nové plodisko…včely zdola okamžite nabehli hore pokračovať v ošetrovaní plodu ale keďže matka bola dole v novom plodisku pod mriežku , stavali vysoké medzisteny veľa plástov s plodom aby mala kde klásť  …POZOR, NEROB TAKÝTO POSTUP TERAZ, CHCE TO STAVEBNU NÁLADU  A SILNÚ ZNÁŠKU  no je to jednoduchý postup…jednoduchší je už len chytený roj nasypať na vysoké medzisteny, to sa mi páčilo ešte viac..no musí to byť PRVOROJ, aby bolo včiel dostatok…držím palce nech si už vyberieš akýkoľvek postup…

“ Jestli se vám pane Goro Dadant nedařil, napadlo vás, že jste patrně něco dělal špatně? ” 

TAK SKÚSIM EŠTE RAZ!!!

dadant podľa vašich postupov som prestal realizovať nie preto že by sa mi nedarilo 

ale  pre veľkú prácnosť v porovnaní s technologiou NN, ktorú praktizujem …

“panenský med v tom nešel vůbec a rotace nástavků je největší zhovadilost, jakou si já umím představit a vím to proto, že jsem to bezpočtukrát vyzkoušel. …”

môj postup včelárenia U NN je  S MINIMOM ZÁSAHOV A VČELÁRIM V NN BEZ PREHADZOVANIA (ROTÁCIE) NADSTAVKOV 

A MED TOČÍM LEN Z PANENSKÝCH PLÁSTOV!!!….

KEBY STE TO NEBOLI VY TAK VÁM NA ROVINU NAPÍŠEM ŽE NEČÍTATE ČO PÍŠEM A  NEROZMÝŠLATE …A OPAKOVANE  LEN VERKLÍKUJETE SVOJE “DOMNĚNKY”… KEBY TO BOL NIEKTO INÝ, NA ROVINU MU NAPÍŠEM ŽE TO KEĎ JE BLBÝ A NEVIE AKO NA NN ÚLOCH VČELÁRIŤ BEZ ROTÁCIE NADSTAVKOV A BEZ TOČENIA MEDU Z PANENSKÝCH PLÁSTOV TAK NECH CHOVÁ KRÁLIKY………………

ALE KEĎŽE STE TO VY TAK VÁM NAPÍŠEM :samozrejme že máte pravdu, predsa 3x3 = 9😉

Ako pisal Tom, každé včelstvo je iné..chcelo by to vidieť tie tekuté zásoby za blinovkou…včely pred prenosením zásob odviečkujú a nechajú často med zo zásob aby im ho “nariedil" vzdušná vlhkosť, v úli pretože včela nedokáže cez sosák  nasať  med ani roztok ak nemá aspoň 28-30% vody..čiže pokojne to môže byť tak že to nie je prinesená slanina ale staré zásoby a včely to zpoza blinovky ešte k plodu prenosia ..no píšeš aj o ukladanom peli a to mi z mojou “domněnkou” celkom koliduje 😕…….

Tome ďakujem že ste tento komentár nedal ako doplnenie mojho príspevku k medzistenám pre začiatočníkov sú to iné komentáre ako to doplnenie info minule…

Sú to vaše klasické postoje a vyhlásenia, ktoré už rokmi poznám a napriek tomu musím reagovať…píšete: “Já tvrdím, že je jen jeden NEJLEPŠÍ způsob a mám ho za desetiletí vyzkoušený a tudíž nerozptyluji a neodvádím pozornost do škály ostatních možností, které jsou, dle mých šedesátiletých zkušeností a u vědomí toho všeho, co jsem nastudoval a slyšel od předků, VŠECHNY horší, pracnější a pro vč často zhoubnější” 

Spomente si na váš príklad o riaditeľovi patentového úradu v USA, 😆 vám je všetko jasné a netreba nič vo včelách robiť ináč,nič skúšať,nič objavovať….…ja v svojom príspevku píšem ako to robia rôzni včelári a  chcem podat ucelené možnosti.. tvrdiť že je len jeden spôsob najsprávnejší je zavádzajú a vôbec nemusí byť pravdivý… konkrétne vám sem dám jeden príklad..váš názor na to že včelárenie v NN najprácnejšie je blud😠,  vyše 6 rokov som mal paralelne na včelnici dadan úle ktoré som ošetroval podľa vášho vzoru a ROZHODNE to bolo viac prácne ako pracovný postup, ktorý som mal u NN (všetko to odkladanie kŕmneho NN pod plodisko, na jar odobratie, , zužovanie priehradkami, neustále zásahy do plodiska- prekládanie zásob za priehraduku, poškrabanie, vkladanie  ms po ich vystavení  prekladanie, SR dnu, SR, von  úprava TL)… aby sme sa rozumeli, ja metódu nekritizujem, chápem cieľ = včas silné včelstvo a viac medu, len napísať že váš postup je menej prácny ako NN a ten je najprácnejš mi moja prax nedovolí a je to naopak 😆😆… nebola to 60 ročná prax, len 6 ročná (ale ani vy nemáte 60 ročnú prax s NN 😉)  proste nemôžte každú svoju DOMNĚNKU VYDÁVAŤ ZA AXIOM😉

A o tých vašich axiomoch by sa dalo debatovať donekonečna… jeden bol že česno v lete musí mať 72 cm² , ďalší že TL  musí byť POD PLODISKOM… a zrazu česno môže mať 6-12 cm²  a Blaník funguje aj TL nad plodiskom…A MOHOL BY SOM PÍSAŤ DO NEKONEČNA…

SAMOZREJME ŽE BLANÍK FUNGUJE AJ PRI POSTUPNE UPRAVOVANEJ METODIKE, PRETOŽE VČELY SÚ PRISPÔSOBIVÉ A VŽDY EXISTUJE VIAC CIEST AKO DOJSŤ K SPRÁVNEMU CIEĽU…TO UŽ ALE SMRDÍ “”LIBERALIZMOM 😕..TAKÉTO TVRDENIE ALE U VČIEL FUNGUJE, UŽ VÁM TO ADAM NAPÍSAL ŽE MATEMATIKA JE MATEMATIKA A VČELY SÚ NIEČO INÉ…VČELY NEBOLI A NIE SÚ TÁ VAŠA MALÁ NÁSOBILKA S KTOROU SA OHÁŇATE… REŠPEKTUJEM VAŠE VČELÁRSKE SÚSENOSTI AJ VAŠE OSOBITÉ NAZORY A TAK SOM RÁD, ŽE TO BUDETE REŠPEKTOVAŤ AJ VY U OSTATNÝCH…

Nejako sa nám diskusia “košatí”, skúm ju vrátiť k nosnej téme vlákna…..

KEDY A KDE VLOŽIŤ MEDZISTENY? 

MEDZISTENY 

Medzistena je tenká platnička z vosku (alebo plastu, tá sa musí povoskovať) o vnútorných rozmeroch rámika v ktorej sú základy buniek plástu. Vkladá sa do úľa s cieľom uľahčiť včelám postavenie plástov, ktoré potrebujú v plodisku alebo v medníku. Prv než budem pokračovať, musím venovať pár slov začínajúcim včelárom, ktorí chcú chovať včely na voľnej stavbe. Je to ich právo, len by to nemali začať realizovať hneď pri svojom prvom odloženci. Treba si uvedomiť, že na stavbu plástov bez medzisteny potrebujú včely viac staviteliek a viac vosku, čo sa nutne odrazí na rozvoji mladého včelstva. Cieľom nech nie je okamžite dosiahnuť „bio“ kvalitu plástov, ale dochovať v prvom roku silné včelstvo schopné vyzimovať bez problémov. Chápem obavy niektorých začínajúcich včelárov z rezíduí hromadiacich sa vo vosku medzistien ale treba si uvedomiť že aj nemecký najprísnejší BIO-Certifikátor Demeter povoľuje v medníku medzisteny. Začínať teda chovať odloženec z medzistenami je pre jeho rozvoj výhodnejšie, samozrejme ak včelár začína s rojom, ten je pri znáške (kŕmení) schopný intenzívne stavať aj bez medzistien (má na to dosť včiel). Teda medzisteny nakupujeme od firiem, ktoré sa profesionálne venujú ich výrobe a zabezpečia aby včelí vosk určený na výrobu medzistienok spĺňal požiadavky Potravinového kódexu pre potraviny, ktoré nie sú určené na priamy konzum, t.j. obsah cudzorodých látok a rádioaktivita musia mať podlimitné hodnoty, vosk nesmie obsahovať choroboplodné zárodky mikroorganizmov zapríčiňujúcich choroby ľudí. Tiež garantujú: • že vosk neobsahuje choroboplodné zárodky nebezpečných včelích nákaz • pre výrobu medzistienok sa použije včelí vosk svetložltej farby • vyznačený vzor základov buniek bude pravidelný a v počte 800 na 1 dm2 obojstranne - šírka buniek 5,37 mm. • vyrobené medzistienky nebudú mať trhliny, vrcholy šesťuholníkov jednej strany budú oproti stredu buniek druhej strany. V súčasnosti je možné si dať vyrobiť medzisteny u menších výrobcov aj z vlastného vosku dodaného včelárom. Je to cesta ako zabezpečiť aby sa do medzistien nedostávali rezídua z liečenia včelstiev či prímesi, ktoré tam môže dodávať nezodpovedný veľkovýrobca (parafín, umelý vosk z Honkongu). 

V snahe dosiahnuť kvalitné medzisteny začali včelári vyrábať medzistienky zo svojho vosku sami a to viacerými jednoduchými cestami. Medzisteny si buď odlievajú: 

https://www.youtube.com/watch?v=pYC63PHTtwU ;;

alebo vyrábajú medzisteny namáčaním dosky do vosku (hladké, ktoré potom valcujú): 

https://www.youtube.com/watch?v=X76YHpFboe4&feature=share ;;

…. úplne  jednoducho na kolene si môžete vyrobiť medzisteny na ktorých z jednej strany sú už predznačené bunky natieraním roztaveného vosku na matricu, ktorú si vopred vyrobíte naliatím lukoprénu na voskovú (ešte lepšie plastovú) medzistenu... 

https://www.youtube.com/watch?v=tXRhyuNSEzk ;;

Všetky hore uvedené postupy výroby medzistien sú jednoduché, včelári aj u nás si ich realizujú ale ja by som ich začínajúcim včelárom neodporúčal. Jednak musia pár rokov včeláriť aby sa dostali k vlastnému vosku (silné včelstvo pri znáške za noc dokáže vystaviť dve medzisteny) ale hlavne medzisteny, ktoré kupuje včelár od profesionálneho výrobcu majú správne ošetrený vosk. Pri konečnej úprave vosku je každý výrobca medzistien povinný dodaný vosk vyčistiť v autokláve po dobu 60 min. pri teplote 117°C (čo by malo zničiť pri tom vákuu a teplote aj spóry moru a možno sa tým zabezpečí aj degradácia iných zbytkov škodlivých látok). Bez autoklávu v domácich podmienkach to musí byť vyššia teplota a dlhší čas, ale potom nad 150 stupňov a cca 2 hodín vraj dochádza k takej degradácii vosku, že nie je vhodný na medzisteny. Pri ohreve na nižšie teploty zasa budete mať vlastné medzisteny, ale či ste tým vyhrali si nedovolím tvrdiť. 

KEDY MEDZISTENY VKLADAŤ DO ÚĽA? 

! Medzisteny sa vkladajú do úľa na jar aj v lete a to podľa toho k čomu ich včelár použije. Na jar sa začínajú vkladať do plodiska až keď včelstvo má dostatočnú silu, teda keď už má včely, ktoré sú schopné vylučovať vosk a stavať plásty. Zatiaľ čo stavebný rámik sa vkladá ako a prvý včely ho niekedy vystavajú aj keď nemajú dosť mladušiek (použijú aj starý vosk), ak včelár vloží medzisteny zavčasu, včely ich stavať nezačnú. Na stavbu medzistien teda treba dostatok staviteliek, prínos nektáru a hlavne včelstvo musí „cítiť potrebu“ ako celok tieto faktory nazývame „stavebná nálada“. Včelstvo začína mať stavebnú náladu obyčajne od začiatku kvitnutia čerešne vtáčej (třešeň ptačí) či keď kvitnú trnky. Pri kvitnutí ovocných stromov naberá stavebná nálada na obrátkach a pri kvete repky už je super. Ak vkladáme medzisteny v čase silnej znášky, treba to urobiť na jej začiatku pretože včely kým dostavajú medzisteny by mohli plodisko zapratať nektárom a obmedziť tak pre nedostatok voľných buniek matku v kladení. Toto môže mať za následok prípravu na rojenie a v rojovej nálade včely medzisteny už nestavajú. Teda medzisteny vkladáme na jar na aby ich včely vystavili ako náhradu za čierne plásty, ktoré musíme z úľa vyradiť. Plásty v úli menia svoju kvalitu v plodisku, po každej vyliahnutej včele zostanú v bunke výkaly larvy a jej košielka, toto včely nevynášajú, len prekryjú propolisom , preleštia povrch a matka kladie znovu. Bunky v pláste sa tak zmenšujú a mení sa aj svetlosť plástu , staré čierne plásty je preto potrebné po cca 3 rokoch z úľa odstrániť (hromadia sa vo väčšej miere nich aj spóry a iné problémy). Ako taká pomôcka by mohlo súžiť, že plást, ktorý bol zaplodovaný 3- 4 krát má žemľovú farbu, 4 - 7 má hnedú, 6 - 10 tmavo hnedú a 9 - 12 čiernu. Väčšina včelárov postupne plásty z plodiska posúva dohora do medníka a po vytočení tie čierne vyradí. Druhá skupina včelárov tvrdí, že čierne plásty (ktoré okrem plodovania boli zaťažené aj chemikáliami pri likvidácii klieštika) do medníka nepatria ak chceme získavať kvalitný med. Osobne som videl agátový med svetlý ako voda točený z plástov čiernych ako asfalt, ale videl som aj to ako sa sfarbí voda ak v nej necháte dlhšie namočený ten čierny plást dlhšiu dobu. Medzisteny vkladáme aj neskôr a to hlavne do medníkov, ale nikdy neodporúčam použiť medník len zo samých medzistien a ešte ho oddeliť materskou mriežkou. Nepoužívam ani toľko odporúčané „nalákanie včiel“ do medníka, tým že sa doň preložia plásty s plodom, miesto ktorých sa do plodiska vložia medzisteny. Je pre včely prijateľnejšie a menej znásilňujúce (hlavne v nízkych nadstavkoch) pridať pri nedostatku súší medník, kde v strede sú tri-štyry nezaplodované súše, zvyšok medzisteny a nedať v prvé dni materskú mriežku (ktorá nech si navrávame čo chceme slúži hlavne včelárovi a včely ju nemilujú, naučili sa s ňou žiť ale ju nemilujú). Včely si medník rýchlo osvoja, začnú ukladať nektár a stavať medzisteny a mriežku môžeme potom založiť (ak na tom stále trváme). Obyčajne v agáte by včely medzisteny stavali tiež ale pokladám to za plytvanie ich energiou, pri silnej znáške treba rozširovať hotovými súšami, pretože kým medzisteny v nadstavku budú tri dni stavať to by ho už mali naplnený medom. Medzisteny sa do včelstiev pridávajú na dvakrát, do slabších aj na trikrát ale v lete po slnovrate ich už včely neradi stavajú. V lete ich pridávame len ak budujeme nové odložence a nemáme dosť súší, budú stavať ak budeme kŕmiť. V neskorom lete sa medzisteny ešte používajú ak robíme tzv. „premetenie na medzisteny“ ale to je samostatný technologický postup riešenia problémov s chorobami a nie je to štandardné použitie medzistien. 

KDE VKLADAŤ MEDZISTENY? 

Jednoduchá otázka ale nie ľahká odpoveď. Najprv sa včelár musí zamyslieť, z akého dôvodu medzistenu vkladá, na vloženie medzistien je viac dôvodov: • Náhrada starých plástov • Rozšírenie priestoru pre plod či med • Zabránenie rojeniu či ukladanie roja do úľa Potom musí zvážiť postup podľa toho aký úľ používa. Napríklad pri vysokých nadstavkoch typu Dadant, má na jar za priehradkou vyradené čierne preplodované plásty nahradené medzistenami a podľa znášky a potrebe rozšírenia plodiska im postupne prisunie jednu medzistenu k plodiskovým plástom. Keď ju včely vystavajú a matka začína klásť, môže ju dať do stredu medzi plásty s plodom a na kraj za prepážku presunúť druhú medzistenu. U vysokých nádstavkov sa to robí aj tak, že sa vytiahnu dva neobsadené plodiskové plásty a k plodovým sa z oboch strán pridá po jednej medzistene, u nízkych nadstavkov sa pridávajú medzisteny do toho nadstavku, ktorý ide po jarnej rotácii nad plodisko. Treba ale priznať, že niektorí včelári neradi dávajú v skorej jari medzistienky na stavanie do plodiska. Je fakt, že v plodisku včely medzistienky stavajú najlepšie a najrýchlejšie (druhé dobré miesto je nad plodiskom) ale vytiahnu tieto medzistienky nie ideálne, v rohoch si porobia tzv. „prielezy“, teda diery, pri latkách nastavajú trúdie bunky (hlavne ak im včelár nedal stavebný rámik) a čo je podľa nich najhoršie spotrebujú na to veľa energie a medu, ktorý mohol byt využitý na kŕmenie plodu. Okrem toho medzistienka zmenšuje priestor matky na plodovanie, čo sa môže prejaviť nedostatkom včiel na znáške alebo spôsobiť skoršiu rojovú náladu. Včely na voľnej stavbe stavajú tri druhy buniek, v strede plástu sú robotníčie, okolo sú zásobné (nektár, peľ) a na okrajoch trúdie. Je preto rozdiel ako pristupujú k stavbe plástu včely v plodisku a v medníku aj keď im dáme rovnako predlisované bunky na medzistene. Včely majú svoj systém a nemali by sme im ho zbytočne ničiť a niečím takým je podľa môjho názoru aj to naše vkladanie medzistien do plodiska a prehadzovanie plodiskových plástov do medníka. (Je to na rozhodnutí včelára, kde aké plásty v úľovej zostave použije, mne pred zimou zásoby v hornom nádstavku nad plodom sú na najmladšom plodiskovom diele a najstaršie x krát zaplodované plásty končia v najspodnejšom nádstavku a na jar idú z úľa preč. Včely sa na jar preplodujú pod strechu na tie najmladšie plodové plásty a potom v sezóne plodiskové plásty mi štandardne do medníka nelezú a "medníkové" plásty po medobraní zasa nedávam do plodiska, len do medníkovej časti a po poslednom medobraní ich odkladám na zimu mimo zostavy. Včelám dávam stavať v plodisku SR aj medzisteny a stavajú mi medzisteny každý rok aj v medníkoch). Pri vkladaní medzistien je teda dôležité nielen kedy ich pridáte ale aj kde ich pridáte. Moje skúsenosti hovoria že najlepšie včely medzisteny okrem plodiska stavajú nad plodom, teda ak tam mali zásoby a vy im medzi nadstavok s plodom a zásobami vsuniete nadstavok v ktorom sú medzisteny snažia sa ich vybudovať, aby mali zasa možnosť uložiť si zásoby nad plod. Podobne to funguje u včelárov, ktorí používajú ako protirojovú metódu zebrovanie plodiska. V prvopočiatku vkladajú len súše aby mala matka kde klásť ale pri repke už medzistenami zebrujú plodisko a včely ich vystavia veľmi rýchlo, matka zakladie a v plodisku sú potom vedľa seba nie nahustené plásty len s viečkovaným plodom. K používaným protirojovým metódam patrí aj predelenie plodiska ktoré je na viac nadstavkoch vsunutím ďalšieho nadstavku, ktorý obsahuje viac medzistien ako súší, medzi tie dva plodové, pričom sa horný nadstavok oddelí materskou mriežkou a stane sa z neho medník (treba aby bol bez matky). Podobne sa používajú medzisteny na protirojové opatrenie ak vo vysokých nadstavkoch napr. Čechoslováka je v hornom nadstavku väčšina rámikov preplodovaná a matka nechce zísť plodovať dolu, vtedy nestačí prehodiť nadstavky navzájom, lebo sa vyroja (nefunguje efekt prehodenia ako u nízkych nadstavkov, kde matka bez problémov prechádza klásť do nadloženého nadstavku). U CS sa odporúča v takomto prípade použiť medzisteny a to nám už známym spôsobom, do dolného aj horného nadstavku po 5 plástov nad seba a zvyšok dolného aj horného nadstavku vyplniť medzistenami. Zabránite rojeniua a získate novovystavené plásty. Musím spomenúť aj skupinu včelárov, ktorí pod plodisko vkladajú plný nadstavok medzistien, veria že si tým zabezpečili nerojivosť – včely majú dostatok miesta aj dostatok práce. Keby to fungovalo tak jednoducho, slovo roj by zmizlo z včelárskeho slovníka. Všetko však závisí od sily včelstva a hlavne od množstva znášok. Pokiaľ je znášková oblasť výborná (bohatá s viacerými znáškami za sebou) do jesene to majú vystavené ale nájdu sa včelári, ktorí veria, že znáška postupne stlačí včely z horných nadstavkov dolu vždy. Niektorí to riešia tak, že založia nad spodný nadstavok materskú mriežku a matku zložia dolu pod mriežku do toho nadstavku plného medzistien. Predstava, že tým zabránia rojeniu sa nemusí naplniť lebo ako protirojové opatrenie tiež bude fungovať len za dobrej znášky, inak práve takýmto zásahom si o rojenie práve koledujeme. Ak znáška na pár dní viazne, tak viazne aj stavba diela a matka nemá kam položiť vajíčka. Zrazu vo včelstve určitý čas chýba otvorený plod, znáška ustala a to je len už krôčik k tomu, že včelstvo sa začne pripravovať na rojenie. Ak sa neskôr znáška aj znovu rozbehne, tak na stavbe medzistien už včelstvo málokedy začne pracovať, ale má iný úmysel a za takejto situácie už rojeniu nezabráni ani odoberanie zaviečkovaného plodu z horných častí plodiska. Všetko sa dá, včely všetky zásahy včelára dokážu viac či menej zvládnuť len treba trafiť ten správny čas. Plný nadstavok medzistien sa ešte úspešne používa v rojovom čase na tvorbu preletákov a do nadstavku plného medzistien vysypeme aj chytený roj (ak sme teda nie super včelári, ktorí zásadne včelária bez rojov). Čo ešte dodať k medzistenám? Často počuť., že medzisteny niekto kúpil nekvalitné, lebo nie sú žltučké alebo sa v úli zosunuli, potrhali a sú nepravidelne vystavené. Včelári nadávajú na výrobcov, menia dodávateľov a málokedy sa zamyslia či nie je príčinou niečo iné ako vraj dodaný parafín vo vosku. To že medzistienka nie je žltá nevadí, vosk časom „stárne“ a farba ktoré mali medzistenu u výrobcu dlho nevydrží. Moje včely dostali už okrem žltých medzistien rôznych odtieňov aj medzisteny tmavo hnedé, sivé, biele a včely ich vystavili, matka ich zakládla (niekedy ani nečaká na dobudovanie medzistienky a už sú tam vajíčka) a vložil som aj žltučké voňavé ale v nevhodnú dobu či na zlé miesto a zostali nevystavené. Tiež by sme nemali zabúdať na to, že v plodisku je 35 stupňov a včely si vosk ešte nahrievajú aby sa im s nim dobre pracovalo, pretože k stavbe potrebujú aj ten vosk z medzistienky. Medzistienky by sa preto mali do rámikov zatavovať nahriate na takúto alebo aspoň izbovú teplotu (ja ich nechávam nahriať slniečkom za sklom auta). Potom je menšie riziko rôznych zvlnení medzisteny pri stavbe plástu. 

POZNÁMKA!

 Masanobu Fukuoka vyhlásil: „Nepýtaj sa, čo sa má robiť, pýtaj sa, čo sa môže vynechať!“ Môj internetový inšpirátor včelárenia Víťa Vydra v deväťdesiatych rokoch minulého storočia v duchu tohto vyhlásenia jeden zo svojich postupov chovu včelstiev nazval „Metoda líného muže” (MLM – „Metóda lenivého muža"). Ako technicky založený človek som sa celý život, podobne ako vo všetkých činnostiach, snažil aj u včiel dať „akcent na racionalizáciu a jednoduchosť vedenia včelstiev“. Lenivý muž ako včelár síce navonok vyzerá horšie ako táto moja snaha, ale v podstate je to rovnaké a teda metóda MLM je vlastne racionálne a jednoduché vedenie včiel s radosťou pre včelára. Predsa nemusíte pri každej návšteve včelnice úle otvárať, pri každom otvorení úľa hľadať matku aby ste ju pozdravili, či zásah, ktorý urobíte v jednom úli hneď realizovať vo všetkých. Pre radosť z včeličiek nie je potrebné neustále prehadzovať rámiky , rotovať nadstavky či okamžite skúšať na včelách každú novinku, ktorú nájdeme na internete. 

Na záver by som teda priateľom, ktorí by včelárenie radi uchopili v duchu MLM, resp. v duchu racionality, či jednoducho včelárom, ktorí v čase jarného rozvoja rodín majú menej času a na včelnicu sa dlhšiu dobu nedostanú napísal metódu , ktorá sa osvedčila môjmu priateľovi Jarovi u vysokých nadstavkov: Medzisteny dáva do nadstavku, ktorý podloží pod plodisko. Nedáva však na ňu materskú mriežku a nedáva tam len samotné medzisteny. Do stredu nadstavku vloží starší trúdí plást a k nemu dva vystavené plásty (souše) a len zvyšok sú medzisteny. Cítite ten rozdiel? On matku nehľadá vo včelstve, ani ju neobmedzuje na nový priestor materskou mriežkou. Ak sa znáška preruší (zoslabne) včely dolu neplodujú, nestavajú ale ani nešpekulujú s rojením, ak znáška pokračuje a zosilnie majú priestor pre matku aj majú čo robiť. Ak v takom prípade matka nemá v pôvodnom plodisku miesto na vajíčka Jaro jej ponúka miesto (a tmavé, dokonca trúdie plásty matka bohvie prečo miluje) a včely vedľa plástov s nakladenými vajíčkami okamžite budujú medzisteny. No už to priam vidím , ani sem nepíšte pripomienky typu „ja nemám vystavený , v minulom roku zaplodovaný trúdi plást“. No tak tam dajte prázdny rámik, nech si ho včely vystavajú trúďou stavbou a odložte si ho aj k roku. Včelár musí každý problém vidieť ako šancu niečo vyriešiť, vymyslieť, tak aby sa on nenadrel a včelám aby urobil radosť.

Tome osobne som tiež pochybovať že niekto z včelárov sem chodí čítať, hoci Zbynek články propaguje na FB… ale asi som to tu už písall , len zažil som že mi zavolal včelársky priateľ z nemocnice a pochválil sa že keď spoluležiacemu pacientovi povedal že chová včely tak ten sa mu pochváli že rád číta polemiky nejakého gora s Tomom …a to včely nechová, len o tom uvažuje…

Toto vlákno možno ešte nečítalo veľa začinajucich včelárov ale tie rady budú tu aj o rok či dva k dispozícii….

Tome takýmto argumentom-polemike  rozumiem…  v pohode sa tu dajú upresnenia pre vaše pomery SEM  napísať a budú tu pre začiatočníkov aj v budúcnosti…

ten príspevok “Čo robiť so včelami na jar” nezačína radiť začiatočníkom ako prvý, samozrejme že je vo vlákne pred ním príspevok “AKO PRIPRAVIŤ VČELY NA PRVÉ ZIMOVANIE” ..tam je aj to  “liečenie”… v tomto príspevku o ktorom píšete vlastne nepriamo uvádzam že na jar a nelieči… čiže vaše upresnenie že sa lieči v PODLETÍ JE TEDA ok,  ale AJ ostatné vaše UPRESNENIA , teda doplnenie dátumov sú dobrá vec a pre a budú tu pre začiatočníkov keď to raz budú čítať…

k tomu plodovaniu som napísal "Traduje sa že znáškove dobré bude včelstvo ak má v 40 dňovom predstihu aspoň 100 dm2 robotníčieho plodu (nie trúdov) , z čoho sa vyliahne denne asi 1300-1400 mladušiek"… nikde neuvádzam že taký objem plodu bude všade v každej rodine a predstava že ZNÁŠKA ZAČÍNA 1.5. JE MOŽNO LEN VÁŠ NÁZOR… ROZHODNE K TOMU TERMÍNU NEMÁ KAŽDÉ VČELSTVO TÝCH 50 000 VČIEL…  uznávam že som písal  “od jarného slnovratu do májových znášok”…teda od  20.3 do májových znášok… ja obyčajne točím až po 20 máji…

uznávam že včely ktoré by začali chovať plod až po jarnom slnovrate z aprílových/dubnových znášok med nenanosia...