Příspěvky uživatele

Janae sorry, to písal o tom že bol jedlý ten kolega o mede z pyramíd..🤭

 “tak třeba (zcela hypoteticky) by med starý jen pár desítek let měl být v pohodě.”

kolega Tom takéto tvrdenia nazýva “domněnka” a máš na ňu právo…závisí od toho koľko desiatok rokov a za akých podmienok by sa skladoval a čo si dáme ako kritérium za “v pohode”, (či len to že bude sladký…😉)…

osobne mám skúsenosť len s 5 rokov starým medom ktorý voňal a chutil stále ako med (žiadna domněnka, reálna skúsenosť)

aj podľa Titeru (Včelí produkty mýtú zbavené) ak sa med skladuje pod teplotou 12 stupňov je jeho kvalita v norme niekoľko rokov.

Janae:

Nebyl, ale nejstarší med se udajně našel v Gruzii, přes 4tis let a tam se skutečně o med jednalo.

No tak,😛…citujem oficialnu info… “Látka v dřevěných a hliněných nádobách se po několika tisících let medu nepodobala, ale naděje expertů potvrdila chemická analýza. Rozbor ukázal, že dávní včelaři znali med lipový a med z lučních květin. 

Niečo sa našlo, medu sa to NEPODOBALO,  písať že to bol po 4000 rokoch to bol “CHUTNÝ jedlý MED ” by som si netrúfol, ANI SA TO LEN MEDU NEPODOBALO 😆.. ale tu nik nepopiera (na rozdiel od tej pyramídy) že tie zbytky v nádobách neboli produkty od včiel..😉. ..

Anonymní:

Nejznámější případ pochází z hrobky faraona Tutanchamona (14. stol. př. n. l.), kde archeologové objevili nádoby s medem, který byl po více než 3 000 letech stále konzervovaný a teoreticky jedlý. Med je díky svému složení (nízká vlhkost, kyselé pH a enzymy zamezující růstu bakterií) jednou z mála potravin, které se mohou uchovat prakticky neomezeně dlouho.

Toto jsou fakta, kde je teda problém? Nenašlo se tam nic, nebo to nebyl med?

no priateľu, TOTO ČO PÍŠEŠ NIE SÚ FAKTY!

písal som ti podrobne v príspevku vyššie že je to hoax a TO ČO NAŠLI ARCHEOLÓGOVIA NEBOL MED  (a vonkoncom to nebolo jedlé)…nože poštuduj 😉, písal som aj ako celá historka o mede vznikla…to že si niečo  niekde čítal neznamená že je to fakt!!!

Skutočné fakty si môžeš naštudovať tu :

https://openlibrary.org/books/OL14045561M/Tomb_of_Yuaa_and_Thuiu

Arthur Weigall, ktorý bol zodpovedný za zverejnenie inventára hrobky KV46 napísal: Výsledky analýz toho čo sa nachádzalo v oboch vázach sú uvedené na stranách 75 až 77! V jednej váze bol ricínový olej a v druhej naozaj „natron“ (minerál slúžiaci na mumifikáciu), v ktorom bolo 8,7% vody a preto sa javil ako hustá „tekutina“.

bohemia.gall:

To je sice “možná ” pravda, ale moji zákazníci chtějí příběh o zázračném medu, který dokáže vzdorovat času tisíce let v nezměněné kvalitě se zázračnými léčivými účinky. Lidé chtějí příběhy, med vydržel tak dlouho proto, že váza byla hermeticky uzavřena včelím voskem a propolisem. Mýtus o zázračnosti včelích produktů? Kdepak, ani náhodou, potvrzeno současnou vědou.

chápem, ja len píšem fakty…Žiaden med sa v hrobkách faraónov NENAŠIEL!

To čo budú včelári hovoriť potenciálnym zákazníkom je marketing a ten je veľmi dôležitý pri predaji… treba oblbnúť, oblbnúť…chcú počuť príbehy ?..dostanú ich!

ja mám med rád, je to zdravá potravina ktorú konzumujem denne aj keď mnohí ľudia med berú len ako “pochutinu”…

no a skupina včelárov, ktorí ho ponúkajú ako liek  (respektíve zdôrazňujú “zázračnosť včelích produktov”) je veľká, apiterapia je obľúbená  a rozšírená, pomaly sa z toho robí náboženstvo 😉…

tak ponechajme zákazníkom príbehy aj ilúzie, nakoniec však živým dôkazom že med je zázračný sú samotní včelári dožívajúci sa často vysokého veku (hoci osobne si myslím, že je to len preto, lebo stále dúfajú že už nasledujúci rok bude tá znáška medu lepšia…🤣😂😄)

môj názor, (aj z toho čo som o včelách čítal…)

stres u včiel sa meria komplikovane, v laboratóriu sa pitvajú a zistujú sa koncentrácie látok ktoré zvýšený stres sprevádzajú, s tým nemá žiaden praktický včelár “zkušenost”… (ale do stresu ich dokážeme doviesť všetci 😉)

súhlasím až na ten “jedlý med” z hrobky faraóna…🤔

Archeologové dokonce našli v egyptských hrobkách med starý přes 3000 let, který byl stále jedlý!

NIE JE TO PRAVDA, PÍSAL SOM O TOM V DYMÁKU (časopis pre včelárov v SR), č.4/2023, str. 12-13 toto….

""Ak chcete nájsť nejakú zmienku o mede z hrobky, musíte sa vrátiť do roku 1905, do hrobky KV46, v ktorej boli pochovaní okolo roku 1375 pred Kristom starí rodičia Tutanchamona - Yuya a Tuyu. Vtedy 12. februára, bola prvýkrát navštívená hrobka Yuya a Tuyu (KV46), trojicou archeológov ktorú tvorili Theodore M. Davis, Arthur Weigall a Gaston Maspero. Medzi artefaktmi nájdenými v hrobke (KV46) sú zaujímavé dve alabastrové vázy, označené ako položky #51105 a #51106. Arthur Weigall v liste svojej manželke 16. februára 1905 totiž napísal: „...jednom rohu boli poháre vína, vrchnáky priviazané šnúrkou , medzi nimi bol jeden obrovský alabastrový džbán plný medu ešte tekutého!“ 

Druhý účastník tej istej výpravy Gaston Masper 29. marca toho istého roku uviedol podobný príbeh s prehliadky hrobky : „Jedna z váz, ktoré sme otvorili, obsahovala pastovitý olej, ďalšia s takmer tekutou náplňou, ktorá mala stále vôňu medu...“ a spomína aj osu poletujúcu okolo vázy pohodenej na schodoch.

 A nakoniec verzia Theodora M. Davisa, ktorú uviedol v knihe Hrobka Iouiya a Touiyou: „Z hrdla jednej z váz viseli útržky múmiovej látky, ktorá pôvodne zakrývala ústie vázy. Očividne lupič v očakávaní, že obsah bude hodnotný, látku strhol. Po troch tisíckach rokov som hľadel do vázy s rovnakým očakávaním; obaja sme boli sklamaní, pretože obsahoval iba tekutinu, o ktorej sa najprv myslelo, že je med, ale ktorá sa následne ukázala ako natron.“ 

Posledná veta Theodora M. Davisa naznačuje, že obsah už nepovažoval za med, a to bolo potvrdené hneď v roku 1908. Už spomínaný Arthur Weigall, ktorý bol zodpovedný za zverejnenie inventára hrobky KV46: https://openlibrary.org/books/OL14045561M/Tomb_of_Yuaa_and_Thuiu 

 Výsledky analýz toho čo sa nachádzalo v oboch vázach sú uvedené na stranách 75 až 77!

 V jednej váze bol ricínový olej a v druhej naozaj „natron“ (minerál slúžiaci na mumifikáciu), v ktorom bolo 8,7% vody a preto sa javil ako hustá „tekutina“.

 Skutočné vysvetlenie toho čo sa v hrobke v nádobách našlo sa teda objavilo až tri roky po objavení hrobky a nebolo tak medializované tak výrazne, ako údaje z čias objavu hrobky. Tri roky stačili na to, aby sa zrodila „neotrasiteľná“ legenda o „mede faraónov“, ktorý bol tekutý ,voňavý a jedlý (!) aj po 3 000 rokoch."

ano med môže obbsahovať spóry baktérie Clostridium botulinum, ktorá produkuje botulotoxín, no riziko je hlavne pre dojčatá do jedného roka, pretože ich nezrelý tráviaci systém imunitu nemá. U detí starších ako jeden rok je však podanie medu považované za bezpečné, pretože ich črevná mikroflóra dokáže premnoženiu spór zabrániť.

ano o Mira som pomáhal robiť z oddelkov včelstvá do zimy, bral som od neho nejaké oddelky so singerkou (singer bola trochu šlápota mimo) ale to bolo v čase ešte keď “fandil” NN a pomáhal zakladať PSNV CZ… 😉..ale to  ešte mal “původní” manželku a deti a nie žiačku s dojčaťom…

Může to mít vliv na bakteriální infekce plodu (lépší výživa)? 

nie

Působí stres mít pyl a med nad “hlavou” v tzv. medníku včel místo na rámcích v plodišti?

ano

pre tých , ktorí majú záujem o ležany…

https://www.youtube.com/watch?v=hWzLTxOLqo8

pozrel som si to video a v podstate informoval Miro o tom, čo počul na prednáškach od tých nemcov… nesúlad v úli , teda nesúlad medzi množstvom plodu a množstvom mladušiek, nedostatok miesta na znášku (včely musia mať nektár aj kde “rozkladať”, nedokážu ho zbaviť vody tak aby sa dal uložiť rovno do plástov v medníku a zaviečkovať) a samozrejme “prebytok" peľu v plodisku, či vence medu pod hornou latkou plodových plástov "urýchľujú" rojovú náladu… to neboli nejak nové informácie, , skôr ma potešilo to konštatovanie že sa viacero včelárskych odborníkov (no západných, z čiech tam bol len Miro 😉) zhodlo na fakte že genetika matky nehrá rozhodujúcu úlohu pri rojivosti včelstiev (vždy ma vytáča keď v inzerátoch chovateľov čítam ako vyšľachtili NEROJIVÚ VČELU 😠)..

osobitne som ocenil konštatovanie že matky z rojových matečníkov SÚ VYSOKO KVALITNÉ!  a v  pohľade k výsledkom diskusie odborníkov, sa dá pochybovať o tom že by sebou niesli nejaký “rojový gén”… TVRDÍM TO  UŽ ROKY (AJ BEZ “ZÁPADNÝCH” ODBORNÍKOV)

na druhej strane Miro ako vždy si prihrieval polievočku na to optimalizované plodisko a všetky prednášané poznatky nejak sa snažil k tomu napasovať…mal tam aj zopár tvrdení s ktorými by som nesúhlasil (zebrovanie plodiska a pod)… ale dalo sa to počúvať…

lesakm:

Někde jsem četl že v řecku našli med starý 2000let takže vydrží asi dost dlouho .ML.

Tvrdenie že med ma neobmedzenú životnosť je hoax.. ako včelár by som .to nemal písať ale je to jednoducho fakt, s časom sa jeho vnútorná kvalita mení tak, že po pár rokoch je to len sladidlo …

…a to že sa v pyramídach našiel med, ktorý bol v poriadku je druhý hoax, písalo sa to ale fakty sú iné…rovnako to platí aj o tom čo si čítal…

Bežné používam med 2-3 roky, medovicový nemám často tak som použil aj 4-5 rokov starý ale len pre seba …no básničky o neobmedzenej životnosti si ponechajme len pre nevčelárov, ja by som to pri predaji zákazníkovi netvrdil…

TOM, bavme sa vecne… (moje IQ a tuháč nechajme na pokoji, znovu mlžíte a zbytočne útočíte, predsa som napísal: “tuháč, jeho vracanie včelám a vaše spôsoby práce s tuháčom poznám a rešpektujem,”)….

k téme:

Podotýkám, že jsem tohle dělal až když byla pouze uživovací pozdní snůška - polovina července - konec květu lip, které tady nikdy nemedují, kdy včely větraly, voněly, ale v mednících nic nepřibývalo.

napísal som vám to jasne, odpovedal som na vašu otázku už trikrát, na rozdiel od vás mňa výška vášho IQ nezaujíma, pretože to čo som napísal pochopí každý (niekto to pochopí aj na prvýkrát..)…

veľa závisí od toho kedy to “podnecovanie ” dáte, zobrať ho zoberú vždy ale ak by mali dostatok zásob v plodisku uložia ho aj do medníka

…či včelám  dáte tuháč alebo sajrajt, včely keď je nedostatok zásob v plodisku zoberú na kŕmenie plodu všetko, akonáhle majú zásob pri plode dosť, sajrajt alebo tuháč či nektár spracujú a uložia do medníka…

píšete “Vaše dedukce, že bylo málo zásob s plodišti je nesmyslná, nevysvětluje tu selektivnost.”

o selektívnosti uvažujete vy, včely to spracúvali súbežne… hotový med dávali blízko plodu a prinášaný nektár museli spracovať, to je dlhší proces, nemusím ho hádam znovu popisovať !!!!

Poznámka:

nepísal ste o likvidácii zbytkov po odviečkovaní a čerení prvýkrát, dobre viem že tie zvyšky skladujete dlhšiu dobu, niekedy ste to na jar dával ako podnecovanie oddelkom, neskôr sa to len hromadilo a po rokoch ste to dal včelám..ako “POKUS”..

..jsem psal o recyklaci starých zbytků medu a hlavně o “likvidaci” uskladněných víček za asi 5 let…Nikdy nijak necedím med, jen čeřím a sbírám. S víčky a nečistotami taky sbírám pěnu, nevím vlastně co to je, asi bílkovina…Víčka i různé zbytky medu už měly divně nakysle ztuchlý pach…

NEREAGOVAL SOM KEĎ STE O TOM PÍSAL PRVÝKRÁT,NEREAGOVAL SOM  ANI KEĎ STE O TOM PíSALI  DRUHÝ KRÁT, vaše včely, vaše postupy, ale keď ste TRETÍKRAT NAPÍSAL O SVOJOM “POKUSE” tak som LEN odpovedal na vami položenú otázku: Takže nakysle pachutný med snědly a uložily přínos, který by jinak projedly?

napísal som vám môj svoj názor…

( a prečo som na 5 rokov staré zbytky medových viečok, peny a medu použil slovo sajrajt je výlučne moja vec…)

ja len k tomu polystyrénu použitému na buchty rozhodne ako píše Tom treba zabrániť kontaktu včiel s extrudovaným PS, stačí aj hrubší alobal na grilovanie… 

(keď včielky hryzú polystyrén tak “hlúpnu” 🤫)

je to ale otázka kedy  a načo sa prepážka v plodisku dáva včelár by to mal vedieť, v lete to nemusí byť “buchta” stačí preglejka..😉

btw.

ešte pridávam foto na vnútro toho koplenového úľa od firmy Swienty…ja vidieť uloženie rámikov na kovovú lištu a to ako včely “ošetrovali” vnútro nadstavku..

Tom osobne je mi sympatické že sa snažíte permanentne oživovať a udržiavať diskusiu o včelách, ale práve v tomto vlákne sa zrejme zmysluplná diskusia nerozbehne… vyslovujete závažnú  revolučnú domnĕnku že včelári mávajú lúpeže kvôli tomu, že použivajú v úľoch kyseliny a tie poleptajú včelám  tykadlá..

 … mali by sa vyjadrovať a diskutovať včelári, ktorí lúpeže mávajú a tí by mali hodnotiť či používajú kyseliny alebo nie…nemám skúsenosti s používaním kyselín ale podobne ako vy veľa čítam a tak som čítal, že pary kyselín nepôsobia LEN NA KLIEŠTIKA, ale usadila sa kašičke okolo larvy , tá sa ňou nakŕmi a uhynie, páry kyselín dokäžu preniknúť skeletom MLADUŠIEK a preito tiež občas hynú…kyseliny leptajú sosák klieštika ale či leptajú aj tykadlá včely neviem…

Viem však že kyseliny   dokážu zničiť mikroklímu úľa a práve táto mikroklíma pôsobí na včely tak, že ju majú “zachytenú” na svojom vonkajšom skelete a to je tá vôña, ktorú strážkyne pri vstupe do úľa kontrolujú…

Ako sám píšete, nemali ste lúpeže ani pred érou kyselín ale  lúpeže u niektorých včelstiev a včelárov byvali najmä v na podzim štandardom (plno rád ako kŕmiť, zužovať česno, nedajbože ukápnuť cukrový roztok…)… teraz ešte sa objavujú lúpeže zoslabnutých včelstiev (varroázu, virôzy…)  

Na svoju domnĕnky máte právo ale poleptanie tykadiel ja nepovažujem za rozhodujúcu príčinu lúpeží

Vy máte úly z PS, jak píšete, dejte sem vědět co je to za materiál, ono totiž není PS jako PS a Flugo nebo Apis box už vůbec není PS, takže lidi mají velmi často opravdu velmi zkreslené představy o tom, co to je vůbec za materiál. A dejte sem zkušenosti, jak se Vám v tom včelaří a jak se v tom daří včelám (vlhko, plísně atd.)

no mal som úle LG 2/3 nielen z dreva ale pred rokmi som si dal doviezť z Dánska na tento rozmer LG z liateho polystyrénu,teda z liateho koplenu…skutočne boli výrazne ľahšie, boli pevné,  (pri zaklepaní zvonili) ,dal sa používať rozperák, rámiky ležali na plechovej vložke a včely ich o úľ nepritmeľovali, z vnútra si  včely nadstavky ošetrili propolisom a NEVYHRÝZALI ich 

Dno malo takú plechovú vložku na polovici dna dierovanú ale skutočne v úľoch bolo vlhko,, po zime mi plesneli krajné plásty v dolnom nadstavku, tak som ule  na moje klasické dna so sitom a žiadne piesne ani prebytočný vlhkosť už v úli nebola

Včely do zimy šli s menej zásobami a stačili im, na jar keď mi v drevených úľoch prehratých slnkom už včely chovali plod, v týchto úľoch boli ako v lednici, krätkodobé slnko cez poludnie nedokázalo prehriať vnútro úľa, pretože hrúbka steny bol 40 mm  začali teda chovať vo veľkom plod neskôr ALE vzhľadom na jarné mrazíky ktoré niekedy ubrzdovali plodovanie v tenkostenných drevených tak tu tie mrazy vzhľadom na izolačnú schopnosť neochladili vnútro koplenových úľov a tak šli s plodom nepretržite a často nielen tie v dreve dobehli ale často ich predbehli…vždy tam boli silné rodiny…možno tým alebo tou izoláciou v koplenových úľoch bolo vždy najviac klieštika, boli rekormanky ale medu bolo najviac len občas…

Postupne som ich vyradil z chovu,(použivam ich v sklade na zimovanie súší) nešlo o klieštika (hoci aj 😉), ale polystyrén aj ako liaty koplen s časom degraduje (tie pekné natreté farby majú svoj dovod) a negatívny vplyv polysterenu n včely je kokázateľný ale to je na ďalšie debaty…

Ak ma už Tom nazýva liberálom tam si neodpustím poznámku, “každý má právo rozhodnúť sa v čom bude chovať včely”, ono skutočne vsetky včelárske výmysly majú uľahčit prácu a život včelárovi, včely sú až na poslednom mieste a znesú toho nakoniec celkom dost..😉… 

poznám názory a postupy pána docenta a s mnohými sa zhodujem… zaráža ma len že má premyslenú metodiku, (vlastnú, nikomu ju nevnucuje!) no pri tejto prevádzkovej metóde má každoročné úhyny vo výške 30 - 40 %🤔

ani jeden nízkonástavkář 100% panenský med nemá a vy to pane Goro dobře víte.

a nedáte si pokoj, ked vám niekto napíše svoj názor a nezhoduje sa z vaším tak v zlosti píšete bludy..

MÁM LEN NÍZKE NADSTAVKY, TOČÍM MED LEN Z PANENSKÝCH PLÁSTOV TAK AKO TO ŽE HO NEMÁM 100% PANENSKÝ????🤔…koľko 99 či 77% ???

a

ako ste prišiel na to že sa vás snažím uraziť?.. fakticky a pravdivo som zhodnotil čo ste urobil …to vy sa nazývate “hovado a prase”… ja som vás tak nenazval, len som si dovolil pomenovať JEDEN VÁŠ POSTUP,  s ktorým naprosto , ale naprosto nesúhlasím, !!!…

ale k diskusii, 

nerobil som podobný experiment s odloženými medovými viečkami pretože nič také neskladujem… mám odskúšaných viacero spôsobov odstránenia medu z viečok a závisí od ich množstva… jednak manželka rovno dáva viečka nad sito a med z nich vyteká, potom mám odskúšane vloženie odviečkovancov so zbytkami  do stropného kŕmidla je to zaručená cesta k tomu že med si včely odoberú a je mi úplne jedno či ho skonzumujú alebo uložia do medníka … a často  len vložím odviečkovance do sieťok z háčikmi a med jednoducho vytočím na medomete kde sa sieťky s odviečkovancami zavesia miesto plástov…

POZNÁMKA:

nemusíte pri “obhajobe” postupu so “smrdnutým” medom vyťahovať tuháč, jeho vracanie včelám a vaše spôsoby práce s tuháčom poznám a rešpektujem, tak ich zbytočne  nevyťahujte pri úplne inej téme…. je to váš spôsob diskusie, zahltiť, odviesť pozornosť… poznám …na mňa neplatí…

teda znovu k téme:

je logické, že sa ten jemnušký odér 😉nedostal do medníkov, pretože ako ste sám napísal (nakoniec uviedol som to aj ja) ..včely ten medový sajrajt  skonzumovali a neuložili do medníka (sám uvádzate že tam bol donesený iný druh medu , nie kveták ale tmavý)…. veľa závisí od toho kedy to “podnecovanie ”  dáte, zobrať ho zoberú vždy ale ak by mali dostatok zásob v plodisku uložia ho aj do medníka a potom by váš “panenský med” bol mal možno aj “jemnučký” odér… ale vy ste sajrat nadávkoval vo vhodnú dobu, keď plodisko nebolo plné zásob…

Tom vy si doslova libujete v tom, že píšete pravdu, tvrdo a bez ohľadu na ostatných, proste ste taká povaha a nie nejaký úbohý liberál..😉

Tak teda takto dať včelám výluhy z medových zvyškov pohodených bohvie kde niekoľko rokov ktoré  určite mali vysoké HMF,boli skyslené a skazené, predsa  sám konštatujete, že   mali "nepříjemný nakyslo ztuchlý nádech zápachu," je jednoducho   lakota, pahltnost,necitlivý prístup k včelám…už začínam chápať vaše kategorické vyhlásenia, že včely sa chovajú výlučne kvôli medu (zbytočne sa to snažíte skyť za VÝSKUM, teda zistíť či to včely zoberú a či aj  aj med v medníku bude mať ten ódor 😕)  jednoducho mi vaše počínanie pripomína velkovčelárov, ktorí pri každom vytáčaní medu  hodia automaticky do každého úľa  pol kila medocesta a rovnako postupujú pri každom poklese znášky, lenže tí aspoň z lakoty neohrozujú zdravie svojich včiel..

včely prioritne prinášaný nektár či iný zdroj cukrov ukladajú okolo plodu aby mali na kŕmenie, ak je tam dosť nosia do zásob v okrajových plástoch alebo do medníka… nič iné by som v tom nehľadal..ano to obarvenie zásob jasne voľakedy dokázalo, že zimné nespotrebované zásoby nemajú včely problém prenosiť do medníka aby vytvorili matke priestor na kladenie… nabudúce do toho pridajte potravinárske farbivo (to už tomu sajrajtu neublíži) a zistíte, či po prepracovaní ukladali ten váš “med” do medníka…

K vašim úvahám o veľkých výnosoch len toľko, že od doby aky Nemci odmietli preberať med z našich krajín lebo v ňom našli škroby, sa na letné “podnecovanie" nepoužívajú  inverty ale repný cukor, pretože včely pri jeho ukladaní do buniek automaticky pridávajú invertázu a tá rozkladá sacharózu aj v zaviečkovaných bunkách (škroby nie)….….

Tom reagoval dokonca 2x a súčasne napísal, že ja nechám “aby si mladý včelár ” natĺkol držku, pretože si ako liberál ctím ich názor aj keď je nesprávny (podľa Toma)…

no takto nemám skúsenosť priamo s Dadant úľom kde by rámik mal rozmery 43,5x30 cm, moje “experimenty” boli vždy robené s LG, buď  4/3 LG (výška rámika 32,5 cm) a tiež v ležane som robil  s rámikmi Jumbo s výškou 28,5 cm  a vždy je to dlhší rámik teda 44,8 cm! Z toho čo som s včelami zažil som nadobudol dojem, že 6 (či 5) rámikov o takýchto rozmeroch ako uvádzaš je pre silné včelstvo málo v plodisku… existuje postup tzv “optimalizované plodisko” kde 5 rámikov stačí ale len na plod, peľ sa ukladá do prvého nízkeho nadstavku…a musí sa používať materská mriežka… samozrejme dá sa rozvoj včelstva “ubrzdiť” tým že ho necháš pracovať s voľnou stavbou čo môže zabrániť vyrojeniu…

nedaj sa však mojimi rečami znechutiť, skúsený včelár  Pepo Krapka chová včely v minioptimale  na 5 rámikov, slúži to na oplodňovanie matky  a na zimu pridá jeden dva nadstavky do ktorých nakrmí a v pohode prezimuje… iný skúsený včelár Jindřich Meduna zasa chová včely v miniplusoch, pozri sem 

https://medove-zpravy.blogspot.com/2016/04/mini-ulky-velka-jarni-prohlidka.html

ale  napríklad Honza Veber skúšal zimovať včely v miniplusoch, kde v plodisku bol úzkovysoký rámik cez dva nadstavky a nad tým ešte nízky na zásoby…

čiže všetko ide, len malé decko sa musí naučiť chodiť 😉

môj názor však je , môžeš tento spôsob skúšať, môžeš na ňom dosiahnuť pozitívne výsledky ale takéto experimenty by som odporúčal robiť včelárovi, ktorí už má viacročné skúsenosti s chovom včiel…