Příspěvky uživatele

no pekné, držím palce…

u nás v televízii už roky beží relácia “snívajte s nami”…

ale toto bude asi niečo iné…😉

U mňa vo včelách som tiež nenašiel v žiadnej rodine rojovú náladu… dokonca med v mednikoch počas predchádzajúcich dní začali viečkovať takže im počas chladu stačilo to čo mali v plodiskách…trochu horšie je to so znáškou, všetko je odkvitnuté, na jabloniach plody ako nechet , aj čerešne nezmrzli a sú plody… asi 2km ja repka snáď ju nájdu…a ešte kvitne pagaštan… tretí medník som dal len na dve rodiny ale včely tam akurát stávajú medzisteny… no uvidíme ako to pobeží ďalej , včiel je naozaj dosť a na letáči bežne pristávajú trúdy/trubce… 

Sorry…nikdy pri včelách nekalkulujem s tým “co by bylo kdyby bylo…”😉 

🤔…za desať dní ochladenia (15.4.-25.4.) klesla hmotnosť úľa o 7 kg… kde si tam videl pokles 30kg?

…no tak ja by som zasa vedomosti českých včelárov nepodceňoval….môj dobrý priateľ , skúsený český včelár Hozna Kolomý už roky nepoužíva na jar podnecovanie včelstiev nejakými medocestami s pelom (ale ani bez peľu  🙂)ale peľové zásobné plásty s pergou, vloží do včelstiev blízko miesta kde sa usadí zimný chumáč a keď začne chov plodu tak mladušky majú peľ “po ruke” a priamo si ho berú na tvorbu zimnej kašičky . .. a poznám aj včelárov, ktorí usušený alebo mrazený  obnôžkový peľ nemiešajú do medocesta ( nie pre “”podnecovanie ale hlavne pri výpadku jarného peľu kvôli mrazom) ale ho pomelú a položia jemný peľ  na tácke neďaleko úľov a lietavky ho normálne rúskujú a nosia na nožičkách mladuškám priamo k plodu…včelári toho vedia dosť…

GORO napísal:

“váš predpoklad je správny,na chov spotrebuvávajú včely prednostne med z okolia plodu (teda ak nie je zaviečkovaný), čo by mohlo mať pri ochladení aj pozitívny účinok na plodisko, teda uvoľnenie plodiska, možnosť klásť vajíčka a následne chovať aj vďaka vykonanému posilneniu viac včiel?…….proste v rodinách to po ochladení môže vyzerať rôzne… …”

včely normálne fungujú, pokiaľ majú dostatok zásob (hlavne otvorených, neviečkovaných) tak pokračujú v chove plodu, matka kladie, mladušky kŕmia larvy a mladé včely kŕmia larvy a stavajú plásty… môžem to potvrdiť, včera som pozeral medzisteny dostavené a keďže včiel aj  tých zásob je dostatok, niektoré už zásoby hore v medníku už viečkujú na ešte horšie časy…

keby bolo takéto ochladenie nastalo prv než všetko vykvitlo a včely by sa nestihli zásobiť peľom a hlavne nektárom, ten plod by chovali len do doby kým by im trvali zásoby ktoré nemali zaviečkované… na tie uložené pod viečkami by siahli až po týždni a za tú dobu by obmedzili chov plodu, matka by prestala klásť… ale v tomto čase, cez poludnie je obyčajne oteplenie nad 8-9 stupňov a viac takže na pár hodín vyletia, doniesť vodu či pozrieť aj tú repku…

Napadá někoho jné vysvětlení té záhady, že v Blaníku nemizí zásoby?

Proč by měly mizet? Včely mění váhu pylu a medu na “maso”, pak mizí jen tolik, co je k té přeměně potřebná energie. A pak také to, co spotřebují na výrobu tepla…

….aké iné vysvetlenie ? …v zimných mesiacoch na výrobu tepla včely potrebujú cca 50g zásob denne… teda Petrove ešte aj chovajú nejaký plod…nie veľa ale chovajú.. 

Keď  teória tak teória 😉 …nevidel som   do včelstiev, čo je základ pre rozvíjanie teórií, ale z toho, že je momentálna spotreba relatívne nízka mi vychodí že v plodiskách je prevažne zaviečkovaný plod, ktorý nie je potrebné krmiť čo bolo spôsobené spomínaným “ucpaním plodisk medem”, jednoducho matka nemala kde klásť… váš predpoklad je správny,na chov spotrebuvávajú včely prednostne med z okolia plodu (teda ak nie je zaviečkovaný), čo by mohlo mať pri ochladení aj pozitívny účinok na plodisko, teda uvoľnenie plodiska, možnosť klásť vajíčka a následne chovať aj vďaka vykonanému  posilneniu viac včiel…. Len ten efekt bude priamo úmerný množstvu spotrebovaného medu a to zasa bude závislé od množstva otvoreného plodu… proste v rodinách to po ochladení môže vyzerať rôzne… …

 Tom tu uviedol skutočne zásadné veci …. je ich viacero aby nesplynuli tak opakovane len niečo  vypichnem a trochu rozvediem…. to čo treba mať na mysli keď chce včelár “posilniť včelstvo" pridaním plodu z inej rodiny, resp. oslabiť “predčasne” silné včelstvo… včelár by mal vedieť čo kde preložiť… …na to si stačí pozorne prečítať čo napísal Tom, ja len mám názor že by včelár mal vedieť  aj prečo to robí, tak dopĺňam…😉

Jestli v některém vč vidím, že je tam hlavně zavíčplod a málo otevřeného, je jasné, že tady nastane těžký problém hned jak se to vylíhne. A naopak kde je většina otevřeného, tam se přidá rámek zavřeného a otevřený přidá “přebujelým”.

…matka  kladie len toľko vajíčok koľko lariev sú schopné včely mladušky nakŕmiť a vychovať, včelstvo obyčajne nie je slabé preto že matka kladie málo vajíčok, ale matka kladie málo vajíčok preto, že mám málo mladušiek…..v takom prípade pridanie otvoreného plodu do rodiny ktorú chce včelár posilniť  chov ďalších včiel ešte spomalí, mladuškám pribudne viac hladných krkov a matka ešte viac obmedzí kladenie vajíčok……čiže pridanie  otvoreného plodu by pôsobilo kontraproduktívne.. u Toma keď pridá plást zaviečkovaného plodu, z ktorého  každú chvíľu vylezie armáda mladušiek na pomoc s krmením toho otvoreného plodu dôjde skutočne k posilneniu včelstva, pretože konečne môže matka viac klásť… a naopak z “přebujnelého" včelstva sa nesmie brať otvorený plod, ten je “spotrebiteľom nadmerných zásob kŕmnej kašičky” a musí sa zabrániť, aby zo zaviečkovaných plástov nevyliezla daľšia hromada mladušiek, ktoré by boli bez roboty a nimi vytváraná kašička by bola prebytočná a len by mohla dopomáhať k tvorbe “rojových” včiel…

u nechcem byť nejakým “vysvetľovačom” ani komentátorom Tomových postupov, on vie prečo to robí a včelári to môžu robiť tak isto a nemali by pochybiť… len ešte chcem upozorniť na jednu vec, ktorú správne dal tučným písmom…  Jediné, co je nutné aby si každý uvědomil, že jakmile bude handlovat cokoli, je to PODNĚCOVÁNÍ!!!!!!  ….už by som len chcel upozorniť, že skutočne kto nemá čas, vedomosti či odvahu na regulovanie sily rodín, mal by si radšej toto odpustiť, pretože ako napísal Tom, je svätá pravda, že si môže niekedy narobiť viac problémov ako osohu …citujem… " A ne každý pak dokáže zvládnout maximálně vyrajcovaná včelstva."

“nie každá diera v   strome pri ktorej sú včely musí byť včelami osadená”…. komentuje svoje video Matúš…

https://www.youtube.com/watch?v=fguuGekDRmo&t=411s

Pochopil si dobre nedobehnú, myslel som to o tej lastovička tak, že keď to jeden rok nevyjde a už to vyšlo 7x, tak nevidím problém a budem pokojne spávať… budúci rok si to vynahradia…. Ani tento ešte nie je pre ne stratený….napríklad teraz to prichádzajúce ochladenie ani nezaregistrujú, budú šliapať a “dobiehať” 😉

Martin  priznávam že nemám tie polystyrénové úle (Tome nie sú to plasťáky 😉) na slnku ale to nemám žiadne sú pod listnantými stromami a na jar teda slnko na ne môže….

k tvojmu návrhu na "vyhrievanie" spodného nadstavku nevidím dôvod, proste bol iný rok… veď som písal, že každý rok to dobehli a tie v drevákoch aj aj predbehli…

jedna lastovička leto nerobí ….

včelár často uvažuje kde urobil chybu a pritom chybu nemusel urobiť…

ja mám včely hlavne na NN ⅔ LG, a pár úľov tohto typu mám aj z liateho polystyrénu (koplen) z hrúbkou steny 40 mm…. sú ľahké, pevné a pôvodne som plánoval na tento systém prejsť kvôli vyšším výnosom a tepelnej pohode včelstiev, nižšej potrebe zimného kŕmenia a bla, bla bla… neprešiel som…ale nie o tom chcem písať…v týchto úľoch naozaj zakrmujem na zimu výrazne menej, včely na jar nevyláka slnko k predčasnému plodovaniu, dokonca dlho trvá kým jarné slnko prehreje úle a začnú mať prelety, nosiť peľ a chovať vo veľkom plod… v drevených už mám veľké plochy plodu ked tieto  konečne začínajú… len potom prídu marcové/březnové studené noci, včely v drevených úľoch musia viac kúriť, obmedziť plodovanie ale tie v tom polystyréne v noci vôbec nevychladnú a v kuse idú ako píly a skoro vždy v množstve plodu a jarných včiel nielen dobehnú ale aj prebehnú tie v dreve…

tento rok tomu však tak nebolo… včely v drevených úľoch nemuseli “brzdiť” a tie teploty zasa neboli také aby včas prehriali aj včely tie v polystyréne… začali neskoro chovať plod, zimné včely končia a mladušky sú v plode pod viečkami…  nehodnotím ich že zoslabli, ale  včiel je významne menej ako v iných úľoch, mám včelstvá ktoré už nosia do druhého medníka a tieto majú menej včiel ako mali po zime..

myslím teda hoci nevidím do Blaníkov, koľko majú plodu, že keby nemali to “uzamknutie medom pod hornou laťkou” na vysokých rámikoch nosili by hore do NN a matka by mala priestor a nezoslabli by…. čiže problém bol podľa môjho názoru identifikovaný správne , teda “efekt vyššího rámku ako 30” len v tomto roku asi sa kritérium pre včasnú znášku posunulo na “efekt rámku vyššího než 26”…  ešte mám otázku, nemáte Blaník aj v 24 kách?…aj tam “zoslabli”?

..ja by som im drasticky rozperákom alebo vidličkou ten med pod hornou laťkou na vysokých rámikoch odviečkoval…možno ho vynosia hore a urobia miesto matke…

samozrejme mohol to byť vplyv infikovaného peľu a pod…ale to by sme sa už dostávali do roviny špekulácii, skúsme sa držať pri zemi…

no ten kolega môže dúfať…

V rámci usmerňovacieho dokumentu EFSA o včelách z roku 2013 (Bee Guidance Document), má Rada nájsť dohodu na konkrétnom ochrannom cieli pre včely. Členské štáty ho doteraz neboli schopné schváliť. Bee Guidance Document je kľúčový pri hodnotení rizík prípravkov na ochranu rastlín a ich účinkov na necieľové druhy, teda v tomto prípade opeľovače a včely. Viaceré krajiny dokument na ochranu včiel dlhodobo blokujú, ale oficiálne nie je známe ktoré, pretože to vlády nechcú zverejniť! Vedkyne a vedci, ako aj európski aj slovenskí včelári sa zhodli na maximálnej hodnote 7% redukcie kolónii. To znamená, že by boli povoľované len také pesticídy, ktoré zabijú maximálne 7% danej kolónie včiel. K tomuto cieľu sa prihlásil aj výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie,“ povedal Martin Hojsík, ktorý je členom výboru za frakciu Renew Europe.

čiže aj po schválení toho dokumentu a bude používať hromada prípravkov po použití ktorých budú včely hynúť… niektoré hneď, ďalšie postupne …už to predsa bolo tu písané, že včelám hrozí infikovaný peľ, tým sa kŕmia larvy a rodia sa včely s nízkou imunitou..

nie že by som bral vážne informácie od spolku Greenpeace…ale nimi publikovaná štúdia analyzovala zvyšky pesticídov v materskej kašičke a vzorkách peľu včely medonosnej. Greenpeace priblížil, že šlo o najväčšiu štúdiu svojho druhu v Európe, ktorá obsahovala viac ako 100 vzoriek z 12 krajín. Celkovo bolo pritom vo vzorkách identifikovaných až 53 rôznych chemikálií, čo mimovládna organizácia považuje za obraz toxicity súčasného európskeho systému poľnohospodárstva.

…ono včely na jar zoberú všetko, všetky “náhražky”, zo sušeného mlieka, sóje  ked nie je peľ donesú aj piliny, lógr (Tom prípadne vysvetlí 😉) ale nakoniec to vyhádžu akonáhle sa objaví chutný peľ…dokonca aj peľ z liesky vyhodia ak kvitne jíva…

Veselý v svojom Včelařství píše,že keď sa pridáva medocesto s primiešaným peľom väčšinu toho zjedie staré včely zásobovačky (mechanizmom, ktorý popisuješ) a môžu z toho dostať akurát nozému, pretože peľom sa kŕmia mladušky, starým včelám stačí kvapka medu… tvoj postup by bol lepší, ale takýto zásobný plást by sa musel priložiť k plodu….. ale vhodnejšie je včelám ponúknuť nazbieraný peľ na tácke pred úľom , lietavky ho v rúskach dopravia tam kde patrí a najlepšie je ako píše Tom, zabezpečiť také podmienky pre včely a ich rozvoj aby sme im potom nemuseli kafrať do života…

Postup ktorý navrhuješ, teda peľ do medu sa používa pri úprave peľu na používatelnejšiu formu pre ľudí….

…dostali  sme sa trochu  mimo pôvodnej otázky o vhodnosti konzumácie peľu zozbieraného včelami pre človeka…. 

včely jednoznačne preferujú čerstvo donesený peľ, mladušky ho konzumujú okamžite aby mohli v žľazách tvoriť "sesterské" mlieko/kašičku na kŕmenie najmladších lariev , resp. primešavať ho do stravy pre staré včelie larvy…  PRETO HO VČELY PRINÁŠAJU DO BUNIEK  OKOLO PLODU ABY BOL “PO RUKE” …. Ak dokážu včely doniesť peľu viac ako je okamžitá spotreba, ukladá sa do zásobných tzv. peľových plástov, ktoré sú aj ďalej od plodu…tam ho ukladajú, dusajú, zalievajú medom, na “horšie časy”  existuje niekoľko exprimentov kde sa to sledovalo a zistilo sa že  včely jednoznačne preferujú čerstvý, resp do 3 dní starý peľ, na trávenie peľu neptrebujú aby bol nejak upravovaný, vďaka osmotickému tladu v tráviacej trubici väčšina zŕn peľu praskne a dokážu ho zúžitkovať (na rozdiel od človeka, kde neupravený peľ len “prebehne” a skonči v h,…)

Lynx čítal si Bergera s porozumením, je to tak ako píšeš…

peľ je pre včely hlavný a jediný zdroj bielkovín. V určitých obdobiach života sú včely schopné tvoriť materskú kašičku a vosk, čo by bez konzumácie peľu nebolo možné…Peľ má pre včely predovšetkým nasledovný význam: jediný zdroj dusíkatých látok kŕmenie a vývoj včelieho plodu vplyv na dĺžku života včiel činnosť žľazového systému včiel Priemerné množstvo peľu vyprodukované jedným včelstvom denne je okolo 150 gramov. Časť doneseného peľu včely hneď konzumujú a časť ukladajú do buniek, kde ho konzervujú…

Z hľadiska miery spracovania peľu včelami rozoznávame 3 druhy: rastlinný, obnôžkový a plástový peľ (perga, včelí chlieb). Rastlinný peľ nie je spracovaný včelami.Obnôžkový (včelí) peľ je čiastočne spracovaný včelami, prenášaný na zadných nožičkách. Je obohatený o výlučky slinných žliaz včiel a nektár. Farba je zvyčajne v rôznych odtieňoch žltej, šedo-bielej, oranžovej, červenej, zelenej alebo modrej. Perga (včelí chlieb) je peľ, ktorý včely po prinesení do úľa natlačia do buniek plástov, kde je ďalej obohatený o med, ako aj tráviace enzýmy a organické kyseliny, ktoré sú obsiahnuté v sekrétoch slinných žliaz včiel. Využitelnosť bioaktívnych látok pergy je približne štyri krát vyššia v porovnaní s obnôžkovým peľom.

Rôzne pesticídy a herbicídy vnášajú do peľu nežiadúce látky, ktoré skracujú životnosť včelstva, ba aj konzumenta. Hoci včely nie sú cieľom pesticídov, sú veľmi náchylné na kontamináciu, pretože sú vystavené týmto látkam pri zhromaždovaní nektáru, peľu a vody na udržanie kolónií. V prípadoch akútnej toxicity môžu včely rýchlo zomrieť po aplikácii pesticídov, zatiaľ čo chronická expozícia nízkych dávok môže poškodiť ich správanie pri hľadaní potravy a ovplyvniť zdravie a vývoj celých včelstiev. Včely pokrývajú širokú oblasť (až 7 km²) pri hľadaní nektáru a peľu. Z týchto dôvodov bolo v posledných rokoch veľkým záujmom použitie včiel medonosných a včelích produktov (peľ a med) ako bioindikátorov kontaminácie životného prostredia. Štúdie preukázali, že úroveň kontaminácie včiel pesticídmi úzko súvisí s blízkosťou zdroja kontaminácie a trvaním expozície. Medzi včelími produktami je peľ označený za najlepší na posúdenie prítomnosti environmentálnych reziduí pesticídov, pretože je ľahko zberateľný a je často kontaminovaný. Publikovaná štúdia, v ktorej boli odobraté vzorky čerstvého peľu zo 45 včelstiev nachádzajúcich sa v rôznych regiónoch Španielska, poukazuje na prevažnú kontamináciu miticídmi (skupina insekticídov zabíjajúca roztoče), ale aj inými insekticídmi používanými v poľnohospodárstve, ako sú chlórpyrifos a acetamiprid, ktoré vykazovali výrazne vyššie koncentrácie vo včelstvách nachádzajúcich sa v intenzívnom poľnohospodárskom kontexte ako tie vzorky peľu zozbierané vo vidieckych, trávnatých alebo záhradníckych oblastiach.

mohol by som sem písať oslavné ódy na účinnosť pojedania peľu na ľudský organizmu, doslova neexistuje choroba na ktorú by vraj nepôsobil pozitívne… no skúsme sa zamyslieť…ak v súčasnosti sa používa peľ ako indikátor škodlivosti životného prostredia a spôsobuje vo včelách problémy s  chovom plodu kvôli stopovým obsahom škodlivín je to  naozaj taký zázrak pre človeka?

včelám odoberajú včelári peľ pred vstupom do úľa tak že ich nútia liezť cez dierovanú prekážku cez dierky sa včela prepchá ale jej strhnú peľ , ktorý prináša z nožičiek.. včely musia zapojiť viac včiel do zberu peľu, ak to nie je nárazová znáška ako z repky ale musia peľ zháňať, trpí tým kvalita a množstvo vytváranej kašičky pre včelie larvy a vychované včely sú krátkoveké… získavanie peľu a tiež propolisu na zvýšenie finančného efektu včelárenia je podľa včelárov bezproblémové ale môj názor je že rabovanie kvalitného peľu, najmä mimo poľnohospodárske oblasti je faktor, ktorý spôsobuje problémy včelárom s tým aby dochovali silné a zdravé včelstvá…

tá zdravá výživa je hlavne marketing, ak sa v tom sáčku nachádza len obnôškový peľ ktorý bol vysušený, tak po zjedení človekom prebehnú celé zrnká a v podstate z neho získa minimum užitočných látok (ak teda nebol zbieraný neďaleko postrekov, tam získa aj škodlivé látky ☹️)

…no môže sa stať,píšem vyššie, že pár dní ochladenia a môže byť po nanosenom mede… a čo, bol snáď niekedy aj v ČR taký rok že zo včiel nebolo ani kg medu? 😲