Příspěvky uživatele

Rozhodně je zatím čas něco s tím udělat, za měsíc už může být pozdě.

něco udělat, něco ale co?  ….premetenie na medzisteny? ( či sírny knôt?)

Vidim že moja snaha o jednoduchú úvahu či zamyslenie sa k vplyvu horného česna na miesto uloženia zásob sa nestretla s úspechom…

Urobím poslednú možnosť , nenápadám funkcionalitu  horneho česna, je mi ukradnté ako včely budú čistit dno a nezaujíma ma co2 ani vetranie… ukradnuté  sú mi aj ostatné výhody či nevýhody horného česna…

Jediné čo ma zaujíma je úvaha o tom , čo u včiel “vyhrá” pri hornom česne… okrem všeobecne platného zákona , že včely ukladajú zásoby NAD PLOD, platí aj iný zákon,  ktorý hovorí, že včely ukladajú zásoby DALEJ OD ČESNA (blízko česna, bez ohľadu na typ úľa matka skôr kladie vajíčka aby chovaný plod mal “česrvý vzduch”…)…

MOJA 3X OPAKOVANÁ OTÁZKA PRE HORNÉ ČESNO (V ÚLI ČI V KLÁTE) JE, ČI VČELY PRI UKLADANÍ ZÁSOB NAD PLOD SA S PLODOM NEBUDÚ VZĎALOVAŤ V ÚLI PO PLASTOCH OD STROPU A TÝM AJ OD ČESNA  SMEROM DOLU A TÝM VYSTAVIA ZÁSOBY UMIESTNENÉ NAD PLODOM, TIE ZÁSOBY , KTORÉ IM MAJÚ OMOŽNIŤ PREŽIŤ ZIMU, ŠANCI ĽAHKEJ  LÚPEŽE, ALEBO DODRŽIA CHOV  PLODU BLIZKO U  ČESNA A ZÁSOBY UMIESTNIA POD PLOD, KDE BUDÚ ZÁSOBY  CHRÁNENÉ PRED LÚPEŽOU

MAK JE DOBRÝM ZDROJOM PEĽU PRE VČELY…

A jsou pak vědci opravdu úctyhodní?

Tome niečo pre vás 😉…

"Mrzuté je, že pan Goro některé věci nevysvětluje, jen je konstatuje.” 

Tom… vy sem píšete svoje domnĕnky, svoje názory.. Ja mám rovnaké právo napísať svoje názory… (hoci sa vám moje názory zdajú senilné a detinské, ja vaše názory nevysmievam, občas by si to zaslúžili no nemám to v povahe…...)

 Ja bežne nekomentujem vaše doměnky, jednoducho píšem ako vidím diskutovanú problematiku ja, ako fakty napíšem je vyslovene moja vec, ak ich chcete “dovysvetľovať”, ja vám nebránim… …

“Kolega Goro chtěl mermo mocí o horním česnu a teď mlčí.

Jasne som položil otázku či pri hornom česne včely ukladajú ďalej od česna a hore  je plod..teda zásoby musia ukladať pod plod.. ako odpoveď som dostal Blaník a Osterunda…ja som chcel diskutovať o hornom  česne a uložení zásob pri hornom česne..u Blaníku ani iných dolných česnách mám jasno a viem kde včely  ( alebo včelár )dávajú zásoby.. …

Adam, v každom prípade treba matky rozchovávať z iných včelstiev ako bola tá v tej rodine, kde zvápenatenie prepuklo! …ako písal kolega, genetika je dôležitá…

Včelár podľa môjho názoru namiesto aplikácií „liečivých“ postupov či prípravkov by včelstvo, kde už silno choroba prepukla, mal zlikvidovať, plásty s plodom spáliť, ostatné časti úľa dezinfikovať, stačí plameň alebo jednu hodinu v horúcej vode min. 60 stupňov (spóry sú menej odolné ako u moru včelieho plodu). Prečo likvidovať a nie presypať do čistého úľa? No včely nevydezinfikuješ, chodia na rovnaký zdroj vody, sajú nektár z rovnakých kvetov zalietavajú do rôznych úľov nielen trúdy (tie infikované môžu nakaziť aj mladú matku z rodiny, kde je genetika dobrá) ale aj robotnice. Zdroj akejkoľvek choroby na včelnici je zbytočným rizikom pre ostatné rodiny! Preto!

Keď sa v úli objaví vápenatie plodu obyčajne má včelstvo má oneskorený rozvoj a neprinesie nijaký med. Onemocnenie vyvoláva mikroskopická huba Ascosphaera apis, dostane sa vo forme spór do larvy obyčajne cez kŕmenie a keď spóry v žalúdku larvy „vyklíčia“ postupne prerastú celým telom larvy až na povrch a v bunkách plástu zostanú doslova múmie plodu. Vápenatenie včelár zistí zvyčajne na site, na letáči/česne, pred úľom alebo pri prehliadke plodiska na plástoch (vpadnuté viečka alebo nezaviečkované múmie). To už vápenatenie prepuklo plnou mierou. Onemocnenie sa nemusí prejaviť u všetkých včelstiev na stanovišti, v prvej fáze sú naň vnímavejšie trúdie larvy.

 .Včelár musí odstrániť a zlikvidovať to čo spadne do podmetu, na letákoch, pred úľ. To však neznamená že včelár sa zbavil choroby, pretože spory pôvodcu vápenatenia (Ascosphaera apis) sú veľmi odolné. V literatúre sa uvádza, že zostávajú infekčné cca 15 rokov. Prežívajú v mede, v peli, v plástoch, na stenách úľov, v pôde pred úľom. Keď vzniknú vhodné podmienky zapríčinené oslabením včelstva nejakou chorobou, vírusovou nákazou, zlou matkou, nevhodným krmivom tak ochorenie môže vždy znovu prepuknúť. a to sa zrejme stalo, vo včelstve zoslabenom klieštikom prepuklo onemocnenie. Totiž so spórami Ascosphaera apis je to ako so spórami moru včelieho plodu, môžu sa vo včelstve vyskytovať ale choroba neprepukne, kým množstvo spór neprekročí kritickú hranicu a včelstvo je zoslabené stresom, vírusmi a pod.

držím ti palce, ale najhoršie je že často je šíriteľom samotná matka a bez jej výmeny nič včelár nevyriešil… mal som takýto problém len raz , v ležane kde som na zimu prekryl sito.. čiže ten tieň, vlhko a plné dno mohli mať za následok že choroba prepukla práve v tomto úle ALE NEBOLI TO FAKTORY ROZHODUJÚCE,  silné včelstvo s tým nemá problém, najväčším problémom podľa môjho bolo to zoslabenie včelstva, píšeš že klieštikom… 

skúšal som samozrejme, odoberanie plástov s plodom, pivo aj ocot ale matku som už ani nemenil, dostali overený sírny knôt..😉

..ťažko odpovedať len podľa obrázku, chcelo by to sledovať v minulom roku čo nalietavalo, to šedé mohli byť osy, dokážu postaviť pri silnej kolónii aj veľké hniezda..

vzhľadom ale na situáciu so sledovaním sršňa ázijského, v prípade pochybnosti odporúčam nahlásiť nález aby ho preskúmali odborníci.. to nie je o panike, to je o istote…

ten materiál je hlavne o škodlivosti WIFI na človeka, čo sa týka vplyvu na včely spomína tam možné ovplyvňovanie pôsobenia magnetického poľa, ktoré včely používajú na orientáciu:

V súčasnosti je dobre známe, že u mnohých zvierat existuje mechanizmus magnetorecepcie, ktorý dokáže detegovať a reagovať na geomagnetické pole s veľmi nízkou intenzitou. Najviac sa to skúmalo u včiel a vtákov, ktoré ho používajú na navigáciu.

Stále nie je isté, o aký mechanosenzitívny kanál alebo kanály by mohlo ísť, ale väčšina kandidátov sú kanály, ktoré umožňujú prúdenie sodíka aj vápnika do buniek. Hsu a kol. (2007) naznačili, že takéto častice magnetitu sú u včiel medonosných spojené s nedefinovaným vápnikovým kanálom , takže vystavenie magnetickému poľu spôsobuje zvýšenie [Ca2+]i.

je to ešte na dlhú dobu dokazovania, či okrem vplyvu na navigáciu má aj iné škodlivé vplyvy, na včely, keďže u nich ten vápnikový kanál sa len predpokladá a nebol dokázaný,  no  elektomagnetický smog  je okolo nás a ako sa hovorí, ak neublíži rozhodne nám nepomáha a zrejme ani včelám…

Tom… vy sem píšete svoje domnĕnky, svoje názory..

 Ja mám rovnaké právo napísať svoje názory… (hoci sa vám moje názory zdajú senilné a detinské, ja vaše názory nevysmievam, občas by si to zaslúžili no nemám to v povahe…...) 

Nepropagujem priedušný, strop ani sito v dne, nikdy som netvrdil že to majú včelári používať, len píšem že aj v takýchto úľoch je med pod 18 %…ani slovkom som sa nedotkol termického ošetrenia v Blaníku, len som si dovolil otrieť hubu o metán, sorry…

 Ja bežne nekomentujem vaše doměnky, ja píšem ako vidím diskutovanú problematiku ja, to že sa vždy nezhodujeme nie je žiadna snaha o opozíciu, je to bežný život a ROZDIELNOSŤ NÁZOROV, ak vyžadujete aby všetky vaše názory boli komentované LEN SÚHLASNÝMI PRÍSPEVKAMI TAK SORRY, diskutujte sám so sebou…

Tom… vy sem píšete svoje domnĕnky, svoje názory..

Ja mám rovnaké právo napísať svoje názory… (hoci sa vám moje názory zdajú senilné a detinské, ja vaše názory nevysmievam, občas by si to zaslúžili no nemám to v povahe…...)

Nepropagujem priedušný, strop ani sito v dne, nikdy som netvrdil že to majú včelári používať, len píšem že aj v takýchto úľoch je med pod 18 %…ani slovkom som sa nedotkol termického ošetrenia v Blaníku, len som si dovolil otrieť hubu o metán, sorry…

Ja bežne nekomentujem vaše doměnky,  ja píšem ako vidím diskutovanú problematiku ja, to že sa vždy nezhodujeme nie je žiadna snaha o opozíciu, je to bežný život a ROZDIELNOSŤ NÁZOROV, ak vyžadujete aby všetky vaše názory boli komentované LEN SÚHLASNÝMI PRÍSPEVKAMI TAK SORRY, diskutujte sám so sebou…

To že včely v plodisku niekedy zvyšujú teplotu nad 40 stupňov je fakt , nameral to nielen tom4 či petr ale aj Jirka Marx… on si nedovolí tvrdiť že tak včely likvidujú klieštika a môj názor je že treba odsledovať,či sa tie zvýšené teploty nie viazané na čas po pridaní medzistien, pretože pri výstavbe plástu podľa toho čo viem, ohrievajú vosk nad 40 stupňov ,

Neviem o tom, že by včelári s priedušným stropom mali v mede veľa vody, bežne dosahujú % pod 18%, podobne ako ja so sitom v dne a foliou na horných rámikoch..

To že v medníku nie je teplota 32 či 35 stupňov je fakt a chalani merali dobre (rovnako ako nemohli tam namerať metán kde by sa tam zobral?), včely odstraňujú prebytočnú vodu z nektáru zväčením plochy na odparenie (vytvárajú také bubliny), po uloženi do buniek medníka med s obsahom 2830 % vody rozprestrú na dne a po stenách v tenkej vrstve a vysúšajú prebytočnú vodu tým, že krídlami vytvárajú prúdenie vzduchu, akoby vietor (poznáte ako vietor rýchlo vyšší napr. mokrú pôdu po daždi), teda voda sa odparuje nie teplotou ale “vetrom”…

Tak kolegovia diskutujeme rôzne dve veci, téma je horné česno, tak skúsme zabudnúť na TL, kde je česno dolu… mňa zaujíma ako ukladajú včely zásoby pri hornom česne, má ho vôbec niekto, alebo len teoretizujeme ?

Tiež moja skúsenosť s vysokým dnom je taká že vçely tam VYSTAVIA TRUBČINU, ALE NIKDY ŇOU neprestavajú dno !!!, vždy je uchytená na rámiky plodisks a tesne nad skutočným dnom (alebo sitom v dne) včely stavbu okončia asi tak ako je to na snímkach toho Erika , cca 18- 20 mm nad dnom…

Mám návrh, čo keby sme sa od vitamínov a výkalov v mede (žiaden labák ani jedno z toho v mede nestanovuje!), vrátili sa k základnej téme diskusie teda “HORNÉ ČESNO” …

Vŕta mi totiž v mysli jedna otázka, obecne saa včely držia toho že zásoby ukladajú okolo plodu a NAD PLOD, pričom ich zásoby tlačia dolu (hlavne ak je bohatá znáška)…tiež včely sa snažia zásoby chrániť pred lúpežou a dávajú ich čo najdalej od česna… to čo ma núti uvažovať je utkvelá predstava, že pri hornom česne sa musia včely riadiť inými pravidlami, pretože by sa mohlo stať, že pri hornom česne zostanú “nechránené” zásoby a plod je nižšie…neukladajú včely pri hornom česne zásoby POD PLOD?… POTOM BY MATKA KLÁDLA HORE, POBLÍŽ ČESNA A ČERSTVÉHO VZDUCHU A VCELY BY TAM CHOVALI PLOD A ZÁSOBY BY PRI HORNOM ČESNE MALI BEZPEČNE UPRATANÉ DOLU, TEDA POD PLODOM……

No tak pánové,  už sa pomaly v tých diskusiách nevyzná ani divá sviňa 😉, skúsme  sa všetci držať toho, na čo bolo toto vlákno zriadené:

“Do tohoto vlákna dávejme od nynějška všechny výkresy, plánky a doporučení na úly a ostatní výbavu, kterou si lze zhotovovat amatérsky.”….

U nás na strednom Slovensku už kvitne agát, včely zatiaľ z neho veľa nemali lebo bolo chladno, no teraz už vonia, popršalo a oteplilo sa a agát začne produkovať aj nektár,…lipy majú tiež “na mále”, nohy majú vo vode (pršalo a ešte má) a ak teplé počasie naozaj príde bude hlava na slnku, teda  splnené aj podmienky na to že by si včely zamlsali… …

goro:

Tak som včera nahadzoval medníky, včely sú silné, rozkvitajú čerešne, ovocné stromy sú v pukoch a ide týždeň teplého počasia… na tri rodiny som však medníky nemohol dať, včely sú, matka kládla ale ten melicitózny med ich dosť zdecimoval, zoslabli…v podstate si nedokázali v medovici, ktorá bola okolo chumáča vytvoriť dostatočný priestor na chov plodu, musel som im vložiť prázdu súš, med postupne spotrebovali keď začali lietať ale čistenie melicitózy z dna buniek bolo problematické, “kradlo” im čas, menej sa mohli venovať chovu plodu.. teda včely prežijú aj na medovicovom mede, prežijú aj na medovicovom mede s melicitózou ale… niektoré bez problémov, niektoré uhynú alebo sa len “preplazia” do ďalšieho roku, a musia sa “spamätať”… asi to to závisí od množstva melicitóza v tom ktorom úli ….

na fotke je plást po “vyjedení medovicových zásob”, to biele je melicitóza, ktorú vynášajú..…

Tak som tych slabochov bez medníkov včera zlikvidoval…ak vcelstvo do konca mája nenaberie silu, je v ňom problém a ja nepotrebujem aby sa mi problémy šírili po včelnici… určite v oslabených rodinách mohli byť nejaké vírusy, ktoré ich decimovali ale hlavné zoslabenie včiel v zime vidím v tej medovici z melicitózou… samozrejme kde bolo melicitózy menej včely zimu v pohode zvládli a majú po dva medníky (začal kvitnúť agát), ale tie rodiny  kde bolo v plodisku veľa melicitózy v zásobách hoci prezimovali, nemali dosť síl na úspešný štart do novej sezóny… no a keď sú včely zoslabené zrazu si na ne trúfnu aj virôzy , ktoré v silných zdravých včelstvách síce sú ale “tíško v kúte šuchajú nožičkami 😉”  …

AMalina:

Souhlasím, proto chci nechat otestovat a ne se jen domnívat😉. Možná to souvisí i s tím, že vlastně brtník nejspíš “vytáčí” jen jednou za rok mix medů. 

Adam, Adam a čo si v tom mede dáš zistiť, viď ponuka

Naše laboratoř provádí všechny rozbory medu, které jsou vyžadovány na základě požadavků vyhlášky č. 76/2003 Sb., příloha č. 3, tabulka 2

 Tyto zkoušky je možné objednávat i samostatně. Stanovení součtu obsahů fruktózy a glukózy (metodou HPLC/RI) Stanovení obsahu sacharózy (metodou HPLC/RI) Stanovení obsahu vody (refraktometrie) Stanovení kyselosti (titrací) Stanovení obsahu hydroxymethylfurfuralu = HMF (spektrofotometricky) Stanovení obsahu ve vodě nerozpustných látek (gravimetricky) Stanovení elektrické vodivosti (konduktometricky) Stanovení aktivity diastázy (spektrofotometricky) 

V nabídce máme další zkoušky, které přispívají ke garanci dobrého medu. 

Stanovení přítomnosti škrobových zbytků Stanovení obsahu karamelu Stanovení obsahu mono-, di- a tri-sacharidů (metodou HPLC/RI) – po předchozí domluvě Stanovení aktivity invertázy Stanovení optické otáčivosti Speciální stanovení (lze objednat jen po předchozí domluvě s laboratoří)

 Analýzu reziduí pesticidů naše laboratoř neprovádí. Referenční laboratoří pro provedení této analýzy je Státní veterinární ústav Jihlava.….

No a teraz mi povedz, na ktorú s anyzovaných vlastností medu, môže mať vplyv toho či bolo dielo zaplodované alebo panenské? 

myslím že na žiadnu!

Nemyslím  že zistíš rozdiel!

Keby si poozorne čítal Toma, s porozumením, písal niečo o chuti medu… to ale už nie je laboratórny rozbor ale DEGUSTÁCIA!!!  Tam sa špecialistami, ktorí absolvovali určitý kurz alebo proste majú dlhoročné včelárske skúsenosti s medom určuje okrem farby a tendencie ku kryštalizácii hlavne vôňa a jej intenzita, potom chuť a jej intenzita a ešte tzv “dochuť”( niečo také ako Tom to uvádza u medu z preplodovaného plástu ako “škrabáni v krku”)…

Pokiaľ sahajú moje vedomosti, jedinou vyškolenou českou znalkyňou zapísanou v Talinskom národnom registri expertov v SENZORICKEJ analýze medu je Kamila Snopková, ktorá obyčajne školí členov degustačnej skupiny pred súťažami …

V pohode… ono popíše sa toho veľa, ide len o to vedieť informácie uchopiť, vediť si vybrať pre seba niečo užitočne…. Len pre ostatných, už som mal rámik kde v ZAVIECKOVANAJ ČASTI MAL MED SKORO 20%, a v tej nezaviečkovanej len 16%.. na jednom rámiku… a ešte je potrebné venovať pozornosť tomu čo písal Tom, je výrazný rozdiel v hustote medu v stredových a krajných rámikoch….