Júl/červenec je pre včelárov kritický mesiac a ak včelár doteraz ponechal včely “aby sa o seba postarali a len im zobral med”, rozhodne v tomto mesiaci musí venovať viac pozornosti stavu v úli , prakticky začína už nový včelársky rok a bude sa rozhodovať o tom ako včely dopadnú na v zime a na jar budúceho roku..
Včelár by mal o tomto čase sledovať minimálne tri veci - stav zásob, stav plodovania a nakoniec nemal by zanedbať ani stav klieštika (v ČR sledovať klieštika je povinnosť zo zákona)
Na mnohých miestach momentálne nie je dostatočná znáška a včely začínajú mať problémy. Včelár by mal sledovať situáciu v medníkoch pretože ak včely nepokračujú vo viečkovaní nanosených zásob, asi nemajú čím doplniť poloplné bunky (teda znáška nepokračuje), ale ak med s nezaviečkovaných buniek “zmizne”, teda museli ho včely stiahnuť do plodiska situácia sa komplikuje! V takomto prípade už to čo prinášajú lietavky nielen že nepostačuje na doplnenie medníka, to už včely nemajú čím kŕmiť plod! Včelár by mal okamžite odložiť medník a skontrolovať plodisko. MUSÍ vyhodnotiť stav zásob a množstvo plodu. Po slnovrate síce včely začínajú obmedzovať plodovanie ale včelár by mal nájsť všetky štádiá plodu, teda nielen zaviečkovaný plod a larvičky, ale matka musí v tomto období klásť ďalej vajíčka! Totiž včely keď začnú sťahovať zásoby z medníka do plodiska môžu situáciu vyhodnotiť ako kritickú , teda matka zníži počet kladených vajíčok, v kritickom prípade úplne prestane klásť! To že v medníku sú aj nejaké zaviečkované zásoby včely dobre vedia, ale to sú zásoby na zimu a sú “nedoknuteľné”. Teda sú nedotknuteľné týždeň, max 10 dní! V prípade, že včelár už zistí odnášanie zásob z medníka, ktoré už boli ZAVIEČKOVANÉ , tak nepostrehol “znáškové suchoty” už pred dvoma týždňami. Odnášanie pôvodne zaviečkovaných zásob do plodiska totiž znamená, že príroda nedáva nič! No včely teraz MUSIA chovať “zimné včely” síce v obmedzenej miere ale predsa len rozbehnú znovu plodovanie aj za cenu riskantného použitia “zásob odložených na zimu”. Najhoršie je , že zníženie intenzity plodovania sa nedá okamžite obnoviť v prípade, že včely v prírode objavia nový intenzívny zdroj nektáru. Nábehová krivka opätovného zintenzívnenia kladenia vajíčok matkou je dlhá a môže sa môže stretnúť s augustovým skracovaním dňa, ktorý je pre staršie matky signálom, že treba kladenie začať obmedzovať.
Ako môže včelár zabrániť vzniku stresujúcich situácií pre včely? Podľa stavu znášky a stavu zásob v plodisku a medníku musí včelám pomôcť. Jednoducho nemôže dopustiť, aby situácia dospela do štádia, že včely namiesto nosenia medu do medníka ho začnú “vykrádať”! Ak včelár už zistí, že medník sa “vyprazdňuje” mal by skontrolovať plodisko a rozhodnúť sa pre ďalšie kroky. Tie sú pomerne jednoduché, vychádzajúc z minuloročných skúseností so znáškovou situáciou svojho stanovišťa a z predpovede počasia by mal odobrať medník a začať kŕmiť! Môže tým čiastočne situáciu ešte zachrániť! Zachraňovať situáciu by však mal vopred, už pri znáškových medzerách v horúcom lete by včely mal “prikrmovať”, teda podnecovať malými dávkami krmiva aby včely mali aj keď malý ale dostatočný a pravidelný prísun potravy pre plod. Cieľom letného podnecovania je totiž udržať matku v kladení vajíčok aby sa zachoval dostatočný a neprerušený plodový cyklus potrebný na budovanie zimnej generácie. Súčasne sa vo včelách udržuje aktivita a ak sa robí podnecovanie rozumne, zabráni sa ním aj zbytočnému stresu či sliedeniu včiel a pokusom o rabovanie. Sú včelári, ktorí podnecujú kmeňové včelstvá vždy po vytočení medu, aj počas miernej znášky, len aby matka po strate zásob neprestala klásť vajíčka.
Čím podnecovať? Odpoveď je jasná malými dávkami riedkeho cukrového roztoku alebo iným zdrojom sacharidov (med, medocesto, cukrocesto). Menej jasné už je ako zabezpečiť, eliminovať riziká letného podnecovania, ak sa totiž robí nesprávne, môže samotné podnecovanie vyvolať na včelnici rabovku a môže dôjsť „znečisteniu“ medu v medníkoch pridaným cukrom. Sú včelári, ktorí preferujú medocesto, či cukrové cesto, včely totiž z neho odoberajú len množstvo potrebné na chov plodu, je teda minimálne riziko ukladania cukru do medníka a tiež ho spotrebúvajú len do doby kým neobjavia nový zdroj znášky z prírody. “Bezpečné” podnecovanie cukrovým roztokom vyžaduje trochu skúsenosti lebo včelár by mal pridať len také množstvo roztoku, ktoré včely spotrebujú na odchov plodu. preto je dôležitá tá kontrola množstva otvoreného plodu a podľa množstva otvoreného plodu a sily včelstva odporúčam každé dva dni pridať 0,2-0,4 l roztoku. Jednorazové pridanie väčších objemov včely bez problémov v beznáškovom období odoberú, ale automaticky časť „znášky“ uložia do medníka. Pridanou invertázou od včiel bude síce dochádzať k štiepeniu sacharózy v bunkách ale moc by som sa na to nespoliehal.
teda sledujete v lete stav vašich včelstiev a reagujete včas a tak aby ste ich úspešne previedli do ďalšieho roku 😉.