Tome prečo tak pesimisticky? Predsa ten ukrajinský "med" sa zmieša s českým a tak zmes medov má aj peľové zrná…
…nikdy mi predaj medu v obchodných reťazcoch nekomplikoval predaj môjho medu stálym zákazníkom, tak ma to neirituje…
.. hoci som čítal, že Europska komisia chce zrušiť množstevné limity na dovoz ukrajinského medu…takže len teraz začne byť veselo…
a nemyslím že musí každý chovať včely rovnako, a pritom môže byť úspešný, závisí to od stanovišťa a skúseností včelára…
s posledným príspevkom si dovoľujem vysloviť súhlas…
moja dlhoročná prax bolo a je dokrmovanie cukrom k medu , ktorý som ponechal včelám, hoci poznám včelárov, ktorí zimujú na mede (… ak včelár nedá na zimu ani kilo cukru sám zistí ako to so silou včiel na jar bude, nebude musieť včelstvá zužovať a robiť rôzne kejkle na ich rýchlejší nárast, včely budú jednoducho silné)… nevčelárim v tak bohatej oblasti aby som si mohol dovoliť zimovať výlučne na mede, …slnečnicu v okolí som mal len raz a zimovali na nej super… cukor má svoju výhodu v menšom zaťažení včiel v zime jednoznačne, ale med v čase výchovy jarného plodu je nenahraditeľný… no čisto med je vhodný (najme medovicový) len ak sú včely v zime naň zvyknuté,…. je to ako u psov kde prechod z granúl na surové mäso je komplikovaný proces, sprevádzaný zažívacími problémami… ale všetko ide (len malé deti sa musia učiť chodiť..)
Ďakujem, myslel som žesa vracia len jeden medník a z neho sa stane KK,..
ale možno je to tým že ja ponechávam po odobratí mednīkov zostavu 4 NN (akoby tlmič, plodisko cez dva a KK), je to tiež výška 64 cm ale nemám rámiky 39 cm ale 44, 8 cm… čiže objem úľa a priestor je teda v skutočnosti väčší a plne postačuje na to aby včely neboli nútené opustiť úľ pre nedostatok miesta , preto ja beriem medníky preč a nevraciam ich…..
Vysvetlili ste že v Blaníku je treba aj ten druhý medník, chápem…
V praxi však neuznávam a nepraktizujem vracanie súší po poslednom medobraní kvôli ich "vyčisteniu a oprave"ak na jar pridám medník kde sú súše so stopami medu a že ich treba opraviť, včely tam okamžite nabehnú a medník je ich……….
Jedna věc mi na Gorově odpovědi nesedí
Tom áno písal som stručne,pretože podrobne to bolo v príspevku o podnecovaní
Ale Jirka napísal “tak jsem minulý víkend začal krmit. Všem jsem podal po 5 kg cukru v roztoku 1:1 a po 48 hodinách opět stejnou dávku. Mám tedy v každých 10kg” toto už nie je o “podnecovaní” ale o “zakrmovaní”, to nie sú dávky ktoré včelstvo uloží okolo plodu na plodiskových plástoch…tu už nutne uloží cukor na každe volné miesto a ak sú medníky v úli tak cukor uloží do medníkov…
Nerozumiem čomu bolo v mojom komentári nejasné, keď aj vy ste mu radili vziať z medníkov všetok med..chápem správne, že spodný medník nad plodiskom sa pri Blaníku po vytočení vráti aby uľ zostaldostatočne priestranný pre včely o tomto čase ( 60 cm - medník, plodisko, tlmič)?…to sú nuansy metodiky ale potom už ten nadstavok, ktorý bol medníkom sa nevolá meník ale KK a včely tam cukor ukladať môžu…alebo som zasa niečo nepochopil?…..
predpokladám že medníky si dal z úľov preč…súhlasím s Tomom že po tom zakrmení nie z dôvodu “ulití” ale z ostatných dôvodov by som v “podnecovaní” momentálne nepokračoval, najmä ak píšeš že sa rozbehla nejaká znáška … keďže si nosia dostatok peľu, a majú aj podnecovaciu znášku a zásoby v úle ktoré si dal sú v dostatočnom objeme v úli, ponechal by som ďalšie zásahy s kontrolou a dopĺňaním zásob na koniec srpna či začiatok září..
“Já kupříkladu nejhůř za posledních 14 let. Pro mě byl letošek velkým zklamáním..”
Nemam čo dodať, len klasické “já taky tak”😕
tento rok sa u mňa zaradí medzi tie najbiednejšie... nechcem to rozmazávať ale miesto 3 točení len jedno točenie a k tomu aby som vytočil to čo bežne z úľa točím som musel vytočiť úle 2- 3! 🙁
…ale budú aj lepšie roky, poznám to... :)
Tom len toľko by som dodal, že “škoda ” to rozhodne nie je…
Raz Thomasa Edisona oslovil asistent pri práci na vlákne pre žiarovku. Asistent sa Edisona spýtal, prečo sa nevzdal. "Napokon," povedal, "ste zlyhali 5000-krát." Edison sa naňho pozrel a povedal mu, že nerozumie, čo mal asistent na mysli pod neúspechom, pretože Edison povedal: "Objavil som 5000 vecí, ktoré nefungujú."
tak ste si len overili jeden spôsob na ktorý sa nedá spolahnuť
Ja skôr celkom nechápem to vaše nadšenie z medovice, keď pri nej je vždy riziko melicitózy a tá pre včely nie je žiadne terno..…..
Nepochopeni, neistota a nesprávny krok začínajúceho včelára budú sprevádzať dlho, keby bolo začínanie včelárenia jednoduché, stačilo by prečítať jednu knižku…😉
Napísal som v svojom príspevku vetu: “vychádzajúc z minuloročných skúseností so znáškovou situáciou svojho stanovišťa a z predpovede počasia by mal odobrať medník a začať kŕmiť!”
Včelár by mal poznať v okolí svojho stanovišťa možnosti znášky, aj v závislosti od vývoja a posunu počasia by mal VEDIEŤ, či je ešte reálne že sa znáška rozbehne alebo v danom roku skončila, boli roky že som medníky zhadzoval a začal kŕmiť 7.8, ale aj 10.7.!..TO SA JEDNODUCHO NEDÁ JEDNOZNAČNE NADIKTOVAŤ…, napríklad tohto roku na jednom stanovišti už sú včely bez medníkov (začali med sťahovať do plodiska) a zakrmujem ich rovnako ako odložece/oddelky… na druhom stanovišti zakrmujem len oddelky, včelstvá majú ešte medníky a nezakrmujem ich ani nepodnecujem..že prečo nie? Pohľad do medníka mi u niektorých ukázal že rámiky doplnili a zaviečkovali, v iných nanosenené zásoby v hornej tretine začínajú viečkovať a dokonca dopľňajú do nie celkom zaplnených buniek ďalší med (žiaľ zasa čiernu medovici, z ktorej po vlaňajšku mám obavy 😕)…teda na tomto stanovišti beží znáška postačujúca na chov plodu a nie je potrebné podnecovať ani zakrmovať….…
Poznámka..
Tom zasa v odbornej diskusii a radách pre začiatočníkov nepíšete im ale oslovujete úplne zbytočne mňa:
…"s lidmi jako vy já neshodnu nikdy! Protože nechci, já to nepotřebuju mít u každýho dobrý, já ne! Já se nepotřebuju zalíbit všem."
Chcete pomáhať začinajúcim včelárom, ak chcete tak píšte , poskytujte odpovede na otázky a podelte sa o skúsenosti a vedomosti…nepokúšajte sa zbytočne o to aby sme sa my dvaja zhodli, vôbec po tom netúžim a vôbec mi netrhá žily to či som u niekoho dobrý či zlý a tak som celkom nepochopil citovanú vetu o tom , že práve ja sa chcem “zalibit všem”…….
Júl/červenec je pre včelárov kritický mesiac a ak včelár doteraz ponechal včely “aby sa o seba postarali a len im zobral med”, rozhodne v tomto mesiaci musí venovať viac pozornosti stavu v úli , prakticky začína už nový včelársky rok a bude sa rozhodovať o tom ako včely dopadnú na v zime a na jar budúceho roku..
Včelár by mal o tomto čase sledovať minimálne tri veci - stav zásob, stav plodovania a nakoniec nemal by zanedbať ani stav klieštika (v ČR sledovať klieštika je povinnosť zo zákona)
Na mnohých miestach momentálne nie je dostatočná znáška a včely začínajú mať problémy. Včelár by mal sledovať situáciu v medníkoch pretože ak včely nepokračujú vo viečkovaní nanosených zásob, asi nemajú čím doplniť poloplné bunky (teda znáška nepokračuje), ale ak med s nezaviečkovaných buniek “zmizne”, teda museli ho včely stiahnuť do plodiska situácia sa komplikuje! V takomto prípade už to čo prinášajú lietavky nielen že nepostačuje na doplnenie medníka, to už včely nemajú čím kŕmiť plod! Včelár by mal okamžite odložiť medník a skontrolovať plodisko. MUSÍ vyhodnotiť stav zásob a množstvo plodu. Po slnovrate síce včely začínajú obmedzovať plodovanie ale včelár by mal nájsť všetky štádiá plodu, teda nielen zaviečkovaný plod a larvičky, ale matka musí v tomto období klásť ďalej vajíčka! Totiž včely keď začnú sťahovať zásoby z medníka do plodiska môžu situáciu vyhodnotiť ako kritickú , teda matka zníži počet kladených vajíčok, v kritickom prípade úplne prestane klásť! To že v medníku sú aj nejaké zaviečkované zásoby včely dobre vedia, ale to sú zásoby na zimu a sú “nedoknuteľné”. Teda sú nedotknuteľné týždeň, max 10 dní! V prípade, že včelár už zistí odnášanie zásob z medníka, ktoré už boli ZAVIEČKOVANÉ , tak nepostrehol “znáškové suchoty” už pred dvoma týždňami. Odnášanie pôvodne zaviečkovaných zásob do plodiska totiž znamená, že príroda nedáva nič! No včely teraz MUSIA chovať “zimné včely” síce v obmedzenej miere ale predsa len rozbehnú znovu plodovanie aj za cenu riskantného použitia “zásob odložených na zimu”. Najhoršie je , že zníženie intenzity plodovania sa nedá okamžite obnoviť v prípade, že včely v prírode objavia nový intenzívny zdroj nektáru. Nábehová krivka opätovného zintenzívnenia kladenia vajíčok matkou je dlhá a môže sa môže stretnúť s augustovým skracovaním dňa, ktorý je pre staršie matky signálom, že treba kladenie začať obmedzovať.
Ako môže včelár zabrániť vzniku stresujúcich situácií pre včely? Podľa stavu znášky a stavu zásob v plodisku a medníku musí včelám pomôcť. Jednoducho nemôže dopustiť, aby situácia dospela do štádia, že včely namiesto nosenia medu do medníka ho začnú “vykrádať”! Ak včelár už zistí, že medník sa “vyprazdňuje” mal by skontrolovať plodisko a rozhodnúť sa pre ďalšie kroky. Tie sú pomerne jednoduché, vychádzajúc z minuloročných skúseností so znáškovou situáciou svojho stanovišťa a z predpovede počasia by mal odobrať medník a začať kŕmiť! Môže tým čiastočne situáciu ešte zachrániť! Zachraňovať situáciu by však mal vopred, už pri znáškových medzerách v horúcom lete by včely mal “prikrmovať”, teda podnecovať malými dávkami krmiva aby včely mali aj keď malý ale dostatočný a pravidelný prísun potravy pre plod. Cieľom letného podnecovania je totiž udržať matku v kladení vajíčok aby sa zachoval dostatočný a neprerušený plodový cyklus potrebný na budovanie zimnej generácie. Súčasne sa vo včelách udržuje aktivita a ak sa robí podnecovanie rozumne, zabráni sa ním aj zbytočnému stresu či sliedeniu včiel a pokusom o rabovanie. Sú včelári, ktorí podnecujú kmeňové včelstvá vždy po vytočení medu, aj počas miernej znášky, len aby matka po strate zásob neprestala klásť vajíčka.
Čím podnecovať? Odpoveď je jasná malými dávkami riedkeho cukrového roztoku alebo iným zdrojom sacharidov (med, medocesto, cukrocesto). Menej jasné už je ako zabezpečiť, eliminovať riziká letného podnecovania, ak sa totiž robí nesprávne, môže samotné podnecovanie vyvolať na včelnici rabovku a môže dôjsť „znečisteniu“ medu v medníkoch pridaným cukrom. Sú včelári, ktorí preferujú medocesto, či cukrové cesto, včely totiž z neho odoberajú len množstvo potrebné na chov plodu, je teda minimálne riziko ukladania cukru do medníka a tiež ho spotrebúvajú len do doby kým neobjavia nový zdroj znášky z prírody. “Bezpečné” podnecovanie cukrovým roztokom vyžaduje trochu skúsenosti lebo včelár by mal pridať len také množstvo roztoku, ktoré včely spotrebujú na odchov plodu. preto je dôležitá tá kontrola množstva otvoreného plodu a podľa množstva otvoreného plodu a sily včelstva odporúčam každé dva dni pridať 0,2-0,4 l roztoku. Jednorazové pridanie väčších objemov včely bez problémov v beznáškovom období odoberú, ale automaticky časť „znášky“ uložia do medníka. Pridanou invertázou od včiel bude síce dochádzať k štiepeniu sacharózy v bunkách ale moc by som sa na to nespoliehal.
teda sledujete v lete stav vašich včelstiev a reagujete včas a tak aby ste ich úspešne previedli do ďalšieho roku 😉.
Keď sa darí tak sú včely pre radosť…posilnenie oddelku by mohlo výjst. .
Len nerozumiem prečo je na včelstve 5 medníkov so zaviečkovaným medom? ..
Prostě BF se nerojí, BF sbírá medovici…
k tomu sa vyjadrovať nebudem, zrejme vyjadria hlavne včelári ktorí majú osobnú skúsenosť s chovom včely BF, ja ako som napísal postrádam skúsenosti s BF a vytvárať “doměnky” na základe marketingových informácii nehodlám…
A debatovat se mělo o tom, co s tím udělat…
plne s vaším názorom súhlasím, mali by sme diskutovať o tom, čo má včelár robiť aby mal na včelnici kraňky , ktoré mu medovicu dokážu nájsť a priniesť…
ako som už napísal, na Slovensku máme línie kraňky, ktoré boli vyšľachtené na zber medovice. Výskumný ústav včelársky v Liptovskom Hrádku na rozdiel od DOL-u, začal pracovať na zakotvení tejto vlastnosti do línií kraňky chovanej slovenských horách už v sedemdesiatych rokoch dovozom a rozchovaním línie Vučko, ktorá tvorila základ Vigorky a ing. Čermák pomáhal s insemináciou aj pre rozchov línie Carnica Sokol v horskom prostredí Čergovských vrchov. Priamo v Hrádku sa na zber medovice rozchovala línia Tatranky. …samozrejme že paralelne bežalo aj šlachtenie matiek pri slovenské nížiny a dnes sú vyselektované kraňky, matky ktoré majú zameranie na včasné znášky ako Šahanka či Júlia, ale kraňky s týmito matkami včelára ťažko zaplavia medovicou..
Čo by mal včelár robiť aby choval kraňky schopné doniesť medovicu? ak nemá stanovište kde sa medovica pravidelne vyskytuje má problém. pri nadmorskej výške 100- 200 m.n.m. mu ani línie pre horské medovicové podmienky nepomôžu, mimo podmienok pre ktoré boli šlachtené žiadne zázraky od nich nemôže čakať.. V podstate má len dve možnosti jedna je zriadiť si stanovište vyššie v horách 500-700 .n.m. a tam chovať medovicovo schopnú líniu kraňky, alebo kočovať za medovicou. ale ako som napísal riskuje, že rozvoj kraňky pri včasnej jari mu nezabezpečí dostatok včiel schopných zbierať medovicu v potrebnom čase. Môže však včely, s ktorými ide na medovicovú kočovku sa môžu posilniť z včelstiev ktoré nejdú na medovicu 2-3 plodovými plástami a tie 1,5-2 kg včiel už dokážu pomôcť pri zbere medovice na kočovnom stanovišti.
existuje ešte možnosť ako včelár pomôže včelám pri zbere medovice, že bude chovať včely pre stredné pásmo…konkrétne u mňa je to 300 m.n.m. a línia kraňky “Sitňanka” je vyšlachtená neďaleko mňa v Banskej Štiavnici. Sitňanka a vlastne aj naše miestne kraňky sú schopné pokryť jarné znášky a v prípade výskytu medovice sa aktívne a razantne zapojiť do jej zberu. Samozrejme ako každý kompromis, je to na úkor maximálnych výkonov…Sitňanka nedokáže z prvých znášok doniesť toľko ako Šahanka , ani z medovice toľko ako Carnica Sokol (50-70 kg medice na rodinu) ale chov takýchto línií kraňky je tiež riešením…
len na upresnenie…
Kmen VIGOR® byl vytvořen na Slovensku tzv. kombinačním křížením několika kraňských kmenů za použití inseminace matek v 90. letech minulého století přibližně od roku 1985. Výchozím materiálem byla včelstva zakarpatského Vučka, které se do Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku dostalo již v r. 1977. Vučko se značně lišilo svými vlastnostmi od kmenů alpského ekotypu. Pomaleji se na jaře rozvíjelo, tvořilo slabší včelstva, výborně využívalo medovicovou snůšku a navzdory menší síle z ní včelstva dovedla nashromáždit relativně nadprůměrný výnos (při vyjádření na 1 kg včel).
tom asi budete musieť skutočne diskutovať sám zo sebou…
myslel som že tu budeme diskutovať o tom prečo niektoré včely nosia medovicu viac a niektoré menej.. skutočne som nepochopil základnú ideu že chcete diskutovať o príčine tohto javu v Čechách… teda o komunistoch … napísal som jasne že k tomu sa nebudem vyjadrovať a napriek tomu mi vyčítate že do vás “rýpem” a som v opozícii, hoci vašu základnú myšlienku som nenapadol , netvrdil som ostatným nič iné, ani som sa vašej myšlienke nevysmieval…
skutočne už neviem ako mám písať aby ste boli spokojný….
…no ak padnuté ovocie praskne a sladká šťava kvasí, osa po jej požití dosiahne stav “opilosti”, niečo podobné postihuje aj včely..dokážu sa nielen tak ožrať, že ich nepustia do úľa ale vedci zistili dokonca že si dokážu včely (zrejme aj osy) vytvoriť závislosť na alkohole-..
ale tie novinárske kecy, že osy “útočia na ľudí pretože sú opite” je blud ako Brno…
tom starého psa novým kúskom nenaučíš…
zvolíte osobitú tému na sklon včiel k zberu medovice a košatíte, košatíte a košatíte… nebudem sa vyjadrovať k tomu komunizmu, pre mňa ste tie vysvetlenia nepísal, ja som si to odžil…nemôžem sa vyjadrovať ani k včele “buckfast”, nikdy som ju nechoval …
ale k to, že včely sa musia šľachtiť na zber medovice (teda aspoň u nás na Slovensku je to tak ) je nepopierateľný fakt… máme rokmi overenú líniu kraňky “Carnica Sokol”, ktorá sa na jar síce nevyznačuje veľkými plochami plodu ale dokáže postupne vybudovať dostatočne silné včelstvo a obzvlášť sa hodí na zber medovice. Druhá línia je “Tatranka” Chov tejto matky založil prof. Hejtmánek , vlastníkom chovu je Výskumný ústav včelársky v Liptovskom Hrádku (voľakedy tam ing. Čermák začínal šľachtiť vigorku) a Jaro Gasper súčasný šľachtiteľ o Tatranke povedal, že je to matka ktorej včelstvá dobre zvládajú aj kruté mrazy a dlhé zimy, pričom má rýchly jarný rast a veľmi početné včelstvá aj napriek priemerným rozlohám plodu. Dobre zvláda nielen jarné ale aj neskoré medovicové znášky….
samozrejme sú u nás aj chovatelia matiek ktorí včely šlachtili na jarné znášky, chovajú sa matky pre 100-200 m. n. m. a tie o medovici za svojho života ani nepočujú, nie že by im ju včely doniesli…
iné je že na včelniciach máme rozdielne rodiny, veľa závisí od toho, aké majú rodiny šikovné pátračky, čo nájdu … moja pomocníčka pred tým ako odviečkuje celý rámik ohodnotí farbu medu a tie tmavšie odkladá…samozrejme to môže robiť len preto, že plásty sú panenské a dá sa to posúdiť…sú rodiny ktoré dokážu nájsť a doniesť medovice viac a ten med točí syn potom samostatne do iných nádob… medovica nie je len v neskoré leto, bežne sa vyskytuje aj v sezóne, len ju musia včely násť…
Áno, je možné že nielen množstvo melicitózy v medovicovom mede ale aj genetika konkrétneho včelstva môže mať vyrazný vplyv na to ako sa včely k poškodeným plástom zachovajú…nebohý Čermák pri šľachtení vigorky preferoval dobrý “čistiaci pud”… proste rodina, ktorá má momentálne dostatok mladušiek s výrazne posilnenou čistiacou schopnosťou (je jedno či po matke alebo po otcovi) môže trojcukor ako niečo “prebytočné" v bunkách vyhádzať, pretože rozpúštanie je komplikované, iná rodina nie je tak čistotná, resp.cukor je cukor, berie to ako sladkú potravu a konzumuje ho, pričom má možnosť už sa vykaliť mimo úľ a nie je to žiaden problém….ale stotožniť sa s myšlienkou, že sú včely, ktoré “vedia, že trojcukor je balast a tak ho nezjedia” a iné sú hlúpe a zjedla sa stotožniť neviem…jednoducho majú geneticky danú nižšiu čistiacu schopnosť…ak by však bola núdza o potravu, možno by aj tie cermakovské vigorky “ohlúpli” a turanózu rozpúšťali a konzumovali…včely konajú skôr v naučených postupoch, predsa ak by vedeli že im turanozu je zbytočné jesť tak by to vedeli všetky, alebo len niektoré?…keď pri nedostatku peľu nosia do úľa piliny či popol robia to len tie “hlúpejšie” rodiny?…to už nevedia že po jedení im to nie je na osoh…?😲 ….
Tom na to aby sme mohli robiť relevantné závery, museli by mať rodiny rovnaké množstvo melicitózy v medovici…už som zažil aj to že tmavý med s melicitózou malo len jedno včelstvo na stojane tie včelstvá naľavo a napravo mali v medníku len občas zatuhnutú bunku… ešte raz, v "cemente" je stále viac ako 50% medu ktorý včely dokážu zúžitkovať…to že niektoré včelstvá mi vyčistili úplne do čista na jar pridané plásty s melicitózou , ine rezignovali a v bunkách zostali zbytky bieleho trojcukru a boli rodiny, ktoré plásty úplne ignorovali..nemyslím, že to bolo včelami, zrejme rozhodujúce bolo percento melicitózy v mede… …
Tom, mne nevadí hrubšie vyjadrovanie, mne vadí že každý iný názor ako váš, beriete ako útok na vaše vedomosti a skusenosti, ba často ako osobnú urážku….
Ďakujem za pochvalu, článok som nepísal kvoli tomu, ale snažil som sa naformulovať to čo sa deje pri melicitóze v mede…tiež ma dokázala šokovať v minulosti biela vyzrážaná vrstva na dne pohára v inak tekutom a kvalitnom letnom mede a tak som študoval a zistil že sa jedná o trojcukor z dubovej medovice (pridaná invertáza pracuje v mede ďalej, v mede uloženom v bunke plástu aj pohári)… určite sa pamätáte z minulého roku som dával fotografiu krásneho čierneho medovicoveho medu, tak asi u jednej tretiny pohárov sa mi onedlho objavil na dne biely pási k vyzrážaného trojcukru…med z týchto pohaove som prelialdo nových , dodnes je med krásne tekutý ale tak aby zostalo v každom cca 2 cm a tieto zbytky som používal do čaju,.. ……
Je to celkom dobrý postreh o rose, je to každodenný a pravidelný zdroj vody pre včely, ďalším a najvýznamnejším zdojom je voda z prinášaného nektáru, z toho musia vodu pri “výrobe medu” odstrániť a to podľa druhu nektáru je kvantum vody (niekdy aj polovica z donesené znášky), tá zostáva v úli a je včelám k dispozícii ( včely v sezóne nemajú dôvod chodiť na napájačky a práve prítomnosť včiel na napajacke v lete je pre včelára jasným signálom že nie je znáška ) a netreba zabúdať ani na tú časť vody, ktorú včely vyrábajú tým že sa krmia (rovnice o štiepení cukru sme tu preberali), v zime tá vznikajúca vlhkosť zo skonzumovaného cukru môže robiť problémy, v lete sa hodí.. a to “ochladzovanie úľa" zasa nepotrebuje až toľko vody, veď uvažujem ako včelári, v plodisku potrebujú včely okolo 35 stupňov a po väčšinu dňa a v noci ani v lete im aké horúčavy nehrozia, ešte musia mierne v plodisku prikurovať … no a teplý suchý vzduch je vítaný aj v medníku pri sušení uloženého medu…. …..