Osobne si myslím, že namáčať a zmäkčovať koňom kopytá keď je sucho a tvrdo je kontraproduktívne, na tvrdý povrch má ísť tvrdé kopyto, aby sa neotlačilo, ono sa trochu oláme, niektorým jedincom, ale to je normálne, tvrdý povrch je abrazívny, v istej miere.
U nás je po dlhej dobe leto úplne normálne, aj jar, dokonca na jar pršalo celkom dosť, trávy dosť všade, už v júni som zbierala huby a rastú pomenej, ale stabilne doteraz, takže vlahy bolo dosť, prší veľmi pravidelne, samozrejme veľa vody odtečie po zvažniciach z lesa preč, to je krásne vidieť rozdiel-les, kde sa ťažilo a LKT vyhlodalo do svahu cesty a les, kde je bezzásahová zóna a kde je jedna cesta.
efe:Přesně tak! Jediné, co jsem nenašla a to mě fakt hodně mrzí, je jakýkoliv historický snímek našeho domu, plánek, půdorys, cokoliv… Chtěla jsem ho mít před rekonstrukcí jako inspiraci, ale bohužel se nedochoval ani jeden. Víme jen to, že ho postavili sud. Němci v r. 1928, pak byl dům přiřazen jako bytový k místnímu vojenskému statku (tam mám teď kobyly) a v půlce bydlely rodiny armádních pohlavárů a v druhý půlce dojičky ze statku. Pak tam bydleli ruští oficíři s rodinama, ti dům vevnitř přestavěli. Ale prostě nikde neexistuje jediný záznam, protože dům stál ve vojenském prostoru a rusové vše před odchodem zlikvidovali.
Aaaha, hmm, tak to je fakt škoda.
A kde hľadáš tieto historické fotky a snímky?
Oh, wow, to je krásne, jednak že milujem historické fotky a druhak, že sa na to nezabúda a veru nemalo by sa, nikdy 💔
bassrock:Vojenský újezd Brdy mám kousek, chystala jsem se tam na výpravu zjara, leč nějaká paní tam couráním mimo cestu odpálila jakousi munici a tak se tam teď trochu bojím, aby Piraňa pobíháním po lese nespustila ohňostroj 🙂
Kristova noho, čože?
V lese toho asi veľa nebolo, alebo záviselo asi, že kde, lebo cestou na huby sme v tom pletive vždy našli nejaké diery a vliezli sme tam, kvôli hubám 😀 Ale mladina tam bola strašne hustá a tak sme ďaleko nikdy nezašli, kde sa chodilo na bobule vo veľkom to presne neviem.
Babička bývala v obci Bohutín, teda vlastne nad ňou, v baníckej osade, ktorej sa hovorilo Štěpánka, presnejšie, nikdy sme tomu nehovorili inak, ako “Na Štěpánce”, on je to hlavne banský kraj.
Jj, je to cítiť aj z tých fotiek, je to také hrôzostrašne-krásne.
Kopytá rástli extrémne rýchlo aj po prídavku biotínu, prípravok si nespomeniem už, to som nechápala, že je to možné, taká rýchlosť.
Na kvalitu hrivy to ale vplyv nemalo a kobyla mala stále namiesto štice čuprinu a nič viac 😀
efe:Kde myslíš?
Ralsko a okolie, ale už som vygúglila.
Zhodou okolností česká vetva rodiny tiež pochádza z kraja, kde bol vojenský objekt, bol to myslím tento: https://cs.wikipedia.org/wiki/Vojensk%C3%BD_%C3%BAjezd_Brdy
Pamätám si pletivo v lese, výstražné cedule, bol tam myslím aj muničák- ľudia to volali “Na prachárně”, mne to ako decku bolo jedno, zaujímali ma huby.
Na delostrelecké cvičisko kedysi vzala babička mamu na čučoriedky, strieľať sa v tú dobu nemalo, ale nejak sa stalo, že začali, ale my sme rodina, ktorá kvôli lesným plodom vydrží aj streľbu ostrými z dela 😂
efe:Joooo, to tenkrát v tý aklimatizační oboře, to byli jen za takovou klasickou lesáckou oplocenkou (že tim projde i ovce)… Býk byl zvědavej, tak se šel na nás podívat zblízka a mýho chlapa nenapadlo nic lepšího, než mu přes ty dráty šáhnout na hlavu… Milej bejk začal funět, koulet očima a hrabat přední… Co se dělo dál nevim, páč jsme zdrhali světelnou rychlostí 🤣 tady záběr pár vteřin předtím… (je vidět, že byl fakt malej)
Šmarjá, za lesným pletivom? Ja som ich vždy videla v ohradách z betónu a železničných podvalov 😀 To bol asi nejaký dorastenec 😀
Xerxova:však tam taky lidi bydleli - ti dávní, ale i ti dnešní návštěvníci tam přespí (je tam ohniště). Jeskyně byla uměle zvětšovaná, ale základ je pochopitelně přírodní. Je to kraj, kam se roky nesmělo, azbuka je tam vyrytá nejen do pískovců, ale i do kůry starých buků… Hrady (Děvín, Ralsko, Jestřebí…), rybníky všech velikostí (miluju lesní rybníky), staré lesní cesty (mají úžasná jména), neprostupné lesy (mívají ale často široké cesty - zbytky po tankových koridorech), spousta zvěře, hmyzáků…
Tam bol nejaký vojenský objekt?
Európsky, tam je veľký chov zubrov, alebo bol, neviem, ako je to tam teraz. Niektoré býky boli menšie, aj kravy sú menšie, ale bolo tam pár starších býkov a to boli proste monštrá.
V Snine má jeden vet zubra na farme, je to tiež obluda, on mal poranenú nohu, tak si ho nejako vypiplal…kamarátka ma tam furt ťahá a ja odmietam, lebo proste keby ten zubor chcel, tak prejde tou drevenou ohradou aj múrom, si myslí, to zviera vo mne nevyvoláva žiadne kladné pocity a už vôbec nie dôvody sa k nemu približovať 🙄
Bez foto koňa je irelevantné to vôbec riešiť.
Áno, preparáty sú.
Nie, nie každý zdravý kôň bude prosperovať na tráve, sene a ovse, nevieme kvalitu pastvy, množstvo a kvalitu sena, koľko ovsa, čo robí, aký je veľký, plemeno…proste, bez vstupných informácií nebude výstup.
Svaly narastú aj bez práce, nie že nie 😉
Wooow, to je neskutočné!
Vyzerá to ako nejaký príbytok 😲
Njn, tak nech si rys nemyslí, že je tam sám 😂
Oooo, vlky…tie skaly vyzerajú ako stvorené pre rysa, ale to človek asi bežne nezahliadne, ten “môj” chodí iba v noci a nad ránom. Ale je celkom veľký, fakt že je.
Zubry som prvý krát videla v Topoľčiankach a prekvapilo ma, aké to boli giganty, práveže 😀
Po jelenej ruji asi vezmem pascu dolu a stiahnem z nej videá a nechám urobiť nejaký zostrih, alebo až neskoro na jeseň, podľa toho, či budú vlky 😀
Síce je ešte len júl, ale niečo sa deje s jeleňou zverou, promenádujú sa tam jelene, ktoré dovtedy vôbec nechodili, nechápem, čo sa im pred tou pascou tak páči, tam môžu uždibnúť tak trošku lístočkov nejakých krpatých čučoriedok a inak sú tam len skaly a mach, ale niečo tam stále uždibujú a stoja pred tou pascou a zamyslene prežúvajú, alebo si okusujú srsť, tam je miesto tak na jedného jeleňa a potom svah padá strmo a neschodne kvôli polomu dolu, ale oni tam majú cestičku, to je jasné, tá vedie na trávnatú časť hrebienka, kde by tiež nebolo zlé mať fotopascu, lebo tam chodí medveď obracať kamene a jelene ležať, ibaže sa bojím, že mi ju odtiaľ niekto ukradne, lebo je tam celkom ľahký prístup. Neviem kto by to mohol byť, lebo ľudia tam nechodia žiadni, ale nejakí náhodní hubári by mohli…hoci prístup na hrebienok je zarastený trávou po pás.
Zjavil sa tam dvanástorák, hovorím mu Boss a ten dokonca prichádza odniekiaľ spod pasce, stále sa okolo nej točí a postaví sa tak, že detailne vidím, ako prežúva 😀
A Boss už je na parohatých kolegov celkom zlý, ženie ich odtiaľ…toto leto je pomerne chladné, možno začne ruja skôr, ešte je čas, ale už sa s nimi proste niečo deje.
Rys je cool kocúr, si myslím, chodí si na najvyšší bod skál stále dať značku, mno, žiaľ, po nadmernej konzumácii čučoriedok som bola nútená nechať tam značku aj ja, som zvedavá, čo na to zvieratká povedia 😀
Práve tie skaly vo mne evokujú prítomnosť jaskýň, tam žijú nejaké veľké predátory?Viažu sa k nim nejaké povesti? Nezahliadla si tam nikdy šamana, alebo tak? 😀
V drevných dobách som na holom koni jazdila denne, cez prázdniny určite, to sme si brávali školsé kone na leto preč z alma mater.
Dôvodom bolo, že sme na sedlá proste nemali peniaze 😀 😀, lebo niečo tie kone museli aj žrať a platili sme aj za prenájom lesáckej stajne.
Vo všetkých chodoch, ale samozrejme hlavne na prechádzky do lesa, cválali sme iba na miestach, kde bol extrémne vhodný povrch, pod zadkami sme mali vyradené zdehliny z JK, pravda, pekne sme si ich vypiplali, ale nechýbala artróza a podotrochleóza, klusali sme minimálne, lepšie sa im šlo cvalom, pochopiteľne.
Mala som v tej dobe vojenské sedlo, ale bolo ťažké, nosili sme ho na vozenie detí, takto si koníčky zarábali na nájom a krmivo 😀
Chody mali kobyly príšerné, mne prischla kobyla menom Kasta, asi najdlhší kôň pod slnkom a s najkratším krkom na svete, vedela som, že mám problém s rovnováhou, tak som sa rôzne mučila klusom na nej…fakt mala príšerné chody, cval už ušiel, klus na Gombe, to nešlo, pretože proste mala chody losa mokraďového a keď chcela, tak mala chody drezúrneho koňa, ktoré som, tiež nevedela usedieť, ani neviem, či som sa na ňu odvážila bez sedla…mladšie a ohybnejšie dievčatá to usedeli, ja nie.
O X rokov neskôr som sa dostala ku kobyle, na ktorej ste v kluse bez sedla mohli spinkať, to bol taký neuveriteľný rozdiel…kríženka norika a Przedswit Miroslavský, to bolo proste bájo, rozprávkovo krásne zviera s neskutočnou povahou, taký klus som bez sedla potom zažila iba na noričke, kde som v kluse bez sedla mala v ruke pohár tuším s kávou a nevyliala som ju.
Strašne záleží od koňa, pretože na kostitrase môžete mať zlý pocit a umárať sa, že to neusedíte a na koni s pohodlnými chodmi si to sebavedomie poriadne upravíte 😀
Tie skaly, to je strašne krásny, magický kraj ❤️
Lepšie sa to hojí a nemusí sa odstraňovať chrupavka, ako by sa musela, ak by sa to fiklo medzi stavcami, ak tam ostane, tak sa to zle hojí a to sa stalo aj Líške, odhryzli jej celý posledný stavec 🙄