Ach, jémine…nastalo toho viac…
I navštívila som pred dvoma týždňami “drobnochovateľskú burzu”…hnusné, šedivé ráno na predmestí Michaloviec, vlezlá zima a na plácku pred rozpadnutým kultúrnym domom som utrpela kultúrny šok ☹️
Zvieratá napchaté v malých klietočkách, prepravkách a iných škatuliach, bez podstielky, v tej zime, bez vody, krmiva…des, pre mňa, mno….
Chcela som nosnice, hnedé, lebo biele sú drbnuté, to viem…ale boli iba biele, tak čo už, vzala som 5.
Pán mi ich pomáhal dávať do auta, keď podľa rôzneho vet bordelu zistil, že som veterinárka, hodil mi v špinavom mechu do auta 5 brojlerov tesne pred smrťou, že to mám pacientov, zadarmo, haha.
Mno…
A oproti tej hydine mal pán v klietočke naježené, ozobané, zúbožené zlatavé prepelice, môj sen…
Skrátim to.
Brojleríky žijú, už aj chodia, pomaly im rastie perie a skrútené beháky sa im narovnali, chodia aj von, sú zlaté a nekonfliktné, akurát serú strašne veľa, to som nečakala. Jesť ich nebudem, keďže ich piplem, majú na noc termoforíky, púšťam im ohrievač a tak…
Nosnice sú totálne jeblé, to som netušila, že to budú také jebliny, to sú úplne mešuge zvieratá, neznášanlivé k ostatným, našťastie už tiež chodia von, ale to som pochopila, že tie nepotrebujú ohradený výbeh, že tie majú svoj svet . Ani jastrab ich nechce.
Obe vysnené prepelice sú SLEPÉ.
A tak mám teraz lazaret a jebnuté nosnice, no.
Ale tak všetci žijú, snáď sa majú dobre (len moje nervy dostávajú zabrať).
Je možnosť si teraz vziať nejaké bažanty, náš školský podnik ich ponúka už zabité, očistené, ale aj živé…mno a ja viem, že si nejaké vezmem, hoci váham, ale tak tie zvieratá už nemajú veľmi čo stratiť a isto budú polozdochnuté.