Příspěvky uživatele

Vždy připraven…😉

predstava že budete mať 10 včelstiev, vytočíte med a dáte ho do veľkovýkupu  🙃…a chcete vedieť koľko zarobíte je tak naivná že v prvom momente ma rozosmiala ale na každú otázku kto chce môže odpovedať…  

množstvo medu výrazne ovplyvňuje znáškové okolie včelnice a skúsenosti včelára, preto písal Tom 30-40 kg na rodinu, myslím si že kto nedosiahne 20kg, mal by  radšej chovať králiky, ale pokojne môže byť rok s priemerom 10kg (!)  medu na úľ alebo pri dobrom stanovišti a priaznivom roku 60 kg a viac! …teda môže byť rok že získate z 10 rodín včiel 100kg medu, alebo 300 kg medu alebo aj 600 kg medu… z tohto čo napísal Tom vychodia ročné náklady 700 Kč na rodinu a vieš  si spočítať “zisk” (bez ceny vlastnej práce a času)…

Tom však počítal do nákladov “ročné odpisy" z investícii… teda na začiatku treba investovať slušnú sumu, včely, úle, medomet a ostatné vybavenie ..je to pálka desiatok tisíc korún aj pri 10 rodinách… 

ale ak zoberieš základnú investíciu ako cenu svojho koníčka, a včely po roku nezhynú je to pekný zážitok… ja keďže základné investície boli pred rokmi nemám ani v najhoršom roku problém s tým že by včely boli stratové… 

no poznám viacero mladých nádejných  “podnikateľov” ktorí si na kalkulačke spočítali aké budú zisky pri 10, 20 alebo 100 rodinách a zainvestovali…  nepoznám medzi nimi nikoho kto zbohatol, zopár ich ale ešte včely chová..😉

myslím že by bolo pre včelárov užitočnejšie, keby sme sa vrátili k pôvodnej téme tohto vlákna, teda písali o tom ako to vyzerá na našich včelniciach…

dnes som hadičkou opäť počuj včelstvá vo všetkých úľoch, len niekde som musel zaklopať (nerád to robím, zbytočne ich to rozrušuje)…zima u mňa má zatiaľ  presne taký charakter ako sme si vždy pre včely priali, už tretí týždeň sú v noci mrazy a cez deň nepresiahnu teploty 4-5 stupňov… očakávam že ešte tak týždeň budú trvať trojkráľové mrazy a bude mrznúť aj cez deň…

samozrejme , ale podľa pôvodnej definície bol jeden mól rovný počtu atómov v 12 g ¹²C, čo odpovedalo hodnote približne 6,022 141 99 × 1023. Táto definícia bola nahradená presnou číselnou definíciou v roku 2019, kedy došlo k redefinícií niektorých jednotiek SI. Jeden mól dnes obsahuje presne 6,022 140 76 × 1023 elementárnych entít. 😉😄

tie tanečky v úli sú len jednou súčasťou informácii, včelam pri tom rozkmitá bunky plástu a tým zaujme iné, tie jej odpovedajú tónmi okolo medzi 230Hz až 270 Hz (Hz je počet kmitov za sekundu, Tom prepáčte za ten “mol”, je to nová jednotka SI pre látkové množstvo zavedená Medzinárodným úradom mier a váh (BIPM) v máji 2019 a umožňuje pri chemických rovniciach bezproblémovo počítať s látkami, ktoré majú rozdielnu mólovú hmotnosť) a tanečnica reaguje na tie tóny naverbovaných včiel tým, že im dá cucnúť trochu nektáru pričom získajú aj vôňu toho čo majú hľadať…

ale doplním vašu odpoveď

Vo včelárskej literatúre sa uvádza, že matky kladú 1800-2200 vajíčok denne. Toto má nejakú krivku s vrcholom okolo slnovratu ale počítajme 2 200 vajíčok denne. A to je prosím slušná matka, žiadny chcípák aj keď môžu byť aj matky kladúce krátkodobo 3000 vajíčok, takých zase veľmi nie je a je to ich špičkový výkon, nie bežný. Od položenia vajíčka prejde po vyliahnutie mladušky 21 dní. Túto dobu môže čiastočne ovplyvniť teplota, ale nebudeme sa dohadovať o hodinách. Matka nemôže ale použiť bunku hneď. Jednak samotný proces liahnutia chvíľu trvá a aj včely musia bunku čistiť. Teda skúsme uvažovať 22 dní. No a 22 x 2 200 je 48 400. Nebuďme malicherní a doprajme matke pekných zaukrúhlených 50 000 buniek pre celý cyklus. To je maximum a po skončení cyklu už zasa môže klásť do uvoľnených buniek. Na dm štvorcovom súše je jednostranne 400, obojstranne teda 800 buniek a 50 000/800 je 62.5. Potrebujem teda 62.5 dm štvorcových plochy pre plod. Podľa veľkosti použitého plástu v plodisku teda matka zakladie max 3- 4 plásty ( u 4/3 LG) či 6-7 plástov ( v B) resp. 7- 8 plástov (u 39x24).

ale

netreba zabúdať že včely okrem plodu majú v plodisku peľ a nektár na kŕmenie plodu, takže platí to čo písal Tom, (leda že by včelár použil metodiku “optimalizovaného plodiska” pri ktorej včely majú v plodisko len plásty s plodom) 

https://az247.cz/

…sú aj ďalšie

„Budeme kolonizovat planetu Slunce a postavíme tam největší farmu na mléko z kravských žaludků na světě,“ slíbil Babiš, pokud vyhraje volby"

“Většina očkovaných proti Covidu letos zemře”

….no celkom na smiech to nevyzerá…😉

Javali sorry, že som ti tu kalkulačku vyhodil na oči… za tytýda ťa rozhodne nepokladám hoci ako sám vidíš (rozmýšľaš viď to zmiešavanie vzduchu pri česne 👍) a neveríš 😉…už len preto že čítavaš Dymák nemôžešbyť tytýd  😆😆😆

Nebudem vás zaťažovať úplne zbytočne nejakými poznatkami , ktoré sú v rozpore s tým čo poznáte , máte vlastné poznatky a sa ich držte… len pre Toma dám dva obrázky z oblasti , ktorú mi nemáme ako včelári vidieť…jedná sa včelie tančekný, za ktoré bola voľakedy aj Nobelovu cena udelená a dnes sa zisťuje, že to nie je celkom tak ako sa píše v knihách, teda lietavky tancom oznámi vzdialenosť a smer zdroja a navrhované včely tam letia… ideálne predstavy v lieratúre su na obr. 1 a realita na 2 

javali v pohode… ja chápem že sú veci ktoré včelárski odborníci, namodelovali so včelami  v labákoch mimo úľ, ale zasa je hromada vecí ktoré namerali a zisťovali priamo v úli, naživo so včelami… napíšem ti to isté čo Tomovi, že to zistili je fakt, ale nemusíš tomu veriť…😉

Tome som rád že sa nesnažíte ma strapniť😉.. tak to má v diskusii dvoch skoro priateľov byť…napísal ste ale “Tudíž by se v nějakých pulzech musel rozvolňovat chumáč celý až do svého jádra a to, pan Goro promine, je už úplný nesmysl” tak to nebudem robiť ani ja, len doplním že ten chumáč nie je guľa stiahnutých včiel, jedna vedľa duhej… , natesno sú len tie v povrchových vrstvách (podľa sily mrazu môže byť nielen jedna ale aj môžu  byť dve aj tri!), podľa kamerových snímkov sa včely vo vnútri chumáča voľne pohybujú (okrem tých, ktoré kúria zasunuté v prázdnych bunkách), včely  prenášajú potravu, kŕmia a ošetrujú matku….treba si uvedomiť minimálne dve veci, v chumáči teplota v centre neklesá pod 20 stupňov a len pre upresnenie, nejedná sa o jednoliatu guľu, ono v podstate ten chumáč sa skladá z guľových vrstiev navzájom oddelených plástami, každá má svoj stred a svoju vrstvu izolujúcich včiel a matička je len v jednej uličke…😉.. teda čo sa týka vzduchu, každá časť žije svojím životom…

 Podstate som vám dal palec preto že ste s tým kyslíkom a vzduchom normalne (na rozdiel od javaliho)  uvažoval ako máte vo zvyku, len musíte brať do úvahy všetko čo píšem…v predchádzajúcom príspevku som uvádzal výsledky merania, že včely z chumáča uvoľnia dohora splodiny rozkladu v čase keď hodnota kyslíka z cca 21 percent klesne na 15 %, čiže ak včelstvo spotrebuje zo vzduchu len časť kyslíka musí toho vzduchu priviesť viac…..

ale

 tiež som napísal že v chumáči boli výnimočne namerané maximálne hodnoty až 6% CO2…tie určite nevznikli pri spotrebovaní 6% kyslíka zo vzduchu a jeho výmene za čerstvý… ale aj toto meranie vyšších % CO2  môže byť vysvetlením napríklad toho že kolegovi včely vydržali so zatvoreným česnom a nezadusili sa..ak včely vypúšťajú z chumáča vzduch s 15 % kyslíka a využili len 6% zo vzduchu, znamená to zrejme že dokážu využiť v prípade núdze potrebný kyslík z priestoru úľa ktorý stále obsahuje kyslík, preto sa dá namerať tá vyššia koncentrácia CO2, preto včelstvo prežije kejkle s česnom… Tome nemusíte ma strapňovať tým že zasa napíšete, že sám píšem že nemusí včelstvo privádzať teda toľko vzduchu aby sa pásik v letáči pohol…😉

na rozmýšľanie som dal príklad s 1 kg zásob za december… ale pri chove plodu na jar je denná spotreba cca 100 g cukrov a na strávenie tohto množstva  musia včely zo vzduchu odobrať 75 litrov kyslíka (O₂), z ktorého vznikne 75 litrov oxidu uhličitého (CO₂) a 60 gramov vodnej pary. Ak včely potrebujú dostať do úľa každý deň 75 litrov kyslíka musia za deň dostať do úľa viac ako 300 litrov vzduchu! Čiže každú hodinu musia nasať a vypudiť vyše 12 litrov vzduchu! Včely sú na toto nastavené, vedia čo robiť, vlhký teplý vzduch uvoľnia z chumáča, teda vlhkosť aj CO₂ uniknú do priestoru úľa a včely „nasajú“ čerstvý vzduch s potrebným kyslíkom z úľa a cez otvor letáča pohybmi plynov v úli vnikne čerstvý vzduch. 

…zasa si nepoužil kalkulačku😉…včelstvo nedostáva do úľa kyslík, ale vzduch  ….čítaj Toma..

Tome to že ste nie fyzik nie je na závadu, popísal ste pomery v úli celkom presne , s malou opravou, včely produkty spracovania cukru (h2o a co2) NEVYTLÁČAJÚ z úľa oni nasávajú zvonku vzduch s potrebným kyslíkom… a samotné plynné produkty sa chumáčom NEPREDIERAJÚ, na to je chumáč za mrazov moc tesný aby neunikalo z neho teplo, ale ak obsah kyslíka klesne v chumáči k 15% alebo co2 sa blíži k 6%, tak sa ROZVOLNIA sa na chvíľu horné vrstvy včiel a splodiny uniknú…a práve to opustenie splodín dohora, umožní včelám nasať vzduch s potrebným kyslíkom do vnútra chumáča v spodnej časti z priestoru úľa, čím sa do úľa môže dostať ďalší vzduch zvonku… ostatné funguje približne tak ako popisujete…

Tom môžeme mať názory rôzne, u nás včelárov je veľa vecí o pocitoch, ale dnešná doba umožňuje podrobné sledovania včelieho chumáča kamerou v úli, meranie koncentrácií plynov v rôznych častiach úľa ale vy nie ste povinný im veriť…😉

k tej fyzike , alebo skôr k chémii keďže ste laik, vám dám pár čísel na rozmýšľanie… ak včely za mesiac december spotrebujú kilogram zásob tak  spotreba kyslíka bude:

 𝐶 6 𝐻 12 𝑂 6 + 6 𝑂 2 → 6 𝐶 𝑂 2 + 6 𝐻 2 𝑂 C 6 ​ H 12 ​ O 6 ​ +6O 2 ​ →6CO 2 ​ +6H 2 ​ O 

1 mol glukózy = 180 g spotrebuje 6 molov O₂ (približne 134,4 litrov O₂ za štandardných podmienok). 

1 kg medu obsahuje ~820 g sacharidov (82 %). Z toho vyplýva že na 1 kg medu včelstvo  potrebuje: 

(820   g sacharidov deleno 180   g/mol) × 6   mol O₂ × 22 , 4   litrov/mol ≈ 613   litrov O₂ . 

ak teda pri spotrebovaní 1kg zásob za december, spotrebuje 613 litrov kyslíka potom už netreba ďalej poznať chémiu, ani fyziku stačí jednoduchá kalkulačka, koľko teda toho vzduchu musí do úľa prísť za deň/hodinu/minútu…

Roman dik, že si skusil aj ked došlo nedorozumeniu, mal som napísať jasnejšie… sám Tom napísal že slovko "prúvan" v česne je nadnesený, včely nastávajú nový vzduch v takých cykloch, keď už je pokles kyslíka v chumáči výrazný, (rastúci obsah CO, dokonca pôsobí utlmujúco a včely sú mierna tlmené v činnostiach čo pozitívne ovplyvňuje aj spotrebu)… preto aby sme zistili tie cykly, som odporúčal ten pásik, nevieme aká dlhá doba je potrebná, pásik tam môže byť nepretrzite, čo eliminuje aj nejaký vietor (ináč ten plamienok sa odkláňal podľa mňa od česna ale mierne, vietor ani prievan to nie je v česne, ja to merať nemôžem mám otvor česno veľký a sito v dne)  …

postupov je niekoľko, všeobecný ti napísal Tom… 

1. vychádzajúc z toho že zrejme nemáš na ⅔ LG súše len medzisteny, tak treba odložiť úľ, na jeho miesto dať nadstavky ⅔ LG s medzistenami a všetky včely premietnuť na medzisteny a intenzívne kŕmiť (plodové plásty zhromaždi do jednej rodiny 39/24)

2. ak vieš nájsť matku, daj ju na medzisteny do ⅔ LG do nadstavku na dno, na ňu daj materskú mriežku a polož pôvodný úľ hore (ak nebude znáška, kŕmiť)…rešpektovať rozmery nadstavkov a prispôsobiť ako písal Tom…

3. tiež sa to robí tak, že sa vyrežú plásty s plodom z rámikov39x24 a prispôsobené sa uchytí gumičkou či tenkým povrázkom (už to tu popisoval Tom) do rámikov ⅔ LG a všetko sa vloží do nadstavkov LG..

4. ja ako človek lenivý by som zvolil najjednoduchší ,  len na rámiky 39x24 by som zadrhovačkami na káblové zväzky pripevnil hornú latku z neskompletovaného rámika LG ⅔ a vložiltakto upravené plásty s plodom a včelami z pôvodného úľa do dvoch nadstavkov LG…doplniť medzistenami LG, ak je silná znáška možno prestriedať… včelstvo pôjde do sily, v jeseň alebo na druhú jar prázdne provizórne súše odoberieš..

atď..

Roman, preboha nie ucpať česno 😲 chceš prísť o včely?.. pisal som predsa upeviť cez česno 1 cm široký pásik, tieto papiere by si neodfúkol ani ty….😉   

goro:

Roman mal by som na teba veľkú prosbu… dal by sa v rámci tohoto experimentu s česnom urobiť  ešte  jeden experiment?… teda ak by si na jednom úle pripevnil na vrchnú latku česna v strede pripináčikom cca 1cm široký  pásik jemného papiera (kreep, servítka ) tak aby teda bol pripevnený len hore a v dolnej časi by bol voľný… sluboval by som si od toho viditeľný pohyb pásika zakaždým, keby včelstvo robilo výmenu vzduchu v úli…  

😲😲😲

Roman mal by som na teba veľkú prosbu… dal by sa v rámci tohoto experimentu s česnom urobiť  ešte  jeden experiment?… teda ak by si na jednom úle pripevnil na vrchnú latku česna v strede pripináčikom cca 1cm široký  pásik jemného papiera (kreep, servítka ) tak aby teda bol pripevnený len hore a v dolnej časi by bol voľný… sluboval by som si od toho viditeľný pohyb pásika zakaždým, keby včelstvo robilo výmenu vzduchu v úli…  

Pôdna štruktúra a hodnota jej vodostálosti teda priamo ovplyvňuje schopnosť pôdy infiltrovať vodu, pôdna textúra, obsah organickej hmoty a hĺbka pôdy zasa priamo ovplyvňujú jej schopnosť akumulovať a zadržiavať vodu v pôdnom profile. Tieto pôdne vlastnosti závisia od prírodných, teda prirodzených faktorov, ale do veľkej miery sú v poľnohospodárskej ako aj v lesnej pôde ovplyvnené spôsobom jej využívania. Tento vplyv môže byť pozitívny, ale aj negatívny. Pri nesprávnom využívaní pôdy sa na nej začnú prejavovať známky degradácie a infiltrácia vody do pôdy a vododržnosť pôdy sú ovplyvnené negatívne. Jedná sa najmä o zhutnenie pôdy a eróziu. Orba pri nevhodnej vlhkosti (vlhkosti pôdy vyššej ako 0,8 poľnej vodnej kapacity) opakovane do rovnakej hĺbky spôsobuje vytvorenie tzv. podorničnej podošvy, ktorá dramaticky znižuje priepustnosť pôdy pre vodu a vzduch, ako aj rozmiestnenie živín v pôdnom profile. Voda nezasakuje dostatočne do pôdy a najmä na jar a po prívalových dažďoch stagnuje na povrchu a bez úžitku pre rastliny sa odparuje do atmosféry. Dochádza k narušeniu pôdnej štruktúry a rozpadu pôdnych agregátov. Zhutnené pôdy potom môžu akcelerovať dalšiu pôdnu degradáciu – eróziu pôdy. Pri tomto type degradácie sa môže meniť aj pôdna textúra. Vo všeobecnosti platí, že také obhospodarovanie pôdy, ktoré nezanecháva aspoň časť rastlinných zvyškov na pôde, necháva pôdu dlhodobejšie bez porastu, negatívne vplýva na množstvo makropórov a intenzívne pasenie dobytka spôsobuje zníženie prirodzenej vododržnosti pôdy. Je dôležité obhospodarovať pôdu udržateľným spôsobom a to nielen pre stabilné úrody, ale aj pre zabezpečenie vyhovujúcej infiltrácie a vododržnosti. Udržateľné využívanie pôdy znamená aj udržanie či zlepšenie štruktúrneho stavu pôdy. Je niekoľko spôsobov ako dosiahnuť tento cieľ: Pestovanie plodín s vysokým obsahom rastlinných zvyškov a medziplodín prispieva k udržaniu či zvyšovaniu obsahu pôdnej organickej hmoty. Obrábanie pôdy za použitia tzv. pôdu šetriacich technológií (napr. v bezorbovom systéme tam kde je to vhodné) pomáha chrániť organickú hmotu a umožňuje jej akumuláciu. Organická hmota následne slúži ako potrava pre dážďovky a mikroorganizmy, ktoré svojou činnosťou prispievajú k tvorbe vodostálej štruktúry a makropórov. Organické hmota je takto jedným z najdôležitejších činiteľov s priamym vplyvom na tvorbu vodostálej štruktúry a vplýva na rýchlosť infiltrácie vody do pôdneho profilu a na pôdnu vododržnosť. Zaraďovanie medziplodín a plodín zanechávajúcich veľké množstvo rastlinných zvyškov ako napr. kukurica do osevných postupov. Striedanie hĺbky orby a dôsledné dodržiavanie realizácie orby len na pôde s vyhovujúcou momentálnou vlhkosťou v celom pôdnom profile. Dodržiavanie striedania vhodných osevných postupov. Riadené pasenie. Manažment rastlinných zvyškov. Dôraz na kvalitu závlahovej vody tak aby sa predišlo zasoľovaniu pôd a tým zhoršovaniu pôdnej štruktúry. Dlhodobé riešenia na udržanie alebo zlepšenie infiltrácie a vododržnosti pôdy zahŕňajú postupy, ktoré zvyšujú obsah organickej hmoty v pôde, zastúpenie vodostálych agregátov a zabraňujú zhutňovaniu a erózii pôdy. Na zemeguli sa nachádza približne 1,38 miliardy hektárov ornej pôdy (podľa FAO, 2019) čo predstavuje zhruba 12 percent výmery celkovej suchozemskej plochy. Toto číslo nie je veľké a aj preto je potrebné poľnohospodársku pôdu chrániť

Tome ja som tiež vždy veril mojim rodičom ale oni nenadávali na prvú republiku ani na Masarika či Beneša…je pravda že nepodnikali, otec bol paholok u koní, v maštali aj spával a matka pracovala u gazdov ako slúžka /služebná… po roku 48 tiež nenadávali na komunistov, tato získal prácu u železnici a mamka robila uvádzačku v kine… oba režimy im vyhovovali,.zrejme by nenadávali ani teraz (ročníky 1911 a 1917..) no asi  boli liberáli 😆… ja som robil miništranta v kostole a v škole ma napriek tomu chceli za šéfa všetkých pionierov na škole, volalo sa to “predseda skupinovej rady”…a našej pionierskej vedúcej sa veľmi páčil môj postoj, že hoci ma mamka chcela dať študovať za farára, ja som to odmietol pretoze "farár sa nemôže ženiť.." logika nie ? …asi som už vtedy bol liberál.😆