Příspěvky uživatele

Petra ako píše Tom, nejaky ten roj sa môže vyskytnúť, až POROJE svedčia o zlyhaní včelára……

Na Slovensku  podľa údajov z časopisu Včelár, sú tiež straty v priemere cez 30%, ale sú oblasti okolo Košíc, kde sú od 30% do 90% ale aj v oblastiach kde sú úhyny okolo 20% sú miesta, kde je to 100%…paradoxom tohto zimných uhynov je že to zoslabenie včelstiev nie je v oblastiach s intenzívnym polnohospodárstvom ale v horských oblastiach……napríklad v okolí Žiliny boli straty 10-15% ale smerom na Liptov narástli na 50 až 90%…. A charakter úhynov je vždy rovnaký, niečo v jeseň/na podzim a na jar po prezimovaní sa zrazu straty zdvojnásobia 😕 ….

Keď hodnotím rozbeh tejto sezóny u mňa, tak ja nemám pocit že ten med s melicitózou mojim   včelám neublížil zrejme to záviselo od toho koľko % tej melicitózy v konrétnom úli mali…😕  ako som písal väčšina rodín  ako u Toma zimu aj bez preletov zvládli dobre, ale okrem tej jednej uhynutej rodiny v zime ako som písal boli ďalšie tri, kde som nepridával medník….no jednu z nich som už zlikvidoval, ďalšia sa “zmátorila” a dostane šancu, ale tá posledná len “prežíva”…nevyplakávam, už som urobil odložence/oddelky ale NIKDY SA MI TAK ŠPATNE NEZIMOVALO ako tento rok, teda melicitóza a bez preletov a NIKDY SOM NEMAL TAK ZOSLABNUTÉ VČELY.. ovocné stromy odkvitli v krátkej dobe, teraz sú u nás nočné mrazíky…no to bude zasa rok…😲… 

 Kyselina šťaveľová pri akejkoľvek aplikácii žiaľ nefunguje cez viečka na plode (Rademacher et al. 2006) . Počas letnej sezóny, keď sú znášky a v úli je zvyčajne veľa zaviečkovaného plodu je väčšina klieštika v zaviečkovanom plode bunkách chránená pred KŠ. Ak sa použije KŠ v tomto čase, väčšina roztočov sa s ňou nedostane do kontaktu. Niektorí včelári sa to snažia odstrániť opakovaným ošetrením, ale to môže byť škodlivé. Každé použitie KŠ je rušivé a nekomfortné pre včely, takže je dôležité načasovať liečbu tak, aby sa maximalizovalo poškodenie roztočov a zároveň minimalizoval negatívny dopad na včely.

Práve sublimácia, keď sa robí v zimných mesiacoch sa javí ako optimálna, pretože pri vhodne zvolenom termíne ošetrenia vo včelstve obyčajne nie je ani otvorený ani zaviečkovaný plod. V úli sa v zime z chumáča uvoľňujú „vodné pary“ čo postačuje na to, aby sa jemné kryštáliky sublimovanej kyseliny rozpustili vo vzdušnej vlhkosti a stali sa tak tekutými. Na udržanie KŠ v tekutom stave a tým sfunkčnenie KŠ po sublimácii vďaka jemnosti jej častíc postačuje teda úľová vlhkosť. 

Kyselina šťaveľová a včely 

Kyselina šťaveľová teda dokáže pri správnej aplikácii a v správnu dobu radikálne likvidovať klieštika. Ale ako pôsobí na včely? Pridávanie KŠ do kŕmenia pre včely malo za následok , že u včiel boli napadnuté okrem hemolymfy aj malpigiho žlazy a včelám sa odbúraval vápnik vo svaloch (Staroň, 2012). Včely po požití kyseliny pokvapkaním zoslabli a skôr hynula aj zimná generácia na jar (Čermák). Kyselina šťaveľová môže poškodiť plod včiel ak je otvorený (Terpin et al. 2019) ale nedostane sa ku klieštikom vnútri uzavretých buniek. Postrek jemnou stričkou a sublimácia sú pre včely priaznivejšia vzniká jemná hmla KŠ, ktorá sa usadí na včelách, pri kvapkaní sa zasa včely snažia od KŠ očistiť a časť z nej pri tom prehltnú. Pri požití KŠ perorálne sa úmrtnosť včiel v laboratóriu vyskytla už pri relatívne nízkych koncentráciách, pri 75 µg KŠ na včelu. Hoci po pôsobení KŠ cez povrch tela včely znesú bez úhynu aj 212,5 µg/včelu a dávka pri jednom pokvapkaní je približne 175 µg/včelu nie je pokvapkanie bez následkov (hlavne opakované). 

KŠ kyselina totiž dokáže prestúpiť cez kutikulu včely a po ošetrení sa zistilo zníženie hodnôt pH v tráviacom systéme a hemolymfe včely, čo bolo sprevádzané znížením dlhovekosti včiel. Poškodenie epitelového tkaniva a orgánov je pravdepodobne spôsobené prekyslením (Eva Rademacher 2017). Aj Liebig na základe svojich pokusov tvrdí, že ošetrenie kyselinou šťaveľovou výrazne zaťažuje včely, viac násobné ošetrenie môže spôsobiť prekyslenie a včely uhynú. Pri pokusoch v gréckom inštitúte včelárstva bola aplikovaná KŠ s cukrom dvakrát metódou kvapkania počas leta na desiatych včelstvách. Pri prvom pokvapkaní uhynulo 12,6 % mladých lariev v bunkách a 10,6 % starých včelích lariev a po druhej aplikácii kyseliny šťaveľovej bolo z buniek odstránených 9,2% mladých a 5,6 % starých. Plocha otvoreného plodu sa po dvoch aplikáciách kyseliny šťaveľovej znížila o 17,5 % a zostal nízka približne dva mesiace. Za rovnaké časové obdobie sa plocha otvoreného plodu v 10 kontrolných kolóniách zvýšila o 34,5 %. Dve aplikácie kyseliny šťaveľovej odstránili len 60 ± 12 % klieštikov nachádzajúcich sa na dospelých včelách (Hatinja, Haristos, 2005).

 Podľa praktických skúseností včelárov, je toto riziko pri opakovanom použití KŠ v lete nebezpečné len u slabších odložencov, silné rodiny poškodenie časti krátkovekých včiel dokážu nahradiť tak, že včelár často nepostrehne žiaden problém. Skutočný problém však pre včelára môže nastať pri často zbytočnom opakovanom použití kyseliny šťaveľovej v zime, ktoré výrazne znižuje životnosť zimnej generácie.

 Priamo výrobca prípravku z KŠ na pokvapkávanie včiel, kde okrem cukru je aj glycerol rovnako ako aj komisia, ktorá prípravok pre použitie vo včelách schvaľovala pre EU uvádzajú :“ K dispozícii sú dôkazy, že disperzia dihydrátu kyseliny šťaveľovej môže preniknúť cez keratín, keďže krátky čas po aplikácii na včely je koncentrácia dihydrátu kyseliny šťaveľovej mierne zvýšená vo všetkých tkanivách včiel. Dihydrát kyseliny šťaveľovej sa zvonka rozšíri na včely telesným kontaktom a/alebo vzájomnou výmenou potravy (trofolaxiou).Neprekračujte odporúčanú dávku a nepodávajte tento veterinárny liek viac než jedenkrát. Včely neznášajú dobre opakovanú liečbu. Ak sú včelie robotnice liečené viac než jedenkrát na generáciu, môže to viesť k poškodeniu včiel a zníženiu sily včelstva."

zdroj uvedených informácií, včelársky časopis Dymák č. 4/24

adam a k tvojej otázke, ak by som bol dôsledný, včely sa “neliečia” ale sa likviduje klieštik😉… ako už tu viacero kolegov napísalo, len klieštik nie je príčinou úhynov, ja si myslím že je to hlavne  nozema ceranae, (dal som k tomu na CHZ článok) ale klieštik môže včely zoslabovať, tým skracovať ich životnosť a ľahšie podľahnú chorobám. preto aj ja ho likvidujem… do jún/do června nerobím voči nemu žiadne kroky, pretože je v množstvách , ktoré včely neohrozia..ani trúdiu/trubčí plod nelikvidujem po zaviečkovaní, pretože v prvých mesiacoch trubčí plod nie je a potom mi vyhovuje že klieštik napadá trubce a nie robotnice…pri letnom slnovrate už včely prestávajú chovať trubce (okrem tých rodín, ktoér plánujú výmenu matky) a vtedy treba dať zaviečkovaný trubčí plod rozhodne  von aby sa klieštiky “nepresťahovali ” do robotníčich bunek….. to je prvý krok v boji s klieštikom, v červenci podľa konca znášok , po odobratí medníkov aplikujem Gabon alebo Ekopol a v bezplodom období  na rozhraní 10-11. mesiaca aplikujem amitraz…v prípade niektorých viac napadnutých rodín opakovane… 

ale to aby včely boli zdravé, a silné sa nedosahuje použitím chemikálií na klieštika, ale celkovým postupom ošetrovania, včely nestresovať, ponechať im donesený peľ a propolis a všetok med v plodisku…a tak a tak a tak…

veľmi zaujímavý materiál (vyše 50 referencií)… zistili (podávaním KŠ v cukrovom roztoku a s glycerínom !) to čo už bolo zistené inými autormi už dávno (KŠ v hemolymfe včiel )…pre prax síce nič prevratné neprináša, len porovnáva svoje laboratórne výsledky s doteraz publikovanými výsledkami a odporúča v skúmaní KŠ pri včelách pokračovať… 

je to veľmi úzky aspekt,  sldovali lenKŠ v hemolinfe a na povrchu tela včely ALE práce predtým zistili , citujem: “Nozal a kolegovia [ 47 ] pozorovali, že po lokálnom ošetrení včiel kyselinou šťaveľovou sa kyselina šťaveľová zistila aj v niektorých orgánoch včely, čo naznačuje prenikanie kyseliny šťaveľovej cez kutikulu.  )”

a čo dali do záveru?, citujem “Záverom možno povedať, že kyselina šťaveľová sa javí ako dobrý nástroj na kontrolu klieští Varroa , pretože sa zdá, že nemá žiadny negatívny vplyv na welfare včiel. Po ošetrení kyselinou šťaveľovou by bolo zaujímavé preskúmať aj možné obohatenie medu o jej obsah včelami medonosnými.”

PREČO TAKÝ VLAŽNÝ ZÁVER? lebo existujú desiatky podobných štúdií s výsledkami aké kto potrebuje na podopretie svojej teórie…

takýchto prác je mnoho aj s inými závermi (OA je kyselina oxalová, teda šťaveľová) , napríklad, citujem s pripojenej práce: “Roztoky 3 % OA/32 % sacharózy, 3,4 % OA/47,6 % sacharózy, 3,7 % OA/27,1 % sacharózy (hm./hm.) a 32 % roztok cukru aplikované na dospelé včely viedli k úmrtnosti 11 %, 14 %, 11,2 % a 6,5 ​​%. Jednotlivo ošetrené včely skonzumovali viac 3 % roztoku OA ako roztoky s vyššími koncentráciami OA. TUNEL test zistil nekrotickú bunkovú smrť u 69 % buniek stredného čreva včiel 24 hodín po ošetrení OA. Normálna obnova buniek je približne 8 %.”

https://www.apidologie.org/articles/apido/abs/2007/03/m6090/m6090.html

Včelár najmä začínajúci sa časť stretáva s pojmami, ktoré musí prácne vyhľadávať v odbornej literatúre….jeden takýto včelársky výraz je PRELETAK…

 Čo je to preleták? 

Preleták je úľ, ktorý obsadia na pôvodnom stanovisku včely ak im ich úľ odnesieme preč. Ak ich úľ odnesieme o 5-10 metrov nabok, lietavky ktoré vyletia za prácou sa automaticky vracajú na miesto pôvodného úľa a ak včelár tam nachystá nový úľ tak do úľa vojdú – zoberú ho za svoj! Prečo včelár robí preleták? No z viacerých dôvodov! 

1.Preleták pre posilnenie včelstva.

 Ak včelár má úľ kde je včiel málo a má aj silné včelstvo kde už vzniká pretlak včiel, môže ich pozície na včelnici vzájomne vymeniť. Dôjde tak k posilneniu slabého včelstva o hromadu lietaviek, ktoré môžu nosiť vodu a nektár, pričom súčasne oslabí o lietavky to druhé včelstvo, čím môže oddialiť príchod rojovej nálady.

 2.Preleták pre pridanie matky

 Preleták je bezpečná metóda ako vymeniť matku v kmeňovom včelstve (napríklad ako má bodavé potomstvo a včiel je veľa..) bez toho aby včelár starú matku hľadal. Jednoducho novú matku v klietke včelár vloží medzi plásty v nadstavku bez včiel, ktorý umiestni na miesto odloženého včelstva. Lietavky pôvodného včelstva sa vracajú na staré miesto ale do nového úľa, kde „prilietajú k matke“ . Veľmi rýchlo vyhryzú medocesto oslobodia matku a bezproblémovo si ju osvoja. Po čase môže včelár preložiť aj ometené zaviečkované plodové plásty z pôvodného včelstva, či pozmetať cez materskú mriežku aj mladušky. V odloženom, takto oslabenom včelstve, sa už matka na pár plástoch ľahko nájde a urobí sa čo treba. 

3.Preleták pre zabráneniu vyrojenia včelstva 

Zvládnutie rojovej nálady v silných včelstvách je priamo spojené s úspešnosťou v získavaní medu. Každý rok je však iný, preto systém protirojových opatrení sa neustále mení, dopĺňa, a sú o tom popísané celé kapitoly vo včelárskych knihách. Na úvod musím zdôrazniť, že ja preleták nepovažujem za protirojové opatrenie! Protirojové opatrenia majú zabrániť, aby vo včelstve vznikla „rojová nálada“, kým preleták má za cieľ zabrániť, aby sa včely vyrojili. Robíme ho práve vtedy, keď z nejakého dôvodu neboli naše protirojové opatrenia úspešné, alebo sme nemali jednoducho čas a nájdeme už vo včelstve larvičky v rojových materských bunkách. Ich odstraňovanie skoro nič nerieši, rojovú náladu to len umelo predlžuje a keďže včely sa rozhodli rojiť, tak im to umožníme pomocou preletáka, bez zbytočného naháňania rojov po stromoch. Je to veľmi jednoduché – úľ so včelami odnesieme na iné miesto vo včelnici, stačí päť- desať metrov. Na miesto, kde sa pôvodne úľ nachádzal, dáme nové dno a dopredu pripravený nádstavok. Do nádstavku dáme ku stenám po jednom pláste zo zásobami, zvyšok budú len medzisteny, medzi ktoré do stredu dáme plást s matkou. Lietavky opúšťajú starý úľ a vracajú sa na pôvodné miesto, ale do nového obydlia , v ktorom sa zhromaždia okolo matky s pocitom, že sa vyrojili. Matka začne klásť, včely intenzívne stavať, nosiť nektár a je po rojovej nálade. Na druhej strane odnesená pôvodná rodina zasa príde skoro o všetky lietavky, čo ju oslabí. Musí riešiť krízovú situáciu, zabezpečiť vodu peľ a dochovať si novú matku. Toto môže spôsobiť, že nevyletí roj, ale ani poroje. Takto to obyčajne zafunguje, ale ja som si trochu metodiku prispôsobil, zjednodušil. Chovám silné rodiny, plodisko má 3-4 nízke nádstavky a hľadať tam matku, ktorú už prestali včely kŕmiť a „pochudla“ aby vládala lietať, nepovažujem za zmysluplnú činnosť. Jednoducho na pôvodné miesto dám dva nízke nádstavky, horný s plástami, dolný s medzistenami a jedným plástom s otvoreným plodom. Pôvodné včelstvo neprehľadávam a stará matka teda zostane v úle. Včely tam rozchované materské bunky zlikvidujú - kto neverí, môže im s tým pomôcť. Takto do neskorej znášky vzniknú dve rodiny, tú na pôvodnom mieste môžete posilniť odložencom a tým riešiť aj výmenu „núdzovej“ matky ak to včelár chce. 

Viem, že včelári sú zvedaví a tak skúsim odpovedať na prípadné otázky, ktoré by po prečítaní článku o preletáku mohli vzniknúť: 

Čo robiť keď nechcem viac rodín, má zmysel robiť preletáky? 

Je pravda, že sa vám pri preletákoch začne rozširovať počet rodín a to nie každý chce. Preleták, ktorý takto urobíte, tiež často nerieši výpadok medových výnosov, ale výpadok zapríčinilo už to, že sme včely do rojovej nálady pustili. Ak nechcete rozširovať počet rodín a nechcete stratiť med, osvedčil sa mi druhý spôsob preletáka – obe rodiny na jednom mieste, nad sebou. Ponechám pôvodné dno, na ktoré dám dva nádstavky s plástami a do nich 1-2 rámiky s otvoreným plodom. Na ne položím medzidno s preglejky a naukladám pôvodné nádstavky plodiska a medníka. Ako letáč poslúžia včelám z hornej rodiny pootvárané očká. Lietavky opustia úľ očkom a vrátia sa ako boli zvyknuté hlavným letáčom, obsadia dolné nádstavky bez matky, snažia sa ju dochovať, pričom stavajú medzisteny a pokračujú v znáške. Na desiaty deň dám pôvodné plodiskové nadstavky na dno, teda vymením ich pozície a obe rodiny spojím(preglejku nahradím novinami). Ak sa preleták robí za silnej znášky, nemal by sa nakoniec medný výnos líšiť od ostatných rodín. Ako urobiť preleták, ak v úle už nie je otvorený plod ? Plást s otvoreným plodom môžete dať aj z iného úľa, alebo môžete použiť plást s otvorenou rojovou materskou bunkou. Vkladanie nalarvovaných plastových materských buniek sa mi neosvedčilo. 

ôžem robiť preleták aj keď sú materské bunky už zaviečkované? 

Môžete, ale pri zaviečkovaných materských bunkách je riziko, že stará matka s prvorojom z úľa už odletela. V takomto prípade poslúži preleták v podstate len na zabráneniu vyletovania porojov. Vzniknuté rodiny sú slabé, treba ich prikrmovať a spojiť, či už navzájom alebo s mladým odložencom.

 Môžem spojiť obe rodiny v preletáku, aj keď sa už v dolnej časti vyliahla matka?

 Samozrejme, ak z nejakých príčin to nestihnete včas, rodiny môžete spojiť aj neskôr, noviny zabezpečia bezproblémové spojenie aj v  prípade. Včelstvo si však skoro vždy vyberie starú matku, to nie je ako spájanie rodín pri pridávaní oddielku s mladou matkou, ktorá má už svoje robotnice. 

Musím teda vôbec robiť protirojové opatrenia, nestačí robiť preletáky?

 Preleták sa nerobí ako protirojové opatrenie, k tomu slúžia úplne iné notoricky známe metódy – dostatok priestoru, možnosť stavby, dostatok trúdov, odobratie plodu, odobratie zásob, či zebrovanie. Nakoniec ani úspešnosť preletáka, ako u všetkého čo sa týka rojenia, nie je stopercentná, ale odporúčam vám, aby ste ho skúsili v čase, keď je dostatočná znáška a potom určite budete mať úspech…

Tome všade v Nemecku, na Slovensku aj po svete nepoznajú rámik 39 cm…dlhší rámik z pohľadu včiel má svoje výhody ale zasa sú to iné postupy….ale zasa včeláriť sa dá vo všetkom, …"kto úmí, umí, kto neumí čumí"…a ani ďlhší rámik mu nepomôže 😆 …

Martin včely treba nielen odniesť ale aj vymeniť ich miesto  s inou rodinou, ktorá je  slabá, má málo včiel..tak si to urobil?….ak sa to robí neskoro nemusí fungovať…

K Tomovej rade len doplním, nenakláňať sa nad úľ, nečichať !!! Odporúčam  úľ pred sírením odložiť zo stojana kde sú ostatné včelstvá.. ….

rád by som sa vrátil k téme vlákna, teda “jak je to vlastne s rojením”… rozhodne proces spustenia rojovej nálady ani vyletenie roja neriadi matka… svedčí o tom okrem iného niekoľko faktorov, včely musia matku oklamať aby položila OPLODNENÉ VAJÍČKO na chov iných matiek, prestanú ju kŕmiť a nakoniec ju “donútia” opustiť úľ…

Už aj začínajúci včelár vie čo je j materská bunka (MB) nazývaná aj „matečník“, je to voskový útvar na pláste , v ktorom chovajú včely larvu budúcej matky, ale čo to môže byť „materská kolíska“? Prvé čo včelára napadne je odpoveď, že je to materská miska, robila sa voľakedy z vosku, dnes sa dajú kúpiť aj plastové. Je teda tá plastová mištička, do ktorej včelári vkladajú mladé larvičky pri výchove matiek a včely nad ňou vybudujú ten matečník? Nemalo by sa to teda volať „matečníková“ miska? Ale čo je potom materská miska? A čo je „materská kolíska/kolébka“? 

Ján Milla v svojom „Včelárskom náučnom slovníku“ definuje materskú bunku (MB) ako útvar, ktorý slúži na umiestnenie plodu, má podlhovastý tvar žaluďa, otvorom dolu, dĺžku má po zaviečkovaní dĺžku 20-30 mm a steny sú spevnené rebrovaním (výraz „matečník“ nie je ako včelársky termínus technicus tu uvedený a považuje sa v slovenčine prežitok, za slang včelárov, nie za „odborný“ výraz, no v Čechách sa dodnes matečník používa aj v odbornej včelárskej literatúre!). Pri „materskej miske“ uvádza Milla informáciu, že je to začiatok materskej bunky v tvare mištičky, o priemere 7-8 mm. Matka do materskej misky kladie oplodnené vajíčko, z ktorého sa má vyliahnuť matka a včely po položení vajíčka vytiahnu okraje misky a vznikne tak materská bunka. Toto sa píše aj v rôznych včelárskych knižkách! Matka jednoducho položí do materskej bunky oplodnené vajíčko. 

No a tu by sa včelári mohli zamyslieť! Prečo položí matka do „materskej misky“ oplodnené vajíčko? Keď si matka odmeria trúdiu bunku ktorá má priemer 6-7 mm vie, že to nie je bunka určená pre chov robotnice a položí do nej neoplodnené vajíčko. Prečo, teda ak základy materskej bunky (materská miska) sú výrazne iné ako robotníčie bunky, matky ich vyhodnotia ako bunky, do ktorých treba naklásť oplodnené vajíčka? Materské misky sú doslova v rozmeroch a tvare misky, čiže široké 8-9 mm a hlboké 6-7 mm. Do týchto misiek matka vajíčka bežne nekladie, včely ich budujú „preventívne“ teda na čas keď budú treba . Keď ale prepukne rojová nálada vo včelstve, včely ako jej prvý príznak vyleštia vnútro materskej misky propolisom, a upravia materskú misku do tvaru džbánu či hrušky. Teda pristavia nad materskú misku akúsi nadstavbu následkom čoho vznikne špeciálna bunka, ktorá je pri základe síce široká, aby sa tam dal nadávkovať dostatok materskej kašičky, ale jej výška je 10-11 mm a priemer otvoru do nej má 5 mm, teda ako má robotníčia bunka! Práve tento útvar, akýsi medzistupeň medzi materskou miskou a materskou bunkou/matečníkom sa nazýva „materská kolíska“! Keby materskú kolísku včely nevystavali nijako by matku nedonútili na položenie oplodneného vajíčka slúžiaceho na výchovu novej matky do veľkej materskej misky s priemerom cez 8 mm! Matka ale keď ju včely „dotlačia“ k materskej kolíske už len skontroluje či je vnútro „vyleštené“, teda upravené propolisom na kladenie vajíčka, odmeria ústie bunky a vyhodnotí situáciu tak, že treba položiť oplodnené vajíčko! 

Len čo sa tak stane, včely zúžený otvor materskej kolísky včely rozoberú, zväčšia ho späť na cca 8 mm a začnú postupne budovať materskú bunku! Že vy včely chováte a materskú kolísku ste nevideli nikdy v živote? No materské misky ste určite videli a časom uvidíte aj materskú kolísku. Materskú kolísku však neuvidíte pri núdzovom chove matky, tam včely len upravia vybrané bunky s vajíčkom či mladou larvičkou a rovno budujú materskú bunku/matečník. Málokedy uvidíte materskú kolísku aj pri tichej výmene, tak síce včely vybudujú misky aj kolísku ale preto je to tichá výmena, že včelár najčastejšie nájde už len vystavené materské bunky, obyčajne aj zaviečkované!

 Včely v silnejších rodinách materské misky stavajú však „preventívne“, neznamená to často skoro nič, niekedy len tak trénujú. Nemci majú na to špeciálny výraz „Spielnäpfchen“, teda hovoria o materských miskách, že sa včely „hrajú“. Včelári môžu väčšie množstvo materských kolísok nájsť na plástoch najčastejšie vtedy, ak je už vo včelstve skrytá rojová nálada, vtedy popri spodnej latky či pri bočnej latke rámika sa často nachádza viacero materských misiek. Takýto rámik plodiska by si mal včelár označiť pripináčikom a občas misky skontrolovať. Misky na plástoch síce môžu byť ale včelstvo sa nemusí vyrojiť. Kedy je ten optimálny okamih k odsávaniu prebytočného plodu ukáže samotné včelstvo. Ak sú materské misky na dne suché, teda „voskovo matné “ tak je ešte čas k odoberaniu plodových rámikov do odložencov. Keď ale včelár zbadá, že dno materskej misky je vyleštené propolisom, tak to je už ten správny čas na tvorbu odloženca a na zoslabenie včelstva. Žiaľ, keď včelár nájde takúto vyleštenú misku už upravenú na „materskú kolísku“, či dokonca v nej nájde položené vajíčko, už je obyčajne neskoro k miernemu odoberaniu plodových plástov - tu pomôže len radikálne odobratie všetkého zaviečkovaného plodu, alebo rozdelenie na odloženec s matkou a preleták. 

Natáčanie videí o včelách je v kurze, automaicky má tisícky pozretí…

Obsah, úroveň a odbornost sa nevyžadujú, predsa je to neškodné plkání o chove zvieratiek, o hobby … 😉….

Tome tiež nemám roje každý rok natož aby som bol pri úľoch v okamihu keď roj vylietava..za tie roky sa mi to stalo len zo štyrikrát, z toho dvakrát som ich “vybubnoval”…viem že to nie je žiadne číslo, ktoré by svedčilo o tom, že moje včely veria poverám 😉…tak to berte ako vtip… a pri ďalšom  raze už bola polovica včiel vonku keď som zbadal matičku na letáči…no nie som tak škovný ako Adam 😆….

Adam tak priateľský ťa musím podpichnúť….čo iné si čakal, keď v úli včely pre zvyšok rodiny zabezpečili dostatok zásob a nachystali aj kvantum plodu … tak sa pobrali 😉…v úli nemali už miesto, samý med a plod.. predstava že 5 NN vysokých 159 mm je pre silnú rodinu dostatok priestoru je reálna pri kvitnutí čerešne … včely sa o vyrojení z nedostatku priestoru rozhodujú dávno pred vyletením, to musia začať chovať k tomu určené (dlhoveké) včely…

ale musím ťa pochváliť, je z teba včelár výskumník a si šikovný…SUPER,. Hoci Tom nechce veriť tomu čo píšeš (verí len starým knihám a tomu čo zažil sám 😉) musím tvoju skúsenosť potvrdiť z toho čo som tiež zažil..matka nevylietava prvá, osobne som bol pri vyletení roja, rýchlo som ho vybubnoval (údery na plech) a tak neleteli preč ake sa začali usádzať..som čumel, že jedny včely  sadali na tuju, druhé na jabloň , pretože som vedel že to nemôže byť poroj s viac matkami…no a keď vyletela matička včely okolo nej krúžii, a nakoniec si vybrala chumáč na jabloni…ten mohutnel, ešte prilietavali z úľa ďalšie včely a počkal som kým  sklamané včely z chumáča na tují tiež nepreleteli na chumáč s matkou až potom som ich zbieral..  ……

Ono dosť závisí čo dá včelár do toho medníka, …ak použije súše po vytáčaní uložene do skladu, aj keď včely nezačnú okamžite stavať medzisteny nikdy sa mi nestalo, že by do medníka (bez mriežky!) nenabehli a nezačali tie súše čistiť a opravovať…a medník, teda minimálne jeho časť ako písal Tom už majú osvojený a je ich… možno sa medník pridal neskoro, to je o skúsenosti alebo o šťastí..😉 ….

Chlapci s tým Československom mi z duše hovoríte…po roku 89 a uvolnení ciest do zahraničia sme postupne objavovali svet ale k moru som chodil len každý druhý rok kvôli deťom..medzitým vždy v lete som navšívil hory a a keďže som mal schodené Nízke aj Vysoké Tatry, tak moje nezabudnuteľné dovolenky boli doma, doma v Československu -  Šumava, chata pod Snežkou, Jeseníky, cesta po zámkoch južných čiech ale aj matička Praha hoci tam žiadne hory neboli….to Klaus s Mečiarom dobre vedeli prečo nemohlo byť referendum o rozdelení Československa..😠

Martin sľúbil som, že sa nebudem miešať do pokynov pre včelárenie na dadant systéme, či už Blaník či OP… moje názory na pridávaním medníka by mohli byť odlišné…

ale   predsa len mi nedá vyjadriť sa k tomu, čo píšeš, teda pamätaj, že z jedného plástu plodu sú tri uličky plné včiel, čiže ak sa ti vyliahli včely z dvoch plástov zrazu bolo plno…SKÚS SA NAUČIŤ POSÚDIŤ “STÁŘÍ” ZAVIEČKOVANÉHO PLODU PODĽA FARBY VIEČKA, TESNE PO ZAVIEČKOVANÍ JE BLEDUČKE, POSTUPNE HNEDNE A PRED LIAHNUTÍM UŽ JE TMAVO HNEDÉ… čiže nestačí vidieť koľko plástov viečkovaného plodu v úli je ale vedieť kedy sa bude liahnúť a kedy tie včely budú v uličkách načierno… dá sa to odhadnúť dost presne, …  ….

OK, nebudem sa miešať do vašej komunikacie ak sa chápe ako utvrdzovanie a cibrenie metodiky aj pre ostatných… (len ma vyprovokolo poznanie, že po štyroch rokoch chovu včiel sa postráda základný poznatok, že včely potrebujú VČAS prázdne bunky v plodisku  kde môže matka klásť vajíčka  a prázdne súše kde môžu včely ukladať med ak evidentne beží znáška…..a už zmlknem 😉)…

Martin neviem či sa Tom nedal znechutiť ŠMIDLOM ale verím že ti odpovie… zatiaľ sa skúsme pozrieť na to čo si napísal…Vypadá to, že plodiště zalívají sladinou a zásobáky co byly za BP taky. Včelstvo je v sestavě dno, TL (přidán 21.4), VN, dekl…

Akú radu očakávaš? Skús konečne fungovať bez pomocných ručičiek a využiť všetky svoje včelárske skúsenosti…sám píšeš, že si vložil síce TL ale nie s takou náplňou ako mala byť.. vedel si čo tam dať a nedal si 😕..ďalej píšeš, že včely ZALIEVAJÚ PLODISKO, DOKONCA UKLADAJÚ ZÁSOBY ZA BP A TY ČAKÁŠ S PRIDANÍM MEDNÍKA NA TO ABY TI TO TOM PORADIL?..alebo čakáš aby sa vyrojili a zasa nebol med?😲…

Musím  ta pochváliť, že si na rozchovanie matiek ideš urobiť plemenáč, je to x krát lepšie ako rôzne oplodniačiky, kde je za hrsť včiel a nedokážu matku dostatočne rozplodovať (a ešte máš včely na zodpovedajúcom rámiku )…včelám je jedno, či je materiál plemenáča  sololit, preglejka, drevo alebo styrodur, v plemenáči je obyčajne viac včiel a poradia si.. pre včelárov je najjednoduchšie zošroubovať pár kusov styroduru a tak si vymysleli argument, že v takých plemenáčoch sa oddelkom najlepšie darí.😉..tak skús z toho styroduru...včelám sa to možno nebude páčiť ale prežijú bez problémov...len ho nerob z tých OSB dosák ako pán na videu. ..
https://www.youtube.com/watch?v=aMPCZDOFrFc

Ak ale ti ide nie o chov matiek ale o robenie oddelkov, tak považujem plemenáč  za  zbytočnosť…pri nadstavkovom včelarení sa proste dajú plásty z ktorých sa robí oddelek k stene a zvyšok priestoru úľa sa oddelí rámikovým kŕmitkom.. máš plemenáč na 4, 5, 6 rámikov ako sa rozhodneš.. a plynulo rozširuješ ako včelstvi rastie…samozrejme ak máš česno v strede prednej steny, použiješ na vyhradenie priestoru pre oddelek okrem rámikového kŕmitka aj jednu priehradku (napr. Blinovku)……  … ….

Kyselina šťaveľová pôsobí na roztoče Varroa pri priamom kontakte, je to kontaktný jed. Preto sa zdôrazňuje, aby kyselina šťaveľová bola na povrchu včiel, kde príde s ňou klieštik do kontaktu. Kyselina šťaveľová poleptá sací orgán klieštika (viď. foto pred a po použití KŠ) a ten uhynie od hladu. Podľa niektorých pozorovaní tiež leptá a poškodí nožičky klieštika, ktoré prídu s ňou do kontaktu a klieštik sa na včele neudrží. Nejaký čas trvá kým klieštik odpadne a uhynie od hladu, preto klieštik pri aplikácii KŠ nespadne v priebehu hodín, ako po použití amitrazu, ale klieštik postupne padá niekoľko dní až týždňov. Šanca, že foretický klieštik nájde na včele KŠ a tá ho trvale poškodí je tým vyššia, čím viac včiel je kyselinou zasiahnutých pri aplikácii. Tiež je dôležité koľko tej kyseliny na včele je, pretože to musí byť " not too little, not too much ", pretože ak dáme málo, klieštik prežije, ak včely zmáčame veľmi, poleptá KŠ aj včely.

Metóda sublimovania práškovej KŠ do priestoru úľa medzi včely má za následok, že všetko v úli, plásty, aj včely sú pokryté bielym práškom - kyselinou šťaveľovou! V úli sa v zime z chumáča uvoľňujú „vodné pary“ čo postačuje na to, aby sa jemné kryštáliky sublimovanej kyseliny rozpustili vo vzdušnej vlhkosti a stali sa tak tekutými. Na udržanie KŠ v tekutom stave a tým sfunkčnenie KŠ po sublimácii vďaka jemnosti jej častíc postačuje teda úľová vlhkosť, predĺženie zotrvania kyseliny v tekutom stave na včelách (pri iných aplikáciách sa na udržanie KŠ v tekutom stave pridáva cukor alebo glycerol) 

Veľmi je dôležité, kedy sa aplikácia KŠ na včely robí. Pri skúškach ošetrenia včiel sublimáciou bola účinnosť likvidácie klieštika 94% pri bezplodovom stave ale len 64% ak sa ošetrenie robilo v období plodovania (Staroň a Nádašdy, 2012). Dokonca podľa J. Danihlíka účinnosť ošetrenia včiel kyselinou šťaveľovou s glycerínom za prítomnosti plodu vo včelstve je len 30-50% likvidácie klieštika (konferencia Coloss, Olomouc).

K dispozícii sú dôkazy, že disperzia dihydrátu kyseliny šťaveľovej môže preniknúť cez keratín, keďže krátky čas po aplikácii na včely je koncentrácia dihydrátu kyseliny šťaveľovej mierne zvýšená vo všetkých tkanivách včiel. Dihydrát kyseliny šťaveľovej sa zvonka rozšíri na včely telesným kontaktom a/alebo vzájomnou výmenou potravy (trofolaxiou).