Příspěvky uživatele

Dobrý nápad…aj ja poznám dedka,ktorý neumýva medomet celú sezónu, pretože týždenne  2-3 krát točí pár rámikov …medu má ojojoj….obzvlášť chválim myšlienku pri medovici, pretože už zopár včelárov teraz hlási melicitózu…

Záchrana ztrubčeného včelstva matečníkom či matkou…. No možno v počiatočnej fáze keď trubčice začínajú..trúdicové včelstvo aj bez vloženého otvoreného plodu natiahne MB a trúdica nakladie do nich vajíčka.. trúdice sa dostanú do stavu, že sa úplne "vykladú" z vajíčok, pudove sa však stále chcú zachrániť a do pripravených materských kolísok položia posledné neoplodnené vajíčka a začnú ich ošetrovať, chcú si vychovať matku, nedokážu to lebo aj keď sa im ju podarí zaviečkovať, vždy sa z nej vyliahne trúd a tak skúšajú znovu a znovu... často MB nezaviečkujú, pretože samé zistia že larva je trúd …trúdice obyčajne matečník vyhryzú na boku a  zabijú matku skôr ako sa vyliahne.. môže pomôcť, matečník obaliť do alobalu a nechať voľnú len špičku matečníka…možno sa dožiješ matky ale predsa kým budú v odloženci jej  robotnice ostatné včely už nebudú.. výsledok - slabinger,  včelstvo k ničomu…nie je riešením podľa mňa…… 

😉…no nakoniec všetko ide…len malé deti sa musia naučiť chodiť  ak chceme pomôct začínajúcim včelárom radou čo robiť s včelstvom kde kladú trubčice, skutočnou pomocou je naučiť ich cestu, aby trubčice nezačali klásť..

Je na to jednoduchá finta, zázrak s názvom “plodový plást s otvoreným plodom”.

ak včelár pri rutiinej kontrole nenájde plod (vajíčka, mladé larvičky ) mal by okamžite vložiť do včestva (do oddelku) plást s plodom z inej rodiny… tento “zázrak" splní tri funkcie… 1.otvorený plod uvoľňuje feromon, ktorý blokuje u robotníc tvorbu vajíčok podobne ako feromon matky a vznik trúdic a ich rozkladenie sa oddiali  2. V prípade že v oddelku nie je matka začnú včely stavať matečníky a matku si chovať - jasný signál, že sú bezmatečné a hrozí riziko trúdic (ak nezačnú stavať matečník, matka v oddelku je ale nie je ešte spárená, nebola za zatrúdmi ) 3. Ak matka bola už na prelete a stále v oddelku nekladie, tak vajíčka , CUDZIE VAJÍČKA NA PLÁSTE ju okamžite “naštartujú ku kladeniu” 

Ale dobre, včelár nemá vždy čas, a trúdice sa môžu rozklást.. (nie je to pár dní!)..čo vtedy má  robiť chudák včelár, ktorý síru považuje za niečo nesprávne… najjednoduchšie je odniesť ztrubčene včelstvo na koniec včelnice (aj do kopřiv)ALE NEVYSÝPAŤ trubčice ďalej kladú nikde nelietajú a lietavky odletia no posilnia s nákladom nektáru či peľu iné rodiny poblíž pôvodného miesta

Včelstvo sa nechá v kopřivách až sa trubčice   vykladú a uhynú 

Je to bez síry a lietavky sa zachovajú      

.

No dovolím si nesúhlasiť s názorom , že na Slovensku máme včelárskych “vedcov” na vyššej úrovni….práve naopak…nemáme žiadnych … práve preto  samoštúdium a pokusy včelárov sú jediným zdrojom poznatkov ako u vás… len možno to vzájomné odovzdávanie si poznatkov včelármi navzájom je možno ďalej.. ja som pri prvom strubčenom včelstve s tými kopřivami ani nezačal, lebo mi priateľ včelár dávno predtým rozprával ako mu vysypané trubčice nabehli do úľov vedľa pôvodného miesta ich pobytu a v jednom mu zabili matku a problém mal znovu, v druhom mu matka kládla ďalej a o dva rámiky vedľa kládli trúdice.. postupne sa vykládli .. aj z jeho rozprávania som pochopil že trúdice lietajú, len som si to “ideologicky ” odôvodnil..😉      

Nikdy som neveril, že by trubčice nelietali, predsa sú to normálne vyvinuté robotnice a to aktivovanie vaječníkov a rozkladenie nie je ako u matky, ktorej tým pádom sa zväčší enormne zadoček… trúdica položí 20 - 30 vajíčok a končí s kladením, kladú ďalšie robotnice a ďalšie… “vytriasanie do kopřiv” som v živote neskúšal, nie je čo zachraňovať, môj postup a názory sa zhodujú s BG 

doba počas ktorej dokáže matka klásť dostatok vajíčok je daný jej pôvodom , “núdzové” matky a  to sú aj larvené je odporúčané meniť po dvoch rokoch, dokonca najnovšie už aj každý rok…matky vychované z vajíčka, teda od prvého okamihu chované ako matky nemajú problém podávať potrebný výkon 3-4 roky…

Tom50 napísal:

Následující možná nebude pochopitelné každému, přesto to podrobně pro kreativnější vysvětlím. Včely udělají plást a ten vždy váží, bez ohledu zda je to divočina nebo je postaven na mezistěně u uvedené míry váží asi 148 gramů, včely tedy k vosku M přidají asi 65%, pokud M vážila pro danou míru uvedených 90 gramů. Ovšem jestli M vážila 145 gramů, včely k váze M nepřidají téměř nic a vyvařením ve vařáku s lisem získáme zase jen asi 148-150 g vosku. Proto je nutné, aby M byly co nejlehčí. Ovšem to jde jen po určitou mez a tou je těch 87-90 g/kus. Slabší se nedaří vyrábět. Otázka je, co by nastalo, kdyby M měla například 180 g. Pak bude mít plást taky 180 g, jen bude uprostřed (v původní mezistěně) viditelně tlustý. Válcované M za studena se vyznačují pružností, ale ani na nejlepším zařízení tohoto typu nelze vyrobit M pod 100 a spíš 110 g, ale taky jak uvádá ím i 145 g. Dobrý výrobce na solidním (komunistickém) zařízení lije kontinuálně tekutý vosk mezi běžící válce a takto se daří M tenčí, než válcované zastudena. Jsou pak ale křehké. Je na každém, jak a zda vůbec uvedené pochopí. Já od svých vč chci maximum možného vosku. K mezistěnám, které za vosk měním já, přidávají včely asi 65% nového vosku. Tolik se ale vytěží ve vařáku s lisem, kde je ODDĚLNÁ VODA PRACOVNÍ OD VODY S VOSKEM jen z panenského díla (pozor na líbivě laciné vařáky, hlavně z Ukrajiny, ty jsou primitivní a mají mizernou výtěžnost). Jakmile jde o staré plodoplásty s košilkami, dostane se z toho max 60 a spíš jen 58% z 65% přidaných.

Lynx napísal 

ještě mě napadlo ohledně těch mezistěn, tenké chcete, protože si z nich včely nemohou tolik ukousat a tudíž vyrobí víc nového vosku?

…kamery tvoria súčasť nášho života, prežili sme v socíku predvianočné  nákupy mandarínok, keď synátor nás po príchode  z práce vítal so 5 sáčkami mandarínok a chválil sa že si otočil dvojfarenbú vetrovku a potom skočil domov pre čiapku a raz poslal na nákup aj maloletú sestru… národ si poradí časom aj s kamerami 😆

súhlasím s Tomem v tvrdení, že môže byť viacero faktorov vplývajúcich na percento vody v mede (konštrukcia úľa, dostatok miesta v úli, technológia ošetrovania,  počasie mimo úľa a pod.) ale rozhodujúce je množstvo  včiel, len ich dostatok zabezpečí med v potrebnej kvalite!

keď je med v správnej kvalite, refraktometer je zbytočný (med je fotený u kamaráta Jožka)

😲🙄😢😕☹️

…samozrejme že niekedy môže vzniknúť problém…  zažil som vystrašenou pokladní, ktorá mi tvrdohlavo opakovala že môže markovať len 20 kg cukru na jeden vozík, je to príkaz vedenia… tak som si dal zavolať “vedenie” a žiadal som aby mi ukázali predpis podľa ktorého musí mať kupujúci “vozík” …neexistoval, a šéfová potvrdila , že nakupovať sa dá aj bez vozíka, tak som začal cukor vykladať na pás… no pochodil som.. ale radšej postupujem tak ako písal Tom treba nást cestu po dobrom… ľudia nie sú zlí len ustráchaní, ale to je dobou …alebo povahou?..niekto sa bál pred rokom 89, zasa sa niekto bojí...

😲

… vždy mám nakúpený cukor  v danom roku pre nakrmenie včiel v nasledujúcom roku + rezervu…

… tiež sú u nás akcie, že na jeden nákup je max. 10 či 20 kg cukru … tak naložím čo vozík znesie, panej  za pokladňou podám jenu kilovku, ona vystaví postupne 20 šekov, ja dvadsať krát priložím platobnú kartu.. je to otrava, ale keď čítam toto tu …tak zlaté  Slovensko…  šaškovať v klobúku nie je potrebné….občas síce nejaký medveď na ulici ale z cukrom sú menšie problémy….

Myslím že sa nie je čím chváliť…

Nemám pootvárané očka na    “americkým paškvilu”, ale  téma je česno a  hoci mám sito miesto dna a  celočne je veľkosť česna na celú šírku úľa pri pri prvom vytáčaní som tohto roku mal z jednej včelnice med 16, 5% a z druhej 16,7% a to tiež dosť medu bolo v stave,že nebol zaviečkovaný…ale rozhodne z buniek nefrkal, držal sa tam “jako klíšte”…

...tiež som bol v miernom šoku, obyčajne mávam jarný med okolo 18%, v lete pod 18%….tak som sa.zamyslel a myslím že to spôsobil priebeh tejto jari…. Veľmi včas rozkvili medonosné rastliny aj ovocné stromy a kvety nezmrzli včely intenzívne nosili nektár, vyrábali med, ušili a ukladali ho do plástov ..časť medu zaviečkovali,časť… .mali v medníkových bunkách porozkladaný med a sušili ho  ale bunky neviečkovali, lebo neboli plné…zrazu udreli tie chladné dni, včely nelietali a neprinášali ďalší nektár… med v otvorených bunkách ale schol ďalej, včely chovali plod a teplo v úli bolo, aj mladušky sušili a sušili…nezvyknem merať % vody v plástoch, ( med z medometu) a čísla sú hore… myslím, že keby som bol zameral ten med v otvorených bunkách mal by obsah vody tak 16%… teda žiaden zázrak som nezistil, držím sa svojej technológie ďalej,..  

no tak páni, ten prešedivelý pán je riaditeľom školy, kde sa učia profesionálni včelári, ba je dokonca predsedom celého slovenského včelárskeho zväzu…kúste ho teda brať vážne… keď hovorí o matkách, že vydržia len dva roky podávať plný výkon tak hovorí o matkách, ktoré sú odchované PRELARVOVANÍM… teda najrozšírenejší postup chpovateľov a môj názor je že môže MAŤ PRAVDU!!  PRELARVENíM VZNIKá MATKA “NúDZOVá”, ktorá nemá dostatok vaječných rúrok a nevyrovbná sa nikdy matke dochovanej z vajíčka…. tá kladie 3-4 roky naplno a bez problémov…

Kde teda nájsť správny smer letáča/česna? No vždy nám všetci radia - čítaj vo včelárskych knihách! Tak som ich zopár prelistoval a hľa, orientácia letáčov sa včelárskymi odborníkmi odporúča od východu po západ, ba aj na sever! Iste, klasik Čavojský („Včelárstvo“) píše , že letáče by mali byť orientované na východ, resp. na juhovýchod no Drašar („Včelařství“) už píše, že ak môžeme voliť smer vylietavania včiel z úľa dávame síce prednosť juhovýchodu, ale je možné využiť aj obrátenie úľov letáčom k východu či k juhozápadu! Friedman („Včelaření vstřícné ke včelám“) uvádza že letáč môže byť na juh ale preferuje východ. Silný („Abeceda včelára“) uvádza tiež, že letáč má byť orientovaný na juh alebo na východ, no úle sa môžu osadiť aj letáčom na západ! Sklenar („Moja včelia matička“) píše, že na jeho vlastnom stanovište má letáče orientované na juh ale uvádza, že môžu byť stanovištia, kde je najlepšie orientovať letáč na sever. Naopak Weiss („Víkendový včelař“) tvrdí, že smer vylietavania včiel by mal byť vždy radšej južný ako severný. Nymsa („Přirozený život včelstev versus člověk“) zasa kategoricky v svojej knihe tvrdí, že včely musia mať letáč vždy orientovaný na sever, že síce na jar začnú včely vylietavať neskôr, keď sú už teploty vyššie, ale celý rok sa prakticky neroja! Nymsa sa v tvojom tvrdení o severnom letáči opieral o fakt, že to boli práve konáre na severnej strane, tienené, bez slnka ktoré uschli, vyhnili a tak vchod do dutiny bol vždy na severe a preto včely severný letáč preferujú. Toto tvrdenie je však v rozpore s výsledkami známych pokusov, ktoré robil Thomas Seeley („Honeybee Democracy“) pri výskume usádzania rojov v prírode. Keď mali včely možnosť výberu vybrali si totiž dutinu s vchodom orientovaným na juh!

Zakončím slovami včelárskeho klasika (tie určite budú mať väčšiu váhu ako moje), Veselý totiž uviedol v svojej knihe „Včelařství“ k letáčom toto: „Úle orientujeme letáčom najčastejšie na juhovýchod, ale nie je to podmienkou“.

repka odkvitla……… dnes bola manželka na prechádzke so psom a našla dva smreky kde to hučalo, pozerala dohor či tam je nie roj a potom je to kvaplo do oka.. medovica…

asi ten Koutenský ai vedel o čom píše…

goro:

osvedčený recept na medocesto je pomer 1:3, teda napríklad 1kg medu ( len vlastného !!! dobre je mierne ohriať ako písal Tom) a  kg práškového cukru… alebo 333g medu a 1 kg cukru a pod.   Medocesto je dobre nadávkovať do mikroténových sáčkov, mierne rozvaľkať na hrúbku cca 1cm a naskladniť v tme a chlade, v sklepe alebo v lednici..

sorry, samozrejme 1 kg medu a 3 kg cukru ..

inač bežne nedávam medocesto, ale keď bolo treba dať odložencu/oddelku, tak mám na to taký drobný  fígeľ, rámček o rozmere nadstavku z latôčiek cca 1 cm vysoký, dám ho na hornú hranu nadstavku a keď položím  medocesto v igelitovom sáčku na rámiky plodiska , urobím otvor na hornej strane… včely sa v pohode dostanú, všetko vyjedia a nič nesteká … 

osvedčený recept na medocesto je pomer 1:3, teda napríklad 1kg medu ( len vlastného !!! dobre je mierne ohriať ako písal Tom) a  kg práškového cukru… alebo 333g medu a 1 kg cukru a pod.   Medocesto je dobre nadávkovať do mikroténových sáčkov, mierne rozvaľkať na hrúbku cca 1cm a naskladniť v tme a chlade, v sklepe alebo v lednici..

Evka nejako treba začať,  držím palce … je dobré , ked vám dá/predá včely niekto známy, niekto koho poznáte, niekto kto vás zaúčal do tajov včelárenia.. no v pohode môžete začať a kúpou včiel od známeho včelára…príkladom som ja, tiež som si prvé včely kúpil , dokonca na Morave od Mira Sedláčka… včely by pred predajom mal prehliadnuť veterinárny lekár, o tom je to sľúbené povolenie… a to aká to bude genetika, či budú pokojné, pracovité, alebo bodové a lenivé zistíte časom, vymeníte matku ak bude treba    a budete úspešne včeláriť…možno by to chcelo vziať sebou nejakého včelára aby zhodnotil množstvo plodu, spôsob kladenia matky a pod, ale v pohode to zvládnete aj sama…hŕ na to..😉…

no pekné, držím palce…

u nás v televízii už roky beží relácia “snívajte s nami”…

ale toto bude asi niečo iné…😉