»
Odpověď na příspěvek uživatele
Orionka z 29.03.2025, 11:33:03
20-30 metrov je ďaaaaleko, nie?
Mne sa raz stalo, že som si pri chate Ždiar, ktorá stojí na krásnej strmej horskej lúčke nad dedinou Kojšov, večer sadla na tú lúku, bolo leto, prespala som na chate. Mala som pásikavú mikinu a fajčila som a dumala.
A počula som zver, ako šuští okolo, bol súmrak. Rada takto načúvam, človek sa učí rozoznávať zvuky temnejúceho lesa.
No a dole sa mi niečo nepozdávalo, divná silueta, ako hlava Lochnesky. A bola to laň. A usúdila, že človek v pásikavom, ktorý fajčí, asi nie je poľovník. Takže sa pobrala vyššie, smerom ku mne a za ňou vyšli aj nejakí jej kolegovia a deti a tak.
Sedela som tam v nemom úžase, zároveň tuhá od hrôzy, pretože proste…no, sú to obludy veľké a divne sa správali, zároveň to bol úžasný zážitok, boli možno 10 metrov odo mňa, potom ale prišlo aj niečo s parohami a to ma odvaha opustila, tak som na nich prehovorila- hlasu sa boja, ale namiesto prekotného úniku iba zabrechali a zase sa pásli, hoci trochu nižšie, bola už tma a musela som ich dlho plašiť, kým ma s frflaním opustili.
A ešte dlho stáli na okraji lesa a pindali, už bola úplná tma.
Asi som im prekazila nejaký super meeting, neviem, bol to veľmi zvláštny zážitok, desivý aj krásny.
Ale všimla som si, že keď som nosila pásiky, zver na mňa dlho čumela, kým utiekla, väčšinou až keď som ich niekam poslala, dosť nahlas.
