»
Odpověď na příspěvek uživatele
Zrzavci z 20.08.2026, 11:46:17
Tiež som na tom bola podobne, keď som si po rokoch splnila svoj sen, že začnem chovať sliepky.
Prehovorila som manžela, to bol prvý krok. Vyrobili sme im kurín a výbeh, krytý výbeh zo starého skleníka.
A potom som už striehla na inzeráty kuriatok na Bazoši - aby to boli kuriatka celkom malé, aby to bolo nie na druhom konci republiky. Ešte som pozerala, aké sliepky sa mi páčia, uvidela som obrázky bielefeldiek a povedala som si, že TAKÉTO SLIEPKY CHCEM! A asi v 100 km vzdialenosti som napokon našla kuriatka, blúdila som, kým som to miesto našla, potom som dostala 7 kuriatok - 5 sliepočiek a chovateľ povedal, že bez kohútov kuriatka sliepok nepredáva - tak aj 2 kohútikov. A s pocitom nevýslovného šťastia som si viezla svoj poklad domov.
Vyrastali v kuchyni, vstávala som k nim v noci, lebo hriala ich teplá voda v gumenej fľaši.
Ale potom som si prečítala inzerát zo Senca, neskôr z Bratislavy, kuriatka boli tiež malinké, vekovo príbuzné, takže som dopĺňala, posledné 3 som zobrala z Banky pri Piešťanoch. A na jeseň 4 cca 2-3 mesačné mládky, lebo prevažovali kohúti. A cítila som takmer materinskú lásku, šťastie a - bolesť, lebo jedno malinké sa nevedelo napíť, stále sa prevracalo, zaostávalo, až som ho musela utratiť, keď som videla, ako sa trápi, ďalšie tiež nerástlo, bolo menšie ako ostatné už na začiatku, hoci jedlo, stále zaostávalo. Zahynulo samé.
A potom tretie - biele kuriatko, tiež takmer zomrelo, ovisnuté krídla, hnačka, zaostávalo, riešila som to aj s veterinárom, ten objednal Sulfacox, no kým liek prišiel, to celkom dlho trvalo, lebo pri reklamácii vysvitlo, že zabudol objednať - vstávala som k nemu v noci, a dávala som mu piť vodu s aktívnym uhlím, a nejak prežilo do dňa, kým prišiel liek a - zachránil ho. Vyzdravel.
Stal sa z neho maznák a žije dodnes, je to náš kohút, má 5,5 rokov.
Sledovávala som kuriatka, ako spali, ako nevinne vyzerali (a bola som šťastná), neskôr v puberte už tá nevinnosť začínala miznúť, ale to je prirodzené.
Tiež som s nimi mala milión videí a fotiek.
Ďalší smútok, veľký žiaľ ma postihol, keď som zistila, že mám 8 kohútov (a 8 sliepok). Sledovala som ich so smútkom, keď rástli. Dvaja prežili. Ten môj v detstve chorľavý biely kohút a čistokrvná bielefeldka (našiel sa záujemca cez Bazoš), ostatní museli zahynúť, lebo čo s toľkými kohútmi? A čo s nimi, keď spolu bojovali, keď bolo len 8 mládok, keď kikiríkali opreteky susedom rovno do okna? A keď ich nik nechcel?
Toľko radosti a toľko smútku a stresu pre mňa v ten rok.