Už na neho pozerám pár týždňov…aj cenu znížili 😀
https://zvierata.bazos.sk/inzerat/162442714/predam-8-rocnecho-ponika-zrebca.php
Už na neho pozerám pár týždňov…aj cenu znížili 😀
https://zvierata.bazos.sk/inzerat/162442714/predam-8-rocnecho-ponika-zrebca.php
Buggyra- to bude asi absces, vtedy pajdajú o troch…
Saga- áno, chceme a chceme fotky, VEĽA fotiek 🙂
Prechodné obdobie je úplne príšerné, máme sériu čiernych piatkov- čo piatok, to mŕtvola, z toho jeden si v boxe spôsobil trieštivú zlomeninu stehennej kosti, ale to už bol iba následok celkového zachvátenia organizmu, tipla som to na niečo imunitne sprostredkované, videla som tie orgány a rozhodne im nebolo dobre, dnes zase tetanus…nah….
Ja sama som bola tri týždne chorá, potom sa mi po tele vyhádzali bordové fliačiky-a vtedy ustali respiračné ťažkosti, žiaľ teraz sa pridala svrbivá vyrážka, v živote nikdy som kožné problémy nemala ☹️ Vraj piata a siedma detská choroba (WTF??), ale čo ja viem…únava, ktorá s tou hnusotou prišla, tak to som ešte nezažila, zlatý covid, napísať sms ma stálo toľko síl, že som potom musela pol dňa spať…mno, nejako to vydržíme.
Túto sobotu som si povedala, že pôjdem pozrieť na chatu-tú horskú, nejak som si zle vyrátala, koľko toho budem musieť vystúpať, klesnúť a zase vystúpať, šla som tam totiž priamo cez Kojšovskú hoľu a áno, šla som na parohy, našla som veľký prd.
A musím konštatovať, že zima toho roku nebola.
Na vrchole Kojšovky je trápny poprašok snehu (už vyliezli cyklisti, stretla som asi piatich), inak absolútne nič a normálne okolo chaty raší tráva (900 mnm) a lúka je tak obsratá od jeleňov, ako by tam bol košiar s ovcami.
Chápte, v marci/apríli sa tam bežne lyžovalo, bežkovalo a lokalita, kam som šla bola nedostupná kvôli dvojmetrovým závejom a dalo sa tam dostať iba na bežkách, aj preto som minulý rok v apríli (!!!) našla toľko parohov, lebo sneh pováľal veľa stromov a cesty boli neprechodné a miestni poľovníci pešo zásadne nechodia, tak asi na lúku prišiel toho roku hocaký zberač a parožie pozbieral, dokonca keď som sa vracala späť cez ten príšerný kopec a rozhodla som sa to strihnúť po jeleních chodníčkoch (neomylne som vyšla v nejakom medveďom kráľovstve, kde boli rozdriapané pne a veľa trusu, ale asi to bolo nejaký biedny medvedík, malé hovínka to boli…), tak som natrafila na ľudské stopy, mimo ciest, šli sme úplne intuitívne takmer presne rovnako (čo ma trochu desilo), v úplnej pustatine, kde nič nie je, ani chodník, iba ten zvierací, isto to bol zberač parožia, njn.
Úhyny žiadne, ešteže sa okolo Kojšova nič nepestuje, iba tráva, jelene by im to podľa mňa všetko zožrali na koreni, ak by to bolo obilie. Tá vysoká je premnožená.
Nad chatou Erika som našla stopy Samotára, ale ten ich počty veľmi nepreriedi…
A cez zimu tam boli tiež, v kurníčku? Bol zateplený? A bol na zemi, či na nejakom betóne, alebo na nožičkách?
Viem, že sú náročné na teplotu, ale tie klietky, to je hnus, to nechcem (to hovorím teraz, hehe).
No a tak pokiaľ budete mať ľudí plné zuby, planiny volajú. Akurát teda na pozemku stojí iba “chatka”= búda na náradie, na ktorú si ale zajtra hrdo pripnem už vlastnú kladku 🙂
Ženy drahé, chová tu niekto z vás prepelice?
Ak áno, môžete sa podeliť o foto ich bejváku?
Držím palce a zároveň sa tvárim, že sedlá a trampoty s nimi neexistujú 😀
To dúfam áno, ale nástup v dedine pri reštaurácii, no aj tak stále nerozumiem, ako s tým súvisia krmiči, akože im dajú zvyšky pečného pstruha?
To sú krásne slová, ďakujem 🙂
Ono to patrí pod Jablonov nad Turňou, v podstate za obcou sa už stúpa buď na horský priechod Soroška, alebo sa bočí dolu do obce a potom je Silická Brezová, potom dlho, dlho, dllllho nič a človek vyjde pod Silicou, pri Farárovej jame.
A Maďarsko je čoby kameňom dohodil, jj, Domica, Aggtelek atď.
Aj ja som sa tam rada chodila túlať, pretože tam človek nestretne živáčka a jar tam prišla vždy o 2-3 týždne skôr.
Mám klientov v Revúcej a keď ku nim idem, vždy s otvorenými ústami, aké krásne to tam je, hoci samozrejme tam sú fakt hladové doliny. Ale takmer každá obec sa vzmáha, aj Revúca a Jelšava už nepôsobia takým tým ošarpaným, ponurým a beznádejným dojmom, kultúrne pamiatky sa rekonštruujú, atď.
Akurát teda Pribeník, Jelšava a okolie ma kvôli ťažkým kovom nikdy nelákali, tam to nepoznám.
Ja tak po Plešivec, ale teda tomu sa vyhýbam, pretože tam sa mi už dva krát stali divné veci a tretí krát to skúšať nebudem, preto ani nikdy nepôjdem na Plešiveckú planinu.
Je tu taká skupina speleológov, ktorí berú ľudí neznačene po Krase, sú aj na FB, hovoria si Krížom Krasom a aj im s stáva, že im na hodný čas zmiznú ľudia, ktorí si odbehli na záchod…proste zablúdia, čomu verím, lebo to sú zvláštne miesta a k tomu tisícero priepastí, k tej Jablonovskej som vyšla, to je jedna bezodná diera v lese, nijako neohraničená, brr. Aj čas tam plynie inak.
Krmiči??
No, nejakí turisti tam asi vylezú, ale tam nie sú značené cesty, ani možnosť parkovať autá. Ja som tému krmičov nikdy neriešila, popravde, ani keď som mala kone vedľa turistického a náučného chodníka, ktorý viedol na chatu, kam vyšiel každý. Na planiny si ľudia berú najmä vodu a jedlo pre seba, tam je najbližšia chata 3 hodiny svižnej chôdze a voda je iba v napájadlách pre dobytok.
Mrkva a jablká mi nevadili.
Prítomnosť noričky je istota, že sa ani k hypotetickému krmivu nedostane nikto iný.
To je trochu iný typ turistiky, než papučiarsky, takže neviem, čím by tie kone kŕmili, ja by som im rožok nehodila, lebo proste potom by som nemala pre seba a na planinu je to krutý strmák.
Tú vínnu zložku by som tam ponechala 😀
Tak hlavne žiadny dudlík, ale pitie z misky, žriebä sa to naučí veľmi rýchlo.
Pokiaľ si cuclo trochu mledziva, tak očakávajte problémy. Dostalo plazmu?
Jj, voda tam je, aj spevnená prístupová cesta. Ako je to síce posledná chata pod planinou na tej ceste, ale cesta tam vedie, aj zospodu, no lepší prístup je zhora. O zvláštnostiach spodnej cesty sa ešte zmienim aj fotografiou, jedna jej vetva totiž vedie do tunela, ktorý vedie pod železničnú trať a cestu a tým tunelom odteká aj voda z prameňa, ktorý je pod pozemkom, je to taký zvláštny úkaz, v tuneli sú staré mačacie hlavy a keď ním človek prejde, je v obci.
Dole v obci je aj starosta, ktorý je myšlienkou prítomnosti koní úplne nadšený a už mi líčil cezhraničnú spoluprácu a koňoturistiku, a koňoturistiku spojenú s vínnou turistikou mno, tak ešte asi bude treba prikúpiť nejaké kone 😀
Ale tiež že mi požičia ľudí a stroje, tak to je prístup, s ktorým som sa ešte nestretla, väčšinou kone vadia, atď.
Vinár zo mňa bude 😂
Cestička pre hucule ako stvorená 😂
Počasie vyšlo a to bolo skoro pred 2 týždňami.
Keď obdržím LV a dám si na bránku svoju kladku 😀
Aj by som sem nahrala fotky tej cesty, ale nejdú mi načítať, toto je z bazosa, ale fotené pri obhliadke, keď som tam bola ja a nejak som veľmi nemala o čom rozmýšľať.
Spodná polka vinice, bohužiaľ biele, pôjde úplne preč, alebo to proste kone nejako obžerú a proste to zahynie a tá horná, neviem, no, s viničom som úplne nerátala, ale vraj kým ho ešte okopávali, tak tam sadili paradajky a vraj boli skvelé.
No, ženy drahé, tak už to prišlo.
Včera som zaplatila zálohu za pozemok s malou búdičkou a vinicou (džízs, vie niekto niečo o viniči? ) a budúci týždeň sa snáď stanem jeho majiteľkou.
Žiadna šialená rozloha, necelého pol hektárika, ale BEZ SUSEDOV, mimo dedinu, pod svahmi krasovej planiny Horný Vrch. Njn, takže nakoniec Slovenský Kras.
Na planiny sa vždy ide do kopca, aj pozemok je svahovitý, ale má aj pár rovných miest, hore a dole 😀.
Som pološialená, v noci nespím a staviam prístrešky, stajne a záhradné domčeky…mno, tiež občas myslím na úbohé koníky, či pri pohľade na cestu, ktorou sa z pozemku ide na planinu si neľahnú na chrbát a neotrčia kopýtka k nebu, hehehe, staroveká cesta je tam totiž vysekaná do vápenca…ale potom už je to po lese a na planinách je tráva, fakt 😀
😂👏
Tak 3,5 cm sú roupi.
Somáre tam nemáte?
Ja v tieto dni len čo začujem slovo žrebčín, tak mám extrémne silný záchvat zúrivosti, dve zaslúžilé matky skončili teraz u nás, v stave, ktorý sa dokonca aj mne ťažko popisuje.
Bodaj by to tam celé zhorelo do tla, hlavne miesta, kde sa pohybujú ľudia, čo sú za toto zodpovední. Aj z ich kokotským dvorným veterinárom.
Nenávidím parazity, vždy ma fascinovali, lebo som videla, čo dokážu a teraz mi zabili Hůričku a ja sa im budem mstiť ako budem vládať 🌩️💣😠