Příspěvky uživatele

Požere nejaký ten trs 😂😂

Fotky sú staré, z roku 2013, na tej druhej úplne vľavo je myslím pán Fabian z Ostrej skaly a ten má snáď cez 190 cm.

Majiteľ a fanúšik huculských koní here 🙂

Toto plemeno je na putovanie po horách ideálne. Výdržou strčí iné plemená do vrecka, kedysi sa robili huculské putovania a začínalo sa v Poľsku, potom SR a končilo sa v Maďarsku a druhý rok naopak, atď.

Jazdili normálne dospelí chlapi, taktiež na týchto koňoch chodí do terénu aj stráž prírody mnohých národných parkov. Mnohí z nich sú vysokí, našla by som určite aj fotky niekde.

Ale vlastníctvo prakoňa má aj nevýhody- kone sú často obézne a z toho plynú rôzne zdravotné problémy, no ak by pravidelne fakt putovali niekde po horách a dolách, tak za mňa značka ideál.

Problémom držania primitívneho plemena nie je to, že na ňom jazdí 100 kg človek, problémom je, ak nejazdia vôbec (eehm, hovorím aj o sebe, valach je v 20 hektárovom výbehu, u nás toho roku od jari výdatne prší, cez zimu neschudol skoro nič, na jar som sa vážne obávala laminitídy, jeho sestra v inom chove sa pred 3 dňami schvátila, pravda, na extrémne bohatej horskej pastve, môj je našťastie na úplne inom druhu porastu v záplavovej oblasti).

Platí všeobecne pre im aplikáciu.

Krk a prsia.

Ak už prdel, tak jedine semitendinózne a semimembranózne svaly.

Tam ak niečo zabsceduje, tak je gravitácia náš priateľ, dá sa to dobre drénovať, rozrezať, vyplachovať, tie miesta sú skrátka dobre a bezpečne prístupné, aj semisvaly.

Gluteálne svaly- smola, tam sa nedostanete bez toho, aby ste koňa položili, občas to eruptuje von, fajn, ale ak to natečie pozdĺž fascií dole do hĺbky, do tej brutálnej masy svalov, tak bohužiaľ.

Poznám kone, ktoré uhynuli na sepsu po im aplikácii do gluteálnych svalov, raz keď bola Lina na klinike kolega neodolal a drbol jej tam, napriek môjmu výslovnému zákazu Norocilin, výsledkom bol našťastie “iba” seróm, ale nebolo mi veru ľahko na duši, keď som to tam videla…a to sa Lini ešte ako tak dalo urobiť USG, nemá zadok ako QH…

Darčeky??

Ja nemám, buuhuu 🤧

Sú prázdniny, deti boli niekde jazdiť a tak snívajú, je to milé a je to normálne 🤗

To sa deje bežne, že ľudia kúpia 2v1 a všimnú si, keď začne kobyla nalievať, niekedy dokonca v deň pôrodu, čo už.

Zrieba sa popíše, zacipuje a je to, na evidencii sú radi, že to má pas, v ČR je s tým problém?

Ach 😍

To ho naockovali do zadele? 😟

Mno…

Eehm….poklad 😀

Tak holubinky- to žiaľ nedokážem rozoznať ani ja, ale trúdnik a jelenky som sa odhodlala a neľutujem 🙂

Taký amant, to znie ako podklad 😀

Lišky sú krásne, sú to také milučké hubky 🙂

Ale křemenáče- u nás červeňáky, alebo v Brdech havíře- to je úplný div, to ma nikdy neprestane fascinovať, aké sú krásne 🙂

Huby majú v sebe úžasnú estetiku!

Ok 😀

Buggyra:

Hryzec: Arvicola terrestris

Ale to je ňuňuňu, to vyzerá ako matka hrdziaková ❤️

😂😂😂

Včera to fakt šlo 🥰

čo sú hryzce??

Štvrť mega za kríženca fríza? 

😂😂😂

https://www.horsenation.com/2022/07/25/mythbuster-monday-gelding-a-horse-early-stunts-development/

To o tom, ako človek ani nevie, čo vlastne ešte neobjavil, aj keď nejakú oblasť navštevuje často, je pravda.

Dnes mi doslova padla sánka, keď som z Kojšova vošla do doliny Jedlinského potoka a pustila sa jednou nenápadnou cestičkou, používanou, vedie k vodárni a potom smeruje k hornému koncu, hoci je to ešte riadny kus…to som nechápala, prečo mi nenapadlo ísť tam skôr, obzerala som sa okolo seba, že kde to vlastne som, lebo to vyzeralo ako niekde v Tatrách pred víchricou v 2004…mach, brezy, ihličnany, skaly a samozrejme kopce, ale keď rastú hríby, tak to je mi jedno.

Psy sa zrútili, hlavne Fifa, ona vie jasne dať najavo, ak sa jej niekde nepáči a ak sa bojí, tvári sa neuveriteľne vyčítavo…po chvíli mi došlo, že nikto nevie, kam som išla, bolo po daždi a strašne vysoká vlhkosť a hotové “medveďovo” - čučoriedky, mladina, terénne nerovnosti…na druhej strane ešte horšie-potok, nepríjemne zarezaný do podložia, hučiaci a všetko zarastené vegetáciou….neverte, že ak je nejaké zviera kdesi dole pri potoku, že vám pomôžu rolničky a spievanie, to je bez šance, neuvidí vás, nepočuje vás…mala som veľmi, veľmi nepríjemný pocit, nikde ani živej duše, reku, do prvého medvedieho houna budem zbierať (hríby ešte nie sú, iné huby rastú veľmi príjemne, aj sa prejdete-aj nazbierate a to mám veľmi rada), potom sa otočím…prvé som našla cca 500 m od auta, vo svahu nad spevnenou cestou a rozhodne nepatrilo žiadnemu dorastencovi, akého mám na fotopasci… 

Mno, ošomrala som to, ale rozhodne som netúžila zažiť si zvýšenú súmračnú aktivitu medveďov na vlastnej koži a ešte so psami…

Kde sú tie časy, keď som sa z húb vracala po tme…🙄