kometa:Bílí koně mají spíš melanomy, nebo ne?
Jj, biely kôň NIKDY.
Po veľkonočnej pitve keď som videla, čo dokázal s konským vnútrom malígny melanóm...strašné niečo.
Dobrovoľne by som do bieleho koňa nikdy nešla. Ja som nikdy nemala s pigmentovanými problém, Mucula bol strakáč a jediný nemal fotosenzitívnu reakciu, pričom aj zvyšok mal iba umiernenú-pár chrást a to kvôli jetelu na pastvine, keď prešli na zimnú, zmizlo to bez liečby za 3 dni.
A tak po nejakom čase, asi po ďalších 3 rokoch sa prihlásil vtedy už bývalý majiteľ, že či môže ísť do terénu, veľmi som nechcela, ale zase som si povedala, že kobyla ho celý život nenávidí a že mu mooožno niečo vyvedie.
V tej dobe už sme nemali žiadny problém, vonku na ohlávke, na vazáku, no problem.
A tak prišiel, hneď pýtal uzdečku, že on na ohlávke nepôjde a tuším som jej dala uzdečku a išla po sedlo a kobyla sa natiahla po niečom a on ju hneď rycol v hube a tresol ju rukou po tvári.
Skoro som odpadla, aj som mu povedala, že nie je doma pri svojich hajtrách a že tu na to nie sme zvykutí a ani si na to zvykať nebudeme a že nech si rozmyslí, či niekam ide, lebo že vonku nedobrovoľne vystúpi. A on mi začal trepať niečo o rešpekte, no reku, o tom ty môžeš akurát tak snívať a blbo kecať.
Skrátim to, asi o hodinu sa vrátil, krívajúci a celý od blata, kobyla ho vyexpedovala zo sedla rovno do mláky, pričom prvý pokus usedel, no kobyla zaryla hlavou do zeme a naštiepila si rezák.
Škoda, že si nezlomil obe ruky.
Jediý dôvod, prečo som mu dovolila ísť na Flóre bol ten, že mal u nás kobylu, ktorá ešte nebola pripravená na terén, kde by sa cválalo atď. takže v snahe neborku pošetriť išiel na Flóre, lebo proste bol odhodlaný jazdiť v ten deň za každú cenu.
Tak ja som nemala kontakt s Flórou, než som si ju kúpila X rokov, ona vtedy nebola moja, dokonca som jazdila inú kobylu a kamoška Flóru, mali ale jedného majiteľa a vlastne sme sa starali o tie kone spolu. Fungovali na myšlienku, majiteľovi nie, ale to je obrk...
Fakt nedokážem spočítať, koľko rokov som Flóru ani len nevidela, no minimálne 3 roky. A viem, kto ju mal v rukách aj čo s ňou prevádzali, kedy už ľudí sťahovala zo sedla za nohu a ľahala si s nimi.
Tak som ju aj kúpila, za mäsovú cenu...
Absolútne nie je mojim zámerom koňovi šéfovať. Má to byť dobrovoľná spolupráca a má to baviť oboch. A človek musí mať v hlave upratané. Ale to sa ľahšie hovorí a píše, ako sa stane.
Jediné validné meradlo vzťahu je pre mňa to, čo urobí kôň vo voľnosti. A voľnosťou myslím aj fakt, že nemá na sebe ani ohlávku.
Jesie:https://zvirata.bazos.cz/inzerat/169943563/valach.php
Tenhle inzerát je pro mě jak z jiného světa...jen mi z toho vychází,že péče je už náročná,tak se ho potřebují zbavit...Neprobírala se Rolinka už kdysi na ifauně?
A ještě ta cena.... 40 tis !!!
Horší je ten biedny poník, či cob, čo je tam v jednom zábere, ten by si veru zaslúžil pergolid...omg...strašné.
Pomoooc, zase nakazený lusitano, v tom prvom príspevku....to je infeknčý materiál, bleah, nemôžem sa na nich inak pozerať....
Tak to kvôli predošlému ustajneniu nebude, možno, ak sa tam diali aj iné veci, než vyháňanie do výbehu povykom, tak teoreticky...
Ale mala som podobný problém s kobylou, tú ale zdevastovali ľudia a jazdecká škola, keďže som ju poznala aj pred tým, než ju do ruky dostala pani trénerka, ktorá ju nenávidela, v tom čase kobyla nebola moja.
Po kúpe som jej dala čas, nech sa rozkuká, potom prechádzky na ruke s iným koňom, keď sme išli dve, zo zeme, či v sedle kobyla bola nervózna, ľakala sa bežných vecí, skrátka nebola vôbec v pohode a čo predvádzala na lonži, to bolo desivé. Predtým bežne na lonži vozila deti, bol to bezproblémový kôň, čo zviezol aj vrece zemiakov.
Zmenili sme ustajnenie, už bola vo väčšej skupine koní a dostali sme sa do štádia, kedy som s ňou nevyšla ani z dvora. Ak náhodou áno, zbesilo sa na mňa tlačila a neustále bola nervózna, vôbec ma nevnímala, nechcela sa ani pásť, iba sa vrátiť do stajne. Ona je veľká mohutná furioska, to keď sa na mňa natlačilo plecom, nebolo mi všetko jedno.
Dala som jej voľno a tak nejak sa zmierila s tým, že kôň je poničený a ja na jeho nápravu nemám sily, ani chuti.
O nejaký čas začala kamarátka domŕzať, že chce ísť ku koňom a že horsemanship a blabla, ja ako odporca týchto praktík som nechcela kobylu vystaviť ničomu takému, no nakoniec som jej ju zverila, keď mi predtým ukázala na inej kobyle, čo bude robiť.
Kobyla na lonži vykopávala tak, že som si iba zakrývala oči, no na konci bola fakt kľudnejšia. Kamoška mi ešte poradila, že ak ja zastanem, musí aj kôň a keď sa bude na mňa tlačiť, alebo ignorovať, aby som zastala a že ju mám zacúvať, kým nebude stáť, to sa zdalo, že kobyla chápala a rešpektovala to pomerne skoro.
Potom sme šli na kávu a tam sme sa bavili o mojej starej kobyle, ktorá uhynula a s ktorou zomrelo kus mňa...no a spýtala sa ma, či mám tú moju kobylu vôbec rada....a ja som musela po pravde odpovedať, že nie, že stále smútim za tou starou...No a kamoška mi povedala, že tá kobyla to vie. A že musím najprv niečo dať, aby som dostala. Toto bolo myslené v emočnej rovine a veru som si aj poplakala, predstavila som si, ako tá chudera kobyla išla prišla z miesta, kde ju neznášali a skoro ju predali na mäso na nové miesto, kde ju síce ľudia netrápia, ale ani ju nemajú radi...Vtedy som mala taký zvláštny vhľad do tej situácie a niečo vo mne sa prestavilo.
Na druhý deň som s kobylou mierne robila to zastavenie a cúvanie a na tretí deň som mala úplne iného koňa.
Odišla od koní, nelepila sa na mňa, dokonca klusala na lonži a odvtedy je to zase to spoľahlivé vozítko, ktoré chodí na ohlávke a je skutočne oázou pokoja, púšťala som ju aj na voľno sa pásť v teréne a tak ďalej. Už je staručká, dožije v pokoji u mňa :)
Takže, celý ten prirodzený rešpekt sa rodí v ľudskej hlave, ak sa tam neprestaví niečo, tak ťažká pomoc.
Ale to sú veci, o ktorých sa ťažko píše.
Edit: pozrela som do papierov, kabardince boli PCR pozitívne na Theileriu a tú sme úspešne eliminovali, PCR negat po 1 mesiaci a po 1 roku.
Ale neliečili sa všetky, jedna gravidná kobyla sa nepreliečila, lebo je to u gravidných kontraindikované a jedna bola neuloviteľná.
Kokosový olej patlem na seba, hm, ako, môžem to skúsiť, ale na tú spodnú líniu asi niečo, čo sa neroztečie hneď, ale možno na krku...no, uvidím, na tekutom púdri sú nepríjemné tie biele ruky potom a všetko, čo ochmatám je samozejme zabielené :D
Mortisak:Už mne nebavilo neustále řešit, co koupit a jak ulevit a domnívat se. Letos jsem nechala udělat rozbor krve na různé alergeny. Výsledky mi už přišly. Na podzim udělám imunoterapii (máme jak na pyl, tak i na hmyz - nedá se to zkombinovat do jedné imunoterapie) a budu doufat, že se sníží citlivost na alergeny.
Super, robili ste to v Genomii?
Hmyz aký, Cullicoides? A peľ?
Ak to nie je tajné, samozrejme.
Anonymní:Musíme spojit síly v eliminaci ovádů. V některých zemích instalují u koní hnízda sršňů, kteří aktivně loví mouchy i bodavý hmyz. Jedno sršní hnízdo naloví kila takového hmyzu. Bohužel žerou i včely.
Už iba pri tej predstave ma chytá panický záchvat.
Tam by ma nikto nedostal, ako, strašné niečo. Brr. Fuj. NIE!
Prosím, každý kto toto číta, veeeľký apel na to, aby si dal svoj import testovať na piroplazmózu (Babesia caballi a Theileria equi), ľudia navláčili do krajiny absolútne živelne neskutočné množstvo importov, iste, z endemických oblastí, ale včera u kobyly španiela narodenej u nás PCR a serologicky potvrdená Theileria a tá je trošku problém na liečbu. A vo výbehu je s nejakým druhým importom, nikto nevie, či sa s tým narodila, alebo nakazila tu, pokiaľ tu (to asi nezistíme), tak ups, problém. Kliešte ešte len budú majitelia zbierať.
No a klasika, ona je taká dobručká, iná ako iné mladé kone, kľudná, nevymýšľa. A má herpetickú keratitídu, úplná klasika pri piroplazmóze. A okrem toho klasické opuchy okolo očí, najmä pod dolným viečkom, mierny opuch hlavy, výtoky z očí, po tele koprivka, ktorá nemizne a nereaguje na liečbu, občas záhadná laminitída...
A stále je to španiel, relatívne odolný, keďže v domovine je to celé zamorené.
Čo to urobí s našimi plemenami, tak toho sa obávam a desí a strašne ma štve laxita majiteľov a vetov, stačí sa pozrieť na psy a ich babézie, to je katastrofa.
Otázka je, či to chceme aj u koní 
Jj, je tam fjord z matkinej strany, 5 generácií dozadu je Gurgul V-11 a ten mal matku Dychov-16, plemeno je už uvádzané ako fjordhucul.
A potom je tam Dychov a Birlad, samozrejme, zo strany tej praprapra..babky.
Mám sa pripraviť na niečo, eehm, špeciálne?
Do tých fjordov je vždy primiešaný ešte nejaký hucul, má v pôvode celkom dosť Gurgulov, to ma teší, vyňúrala som pôvod do roku 1910, potom dátumy narodenia končia, ale je tam ešte dosť koní :)
Inak matka je po Prislop a keďže je to import HU, tak celé meno je Prislop Boszorkany (Bosorka), otec je poľský Oušor XVI- Okser-O.
Tak je nutné skúšať, závisí od hmyzákov v danej lokalite, aj od počasia.
A tá masť s THC - to bola home made? Aký tam bol masťový základ?
Tea tree vraj funguje, mám ho, ale mne strašne smrdí.
Ešte je u nás normálne v Kauflande dostať niečo ako Medvedí olej, to je zmes eukalyptového a mentolového oleja, je to taká malá fľaštička, to mám v ruksaku na túry, ale nikdy som ho nepoužila, svoje svrbeníčka natieram Belogentom, to je kortikoidová masť s ATB a úľava je takmer okamžitá, zadovážené pre kone (rany, podlomy, alergické reakcie), ale niečo ma poštípalo a na lazoch sme museli prejsť cez vysokú trávu, tam, kde som nemala krytú nohu sa mi vyhodili nejaké svrbivé fľaky a mám tam rany, čo som si spravila v lese, od konárov a to ma taaak strašne začalo večer svrbieť...po 2 dňoch patlania to vyzerá, že o 2 dni sa to zahojí, ale na tieto masti je potrebné mať recept, od veta, alebo od lekára.
Keď nastriekam koňa chémiou, tak si hovorím, ako dobre, aspoň na mňa nepolezú kliešte, tu u nás sú tie kliešte celkom dosť infikované kadečím, po borelke netúžim...
Ale dobre funguje aj Ultrashield, to vždy vidím, keď Garoníkovi odrbem pytlíček a nastriekam, že proste si tam nesadnú, obsahuje tri účinné zložky, na tom Sputope (deltametrín) píšu, že sa nemá kombinovať s inými insekticídmi - toto neviem posúdiť, spot on som na koni nikdy nemala, zato som si kedysi miešala repelent z kadejakých zbytkov, prípadne z nejakého humusu, čo mi dali po expirácii vo Vetise zdarma a kone to prežili :D
JanaJanaJanaJana:Díky, jdu právě po těchto "babských radáchů, jelikož vím, že mezi nimi mají tyto super přípravky dost často zastoupení taktéž :)
Tak ide o vytvorenie vrstvy, cez ktorú tie mrchy nebudú štípať, takže niekedy aj olej pomôže, do neho sa dá naložiť asi kadečo, levanduľa vraj odpudzuje hmyz, no mne smrdí a napína ma z toho smradu na zvracanie, takže no go v mojom prípade.
A vždy kupujem měsíčkovou mast z DM, je to vlastne oranžová vazelína :D
A teda samozrejme aj vazelína by mohla pomôcť, predáva sa kilovka za 300 korún v priemere.
Tekutý púder - ten dávam ja, úplne čisto teoreticky by sa mal dať aj na požiadanie namiešať v lekárni, s mentolom, napríklad.
A v hrubej vrstve octanová masť.
Musím sa priznať, že som túto sezónu kúpila omylom octanový gel, tak uvidím, no gel nenechá takú vrstvu, ako masť.
Pridávam.
Mám psa, čo má veľmi striedavý apetít, je to schutňovadlo.
Mal skoro na jar kvasinkovú infekciu v uchu, liečba nejako nezaberala, tak som sa hlboko zamyslela- v zmysle ak to funguje u koní, musí aj u psov (omega-3) a normálne som prepichla kapslu, v ktorej užívame rybací olej my doma a naliala mu to do granúl, do 3 dní bolo po probléme.
A ako u koní, aj u psov olej dodá kalórie.
Po lososovom pre psy sa mi pred X rokmi strašlivo posrali, odvtedy dávam ten z kapsuliek pre ľudí a no problem.
Ehm...tak že by som si na sídlisku ohradila nejaký plácek pre koníky?
Nie každý predsa býva na dedine 
efe- pavouček je myšatý :)
Noo, áno.
Valach/žrebec, to je úplne iný tvor, kobyla...tam treba veľa diskutovať...veľmi veľa a s citom :D
Človek musí byť veľmi precízny v tom, čo si praje, želala som si ryšavého hucula, vo sne mi nenapadlo, že to nebude žrebček :D
A máte stále tú bezkostru? To má strmene? Asi chodíte v kroku, predpokladám.
P.S.- čo ten smrťák na opracku cez víkend, viete o tom niekto niečo viac?
Je to ok, odstavovala som tak, lebo som musela, kobyla mala vred na rohovke a musela na operáciu, nechcela som, aby žriebä bolo zavreté v boxe, v tomto prípade ale žriebä ostalo v domácom stáde, keď som nakladala kobylu, malý spal, to stádo, to bola jeho istota a bezpečie a komfort. Po cca 2 mesiacoch sa znovu stretli, spoznali sa, no kobyla už nemala mlieko, malý ju cuckal, ale to iba kvôli nejakej blízkosti a tak.
Dokrmovala som musli od Hippolytu už skôr, žriebä bolo taký zdochliak, matka sa ku mne dostala v cca 4. mesiaci gravidity v príšernom stave, mala v nohe drôt, operovala sa, bolisme radi, že sa vôbec narodil a bol zravý.
Kvôli jej dezolátnemu stavu od nej tiež odstavili žriebä v 5 mesiacoch, ona to zvládala zle + prevoz do úplne iného prostredia.
Kvôli hromadnému odstavu sa ku mne dostali aj 2 žriebätá, odstavené podobne skoro, to boli hucule a jeden bol ok, on bol ale zase ešte s dvoma inými zo stáda, ten, čo ostal sám, ten úplne ok nebol, ten sa ešte cestou ku mne obesil vo vozíku. Bol aj začervený, taký pomalý, občas smutný, ale on bol zvláštny aj keď už bol dospelý. V kuse mal mrle, na jar, keď som ho previezla ku mne do stáda úplne olysal...ale potom ho stádo prijalo a ako roček už lietal s kamošom.
5 mesačný koník už sám žerie seno, trávu a príkrm, ak ho pozná, mlieko nepotrebuje. Stres to je, ale to každý odstav, kedy žriebä neostáva v domácom stáde, alebo so známymi koňmi.
Záleží aj od plemena a hlavne záleží, kam po odstave pôjde, do akých podmienok.