Příspěvky uživatele

Muly sa využívajú podľa toho, na akú kobylu a aký somár skočil.

Na drezúre sa objavujú stále častejšie a je na nich pekný pohľad.

No a sú tam info 20 a viac rokov staré, ale to uvidíte, lebo v texte sú odkazy na zdroje a je tam aj rok a to je fajn.

Je sympatické, že sú tam uvedené rôzne štúdie, kde je krásne vidieť, že proste rôzni ľudia, skúmajúci to isté, dospejú často k rôznym výsledkom.

Zrzavci:

Horsano - já myslím, že už se do lesa bát nemusíte….

https://czvtipy.cz/wp-content/uploads/2021/04/cekaninaturisty.jpg

🤪

Mno, po zážitku, kedy som prišla na kuriatka do lesa a ten tam nebol, teda, bol, ale na ležato, lebo ho proste cez týždeň, čo som tam nebola, zoťali, mi došlo, že ja sa nemám v lese čo báť, že to tie úbohé tvory by sa mali, ľudí.

Od tej doby neriešim medvede.

Jeleňov sa bojím stále, ale tie, na rozdiel od medveďov, fakt stretávam a keďže pri svojej fotopasci neprikrmujem, nevnadím, medveď sa ukázal iba raz a niekam sa ponáhľal a už ho viac nebolo, rysa sa báť nemusím a vlky som zatiaľ neulovila, ani nenašla pobytové znaky, uvidím, kam dám pascu v zime, na hrebienku ju nechcem nechať, lebo tam v zime vo výške 1050 metrov nad morom bude asi iba zima, zvieratá budú nižšie, ale ktovie, teraz ju tam nechám ešte, na ruju, hádam budú krásavci ručať rovno pred ňou 😀

To je celkom fajn kniha, mám ju v AJ, sú tam vypichnuté zaujímavé infošky, niektoré sa vám nebudú páčiť 😀

No, preto sa divím, že rodičia si tam u neho natáčajú fakt malé deti, ako ho hladkajú….ale pre videjko všetko…nuž..

Džízs, frízák je mŕtvola a andalúzák má piroplazmózu, to je potom ťažké si vybrať 😂

No, tak je pravda, že Dar mal 25.8. iba dva mesiace, takže je stále vo fáze plyšák, kým Líška, narodená tuším v polke apríla je oproti nemu gigant.

Jelene ma trolia.

Tento dilino sa potuluje v okolí Ždiaru, ja som myslela, že mám vidiny, stretla som ho prvý krát v deň, kedy som šiahla po hube a vedľa nej sedela sluka.

A sedla a sedela, podišla som ďalej, reku…bude sluka rescue? Lebo že je isto zranená…tak som sa tam vrátila, sluka tam sedela, potom neochotne odletela. Divné.

No a ako som išla už autom domov, tak pri krajnici jeleň a nejaké dieťa ho hladkalo, čo v mne vyvolalo dosť zvláštne pocity.

Teraz som sa na stránke, kde ľudia fotia divú prírodu dozvedela, že jeleň je krotký...hm, divné.

Predvčerom som bola pozrieť fotopascu- nie že by som čakala niečo iné, než jelene a rysa (odkedy nechávam v skalách vlastné značky, rys sa objavuje aj cez deň, mno, niekedy trolím ja tie zverky, chichi), musím premazávať fotky a videá, aby karta zvládla nápor krásavcov v ruji, jelene už ručia a to najlepšie ešte len príde, jupí.

Na tie skaly, kde je pasca, treba fakt liezť, odporný terén, stále si tam pichnem konár do nohy, do hlavy, do oka…nadávam, robím hluk, atď. Ten hrebeň je úzky ako britva, všimla som si, že druhý zráz, strmý ako fras je viac priehľadný, lebo spadnuté stromy vyschli, tak som tam jedným očkom pozrela a tam jeleň! Ale ten najväčší, už podľa videí z pasce dostal meno Boss…Naposledy keď som sa bavila s fotografom zveri, tak mi hovoril, že jeleň je v ruji nebezpečný, reku, výýborne…následne mi napadlo, ako to, že ma to čujné zviera nepočulo/necítilo? 

Prešla som k pasci, otvorila ju, šťukala tam tlačítkami, hýbala sa, mávala rukou a Boss ma mal v paži, bol podo mnou možno 10 metrov, niečo tam vyžieral, občas dvihol hlavu- vtedy som na neho nepozerala, úplne som netúžila pozerať oblude do očí, radšej som mazala videá…Boss ma mal na háku, potom som si všimla, že pozerá dolu, keď si človek odmyslel tie parohy, vyzeralo to ako kôň, aj bol v takej polohe, že len nasadnúť 😀

A zdola prichádzal druhý jeleň, taký nejaký menší, takže to Boss asi šiel vyriešiť, lebo sa odsunul podrastom do preč.

Na foto jeleň zo Ždiaru, ako, ja by som sa k niečomu takému nepriblížila dobrovoľne nikdy.

Tiež by ma zaujímalo, ako toto vznikne, takáto strata plachosti. 

Jj, no, budeme sa tváriť, že je to plavák…som zvedavá, ako čo ju zapíšu pri vypaľovaní.

Iba Dar vyzerá stále ako malý plyšák, snáď ešte vyrastie, matku má fakt velikánsku. Ja som si ho poplietla s iným žriebäťom, chichi, toto je on.

Mno…Garoník tiež zapúšťa podsadu, aj tukovú, heh.

Njn, tiež pravda 😀

Ak človek koňa vedie, ak majú nejaký vzťah a človek zastane, kôň väčšinou zastane aj sám.

Už o pár mesiacov si to ale budem môcť vyskúšať na detičkách, tak som zvedavá, už vlastne ani neviem, či som ich to učila, asi aj áno, ale ponúkali to aj samé, ja som pridala povel Stoj! a vztýčený prst, ale že by toto bol Parelli, to sa mi nezdá, dávam totiž pamlsky 😀

Ale iste, pri cúvaní vytvorím a odoberiem tlak, no zároveň aj odmeňujem.

Aj to ustupovanie som Garoníka učila- zadok chápal, tie plecia, to sa tváril, že mu stojím na vedení 😀

Mala som koňa, ktorý si upchával pažerák kvôli tomu, že do neho dostal kŕč, vždy keď som nekŕmila ja, lenže on hneď po tom, čo dostal Novasul bol ok, často proste kŕč povolil aj bez liekov, kým som po ne došla, bol ok, ale boli to drámy, on ľahal, vystieral hlavu, ten spazmus a miesto upchatia bolo jasne vidieť….

Endoskopia negatívna, v roku 2019, už ako dávno nie môj podstúpil laryngoplastiku, mal LRN, všetko super, potom jedného dňa som mu doniesla na vyskúšanie Nova Equi, dostal toho hrstičku, na skúšku, navlhčené, ja som mu to dala osobne a hop- kŕč zase a upchal sa, ja som sa zrútila, vrece som vyhodila a kým som šla po lieky, bol zase ok.

A áno, bolo to vždy jadrom, ale aj ak v  ňom boli napr. rozmočené lucernové pelety, tie som videla robiť neplechu aj keď boli rozmočené dobre a neboli horúčavy, len kôň hltavo jedol.

Bezzubky si na peletách pažerák neupchali nikdy a že toho dostávali na 20-45 litrové vedrá na kŕmenie. 

Nestíham nič…vlna horúčav priniesla kadečo,  bola som rada, keď som sa doplazila pred nedávnom do lesa…bol už v podstate večer, dusno, lial zo mňa pot…fuj.

Vyšli povyše mňa diviaky, keď som si tak chillovala na pniaku, kričala som na nich čo som vládala, aby o mne vedeli a zariadili sa podľa toho, taký ignore som v živote nezažila…ako prvé vyšlo z hustej mladiny nejaké veľké sivé telo, asi diviak, neviem, ale tie chvíle, keď si hovoríte, že dokelu, medveď…neviem, čo to bolo, na moje vresky to nereagovalo, pritom to pozeralo smerom ku mne, videla som ušká a očká, ale komu patrili…to večerné sveto v lese je magické, ale vidím pri ňom prd…zviera potom naozaj na niečo zareagovalo a ušlo do húštiny, ale nie kvôli mne, niečo uvidelo na svojej úrovni…potm už iba šušťanie a môj preslov k domnelým diviakom…no reaction, iba to šušťalo ďalej a blížilo sa mojim smerom…zážitok dobrý, len človek si pripadá taký zraniteľný.

Myslím, že Líška nakoniec zmení farbu na farbu pani matky, som zvedavá, ako ju zapíšu pri vypaľovaní….tie tmavé nohy….nah, nevadí, bude Garoník jediný oranž man 😀

Buggyra:

No a taky už je věda dál v chápání souvislostí, žejo. Teda například v souvislosti mezi zánětlivými faktory a krmením jednoduchými sacharidy (čiže vliv na artrozu, střevní potíže, kožní problémy, a tak dále). Tyhle souvislosti by nemuselo být od věci zdůraznit.

😲

Tak to odčervenie- aktuálne poznatky, ktoré nás nepotešia mi napadlo tiež…ale to bude depresívne psaní…

Ono to normálne je, tak to bežne v prírode funguje.

Ale keďže väčšina koní vo voľnej prírode nežije a človek ich má za účelom jazdenia, tak by bolo vhodné to korigovať.

Naopak, zimné chudnutie je veľmi vhodné pri primitívnych plemenách, áno, výstroj ale sedieť nebude.

P.S. U nás minulý rok zima bola 3 dni…adekvátne tomu hucul na jar vyzeral…a to bol na veľmi, veľmi biednom príkrme…boli dni, keď museli kone hrabať aj starinu…ale žiaľ, nepomohlo, nah…

Rozhodne mu dopriať partnera, čím skôr!

Ďakujem, veľmi si to vážim!

 Len nejako človek musí začať…mohlo by to byť každý mesiac podľa toho, čo je aktuálne…čo napríklad príprava koňa na zimu? 

Síce sú horúčavy na skapanie, jeseň už je tu a za ňou príde dllllhá zima….a koníčky budú chudnúť, alebo už vstúpia do zimy chudé…

Zlatíčka, dostala som možnosť sem napísať nejaké články.

Tak čo by vás zaujímalo- na začiatok, povedzme?

Dík z feedback! ! 

Mno, testovali sme hucule na piroplazmózu…podľa očakávania, pozitívne importy a žiaľ aj kone, ktoré sa tam narodili…Líška našťastie je negatívna, kým jej matka je pozitívna.

Druhý smrad nie je odobratý, lebo je to divý mustanga, potomok koňa Przewalského, heh, aj hrivu si češe na stojato….Líška naberá nejaké divné odtiene farby, nakoniec to bude taký ten hnusný mahagónový ryšiak s tmavšími nohami…no ale každá ryšavá je dobrá 😀

Zvieratá tradične spásali trávu od Juraja do Mitra, pravda, bolo to na horských pasienkoch, medzitým sa dorobilo krmivo na zimu, potom boli zvieratá v maštaliach zas do jari.

Veľmi odporúčam knihu od Dobroslava Chrobáka-Drak sa vracia.

Dokonca aj hucule v Poloninách boli v maštaliach, no hlavne sa dbalo na dobré kŕmenie kráv- lebo tie živili rodinu, takže koňom sa ušla tak možno slama od kráv, čo nebola veľmi o.ratá.

Kone sa vykrmujú aj v Poľsku.

A videla som, čo sa vozilo na jatky, kde sme chodili pre materiál na výuku…chlaďáky-mäsáky a všetko ostatné, čo sa asi nepredalo, alebo sa to dostalo do rúk priekupníkovi…matky so žriebätami, kadejaké fľakaté kone, ale aj hajtre, ktoré šli po troch nohách.

Obľúbená otázka našich furmanov, keď bolo s koňom zle bola, či stíhajú bitúnok….lebo do istého času im to vezmú ako nejakú top kvalitu, potom už je to menej peňazí.

Podobne ako sa furmani z okolia Košíc pýtali, či stíhajú ZOO, kde vtedy kone porážali…

😕