Příspěvky uživatele

..je to bežný úzus, že nadstavok sa robí o 10 mm vyšší ako rámik

ale

máš aj starší nadstavok, kde sa drevo už zosušilo?…nie je menší?

😲 preboha, čo máš ručný medomet? ..od čoho sú “upatlany”?… ja mám elektrický  medomet, a pri tomto poslednom vytáčaní sa možno povozia plásty “pre istotu” dlhšie ale keď ich odkládám na zimu po 8 ks (neredšie ) do nádstavkov na skladovanie, každý jeden zoberiem do ruky lebo ich oškrabujem od propolisu a ono zasa nie sú až tak upatlané 😉.. sú ľahučké a skoro úplne suché .

To len musíš zmeniť myslenie, svoje nadstavenie, tie plásty nedávaš do včelstiev “čistit”, nie preto že si čune alebo lenivec (teda línej ),  práve naopak robíš to pre dobro včiel a to jednak na jar ako sme debatovali a potom po poslednom medobraní majú mať včely inú prácu, treba ich krmiť na zimu, či likvidovať v niich klieštika a nie zaťažovať zbytočnostami…

Skutočne ten chlad je pre optimálne “skladovanie” spermii dôležitý (preto sú varlata mimo tela)   ale chlad je dôležitý aj pre optimálny odchov trubcov (žiaľ pri nižších teplotách ako 35 sa optimálne rozmnožujú aj klieštik) a trubce ktoré sa vyvíjali pri správnej teplote sú vitálne a mali by mať všetko OK,…píšem mali by mať, ale (až sa to bojím kvôli Tomovi napísať 😉) často nemajú, kvôli peľu, ktorým sú krmené…chemikálie v peli môžu spôsobovať, že ich spermie sú mŕtve, neaktivne… dokázané bolo tiež, že pri termickom osetrení plodových plástov  proti klieštiku v termoboxe sa veľká časť trúdov liahne so slepími nábojmi 😆

… čo sa týka umiestnenia trúdich buniek včely v tom na rozdiel od včelárov majú jasno, bunky stávajú na periférii, na okrajoch plástov či v podmete ak je tam miesto… voľnej stavby by som sa nebál, včely nie sú blbé a vedia kedy , kde a koľko buniek pre trubce majú postaviť…skôr by som sa bál aktívnych a problematiky neznalých včelárov, ktorí si bláhove myslia, že lepšie ako včely vedia kde sú treba takéto bunky, vkladajú im stavebné rámiky a prehadzujú plásty…zebrujú a vyrezávajú trubčinu… …    .

Myslím si že ta folia je lepšia cesta, pridávať vytočené medníky cez výklz mi pripadá ako poriadna blbost, neviem povedať či by to fungovalo, snáď aj ano ale NIKDY som to neskúšal z jednoduchého dôvodu, súše po poslednom medobraní sú vytočené prakticky dosucha, rozhodne tam nie je med, ktorý by včelám pred zimou mohol čo len minimálne pomôcť a hlavne ak na jar pridám na včely taketo “nevylízané” súše so STOPAMI po mede,   včely okamžite nabehnú do medníka, začnú “upratovať “ a opravovať bunky a medník je ich..rýchlo si ho ”osvoja" aj bez prekladania plástov s plodom do medníka  čo je "odporúčaná metóda” …😕

Tome skusme z iného súdka… uvažujem správne alebo som niečo nepochopil? 🤔

Kedy včely prestavujú medzery medzi hornými a dolnými loučkami? ..stavajú ak je tam len včelia medzera 8 mm?.. asi žiadne mústky nestavajú....

ak včelár používa tenké latky, ktoré sa deformujú či už pri zvislom drátkovaní alebo vlhkosťou, môže dôjsť k zväčšeniu medzery nad 8 mm a tam už včely môžu stavať… 

a kedy stavajú? ak nemajú v úli iné vhodnejšie miesta… ak nemajú stavebný rámik, pichnú medzi lúčky  zopár trúdich buniek, ak včelár sa opozdil s pridaním dostatočného počtu súší v medníku tak tam vystavia pár buniek na med (a pri rozobraní sa bunky roztrhnú a med sa rozteká a panika, lúpeže)..…

ak včelár nič nezanedbá, teda má správne rámiky, správnu včeliu medzeru medzi nimi a poskytne včelám dostatočný priestor na stavbu a chov trubcov či ukladanie medu čo sa stane? … príde o štvrť kila vosku? asi nie.. len bude vosk inde…

je treba mať úplne čisté horné aj dolné loučky… SÚHLASÍM! …je nevyhnutné zabezpečiť ich čistotu len rozperákom alebo to ide aj ináč?

…a tiež tesné rifle, či slipy… 🤫

..ale čo na to všetko tie včely, ako ony prídu k tomu že trúdy sú stále menej plodné …. nebude aj to kvôli mikrovlnám a mobilom?.. no o plenách to rozhodne u nich nie je……

lebo je to dokázaný fakt.. teda nie tie mobily ale to že v súčasnosti je veľa trúdov/trubcov ktorých “náboje” sú slepé…matka strekne na vajíčko spermie od takéhoto otecka a nič… vajíčko je neoplodnené a robotnica sa nevyliahne😢…

fajn už sa rozumieme

 ale prečo stále vymýšľate nejaké argumenty, ktoré mi už pripadajú detinské… 

“Tedy když z nástavků vyndavám medové rámky do přepravek jak to prezentujete vy. Jo, když bych jen bral horní medníky a odvážel je bez šahnutí v těch nástavkách, v kterých byly na včelách, pak ano. ”

Tome, ja to vyberám po jednom rámiku pretože mám plotýnky v prdeli😜… práve preto používajú výklzy aj veľkovčelári, kvôli jednoduchosti a manipulácii, pretože jednoducho schmatnú celý nadstavok alebo dva s medom bez včiel a šup s ním do auta… nehrabú sa v medníku, ani doň nešiahnu a nič vám nebráni v takom postupe… rozumieme sa… ja to nerobím, tie plotýnky chápete..

“  Musím stejně rozebrat úl a suchý nástavek musí přijít mezi plodový vysoký nástavek a medník, často dva medníky v pořadí, jak tam byly. … Pak sundám medník či dva, přidám na VN suchý NN a zase to vše složím”

 Tome vy si nedáte pokoj, prezradím vám niečo…🤫… ak sú silné rodiny a veľa včiel, tak už pri vkladaní výklzov, pri zdvihnutých medníkoch  položím na plodisko ako prvé nadstavok prázdnych súší a výklz príde až naň… jednak sa majú včely z medníkov ak ich je viac kde popratať, nestresujú sa môžu okamžite pokračovať v znáške a súčasne nemusím utekať hneď po vytočení na včelnicu aby som “sundával” znovu medníky, ktoré na úle zostali… ak to neurobím hneď a postupujem ako vy, že prídete na včelnicu po vytočení, znovu medníky nesundávam (ani jeden ani dva) len pridvihnem zvedákom a vložím nový medník kde je libo…

no dajte ešte niečo … 🤔

adam píšeš :"Mám pevné dna, někde vysoké, někde nízké."

…pochopil som dobre, že teda máš včely s rôzne vysokým podmetom?….postrehol si nejaký rozdiel v životaschopnosti či nejaké problémy u včiel, ktoré by boli relevantne možné vysvetliť výškou dna?

OK, Tome…

Medzidna ste pochválil a od výklzov zacinajucich včelárov neodrazujete a ja som sa zbytočne vytočil…

Ale napísal ste “Jen jsem vysvětlil, proč to nepoužívám já” a pri tom ste použili argument že pri použití výklzov zostane v plástoch ¼ medu…to nie je o nejakom prekecnutí sa ..jednoducho robiť vyhlásenia na základe svojich DOMNĚNEK…hrozí potom riziko, že pri písaní vašich skutočných včelárskych skúseností môže vzniknúť pochybnosť či je to naozaj skúsenosť alebo len vaša domněnka..😉..

Ešte pár slov začínajúcim včelárom (nie Tomovi , svoj názor jasne napísal) potenciálnym používateľov výklzov…teda včely zaviečkovaný med NEVYHRIEVAJÚ  (aby sa včelárovi ľahšie vytáčal ), vyhrievajú len plod, pre včely je zaviečkovaním plástu medu tento ukončený a venujú sa ďalší plástom kde bunky dolňajú a viečkujú…všimnite si a porovnaje množstvo včiel na plástoch v meníku ak je už med zaviečkovaný a ak ešte na krajných plástoch pracujú…ale k výklzom,zakladám ich zrána aby už z prebiehajúcej znášky včely nič nedopĺňali, včely v medníku dokončia zahusťovanie nektára, ak to je potrebné, prípadne zaviečkujú,  ak nie sú bunky plné, nezaviečkujú a  postupne opustia medník odchodom k matke v plodisku… možno sa za myslíte prečo Tom písal že med nad výklzom zachladne?…nuž preto lebo je vzdelaný, čítal včelárske knihy a tam to písali  a ešte stále to tam nájdete, hoci už málokto používa tzv. “kútové výklzy”.. výklzy kde je v strede tej preglejky otvor 70-80 mm prekrytý len perforáciu na výklze totiž umožňuje aby teplo z plodiska išlo hore do medníka… proste med nezachladne, vytláča sa dobre  a v súši ¼ nezostane…

Tome chápem vás prečo nepoužívate výklzy, proste vás to mamka nenaučila a nechce sa vám dvakrát dvíhať nadstavky…je to pochopitelné, používať výklzy nie je povinnosť, je to výhoda…

…ale to čo uvádzate ako tretí argument by mohlo začínajúcich včelárov uviesť do omylu…". A tak co se ušetří neometáním včel, o to hůř a déle se pak vytáčí a hlavně, v plástech zůstává až čtvrtina medu."…

Keby ste aspoň jedinkýkrát vytočili plásty z medníka nad výklzom, tak by ste takú zavádzajúcu hlúposť nemohli napísať ….

Mimochodom vaša otázka bola ako zvedák pomáha pri medobraní , hlavne tom poslednom na konci leta proti lúpežiam, na tom som vám odpovedal jasne….. to že nemusíte od seba trhať nadstavky a neusíte o tom čase ometať včely je základ ako nevytvárať podmienky pre lúpeže…. 

Samozrejme tie vaše výmysly ktorými chcete odradiť včelárov od používania výklzov (a teda vonkoncom nechápem prečo 😕) sú mi ukradnuté, v pohode začínajúcich včelárov svojimi názormi o špatnom vytáčaní studeného medu uvádzate do omylu aj ďalej,  možno budete mať dobrý pocit ak budú podľa vás z rešpektu  k vašim názorom aj naďalej ometať včely a výklzom sa úspešne vyhnú, ale dúfam, že len preto, že nemáte s nimi skúsenosti  nezaradíte  výklzy k očkám, sitám, LG , kyselinám a teda k veciam ktoré majú na svedomí problémy súčastného včelárstva..…

Asi som bol zbytočne  stručný a nenapísal som to zrozumiteľne… 

Zvedák zdvihne dva (či tri) medníkové nadstavky bez toho aby sa od seba oddelovali, trhali nejaké môstky a vytekal med , či aby niekde odkladali a pučili včely, aby vytekajúci med  bol príčinou rabovky, proste nedstavky s medom sú stále tak ako boli nad úľom aj so včelami, a urobí sa kontrola plodiska ak je potrebná. Ak je všetko OK na plodisko sa položí výklz a medníky sa spustia na výklz…včely sú od plodiska a matky oddelené tým výklzom, dlho bez matky a materskej látky nedokážu byť a cez perforácia cítia že matka je niekde dolu a tak sa snažia dostať do plodiska, idú do stále sa zužujúcich otvorom výklzu a skončia v plodisku, kde im včely sprostredkujú prítomnostoť matky…NASPÄŤ DO MEDNÍKA SA UŽ NEVRACAJÚ

Keď ráno založím výklzy, na druhý deň ráno sú medníky bez včiel, včely sú pod ním a ja vyberám medníkové plásty BEZ RIZIKA LÚPEŽE, PRETOŽE plásty v medníkoch SÚ BEZ VČIEL, NIČ NETREBA OMETAŤ, ŽIADNE VČELY NEPOLETUJÚ A ŽIADNE RIZIKO LÚPEŽE TEDA NEHROZÍ..PLÁSTY S MEDOM A BEZ VČIEL UKLADÁM ROVNO DO TRASPORTNÝCH KRABIC , alebo do prikrytého nadstavku položeného na medzidne .Včely v úli ani iné na včelnici "nevedia " že im niekto berie med, pretože nikde nie je v prítomnosti včiel žiaden vytekajúci med z poškodených buniek…

..ináč na každej včelnici stačilo po 6 ks medzidien, predsa pri kontrole plodiska sa pracovalo na jednom úli a keď sa zatvoril išlo sa na ďalší a medzidná boli zasa k dispozíci.. je pravda že medzidná (ale aj  výklzy) sú potrebné zhotoviť, prípadne na zimu niekde odložiť, ale kto chce chovať včely mal by pri tom  trochu pri tom rozmýšľať ako si prácu uľahčiť a zjednodušiť …

so záujmom som si prečítal postup odoberania medníkov a kontroly plodiska pri poslednom medobraní kedy skutočne včely už sliedia a hrozia rabovky.. zrejme je to odskúšaná a funkčná metodika… 

ja len doplním môj postup, kým som nemal zdvihák, som medníky odkladal na falošné medzidná, teda hobra alebo preglejka o rozmeroch nadstavku a na nej nabité hranolky 20x20… keď som medník naň položil nehrozilo ani pomačkanie včiel a ak aj niečo ukáplo včely sa k tomu nedostali… ak neboli moc prestavané latky, čo bol najčastejší prípad, lebo nemám zvislé drôtikovanie, tak druhý medník sa postavil na prvý a hore  bola strecha… ak tam boli nejaké môstiky tak sa na vrch dalo opačne také medzidno, teda voľným priestorom dolu čím sa nadstavok prikryl a mohol som dať medzidno v normálnej polohe pre ďalší medník… vyzerá to komplikovane, doteraz mám tých medzidien zopár k dispozícii, podkladajú sa pod nadstavky všade kde by niečo mohlo ukápnuť,  pri medomete, v sklade…..

po kontrole plodiska som naň položil výklz a vrátil medníky… včely opustili plásty medníka a samotné odoberanie plástov s medom sa už včiel netýkalo, ani nevedeli že niečo také robím a žiadna rabovka nehrozila…

samozrejme odkedy mám zdvihák tak ani pri kontrole plodiska ani pri zakladaní výklzov nemám problém a nehrozí riziko lúpeží ak sa dodržia pravidlá ktoré uvádza Tom pre kontrolu plodiska…

no mikroplasty pijeme v pive , jeme v mede, a našli ich aj krvi nenarodených detí…

proste žijeme v dobe plastovej… nič s tým nenarobíme…😠

..cokoliv, co by i jen MOHLO nějak oslabovat včelstva, je nutné nedělat i když úplně jistě nevíme, co z výčtu skutečně včelstva ničí, nebo k jejich úhynům vede a co vůbec.

SÚHLASÍM… včelári by sa tak mali správať ak chcú ma včely aj naďalej…

je však pravda, že včelári majú rozličné názory a SKÚSENOSTI, a teda ich predstava o tom čo včelám škodí, čo ich ničí môže byť rôzna,no nepopierateľným  faktom je že stres je pre včely negatívny faktor , znižuje ich imunitu, schopnosť odolať chorobám…

… súhlasím aj s tým že kvapka ku kvapke a môže byť problém… ono voda zo suda nevytečie po prvom litri, ani po druhom ale sud vodou pretečie po jedinej kvapke ak je  je už naplnený až po vrchnú hranu……

Tome no sorry, neovládol som sa.. vy si držte úroveň naďalej… viete už bolo spracovaných 63 štúdií vydaných v rokoch 1994 - 2022 na vplyv škodlivosti mobilných telefónov a sietí na živé organizmy a časť z nich sledovala aj hmyz a včely. Už v roku 2009 vedúci jednej takejto štúdie , doktor Sainuddin Pattazhy tvrdil, že pri súčasnej rýchlosti výstavby mobilných sietí by mohli byť do desiatich rokov dokonca svetové včelstvá vyhubené úplne (našťastie ako väčšina „vedeckých“ predpovedí ani táto nevyšla 😊). Španielsky vedec Daniel Favre sa niekoľko rokov venoval pokusom s mobilnými telefónmi a včelami. V svojej pilotnej štúdii z roku 2011 zaťažoval včely najprv mobilnými telefónmi vloženými do úľov, pričom na vypnuté nereagovali, na zapnuté imitujúce hovor po trištvrte hodiny začali hučať,  opusteniu úľa u žiadnej rodiny ani po dvadsiatych hodinách pôsobenia komunikujúcich mobilov však nedošlo….v ďalších pokusoch sa zaťaženie včiel dosahovalo pomocou zariadenia, ktoré zosilňovalo existujúce elektromagnetické polia zo základňových staníc s cieľom ožarovať úle. Ako príklad bolo preskúmaných päť úľov s podobnými výsledkami ako v pilotnej štúdii, teda včely sa rozrušili ale to bolo všetko, nikde neodleteli. Taktiež navrhoval Favre prevádzať experimenty s tienením porovnávajúcich úľov pred elektromagnetickým žiarením pomocou Faradyovej klietky. a mnoho, mnoho iných experimentov.

skutočne mi pripadá smiešne, keď   za hlavnú príčinu prázdnych úľov pokladajú mikrovlny… 

napíšem to takto ako som to uviedol v jednom článku v Dymáku : “Neviem či elektromagnetické žiarenie v súčasnosti výrazne škodí včelám (v mestách je žiarenia najviac a včelám v mestách sa vraj darí super) ale rozhodne nie sú mobily príčinou miznutia včiel z našich úľov!”

Tome podľa môjho názoru to súvisí, v článku ktorý som dal na túto stránku som podobne ako uvažuješ ty napísal:

 “v našich podmienkach sa pred rokom 2000 vyskytovala len nozema apis, v roku 2008 sa už rovnakou mierou vyskytovala vo včelstvách aj nozema ceranae, tak po roku 2020 už prakticky všetka nozema nájdená v našich včelstvách bola ceranae……Často sa spóry nachádzajú vo včelstve, ale ich množstvo môže byť veľmi nízke a nemusí spôsobovať zjavné problémy. Táto infekcia sa často vyskytuje bez zreteľných symptómov a prepuknutie ochorenia závisí od rôznych faktorov”…

…fakt je jeden, choroba prepukne v OSLABENOM VČELSTVE…a samotné oslabenie, určite nemá vždy rovnaký dôvod, môže to byť nedostatok stravy, peľu či škodliviny z chémie v peli, samozrejme aj iné vplyvy ten elektro smog (mikrovlny), suché letá, chamitivý či neskúsený včelar… problémom nie je že v jednej rodine ceranae prepukne ale jednoduché šírenie spór trofolaxiou a fakt že keď padne choré včelstvo a je vylúpené silným, to si doniesie už takú nálož spór, že padne aj to silné (choré včelstvo má totiž ulozene spóry aj v peli aj v mede, dokonca sú vo vosku, vo všetkom čo prejde pri spracovaní nakazenou včelou)…

Tie rodiny ,ktoré na včelnici prežiju sa zrejme vyznačujú geneticky vyšou odolnostou, imunitou a z nejakých vplyvov oslabujúcich včely mohli dostať menej, iné boli možno zásahy včelara, zrejme sa nezúčastnili lúpeže alebo nechodili na rovnaký zdroj vody ako choré včely, jednoducho miera spór v takých rodinách nedosiahla kritickú hodnotu a fungujú ďalej …chvala bohu….

Tome, ťažko získate diskutérov k vašim nápadom keď aj do tohto vlákna hodíte “podporné argumenty”, ktoré sú PATRIČNE UPRAVENÉ… 

samozrejme je pochopiteľné že s radosťou uvítate každý zdroj, ktorý vyhovuje vašim predstavám, ale vy ktorý neveríte ani vedeckým štúdiám sem ako pádny argument dáte  čiastočný výcuc  z “bakalárskej práce” študentky, ktorú som čítal približne pred 15 rokmi a po citovaní hrôzostrašných negatívnych zistení vplyvu elektromagnetických vplyvov na ľudí aj na včely zrazu vo vašom zdroji nie je bod č. 6, z práce tejto študentky teda ZÁVER!.

skúsim vám z neho kúsok zacitovať :

Je tedy velmi pravděpodobné, že elektromagnetické záření je jednou z příčin CCD. Je to problém, na kterém se podílí více faktorů, protože včelstva postižená CCD byly všechna různými způsoby nemocná, ale každá včelí rodina trpěla jinou kombinací chorob. Nemůžeme tedy jednoznačně označit jediného viníka.

vy sa však domnievate že vinníka poznáte… hold, kto umí ten umí, kto neumí čumí… ja čumím…😉

Tak som obehol včelnice..v noci mínus 8 stupňov, cez obed plus 3…liesky sú pripravené začať do týždňa prášiť, drienke puky dlhšie tiež nevydržia… mŕtvolky nepribúdajú , včielky potichu bzučia…len v jedinom úli, ktorý je na spoločnom stojane s tým vyprázdneným ulom som ich hadičkou nepočul 😳… čo už, skontrolujem po mrazoch, asi sa mi tam presťahovali mikrovlny z toho úľa v ktorom mi zabili včely..😉….

Tiež si vždy po prehliadke pár úľov nehrám do diktafónu stav a to čo treba nabudúce v tom ktorom úli urobiť a az potom pokračujem ďalej… keby som si písal až niekde doma poznámky asi by to nebolo už všetko v hlave, predsa mám svoje roky… nesúhlasím vsak s tvojim tvrdením že je to len na spomínky 😉… ja si to tiež keď je čas hodím do počítača ale nie kvôli spomienkam ale pred novou sezónou si to zosumarizujem, hodnotím čo sa osvedčilo, kde som urobil hlúposť a naplánujme čo ponechám resp. čo odskúšam nové… ešte si roky vediem tabuľku čo kedy na ktorom stanovišti rozkvilo, resp. z čoho beží znáška…toto je niekedy celkom zaujímavé čítať…

Tom

Napisali ste : “Kdo věří, že jsou mikrovlny a jiné elmag záření neškodné, je blázen.”… toto ako východzí bod do diskusie nie je najpriateľskejšie…vítané sú teda asi len podporné príspevky, blázni by nemali sem písať 😉

Nášťastie som už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia zažil ako sa dokupovali  špeciálne tienidlá pred obrazovky počítačov a v rámci BOZP sa stanovovalo ako pracovné riziko teda práca so zobrazovacími jednotkami bola časové limitovaná zo zdravotných dôvodov, ešte nedávno sa rozčulovali baby v lidli, že elektronická pokladňa do tohto pojmu nezapadá a nútia ich robiť s ňou celé hodiny…teda za blázna sa nepokladám a dovolím si napísať sem svoj názor (je to jedno kde to dám, mikrovlnami ste poprepletali každé diskusné vlákno), teda tvrdím že prázdne úúle nie sú zapríčinené mobilnými signálmi 

….elektromagnetické žiarenie nejaký negatívny vplyv na včely má no zrejme to nie je rozhodujúca príčina úhynov... Totiž ak zostane úľ s oslabeným včelstvom a vylúpi ho susedný úľ, uhynie aj ten a ide to po stojane a po včelnici... Mikrovlny sa tak nesprávajú, že by negatívne pôsobili v jednom úli a až potom by začali pôsobiť v ďalšom, tie sú v danej oblasti približne rovnaké, aj v tých úľoch na včelnici, kde úhyn nie je sú také ako v tom ktorý zostal prázdny, dokonca aj v susednom údolí kde nezahynie nič resp zahynie všetko až o rok či o dva sú rovnaké... naše včelie rodiny musí likvidovať ceranae v kombinácii s virusovými chorobami ... 

(Tom aby ste ma zasa nehrešili , že som nepochopil jadro vášho príspevku teda Peľ..budem reagovať naň neskôr, teraz idem pozrieť včely…)….

OK, netreba zbytočne rušiť včely, ja som len nevedel ako si dospel k svojmu poznatku… no nikdy v živote som také niečo nezažil,. Ale všetko je raz prvýkrat

…to dno po prelete rozhodne vymeň za čisté a nakoniec pri komorovaní zistiš reálny stav v úli .…..