goro: v Dymáku 3/2023 MuDr. Šumera vysvetlil svoj názor a skúsenosti s pelynkom a informoval o skupine včelárov, ktorí ju proti úhynom používajú.. opiera sa o to že “v roce 2015 byla udělena Nobelova cena za objev mimořádných účinků artemisininu na léčení malarie. Protože i v současné době umírá ročně přes půl milionu lidí na tuto chorobu, stoupl zájem výzkumníků o artemisinin a z jejich prací vyplynulo, že je účinný na řadu dalších bakterii, prvoků, plísní i hub. A do této kategorie NC patří. Artemisinin je obsažen v pelyňku (palina) a je rozpustný pouze v alkoholu.” aj v tohtoročnom Dymáku č.2/24 vyzýva včelárov aby sa zapojili do pokusov a každému z nich poskytne recept…
ja som zatiaľ necítil potrebu zachraňovať včelstva týmto postupom…
ale k Noseme som spracoval nejaký komentár a neviem či som ho už aj nedával, ale opakovanie je matka múdrosti…
Čo je to Nosema ceranae? Nozémová nákaza včiel je choroba dospelých včiel a nie je zaradená medzi nebezpečné nákazy hoci patrí medzi najrozšírenejšie choroby včiel. Choroba bola pozorovaná od druhej polovici 19. storočia, no až Zander v roku 1909 poukázal na malé oválne telieska v epiteliálnych bunkách žalúdka včiel, ktoré sú pôvodcami hnačkovania včiel. Pôvodcu choroby nazval Nosema apis.
K nakazeniu dochádza alimentárnou cestou, v žalúdku sa zo spór uvoľnia zárodky, ktoré napádajú epitelové bunky tráviaceho traktu a dochádza k nedokonalému tráveniu s nedostatočným využitím živín, hlavne bielkovín a cukrov. Nedokonalým trávením vznikne množstvo nestrávených zvyškov, ktoré sa hromadia vo výkalových vakoch a spôsobujú hnačku včiel – predčasné vyprázdňovanie vo vnútri úľa. Výkaly sú sladké, včely ich sajú, vzájomne sa čistia a tak sa choroba rýchlo prenáša na ďalšie včely. Postihnuté včely majú zväčšené bruško a predčasne hynú. Matkám postihnutých nozemovou nákazou atrofujú vaječníky. Nosema apis bola v 20 storočí najrozšírenejšia choroba včely (za ČSSR boli spóry nozemy približne v 50% včelstiev) ale zato rodiny nemizli ani nehynuli. Proste chovali sa slabšie rodiny, na zimu sa včelstvá zužovali, aby nebol problém na jar choré včelstvo utepľovať priehradkami „na plod“. Silnejšie včelstvo sa dokázalo "uhriať" samé, slabému sa týmto výrazne pomohlo! Prevencia totiž je práve zvýšenie teploty v chumáči. Včelár okrem zúženia/uteplenia pomôže včelám voči apis zozbieraním a spálením mŕtvych a chorých včiel, správna výživa, čistenie a dezinfekcia úľov, pravidelná obmena diela a dobrá zoohygienická starostlivosť.
Teda ak naše včely ohrozuje nosema, tak to nebude nosema apis, s tou včely aj včelári vedia žiť! Nový druh skupiny nosemy (Nosema ceranae) objavil v r. 1996 švédsky prof. Ingmar Fries v Číne. Druhové meno bolo vytvorené podľa hostiteľa - včely východnej (Apis cerana). Malo sa za to, že cudzopasník postihuje iba druh Apis cerana. No v roku 2005 bol na Taiwane parazit objavený aj v tele včely medonosnej. V rovnakom roku ohlásil Dr. Mariano Higes aj v Španielsku nález na včele medonosnej. V roku 2006 bol výskyt Nosemy ceranae už potvrdený aj vo Francúzsku, Nemecku a Švajčiarsku. Štúdium druhu Nosema ceranae nebolo doposiaľ ukončené. Dá sa však už konštatovať, že biológia parazita sa príliš nelíši od životných prejavov Nosema apis. Nápadný rozdiel možno pozorovať ale v klinike tejto choroby včiel. U Nosema ceranae je priebeh ochorenia oveľa rýchlejší, včely hynú po 8 dňoch od silného prepuknutia choroby. Choroba nie je sprevádzaná hnačkou, ani malátnymi pohybmi včiel, ako je to u Nosema apis. Nakazené včely hynú väčšinou mimo úľa. Včelstvo postupne slabne, až zostane prázdny úľ.
Prípadná súvislosť medzi nákazou Nosema ceranae a javom CCD (Colony collaps disorder – symptóm zrútenia včelstva) je predmetom pokračujúceho výskumu. V posledných rokoch v mnohých krajinách sveta upozorňujú na väčší výskyt Nosema ceranae v porovnaní s výskytom Nosema apis vo vzorkách uhynutých včiel, čo napovedá, že v budúcnosti sa dá očakávať oveľa väčší problém v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V USA sa vždy pohyboval výskyt ceranae v úľoch pod 10% ale od roku 2006 stúpla za pár rokov na hodnoty 40-50% čo bol (je ?) výskyt spór nosemy apis u nás. Spóry nosemy sa prakticky môžu vyskytovať vo všetkých úľoch. U chovateľov matiek sa nozematóza sleduje a jej výskyt v rokoch 2009 až 2015 podľa Ústavu včelárstva VÚŽV v Liptovskom Hrádku sa pohyboval v šľachtiteľských a v rozmnožovacích chovoch matiek od 12 % do 22 %. V ČR keď sa kontroloval výskyt nosemózy u chovateľov s komerčnou produkciou matiek bolo vyšetrených 4010 včelstiev zo 113 lokalít. Nosema bola zistená v 54 % (2167 včelstiev), z toho samostatná infekcia ceranae v 52,3 % prípadov (1134 včelstiev) a zmiešaná infekcia v 16,4 % prípadov (356 včelstiev).
Pred pár rokmi na včelárskom kurze v Mladej Boleslave docent Klíma robil s 20 včelármi sledovanie spór pod mikroskopom v nimi prinesených vzorkách vlastných včiel a výsledok ? Spóry nosemy v marci boli nájdené všetkých vzorkách, líšilo sa len množstvom spor! Myslíte si že vo vašich včelách je to iné? Koľko úľov na našich bežných včelniciach potom má vo vnútri „driemajúce spóry“ nosemy? Ako zistím že včelstve mi šarapatila nosema ceranae? Rozlíšiť nosemu apis od ceranae sa pokúšajú včelári pod mikroskopom podľa tvaru a veľkosti spór najdených v mŕtvolkách (viď. foto). Je to cesta ktorá nám pomôže nájsť, identifikovať a bojovať so spórami nosemy ceranae? Asi ťažko! Diferenciácia oboch patogénov Nosema apis and Nosema ceranae je veľmi náročná, vyžaduje genetické metódy s použitím PCR. A aby sa to ešte skomplikovalo, časť vedcov si myslí že ak sa aj v uhynutej rodine zistia klíčiace spóry nosemy ceranae nemusí to znamenať že na ňu uhynuli! Včely mohli ich zoslabiť vírusy, zdecimovať klieštik a ceranae sa len v oslabenom včelstve rozmnožila .
Samotné úhyny včelstiev, ktoré má na svedomí ceranae vyzerajú akoby včelstvá uhynuli na varroazu! Na ceranae hynú včelstvá obyčajne na konci augusta a v septembri, na varoázu obyčajne v októbri keď odletia uhynúť krátkoveké včely a dlhoveké sa vo včelstve nevyvinuli lebo larvy boli vo vývoji napadnuté v letných mesiacoch klieštikom. Vždy včelár nájde úľ bez včiel, zásoby sú v úli ale včely nie! Pri prázdnom úli sa včelár najprv vyplaší, potom sa poradí, dostane veľa múdrych rád ako vylepšiť boj klieštikom a súčasne dostane radu čo so zásobami, ktoré mu zostali! Keďže on predpokladá, že úhyn bol na varroázu, zásoby po uhynutých včelách mu skúsenejší kolegovia poradia použiť na jar pre na posilnenie rodín alebo použiť pre odložence! Prípadné diskusie o tom, že príčinou úhynu nemusela byť varroáza, ale že včely mohli uhynúť na nejakú vírusovú chorobu, končia vo vzťahu k zásobám rovnakou radou – odložiť, použiť (každý odborník vám potvrdí nemožnosť prežitia vírusov bez živej bunky)! Lenže pozor, nosema nie je vírusová choroba, je to huba ktorá tvorí spóry! Zatiaľ čo u nosemy apis sa nachádza hlavne vo výkaloch a včely sa nakazia pri ich odstraňovaní, u ceranae je aj v hltanových žľazách, slinách, vosku a viac menej na všetkom čo včela oblizne a určite sa kŕmením plodu šíri ďalej. Napríklad niekto kŕmi vedierkom so slamou a tam sa utopí pár chorých včiel. Pretože ceranea je to huba, tak sa tam spory z mŕtvolky vylúhujú a tím sa nevedomky včely kŕmia cukrovým roztokom, ktorý obsahuje spory. Ceranae bola zistená v peli aj v mede - to znamená v zásobách! Obecne sú nosemy chúlostivé na mráz a preto včelári radia použiť zásoby z uhynutého včelstva a argumentujú často tým, že to urobili a včelám sa „nič nestalo“!
Sú teda „vymrznuté“ zásoby z pohľadu spór ceranae neškodné? Teda takto – Fenoy a kol. robili pokusy s cieľom zistiť odolnosť spór nosemy voči zvýšeným teplotám aj proti mrazom! Na štúdium účinku vyšších teplôt sa udržiavali spóry ceranae na 60 oC a tiež sa zmrazovali pri teplote -20 °C . Výsledky pokusov ukázali, že zahrievanie spór N. apis aspoň 15 minút pri 60 °C parazita úplne zabije ale u ceranae zostáva mierne zachovanie životaschopnosti spór (uhynie približne 90 %) aj po ošetrení pri 60 °C počas 6 hodín. Udržanie životaschopnosti spór N. ceranae po ošetrení pri 60 °C naznačuje dobrú odolnosť voči vysokým teplotám. To je v súlade s predchádzajúcimi štúdiami, v ktorých bola pozorovaná lepšia adaptácia N. ceranae ako N. apis na teplotu. Autori uvádzajú, že spóry N. ceranae, môžu zostať aktívne vo vosku starých plástov z infikovaných včelstiev. Po roztavení a inštalácii v úľoch môže tento vosk prispieť k infekcii nových rodín do ktorých sa plásty pridajú! V prípade priamo zmrazených spór sušených na vzduchu počas 1 týždňa a 3 mesiacov sa pozorovalo významné zníženie životaschopnosti o cca 82 %! Čo z týchto pokusov vyplýva pre nás včelárov? Včelárovi zostali všetky zásoby, cukrové aj peľové, tak „aby nevyšli na zmar“ ( ) ich na jar pridá do všetkých včelstiev a to je ako by rozmiestnil nášľapné míny. Niektoré včelstvá využijú zásoby a peľ na raketový rozvoj, plodujú a nosia med ako divé, sú zdravé, silné a žiadne problémy sa u nich neprejavia. Žiaľ časť rodín síce tiež chová kvantum plodu ale med nepribúda! Aj keď sa javia včely silné, rodiny chronickým priebehom ceranae sú slabé a včiel postupne ubúda, slabo lietajú a majú kratšiu životnosť. Lietavky strácajú orientačný zmysel, nevracajú sa do úľa, na ich miesto musia nastúpiť predčasne mladušky, v podstate rodiny slabnú počas celého roka a v niektorých rodinách začnú tiché lúpeže už okolo slnovratu! Včely sa nebránia, nechávajú sa lúpiť. Plodu majú dostatok, včelár vidí včely furt na letáči. Napriek tomu uhynú tak, že menej pozorný včelár si ani nevšimne kedy uhynuli. Tie včely na letáči sú už len lupičky a po troch týždňoch aj vlietavanie cudzích včiel to prestane a úľ je prázdny bez včiel ako keby to bola varoáza! Lenže začiatkom augusta nemajú prečo včely hynúť na varroázu, najme ak včelár klieštika už likviduje! Ak včelár včas nezasiahne, môže sa na stanovišti situácia náhle zmeniť, začnú byť lúpené tie silné včelstvá, ktoré predtým lúpili tie choré a nasťahovali si problémy do svojho úľa. Silná rodina sa stane slabou, uletí s lupičkami a tak to pokračuje dominovým efektom! Môže sa stať, že na stanovišti do konca septembra uhynie 70% včelstiev a zostávajúce uhynú počas mesiaca decembra či do polovice januára ! A pritom včelár klieštika likviduje celú jeseň a v krčme si pri pive rozpráva, že už ani tie včely nie sú to čo bývavalo, voľakedy zniesli 3-4 000 klieštikov a teraz hynú pri stovke-dvoch!
Je možno namieste si položiť otázku: „Je za vysokými úhynmi včelstiev nosema ceranae?“
Teda nie klieštik, nie vírusy, len tá nosema ceranae? Klieštiky a vírusy len včelstvo zoslabia a ceranae ho dorazí alebo ceranae včelstvo zoslabí a dorazia ho vírusy a klieštiky? Kto vie odpovedať, nech sa prihlási a možno dostane Nobelovu cenu !!! Sú včelári, ktorí majú malé úhyny a uvádzajú, že to preto lebo robia permanentne vo včelstvách „kyselinovú clonu“, ktorá likviduje podľa ich názoru nielen klieštika aj vírusy. Tým by som len odkázal, že kyslé prostredie v úli likviduje aj spóry nosemy a to nielen pri kyseline mravčej ale aj pri vkladaní pásikov s kyselinou šťaveľovou, aj pri polievaní včiel touto kyselinou či jej sublimáciou do úľa. Včelári teda takto nielen bojujú nielen s klieštikom ale aj so spórami nosemy! Možno preto im včelstvá prežívajú, lebo bojujú aj so spórami ceranae! Samozrejme je veľká skupina včelárov ktorí bojujú priamo s rizikami nozematózy! Niektorí okysľujú kŕmenie pre včely kyselinou citrónovou, či dezinfikujú všetko octom, alebo dávajú včelám cesnakovú šťavu, kyselinu askorbovú (C- vitamín) alebo výluhy paliny (pělynek) či iných byliniek!
Sú teda včelári, ktorí toto všetko nerobia odsúdení na to že im budú hynúť včelstvá na nosemu ceranae? Odpovedať áno by bolo veľmi zjednodušené a nesprávne! Už pred viac ako desiatymi rokmi zistili pri pokusoch vo Výskumnom ústave včelárskom, s.r.o Dol pri ošetrení včelstiev fytoterapeutikami pri prirodzenej nákaze N. ceranae veľmi sporné výsledky. Keď vyšetrili po 40 dňoch sledované včelstvá zistili že u 2 z 6 včelstiev v kontrolnej skupine, ktorá nebola nijako ošetrená, došlo k spontánnemu „samouzdraveniu“ – spory N. ceranae neboli vôbec nájdené a u ďalších 3 včelstiev v tejto skupine došlo k zníženiu množstva infekčných spor vo vyšetrovaných včelách! U ošetrených včelstiev bol pozorovaný veľmi podobný efekt! Na eliminovaní choroby a možnej aktivácie spór N. ceranae sa pravdepodobne veľmi vysokou mierou uplatňujú imunitné schopnosti jednotlivých včelstiev a ich interakcie s vonkajšími podmienkami!
Čo z toho všetkého vyplýva pre nás praktických včelárov? Je skoro nemožné zistiť, že vo včelstve sa caranae už vyskytuje. Diagnostika by sa mala opierať o stav rodiny! Teda ak včelstvo nemá "iskru", pomaly sa rozbieha, včely sú v úli, ale nenosia med ako ostatné, treba mu venovať pozornosť! Každý poriadny včelár spozná včelstvo, ktoré nefunguje. Lepšie je včas ho odstrániť zo stanovišťa než ho spájať s iným. Radšej si urobte nové odložence/oddelky zo zdravých silných rodín. Slabochov ktoré sa po zime nevedia rozbehnúť neposilňujte plodom a nepredlžujte ich agóniu, aj tak dôjde k vylúpeniu. Je zbytočné riskovať infikovanie ďalších zdravých včelstiev a tie „podozrivé“ bez milosti odstrániť so stanovišťa (vysíriť!). Ak vám to bude ľúto, však plodujú, všetko dobehnú – zabudnite! Práve neskoré plodovanie, kedy včelstvá dlho do jesene musia udržiavať zvýšenú teplotu v plodisku je pre rozvinutie ceranae ideálne. Navyše sú také včelstvá často už zoslabnuté a snažia sa plodovaním akoby niečo dohnať. U týchto včelstiev je vždy vyššie riziko úhynu na nosemu ceranae, ktorá ich vlastne dorazí a zostane vám len ten prázdny úľ s infikovaným peľom a zásobami. Ak bolo včelstvo slabé celé leto, tak neskoré plodovanie ho skôr dorazí ako zachráni! Aj toto je ďalší dôvod prečo chovať včelstvá, ktoré skoro ukončujú plodovanie a prispôsobiť tomu aj metodiku vedenia včelstiev. Všetko súvisí so všetkým, „čakanie na medovicu“, neskoré liečenie, neskoré kŕmenie atď.
Zabudnite tiež na to že „zúžitkujete“ plásty po uhynutých včelstvách. Môžete, ale idete do zbytočného rizika, ktoré ja celkom nepochopím. Predsa pár eur za cukrové zásoby nestojí za to a plásty? No ak si včely vystavia nové dielo na nových rámikoch je to len pre ich dobro! Teda vyvarenie všetkého diela vrátane toho s medom (medovina či medovec), nástavky, dno, veko opáliť do hneda plameňom! Rozširovaniu samotnej Nosema ceranae, napomáha najmä nekontrolovateľný obchod so včelími odložencami či matkami, ktorým ešte dá včelár „zachránené“ zásoby aby ich zaručene naočkoval spórami ak si ich náhodou už nedoniesli !
Nosema ceranae dokáže ublížiť včelám aj keď ich nezahubí! Má totiž na svedomí aj to že ňou čiastočne postihnuté včelstvo je menej imúnne a teda citlivejšie na negatívne účinky poľnohospodárskych postrekov a dokonca včelám viac môžu ublížiť prípravky bežne používané na boj s klieštikom! Dôležitou záchranou v boji proti ceranea je zvyšovať imunitu včelstiev ktorá je často zapríčinená aj nedostatočnou a jednotvárnou bielkovinovou výživou včiel. Rozmenené na drobné rozmanitý peľ, ktorý im včelár NEBERIE, rovnako ako im neberie zbytočne propolis.
Neviem či to nie je odvážne tvrdenie, ale môj názor je že chov zdravých silných včelstiev je jediná obrana proti noseme ceranae! Držme si palce!
Tom odporúčam znovu prečítať tento môj príspevok, MUDr Šumera keď publikoval svoju metódu v Dymáku, reagoval na to aj kolega Ondruš a neskôr vo Včelárovi zverejnil svoj recept na výluh z pelyňku. treba si ale jasne povedať, že liek na nozemu ceranae nie je, artemisinin z pelyňku (palina) len “posilňuje” steny peritrofickej mebrány (viď obr.), likviduje spóry a zabraňujem im aby sa dostali do žalúdka.
Spóra NC má vo svojom strede jadro, obtočené veľmi dlhým dutým vláknom, ktoré vyrastá z jedného pólu jadra. Toto vlákno je veľmi agresívne a pri vy klíčení prerazí peritrofickú membránu a zabodne sa až do buniek žalúdka. Vlák nem sa potom pretiahne jadro, a to v bunkách prechádza mnohými premenami v novej NC. Poškodená peritrofická membrána umožní vstup choroboplodných zárodkov z potravy do buniek včely.
na vaše otázky mi je ťažko odpovedať, viem že Peter chová včely na úľoch B, používa rôzne liečivá, o svojich postupoch vydal niekoľko brožuriek, zopár mám a skúsim prelistovať či tam najdem odpovede požadované otázky.
No rozhodne viem, že platia minimálne 3 veci, ceranae na rozdiel od apis likviduje oslabené včelstvá aj v lete, niekde ju volajú “letná nozema”, zvýšením teploty na jar (zúžením) sa nezabráni jej rozšíreniu ako u apis, a jej spóry sa dokážu naozaj rýchlo rozšíriť po včelnici.
