Tome predsa kolega Kavka chovajúci Buckfast je od vás vzdialený 7, 5 km a zrazu ste objavili zfarbené matky rok predtým ako ich dal do susednej dediny.. to je lepší dôkaz ako štúdie…či…
Tomu píšete sem ostošesť a tento môj príspevok ste nečítal, keď ste naň nereagoval..?
Nie je práve váš prípad dôkazom že matky lietajú aj ďalej ako 1-2 km, či trúdy 150 m?
Tome predsa kolega Kavka chovajúci Buckfast je od vás vzdialený 7, 5 km a zrazu ste objavili zfarbené matky rok predtým ako ich dal do susednej dediny.. to je lepší dôkaz ako štúdie…či…
Odpověď na příspěvek uživatele MS z 14.09.2024, 20:44:22
Taylor O.R., G.A. Rowell. (1988) Množstvo dronov, vzdialenosť letu kráľovnej a neutrálny model párenia pre včelu medonosnú Apis mellifera
"Navrhujeme, aby dosah 3,75 km dronov bol vhodnou hodnotou na odhadnutie hustoty kolónií z dronov odobratých vo Williamsovej pasci, pretože to bola maximálna vzdialenosť, ktorú sme našli namaľovaných samcov z našej ohniskovej kolónie. Táto vzdialenosť je v súlade s pozorovaniami z nášho prvého experimentu. Zistili sme, že drony z jednej kolónie boli zistené na miestach vzdialených od seba 7 km. To naznačuje, že dosah letu dronu presahuje 7/2 = 3,5 km. Na základe dosahu letu dronu 3,75 km je plocha vzorkovaná dronovou pascou Williams 44 km2 a počet kolónií zistených v dronovej pasci by sa mal vydeliť 44, aby sa získal odhad hustoty kolónií v ekosystéme."
Odpověď na příspěvek uživatele MS z 13.09.2024, 19:44:36
“kde se bude postupovat přesně podle metodiky.”
máš presnú metodiku Blaníka?…ktorú staršiu z vcely.cz, ked ešte nebol názov Blaník ?…alebi tú z IF.. vianočný darček od Toma…?…alebo pôjdeš podľa inovovaných postupov z tohto fŕa?
Odpověď na příspěvek uživatele Anonymní z 12.09.2024, 22:34:55
To naplno otvorené česno v zime chválim, včely ho potrebujú, aj to že im voda nekvapčí do zimného chumáča je fajn, ale na jar keď sa rozbehne naplno chov plodu, potrebujú včely v chumáči už okolo plodu relatívnu vlhkosť cez 80%…
Ten nemec pri točení medovice odkladal tie plásty, kde zostalo viac ako 30% melicitózy a tie lisoval do mrte, zander je 420x220 cm, ….. lis je produkt pre nemecké krajiny, tak zrejme aj cena je pre ne… ale ak viac veríte šneku za 50 tácov vykúšajte…
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 10.08.2024, 00:14:00
Našiel som lis, ktorý sa dokonca priemysielne vyrába, nie je šnekový, mne pripomína lis na hrozno len nie ručný ale na včelách hydraulické čerpadlo, tlak 380 barov a lisovací tlak 24 ton na vyrezané plásty s melicitóznym medom, z každého vytočeného plástu v ktorom zostal melicitózny med dostal vynálezca 0,7 kg smrekovej medovice..
nemal by som sa do diskusie asi miešať, nemám Blaník ale sú veci, ktoré platia v každom systéme… teda Tom vaše tvrdenie, že kondenzát sa netvorí priamo nad chumáčom ale skôr po obvode je pravdivé, ALE TO PLATÍ LEN U VČELSTVA KTORÉ MÁ DOSTATOČNE DOBRE ZAIZOLOVAÝ STROP! … ak strop nie je zaizolovaný, vodné pary z chumáča kondenzujú priamo nad chumáčom a padajú na chumáč, čo je pre včely nie nič príjemné a komplikuje im to život…
ináč rozumiem ochladzovaniu priestoru nad chumáčom v září , matky prestanú klásť… ale ponechať prázdny nadstavok nad včelstvom s neizolovaným vrchnákom za celú zimu považujem za zbytočné trápenie včiel…
..ale ak to niekomu funguje, tak nech si poslúži…😉
Odpověď na příspěvek uživatele Anonymní z 10.09.2024, 00:24:08
..súhlasím s trubčinou, tiež ju vyrezávam až pred slnovratom…ale asi som niečo v tvojom príspevku nepochopil, ty sublimuješ šťavelku v čase keď je vo včelách otvorený a tiež zaviečkovaný plod?
Verím že použitie “horného tlmiča” vylepší metodiku Blaníka tým že odstráni to namáhavé dvíhanie VN….
Z NN systému mám však skúsenosť, že trubčinu vystavená vo vysokom podmete alebo v dolnom nadstavku (TL) je zárukou toho, že matka sa viac drží “dolu” a nie je potrebná materská mriežka aby nešla s plodovaním do nízkych medníkov… pri systéme že trubčina bude nad plodiskom sa môže stať, že do prvého medníka matka niečo položí… (odporúčam vám nedávať do prvého medníka medzisteny ale použiť panenské staršie súše, kde včely okraje buniek spevnili, “označili” propolisom a matka to rešpektuje, nekladie do takto označených buniek, len ak naozaj nie je kde)…
No kým boli osy v dostatočnom počte lovili ich sršne na popadnom ovocí a včelám dali pokoj, teraz osy nejako zmizli a zrazu vidieť sršňov pred letáčom (česnom ) aj u mňa…
Z pohľadu včiel je osa v porovnaní so sršňom brnkačka…
Odpověď na příspěvek uživatele MS z 09.09.2024, 10:27:33
..ťažko polemika keď s tebou súhlasím
dlhodobé nosiče amitrazu sú hrôza, ktorú veterinári nikdy nemali povoliť, KM medzi znáškami je des a to polievanie šťaveľkou v lete… z pokusov vyplynulo, že včelstvá prídu o 8-10% otvoreného plodu a klieštik pod viečkom je pred šťaveľkou ochránený a tak robia včelári pokap 3x za sebou…v lete to silné rodiny zvládnu a včelár si to možno ani nevšimne ale oddelky dostanú do nosa… 🤔
No ak sa “zabydleli", tak to už môže byť problém ich dostať preč, hlavne ak sa usídlili v murive … v podstate by to chcelo konzultáciu so včelárom, priamo na mieste, ale ja by som nemal obavy, zrejme zimu neprežijú…no chápem obavy o deti, potom nahláste usadené včely ako riziko ohrozujúce vašu rodinu hasičom… ”
Odpověď na příspěvek uživatele drvodelkafialova z 09.09.2024, 08:05:17
Petra ono to nie je len o problematike odstránenia roztoča zo živočícha, na to sa od začiatku aplikovali bežne používane prípravky, ktoré dokážu roztoča zlikvidovať a včele neublížia, napr. Amitraz… je to komplikované tým, že v úli včely vytvárajú “potravinu pre ľudí”, teda med. A potraviny majú pre väčšinu primesí , ktoré môžu škodiť človeku stanovené limity ich zbytkového obsahu. .. a preto sa “vedci” aj praktickí včelári, vrhli na organické kyseliny (hoci sú voči včelám agresívne)pretože limity na ich obsah v mede nie sú stanovené a tak zbytky po boji s klieštikom (nerád používam nesprávny názov “liečenie”, lebo kyseliny včely rozhodne neliečia😕) môžu byť v mede aj vo zvýšenom obsahu, med sa predávať (aj konzumovať môže)… takto, ja osobne by som mojej vnučke med po použití šťaveľky pri založených medníkoch (čo je bežná prax) rozhodne nedal, ani lyžičku 😳… treba objektívne napísať že včelári napriek vedomostiach o tom že napríklad kyselina mravčia je pre včely riadne “dryák”, ju vedome nasadila pri podozrení na vírusové choroby (ktoré môže rozširovať aj klieštik) s cieľom zlikvidovať chorý plod či postihnuté krčmičky a tak majú pocit že včelstvo “ozdravia”…
Odpověď na příspěvek uživatele MS z 07.09.2024, 13:07:17
No ty si vypichol len tie najväčšie stresy…
A čo tak výmena matky, spájanie rodín, prekladanie plodu nad mriežku, prehadzovanie nadstavkov či len “prehrabávanie sa v plodisku" s patričným použitím dymáka…
Možno náhle odobratie medových zásob považovať za “pozitívny stres”? Včaly síce potom zintenzivnia zberateľskú činnosť, ale z pohľadu včelstva..ja ti neviem😕
Držím ti palce, neviem v akej znáškovej oblasti máš včely, ale tie rámiky “zabezpečia” pre včely dostatok miesta aj na plod aj na med a je riziko, že v tom nízkom medníku ho bude minimum… daj potom vedieť ako to šliape…
Odpověď na příspěvek uživatele Tom50 z 07.09.2024, 09:28:08
Už som sem písal, že kvoli znáške medovice s melicitózou aj mám obavy o prezimovanie mojich včiel v tomto roku…vidím to však optimisticky, pretože som nerezignoval a v rámci možností konal….akonáhle som zistil tú melicitózu v medovici, odobral som medníky a do plodísk zakŕmil vo veľkých dávkach po 10 kg cukru…prakticky som ulial všetky voľné bunky cukrovými zásobami a včely nemali kde v plodisku ďaľšiu medovicou s melicitózou ukladať…hoci ďalšie dokŕmenie podľa potrieb robím klasicky až v prvej dekáde září, v tomto roku som v srpnu 2x dával ešte každej rodine menšie dávky cukrového roztoku, aby aj do ďaľších buniek po liahnucom sa plode dali cukor… viem veľmi dobre, že v mieste posledného liahnuceho sa plodu majú byť voľné bunky (včely to potrebujú kvôli vykurovania chumáča), ale radšej riskujem že začnú zimovanie na zásobných plástoch s cukom a minimálnymi voľnými bunkami, ako by sa mali usadiť síce na voľných bunkách ale okolo chumáča mať len zásoby medovicového medu (dokonca s melicitózou)… spolieham sa na slová môjho kamaráta Jara Gaspera, včelmajstra z včelárskeho ústavu v Hrádku, s ktorým občas riešime včelárske hoaxy z múdrych kníh a ktorý už viackrát uzimoval bez problémov včely “na studeno", teda že začali zimovať, teda založili chumáč na plástoch plných zásob.. keby som nebol ateista, možno by som zapálil sviečku za miernu zimu, ale aspoň urobil som čo sa dalo… idem zajtra pozrieť včely či ešte treba dokŕmiť, ale tuším že to bude ako u vás a u Jirku…