»
Odpověď na příspěvek uživatele
Ladd z 05.02.2025, 00:03:59
Nuž, kamzík sa loví aj v NP, to neviete?
Pod zámienkou, že je to kamzík alpský (ktorý bol u nás umelo introdukovaný vo Fatre a Slovenskom Raji + dávno ho choval Hehenlohe) a nie naša Rupicapra rupicapra tatrica.
Rozdiel samozrejme nikto bez DNA/morfometrickej analýzy nepozná, došlo k hybridizácii a lov ako taký je preto no problem. Lebo, samozrejme ide o ochranu prírody a screening populácie! Takže ich loví ŠOP, aj poľovníci. A nielen v Slovenskom Raji, kde sa im mimoriadne darí .
NP Slovenský Raj a Nízke Tatry nedelí defakto žiadna vzdialenosť, vo Vernári je naľavo od cesty Raj a napravo NAPANT.
V Nízkych Tatrách bola umelo založená “náhradná” populácia kamzíka vrchovského tatranského niekedy v sedemdesiatych rokoch z obavy o jeho vyhynutie vo Vysokých a Belianskych. (všetkých 30 kamzíkov na toto použitých bolo odchytených v Beliankach, cca 8 neprežilo manipuláciu a transport).
Od roku 1978 potom uzavreli všetky turistické trasy v Belianskych Tatrách a už ich nikdy neotvorili.
Takže, v hocakom NP u nás sa ukázalo, že kamzíky majú ľudí na háku, ale nie kvôli tomu, že ich nikto neloví, ale preto, že si spočítali, že cez deň ich ľudia v ich území nijako neohrozia a že kamzíčence sú viac chránené v prítomnosti ľudí (orol si dáva bacha).
Takže, suma sumárum, dávno pred Hohenlohem boli kamzíky lovené nielen kvôli športu a mäsu, ale aj kvôli rohovine (rožkom) a bezoárom a ich populácia ľahko prekračovala 2000 kusov. Napriek tomu rok 2000 priniesol pri sčítaní najnižšie číslo, nejakých 250.
Hmm, tak by ma zaujímalo, kto ich teda tak zdevastoval, či tí pastieri s ovcami a jalovinou, alebo kto. Pretože myslieť si, že miesto, ktoré ľudia stáročia využívajú na obživu svoju a svojho statku si za 200 rokov zničia je skutočne scestné. Všetky práva na pasenie dobytka a oviec boli prísne rozdelené, nedali sa ľahko nadobudnúť nové. Ľudia si museli vystačiť s tým, čo mali. A čo mali, si chránili. Obrábali v pote tváre horskú zem a pasienky. Aby ich mohli využiť zase ich synovia a vnuci a pravnuci.
Je k tomu pekná zastávka značeného chodníka v Zadných Meďodoloch, volá sa Pastierske vojny.
V horách to vždy fungovalo trochu inak, než v úrodných nížinách.
Teraz je chovateľ oviec každý, kto má v prdeli dieru a prístup na bazos, tak to potom aj vyzerá.
K populácii rysa v Poloninách sa nevyjadrím, o decimácii neviem, či sa dá hovoriť, keďže zvieratá tam migrujú z Poľska aj Ukrajiny. Kto nemá v horskom revíri kožu z vlka a nejedol medvedí guláš, ako by ani nebol. Rys sa neloví tak ľahko, ale verím, že sú smradi, čo kľudne nakladú sklopce.
Odporúčam príliš veľa nečítať, radšej zájsť osobne. Na viac dní. A neohŕňať nos nad jednoduchými ľuďmi.