Kdybych neměla fotky jak si s ní plavu ve vodě tak bychom taky řekla ok... No... Možná si někoho zaplatím... Ani ze země (když už sem skončila dole tak sem ji chtěla dostat alwspoň k tomu břehu, ať nemyslí že vyhrála... No odtáhla mě za otěže 🙈🙉) to nešlo.
To predsa nie je o výhre, či prehre, ona vie, prečo tam nechce ísť, prečo ju nútiť?
Prečo sa skôr nezamyslieť nad príčinou?
Aj ja viem svoju dostať do rieky, ale prečo by som to robila, keď viem, že tam nechce a je tam napätá a nervózna a nie je to pre ňu príjemný zážitok?
Iba jeden jediný raz som prinútila koňa vliezť do rybníka, prepadli sme sa do vody tak, že kobyle trčala z vody hlava, niekto tam vybagroval jamu...ona to vedela, ja som bola krava, ktorá chcela vojsť s kobylou do rybníka a ignorovala to, čo mi chce povedať
Tak som sa prvý krát stretla s kabardincami, Eva ich doniesla na pripúšťanie a ja som vtedy mala kone tam, kde on stál, aj som tam brigádovala a žrebec bol v pohode, ale lošade z Kaukazu, špeciálne tá hnedá-plachá, to bola iná káva, pri pristavení fúrika k vonkajšiemu boxu odtiaľ stále vyskočila, cez fúrik, cezo mňa, super to bolo :D
On bol maličký, ale veľmi pekný ryšiačik a ak by mu niekto niekedy aj urobil zuby, dožil by 100 rokov podľa mňa, bol to žrebec-gentleman, koní po ňom bolo po celej SR veľa, z tej kabardinskej hnedky nakoniec bolo žriebä, kobylka, ktorá tak nejak riadením osudu nakoniec skončila tiež na Orave, ale ona vyrástla veľká, krásna kobyla, lenže si nejako zranila práve krížovú kosť, asi iba preto ju Eva ponúkla na predaj, ona nevedela ani skloniť hlavu a veľmi schudla a do toho zima...strašne sme sa s ňou napiplali, dlho to aj vyzeralo zle...liečiky, rehabky, kŕmenie.....ale zvládla to, aj potom na nej ešte sedeli a teraz rodí žriebätá.
Ponsardin, oproti Dunsanymu veľký kôň, dal čierneho záprdka, jedno žriebä nedožilo jari, ale on sám práve pri pripúšťaní utrpel traumatickú skrotálnu herniu, bola som pri tom a vtedy som prvý krát videla koňa šialeného od bolesti, ale do 3 hodín ležal na stole, ostal mu jeden semenník, zahojil sa ako mladíček a ešte s tým jedný vajcom urobil Derbymu brata, vlastne pravého brata a ja netuším, kde skončil a ako vyzerá, musím sa Evy opýtať!
Keď som sa rozhodla, že chcem ku Flóre mladého koňa, rozhodovala som sa medzi huculom a kabardincom ,mala som to šťastie, že som ju vtedy mala ustajnenú priamo u chovateľky kabardinských koní, ktorá ma vzala do Poľska, tam som si sadla do čerkézskeho sedla na bývalého plemenníka a bolo rozhodnuté (hah...)
Konýška som splácala postupne a keď som ho splatila celého, dala som ho ku kamoške, ktorá vtedy akurát vzala svojho valacha k sebe domov, aby mal spoločníka, všetko super, o dva dni si najtvrdšie plemeno na svete zlomilo kopytnú kosť...mno....ale to bol anglokabardinec...to anglo tam fakt veľmi prerážalo, hoci jeho otca som poznala osobne a to bol suprový a tvrdý kôň s celkom slušnou kariérou v dostihoch...nuž.....
Flóra nemá rada vodu, ani dážď, proste, vlkho je bre ňu bleee.
Do vody vlezie, ale keďeže viem, že ju nemá rada, nenútila som ju už potom, jarky radšej skákala, keď bola pod sedlom, no do potoka vošla, aj do nádrže, ale cítila som, že je napätá a že tam nechce byť, takže som ju tam dlho nenechávala, načo.
Sprchovanie znáša ok, na rozdiel od Garona, ktorý hrôzu v podobe vody z hadice nikdy neprekonal, ale tak stádo chodí piť z rieky, aj som ho predtým občas videla piť z potoka, ktorý bol v strašnej strži, v lese...
Derbent na druhej strane mi v nádrži v podstate odplával...to som ešte nikdy v živote nevidela, aby sa koňovi tak strašne páčilo plávanie-bol navoľno a dával si teda dobré dĺžky, to som sa až bála..
Tak chovy tu sú, u nás, aj v Poľsku, čo som tak pochopila, chov karáčajevcov a kabardincov sa istú chvíľu prelínal.
Ale čo som mala možnosť vidieť- nikdy by som nechcela zviera, čo si musíte uloviť, v nádeji, že to doma nejako spravíte, fakt nikdy, dva krát som zažila divé, šialené zviera (importy), jedno sa zabilo pri manipulácii, jedno malo šťastie, že malo vajcia, tak išlo pripúšťať.
Po X mesiacoch jazdenia bez sedla ak do neho znovu sadnete, usedíte čokoľvek, lebo vám to bude pripadať extrémne pohodlné a úžasné.
Nič nie je lepšie na rovnohávu a stabilitu čo ja viem, čo všetko, ako jazda bez sedla, ideálne v teréne.
A áno, rozdiely medzi koňmi sú obrovské, žiaľ moje srdcovky boli vždy v kategórii "kostitras", no mala som možnosť jazdiť aj na "kresielkovom" kone a to bolo super :)
Omlouvám se,že píšu jak tatar...přesně tak,máme 4 ,ale jiná plemena,Karačájevce mám zatrhnutého,protože v ČR o nich kolují dost hrůzostrašné historky,jak jsou neobsednutelní,nezvladatelní a vůbec hodně tvrdí koně...a můj muž už při našem nejmladším ST po Furioso trne hrůzou a ptá se mě,jestli ho nechci raději prodat :D
takže Karačajevec je prostě jen můj sen....
Mno, takto...to môže byť pravda, lebo aj na Kaukaze u kabardincov je odpad veľký- ale to nikoho netrápi, čo nezlomia, to predajú hlupákom z Európy, alebo zjedia a je po probléme.
Niektoré zvieratá sú extrémne plaché a proste to s nimi nejde...nijako. Kazaši vedia kvantum aj divých zvierat obsadnúť a aj nejako prijazdiť, no metódami, ktorých výsledok som zažila na vlastnej koži...a nebolo mi ľahko na duši.
A potom sú také kone, ktoré keď pochopia, ktorá bije, tak za vami budú chodiť ako pes a žiarlivo útočiť na iné kone, ak vyhodnotia, že na vás ten kôň nejako škaredo, či majetnícky pozel cez ohradu...
Tak to jo, takové mikroděti u nás na sranda závodech na louce teda nejezdí, ale na závodech pro dětičky, kam jezdím, tam takové děti na takových obrech také jezdí. Na koních z JK, které pod dětmi chodí denně, a závody jsou pro ně spíš odpočinková záležitost :-) Kolikrát jsou ti obr koně hodnější než ti malí hajzlíci poníci, ti často dítě povozí po celém parkuru a matka si to pak odlovuje u východu (no, jako včera naši holčičku) :-D
Tak toto dieťatko zvládlo aj ponýška, aj obríka :)
Jé, Horsano, já se bojím, že Jesie nemá doma 4 x Karačájevce. Pokud teda chcete jejich popisy.
Taky jsem si to musel přečíst dvakrát.... ale mám z toho dojem, že už má doma 4 jiné koně, a dalšího (teda toho vysněného Karačájevce) jí zatrhli :-) Ale ráda bych se mýlila...
Mám 4 :D a dalšího mi muž povolí jen přes jeho mrtvolu....jinak bych si na něj asi troufla,bylo by to určitě na dýl,než by z toho byl použitelný jedinec,ale byl...
No ceny v tom chove karáčajevcov sú šialené a kôň väčšinou tiež.
Áno, nenapísala som kabardinský naschvál, lebo jedinci toho plemena sú každý úplne iný, ak natrafíte na super plaché zviera, tak smola proste.
Anglokabardinca som mala, do toho by som už nešla, akurát jeho otec- A 1/1 nie úplne dobre naviazal na tie kabardinské matky, kôň nemal nič z ich tvrdosti, bol to plňas, citlivý, hysterický...áno, je pravda, že aj on sa na mňa jeden čas veľmi naviazal, bol problém odskočiť si na záchod, keď bol pustený v hale, lebo tam vrieskal a liezol po stenách, ale to bola z núdze cnosť, bol po zranení a rehabilitoval a mal iba mňa, no.
15 kg za tri mesiace sa mi tiež podarilo, ale to som pracovala na farme a ešte sa starala o kone na inej farme, ku ktorej sa dalo dôjsť pešo/na koni.
Nechápala som, prečo mi to sakra vždy trvá dve hodiny, až o mnoho rokov neskôr som si to potom zmerala na mape a bolo to kuuurva 12 kilometrov :D
Obchod v dedinke bol fakt málokedy otvorený a sortiment chudobný, žila som vtedy na zelenine a kefíroch a hektolitroch silnej sladkej kávy a cigaretách.
Keď som sa potom vrátila do civilizácie, opatrne sa ma pýtali, či nemám rakovinu :D
