Mno.
Vcera som sa nikam okrem pozemku na Perzeidy nesla. Zle som spala, skoro vobec, takze dnes rano som vstala rozbita, s bolavym hrdlom, co ma trapi uz tyzdne, zas ma spieklo, kym som obhospodarila kone, maternica bolava, musela som domov, lebo som zistila, ze nemam lieky a tak vobec, dokopala som sa ist iba preto, ze lepsie podmienky na sledovanie Perzeidov uz dlho neboli.
Naviac cesta zo sedla k razcestiu Pod Bielymi Skalami je hnusna. Nudna, prasna, v lese dusno a je odporne strma a kym tam clovek s baglom vyfuni, trva to a trva. Neznasam ju, preto ma dost prekvapilo, ked som sa zberala sa vycurat, ze uz som tam, zastala som a dumala, ze je to cudne.
V tej chvili vysla z lesa liska, mdlo na mna poztela a zacala tam obsmrdat. Velka, dospela liska. Padla mi sanka. Pomaly som zlozila ruksak (mam na nom plechovy hrncek, aby robil hluk), liska odbehla, ale vratila sa. Vybalila som proviant a hodila jej kus spekacky. Liska s nou odbehla hore cestou a zmizla.
S velkym tlacenym WTF??? som si teda prepytujem cupla do travy a zacala curat.
A moj mozog, ktory bol uplne per plex z blizkeho stretnutia to najprv ani nerozpoznal.
Vytie!
Nedaleko podo mnou vyli vlky!!!!
3-4 hlasy vo velmi podobnej tonine a take tensie a spolu s nimi, ale akosi osve aj hrubsi, hlbsi hlas.
Tak blizko, taky uzasny, dychberuci zazitok a co robim ja? Curam pri razcestniku, chjo.
Razom som vyzdravela!
Liska sa vratila, prisla hadam na pol metra a ze teda ci bude este spekacka, dala som jej dve, nakoniec, ked som si zrutena sadla a zapalila si, tak ju omrzelo cakat a nehlucne zmizla, odkial prisla.
Vytie sa ozvalo este raz, ale uz podstatne dalej a potom uz len tis, bolo tesne po zapada slnka.
Teraz uz sedim pri utulni, uz mi komplet zhorela zivanska a dva krat som zakopla o palicu so slaninou tak, ze slanina odletela do tmy a opajam sa tym zazitkom.
Nuz, ono je asi nakoniec dobre, ked sa clovek prinuti k niecomu, lebo nikdy nevie, co ho moze cakat tam, kde by mu to ani na um neprislo ❤️